Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, June 14, 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3CoZm/8/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8113209440
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Šamo

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8113209440.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Petra Šama a sudcov JUDr. Jozefa Škraba

a JUDr. Mareka Kohúta v právnej veci žalobcu: CD Consulting s.r.o., so sídlom Příkop 843/4, Zábrdovice,
602 00 Brno, Česká republika, IČ: 264 29 705, proti žalovanému: V. V., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom
B. XXX, prechodne bytom T. XXXX/XXX-X, XXX XX W. A., o zaplatenie zmenkového úroku s prísl., o
odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov, č.k. 19CbZm/108/2013-141 zo dňa 11.4.2016,
takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým bola žaloba zamietnutá a vo výroku o
náhrade trov konania.

Nepriznáva žalovanému náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom žalobu v danej veci v časti rozsahu 6% ročného úroku
zo sumy 191,28 rur od 24.6.2010 do 14.7.2010 v sume 0,66 eur, 0,81 eur, 0,41 eur a 0,06 eur, ďalej
zmenkovej odmeny v sadzbe 1/3 % zmenkovej sumy v sume 0,64 eur zamietol a žalovanému náhradu
trov konania nepriznal podľa § 142 ods. 1 O.s.p. (účinného do 30.6.2016). V dôvodoch uviedol, že
žalobca podal návrh na uplatnenie pohľadávky podľa čl. 4 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a
Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu.

Návrhom sa domáhal proti žalovanému zaplatenia zmenkového úroku vo výške 0,25% denne zo sumy
191,28eurod27.11.2009do14.7.2010vsume109,99eur,vsume12,24eur,vsume6,26eura0,86eur.
Ďalej žiadal priznať úrok vo výške 6 % ročne zo zmenkovej sumy 191,28 eur od 24.6.2010 do 14.7.2010
v sume 0,66 eur, v sume 0,81 eur, 0,41 eur a v sume 0,06 eur bez sumy 20,19 eur, ktorú už žalovaný
na úrokoch zaplatil. Žiadal priznať tiež zmenkovú odmenu vo výške 1/3 % zmenkovej sumy teda 0,64
eur a náhradu trov konania. Okresnému súdu bola vo veci predložená žalobcom zmenka, o ktorej v
návrhu uviedol, že ako indosatár je nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky, žalovaným vystavenej

dňa 27.5.2009 na zmenkovú sumu 191,28 eur, pričom sa žalovaný zaviazal aj k úhrade zmenkového
úroku vo výške 0,25 % denne od 27.11. 2009. Indosovaná zmenka je vistazmenkou, opatrená doložkou
„na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Do textu zmenky bol pojatý záväzok žalovaného
zaplatiť za túto zmenku pri predložení na rad zmenkového veriteľa zmenkovú sumu spolu s 0,25 %
denným úrokom. Za miesto splatenia bolo určené sídlo prvotného zmenkového veriteľa W., B..T..Y.. so
sídlom v A.. Indosant predložil zmenku k zaplateniu, pričom vystaviteľ doteraz zaplatil zmenkovú sumu
a na úrokoch uhradil 20,19 eur. Keďže zmenková listina je opatrená doložkou „bez protestu“, indosant

nenechal vyššie uvedené skutočnosti zistiť verejnou listinou.

2.Žalovanývdoplnenomdokazovanípotvrdil,žeuzatvorilzmluvuopôžičkesospoločnosťouW.,B..T..Y..
na sumu 350,- eur a trval na tom, že celú sumu aj uhradil. Podpísal hŕbu papierov, ale nepamätá sa,aby podpisoval alebo mu niekto vysvetlil, že zmenku podpisoval. Čo je zmenka nevie a k nárokom zo
zmenky sa nevie vyjadriť, veci samotnej nerozumie.

3. Na základe vykonaného dokazovania súd prvej inštancie zistil skutkový stav, podľa ktorého dňa
27.5.2009 bola uzavretá písomná úverová zmluva č. XXXXXXX, ktorou veriteľ - W., B..T..Y.. poskytol
žalovanému úver vo výške 350,- eur. Žalovaný sa zaviazal úver splatiť vo výške 650,- eur 10-imi
mesačnými splátkami po 65,- eur, počnúc dňom 22.6.2009. V zmluve nie je uvedený úrok, je len uvedený
poplatok vo výške 300,- eur, pričom poplatok nie je konkretizovaný a v zmluve nie je uvedená ani RPMN.

4. Žalovaný dňa 27.5.2009 vystavil vlastnú zmenku, obsahom ktorej je záväzok zaplatiť za túto zmenku
pri predložení na rad spoločnosti W., B..T..Y.. sumu 191,28 eur a zmenkový úrok 0,25 % denne od
27.11.2009. Predmetná zmenka bola žalovaným vystavená ako vistazmenka a bola opatrená doložkami
„bez protestu“ a „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“, pričom za miesto platenia bolo
určené sídlo prvotného zmenkového veriteľa. Z rubovej strany zmenky vyplýva, že spoločnosť W.,

B..T..Y.., indosovala zmenku na rad žalobcu. Listina má znaky vzorového tlačiva, do ktorého boli rukou
vpísané údaje: dátum a miesto vystavenia, identifikačné údaje vystaviteľa a jeho podpis. Zmenková
suma vyjadrená číslom aj slovami a dátum začiatku úročenia zmenkového úroku sú v listine uvedené
odlišným tlačením písmom ako zvyšok zo vzorového tlačiva.

5. K vyplneniu zmenky došlo, podľa súdu známych skutočností z iných totožných sporov veriteľa-
žalobcu, na základe všeobecných úverových podmienok pôvodného veriteľa, ktorý obsahuje dohodu o
vyplnení zmenky. V ňom sa uvádza, že na zabezpečenie peňažného záväzku dlžníka ako vystaviteľa
zmenky, vyplývajúce z úverovej zmluvy voči veriteľovi ako remitentovi vystavil vystaviteľ zmenku, v
ktorej nie sú vyplnené zmenková suma a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy. Zmluvné strany sa

dohodnú, že zmenkovú sumu vyplní na zmenke remitent najskôr v deň, kedy sa v zmysle podmienok
stane dlh splatný okamžite, t. j. keď dlžník neuhradí včas 4 po sebe idúce splátky, prípadne uhradí len
časti splátok alebo neuhradí včas poslednú splátku alebo časť poslednej splátky. Zmenková suma bude
pozostávať zo sumy všetkých peňažných nárokov veriteľa voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú ku dňu
vyplnenia zmenky. Dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy vyplní na zmenke remitent tak, že ním

bude deň keď v zmysle týchto podmienok sa stal splatný celý dlh. Podľa originálu predloženej zmenky,
tátovľavomdolnomrohuobsahovalaúdaj,atočíslozmluvyXXXXXXXazamiestosplateniabolourčené
sídlo prvotného zmenkového veriteľa spoločnosti W., B..T..Y... V ďalších dôvodoch súd konštatoval,
že ide o spotrebiteľské konanie, predmetom ktorého je spor zo zmenky a preto postupoval pri jej
preskúmavaní zo záverov spoločného Občianskoprávneho a Obchodnoprávneho kolégia Najvyššieho

súdu SR zo dňa 20.10.2015, zverejneného pod č. 93 Zbierky stanovísk a rozhodnutí súdov SR 8/2015
a úpravy ochrany spotrebiteľa vo vzťahu k zmenkám podľa časovej pôsobnosti v znení § 4 ods. 6, 7
zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch - platného do 31.12.2007, zákona č.129/2010 Z.z.
o spotrebiteľských úveroch v znení od 1.1.2011 do 30.4.2014 v § 17 ods. 3, 4 a napokon podľa § 5
ods.1,5 a § 5a ods.1 písm. b/ zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Dohodu o vyplnení

zmenky vo všeobecných obchodných podmienkach považuje okresný súd za neprijateľnú zmluvnú
podmienku pre jej neprehľadnosť, formu, nevyváženosť v právach a povinnostiach v neprospech
spotrebiteľa. Takéto zmluvné dojednanie považuje za neprimeranú zmluvnú podmienku v rozpore s
dobrými mravmi a poctivým obchodným stykom. Navyše, prvý nadobúdateľ zmenky vyplnil zmenkovú
sumuvrozporesoskutočnouhodnotoudlžnejsumyvzmysleúverovejzmluvypreabsentujúcuvyčíslenú

ročnú percentuálnu mieru nákladov.

6. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd zostávajúci nárok žalobcu ako nedôvodný zamietol.
O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., keďže úspešný žalovaný si nárok na náhradu
trov konania neuplatnil.

7. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca písomným podaním zo dňa 27.4.2016. Navrhol
rozsudok v napadnutej časti zmeniť a jeho návrhu v celom rozsahu vyhovieť. Odvolanie podal z dôvodu,
že konanie ma inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že v konaní došlo
k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., t.j. že účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť

konať pred súdom a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci (§ 205 ods. 2 písm. a), b), f) O.s.p.). Prvostupňový súd oprel svoje rozhodnutie o znenie úverovej
zmluvy a všeobecných podmienok poskytnutia úveru, avšak neuvádza, ktorá sporová strana listinné
doklady v konaní predložila alebo či súd sám zabezpečil tieto doklady bez návrhu sporových strán.Žalobca, a podľa dostupných informácií, ani žalovaný nenavrhli doplnenie žiadnych dôkazov. Podľa §
120 O.s.p. dokazovanie v sporovom konaní je ovládané prejednacou zásadou, čo znamená, že súd
vychádza len zo skutočností tvrdených účastníkmi a vykonáva len tie dôkazy, ktoré účastníci navrhli.

V danom konaní svoj postup súd vôbec nezdôvodnil a na základe týchto skutočností mal žalobca za
to, že rozhodnutie je nepreskúmateľné. Žalobca predložil súdu ako dôkaz o svojich nárokoch platnú
zmenku, ktorou, keďže táto splnila všetky formálne a materiálne náležitosti predpokladané zákonom
č. 191/1950 Zb., dokázal jasne a úplne a zrozumiteľne svoje právo na úhradu zmenkovej sumy a
jej príslušenstva. Voči forme a obsahu zmenky zo strany žalovaného žiadnych námietok nebolo, a

preto neexistovala okolnosť, ktorá by odôvodňovala vykonanie ďalších dôkazov nevyhnutných pre
rozhodnutie vo veci. V danej veci súd mohol a mal rozhodnúť o práve na úhradu zmenkovej sumy
a jej príslušenstva len z predĺženej zmenky. Predpokladom vydania rozsudku v konaní bolo výlučne
predloženie originálu zmenky. Zmenka je listinný cenný papier ktorý inkorporuje v listine ako takej samo
právo žalobcu. Vo vzťahu k žalobcovi ako indosatárovi je preto jediným legitimizačným prostriedkom,
ktorý nie je možne ničím iným nahradiť. Žalovaný mohol na základe čl. 5 ods. 3 a ods. 6 Nariadenia

vzniesť námietky voči zmenke, ak tak neurobil, musia byť akékoľvek iné námietky odmietnuté, a to z
dôvodu uplatnenia koncentračnej zásady konštruovanej nariadením. Súd samotný nie je legitimovaný
na to, aby postupom podľa ustanovenia § 120 ods. 1 veta prvá in fine O.s.p. vznášal námietky
voči zmenke za žalovaného. Ak tak súd urobil, ide o porušenie princípu kontradiktórnosti súdneho
konania a rovnosti účastníkov konania ako súčasti práva na spravodlivé súdne konanie. Súd z vlastnej

iniciatívy bez návrhu žalovaného a bez legitímneho podnetu na ťarchu žalobcu vykonal dokazovanie,
ktoré údajne preukázalo charakter žalovaného ako spotrebiteľa. Žalovaný sa tejto obrany žiadnym
spôsobom nedovolával, uplatenú pohľadávku nerozporoval a svojím konaním ju prakticky uznal. Súd
iniciatívne rozširoval okruh dokazovaných skutočností v tom smere, aby získal pre neho dostatočný
podklad pre zamietnutie návrhu na uplatnenie pohľadávky. Uvedené správanie súdu je neprijateľné v

právnom štáte, predstavuje výrazný zásah do práva na spravodlivý súdny proces, ktoré je garantované
čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, ako aj čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
Prvostupňový súd navyše pri vydávaní rozhodnutia vychádzal z podľa neho nesporných skutočností.
Súd za nesporné považoval to, že žalovaný so spoločnosťou W., B..T..Y.., uzatvoril zmluvu o úvere,
ďalej že zmenka, ktorá je predmetom tohto konania je zabezpečovacou zmenkou, že žalovaný uzatvoril

zmluvu o úvere ako spotrebiteľ. Uvedené údajne nesporné skutočnosti však neboli tvrdením ani
jedného z účastníkov konania. Súd tieto údajne nesporné fakty vyabstrahoval z dokazovania ktoré
si sám navrhol. Takéto skutočnosti jednoznačne nemožno považovať za nesporné. Žalovaný a ani
žalobca sa k týmto skutočnostiam nikdy nevyjadrili, preto neexistuje spôsob, akým by súd mohol
dospieť k nespornosti týchto skutočností. Prvostupňový súd dospel k rozhodnutiu na základe aplikácie

nesprávnych právnych predpisov, ako aj nesprávnej interpretácie príslušných právnych predpisov a
práva Európskej únie. Žalobca je majiteľom zmenky na základe indosamentu a nie je účastníkom
akéhokoľvek spotrebiteľského vzťahu. Zdôraznil, že predmetom konania je výlučne zmenka a nie iný
záväzkový právny vzťah. Prvostupňový súd ignoroval ustanovenie § 17 Zákona o zmenkách na šekoch.
Zaurčitýchokolnostíjeprípustnéuplatňovaťtzv.kauzálnenámietkyvočižalobcovi,avšaknámietkamusí

byť vznesená zo strany žalovaného a predovšetkým žalovaný v tejto situácii nesie dôkazné bremeno
na preukázanie svojich tvrdení. Nesúhlasil s názorom súdu, že pri nadobúdaní zmenky konal na škodu
dlžníka. Na zdôraznenie správnosti uvedených námietok poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu ČR
sp. zn. 25Cdo/1839/2000, v zmysle ktorého zmenkový záväzok je celkom samostatný a oddelený od
prípadného záväzku, ktorý bol pôvodom jeho vzniku. Je samostatným nárokom nezávislým dokonca

na existencii zabezpečovanej pohľadávky. Nesúhlasil ani s argumentáciou súdu pokiaľ ide o odklon
od všeobecnej teórie o povinnosti neskúmať kauzu zmenky, nesúhlasil ani so záverom o tom, že
by dohoda o vyplňovacom práve blankozmenky mala predstavovať neprijateľnú zmluvnú podmienku.
Zákon č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch pripúšťal, aby na zabezpečenie svojich nárokov
zo spotrebiteľského úveru bola vystavená zmenka. Zmenka aj v prostredí spotrebiteľských úverov

mohla byť používaná. Dohoda o vyplňovacom práve nemohla byť neplatná a nemohla byť neprijateľnou
zmluvnou podmienkou v prostredí spotrebiteľských úverov pretože právna úprava explicitne pripúšťala
používanie blankozmeniek. Na zdôraznenie správnosti tohto záveru poukázal na rozhodnutia Krajských
súdov v Banskej Bystrici a Prešove.

8. Žalovaný v odvolacom konaní opätovne poukázal na skutočnosť, že uhradil celý dlžný úver, čím sa
prejednávaná zmenka stala neplatnou a jej vymáhanie neopodstatneným a v rozpore s dobrými mravmi
a poctivým obchodným stykom.9. Odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu s ohľadom na ustanovenie § 470 ods. 2 CSP podľa
príslušných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku. Podľa § 470 ods. 2 CSP právne účinky
úkonov, ktoré nastali v konaní predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované.

Civilný sporový poriadok nadobudol účinnosť 1.7.2016 a odvolanie žalobcu bolo podané 27.4.2016. S
ohľadom na princíp legitímneho očakávania a princíp právnej istoty odvolací súd prejednal odvolanie
žalobcu podľa právnej úpravy účinnej v čase, kedy bolo podané. Princíp právnej istoty je nepochybne
neoddeliteľnou súčasťou princípov právneho štátu zaručeného v čl. 1 ods. 1 Ústavy SR. Súčasťou
princípu právnej istoty a ochrany dôvery občanov v právny poriadok je aj zákaz spätného pôsobenia

právnych predpisov. Pokiaľ niekto konal a postupoval na základe dôvery v platný a účinný právny
predpis, nemôže byť vo svojej dôvere k nemu sklamaný spätným pôsobením právneho predpisu
alebo niektorého jeho ustanovenia. Neskorší právny predpis nemôže ukladať povinnosti, resp. meniť
právny status subjektu práva spätným pôsobením právneho predpisu, ktorý v čase jeho konania
neexistoval a ktorého právnu úpravu nemohol poznať. Subjekt práva už nemôže ovplyvniť svoje právne
postavenie nadobudnuté v minulosti. Žalobca svoje odvolanie zdôvodnil odvolacími dôvodmi uvedenými

v Občianskom súdnom poriadku, a týmito odvolacími dôvodmi sa musel odvolací súd vyporiadať.
Procesné pravidlá a očakávania s akými účastníci do konania vstupujú by zásadne nemali byť v jeho
priebehu menené; pokiaľ sa tak stane musí súd dbať na ochranu právd dotknutých osôb, účastníkov
konania, a to v tých prípadoch, keď sa takáto nepredvídateľná zmena nastavených pravidiel prejaví (viď.
Nález Ústavného súdu ČR zo dňa 7.6.2016 sp. zn. IV.ÚS/3559/15).

10. Na základe týchto dôvodov odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu podľa § 212 ods. 1 O.s.p.,
pričom dospel k záveru, že nie je dôvodné. Podľa § 212 ods. 3 O.s.p. na vady konania pred súdom
prvého stupňa prihliada odvolací súd, len ak mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. V tejto
súvislosti odvolací súd konštatuje, že v konaní pred súdom prvého stupňa nedošlo k takým vadám

konania, ktoré by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Súd prvého stupňa náležite zistil
skutkový stav a vyvodil z neho aj správny právny záver. Odvolací súd podľa § 219 ods. 2 O.s.p. aj
vo svojom rozhodnutí konštatuje správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia a na zdôraznenie ich
správnosti dopĺňa nasledovné:

11. Z obsahu spisu vyplýva, že žalovaný uzavrel zmluvu o úvere s veriteľom, obchodnou spoločnosťou
W., B..T..Y.., dňa 27.5.2009. Podľa tejto zmluvy mu veriteľ poskytol úver vo výške 350,- eur a žalovaný
sa zaviazal túto sumu zaplatiť zvýšenú o poplatok 300,- eur, spolu 650,- eur, a to v 10 mesačných
splátkach po 65,- eur, počnúc dňom 22.6.2009. Číslo zmluvy je XXXXXXX, pričom to isté číslo zmluvy
je uvedené na zmenke, ktorú žalovaný vystavil dňa 27.5.2009, na ktorej je uvedená zmenková suma

191,28 eur, ktorú mal zaplatiť spolu so zmenkovým úrokom 0,25 % denne od 27.11.2009. Z uvedených
skutočností vyplýva, že táto zmenka v zmysle dohody o vyplňovacom práve bola vyplnená v rozpore
s § 4 ods. 6 zákona číslo 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Podľa tohto ustanovenia platí,
že v súvislosti s poskytovaním úveru od spotrebiteľa alebo inej osoby sa zakazuje splniť dlh zmenkou
alebo šekom. Veriteľ smie prijať od dlžníka zmenku alebo šek na zabezpečenie svojich nárokov zo

spotrebiteľského úveru, len ak ide o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia je
maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva vo výške
maximálne 30% istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Zmenku prijatú, resp. vyplnenú veriteľom v
rozporespredchádzajúcouvetouveriteľnesmieprijaťajepovinnýjudlžníkovikedykoľveknapožiadanie
vydať. Ustanovenie tohto odseku platí aj v prípade zmeny majiteľa zmenky, alebo podstúpenia práv zo

zmenky. Toto ustanovenie platilo aj čase, kedy bola uzavretá úverová zmluva a vystavená zmenka. Aj z
tohto dôvodu je teda nárok žalobcu nedôvodný. Taktiež požadovanie 0,25 % úroku zo zmenkovej sumy
je konanie v rozpore s dobrými mravmi. Ide o úrok vo výške 91,25 % ročne, čo nepochybne je treba
považovať za úrok, ktorý je v rozpore s dobrými mravmi.

12. Z týchto dôvodov, nadväzujúc na dôvody rozhodnutia súdu prvej inštancie, odvolací súd podľa § 219
ods. 1 O.s.p. napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil.

13. Rozhodnutie o trovách odvolacieho konania má oporu v ustanovení § 396 ods. 1, § 257 CSP s tým,
že žalovanému v odvolacom konaní trovy nevznikli

14. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3 : 0.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie
je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa konanie končí,
ak:
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca, alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo, alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca, alebo nesprávny obsadený súd,
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 430 CSP).

Dovolanie je prípustne proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky:
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxi dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená,
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v ods. 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.1, 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné ak:
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desať násobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania, len príslušenstvo, pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písm. a) a b).

Na určenie výšky určenie minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v ods. 1 je rozhodujúci deň podania

žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech
bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacoch od doručenia
rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom, alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a
čoho sa dovolateľ domáha (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je:
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá ma vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec, alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobouzaloženou,alebozriadenounaochranuspotrebiteľa,osobouoprávnenounazastupovaniepodľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a ochrane pred diskrimináciou, alebo odborovou organizáciou, aak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 1, 2 CSP).

Rozsah v akom sa rozhodnutie napadá môže dovolateľ rozšíriť, len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).