Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, June 22, 2016

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 14C/10/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4214200180
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Kováčová

ECLI: ECLI:SK:OSKN:2016:4214200180.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno v konaní pred sudkyňou JUDr. Oľgou Kováčovou v právnej veci navrhovateľa:

X. L. nar. X.X.XXXX, bytom W. XXXX/X, B., v konaní zastúpeného JUDr. F. A., nar. XX.X.XXXX, bytom
W. XX/XX, B., proti odporcovi: Slovenská republika, v mene ktorej koná Ministerstvo spravodlivosti
Slovenskej republiky, Župné nám. 13, Bratislava, o náhradu škody vo výške 75.000,- €, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a .

Navrhovateľ je p o v i n n ý zaplatiť odporcovi na jeho účet vedený v Štátnej pokladnici, IBAN: P
XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, SWIFT: P., VS: XXXXXXXXX náhradu trov konania vo výške 44,41 €

do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom na začatie konania zo dňa 9.1.2014, doplneným dňa 3.4.2014, sa navrhovateľ domáhal
uloženia povinnosti odporcovi zaplatiť mu sumu 75.000,- € titulom náhrady majetkovej a nemajetkovej
ujmy v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z. na tom skutkovom základe, že bolo nedôvodne začaté
trestné stíhanie uznesením ČVS:PPZ-XX/BOK-B-XXXX zo dňa XX.X.XXXX a bolo mu nedôvodne
uznesením ČVS:U.-XX/BOK-B-XXXX zo dňa XX.X.XXXX vznesené obvinenie pre zločin nedovoleného
ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 295 ods. 1 písm. a), b), c) Trestného zákona a tiež
bol uznesením Okresného súdu Komárno sp. zn. XTp/XX/XXXX zo dňa 27.6.2008 neoprávnene vzatý

do väzby, keď Krajský súd v Nitre ho uznesením č.k. 3Tos/81/2008 zo dňa 30.12.2008 prepustil z väzby
a následne bol rozsudkom Krajského súdu v Nitre č.k. 3To/115/2012-1351 zo dňa 31.1.2013 oslobodený
spod obžaloby. Konštatoval, že škoda mu vznikla v súvislosti s tým, že v čase trvania nezákonnej väzby
mala jeho obchodná spoločnosť pozastavenú činnosť a teda bola bez príjmu. Konštatoval, že keďže
výšku škody ohľadom straty zisku preukázať nevie, žiadal o priznania náhrady škody v zmysle č 17
ods. 4 zákona č. 524/2003 Z.z.. Tiež mu bolo v čase domovej prehliadky znehodnotené šatstvo v
hodnote 750,- €, musel uhrádzať nájomné za byt na adrese: Košická 9/7, Komárno, hoci sa tam v čase

väzby nezdržiaval, z dôvodu väzby nemohol riadne splácať svoje záväzky titulom úverov, za čo bol zo
strany veriteľov sankcionovaný a v súvislosti s trestným konaním musel uhradiť trovy obhajoby. Tiež sa
z dôvodu vedenia trestného konania voči nemu rozpadol jeho vzťah s družkou, s ktorou pred vzatím do
väzby žil v spoločnej domácnosti a jeho väzobné stíhanie narušilo aj jeho vzťah so synmi, ktorých okolie
označilo za „deti teroristu“. Po vzatí do väzby mu uhynul pes, ktorý po jeho odchode odmietol prijímať
stravu. V priebehu väzby ochorel na diabetes 2. stupňa, pričom z dôvodu vedenia trestného konania
utrpela aj jeho česť a vážnosť v spoločnosti, keď pred vzatím do väzby pracoval ako príslušník PZ SR,

pričom jeho povesť zostala poškodená aj napriek oslobodzujúcemu rozsudku.

Odporca s podaným návrhom nesúhlasil.V priebehu konania podal navrhovateľ návrh na pripustenie zmeny petitu, v zmysle ktorého sa od
odporcu domáha zaplatenia sumy 75.000,- € titulom nemajetkovej ujmy. O tomto návrhu na pripustenie
zmeny petitu rozhodol tunajší súd uznesením na pojednávaní dňa 20.1.2016.

Tunajší súd vec prejednal v prítomnosti navrhovateľa, jeho splnomocneného zástupcu ako
aj povereného zamestnanca Ministerstva spravodlivosti SR ako subjektu konajúceho v mene
Slovenskej republiky. Vo veci si vypočul prednesy splnomocneného zástupcu navrhovateľa ako
aj povereného zamestnanca Ministerstva spravodlivosti SR, vykonal dokazovanie výsluchom

navrhovateľa, oboznámením obsahu listín založených v spise a to vyjadrenia odporcu, oznámenia
o výsledku predbežného prerokovania nároku na náhradu škody, žiadosti o odškodnenie za škodu
spôsobenú pri výkone verejnej moci, podacieho lístka, vyjadrenia, listín založených v prílohovej obálke,
kópie výmenného listu - poukazu, kópie vyrozumenia Ministerstva vnútra SR, Prezídia PZ SR, obsahu
pripojeného spisu Okresného súdu Komárno sp. zn. XT/XXX/XXXX ako aj vyšetrovacieho spisu
vo veci ČVS:U.-XX/BOK-B-XXXX, z vyšetrovacieho spisu najmä: uznesenia ČVS:PPZ-XX/BOK-B-

XXXX zo dňa XX.X.XXXX, uznesenia ČVS: PPZ-XX/BOK-B-XXXX zo dňa XX.X.XXXX, uznesenia
Okresnej prokuratúry Komárno č.k. XPv XXX/XX-XX zo dňa XX.X.XXXX, návrhu na vzatie do väzby
č.k. 1Pv XXX/XX-XX zo dňa XX.X.XXXX, uznesenia Okresného súdu Komárno č.k. XTp/XX/XXXX-
XX zo dňa XX.X.XXXX, uznesenia Krajského súdu v M. č.k. 4Tpo/30/2008-36 zo dňa 16.7.2008,
zo spisu Okresného súdu Komárno sp. zn. XT/XXX/XXXX, najmä: obžaloby Okresnej prokuratúry

Komárno sp. zn. XPv XXX/XX-XX zo dňa XX.XX.XXXX, uznesenia č.k. XT/XXX/XXXX-XXX zo dňa
XX.XX.XXXX, sťažnosti, zápisnice na č.l. 1002 až 1003, príkazu, uznesenia Krajského súdu v Nitre
č.k. 3Tos/81/2008-1006 zo dňa 30.12.2008, rozsudku Okresného súdu Komárno č.k. XT/XXX/XXXX-
XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, odvolania proti rozsudku, uznesenia Krajského súdu v Nitre č.k. XTo/
XX/XXXX-XXXX zo dňa X.X.XXXX, rozsudku Okresného súdu Komárno č.k. XT/XXX/XXXX-XXXX zo

dňa XX.X.XXXX, odvolania proti rozsudku, rozsudku Krajského súdu v M. č.k. 3To/115/2012-1351 zo
dňa 31.1.2013 a ostatných ku spisu pripojených listín, prečítaním a na základe takto vykonaného
dokazovania ustálil nasledovný skutkový a právny stav veci:

Ako vyplynulo z pripojeného spisu Okresného súdu Komárno sp. zn. XT/XXX/XXXX a vyšetrovacieho

spisu : ČVS: PPZ-XX/BOK-B-XXXX, uznesením sp. zn. ČVS: PPZ-XX/BOK-B-XXXX zo dňa 18.6.2008
bolo v zmysle § 199 ods. 1, 2 Trestného poriadku začaté trestné stíhanie za zločin nedovolené
ozbrojovanie a obchodovanie so zbraňami podľa § 295 ods. 1 písm. a), b), c) Trestného zákona.
Uznesením sp. zn. ČVS: U.-XX/BOK-B-XXXX zo dňa XX.X.XXXX bolo v zmysle § 206 ods. 1 Trestného
poriadku vznesené obvinenie navrhovateľovi za zločin nedovolené ozbrojovanie o obchodovanie so

zbraňami podľa § 295 ods. 1 písm. a), b) Trestného zákona, lebo na podklade zistených skutočností
bol dostatočne odôvodnený záver, že v presne nezistenom čase si bez povolenia zadovážil a na
rôznych miestach v B. prechovával brizantnú trhavinu typu TNT (tritol) v množstve 0,55 kg a plastickú
trhavinu typu P1Np 10 v množstve 1,05 kg a následne v dobe od 8.6.2008 do 20.6.2008 zabezpečil
doposiaľ nezisteným spôsobom ich umiestnenie v B. na V. č. X pri areáli prevádzky autoumyvárne v

kríku pri plote vo voliére pre psa na pozemku vlastníka JUDr. T. W., nar. XX.X.XXXX, kde boli dňa
XX.X.XXXX zaistené príslušníkmi PZ pri vykonávaní prehliadky iných priestorov a pozemkov. Proti
tomuto uzneseniu podal navrhovateľ včas sťažnosť, o ktorej rozhodla Okresná prokuratúra Komárno
uznesením č.k. 1Pv 417/08-14 zo dňa 27.6.2008 tak, že podanú sťažnosť navrhovateľa podľa § 193
ods. 1 písm. c) Trestného poriadku zamietla, pretože nebola dôvodná. Dňa 25.6.2008 bol zo strany

Okresnej prokuratúry Komárno podaný návrh na vzatie navrhovateľa do väzby (č.k. 1Pv 417/08-11 zo
dňa 25.6.2008). O tomto návrhu po výsluchu navrhovateľa dňa 27.6.2008, rozhodol sudca pre prípravné
konanieOkresnéhosúduKomárnouznesenímč.k.2Tp/22/2008-26zodňa27.6.2008tak,žeobvineného
(navrhovateľa) v zmysle § 72 ods. 2 Trestného poriadku z dôvodov podľa § 71 ods. 1 písm. b) a c)
Trestného poriadku vzal do väzby. Väzba sa mala vykonať v Ústave na výkon väzby v M. pričom lehota

väzby sa začala počítať od 23.6.2008 od 15.15 hod.. V uznesení o vzatí do väzby Okresný súd Komárno
konštatoval, že preskúmaním návrhu okresnej prokurátorky v B. na vzatie obvineného (navrhovateľa)
do väzby, pripojeného spisového materiálu po výsluchu obvineného (navrhovateľa) zistil existenciu
skutočností odôvodňujúcich vzatie obvineného (navrhovateľa) do väzby pre existenciu dôvodov väzby
v zmysle § 71 ods. 1 písm. b) a c) Trestného poriadku. V uznesení tiež konštatoval, že z doposiaľ

vykonaného dokazovania možno vyvodiť záver, že obvinený (navrhovateľ) je dôvodne podozrivý zo
spáchania trestnej činnosti, keď obvinený (navrhovateľ) sa vyhrážal T. N. ako aj L. N. zbitím, zabitím
a použitím výbušniny P., čo u L. N. vzbudilo dôvodnú obavu, v dôsledku ktorej pristala na to, že bude
s obvineným (navrhovateľom) žiť v spoločnej domácnosti. Z uvedeného vyplynula dôvodná obava, žev prípade ponechania obvineného (navrhovateľa) na slobode bude tento vplývať na T. N. a L. N. ako
aj iných svedkov, resp. že vykoná trestný čin, ktorým hrozil. Proti uzneseniu o vzatí do väzby podal
navrhovateľ včas sťažnosť, o ktorej rozhodol Krajský súd v M. ako súd odvolací uznesením č.k. XTpo/

XX/XXXX-XX zo dňa XX.X.XXXX tak, že sťažnosť navrhovateľa podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného
poriadku zamietol. Uznesením č.k. 2Tp/36/2008-37 zo dňa 7.10.2008 sudca pre prípravné konanie
Okresného súdu B. zamietol žiadosť navrhovateľa o prepustenie z väzby. Dňa 11.11.2008 podala
Okresná prokuratúra Komárno obžalobu na obvineného (navrhovateľa) pod sp. zn. 1Pv 417/08-64 zo
dňa 10.11.2008 z dôvodu, že v presne nezistenom čase si bez povolenia zadovážil a na rôznych

miestach v B. prechovával brizantnú trhavinu typu TNT (tritol) v množstve 0,55 kg a plastickú trhavinu
typu P1Np 10 v množstve 1,05 kg a následne v dobe od 8.6.2008 do 20.6.2008 nezisteným spôsobom
zabezpečil ich umiestnenie v B. na V. č. X pri areáli prevádzky autoumyvárne v kríku pri plote vo
voliére pre psa na pozemku vlastníka JUDr. T. W., nar. XX.X.XXXX, kde boli dňa 20.6.2008 zaistené
príslušníkmi PZ pri vykonávaní prehliadky iných priestorov a pozemkov, teda bez povolenia hromadil
výbušniny,čímspáchalzločinnedovolenéhoozbrojovaniaaobchodovaniasozbraňamipodľa§295ods.

1 písm. b) Trestného zákona. Dňa 20.11.2008 Okresný súd Komárno vydal trestný rozkaz č.k. XT/XXX/
XXXX-XXX, ktorým uznal obvineného (navrhovateľa) za vinného zo skutku, že v presne nezistenom
čase si bez povolenia zadovážil a na rôznych miestach v B. prechovával brizantnú trhavinu typu
TNT (tritol) v množstve 0,55 kg a plastickú trhavinu typu P1Np 10 v množstve 1,05 kg a následne v
dobe od 8.6.2008 do 20.6.2008 nezisteným spôsobom zabezpečil ich umiestnenie v B. na V. č. X pri

areáli prevádzky autoumyvárne v kríku pri plote vo voliére pre psa na pozemku vlastníka T.. T. W., nar.
XX.X.XXXX, kde boli dňa 20.6.2008 zaistené príslušníkmi PZ pri vykonávaní prehliadky iných priestorov
a pozemkov, teda bez povolenia hromadil výbušniny, čím spáchal zločin nedovoleného ozbrojovania a
obchodovania so zbraňami podľa § 295 ods. 1 písm. b) Trestného zákona, za čo ho odsúdil podľa §
295 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 36 písm. j), § 38 ods. 3 Trestného zákona a § 353 ods. 2

Trestného poriadku na trest odňatia slobody vo výmere 3 rokov. Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného
zákona súd obvineného (navrhovateľa) pre výkon trestu zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia
slobodysminimálnymstupňomstráženia.Protitomutotrestnémurozkazupodalnavrhovateľvčasodpor.
Uznesením č.k. XT/XXX/XXXX-XXX zo dňa 20.11.2008 Okresný súd Komárno ponechal obvineného
(navrhovateľa) podľa § 242 A. poriadku z dôvodov podľa § 71 ods. 1 písm. b), c) Trestného poriadku vo

väzbe. Proti tomuto uzneseniu podal navrhovateľ včas sťažnosť, o ktorej rozhodol Krajský súd v M. ako
súd odvolací uznesením č.k. 3Tos/81/2008-1006 zo dňa 30.12.2008 tak, že podľa § 194 ods. 1 písm. a)
TrestnéhoporiadkunapadnutéuznesenieOkresnéhosúduKomárnozrušilapodľa§79ods.2Trestného
poriadku obžalovaného (navrhovateľa) prepustil z väzby na slobodu. Okresný súd B. rozsudkom č.k.
2T/145/2008-1213 zo dňa 20.10.2011 obžalovaného (navrhovateľa) uznal za vinného, že v presne

nezistenom čase si bez povolenia zadovážil a na rôznych miestach v B. prechovával brizantnú trhavinu
typu TNT (tritol) v množstve 0,55 kg a plastickú trhavinu typu P1Np 10 v množstve 1,05 kg a následne
v dobe od 8.6.2008 do 20.6.2008 nezisteným spôsobom zabezpečil ich umiestnenie v B. na V. č. X pri
areáli prevádzky autoumyvárne v kríku pri plote vo voliére pre psa na pozemku vlastníka JUDr. T. W., nar.
XX.X.XXXX, kde boli dňa 20.6.2008 zaistené príslušníkmi PZ pri vykonávaní prehliadky iných priestorov

a pozemkov, teda bez povolenia hromadil výbušniny, čím spáchal zločin nedovoleného ozbrojovania a
obchodovania so zbraňami podľa § 295 ods. 1 písm. b) Trestného zákona, za čo ho odsúdil podľa § 295
ods. 1 Trestného zákona s použitím § 36 písm. j), § 38 ods. 3 Trestného zákona a § 353 ods. 2 Trestného
poriadku na trest odňatia slobody vo výmere 3 rokov. Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona súd
obvineného pre výkon trestu zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom

stráženia. Proti tomuto rozsudku podal navrhovateľ včas odvolanie, o ktorom rozhodol Krajský súd v M.
ako súd odvolací uznesením č.k. 3To/12/2012-1277 zo dňa 8.3.2012 tak, že napadnutý rozsudok podľa
§ 321 ods. 1 písm. a), b), c) Trestného poriadku zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom
rozsahu znovu prejednal a rozhodol. Okresný súd B. po opätovnom prejednaní veci rozsudkom č.k.
2T/145/2008-1306 zo dňa 30.8.2012 obžalovaného opäť uznal za vinného, že v presne nezistenom čase

si bez povolenia zadovážil a na rôznych miestach v B. prechovával brizantnú trhavinu typu TNT (tritol) v
množstve 0,55 kg a plastickú trhavinu typu P1Np 10 v množstve 1,05 kg a následne v dobe od 8.6.2008
do 20.6.2008 nezisteným spôsobom zabezpečil ich umiestnenie v B. na V. č. X pri areáli prevádzky
autoumyvárne v kríku pri plote vo voliére pre psa na pozemku vlastníka T.. T. W., nar. XX.X.XXXX, kde
boli dňa 20.6.2008 zaistené príslušníkmi PZ pri vykonávaní prehliadky iných priestorov a pozemkov,

