Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, May 25, 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 6Co/239/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114232799
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 05. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Straka

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8114232799.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Straku a členov senátu

JUDr. Michala Boroňa a JUDr. Martina Kopinu v spore žalobcu F. X., nar. XX.X.XXXX, bytom W. 1,
XXX XX Q., právne zastúpeného JUDr. Slávkou Kováčovou, advokátkou, Štúrova č. 20, 040 01 Košice,
proti žalovanému F.. X.i G., nar. XX.X.XXXX, bytom U. A. XXXX/X, XXX XX Q., právne zastúpenému
Mgr. Ivanom Chvostekom, advokátom, Štefánikova 17, 066 01 Humenné, o zaplatenie 4.000,- eur s
príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. 7C/106/2015-80 zo
dňa 3.6.2016 a o odvolaní žalovaného voči uzneseniu Okresného súdu Prešov, č. k. 7C/106/2015-48
zo dňa 23.11.2015 takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje sa rozsudok čiastočne vo vyhovujúcom výroku, ktorým súd zaviazal žalovaného zaplatiť
žalobcovi sumu 3.000,- eur spolu s úrokom z omeškania 8,75 % ročne zo sumy 3.000,- eur od 1.1.2013
do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Vo vyhovujúcom výroku prevyšujúcom sumu 3.000,- eur s príslušenstvom sa vec zrušuje a vracia
súdu prvej inštancie na nové konanie a rozhodnutie.

III. Odmieta odvolanie v časti, v ktorej bol nárok žalovaného na náhradu škody vo výške 1.000,- eur a
nárok na započítanie lode vylúčený na samostatné konanie.

IV. Potvrdzuje sa uznesenie.

o d ô v o d n e n i e :

O d ô v o d n e n i e

1. Okresný súd Prešov ako súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 4000 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75%
ročne zo sumy 4000 Eur od 1.1.2013 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 1.129,27 eur (240,- eur súdny
poplatok, 889,27 eura trovy právneho zastúpenia) na účet právnej zástupkyne žalobcu, do troch dní od
právoplatnosti rozsudku.

III. Nárok žalovaného na náhradu škody vo výške 1000 Eur a nárok na započítanie lode vylučuje na
samostatné konanie.2. Svoje rozhodnutie odôvodnil tak, že z vykonaných dôkazov zistil, tento skutkový stav:
Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne. Medzi
účastníkmi konania nebolo sporné, že žalobca poskytol žalovanému pôžičku vo výške 4.000,- eur,

pričom žalovaný sa zaviazal dlžnú sumu vrátiť do 25.5.2012. Žalovaný mal vrátiť poskytnutú pôžičku do
25.5.2012, nasledujúci deň sa teda dostal do omeškania. Keďže žalobca si uplatnil úrok z omeškania
od 1.1.2013, pričom súd nemôže prekročiť žalobu, priznal mu súd úrok z omeškania od 1.1.2013 v
súlade s § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Žalovaný si v rámci konania uplatnil vzájomný nárok na
započítanie lode a náhradu škodu vo výške 1.000,- eur. V zmysle § 97 ods. 2 O. s. p. súd vylúči vec

na samostatné konanie ak by inak neboli splnené podmienky na spojenie vecí v zmysle § 112 ods. 2
O. s. p.. Nakoľko o návrhu žalovaného bude potrebné vykonať ďalšie dokazovanie, ktoré sa bude týkať
iných skutkových okolností, ako tých, ktoré boli zisťované v tomto konaní, súd protinávrh žalovaného
podľa § 97 ods. 2 O. s. p. za použitia § 112 ods. 2 O. s. p. vylúčil na samostatné konanie. O trovách
konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.. Žalobca mal v konaní plný úspech, preto mu súd priznal
plnú náhradu trov konania. Vyčíslené trovy žalobcu ponížil o úkony právnej pomoci, ktoré považoval za

nadbytočné a neúčelné. Žalovaným vznesenú námietku premlčania zhodnotil súd prvej inštancie ako
nedôvodnú. Žalovaný mal vrátiť poskytnutú pôžičku do 25.5.2012, nasledujúcim dňom začala plynúť
premlčacia doba a uplynula by dňa 26.5.2015. Žaloba bola podaná na súde 17.12.2014, t. j. v priebehu
3-ročnej premlčacej doby, a teda námietka premlčania nie je dôvodná.

3. Súd prvej inštancie napadnutý rozsudok právne odôvodnil §§ 657, 517 ods. 2, 100 ods. 1 - 3, 101
Občianskeho zákonníka, §§ 10c, 3 ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., §§ 153 ods. 1, 97 ods. 1,
2, 112 ods. 2, 142 ods. 1, 149 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku.

4. Proti tomuto rozsudku sa odvolal žalovaný. Svoje odvolanie odôvodnil tým, že súd prvej inštancie

sa nedostatočne zaoberal vzájomným nárokom na započítanie lode a náhradu škody vo výške 1.000,-
eur. Bolo dostatočne preukázané predloženými listinným dôkazmi, že skutočne žalobca má vo svojej
držbe loď v celkovej hodnote, ktorá prevyšuje jeho nárok. Vlastníkom tejto lode je žalovaný, ktorý
dostatočne preukázal, že žalobca túto loď má u seba v držbe. Žalovaný predložil súdu k nahliadnutiu
okrem fotodokumentácie aj výpis z internetu, že žalobca túto loď ponúka na predaj. Súd sa týmto

odmietol zaoberať. Nie je pravda, ako uvádza súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku, že o návrhu
žalovaného bude potrebné vykonať ďalšie dokazovanie, ktoré sa bude týkať iných skutkových okolností,
ale naopak práve skutkové okolnosti v tomto konaní bezprostredne súvisia s nárokom žalovaného
na započítanie lode. Žalovaný má za to, že nie je spravodlivé od neho požadovať zaplatenie sumy
4.000,- eur s príslušenstvom a trovy konania hneď, keď žalobca má u seba jeho loď v hodnote,

ktorá prevyšuje túto sumu. Žalovaný túto loď prenechal žalobcovi v dobrej viere, že si ju nechá ako
náhradu za požičané peniaze. Žalobca skutočnosť, že má u seba loď žalovaného v neskorších štádiách
prvostupňového konania nepopieral. Protinávrh žalovaného je dôvodný a s touto vecou skutkovo úzko
súvisí. Okrem toho odvolateľ napadol súdom priznanú výšku úrokov z omeškania. Odôvodnil to tým,
že tieto nezodpovedajú tomuto typu záväzkového vzťahu, pretože žalovaný vystupoval pri uzatváraní

pôžičky ako fyzická osoba, nepodnikateľ, preto by sa na tento záväzkový vzťah nemali aplikovať úroky
z omeškania ako pri obchodnozáväzkových vzťahoch. Vzhľadom na uvedené odvolateľ navrhuje, aby
odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie.

5.Kodvolaniužalovanéhosavyjadrilžalobca,ktorýuviedol,žedôvody,ktoréuvádzažalovanývosvojom

odvolaní sú irelevantné a právne neopodstatnené, kedy odvolateľ vytýka súdu prvej inštancie, že sa
nedostatočne zaoberal vzájomným nárokom na započítanie lode a náhradu škody vo výške 1.000,- eur a
rozoberá vo svojom odvolaní skutočnosti, čo sa týka započítania lode. V rozsudku sa súd prvej inštancie
zaoberal žalobou, ktorú podal žalobca o zaplatenie pôžičky vo výške 4.000,- eur, v ktorej veci súd prvej
inštancie správne rozhodol, pričom žalovaný nepoprel túto skutočnosť, že mu požičal takúto sumu a

že mu ju nevrátil. Nárok žalovaného na náhradu škody vo výške 1.000,- eur a nárok na započítanie
lode vylúčil súd prvej inštancie na samostatné konanie a z tohto dôvodu sa nemohol námietkami a
dokazovaniu zo strany žalovaného zaoberať v tomto konaní. Čo sa týka vrátenia pôžičky, žalovaný
odvolanie ani neodôvodnil a žalobca má za to, že s týmto nárokom súhlasí tak ako to uviedol pred súdom
prvej inštancie. Čo sa týka úrokov z omeškania má za to, že súd prvej inštancie správne rozhodol aj

o úrokoch z omeškania, ktoré si v konaní uplatnil a priznal mu úrok z omeškania od 1.1.2013, odkedy
si ho uplatnil. Navrhuje, aby odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny a
priznal mu náhradu trov odvolacieho konania.6. Okresný súd Prešov uznesením č. k. 7C/106/2015-48 zo dňa 23.11.2015 (ďalej len „napadnuté
uznesenie“) nepriznal odporcovi oslobodenie od súdnych poplatkov. V odôvodnení uviedol, že
platobným rozkazom Okresného súdu Prešov č. k. 7Ro/348/2014-10 zo dňa 21.1.2015, súd vyhovel

návrhu a uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 4.000,- eur s príslušenstvom a
nahradiť žalobcovi trovy konania. Proti tomuto platobnému rozkazu podal odporca odpor. Nakoľko
odpor je poplatkovým úkonom, vznikla odporcovi poplatková povinnosť uhradiť súdny poplatok vo výške
240,- eur. V predmetnom konaní odporca požiadal súd o priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov.
Súd prvej inštancie zhodnotil, či na strane žiadateľa o oslobodenie od súdnych poplatkov sa nejedná

o svojvoľné alebo zrejme bezúspešné uplatnenie alebo bránenie práva a či priznané oslobodenie
od súdnych poplatkov odôvodňuje pomery žiadateľa. Zistil, že odporca je poberateľom starobného
dôchodku vo výške 380,70 eur mesačne. Je ženatý, manželka poberá starobný dôchodok vo výške
291,- eur. Býva v byte, ktorého vlastníčkou je dcéra. Po komplexnom zhodnotení majetkových pomerov
žiadateľa o oslobodenie od súdnych poplatkov, a to z dlhodobejšieho časového horizontu, nielen
príjmových pomerov za jeden mesiac, súd zhodnotil, že majetkové pomery žiadateľa neodôvodňujú

oslobodenie od súdnych poplatkov. Zdôraznil aj skutočnosť, že ak sa nejedná o svojvoľné alebo zrejme
bezúspešné uplatňovanie práva, tak v konečnom dôsledku bude trovy konania znášať navrhovateľ.

7. Voči tomuto uzneseniu sa odvolal žalovaný, ktorý uviedol, že súd nesprávne zhodnotil jeho majetkové
pomery. Okrem dôchodku, ktorý poberá spolu s manželkou, ešte uzavrel dohodu o spoločnom užívaní

bytu, ktorý vlastní ich dcéra C. G., ktorá žije v Španielsku aj so svojimi deťmi a on ako užívateľ bytu
so svojou manželkou mesačne platí zálohy na plyn, elektrinu, bytovému družstvu, rozhlas a televíziu
celkovo 253,36 eur. Od 10.1.2016 bude poberať dôchodok mesačne po odpočítaní zrážok vo výške
354,11 eur a jeho manželka vo výške 292,70 eur. Mesačne spláca pôžičku vo výške 121,80 eur až do
roku 2021 a jeho manželka rovnako vo výške mesačne 87,28 eur až do roku 2021. Majú ďalšie výdaje na

lieky spolu pre obidvoch 50,- eur mesačne. Preto žiada o priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov.
K odvolaniu na preukázanie svojich tvrdení predložil viacero listín.

8. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona
č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „C.s.p.“) v zmysle zásad uvedených v § 470 ods.

1, 2 C.s.p., vzhľadom na včas podané odvolanie preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj napadnuté
uznesenie, ako aj konanie im predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. C.s.p.,
bez nariadenia pojednávania podľa § 385 C.s.p. a contrario a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného
je čiastočne dôvodné, avšak čiastočne nedôvodné. V prvom rade odvolací súd podotýka, že kým súd
prvej inštancie rozhodoval podľa zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len

„O.s.p.“), s účinnosťou od 1.7.2016 platí nový procesný kódex, zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový
poriadok, podľa ktorého bol odvolací súd už povinný postupovať.

9. V konaní o vrátenie pôžičky súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu, správne
zistil skutkový stav a správne ho aj právne posúdil. Medzi sporovými stranami poskytnutie pôžičky, ako

aj jej výška nebola sporná, nebolo sporné ani to, že zo strany žalovaného nebola vrátená v dohodnutej
dobe. Rovnako súd prvej inštancie správne posúdil ako nedôvodnú aj žalovaným vznesenú námietku
premlčania.

10. Súd prvej inštancie však nepostupoval správne v časti, v ktorej nárok žalovaného na náhradu škody

vo výške 1.000,- eur vylúčil na samostatné konanie.

11. Podľa § 98 O.s.p., vzájomným návrhom je prejav odporcu, ktorým proti navrhovateľovi uplatňuje
svoju pohľadávku na započítanie, ale len pokiaľ navrhuje, aby bolo prisúdené viac, než čo uplatnil
navrhovateľ. Inak súd posudzuje taký prejav ako obranu proti návrhu.

12. Podľa § 97 ods. 1 O.s.p., odporca môže za konanie uplatniť svoje práva proti navrhovateľovi
vzájomným návrhom.
Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, vzájomný návrh môže súd vylúčiť na samostatné konanie, ak by
tu neboli podmienky pre spojenie vecí.

13. Pohľadávka uplatnená žalovaným voči žalobcovi v súdnom konaní je na započítanie vhodná vtedy,
ak ide o jeho vzájomnú pohľadávku voči žalobcovi, ktorej plnenie je rovnakého druhu a vzájomne sa so
žalovaným nárokom žalobcu kryje.14. Odvolací súd sa stotožňuje s postupom súdu prvej inštancie, ktorý nárok na započítanie lode vylúčil
na samostatné konanie. Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že žalobca od žalovaného prevzal

loď za účelom uspokojenia svojej pohľadávky z pôžičky. Žalobca rovnako potvrdil, že sa chystá túto loď
predať.Medzisporovýmistranamivšakniejezrejméoakýprávnyúkonohľadomtejtolodevlastnemedzi
nimi došlo, či došlo napr. k darovaniu lode žalovaným žalobcovi, zmluvy o sprostredkovaní predaja, príp.
uzavretia mandátnej zmluvy za týmto účelom. Keďže nejde o plnenie rovnakého druhu, táto pohľadávka
žalovaného voči žalobcovi nebola v zmysle § 98 O.s.p. spôsobilá na započítanie.

15. To však neplatí pokiaľ ide o žalovaným uplatnený protinávrh na náhradu škody v sume 1.000,-
eur. Nakoľko v zmysle § 98 O.s.p. táto pohľadávka nepresahuje výšku nároku žalovanú žalobcom, ide
podľa § 98 druhá veta O.s.p., o obranu žalovaného proti návrhu, tzv. kompenzačnú námietku. Súd prvej
inštancie bol povinný sa touto námietkou žalovaného zaoberať, za účelom preukázania jej dôvodnosti
vykonať potrebné dôkazy a v preukázanej výške ju započítať na nárok uplatnený žalobcom, nakoľko

ide o pohľadávku žalovaného rovnakého druhu, ktorá sa kryje s nárokom uplatneným žalobcom. Súd
prvej inštancie však aj tento nárok bez ďalšieho vylúčil na samostatné konanie. Odvolací súd sa v tomto
stotožňuje s námietkou odvolateľa, že by bolo jednak nespravodlivé, ale aj procesne nehospodárne od
neho žiadať, aby v jednom súdnom konaní bol povinný v celom rozsahu uhradiť právoplatne súdom
priznanú pohľadávku a v ďalšom súdnom konaní svoju vzájomnú pohľadávku voči žalobcovi žiadať

späť. Dôležité je však, že v prípade existencie protipohľadávky sa tieto stretli, čo má vplyv na výšku
pohľadávky žalobcu.

16. K odvolateľom namietanej výške úrokov z omeškania odvolací súd konštatuje, že toto príslušenstvo
nároku súd prvej inštancie správne právne zhodnotil a správne o ňom rozhodol. Do 31.1.2013 výška

úrokov z omeškania v občianskoprávnych vzťahoch predstavovala 8,75 % ročne v súlade s § 517 ods. 2
Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú
niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.1.2013 a § 10c Nariadenia vlády
č. 87/1995 Z. z..

17. Z uvedených dôvodov odvolací súd v časti napadnutý rozsudok podľa § 387 ods. 1 C.s.p., potvrdil
ako vecne správny a v časti ho podľa § 379 ods. 1 písm. b/ C.s.p. zrušil a podľa § 391 ods. 1 C.s.p.,
vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

18. Úlohou súdu prvej inštancie po vrátení veci bude vykonať dokazovanie smerujúce k preukázaniu, či k

nejakej škode u žalovaného zo strany žalobcu došlo a v akej výške. Následne rozhodnúť v zistenej výške
škody o jej započítaní na zvyšok nároku žalobcu a o zvyšku tohto nároku žalobcu opätovne rozhodnúť.

19. Proti III. výroku napadnutého rozsudku, ktorým bol nárok žalovaného na náhradu škody vo výške
1.000,- eur a nárok na započítanie lode vylúčený na samostatné konanie, nebolo podľa § 202 ods.

3 O.s.p. prípustné odvolanie o čom súd prvej inštancie účastníkov konania aj správne poučil. Preto
odvolací súd podľa § 386 písm. c/ C.s.p., odvolanie žalovaného voči III. výroku napadnutého rozsudku
odmietol.

20. Žalovaný odvolaním napadol aj uznesenie prvej inštancie, ktorým súd prvej inštancie zamietol jeho

žiadosť o oslobodenie od súdnych poplatkov. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s napadnutým
uznesením. Odporca je poberateľom starobného dôchodku vo výške 380,70 eur mesačne, je ženatý,
jeho manželka poberá starobný dôchodok vo výške 291,- eur a žijú v spoločnej domácnosti v byte,
ktorého vlastníčkou je dcéra. U žalovaného, ako aj u spoločne posudzovanej manželky, aj po odpočítaní
zrážok, ktoré žalovaný uviedol vo svojom odvolaní, ide o také majetkové pomery, ktoré neodôvodňujú

oslobodenie žalovaného od povinnosti platiť súdny poplatok za podaný odpor. Žalovaný vo svojom
odvolaní, ako aj žiadosti o oslobodenie od povinnosti platiť súdny poplatok neuviedol, že jeho manželka
je jedinou spoločníčkou v spoločnosti s ručením obmedzeným N. Q., s.r.o., a odvolateľ je v tejto
spoločnosti konateľom. Spoločnosť s ručením obmedzeným je ako obchodná spoločnosť kreovaná za
účelom dosahovania zisku. Rovnako aj funkcia štatutárneho orgánu - konateľstva, predpokladá príjem

za plnenie tejto funkcie. Okrem toho netreba opomenúť ani predmet samotného sporu, resp. tvrdenia
sporových strán, vrátane žalovaného, z ktorých vyplýva, že sporové strany od seba navzájom kupovali
a predávali motorové člny. Kúpa a užívanie takej veci, ako je motorový čln predpokladá vyšší životný
štandard, a teda nie napĺňanie bežných životných potrieb u užívateľa takejto veci.21. Preto odvolací súd podľa § 387 ods. 1 C.s.p., uznesenie súdu prvej inštancie o nepriznaní
oslobodenia žalovanému od povinnosti uhradiť súdny poplatok za podaný odpor proti platobnému

rozkazu ako vecne správny potvrdil.

22. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).