Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, June 15, 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5Cob/37/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8113228798
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Škrab

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8113228798.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Škraba a členov JUDr. Mareka

Kohúta a JUDr. Jozefa Angeloviča, v právnej veci žalobcu: ELCOM, spoločnosť s ručením obmedzeným,
Prešov, Jesenná 2695/26, IČO: 00 695 599, zastúpeného advokátom Mgr. Miroslavom Balážom, so
sídlom Prešov, Sládkovičova 8, proti žalovanému: O.. A. S.Ľ., E.. X.X.XXXX, I. Z., Z. XXX, zastúpenému
JUDr. Máriou Sýkorovou, so sídlom Košice, Zoborská 13, o zaplatenie 1.661,91 eur s prísl., na odvolanie
žalobcuažalovanéhoprotirozsudkuOkresnéhosúduPrešovzodňa18.1.2016podč.k.9Cb/7/2013-59,
takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j rozsudok súdu prvej inštancie.

P r i z n á v a žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcovi v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1) Okresný súd Prešov (ďalej len ,,súd prvej inštancie“ alebo ,,okresný súd“) vyššie označeným
rozsudkom zamietol žalobu, ktorou žalobca žiadal zaviazať žalovaného na zaplatenie sumy 1.661,91
eur spolu s úrok z omeškania vo výške 9 % ročne z tejto sumy od 10.1.2007 až do zaplatenia.
Zároveň rozhodol, že žalobca nemá právo na náhradu trov konania a žalovanému náhradu trov konania
nepriznáva.

2) Vychádzal z odôvodnenia návrhu, v ktorom žalobca uviedol, že žalovaného dňa 19.12.2006
splnomocnil na zastupovanie v právnej veci dlžníka: U. S. S..X..F.. P. A.. Dňa 31.5.2013 došlo k
odovzdaniu právnej agendy novopoverenému právnemu zástupcovi O.. O. A.. V zozname spisov, ktoré
O..S.odovzdávalO..A.,jeuvedenýajstavvybaveniajednotlivýchveci.Vprávnejveci,vktorejsižalobca
uplatňuje právo na náhradu škody, vec U. S., žalovaný uviedol: ,,prebieha konanie“. Uvedená informácia
nie je pravdivá, pretože rozsudkom Okresného súdu P. A. č. k. 9Cb/152/2007-27 zo dňa 24.9.2007 bola
žalobcovi voči U. S. S..X..F.. priznaná suma 29.940,40 Sk s prísl.. Rozsudok nadobudol právoplatnosť

dňa 14.11.2007. Žalovaný zodpovednosť za tvrdenú škodu odmietol.

3) Na základe vykonaného dokazovania a aplikáciou príslušných ustanovení zákona č. 586/2003 Z.z.
o advokácii súd prvej inštancie uzavrel, že nárok žalobcu nie je dôvodný. Pokiaľ ide o zodpovednosť
žalovaného, ten sa dopustil hrubého profesionálneho zlyhania tým, že žalobcovi o právoplatnosti
rozsudku proti spoločnosti U. S. nepodal správu. Jeho tvrdenia o tom, že uvedené ústne oznámil
konateľovi žalobcu a že zoznam odovzdaných spisov bol vyhotovený nesprávne asistentkou, považoval

iba za výhovorky. Avšak i napriek tomu, že žalovaný pri zastupovaní žalobcu nekonal svedomito,
tak jeho zodpovednosť za škodu v zmysle § 18 ods. 1, 2 a § 26 ods. 1 zákona č. 586/2003
Z.z. o advokácii nie je daná. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.
zn. 3Cdo/134/2013, ktoré sa týka zodpovednosti štátu za škodu, ale ktorého všeobecné závery súuplatniteľné aj v prejednávanej veci. Citoval ust. § 442 Obč. zákonníka o skutočnej škode a ušlom zisku.
Z uvedeného označeného rozhodnutia vyplýva, že „reálna (majetková) hodnota pohľadávky, ktorá bola
veriteľovi priznaná vykonateľným súdnym rozhodnutím, nezávisí len od samotnej sumy, ale od celého

súboru okolností vyplývajúcich na možnosť uspokojiť vymáhanú pohľadávku, v neposlednom rade od
solventnosti dlžníka a možnosti uspokojenia pohľadávky z jeho majetku. Inú majetkovú hodnotu má
súdom priznané peňažné plnenie, ktoré veriteľ môže pri výkone rozhodnutia bez problémov uplatňovať
voči ,,bonitnému“ dlžníkovi, a inú hodnotu, ak dlžník v čase realizácie výkonu majetok buď nemá alebo
ho súd má, no je nepatrný alebo nemôže byť postihnutý pri výkone rozhodnutia. Výšku majetkovej ujmy,

ktorá prípadne vznikla nesprávnym úradným postupom súdu v konaní o výkon rozhodnutia, nemožno
bez ďalšieho stotožňovať s výškou pohľadávky, pre ktorú bol výkon rozhodnutia nariadený. Majetkovú
ujmu spravidla nezakladá samotný nesprávny úradný postup, lebo škoda a zodpovednosť štátu za
ňu je daná až vtedy, ak sa právo veriteľa proti dlžníkovi stalo nevymožiteľným v príčinnej súvislosti s
nesprávnym úradným postupom a je pritom vylúčené, že by ho bolo možné uspokojiť inak.“

4) V prejednávanej veci je teda zrejmé že zodpovednosť žalovaného by bola daná iba vtedy, ak by
žalobca preukázal, že nebyť porušenia povinností žalovaným, tak pohľadávka by bola uspokojená,
prípadne by s ňou naložil spôsobom, z ktorého by mal finančný prospech. Žalovaný uvedené
nepreukázal a vzhľadom na okolnosti prípadu (výška dlhov v U. S., nevykonávanie činnosti, neexistencia
majetku, neúspešná exekúcia zo strany daňového úradu a pod.) takéto preukázanie bolo nereálne. V

priebehukonaniažalovanýnavrhol,abydokonaniaakovedľajšíúčastníkvstúpilaD.Z.,W..S...Keďžedo
rozhodnutia súdu súd neobdŕžal vyjadrenie D., či zo vstupom do konania ako vedľajší účastník súhlasí,
tak táto poisťovňa postavenie vedľajšieho účastníka nemá. Z týchto dôvodov okresný súd návrh žalobcu
zamietol.

5) O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 150 ods. 1 O.s.p.. Náhradu trov konania
úspešnému žalovanému nepriznal, pretože v porušení jeho právnych povinností vyššie popísaných videl
osobitné okolnosti prípadu, vzhľadom na ktoré by priznanie náhrady trov vo vzťahu k žalobcovi bolo v
rozpore s elementárnou spravodlivosťou.

6) Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalobca odvolanie, ktorým žiadal zrušiť rozsudok a vec
mu vrátiť na ďalšie konanie, eventuálne ho zmeniť tak, aby žalobe bolo v celom rozsahu vyhovené a
bola mu priznaná náhrada trov konania. Odvolanie zdôvodnil ust. § 205 ods. 2 písm. a/, d/, f/ O.s.p..
Podľa jeho názoru, súd prvej inštancie nepostupoval dôsledne podľa ustanovenia § 132 O.s.p., čím
dospel k nesprávnym skutkovým ako aj právnym záverom. Svoje rozhodnutie okresný súd nesprávne

odôvodnil tým, že žalobca v konaní nepreukázal, že nebyť porušenia povinností žalovaného, tak jeho
pohľadávka by bola uspokojená, prípadne že by s ňou žalobca naložil spôsobom, z ktorého by mal
finančný prospech. V tejto súvislosti zvýraznil, že zodpovednosť advokáta (rovnako aj komerčného
právnika)jezodpovednosťouobjektívnou,založenounakumulatívnomsplnenítrochpodmienok:činnosť
súvisiaca s výkonom povolania, vznik škody, príčinná súvislosť s výkonom povolania a vznikom škody.

V tomto prípade teda ide o prezumpciu zavinenia toho, kto za škodu zodpovedá.