teda bez povolenia si zadovážil súčasť hromadne účinnej zbrane, čím spáchal zločin nedovoleného
ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 295 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, za čo ho
odsúdil podľa § 295 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 36 písm. j), § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného
zákona na trest odňatia slobody vo výmere 3 rokov. Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona súdobvineného pre výkon trestu zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom
stráženia. Proti tomuto rozsudku Okresného súdu Komárno podal obžalovaný opätovne odvolanie. O
podanom odvolaní rozhodol Krajský súd v Nitre ako súd odvolací rozsudkom č.k. 3To/115/2012-1351 zo

dňa 31.1.2013 tak, že napadnutý rozsudok podľa § 321 ods. 1 písm. b), d) Trestného poriadku zrušil.
Obžalovaného podľa § 285 písm. c) Trestného poriadku oslobodil spod obžaloby okresnej prokurátorky
v B. sp. zn. 1Pv 417/08 zo dňa 10.11.2008 pre zločin nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so
zbraňami podľa § 295 ods. 1 písm. b) Trestného zákona, ktorý mal spáchať na tom skutkovom základe,
že v presne nezistenom čase si bez povolenia zadovážil a na rôznych miestach v B. prechovával

brizantnú trhavinu typu TNT (tritol) v množstve 0,55 kg a plastickú trhavinu typu P1Np 10 v množstve
1,05 kg a následne v dobe od 8.6.2008 do 20.6.2008 nezisteným spôsobom zabezpečil ich umiestnenie
vB.naV.č.Xpriareáliprevádzkyautoumyvárnevkríkupriplotevovoliéreprepsanapozemkuvlastníka
JUDr. T. W., nar. XX.X.XXXX, kde boli dňa 20.6.2008 zaistené príslušníkmi PZ pri vykonávaní prehliadky
iných priestorov a pozemkov, pretože nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný.

Ako vyplynulo zo žiadosti o odškodnenie za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci zo dňa 6.6.2013
adresovanej Ministerstvu spravodlivosti SR, touto si navrhovateľ uplatnil nárok na náhradu majetkovej
a nemajetkovej ujmy vo výške 75.000,- € z dôvodu, že dňa 18.6.2008 vyšetrovateľ Prezídia PZ SR
uznesením ČVS:U.-XX/BOK/B-XXXX začal trestné stíhanie pre zločin nedovoleného ozbrojovania a
obchodovania so zbraňami podľa § 295 ods. 1 písm. a), b), c) Trestného zákona a dňa 25.6.2008 mu

vzniesol obvinenie. Následne bol uznesením Okresného súdu Komárno sp. zn. 2Tp/22/2008 zo dňa
27.6.2008 vzatý do väzby počnúc od 23.6.2008 od 15.15 hod. Z väzby bol prepustený až uznesením
Krajského súdu v Nitre sp. zn. 3Tos/81/2008 zo dňa 30.12.2008, pričom rozsudkom Krajského súdu v
Nitre č.k. 3To/115/2012-1351 zo dňa 31.1.2013 bol oslobodený spod obžaloby, ktorá bola proti nemu
vznesená. V súvislosti s nedôvodným trestným stíhaním a vzatím do väzby mu vznikla majetková a

nemajetkováujmavsúvislostistým,ževčasetrvanianezákonnejväzbymalajehoobchodnáspoločnosť
pozastavenú činnosť a teda bola bez príjmu. Konštatoval, že keďže výšku škody ohľadom straty zisku
preukázať nevie, žiadal o priznania náhrady škody v zmysle č 17 ods. 4 zákona č. 524/2003 Z.z..
Tiež mu bolo v čase domovej prehliadky znehodnotené šatstvo v hodnote 750,- €, musel uhrádzať
nájomné za byt na adrese: B. X/X, B., hoci sa tam v čase väzby nezdržiaval, z dôvodu väzby nemohol

riadne splácať svoje záväzky titulom úverov, za čo bol zo strany veriteľov sankcionovaný a v súvislosti s
trestným konaním musel uhradiť trovy obhajoby. Tiež sa z dôvodu vedenia trestného konania voči nemu
rozpadol jeho vzťah s družkou, s ktorou pred vzatím do väzby žil v spoločnej domácnosti a jeho väzobné
stíhanie narušilo aj jeho vzťah so synmi, ktorých okolie označilo za „deti teroristu“. Po vzatí do väzby
mu uhynul pes, ktorý po jeho odchode odmietol prijímať stravu. V priebehu väzby ochorel na diabetes

2. stupňa, pričom z dôvodu vedenia trestného konania utrpela aj jeho česť a vážnosť v spoločnosti, keď
pred vzatím do väzby pracoval ako príslušník PZ SR, pričom jeho povesť zostala poškodená aj napriek
oslobodzujúcemu rozsudku. Ako vyplynulo z pripojeného podacieho lístka, predmetná žiadosť bola daná
na poštovú prepravu dňa 7.6.2013.

Ako vyplynulo z oznámenia o výsledku predbežného prerokovania nároku na náhradu škody zo dňa
9.12.2013, navrhovateľovi bolo oznámené, že jeho žiadosti o predbežné prerokovanie, ktorá mu bola
doručená dňa 10.6.2013, vyhovené nebolo. V oznámení bolo konštatované, že pre možnosť postupu
v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z. je potrebné splnenie viacerých predpokladov, ktorými sú nezákonné
rozhodnutie, resp. nesprávny úradný postup, vznik škody a príčinná súvislosť medzi nezákonným

rozhodnutím, resp. nesprávnym úradným postupom a vznikom škody. Keďže zo strany žiadateľa
(navrhovateľa) nebolo preukázané splnenie viacerých predpokladov vzniku nároku na náhradu škody
spôsobenej výkonom verejnej moci, najmä nebola preukázaná reálna existencia škody, podaná žiadosť
bola vyhodnotená ako nedôvodná.

Z navrhovateľom predloženej lekárskej správy vystavenej L.. U. A., Comcor, s.r.o. - kardiologická
ambulancia zo dňa 11.11.2015 vyplynulo, že navrhovateľ bol v mesiaci apríl 2013 prvýkrát
hospitalizovaný pre edém pľúc, v júli 2013 sa konalo konzílium NÚSCH-OZAT, v novembri 2013 bol
hospitalizovaný kvôli recidíve pľúcneho edému, hypertenznej kríze a v mesiaci jún 2015 bola u neho
diagnostikovaná flebotrombóza ľavého predkolenia. Tiež mu bola nasadená liečba.

Ako vyplynulo z výmenného listu - poukazu vystaveného všeobecným lekárom MUDr. R. P. dňa
29.1.2016, z účtu poistenia - zdravotná poisťovňa Union vyplynulo, že dňa 24.10.2008 bola unavrhovateľa vo výpise prvýkrát zmienka o diagnóze Dg: E 11 - diabetes mellitus, pričom v tom čase
bol pacient (navrhovateľ) vo výkone väzby v Nitre.

Z navrhovateľom predloženého podania Ministerstva vnútra SR, Prezídia PZ SR - vyrozumenia zo dňa
21.12.2015 okrem iného vyplynulo, že vykonanou kontrolou na NAKA (Národná kriminálna agentúra
PPZ) bolo zistené porušenie všeobecne záväzných právnych predpisov spočívajúce v nesprávnom
poskytnutí informácie médiám, že v byte navrhovateľa boli zaistené rozbušky. Tiež bolo konštatované,
že so záverom z vykonanej kontroly bol oboznámený riaditeľ NAKA, ktorého úlohou bolo okrem iného

prijať opatrenia na odstránenie príčin zisteného nedostatku a zabrániť jeho opakovaniu v budúcnosti.

Navrhovateľ zastúpený splnomocneným zástupcom v priebehu konania zotrval na podanom návrhu
na začatie konania v zmysle pripustenej zmeny petitu, keď nárok na zaplatenie sumy 75.000,-
€ odvodzoval od vzniknutej nemajetkovej ujmy spôsobenej mu nezákonnými rozhodnutiami a to:
uznesením Okresného súdu B. sp. zn. XT/XXX/XXXX zo dňa 20.11.2008, ktorým bol navrhovateľ

ponechaný vo väzbe a uznesením ČVS:PPZ-XX/BOK-B-XXXX zo dňa 25.6.2008, ktorým mu bolo
vznesené obvinenie, tiež uznesením Okresnej prokuratúry Komárno č.k. XPv/XXX/XX-XX zo dňa
27.8.2008, ktorým bola zamietnutá jeho sťažnosť proti uzneseniu o vznesení obvinenia a uznesením sp.
zn. 2Tp/22/2008 zo dňa 16.7.2008, v zmysle ktorého bol od 23.6.2008 vzatý do väzby. Tieto rozhodnutia
považoval za nezákonné z dôvodu, že sa nedopustil žiadneho trestného činu, dokonca mu nebolo

