Uznesenie Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Pezinok

Judgement was issued by JUDr. Zuzana Lapšanská

Judgement form – Uznesenie

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Pezinok
Spisová značka: 9Er/426/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1714207180
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 07. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Lapšanská
ECLI: ECLI:SK:OSPK:2017:1714207180.2

Uznesenie

Okresný súd Pezinok, v Pezinku, v exekučnej veci oprávneného: A.. K. F., X.. XX.XX.XXXX, bytom
Y. Y. X, XXX XX L., zastúpeného: AKAK, s.r.o., so sídlom Slowackého 56, 821 04 Bratislava, IČO:
47 236 230, proti povinným: v I. rade: H. F., K..Č.. XXXXXX/XXXX, bytom Š. XX, XXX XX J., v II.
rade: C. F., X.. XX.XX.XXXX, bytom Z.. X. XX, XXX XX J., zastúpená: SOUKENÍK - ŠTRBKA, s.r.o.,
so sídlom Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, pre zaplatenie 4.650,- eur s príslušenstvom, vedenej pred

súdnym exekútorom JUDr. Ľubomírom Pekárom, so sídlom úradu P. Pázmaňa 3, 927 01 Šaľa, o návrhu
povinného na odklad exekúcie, takto

r o z h o d o l :

I. Súd odklad exekúcie n e p o v o ľ u j e.

o d ô v o d n e n i e :

1. Na základe návrhu na vykonanie exekúcie, doručeného súdnemu exekútorovi dňa 28.07.2014, začalo
vo veci exekučné konanie, na podklade uznesenia Okresného súdu Pezinok, č.k. 37C 32/2014-38 zo

dňa 13.06.2014, právoplatného dňa 25.06.2014 a vykonateľného dňa 29.06.2014, na vykonanie ktorej
bol tunajším súdom poverený JUDr. Ľubomír Pekár, poverením č. 5107 062638, dňa 07.10.2014.

2. Dňa 26.11.2014 súdny exekútor doručil na súd Návrh na odklad exekúcie od povinnej v II. rade,
ktorý mu bol doručený dňa 13.11.2014 do právoplatného skončenia konania vedeného na okresnom
súde Pezinok č.k. 10C/84/2014 vo veci vyporiadania BSM. Povinná v II. rade svoj Návrh na odklad

exekúcie odôvodnila tým, že žiada o odklad exekučného konania EX 3168/14-7 na dobu do skončenia
konania o vyporiadanie BSM z dôvodu, že s bývalým manželom stále nemajú vyporiadané záväzky.
Povinná sa domnieva, že záväzok, ktorý je predmetom tohto exekučného konania nie je jej záväzkom,
ale jej bývalého manžela. Ten úmyselne zdržiava vyporiadanie BSM, lebo verí, že jeho záväzok bude
splácať povinná v II. rade, nakoľko na predmetnej zmluve, z ktorej jeho dlhy pochádzajú, je povinná v II.
rade uvedená ako manželka odporcu. Túto skutočnosť chcel povinný v I. rade využiť vo svoj prospech.

Povinný v I. rade toho času býva so svojou priateľkou v rodinnom dome. Ďalej povinná v II. rade uviedla,
že ona býva s dvoma deťmi - dcérou Valentínou a synom Filipom. Dcéra je na materskej dovolenke
a poberá rodičovský príspevok a syn vedený na UPSVR bez nároku na sociálne dávky. Povinná v II.
rade ďalej uviedla, že už nemá voči deťom vyživovaciu povinnosť ale stále bývajú v jednej domácnosti
a navzájom si pomáhajú. Exekučným konaním by sa dostali do existenčných problémov.

3. Tunajší súd dňa 11.01.2016 uznesením č.k. 9Er/426/2014-18 povolil odklad exekúcie do
právoplatného skončenia konania, vedeného na Okresnom súde Pezinok pod sp. zn. 10C/84/2014.
Oprávnený, prostredníctvom svojho právneho zástupcu podal proti tomuto uzneseniu v zákonnej
15 - dňovej lehote odvolanie. Krajský súd v Bratislave, uznesením č.k. 21CoE/222/2016-35 zo dňa
09.05.2017, uznesenie Okresného súdu Pezinok č.k. 9Er/426/2014-18 zo dňa 11.01.2016 zrušil a vec
vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie z dôvodu, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie

nespĺňa požiadavku riadneho odôvodnenia, pretože v ňom absentujú podstatné úvahy, ktoré ho k
vydaniu uznesenia viedli. Vo svojom odôvodnení Krajský súd v Bratislave konštatoval, že úlohou súduprvej inštancie bude doplnením dokazovania oboznámiť sa so stavom súdneho konania vedeného na
Okresnom súde Pezinok pod sp. zn. 10C/84/2014 a opätovne posúdiť dôvodnosť návrhu povinnej v II.
rade na odklad exekúcie podľa § 56 ods. 2 EP a svoje rozhodnutie riadne odôvodniť.

4. Podľa § 56 ods. 1 Ex. por., „Na návrh povinného môže súd (§ 45) povoliť odklad exekúcie, ak sa
povinný bez svojej viny ocitol prechodne v takom postavení, že by neodkladná exekúcia mohla mať pre
neho alebo pre príslušníkov jeho rodiny zvlášť nepriaznivé následky a oprávnený by nebol odkladom
exekúcie vážne poškodený. Odklad exekúcie môže súd povoliť iba na návrh povinného, ktorý je fyzickou

osobou.“

5. Podľa § 56 ods. 2 Ex. por., „Aj bez návrhu môže súd povoliť odklad exekúcie, ak možno očakávať
že exekúcia bude zastavená.“

6. Predpoklady na povolenie odkladu v zmysle § 56 ods. 1 Ex. por. sú, že ide o fyzickú osobu, ktorá sa

prechodne ocitla v zlej sociálnej situácií, z čoho vyplýva, že nepriaznivé postavenie musí byť dočasné.
Ďalšou podmienkou je, že neodkladná exekúcia by spôsobila povinnému alebo jeho rodine zvlášť
nepriaznivé následky a oprávnenému sa odkladom exekúcie nespôsobí škoda. Nezavinené postavenie
povinného predpokladá, že povinný ani len z nedbanlivosti nezapríčinil, že nemôže splniť to, čo mu
ukladá vykonateľné rozhodnutie. Povolenie odkladu exekúcie z tzv. sociálneho dôvodu, teda prichádza

do úvahy len vtedy, ak tento dôvod má prechodný charakter a možno očakávať, že v exekúcii sa
po určitom čase bude môcť pokračovať. Trvalý stav sociálneho postavenia povinného, ktoré bráni vo
vykonávaní exekúcie, vylučuje povolenie odkladu exekúcie. Taktiež pri rozhodovaní o odklade exekúcie
je nutné uviesť dobu, po ktorú sa povoľuje odklad exekúcie. Predpokladom na povolenie odkladu
exekúcie podľa § 56 ods. 2 Ex. por. je, že možno dôvodne predpokladať, že exekúcia bude zastavená.

Ide o prípady, keď prebieha konanie, ktorého výsledok má podstatný vplyv na priebeh exekúcie.

7. Zo spisového materiálu je zrejmé, že podkladom predmetnej exekúcie je uznesenie Okresného
súdu Pezinok, č.k. 37C 32/2014-38 zo dňa 13.06.2014, ktorým bol schválený súdny zmier, ktorým
boli obaja povinní v I. aj v II. rade (v nachádzacom konaní odporcovia v 1. aj v 2. rade) zaviazaní

zaplatiť peňažný záväzok spoločne a nerozdielne, oprávnenému na základe ich dohody. Súdnym
zmierom v zmysle § 99 O.s.p. sa schvaľuje dohoda účastníkov konania, pričom pod pojmom zmier
rozumieme hmotnoprávnu dohodu účastníkov konania. Z uvedeného je zrejmé, že povinná v II. rade
musela s uvedenou dohodou súhlasiť. Schválený súdny zmier má účinky právoplatného rozsudku.
Povinná v II. rade v nachádzacom konaní nenamietala žiadne skutočnosti voči takto uzatvorenej

dohode, resp. túto skutočnosť žiadnym spôsobom nepreukázala. Povinná v II. rade taktiež žiadnym
spôsobom nerozporovala platnosť exekučného titulu. Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť
dňa 25.06.2014 a vykonateľnosť dňa 29.06.2014, čím sa stalo riadnym exekučným titulom v zmysle § 41
ods. 1 Ex. por., ktoré je po formálnej aj materiálnej stránke vykonateľné. Exekučný súd nie je oprávnený
preskúmavať vecnú správnosť exekučného titulu, teda zaoberať sa správnosťou skutkových a právnych

záverov orgánu, ktorý exekučný titul vydal. Skúma len formálnu a materiálnu vykonateľnosť.

8. Súd dáva do pozornosti uznesenie Ústavného súdu SR, sp. zn. II ÚS 1/09, citujem „Povolenie odkladu
exekúcie podľa § 56 ods. 1 Exekučného poriadku, teda z tzv. sociálneho dôvodu, prichádza do úvahy
iba v prípade, ak sú súčasne splnené tieto podmienky:

1. povinný je fyzickou osobou,
2. povinný o odklad exekúcie požiadal,
3. povinný sa bez svojej viny ocitol v takom postavení, že by nekladná exekúcia mohla mať pre neho
alebo príslušníkov jeho rodiny zvlášť nepriaznivé následky,
4. povinný sa ocital v takomto postavení iba prechodne,

5. oprávnený by nebol odkladom exekúcie vážne poškodený.
Podmienku uvedený v bode 3, teda pojem „zvlášť nepriaznivých následkov“, treba vykladať tak, že
o tento prípad pôjde iba vtedy, ak následky neodkladného výkonu exekúcie spočívajú v ohrození
základných životných istôt. Podmienku uvedenú v bode 4 treba vykladať zasa tak, že ide o dôvod,
ktorý je iba prechodný, teda nie je dlhodobý alebo trvalý. To znamená, že ide o dôvod, v súvislosti

s ktorým možno opodstatnene očakávať, že časom odpadne a v exekúcii bude možné pokračovať.
Preto trvalý stav takéhoto sociálneho postavenia povinného vylučuje možnosť z tohto dôvodu povoliť
na jeho návrh odklad exekúcie. V konaní o povolenie odkladu exekúcie ťaží povinného nielen bremeno
tvrdenia, pokiaľ ide o naplnenie podmienok povolenia odkladu exekúcie, ale i dôkazné bremeno, pokiaľide o preukázanie ich naplnenia. Toto dôkazné bremeno unesie povinný iba prípade, ak splnenie
podmienok na odklad exekúcie vyplýva z obsahu exekučného spisu alebo dôkazov, ktoré exekučnému
súdu predloží alebo ktoré označí. Podľa § 56 ods. 2 Exekučného poriadku aj bez návrhu môže súd

povoliť odklad exekúcie, ak možno očakávať, že exekúcia bude zastavená (§ 57). Povolenie odkladu
exekúcie podľa § 56 ods. 2 Exekučného poriadku predpokladá preukázanie povinným takých okolností,
z ktorých vyplýva, že možno dôvodne očakávať zastavenie exekúcie v dôsledku splnenia podmienok
stanovených na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 Exekučného poriadku. Pred povolením odkladu
exekúcie z tohto dôvodu by malo byť teda dostatočne osvedčené, že sa začalo konanie alebo iný právny

postup, ktorého výsledkom môže byť právna skutočnosť spôsobujúca zastavenie exekúcie podľa § 57
Exekučného poriadku. Takouto skutočnosťou je vždy rozhodnutie o odklade vykonateľnosti exekučného
titulu, ktoré môže byť vydané aj v konaní o obnove konania (§ 233 OSP), resp. situácia, s ktorou
odklad vykonateľnosti spája právo, napríklad povolenie obnovy konania (§ 234 ods. 3 OSP). Takouto
skutočnosťou však automaticky nie je akékoľvek súdne konania začaté povinným, ktorým spochybňuje
platnosť alebo účinky exekučného titulu. ...“

9. Z predloženého spisu, vedeného na tunajšom súde pod sp. zn. 10C/84/2014 mal súd preukázané, že
povinná v II. rade podala na tunajší súd návrh na vyporiadanie BSM a to dňa 21.03.2014, ktoré nie je do
dnešného dňa právoplatne skončené. Súd má však za to, že predmetné konanie, resp. jeho výsledok
nemá podstatný vplyv pre vedenie tohto exekučného konania, t.j. akýkoľvek výsledok tohto konania

nebude mať dôsledok zastavenia predmetnej exekúcie. Povinná v II. rade vo svojom návrhu na odklad
exekúcie nepreukázala okolnosti, na základe ktorých možno očakávať zastavenie predmetnej exekúcie.
Povinná v II. rade taktiež nerozporovala platnosť exekučného titulu, ktorý je podkladom predmetnej
exekúcie.

10. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a zákonné ustanovenia súd rozhodol tak, že odklad
exekúcie nepovolil, nakoľko povinná v II. rade tak, ako už bolo uvedené vyššie, svoj návrh na odklad
exekúcie neodôvodnila žiadnymi relevantnými dôvodmi obsiahnutými v ustanovení § 56 ods. 1 Ex.
por., pričom insolventnosť povinného nie je dôvodom na povolenie odkladu exekúcie. Relevantnými
dôvodmi upravenými vyššie uvedeným zákonným ustanovením sú, že povinný sa bez svojej viny ocitol v

takom postavení, že by neodkladná exekúcie mohla mať pre neho alebo jeho príslušníkov rodiny zvlášť
nepriaznivé následky, to toto zlé sociálne postavenie povinného je dočasné, že toto dočasné sociálne
postavenie si nezavinil sám a že oprávnenému sa odkladom exekúcie nespôsobí škoda. Povinná v II.
rade nepreukázala, že si toto nepriaznivé postavenie nezapríčinila sama, pričom naopak tým, že bol
súdny zmier schválený, vyjadrila súhlas so zaplatením svojho záväzku voči oprávnenému. Taktiež má

súd za to, že nie sú splnené ani zákonné podmienky predpokladané v ustanovení § 56 ods. 2 Ex. por.,
nakoľko konanie vedené na tunajšom súde pod sp. zn. 10C/84/2014 o vyporiadaní BSM, resp. jeho
výsledok nemá podstatný vplyv na priebeh predmetnej exekúcie.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.