Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, June 20, 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5Co/244/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8716203295
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Világiová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8716203295.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Világiovej a členov

senátu JUDr. Zlaty Simkovej a JUDr. Karola Krochtu, v právnej veci žalobcu: Československá obchodná
banka, a. s., Michalská 18, 815 63 Bratislava , IČO: 36854140, zast. HMG LEGAL, s.r.o., Štefanovičova
12,811,04 Bratislava, IČO: 35885459 proti žalovanej: R. Y., V.. XX.X.XXXX, P. XXX XX Š., Č. B. Š., C..
Š. XX/XX, o zaplatenie sumy 563,94 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Poprad č.k. 10C 99/2016-34 zo dňa 06.06.2016 takto

r o z h o d o l :

Po t v r d z u j e rozsudok v napadnutej časti, t.j. vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti
a vo výroku o trovách konania.

P r i z n á v a žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo vzťahu k žalobcovi v plnom
rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1.Napadnutýmrozsudkomsúdprvejinštancieuložilžalovanejpovinnosťzaplatiťžalobcovisumu 563,94
eur spolu s 5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 530,44 eur od 1.4.2016 do zaplatenia a náhradu
trov konania v sume, 108,24 eur právnemu zástupcovi žalobcu HMG LEGAL, s.r.o., Štefanovičova 12,
811 04 Bratislava, IČO: 35885459 na jeho bankový účet č. : IBAN: T., to všetko v lehote 15 dní od
právoplatnosti rozsudku. Druhým výrokom v prevyšujúcej časti žalobu zamietol.

2. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil súd prvej inštancie ust. § 52 ods. 1, 2, 4, § 39a, § 488 a nasl.
a § 517 Občianskeho zákonníka.
3. Súd prvej inštancie konštatoval, že žalobe žalobcu vyhovel v časti zaplatenia prisúdenej sumy 563,94
eur, ktorútvoríneuhradenýzostatokzosplatnenejdlžnejistinyzaúvervsume 430,-eur,ďalejvyčíslené
úroky z úveru 100,44 eur a vyčíslené úroky z omeškania 33,50 eur a to k 31.3.2016.V tejto časti je
žalovaný nárok dôvodný s tým, že zosplatnením úveru vznikla žalovanej povinnosť zaplatiť peňažný dlh
s tým, že od 1.4.2016 patrí žalobcovi len úrok z omeškania z peňažného dlhu 530,44 eur ( istina + úroky

z úveru do 31.3.2016 ) a to v zákonnej výške 5 % ročne od 1.4.2016 do zaplatenia.
4. V prevyšujúcej časti súd žalobu zamietol , pokiaľ ide o uplatnený úrok z úveru vo výške 19,5
% ročne a to pre úžeru, pretože ide o výraznú nerovnováhu v postavení oboch zúčastnených strán
v prospech žalobcu a v neprospech žalovanej ako spotrebiteľky. Takýto nedôvodný nárok žalobcu
uplatňovaný voči žalovanej ako spotrebiteľke nepožíva súdny ochranu. Žalobca sa rozhodol z vlastnej
vôle vyhlásiť zosplatnenie úveru a tým sa úver transformoval na peňažný dlh. Preto žalobca nemôže
žiadať plnenie doterajších zmluvných úrokov z úveru, ale môže si uplatniť iba zákonnú výšku úroku z

omeškania z dlžnej sumy , ktorá mu bola prisúdená. Napokon súd žalobu v prevyšujúcej časti zamietol aj
o uplatnenú výšku úroku z omeškania ročne presahujúcu zákonnú sadzbu 5 % ročne v čase uplatnenej
doby omeškania, pretože to odporuje platnej právnej úprave. Vzhľadom na postavenie žalovanejako spotrebiteľky pri posúdení právneho vzťahu medzi stranami sporu majú prednosť ustanovenia
Občianskeho zákonníka pred predpismi obchodného práva.
5. Výrok o trovách konania odôvodnil súd prvej inštancie podľa § 142 ods. 3 OSP účinného do

30.06.2016, podľa ktorého ustanovenie platí, že aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný,
môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti alebo
ak rozhodnutie o výške plnenie záviselo od úvahy súdu. V takom prípade sa základná sadzba tarifnej
odmeny advokáta vypočíta z výšky súdom priznaného plnenia. Z prisúdeného predmetu plnenia vo
výške 563,94 eur súd priznal žalobcovi uplatnenú výšku trov právneho zastúpenia za 2 úkony právnej

služby ( prevzatie a príprava zastúpenia a podanie návrhu na súd ) po 36,52 eur za úkon, k tomu 2x
režijný paušál po 8,58 eur za úkon a ďalej k tomu patrí 20 % DPH, čo je spolu suma 108,24 eur ,to všetko
v zmysle § 10, §13a, §16 ods. 3 a § 18 ods. 3 Vyhl. č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov
za poskytovanie právnych služieb a ďalej súd priznal žalobcovi náhradu trov konania za zaplatený súdny
poplatok za prisúdený návrh v sume 33,50 eur. Spolu priznaná náhrada trov konania žalobcovi činí
sumu 141,74 eur a v zmysle § 149 ods. 1 OSP má byť suma 108,24 eur zaplatená právnemu zástupcovi

žalobcu, ktorý je advokátskou kanceláriou.
6. Proti tomuto rozsudku včas podal odolanie žalobca a to voči druhému výroku. Navrhol, aby odvolací
súd zmenil druhý výrok rozsudku a uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi riadny úrok vo výške
19,50 % p.a. zo sumy 430 eur od 01.04.2016 do zaplatenia, ako aj úrok z omeškania vo výške 3 % p.a.
zo sumy 530,44 eur od 01.04.2016 do zaplatenia. Zároveň si uplatnil trovy konania. Namietal, že súd

prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a zároveň
rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobca má za
to, že súd rozhodol nesprávne, keď uplatnený nárok na zmluvné úroky vo výške 19,50 % p.a. z istiny
430 eur od 01.04.2016 do zaplatenia a nárok na úrok z omeškania vo výške prevyšujúcej 5 % p.a.
zo sumy 530,44 eur od 01.04.2016 do zaplatenia zamietol. Po preštudovaní odôvodnenia rozhodnutia,

spisových dokumentov žalobca zistil, že súd prvej inštancie pri vydaní uvedeného rozhodnutia pochybil a
rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa názoru súdu
žalobca sa rozhodol z vlastnej vôle vyhlásiť zosplatnenie úveru a tým sa úver transformoval na peňažný
dlh. Preto žalobca nemôže žiadať plnenie doterajších zmluvných úrokov z úveru, ale môže si iba uplatniť
zákonnú výšku úrokov z omeškania z dlžnej sumy, ktorá mu bola prisúdená. Žalobca k uplatnenému

nároku na zmluvné úroky uvádza, že k zosplatneniu úveru dňa 30.06.2015 došlo až po zaslaní výzvy
žalovanému na úhradu dlžnej sumy a jeho následnému neuhradeniu zmluvného záväzku, pričom
žalovaný bol upozornený na možnosť vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru. Žalobca dňa 30.06.2015
vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru v súlade s ust. § 506 Obchodného zákonníka. Žalobca považuje
za dôležité rozlišovať medzi pojmami splatenie úveru a zosplatnenie úveru. Žalobcovi platí úrok z úveru

až do jeho faktického splatenia, to znamená vrátenia peňažných prostriedkov predstavujúcich istinu
úveru. V opačnom prípade by sa žalobca využitím zákonného oprávnenia podľa § 506 Obchodného
zákonníka dostal do anomálnej situácie, v ktorej by bol v horšom postavení, než aké mal pred porušením
povinností žalovaným, čo by bolo v rozpore so základnými právnymi princípmi. Uvedený výklad je v
súlade s komentárom k § 506 Obchodného zákonníka. Poukázal na rozsudok Krajského súdu v Prešove

zo dňa 11.10.2012 sp. zn. 14Co 83/2012 a uznesenie Krajského súdu v Prešove zo dňa 26.11.2015
sp. zn. 13Co/144/2014. Zároveň na rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 33Cdo 113/2008 zo dňa
09.02.2010. Potrebu rozlišovania medzi pojmami splatenie a zosplatnenie úveru vyslovila v rozsudku
zo dňa 23.12.2014 sp. zn. 7C 124/2014 aj Okresný súd Prievidza. Veriteľovi patrí úrok z úveru do jeho
splatenia, t.j. faktického vrátenia peňažných prostriedkov. V tejto súvislosti je teda potrebné rozlišovať

medzi splatením úveru a zosplatnením úveru, pričom ide o skutočnosti s rozličnými právnymi dôsledkami
pre existenciu nároku veriteľa. Na základe uvedeného má žalobca za to, že mu patrí uplatnený nárok
v časti riadneho úroku aj po zosplatnení istiny. Súd ďalej zamietol nárok žalobcu v prevyšujúcej úrok z
omeškania vo výške 5 % ročne v čase uplatnenej doby omeškania, pretože to odporuje platnej právnej
úprave. Súd pri odôvodnení rozhodnutia vychádzal z § 3 nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým

sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 01.02.2013. Keďže
v čase uplatnenej doby omeškania od 01.04.2016 činí úroková sadzba ECB hlavných refinančných
operáciách 0,00 % + 5 % k tomu, súd priznal žalobcovi nárok na úrok z omeškania v úrokovej sadzbe 5
% ročne. Z dôkazov predložených žalobcom jednoznačne vyplýva, že úverová zmluva medzi žalobcom
a žalovaným bola uzavretá dňa 18.01.2010. To znamená, že na právny vzťah medzi stranami sporu

sa má vzťahovať právna úprava v čase uzavretia zmluvy. K 18.01.2015 výška úrokov z omeškania je
o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k
prvému dňu z omeškania s plnením peňažného dlhu. Keďže k dátumu, od ktorého si žalobca v návrhu
uplatňoval úrok z omeškania, t.j. ku dňu 01.04.2016, bola úroková sadzba ECB v hlavných referenčnýchoperáciách 0,00 %, žalobca si uplatnili nárok na úroky z omeškania vo výške 8 % p.a. zo sumy 530,44
eur od 01.04.2016 do zaplatenia. Žalobca si uplatnil i náhradu trov odvolacieho konania.
7. Odvolanie žalobcu bolo doručené žalovanej, ktorá sa k nemu vyjadrila. Uviedla, že v 31. roku života sa

jej narodilo túžobne očakávané dieťa, dcéra Nina. Od 10.06.2014 je na materskej dovolenke a z úradu
práce jej bola priznaná dávka vo výške 226,72 eur. Je celiatička a má strach, aby túto chorobu nedostala
jej dcéra. Preto denný režim, stravu aj lekársku starostlivosť dennodenne orientuje týmto smerom, čo si
vyžaduje zvýšenú starostlivosť, aj náklady. Snaží sa privyrobiť si na dohodu. Mesačne si privyrobí cca 70
eur. Je si vedomá svojej podlžnosti a má záujem v rámci finančných možnosti svoje podlžnosti vyrovnať.

Nie je si istá, či je to celá pohľadávka voči ČSOB, a ak nie, žiada banku o oznámenie zvyšnej pohľadávky
bez poplatkov advokátskej kancelárie. Otec jej navrhol, že jej pomôže, keď mu to bude splácať v malých
sumách mesačne. Banka dostala podľa rozhodnutia súdu č.k. 10C 99/2016-34 peniaze, čo jej dlžila, aj
s úrokom vyšším, ako ona úročí vklady. Nerozumie, prečo banka zaplatila aj advokátov a teraz opäť
pýta peniaze na advokátov. Ona na právnika nemá. Nedokáže sa brániť po právnej stránke. Z obsahu
odvolania vyplýva, že navrhuje rozsudok v napadnutej časti ako vecne správny potvrdiť.

8. K vyjadreniu žalovanej sa vyjadril žalobca. Potvrdil, že žalovaná uhradila dňa 15.08.2016 sumu vo
výške 563,94 eur, predstavujúcu istiny uplatnenej pohľadávky, ako aj náhradu trov konania vo výške
141,74 eur. K úhrade priznaných úrokov z omeškania vo výške 5 % p.a. zo sumy 530,44 eur od
01.04.2016 do zaplatenia, t.j. sumy vo výške 9,87 eur priznanej rozsudkom súdu prvej inštancie zo
dňa 06.06.2016 do dnešného dňa nedošlo. Bez ohľadu na uvedené úhrady žalobca podal odvolanie

proti druhému výroku napadnutého rozsudku a žiadna zo žalovanej uhradených úhrad sa netýka
predmetného nároku.
9. K vyjadreniu žalobcu sa vyjadrila žalovaná. Uviedla, že úrok z omeškania vo výške 5 % nemohla
uhradiť, nakoľko z jej doručených podkladov to nedokázala vypočítať. Po doručení vyjadrenia zaplatila
sumu 9,87 eur a pripojila aj doklad o úhrade použitím elektronického bankovníctva. Žalovanej sa nezdá

spravodlivé rozhodnutie o náhrade trov konania, nakoľko je nerovnocenné, keď banka si môže dovoliť
advokáta a žalovaná si nemôže dovoliť niekedy ani mlieko pre malú a ešte má banke platiť za služby,
ktoré si ona objednala, na ktoré žalovaná nemá. Do nepriaznivej situácie sa dostala v súvislosti s
narodením dcéry a odchodom na materskú dovolenku. Je jej ľúto, že bohaté banky sa neuspokoja s
vrátením peňazí, aby neboli v strate, ale využívajú aj ľudí v hmotnej núdzi, aby im zobrali aj to, čo

nemajú a ešte aj platili právnikom. Žiadala o vrátenie sumy 141,74 eur, nakoľko sa jej zdá nemorálne a
nespravodlivé, aby majetné banky si objednávali advokátov a chudobní, ktorí na advokátov nemajú, im
ich platili. Preto žiadala, aby bola uložená povinnosť žalobcovi vrátiť žalovanej náhradu trov konania.
10. Odvolací súd pre zrozumiteľnosť rozhodnutia najskôr konštatuje, že pokiaľ súd prvej inštancie
správne rozhodol podľa ustanovení Občianskeho súdneho poriadku (zákon č. 99/1963 Zb. v znení zmien

a doplnkov účinného do 30.06.2016), tak odvolací súd musel postupovať a vec posudzovať už podľa
nových civilných procesných kódexov, a to zákona č. 160/2015 Z.z - Civilný sporový poriadok (ďalej
CSP), ktorý nadobudol účinnosť dňom 01.07.2016, pričom aplikoval ust. § 470 ods. 1 CSP s tým, že
účinky procesných úkonov súdu prvej inštancie, teda Okresného súdu ostali zachované podľa ust. §
470 ods. 2 CSP.

11. Odvolací súd po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1
CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 357
CSP), preskúmal rozhodnutie, ktorým v prevyšujúcej časti žaloba bola zamietnutá a vo výroku o trovách
konaniaspoluskonaním,ktorémupredchádzalovzmyslezásaduvedenýchvust.§379anasledujúcich
CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenie rozsudku

oznámil na úradnej tabuli súdu a webovej stránke Krajského súdu v Prešove dňa 14.06.2017 a dospel
k záveru, že odvolanie žalobcu v napadnutej časti nie je dôvodné.
12. Z výsledkov vykonaného dokazovania vyplýva, že žalobca ako banka a veriteľ uzavreli so žalovanou
ako majiteľom účtu zmluvu o bežnom účte dňa 15.11.2005 a obsahom zmluvy bol dojednaný
balík produktov a služieb. Od 18.1.2010 žalobca povolil žalovanej prečerpanie jej bežného účtu č.

4002928185/7500 do výšky úverového limitu 500,- eur. Dňa 1.7.2015 žalobca oznámil žalovanej
zosplatnenie úveru k 30.6.2015 a to z dôvodu porušenia zmluvných podmienok a vyzval ju na zaplatenie
celého dlhu v sume 531,93 eur a ktoré žalovaná prevzala 3.7.2015. Z prehľadu dlžnej pohľadávky za
zosplatnený úver vyplýva, že k 31.3.2016 činí: dlžná istina 430,- eur, vyčíslený úrok z omeškania 33,50
eur a vyčíslený zmluvný úrok z úveru 100,44 eur, čo je spolu žalovaná suma 563,94 eur a ďalej od

1.4.2016 si žalobca uplatňuje jednak zmluvný úrok vo výške 19,5 % ročne z istiny 430,- eur , ako aj 8
% úrok z omeškania zo sumy 530,44 eur ( istina + úroky z úveru ).
13. Súd prvej inštancie žalobe vyhovel v časti zaplatenia prisúdenej sumy 563,94 eur, ktorú tvorí
neuhradený zostatok zosplatnenej dlžnej istiny za úver sumu 430 eur, ďalej vyčíslené úroky z úveru100,44 eur a vyčíslené úroky z omeškania 33,50 a to k 31.03.2016. V tejto časti mal za to, že je nárok
dôvodný stým, že zosplatnením úveru vznikla žalovanej povinnosť zaplatiť peňažný dlh s tým, že od
01.04.2016 patrí žalobcovi len úrok z omeškania z peňažného dlhu 530,44 eur, teda istiny + úroky z

úveru do 31.03.2016 a to v zákonnej výške 5 % ročne od 01.04.2016 do zaplatenia. Z uvedeného teda
jednoznačne vyplýva, že súd prvej inštancie priznal úrok z úveru do 31.03.2016 tak, ako bol vypočítaný
vo výške 100,44 eur žalobcovi. Tak, ako to vyplýva z vyjadrenia žalovanej i z vyjadrenia žalobcu, v
tejto časti, v ktorej rozsudok nadobudol právoplatnosť, žalovaná už plnila. Preukázala, že splnila i 5 %
úrok ročne od 01.04.2016 do zaplatenia, ktorý žalobca vypočítal na 9,87 eur. Zaplatila i prisúdené trovy

konania.
14. V prevyšujúcej časti súd prvej inštancie uviedol, že žalobu zamietol, pokiaľ ide o uplatnený úrok z
úveru vo výške 19,5 % ročne, a to pre úžeru, pretože ide o výraznú nerovnováhu v postavení oboch
zúčastnených strán v prospech žalobcu a v neprospech žalovanej. Žalobca sa rozhodol z vlastnej
vôle vyhlásiť zosplatnenie úveru a tým sa úver transformoval na peňažný dlh. Preto žalobca nemôže
žiadať plnenie doterajších zmluvných úrokov z úveru, ale môže si uplatniť iba zákonnú výšku úrokov

z omeškania z dlžnej sumy, ktorá mu bola prisúdená. Odvolací súd súhlasí s názorom súdu prvej
inštancie, že žalobca sa rozhodol z vlastnej vôle zosplatnenie úveru a môže si uplatniť iba zákonnú
výšku úroku z omeškania z dlžnej sumy, ktorá mu aj bola prisúdená. Teda záver súdu prvej inštancie o
zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti z dôvodu úžery nemá podľa názoru odvolacieho súdu vo vzťahu
k odôvodneniu žiaden právny význam.

15. Predčasné zosplatnenie úveru predstavuje vo svojej povahe jednostranný sankčný právny inštitút,
ktorý umožňuje veriteľovi zmenou záväzku požadovať jednorazové, okamžité vrátenie celej požičanej
istiny. Teda podstatný rozdiel stavu výhody splátok a stavu jednorazového zosplatnenia úveru spočíva
v tom, že veriteľ nemá nárok a spotrebiteľ nemá povinnosť vrátiť celú požičanú sumu naraz. Splácanie
úveru v splátkach, teda na strane veriteľa vyvoláva stav absencie požičanej sumy istiny, ktorá sa iba

postupne, teda v splátkach vracia a spláca a za tento stav nedostatku a úverovania platí veriteľovi úrok.
Úrokpretopredstavujejednoduchopovedanécenupeňazívzmyslecenyobetovanejpríležitostiveriteľa,
ktorý tým, že nemá istiny úveru k dispozícii, nemôže s touto nakladať a produkovať zisk. Absentujúci zisk
pokrýva veriteľovi práve úrok splácaný spolu v rámci splátky úveru v režime dojednaného záväzku. Stav
tzv. výhody splátok je obvyklý a od nepamäti justikuje nárok dodávateľa za úroky, ako cenu dočasne