preukázanéanilenspáchaniepriestupku.Napriektomubolvyšetrovaný,pričomvoväzbestrávil191dní.
Rozhodnutia, ktorých nezákonnosť namietal v priebehu trestného konania zrušené neboli. Rozsudkom
Krajského súdu v M. bol však nakoniec oslobodený spod obžaloby. Vyšetrovanie a väzobné stíhanie na
ňom zanechalo následky v podobe zhoršenia zdravotného stavu, keď v dôsledku väzby zo stresu začal
trpieť diabetesom 2. stupňa, tiež má kardiovaskulárne problémy, pričom v dôsledku svojho zdravotného

stavu potrebuje sprievod. Je zdravotne ťažko postihnutý a invalidný, pričom dňa 24.4.2013 bol sanitkou
prevezený do nemocnice z dôvodu zástavy srdca. Tiež poukázal na to, že v dôsledku trestného stíhania
a vzatia do väzby utrpela aj jeho vážnosť v očiach verejnosti, keď je bývalým policajtom, bol i riaditeľom
odboru dopravnej polície OR PZ SR v B.. V dôsledku uznesenia Prezídia PZ SR bol však označený za
mafiána, celý prípad bol zverejnený na internete a napriek oslobodeniu spod obžaloby sa nedokázal

zbaviť tejto škvrny a nálepky. V dôsledku trestného stíhania sa zhoršil jeho vzťah s rodinou, keď napriek
rozvodu manželstva naďalej žil v spoločnej domácnosti s bývalou manželkou a deťmi. Jeho deťom, hoci
už boli dospelé, sa spolužiaci v dôsledku uvedeného vysmievali. Jeho vzťah s bývalou manželkou a
deťmi sa zlepšil až po vyhlásení oslobodzujúceho rozsudku Krajského súdu v M., čo bolo dňa 31.1.2013.
V apríli 2013 sa pri lekárskom vyšetrení zistilo, že má vysoký krvný tlak a tiež problémy so srdcom,

pričom dovtedy takéto zdravotné problémy nemal. Diabetesom začal trpieť asi dva mesiace po vzatí
do väzby, túto chorobu mu diagnostikovali niekedy v mesiaci august 2008. Trpí diabetesom vysokého
stupňa, dvakrát denne užíva inzulín a tiež dvakrát denne užíva lieky. Musí dodržiavať diétu a s ohľadom
na svoj zdravotný stav potrebuje mať doprovod, pretože sa môže stať, že mu príde nevoľno a na ulici
skolabuje. Vzťah so svojou rodinou v súčasnej dobe považuje za dobrý, názor okolia na svoju osobu

nepozná, nakoľko z domu vychádza len zriedka. V konaní si uplatnil nárok na zaplatenie sumy 75.000,- €
titulomnemajetkovejujmy,ktorámuvzniklavsúvislostisneoprávnenouväzbou,ktoránaňomzanechala
zdravotné následky, pričom ide o morálnu ujmu. K sume 75.000,- € dospel odhadom, keď spôsobenú
nemajetkovú ujmu je možné nahradiť len peňažnou náhradou. Poukázal i na záver znaleckého posudku,
kde bolo konštatované, že služobný pes pri vykonaní domovej prehliadky označil moč druhého psa

a nie chemickú stopu titulom výbušniny, pričom v jeho byte sa pri domovej prehliadke našli len dva
kusy dymovnice a dva kusy pyrotechnických iniciátorov, ktorými boli zápalky k zábavnej pyrotechnike.
Postup sudcu Okresného súdu v Komárne považoval za nezákonný, pričom poukázal i na rozhodnutie
Krajského súdu v M., v ktorom mu vytýkal porušenie právnych predpisov.

Odporca s podaným návrhom nesúhlasil, uplatnený nárok považoval za nedôvodný a preto žiadal
návrh na začatie konania v celom rozsahu zamietnuť. Poukázala na to, že právo na náhradu škody
uplatnené v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z. nie je absolútne, ale v záujme zaistenia právnej istoty
podlieha zákonným obmedzeniam upravujúcim predpoklady na jej uplatnenie, ktorými sú: existencia
škody, existencia nezákonného rozhodnutia alebo neprávneho úradného postupu, resp. rozhodnutia o

väzbe a existencia príčinnej súvislosti medzi škodou a nezákonným rozhodnutím, nesprávnym úradným
postupom alebo rozhodnutím o väzbe. Konštatoval, že nárok na náhradu škody titulom nezákonného
rozhodnutia je možné uplatniť len vtedy, ak proti takému rozhodnutiu bol podaný riadny opravný
prostriedok. Nesúhlasil s názorom navrhovateľa, že trestné stíhanie, ktoré neskončilo právoplatnýmodsúdením, automaticky znamená odôvodnenosť nároku na náhradu škody. Meritórne rozhodnutie súdu
v trestnom konaní v prospech obvineného bez ďalšieho podľa jeho názoru neznamená nezákonnosť
vedeného trestného stíhania a nie je dôkazom toho, že trestné konanie nemalo byť vôbec začaté.

Čo sa týka rozhodnutia o väzbe, na ktoré poukazoval navrhovateľ, uviedol, že dôvodnosť nároku na
náhradu škody treba posudzovať i v súvislosti s ustanovením § 8 ods. 5 a 6 zákona č. 514/2003 Z.z.. Pre
posúdenie, či sám obvinený nezavinil väzbu, treba vychádzať zo skutočností, ktoré boli predpokladom
pre vzatie do väzby. Poukázal na to, že navrhovateľ bol vzatý do väzby z dôvodov podľa § 71 ods.
1 písm. b) a c) Trestného poriadku, keď rozhodnutie o vzatí do väzby bolo odôvodnené tým, že z

doposiaľvykonanéhodokazovaniavyplynulo,ženavrhovateľsavyhrážalT.N.akoajL.N.zbitím,zabitím
i použitím výbušniny Semtex. Preto podľa názoru súdu existovala dôvodná obava, že navrhovateľ
bude vplývať na vyššie uvedené osoby a tiež, že vykoná čin, ktorým hrozil. Rozhodnutie o vzatí do
väzby bolo tiež odôvodnené tým, že z vykonaného dokazovania vyplynulo, že navrhovateľ po určitý čas
prechovával vo svojom byte výbušninu ako aj rozbušky, pričom išlo práve o takú výbušninu, aká sa
našla pri prehliadke pozemku JUDr. T. W.. Z uvedeného podľa jeho názoru je možné vyvodiť, že dôvody

väzby v prípade navrhovateľa existovali a navrhovateľ si väzbu zavinil sám. Z trestného spisu zistil,
že navrhovateľ dňa 23.6.2008 po predchádzajúcej výzve dobrovoľne vydal výbušniny a rozbušky, na
základe čoho bola na základe príkazu na domovú prehliadku v jeho byte vykonaná domová prehliadka,
pri ktorej služobný pes označil miesto a papierovú krabičku, ktoré boli označené ako chemické stopy,
pričom zaistená krabička vykazovala prítomnosť TNT a elektrické pyrotechnické iniciátori vykazovali

prítomnosť TNT a pentritu. Pokiaľ ide o nárok na náhradu nemajetkovej ujmy uplatnenej navrhovateľom,
mal za to, že navrhovateľ v konaní neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal vznik, ani výšku
nemajetkovej ujmy, keď výšku nemajetkovej ujmy nepostačuje určiť odhadom, ale výšku nemajetkovej
ujmy je treba spoľahlivo preukázať. Tiež poukázal na to, že náhrada nemajetkovej ujmy v peniazoch
prichádza do úvahy len v prípade, ak samotné konštatovanie porušenia práva nie je pre poškodeného

dostatočným zadosťučinením. Navrhovateľ (ak chce byť v konaní úspešným účastníkom) musí uniesť
dôkazné bremeno i v tom ohľade, že mu vznikla nemajetková ujma a že na jej uspokojenie nie je
postačujúcim zadosťučinením len konštatovanie porušenia práva. Namietal i výšku uplatnenej sumy
nemajetkovej ujmy, ktorá presahuje maximálnu hranicu výšky priznanej náhrady nemajetkovej ujmy
v zmysle § 17 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z.z.. Za nepreukázanú považoval i existenciu príčinnej

súvislosti medzi vznikom škody a existenciou nezákonného rozhodnutia, neprávneho úradného postupu
alebo rozhodnutia o väzbe, keď nepostačuje, aby vzťah príčiny a následku bol sprostredkovaný, ale je
potrebné, aby bol tento priamy, bezprostredný a neprerušený. Pokiaľ navrhovateľ nárok na náhradu
nemajetkovej ujmy odvodzuje od vzniku ochorenia počas väzby, z jeho strany nebola ničím preukázaná
príčinná súvislosť medzi vznikom choroby a väzbou, keď na vznik tejto choroby vplýva viacero faktorov,

pričom mal za to, že nie je možné jednoznačne preukázať, že choroba navrhovateľa vznikla výlučne z
dôvodu, že bol vzatý do väzby. Okrem toho, nárok na náhradu škody na zdraví predstavuje osobitný titul,
ktorý však predbežne prerokovaný nebol, nakoľko nebol obsiahnutý v žiadosti o predbežné prerokovanie
nároku a teda tento nárok nemôže byť ani predmetom tohto konania.