7) Čo sa týka úvah súdu prvej inštancie ohľadom spôsobenej škody, poznamenal, že o svojom
judikovanom nároku nadobudol vedomosť až po 31.5.2013, teda v čase, kedy pôvodný dlžník (U. S.
S..X..F..) už zanikol (dňa 9.1.2010 bol pôvodný dlžník vymazaný z obchodného registra). Škodou (aj

pre účely § 26 zákona o advokácii) je majetková (hmotná) ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére
poškodeného a je objektívne vyjadriteľná v peniazoch. Okrem skutočnej škody je škodou, ktorá sa
uhrádza,ajušlýzisk(to,čomoholpoškodenýzískaťnebyťškodovejudalosti).Vtomtokontextepoukázal
na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/206/2007 zo dňa 30.4.2009, podľa ktorého, za škodu
v podobe ušlého zisku možno považovať aj to, čo ušlo splnomocniteľovi nekonaním splnomocnenca

v zmysle dohody o plnomocenstve, podľa ktorej bol povinný voči dlžníkovi splnomocniteľ vymáhať
pohľadávku v súdnom konaní, avšak len za predpokladu, že v dôsledku tohto (ne)konania došlo k
strate súdnej vymáhateľnosti pohľadávky (k premlčaniu práva pre jeho včasne neuplatnenie a pod.). Aj
zo skutkového stavu zisteného v konaní pred súdom prvej inštancie vyplýva, že žalovaný sa dopustil
hrubého porušenia svojich povinností tým, že žalobcu neinformoval o právoplatnosti rozsudku v konaní

vedenom na Okresnom súde P. A. pod sp. zn. XC/XXX/XXXX. Teda je potrebné konštatovať, že
v dôsledku hrubého porušenia povinností zo strany žalovaného došlo k strate vymáhateľnosti jeho
pohľadávky a z tohto dôvodu mu vznikla bez ďalšieho škoda v podobe ušlého zisku. Žalobca totiž užnemohol vymáhať nárok v exekučnom konaní a ani nijako inak vysporiadať sa so svojou pohľadávkou
voči pôvodnému dlžníkovi U. S. S..X..F...

8) Nemožno súhlasiť s názorom prvoinštančného súdu, ktorý predjudikuje, že žalobca by bol pri
vymáhaní svojej pohľadávky neúspešný, a to vzhľadom na ekonomickú kondíciu obchodnej spoločnosti
U. S. S..X..F.., ktorú súd ustáli na základe listinných dôkazov opísaných v odôvodnení napadnutého
rozhodnutia. To, že obchodná spoločnosť U. S. S..X..F.. nemala žiaden obchodný majetok, ešte
neznamená,ževpokladnispoločnostinebolažiadnahotovosť,zktorejmohlabyťjudikovanápohľadávka

uspokojená, hoci aj dobrovoľne. Rovnako je potrebné zvýrazniť, že žalobca v prípade vedomosti o svojej
judikovanej pohľadávke, túto mohol postúpiť za odplatu alebo inak vhodne s ňou naložiť.

9) Proti rozsudku súdu prvej inštancie, vo výroku o trovách konania, podal žalovaný odvolanie, ktorým
žiadal tento výrok zmeniť tak, že žalobca je povinný nahradiť mu trovy konania spočívajúce v trovách
právneho zastúpenia v prvoinštančnom konaní vo výške 510,35 eur a v trovách právneho zastúpenia

v odvolacom konaní vo výške 89,91 eur. V tejto súvislosti má za to, že okresný súd v danom
prípade nezohľadnil všetky rozhodujúce skutočnosti, na základe čoho dospel v tejto časti rozsudku k
nesprávnemu rozhodnutiu. Žalobca šikanuje žalovaného cca 13 žalobami, ktoré podal v obdobných
veciach na Okresnom súde Z.. Ani v jednom prípade nebolo žalobe vyhovené, niektoré prípady sú už
právoplatne skončené v prospech žalovaného. I napriek tomu žalobca trvá na podaných žalobách, s

výnimkou jedného prípadu, kedy žalobu vzal späť, čím spôsobuje žalovanému trovy konania. Ide pritom
o vzťah medzi dvoma podnikateľmi. Žalobca už aj vzhľadom na vývoj ostatných žalôb v obdobných
veciach má v prípade neúspechu znášať trovy, ktoré mu vznikajú v súvislosti s konaniami, ktoré
žalobca inicioval. V tejto súvislosti odkázal na uznesenie Ústavného súdu SR zo dňa 8.12.2011, č.
k. II. ÚS/563/2011-14 ohľadom prípadov hodných osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov

konania. