Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, August 14, 2013

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 5Obo/97/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7009200643
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 08. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Ličková
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2013:7009200643.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: DAMS SLOVAKIA, spol. s. r. o., Široké
118, IČO: 31 707 017, zastúpený: JUDr. Alexej Přeček, advokát, Ostravská 626, Praha - Letňany,
Česká republika, proti žalovanému: Inžinierske stavby, a. s., Priemyselná 7, Košice, IČO: 31 651 402,
zastúpený: JUDr. Vladimír Vrabeľ, advokát, Hlavná 70, Košice, o zaplatenie 351 233,98 eur (10 581
275,-- Sk), na odvolanie žalovaného proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach zo dňa 8. októbra 2012,

č. k. 4 Cb 1/2009-260, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Košiciach z 8. októbra 2012, č. k. 4 Cb
1/2009-260 z r u š u j e a vec v r a c i a Krajskému súdu v Košiciach na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa prerušil konanie, vedeného pod sp. zn. 4 Cb 1/2009 o
zaplatenie 351 233,98 eur (10 581 275,-- Sk) do právoplatného rozhodnutia vo veci vedenej na Krajskom

súde v Košiciach pod sp. zn. 6 Cb 113/1996.

V odôvodnení rozhodnutia súd prvého stupňa uviedol, že návrhom na začatie konania sa žalobca
domáha zaplatenia sumy 351 233,98 eur. Súd zároveň poukázal na ust. § 109 ods. 2 písm. c/ O. s. p.
a mal za to, že nakoľko na Krajskom súde v Košiciach prebieha konanie pod sp. zn. 6 Cb 113/1996, v
ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, súd v súlade s ust. § 109 ods.

2 písm. c/ O. s. p. konanie prerušil do právoplatného rozhodnutia vo veci vedenej na Krajskom súde v
Košiciach pod sp. zn. 6 Cb 113/1996.

Proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach, č. k. 4 Cb 1/2009-260 podal žalovaný odvolanie.

Žalovanýodôvodnilsvojeodvolaniedôvodmipodľaust.§205ods.2písm.a/,b/,f/O.s.p.Kodvolaciemu

dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. a/ O. s. p. bližšie uviedol, že z odôvodnenia uznesenia sp. zn. 4 Cb
1/2009-260 zo dňa 8. októbra 2012 nie je zrejmé, z akých dôkazov súd vychádzal a akými úvahami sa
riadil pri ich hodnotení, resp. z odôvodnenia uznesenia vôbec nevyplýva, na základe akých skutočností
dospel k záveru, že je potrebné konanie prerušiť do právoplatného rozhodnutia vo veci vedenej na
Krajskom súde v Košiciach pod sp. zn. 6 Cb 113/1996. Zároveň namieta, že súd v odôvodnení vôbec
neuviedol a ani inak neodôvodnil, ktorá otázka resp. skutočnosť sa rieši v konaní Krajského súdu v

Košiciachsp.zn.6Cb113/1996,ktorámôžemaťvýznamprerozhodnutiesúduvtomtokonaní.Žalovaný
ďalej uviedol, že účastníci konania na pojednávaní dňa 8. októbra 2012 nenavrhli doplnenie dôkazov
a v konaní boli vykonané všetky dôkazy na preukázanie relevantných skutočností, zároveň podľa jeho
tvrdenia, počas konania nevyšli najavo iné než účastníkmi tvrdené skutočnosti, preto nie je daný dôvod
na prerušenie konania.

Žalovaný má za to, že uznesenie sp. zn.: 4 Cb 1/2009-260 zo dňa 8. októbra 2012 nedáva jasné a
zrozumiteľné odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnejochrany,čímdošlovkonanípostupomsúdukodňatiumožnostikonaťpredsúdompodľaust.§221ods.1
písm. f/ O. s. p. a tým aj k porušeniu práva žalovaného a práv účastníkov konania na spravodlivý proces,
zároveň absencia riadneho odôvodnenia spôsobuje zmätočnosť a nepreskúmateľnosť uznesenia.

K dôvodu podľa ust. § 205 ods. 2 písm. b/ O. s. p. žalovaný uvádza, že k skutočnostiam na preukázanie
liberačnýchdôvodovnastranežalovanéhoanámietkamkuplatnenýmnárokomžalobcunajmänámietke
premlčania nárokov poukazuje na všetky doterajšie vyjadrenia a dôkazy v konaní. Podľa žalovaného,
ak súd prvého stupňa zistil skutočnosti, ktoré mohli mať rozhodujúci význam pre rozhodnutie vo veci

a účastníkom konania neboli známe, mal súd povinnosť oznámiť ním zistené skutočnosti účastníkom
konania, aby sa k nim mohli vyjadriť pred skončením dokazovania vo veci. Žalovaný tvrdí, že uznesenie
je nepreskúmateľné a je postihnuté inou vodou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci samej. Zároveň poukázal aj na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. Obdo V
49/2003, ktorý v konaní predložil a z ktorého je zrejmé, že predmetom konania vedeného na Krajskom
súde v Košiciach pod sp. zn. 6 Cb 119/1996 sú odlišné nároky, ktoré nemajú relevantný význam pre

rozhodnutie súdu v tomto konaní.

K dôvodu podľa ust. § 205 ods. 2 písm. f/ O. s. p. žalovaný uvádza, že súd prvého stupňa na základe
dôkazov na preukázanie rozhodujúcich skutočností, ktoré boli predložené a vyšli najavo v konaní do
ukončenia dokazovania, vec nesprávne právne posúdil, ak na relevantné skutkové zistenia nesprávne

aplikoval právnu normu podľa § 109 ods. 2 písm. c/ O. s. p. tým, že namiesto vyhlásenia rozsudku podľa
§ 156 ods. 1 a ods. 2 O. s. p. nedôvodne prerušil konanie, a to až do rozhodnutia veci vedenej pod sp.
zn. 6 Cb 113/1996 na Krajskom súde v Košiciach.

Na základe uvedeného žalovaný navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací

uznesenie Krajského súdu v Košiciach, sp. zn. 4 Cb 1/2009-260 zo dňa 8. októbra 2012, ktorým Krajský
súd v Košiciach prerušil konanie do právoplatného rozhodnutia vo veci vedenej na Krajskom súde v
Košiciach pod sp. zn. 6 Cb 113/1996 ako nedôvodné zrušil a vrátil vec na ďalšie konanie.

Kodvolaniužalovanéhosavyjadrilžalobcatak,žepodalnámietkuvecnejaprocesnejsprávnostizáverov

Krajského súdu v Košiciach na prerušenie konania a k spoločnému prejednaniu s konaním sp. zn. 6
Cb 113/1996.

Podľa žalobcu je právnym titulom pre žalobu zmluva o dielo uzatvorená medzi žalovaným ako
objednávateľomažalobcomakozhotoviteľomč.12/001/92zodňa10.novembra1993vznenídodatkuč.

1,podľaktoréhomalprávnynástupcažalobcuprežalovanéhozhotoviťdodávkuamontážtechnologickej
časti čističky odpadových vôd R..

Podľa žalobcu sú všetky návrhy a dôkazy žalovaného, smerujúce k premlčaniu žalovaného návrhu
nesprávne a neprípustné. Obchodný zákonník umožňuje odstúpenie od zmluvy iba v prípadoch, keby

to stanovuje buď sama zmluva alebo Obchodný zákonník. Žalobca poukázal na to, že zákon určuje, že
ak omeškanie dlžníka - v tomto prípade žalobcu alebo omeškanie veriteľa - v tomto prípade žalovaného
znamená podstatné porušenie jej zmluvných povinností, je druhá strana dotknutá týmto porušením
zmluvnej povinnosti oprávnená od zmluvy odstúpiť.

Zobsahuprípisužalovanéhozodňa17.mája1994nevyplýva,akosadomnievaNajvyššísúdSlovenskej
republiky a žalovaný nastolenie stavu objektívnej nemožnosti plnenia, ale výslovne ide o zmarenie účelu
zmluvy v dôsledku podstatnej zmeny okolností, za ktorých bola zmluva uzatvorená, a to na základe
právneho úkonu objednávateľa - veriteľa.

Právo odstúpiť od zmluvy za týchto okolností má však výlučne strana dotknutá zmarením účelu zmluvy
teda dlžník - zhotoviteľ. Už len preto, a to primárne v tejto situácii, nemal žalovaný žiadny právny dôvod
ani zo zmluvy ani zo zákona, na podklade ktorého by mohol platne od zmluvy odstúpiť. Žalobca poukázal
aj na nesprávny postup súdu, ktorý z obsahu listu J.Y. zo dňa 17. mája 1994 obsah právneho úkonu
odstúpenia od zmluvy o dielo 12/0001/1993 nedôvodne dovodil. Najvyšší súd Slovenskej republiky

odvodzuje odstúpenie od zmluvy podľa § 351 ods. 1 Obchodného zákonníka v znení platnom v roku
1994, ale tu v spojení s ustanoveniami o účinkoch nemožnosti plnenia podľa § 354, má však toto právo
(právo odstúpiť od zmluvy) postihnutá strana a tou je dlžník - zhotoviteľ a nie veriteľ - objednávateľ.Plnenie nie je nemožné ak ho možno uskutočniť i za sťažených podmienok, s väčšími nákladmi alebo
až po dohodnutom čase. Ak zmluva o dielo obsahovala dojednanie o práve objednávateľa kedykoľvek
pozastaviť vykonávanie prác a obsah listu J.. Y. zo 17. mája 1994 je považovaný za právny úkon k

sistacii zmluvy na dobu neurčitú, jednoznačne tu boli nastolené pomery zmluvy na dobu neurčitú a o
premlčaní práv a záväzkov zo zmluvy o dielo nemôže byť reč. Na tom nič nemôže zmeniť ani odlišný
názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. Obdo V 49/2003 a je isté, že záväzky zo zmluvy
o dielo 12/0001/93 nezanikli ku dňu 9. február 1996.

Vzáverežalobcauvádza,žepokiaľvšetkydoterajšierozhodnutiaNajvyššiehosúduSlovenskejrepubliky
vo veci samej priznávajú žalobcovi právo a existenciu nároku zo zmluvy o dielo z čl. 11 bod 11.6, kde sa
objednávateľ zaväzuje uhradiť zhotoviteľovi všetky škody a naviac - náklady z dôvodu prerušenia diela,
je potrebné naďalej všetky kroky žalovaného v konaní odmietnuť a vo veci rozhodnúť podľa dôkazného
stavu.

Na základe uvedeného žalobca navrhol, aby Krajský súd v Košiciach vykonal opravu výpočtu priznanej
čiastky spôsobom určenom v odvolaní zo 16. januára 2012 a sám bez ďalšieho vyhovel žalobe a
rozhodol aj o náhrade nákladov celého konania.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O. s. p.) prejednal napadnuté uznesenie

súdu prvého stupňa podľa ust. § 212 ods. 1 O. s. p., bez nariadenia pojednávania v zmysle § 214 ods.
1, 2 O. s. p. a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné.

Žalovaný uvádza odvolací dôvod podľa ust. § 205 ods. 2 písm. a/ O. s. p., teda že v konaní došlo k
vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p., konkrétne k vade podľa § 221 ods. 1 písm. f/ O. s. p., v

rámci ktorého namieta nepreskúmateľnosť rozhodnutia Krajského súdu v Košiciach o prerušení konania
z dôvodu absencie jeho riadneho odôvodnenia.

Podľa ust. § 109 ods. 2 písm. c/ O. s. p., pokiaľ súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť,
ak prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak

súd dal na takéto konanie podnet.

Podľa ust. § 167 ods. 2 O. s. p., ak nie je ďalej uvedené inak, použijú sa na uznesenie primerane
ustanovenia o rozsudku.

Podľa ust. § 169 ods. 2 O. s. p., písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sa celkom vyhovuje
návrhu, ktorému nikto neodporoval, alebo uznesenia, ktoré sa týka vedenia konania, nemusí obsahovať
odôvodnenie. Uznesenie o prerušení konania, uznesenie o zamietnutí návrhu na prerušenie konania
a uznesenie, ktorým súd priznal účastníkovi sčasti oslobodenie od súdnych poplatkov, musí vždy
obsahovať odôvodnenie.

Po preskúmaní uznesenia, č. k. 4 Cb 1/2006-260 má Najvyšší súd Slovenskej republiky za to, že
Krajský súd v Košiciach sa v odôvodnení obmedzil len na znenie ust. § 109 ods. 2 písm. c/ O. s. p.
a skonštatovanie skutočnosti, že na Krajskom súde v Košiciach prebieha konanie pod sp. zn. 6 Cb
113/1996, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu. Nijako bližšie však

nešpecifikoval, o akú otázku sa jedná a na základe akých skutočností vyplýva jej dôležitosť pre konanie
vedené pod sp. zn. 4 Cb 1/2009.

Najvyšší súd Slovenskej republiky dodáva, že aj uznesenia o prerušení konania podľa ust. § 109 ods.
2 musia byť odôvodnené, pretože vo všeobecnosti vyjadrujú význam takého procesného úkonu súdu.

Prerušením konania totiž dochádza k časovo obmedzenému prístupu k spravodlivosti, a to treba, ako to
vyplýva aj z judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky (napr. I. ÚS 142/04 z 25. novembra 2004),
vždy odôvodniť, najmä z hľadiska konania bez zbytočných prieťahov. Odôvodnenie Krajského súd v
Košiciach však túto podmienku nespĺňa a z tohto dôvodu je rozhodnutie nepreskúmateľné.

Z dôvodu nepreskúmateľnosti uznesenia Krajského súdu v Košiciach, č. k. 4 Cb 1/2009-260 sa Najvyšší
súd Slovenskej republiky ďalšími odvolacími dôvodmi žalovaného ani žalobcu bližšie nezaoberal.
Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté
uznesenie súdu prvého stupňa v súlade s ustanovením § 221 ods. 1 písm. f/ O. s. p. zrušil a vec muvrátil na ďalšie konanie (§ 221 ods. 2 O. s. p.). Bude úlohou súdu prvého stupňa, aby sa v novom konaní
s vytknutými vadami vysporiadal a v prípade potreby prerušenia konania svoje rozhodnutie náležite
odôvodnil, rešpektujúc ust. § 157 ods. 2 O. s. p. Súd prvého stupňa je právnym názorom odvolacieho

súdu viazaný (§ 226 O. s. p.).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok