Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, July 21, 2015

Súd: Okresný súd Nové Mesto nad Váhom
Spisová značka: 12C/337/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3513212554
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 07. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Trtalová

ECLI: ECLI:SK:OSNM:2015:3513212554.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Mesto nad Váhom samosudkyňou JUDr. Erikou Trtalovou v právnej veci

navrhovateľa: vendue a.s., IČO 28 062 256, so sídlom Česká republika, Praha 2 - Vyšehrad, Neklanova
152/44, právne zastúpeného JUDr. Zuzanou Stavrovskou, advokátkou so sídlom Bratislava, Lamačská
cesta 3 proti odporcovi: A.. H. J., nar. XX.XX.XXXX, občan Slovenskej republiky, bytom R. V., R. XXX/
X, o zaplatenie X.XXX,XX F. s príslušenstvom, t a k t o

r o z h o d o l :

I. Návrh v celom rozsahu zamieta.

II. Odporcovi sa náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 27.11.2013 domáhal, aby súd rozhodol o

uložení povinnosti odporcovi zaplatiť istinu vo výške 7.924,41 Kč spolu s úrokom z omeškania
vo výške 25% ročne zo sumy 5.908,32 Kč od 01.04.2011 do zaplatenia a nahradiť trovy konania. Svoj
návrh odôvodnil tým, že právny predchodca navrhovateľa Česká sporiteľňa, a.s. a odporca uzatvorili dňa
08.10.2008 zmluvu o sporožírovom účte Osobný účet Českej sporiteľne, a.s. a o poskytovaní súvisiacich
produktov a služieb. Následne bola medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporcom uzatvorená
zmluva o poskytnutí úveru na sporožírovom účte, na základe ktorej právny predchodca navrhovateľa
poskytol odporcovi úver vo výške 5.000,-Kč. Odporca úver postupne vyčerpal, ale k jeho vyrovnaniu

nedošlo, naviac odporca prekročil limit kontokorentného úveru a stav účtu sa dostal do nepovoleného
debetu. Odporca bol opakovane vyzývaný na úhradu, avšak nereagoval, a preto mu právny predchodca
navrhovateľa zaslal výpoveď zmluvy o poskytnutí úveru zo dňa 01.11.2009 s tým, že podľa bodu 13
zmluvy o poskytnutí úveru je výpoveď účinná dňom 01.12.2009. Lisom zo dňa 02.12.2009 vypovedal
právnypredchodcanavrhovateľazmluvuoúčteadohôdoslužbáchsúvisiacichsúčtomavyzvalodporcu
k zaplateniu nepovoleného debetného zostatku na sporožírovom účte, pričom v uvedenom liste došlo
k zosplatneniu celej pohľadávky na sporožírovom účte. Dňa 31.03.2011 uzatvoril právny predchodca

navrhovateľa a navrhovateľ zmluvu o postúpení pohľadávok, pričom predmetom bola i pohľadávky proti
odporcovi, ktorá je predmetom tohto konania.

Odporca sa k návrhu nevyjadril.

Vo veci súd rozhodol v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p. bez prítomnosti navrhovateľa a právneho zástupcu
navrhovateľa. Právny zástupca navrhovateľa svoju neprítomnosť ako aj neprítomnosť navrhovateľa

ospravedlnil písomne s tým, že oprávnenosť navrhovateľom uplatneného nároku bola dostatočne
preukázaná predloženými listinnými dôkazmi a osobnou účasťou na pojednávaní by došlo k zvýšeniu
trov konania. Zároveň vyjadril súhlas, aby súd rozhodol ich prítomnosti. Odporca nepožiadal o odročenie
z vážnych dôvodov.Súd vykonal dokazovanie oboznámením návrhu v spojení s písomným vyjadrením navrhovateľa, výpisu
z obchodného registra, zmluvy o postúpení pohľadávok spolu s prílohou, zmluvy o sporožírovom

účte, zmluvy o poskytnutí úveru, výzvy k zaplateniu v spojení s oznámením o odstúpení od dohody
o vydaní a používaní platobných kariet a odstúpení od zmluvy o poskytnutí úveru, oznámenia o
úrokových sadzbách, výpisu zo sporožírového účtu, oznámenia o postúpení pohľadávky a všeobecných
obchodných podmienok.

Právny predpis cudzieho štátu sa nepoužije, ak by sa účinky tohto použitia priečili zásadám
spoločenského a štátneho zriadenia ČR a jeho právneho poriadku, na ktorých je nutné bez výhrady
trvať. Ide tu o opatrenia výnimočnej povahy, na použitie ktorých je možné pristúpiť len v krajnom a
konkrétnom prípade. Ochrana v rámci výhrady verejného poriadku sa však rozhodne nevzťahuje na
všetkykogentnéustanoveniaslovenskéhovnútroštátnehopráva.Ideotakénormyvnútroštátnehopráva,
od ktorých uplatňovania nie je možné sa zmluvne ani akýmkoľvek iným spôsobom odchýliť a ktorým nie

je možné v medziach ich predmetu úpravy zabrániť ani ich nahradiť cudzím právom. V slovenskom práve
nie sú imperatívne právne normy označené, ale možno medzi ne zaradiť i zákon o ochrane spotrebiteľa.

Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa orgán rozhodujúci o nárokoch zo
spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie

nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátene jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo
zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by
inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

Podľa § 48 ods. 1, 2 zákona č. 40/1964 Sb. (ďalej len „Občanského zákonníku“) od zmluvy môže

účastník odstúpiť, len ak je to v tomto alebo v inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté.
Odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo
účastníkmi dohodnuté inak.

Súd pristúpil k skúmaniu premlčania s poukazom na zásadu hospodárnosti konania, ktorá musí viesť

konajúci súd k tomu, aby prednostne posúdil v konaní premlčanie nároku vzhľadom na to, že v prípade
zistenia premlčania nároku, takýto postup vedie k rýchlemu vydaniu rozhodnutia vo veci samej, bez
potreby vykonávania ďalších dôkazov (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR z 1. mája 2005, sp. zn. 1
Cdo/148/2004).

Pre posúdenie premlčania uplatňovaného nároku navrhovateľa považoval súd za potrebné bližšie
charakterizovať právny vzťah medzi účastníkmi.

Právny predchodca navrhovateľa s odporcom uzatvorili dňa 08.10.2008 zmluvu o sporožírovom účte
Osobný účet Českej sporiteľne, a.s. a o poskytovaní súvisiacich produktov a služieb. Následne bola

medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporcom uzatvorená zmluva o poskytnutí úveru na
sporožírovom účte, na základe ktorej právny predchodca navrhovateľa poskytol odporcovi úver vo výške
5.000,-Kč. Odporca úver čerpal, avšak nesplácal, pričom došlo k prekročeniu limitu úveru poskytnutého
na základe zmluvy o poskytnutí úveru na sporožírovom účte. Právny predchodca navrhovateľa zaslal
odporcovi výpoveď zmluvy o poskytnutí úveru zo dňa 01.11.2009 s tým, že podľa bodu 13 zmluvy o

poskytnutí úveru je výpoveď účinná dňom 01.12.2009. Lisom zo dňa 02.12.2009 vypovedal právny
predchodca navrhovateľa zmluvu o účte a dohôd o službách súvisiacich s účtom a vyzval odporcu k
zaplateniu nepovoleného debetného zostatku na sporožírovom účte, pričom v uvedenom liste došlo k
zosplatneniu celej pohľadávky na sporožírovom účte. Pohľadávka proti odporcovi bola prevedená zo
sporožírového účtu ba evidenčný účet pohľadávok z nepovolených debetných zostatkov.

Právny vzťah medzi účastníkmi založený zmluvou o bežnom účte s poukazom na charakter účastníkov,
je nevyhnutné posudzovať ako spotrebiteľský vzťah bez ohľadu na to, že zmluva o bežnom účte
a zmluva o úvere je tzv. absolútny obchod (§ 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka) a na
predmetný právny vzťah medzi účastníkmi aplikovať ustanovenia Občanského zákoníku. Odporca ako

fyzická osoba vystupuje v tomto právnom vzťahu ako spotrebiteľ a právny predchodca navrhovateľa
vystupuje ako podnikateľ poskytujúci uvedenú službu. Občanský zákoník právne upravil spotrebiteľské
zmluvy v § 52 a nasl. Prednostné použitie ustanovení Obchodného zákonníka na spotrebiteľské
právne vzťahy, aj keď ide o vzťahy vyplývajúce zo zmluvy o bežnom účte a zmluve o úvere akoabsolútneho obchodu upraveného v Obchodnom zákonníku, by znamenalo spochybnenie režimu
ochrany spotrebiteľa upravené v Občianskom zákonníku a v osobitných predpisoch na ochranu práv
spotrebiteľa, pričom práve tieto sú voči Obchodnému zákonníku lex specialis. V tejto súvislosti súd

poukazuje aj na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. I. ÚS 402/2013 - 10 zo dňa
19.06.2013, podľa ktorého prednostným použitím ustanovení Občianskeho zákonníka na prospech
spotrebiteľa na úver ako absolútny obchod upravený v Obchodnom zákonníku nedošlo k porušeniu
ústavných práv veriteľa.

Keďže navrhovateľom uplatnený nárok je nárokom zo spotrebiteľskej zmluvy, bol súd v zmysle § 5b
zákona o ochrane spotrebiteľa povinný prihliadnuť na premlčanie ex offo aj bez toho, aby sa odporca
premlčaniadovolávalvzmysleObčanskéhozákoníku.Citovanéustanovenieješpeciálnymustanovením
k ustanoveniu § 100 ods. 1 Občanského zákoník a je nutné aplikovať ho prednostne aj v prípade
nároku navrhovateľa uplatneného v predmetnom konaní. Ustanovenie § 5b zákona o
ochrane spotrebiteľa bolo zavedené zákonom č. 102/2014 Z.z. s účinnosťou od 01.05.2014, vo vzťahu k

nemu neboli prijaté žiadne prechodné ustanovenia a s poukazom na to, že ustanovenie je ustanovením
procesným, bol súd povinný prihliadať na premlčanie ex offo.
Podľa § 100 ods. 1, 2, 3 Občanského zákoníku právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Premlčujú sa všetky majetkové práva

s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú
skôr, než zabezpečená pohľadávka. Nepremlčujú sa takisto práva z vkladov na vkladných knižkách
alebo na iných formách vkladov a bežných účtoch, pokiaľ vkladový vzťah trvá.

Podľa § 101 Občanského zákoníku pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba

je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 107 ods. 1 Občanského zákoníku právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa
premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému
obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.

S poukazom na skutočnosť, že právo navrhovateľa na zaplatenie je právom, ktoré podlieha premlčaniu,
súd skúmal, či došlo ku kvalifikovanému uplynutiu času, teda zániku súdnej vymáhateľnosti, v dôsledku
čoho súd premlčané právo nemôže priznať. Základným účelom inštitútu premlčania je pôsobiť na
subjekty občianskoprávnych vzťahov, aby v primeraných dobách uplatnili svoje práva (nároky)

a zároveň aj zabrániť tomu, aby povinné osoby neboli po časovo neprimeranej dobe nútené splniť
si svoje povinnosti. Inštitút premlčania takto zabraňuje dlhodobému trvaniu práva im zodpovedajúcim
povinnostiam. Ak uplynula zákonom ustanovená premlčacia doba a oprávnená osoba v nej určeným
spôsobom u príslušného orgánu svoje právo nevykonala, vzniká povinnej osobe oprávnenie vzniesť
námietku premlčania, a tak spôsobiť stav, že sa oprávnená osoba nemôže s úspechom domáhať u súdu

svojho práva, pričom v prípade nárokov vyplývajúcich zo spotrebiteľských zmlúv súd skúma premlčanie
ex offo v súlade s § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa, a preto preskúmal uplatnený nárok navrhovateľa.
Zistenie premlčania uplatneného nároku má za následok, že súd nemôže oprávnenej osobe právo
(nárok) priznať (§ 100 ods. 1 tretia veta Občanského zákoníku). Začiatok plynutia premlčacej doby je
podľa § 107 ods. 1 Občanského zákoníku viazaný na okamih, odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že

došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Súd považoval uplatnenú pohľadávku
navrhovateľa za premlčanú z dôvodu, že uplatnenú pohľadávku bolo možné prvýkrát uplatniť dňa
03.12.2009(t.j.deňnasledujúcipozosplatnenípohľadávkypoodstúpeníodzmluvy),ažalobnýnávrhbol
podaný na súde dňa 27.11.2013, teda po márnom uplynutí 2-ročnej premlčacej doby podľa ustanovenia.
§ 107 ods. 1 Občanského zákoníku, a preto návrh navrhovateľa zamietol bez toho, že by ďalej

posudzoval vecnú správnosť a opodstatnenosť uplatňovaného premlčaného práva (čo do základu a
výšky).

O trovách konania súd rozhodol v súlade s § 142 ods. 1 v spojení s § 151 ods. 1 O.s.p., účastníkovi, ktorý
mal vo veci plný úspech, súd na návrh prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo

bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal, teda navrhovateľovi. Odporca mal vo veci
plný úspech, avšak si náhradu trov konania neuplatnil, preto mu súd náhradu trov konania nepriznal. .Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia
na Krajský súd v Trenčíne cestou tunajšieho súdu písomne, v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým

bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 221 ods. 1 O.s.p., súd rozhodnutie zruší, len ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť
účastníkom konania,
c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa
už prv začalo konanie,
e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže

namiesto samosudcu rozhodoval senát,
h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho
predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav
i) sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli
alebo ak také dôvody neexistovali,

j) bol odvolacím súdom schválený zmier.