obetovaných peňazí, ktorých dispozície sa veriteľ zbavuje v záujme získania budúcich úžitkov v podobe
kapitalizovanej odplaty, získanej za celé obdobie postupného splácania úveru, a teda výhody splátok.
Inak je to pri predčasnom a mimoriadnom zosplatnení úveru, keď veriteľovi vzniká nárok na jednorazové
vrátenie požičanej istiny úveru, vrátane úrokov kapitalizovaných ku dňu zosplatnenia úveru. V tomto
prípade svojím právnym úkonom veriteľ navodzuje stav, v ktorom má právo získať okamžite späť celú

sumu požičaných peňažných prostriedkov, v dôsledku čoho na jeho strane odpadá obmedzenie práva
na dispozíciu zistenú istinou úveru a tým obmedzenie obchodovania s peniazmi, ktoré už dlžník nemá
právo vrátiť v režime výhody splátok. V tom spočíva ekonomická podstata straty nároku veriteľa na úroky
za požičanie peňažných prostriedkov spotrebiteľa. Zásadným, podľa názoru odvolacieho súdu je, že v
protiprávnom stave patria zmluvným stranám len sankcie.

16. Súd prvej inštancie správne zamietol žalobu i čo do úroku z omeškania presahujúceho zákonnú
sadzbu 5 % ročne v čase uplatnenej doby omeškania z dôvodu, že to odporuje platnej právnej úprave.
Mýli sa žalobca, pokiaľ namietal, že úrok z omeškania má byť priznaný vo výške, ako platil v čase
oznámenia o poskytnutí povoleného prečerpania účtu do výšky úverového limitu 500 eur počnúc dňom
15.01.2010. Rozhodujúcim pre výšku priznania úrokov z omeškania jej čas, kedy sa dostala žalovaná do

omeškania s plnením peňažného dlhu, teda po zosplatnení pohľadávky. Podľa ust. § 517 Občianskeho
zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas neplní, je v omeškaní, ak ide o omeškanie s plnením
peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania. Skutočne
podľa ust. § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka, v znení účinnom od 01.02.2013, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov

vyššia, ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu z omeškania s
plnením peňažného dlhu. V čase uplatnenej doby omeškania, teda od 01.04.2016 tak, ako to ustálil súd
prvej inštancie, činila sadzba ECB v hlavných referenčných operáciách 0,00 % + 5 % k tomu, čo je spolu
5 % úrok z omeškania ročne.
17. Súd prvej inštancie rozhodol správne i o trovách konania, keď priznal žalobcovi trovy konania v

plnej výške z dôvodu, že tento mal neúspech v pomerne nepatrnej časti. V tejto súvislosti odvolací súd
poznamenáva, že žalovaná proti rozsudku odvolanie nepodala a to ani čo do výroku o trovách konania.
Aj keď výrok o trovách konania súvisí s napadnutým výrokom o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti,
v tejto časti podal odvolanie iba žalobca. Aj keď z obsahu jej vyjadrenia vyplýva,, že sú na jej stranedôvody hodné osobitného zreteľa, aby žalobcovi neboli priznané trovy konania, a aby bol potom povinný
už ňou zaplatené trovy vrátiť na túto námietku odvolací súd nemohol prihliadnuť z dôvodu, ako uviedol
vyššie, teda že zo strany žalovanej odvolanie podané nebolo.

18. Preto odvolací súd potvrdil rozsudok v napadnutej časti, t.j. vo výroku o zamietnutí žaloby v
prevyšujúcej časti a vo výroku o trovách konania podľa ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny.
19. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s
ust. § 255 ods. 1 CSP a priznal úspešnej žalovanej náhradu trov odvolacieho konania vo vzťahu k
neúspešnému žalobcovi v plnom rozsahu.

20. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd
rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej
opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak jea) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.