Súdvprvomradeskúmalvecnúlegitimáciuúčastníkovkonania,keďdospelkzáveru,ževkonaníaktívne
vecne legitimovaným je navrhovateľ a v konaní pasívne vecne legitimovaným je Slovenská republika.
Vecnom legitimáciou treba rozumieť hmotnoprávny vzťah účastníka konania k prejednávanej veci,
pričom pasívna legitimácia je stav, kedy subjekt práva je nositeľom subjektívnej povinnosti vyplývajúcej
z hmotného práva. K pasívnej legitimácii sa vyjadruje súd v rozhodnutí vo veci samej vychádzajúc zo

skutkového stavu zisteného vykonaným dokazovaním. V zmysle § 79 ods. 1 O.s.p. ak je účastníkom
konania štát je potrebné označiť štátny orgán, ktorý má za štát konať. Navrhovateľ v priebehu konania
správne označil za orgán, ktorý má za štát konať, Ministerstvo spravodlivosti SR.

Podľa § 4 ods. 1 písm. a) zákona č. 514/2003 znení účinnom od 1.1.2013, vo veci náhrady škody, ktorá

bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1 koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti
Slovenskej republiky, ak škoda vznikla v dôsledku rozhodnutia vydaného súdom alebo ak škoda bola
spôsobená nesprávnym úradným postupom.

Navrhovateľ v konaní preukázal, že so žiadosťou o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody

sa obrátil na Ministerstvo spravodlivosti SR a to listom zo dňa 6.6.2013, odoslaným Ministerstvu
spravodlivosti SR dňa 7.6.2013. Svoj nárok odôvodnil tým, že dňa 18.6.2008 vyšetrovateľ Prezídia PZ
SR uznesením ČVS:PPZ-XX/BOK/B-XXXX začal trestné stíhanie pre zločin nedovoleného ozbrojovania
a obchodovania so zbraňami podľa § 295 ods. 1 písm. a), b), c) Trestného zákona a dňa 25.6.2008mu vzniesol obvinenie. Následne bol uznesením Okresného súdu Komárno sp. zn. 2Tp/22/2008 zo dňa
27.6.2008 vzatý do väzby počnúc od 23.6.2008 od 15.15 hod. Z väzby bol prepustený až uznesením
Krajského súdu v Nitre sp. zn. 3Tos/81/2008 zo dňa 30.12.2008, pričom rozsudkom Krajského súdu v

Nitre č.k. 3To/115/2012-1351 zo dňa 31.1.2013 bol oslobodený spod obžaloby, ktorá bola proti nemu
vznesená. V súvislosti s nedôvodným trestným stíhaním a vzatím do väzby mu vznikla majetková a
nemajetkováujmavsúvislostistým,ževčasetrvanianezákonnejväzbymalajehoobchodnáspoločnosť
pozastavenú činnosť a teda bola bez príjmu. Konštatoval, že keďže výšku škody ohľadom straty zisku
preukázať nevie, žiadal o priznania náhrady škody v zmysle č 17 ods. 4 zákona č. 524/2003 Z.z..

Tiež mu bolo v čase domovej prehliadky znehodnotené šatstvo v hodnote 750,- €, musel uhrádzať
nájomné za byt na adrese: B., B., hoci sa tam v čase väzby nezdržiaval, z dôvodu väzby nemohol
riadne splácať svoje záväzky titulom úverov, za čo bol zo strany veriteľov sankcionovaný a v súvislosti
s trestným konaním musel uhradiť trovy obhajoby. Tiež sa z dôvodu vedenia trestného konania voči
nemu rozpadol jeho vzťah s družkou, s ktorou pred vzatím do väzby žil v spoločnej domácnosti a jeho
väzobné stíhanie narušilo aj jeho vzťah so synmi, ktorých okolie označilo za „deti teroristu“. Po vzatí

do väzby mu uhynul pes, ktorý po jeho odchode odmietol prijímať stravu. V priebehu väzby ochorel
na diabetes 2. stupňa, pričom z dôvodu vedenia trestného konania utrpela aj jeho česť a vážnosť v
spoločnosti, keď pred vzatím do väzby pracoval ako príslušník PZ SR, pričom jeho povesť zostala
poškodená aj napriek oslobodzujúcemu rozsudku. Zároveň si uplatnil nárok na náhradu majetkovej
a nemajetkovej ujmy vo výške 75.000,- €. Ako vyplynulo z podania Ministerstva spravodlivosti SR

o výsledku predbežného prerokovania nároku na náhradu škody zo dňa 9.12.2013, navrhovateľovi
bolo oznámené, že jeho žiadosti o predbežné prerokovanie, ktorá mu bola doručená dňa 10.6.2013,
vyhovené nebolo. V oznámení bolo konštatované, že pre možnosť postupu v zmysle zákona č. 514/2003
Z.z. je potrebné splnenie viacerých predpokladov, ktorými sú nezákonné rozhodnutie, resp. nesprávny
úradný postup, vznik škody a príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím, resp. nesprávnym

úradným postupom a vznikom škody. Keďže zo strany žiadateľa (navrhovateľa) nebolo preukázané
splnenie viacerých predpokladov vzniku nároku na náhradu škody spôsobenej výkonom verejnej moci,
najmä nebola preukázaná reálna existencia škody, podaná žiadosť bola vyhodnotená ako nedôvodná.

Podľa § 1 Predmet úpravy zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu pri výkone verejnej moci

a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tento zákon upravuje
a) zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci,
b) zodpovednosť obce a vyššieho územného celku (ďalej len „územná samospráva“) za škodu
spôsobenú orgánmi územnej samosprávy pri výkone samosprávy,
c) predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody a právo na regresnú náhradu.

Podľa § 2 Vymedzenie základný pojmov písm. a) zákona č. 514/2003 Z.z., na účely tohto zákona výkon
verejnej moci je rozhodovanie a úradný postup orgánov verejnej moci o právach, právom chránených
záujmoch a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb.

Podľa§3ods.1,2zákonač.514/2003Z.z.,štátzodpovedázapodmienokustanovenýchtýmtozákonom
za škodu, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci, okrem tretej časti tohto zákona, pri výkone
verejnej moci
a) nezákonným rozhodnutím,
b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,

c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo
d) nesprávnym úradným postupom.

Zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

Podľa § 5 ods. 1 Nezákonné rozhodnutie zákona č. 514/2003 Z.z, právo na náhradu škody spôsobenej
nezákonným rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia
vydaného v tomto konaní.

Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody

spôsobenej nezákonný, rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým
bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý
rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.Podľa § 6 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z., právo podľa odseku 1 možno priznať iba vtedy, ak poškodený
podal proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok posľa osobitných predpisov. Splnenie
tejto podmienky sa nevyžaduje, ak ide o prípady hodné osobitného zreteľa.

Podľa § 8 Rozhodnutie o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutie o väzbe, ods. 5 zákona č.
514/2003 Z.z., právo na náhradu škody spôsobenej rozhodnutím o väzbe má ten, kto bol vzatý do väzby,
ak
a) bolo proti nemu zastavené trestné stíhanie,

b) bol oslobodený spod obžaloby, alebo
c) vec bola postúpená inému orgánu.

Podľa § 8 ods. 6 písm. a) zákona č. 514/2003 Z.z., právo na náhradu škody nevznikne, ak si osoba
uloženie trestu, ochranného opatrenia alebo väzbu zavinila sama.

Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím
o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej
neprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len „žiadosť“) s príslušným orgánom podľa § 4

a 11.

Podľa § 16 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., zo žiadosti musí byť zrejmé, kto náhradu škody žiada,
ktorej veci sa týka, titul, z ktorého sa nároku na náhradu škody domáha, akým spôsobom škoda
vznikla a čoho sa poškodený domáha. V žiadosti a pri uplatnení nároku na náhradu škody na súde je

poškodený povinný uviesť požadovanú výšku náhrady škody a označiť orgán verejnej moci, ktorý mu
škodu spôsobil.

Podľa § 16 ods. 4 veta druhá zákona č. 514/2003 Z.z., pri uplatnení nároku na súde môže poškodený
požadovať úhradu len v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný, a z titulu, ktorý bol predbežne

prerokovaný.

Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis
neustanovuje inak.

Podľa § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z., v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia
práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím
alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné
uspokojiť ju inak.

Podľa § 17 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z., výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa
určuje s prihliadnutím najmä na
a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,
b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,
c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,

d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

Podľa § 17 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z.z., výška náhrady nemajetkovej ujmy priznaná podľa odseku
2 nemôže byť vyššia ako výška náhrady poskytovaná osobám poškodeným násilnými trestnými činmi
podľa osobitného predpisu.

Predmetom tohto konania je navrhovateľom uplatnený nárok na náhradu škody titulom nezákonného
rozhodnutia o začatí trestného stíhania ČVS:PPZ-XX/BOK-B-XXXX zo dňa 18.6.2006, uznesenia o
vznesení obvinenia ČVS:PPZ-57/BOK-B-2008 zo dňa 25.6.2008 a uznesenia Okresného súdu Komárno
č.k. 2Tp/22/2008 zo dňa 27.6.2008, ktorým bol navrhovateľ vzatý do väzby, čím mu vznikla nemajetková

ujma,ktorejnáhradusiuplatnilvovýške75.000,-€.Predmettohtokonaniajedanýalimitovanýrozsahom
nároku uplatneného v rámci žiadosti o predbežné prerokovanie nároku, to znamená, že súd sa v tomto
konaní mohol zaoberať len tými skutočnosťami, ktoré boli za strany navrhovateľa uplatnené v žiadosti o
predbežnéprerokovanienárokunanáhraduškody.Pretopokiaľnavrhovateľvpriebehukonanianamietalaj nezákonnosť uznesenia Okresného súdu Komárno sp. zn. XT/XXX/XXXX zo dňa 20.11.2008, ktorým
bol navrhovateľ ponechaný vo väzbe, uznesenia Okresnej prokuratúry Komárno č.k. 1Pv/417/08-14 zo
dňa 27.8.2008, ktorým bola zamietnutá jeho sťažnosť proti uzneseniu o vznesení obvinenia, nárokom

na náhradu škody titulom týchto rozhodnutí sa súd zaoberať nemohol.

Súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že navrhovateľ v konaní nepreukázal, že mu vznikla
škoda v podobe nemajetkovej ujmy v dôsledku začatia trestného stíhania, vznesenia obvinenia a vzatia
do väzby v trestnom konaní vedenom na Okresnom súde Komárno pod sp. zn. 2T/145/2008 vo výške

75.000,- € nezákonným rozhodnutím a rozhodnutím o väzbe orgánu verejnej moci a neexistuje ani
príčinná súvislosť medzi vznikom škody a nezákonnými rozhodnutiami, resp. rozhodnutím o väzbe.
Navrhovateľ za nezákonné rozhodnutia označil uznesenie orgánu činného v trestnom konaní ČVS:PPZ-
XX/BOK-B-XXXX zo dňa 18.6.2008, ktorým bolo v zmysle § 199 ods. 1, 2 Trestného poriadku začaté
trestné stíhanie za zločin nedovolené ozbrojovanie a obchodovanie so zbraňami podľa § 295 ods. 1
písm. a), b), c) Trestného zákona, uznesenie ČVS: PPZ-XX/BOK-B-XXXX zo dňa 25.6.2008, ktorým

bolo v zmysle § 206 ods. 1 Trestného poriadku vznesené obvinenie navrhovateľovi za zločin nedovolené
ozbrojovanie o obchodovanie so zbraňami podľa § 295 ods. 1 písm. a), b) Trestného zákona, lebo na
podklade zistených skutočností bol dostatočne odôvodnený záver, že v presne nezistenom čase si bez
povolenia zadovážil a na rôznych miestach v Komárne prechovával brizantnú trhavinu typu TNT (tritol) v
množstve 0,55 kg a plastickú trhavinu typu P1Np 10 v množstve 1,05 kg a následne v dobe od 8.6.2008

do 20.6.2008 zabezpečil doposiaľ nezisteným spôsobom ich umiestnenie v B. na V. č. X pri areáli
prevádzky autoumyvárne v kríku pri plote vo voliére pre psa na pozemku vlastníka T.. T. nar. XX.X.XXXX,
kde boli dňa 20.6.2008 zaistené príslušníkmi PZ pri vykonávaní prehliadky iných priestorov a pozemkov
a tiež uznesenie Okresného súdu Komárno č.k. 2Tp/22/2008-26 zo dňa 27.6.2008 o vzatí do väzby,
keď z väzby bol rozhodnutím Krajského súdu v Nitre uznesením č.k. 3Tos/81/2008 zo dňa 30.12.2008

prepustený a nakoniec bol rozsudkom Krajského súdu v Nitre č.k. 3To/115/2012-1351 zo dňa 31.1.2013
oslobodený spod obžaloby. Vznik škody konkretizoval tým, že v čase trvania nezákonnej väzby mala
jeho obchodná spoločnosť pozastavenú činnosť a teda bola bez príjmu, tiež mu bolo v čase domovej
prehliadky znehodnotené šatstvo v hodnote 750,- €, musel uhrádzať nájomné za byt na adrese: B. X/X,
B., hoci sa tam v čase väzby nezdržiaval, z dôvodu väzby nemohol riadne splácať svoje záväzky titulom

úverov, za čo bol zo strany veriteľov sankcionovaný a v súvislosti s trestným konaním musel uhradiť
trovy obhajoby. Tiež sa z dôvodu vedenia trestného konania voči nemu rozpadol jeho vzťah s družkou, s
ktorou pred vzatím do väzby žil v spoločnej domácnosti a jeho väzobné stíhanie narušilo aj jeho vzťah so
synmi, ktorých okolie označilo za „deti teroristu“. Po vzatí do väzby mu uhynul pes, ktorý po jeho odchode
odmietol prijímať stravu. V priebehu väzby ochorel na diabetes 2. stupňa, pričom z dôvodu vedenia

trestného konania utrpela aj jeho česť a vážnosť v spoločnosti, keď pred vzatím do väzby pracoval
ako príslušník PZ SR, pričom jeho povesť zostala poškodená aj napriek oslobodzujúcemu rozsudku. V
priebehu konania ustálil, že podaným návrhom sa už nedomáha náhrady majetkovej ujmy, pretože jej
výšku nevie preukázať, ale len náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 75.000,- € z dôvodu, že v dôsledku
vedenia trestného konania sa rozpadol jeho vzťah s družkou, narušil sa jeho vzťah s bývalou manželkou

adeťmi,ochorelnadiabetesautrpelaajjehočesťavážnosťvspoločnosti. Uvedeniekonkrétnychúdajov
o tom, kto náhradu škody žiada, ktorej veci sa týka, titulu, z ktorého sa poškodený domáha náhrady
škody, akým spôsobom škoda vznikla a čoho sa domáha v žiadosti o predbežné prerokovanie nároku,
je pre súd limitujúcim kritériom pre rozhodovanie o podanom návrhu (§ 16 ods. 4 zákona č. 514/2003
Z.z,).Navrhovateľškoduvyčíslilvsume75.000,-€.Príčinnúsúvislosťmedzinezákonnýmrozhodnutímo

začatí trestného stíhania, o vznesení obvinenia, o vzatí do väzby a vznikom škody v žiadosti o predbežné
prerokovania nároku nekonkretizoval, z podanej žiadosti je možné vyvodiť, že nezákonnosť rozhodnutí
vyvodzoval zo skutočnosti, že z väzby bol prepustený a nakoniec bol spod obžaloby oslobodený.

Súdvtejtosúvislostiuvádza,žeprávonanáhraduškodyspôsobenejnezákonnýmrozhodnutímštátneho

orgánu alebo jeho nesprávnym úradným postupom v zmysle čl. 46 ods. 3 Ústavy SR nie je absolútne, ale
v záujme zaistenia právnej istoty podlieha (čl. 46 ods. 4 v spojení s čl. 51 ods. 1 Ústavy SR) zákonným
obmedzeniam upravujúcim predpoklady na jej uplatnenie (uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS
467/08). Právo na náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej moci v zmysle zákona č. 514/2003
Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov teda

nie je absolútne, ale v záujme zaistenia právnej istoty podlieha zákonným obmedzeniam upravujúcim
predpoklady na jej uplatnenie. Zodpovednosť štátu za škodu, upravená v zákone č. 514/2003 Z.z., je
jednou z foriem objektívnej zodpovednosti štátu, pričom štát zodpovedá za škodu podľa citovaného
zákona za súčasného splnenia zákonných podmienok, ktorými sú:- existencia škody,
- nezákonné rozhodnutie, nesprávny úradný postup, resp. rozhodnutie o väzbe,
- príčinná súvislosť medzi škodou a nezákonným rozhodnutím orgánu štátu, nesprávnym úradným

postupom, resp. rozhodnutím o väzbe.
Pre úspešné uplatnenie práva na náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z. je nevyhnutné okrem
existencie niektorého zo zásahov podľa § 3 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. a vzniku škody, preukázať
aj príčinnú súvislosť medzi týmito zložkami. Podľa ustálenej súdnej praxe príčinná súvislosť, ako ďalší
predpoklad vzniku zodpovednosti za škodu, je priama väzba javov (objektívnych súvislostí), v rámci

ktorého jeden jav (príčina) vyvoláva druhý jav (následok). V postupnom slede javov je každá príčina
niečím vyvolaná a každý ňou spôsobený následok sa stáva príčinou ďalšieho javu. Zodpovednosť však
nemožno robiť závislou na neobmedzenej kauzalite. Atribútom príčinnej súvislosti je totiž „priamosť“
pôsobenia príčiny na následok, pri ktorej príčina priamo (bezprostredne) predchádza následku a
vyvoláva ho. Vzťah príčiny a následku musí byť priamy, bezprostredný, neprerušený; nestačí ak je
iba sprostredkovaný. Pre vznik zodpovednosti štátu musia byť splnené všetky tri podmienky súčasne.

Uplatneniu základného práva účastníka na súdnu ochranu zodpovedá jeho povinnosť splniť podmienky
zákonomustanovenéhopostupuuplatnenianárokunavšeobecnomsúde.Okrempovinnostitvrdeniamá
navrhovateľ aj dôkaznú povinnosť, ktorej cieľom je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom
dôkazné bremeno spočíva na účastníkovi konania. Podmienky vzniku zodpovednosti za škodu v zmysle
zákona č. 514/2003 Z.z. sú stanovené kumulatívne a v prípade nesplnenia čo i len jednej z nich, nie

je daná táto zodpovednosť.

Vykonaným dokazovaním a to po oboznámení obsahu pripojeného spisu Okresného súdu Komárno
sp. zn. 2T/145/2008 ako aj vyšetrovacieho spisu ČVS:PPZ-57/BOK-B-2008 súd dospel k záveru, že
navrhovateľ v konaní neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, že zo strany orgánov činných v

trestnom konaní došlo k vydaniu nezákonného rozhodnutia, keď navrhovateľ síce voči uzneseniu o
vznesení obvinenia ČVS:PPZ-57/BOK-B-2008 zo dňa 25.6.2008 podal riadne a včas riadny opravný
prostriedok (sťažnosť), nepreukázal však splnenie podmienky podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona č. 514/2003
Z.z. v rozsahu, že rozhodnutia (ktoré navrhovateľ považuje za nezákonné, a to uznesenie o začatí
trestného stíhania ČVS:PPZ-XX/Q.-B-XXXX zo dňa 18.6.2008 a o vznesení obvinenia ČVS:PPZ-

XX/BOK-B-XXXX zo dňa 25.6.2008) boli príslušným orgánom pre nezákonnosť zrušené a že voči
rozhodnutiu o začatí trestného stíhania ČVS:PPZ-XX/BOK-B-XXXX zo dňa 18.6.2008 podal riadny
opravný prostriedok, keď z pripojených spisov takáto skutočnosť nevyplýva a navrhovateľ uvedené ani
netvrdil. Pre nesplnenie zákonného predpokladu v zmysle § 6 ods. 1, 2 zákona č. 514/2003 Z.z., keď
v konaní zo strany navrhovateľa nebolo preukázané, že právoplatné rozhodnutia (uznesenie o začatí

trestného stíhania ČVS:PPZ-XX/BOK-B-XXXX zo dňa 18.6.2008 a uznesenie o vznesení obvinenia
ČVS:PPZ-XX/BOK-B-XXXX zo dňa XX.X.XXXX) boli z jeho strany napadnuté riadnym opravným
prostriedkom a tieto boli pre nezákonnosť príslušným orgánom zrušené, súd považoval uplatnený nárok
navrhovateľa na náhradu škody z titulu nezákonných rozhodnutí za nedôvodný.

Pokiaľ ide o nárok uplatnený v zmysle § 8 ods. 5 zákona č. 514/2003 Z.z. z titulu, že navrhovateľ bol
vzatý do väzby a následne bol spod obžaloby oslobodený, v tejto súvislosti navrhovateľ uniesol dôkazné
bremeno a preukázal, že na základe rozhodnutia Okresného súdu Komárno č.k. 2Tp/22/2008-26 zo dňa
27.6.2008 bol vzatý do väzby a na základe rozsudku Krajského súdu v Nitre č.k. 3To/115/2012-1351
zo dňa 31.1.2013 bol podľa § 285 písm. c) Trestného poriadku oslobodený spod obžaloby okresnej

prokurátorky v Komárne sp. zn. XPv 417/08 zo dňa 10.11.2008 pre zločin nedovoleného ozbrojovania
a obchodovania so zbraňami podľa § 295 ods. 1 písm. b) Trestného zákona, ktorý mal spáchať na tom
skutkovom základe, že v presne nezistenom čase si bez povolenia zadovážil a na rôznych miestach v
B. prechovával brizantnú trhavinu typu TNT (tritol) v množstve 0,55 kg a plastickú trhavinu typu P1Np
10 v množstve 1,05 kg a následne v dobe od 8.6.2008 do 20.6.2008 nezisteným spôsobom zabezpečil

ich umiestnenie v B. na V. č. X pri areáli prevádzky autoumyvárne v kríku pri plote vo voliére pre psa na
pozemku vlastníka T.. T. Horvátha, nar. XX.X.XXXX, kde boli dňa 20.6.2008 zaistené príslušníkmi PZ
pri vykonávaní prehliadky iných priestorov a pozemkov, pretože nebolo dokázané, že skutok spáchal
obžalovaný (navrhovateľ).
Súd má za to, že v zmysle ustálenej judikatúry nemožno pri posudzovaní nároku na náhradu škody

spôsobenej rozhodnutím o väzbe vychádzať len z toho, že ten, kto bol vzatý do väzby bol spod obžaloby
oslobodený, ale treba aplikovať ustanovenie § 6 ods. 2 písm. a) zákona č. 514/2003 Z.z. a prihliadať
i na osobitné okolnosti konkrétnej trestnej veci a zisťovať, či si osoba poškodeného väzbu nezavinila
sama. Ako vyplynulo z pripojeného vyšetrovacieho spisu ČVS:PPZ-XX/BOK-B-XXXX, dňa 25.6.2008bol zo strany Okresnej prokuratúry B. podaný návrh na vzatie navrhovateľa do väzby (č.k. 1Pv 417/08-11
zo dňa 25.6.2008). O tomto návrhu po výsluchu navrhovateľa dňa 27.6.2008, rozhodol sudca pre
prípravné konanie Okresného súdu Komárno uznesením č.k. 2Tp/22/2008-26 zo dňa 27.6.2008 tak,

že obvineného (navrhovateľa) v zmysle § 72 ods. 2 Trestného poriadku z dôvodov podľa § 71 ods.
1 písm. b) a c) Trestného poriadku vzal do väzby. Väzba sa mala vykonať v Ústave na výkon väzby
v Nitre, pričom lehota väzby sa začala počítať od 23.6.2008 od 15.15 hod. V uznesení o vzatí do
väzby Okresný súd Komárno konštatoval, že preskúmaním návrhu okresnej prokurátorky v Komárne na
vzatie obvineného (navrhovateľa) do väzby, pripojeného spisového materiálu po výsluchu obvineného

(navrhovateľa) zistil existenciu skutočností odôvodňujúcich vzatie obvineného (navrhovateľa) do väzby
pre existenciu dôvodov väzby v zmysle § 71 ods. 1 písm. b) a c) Trestného poriadku. V uznesení tiež
konštatoval, že z doposiaľ vykonaného dokazovania možno vyvodiť záver, že obvinený (navrhovateľ)
je dôvodne podozrivý zo spáchania trestnej činnosti, keď obvinený (navrhovateľ) sa vyhrážal T. N. ako
aj L. N. zbitím, zabitím a použitím výbušniny Semtex, čo u L. N. vzbudilo dôvodnú obavu, v dôsledku
ktorej pristala na to, že bude s obvineným (navrhovateľom) žiť v spoločnej domácnosti. Z uvedeného

vyplynula dôvodná obava, že v prípade ponechania obvineného (navrhovateľa) na slobode bude tento
vplývať na T. N. a L. N. ako aj iných svedkov, resp. že vykoná trestný čin, ktorým hrozil. Proti uzneseniu o
vzatí do väzby podal navrhovateľ včas sťažnosť, o ktorej rozhodol Krajský súd v Nitre ako súd odvolací
uznesením č.k. 4Tpo/30/2008-36 zo dňa 16.7.2008 tak, že sťažnosť navrhovateľa podľa § 193 ods. 1
písm.c)Trestnéhoporiadkuzamietol.Súdmalvychádzajúczobsahupripojenéhotrestnéhospisusp.zn.

2T/145/2008 za to, že v čase vzatia navrhovateľa do väzby (uznesením Okresného súdu Komárno č.k.
2Tp/22/2008-26 zo dňa 27.6.2008) existovala dôvodná obava, že navrhovateľ bude vplývať na svedkov
alebo že vykoná trestný čin, ktorým hrozil, keď zo zápisnice o výsluchu obvineného vo veci sp. zn.
2Tp/22/2008 zo dňa 27.6.2008 vyplynulo, že sám navrhovateľ vo svojej výpovedi konštatoval, že vo
svojom byte mal na skrini položenú trhavinu, pričom doplnil, že svedkyňa Monika Folwareczná mohla

hovoriťokufríkoch,vktorýchmaldymovnice. Totovyjadrenienavrhovateľabezprostrednepredvydaním
uznesenia o vzatí do väzby ako aj skutočnosť, že pri domovej prehliadke boli v jeho byte zaistené
chemické stopy označené špeciálne vycvičeným služobným psom, súd považoval za skutočnosť, pre
ktorú je možné vysloviť záver, že navrhovateľ si aj svojim vlastným pričinením zavinil, že voči nemu bolo
vydané uznesenie o vzatí do väzby.

Pokiaľ ide o škodu, navrhovateľ v priebehu konania tvrdil, že ide o nemajetkovú ujmu, ktorá mu bola
spôsobená v súvislosti so vzatím do väzby a trestným stíhaním. Táto mu mala vzniknúť v súvislosti s tým,
že v dôsledku vedenia trestného konania a vzatia do väzby sa rozpadol jeho vzťah s družkou, narušil
sa jeho vzťah s bývalou manželkou a deťmi, ochorel na diabetes a utrpela aj jeho česť a vážnosť v

spoločnosti. Navrhovateľa v konaní i v tomto smere zaťažovala povinnosť tvrdenia a dôkazné bremeno,
keď okrem predloženia listinného dôkazu preukazujúceho, že u neho bolo dňa 24.10.2008 prvýkrát
diagnostikované ochorenie diabtes mellitus, pričom v tom čase bol umiestnený v Ústave na výkon väzby
Nitra, neprodukoval žiaden dôkaz, ktorým by preukázal svoje tvrdenie, že sa v dôsledku jeho väzby
a trestného stíhania rozpadol jeho vzťah s družkou, že sa narušil jeho vzťah s bývalou manželkou a

deťmi (keď v priebehu konania vypovedal, že jeho vzťah s bývalou manželkou a deťmi sa upravil po
tom, ako bol rozsudkom Krajského súdu v Nitre č.k. 3To/115/2012-1351 zo dňa 31.1.2013 oslobodený
spod obžaloby), tiež neprodukoval žiaden dôkaz o tom, že v dôsledku jeho väzby a trestného stíhania
sa znížila jeho česť a vážnosť v očiach verejnosti. Navrhovateľ tiež neuniesol dôkazné bremeno čo
do preukázania výšky nemajetkovej ujmy, ktorá mu mala vzniknúť. Súd v tejto súvislosti uvádza, že

nemajetkovú ujmu bolo potrebné zo strany navrhovateľa určite pomenovať a vysvetliť a tiež bolo na
ňom tvrdiť a preukázať, že k vzniku nemajetkovej ujmy nezákonným rozhodnutím, resp. rozhodnutím
o väzbe skutočne došlo. Pre vyslovenie vzniku nemajetkovej ujmy teda nepostačuje navrhovateľove
tvrdenie, že k nej došlo a tiež nepostačuje abstraktná právna kvalifikácia ujmy ako nemajetkovej. Pokiaľ
ide o nemajetkovú ujmu spočívajúcu vo vzniku ochorenia diabetes mellitus, súd sa stotožňuje s názorom

odporcu, že tento nárok nie je možné v tomto konaní prejednávať, nakoľko tento nebol samostatne
uplatnený už v podanej žiadosti o predbežné prejednanie nároku na náhradu škody zo dňa 6.6.2013,
pričom zo strany navrhovateľa nebolo v konaní ničím preukázané, že toto ochorenie mu vzniklo výlučne
z dôvodu, že bol na základe uznesenia Okresného súdu Komárno vzatý do väzby.

V tejto súvislosti súd dáva do pozornosti, že v zmysle § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z.
poškodenému, ktorému vznikla ujma nezákonným rozhodnutím alebo rozhodnutím o väzbe, patrí
právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch za súčasného splnenia dvoch podmienok, a to že
samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na spôsobenúujmu a jednak, že vzniknutú ujmu nie je možné uspokojiť inak, napr. formou verejného ospravedlnenia,
uverejnením rozsudku, znením odôvodnenia rozhodnutia a pod. Vznik objektívnej zodpovednosti štátu
za vznik nemajetkovej ujmy tiež predpokladá existenciu príčinnej súvislosti medzi vydaním nezákonného

rozhodnutia, či nesprávnym úradným postupom a vznikom nemajetkovej ujmy. Nemajetková ujma
predstavuje zásah do inej než majetkovej sféry poškodeného a môže tak predstavovať rôzne negatívne
následky do osobnostnej integrity poškodeného vplývajúce na jeho česť, vážnosť, povesť, doterajší
súkromný a pracovný život, rodinné vzťahy, spoločenské postavenie a pod.. Zákon pri určovaní výšky
nemajetkovej ujmy výslovne nestanovuje žiadne kritériá a tým ponecháva na voľnú úvahu súdu, aby

s ohľadom na konkrétne skutkové okolnosti každého individuálneho prípadu sám vymedzil skutočnosti
významné pre určenie výšky náhrady. Aby však úvahy o výške nemajetkovej ujmy neboli ponechané
na ľubovôľu súdu, musia byť založené na konkrétnych a preskúmateľných hľadiskách, ktoré musia
vychádzať zo skutkového stavu na základe dokazovania vykonaného na zisťovanie následkov v
jednotlivých oblastiach spoločenského života dotknutej osoby. Vo všeobecnosti určujúcim vodítkom
pre stanovenie výšky náhrady nemajetkovej ujmy by mala byť jej primeranosť, pričom pri určení výšky

nemajetkovej ujmy je potrebné prihliadnuť na skutočnosti uvedené v ustanovení § 17 ods. 3 zákona č.
514/2003 Z.z. a náhradu nemajetkovej ujmy je možné určiť až do výšky podľa § 17 ods. 4 zákona č.
514/2003 Z.z..

Keďže navrhovateľ v konaní náležite nepreukázal rozsah nepriaznivých následkov, ktoré mu mali v

súvislosti s väzbou vzniknúť a jeho tvrdenia v tomto smere zostali dôkazne nepodložené, ním uplatnený
nárok na náhradu nemajetkovej ujmy súd vyhodnotil ako nedôvodný.

S ohľadom na vyššie uvedené už ani nebolo potrebné zaoberať sa príčinnou súvislosťou medzi
rozhodnutím o väzbe a vznikom škody, keď súd len v stručnosti konštatuje, že ani v tomto smere

navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno a ničím nepreukázal, že rozhodnutie o väzbe mu spôsobilo
ujmu v podobe zásahu do inej než majetkovej sféry.

Súd tiež poukazuje na to, že pokiaľ orgány činné v trestnom konaní aplikujú ustanovenia Trestného
poriadku a postupujú počas trestného stíhania v súlade so zákonom, nejde o neoprávnený zásah

do práv obvineného. Pri objasňovaní trestných činov prevláda nad individuálnymi záujmami fyzickej
osoby vyšší záujem na tom, aby bol trestný čin riadne zistený a jeho páchateľ (pôvodca) podľa
zákona spravodlivo potrestaný. Zatiaľ čo pre vznesenie obvinenia postačuje dôvodné podozrenie, že
bol spáchaný trestný čin a kto je jeho páchateľom, istota bez všetkých pochybností je podmienkou až
pre vynesenie rozsudku. V žiadnom prípade nie je možné simplifikovať proces posúdenia predpokladov

pre priznanie nároku na náhradu škody v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z. prezumovaním záveru, že
skutočnosť, že proti jedincovi bolo vedené trestné stíhanie, ktoré neskončilo právoplatným odsúdením,
automaticky znamená odôvodnenosť jeho nároku na náhradu škody.

V sporovom konaní sa uplatňuje prejednacia zásada. Účastníka konania - navrhovateľa zaťažovala

jednak povinnosť tvrdenia, jednak dôkazná povinnosť. Následky spojené s ich nesplnením v podobe
vecne nepriaznivého rozhodnutia nesie ten účastník konania, ktorý tieto povinnosti nesplnil. Medzi
povinnosťou tvrdenia a povinnosťou označiť dôkazy na preukázanie tvrdení je vzájomná väzba. Pokiaľ
účastník konania nesplní povinnosť tvrdenia, nemôže splniť ani povinnosť označiť na svoje tvrdenia
dôkazy. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že v

konaní neboli preukázané jeho tvrdenia a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej
v jeho neprospech. Keďže navrhovateľ v konaní neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, že mu
konkrétnymi nezákonnými rozhodnutiami orgánu verejnej moci a rozhodnutím o väzbe, ktorú si nezavinil
sám, vznikla konkrétna škoda v podobe ujmy na iných než majetkových právach ako ani jej výšku, súd
jeho návrh v celom rozsahu zamietol.

Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo vec plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
V danom prípade vychádzajúc z výsledku konania bol v konaní plne úspešným účastníkom odporca.
Odporca si titulom náhrady trov konania uplatnil náhradu cestovného celkove vo výške 44,41 €,

ktoré výdavky preukázal predložením dokladov o vykonaní cesty z Q. a späť za účelom účasti na
pojednávaniach dňa 12.11.2015, 20.1.2016 a dňa 1.6.2016. Preto súd rozhodol tak, že navrhovateľa
zaviazal na náhradu trov konania odporcu tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
Lehotu na plnenie súd určil podľa § 160 ods. 1 O.s.p..Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len
tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo dôkazy, ktoré doteraz

neboli uplatnené ( § 205a)
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho posúdenia veci.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o

výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.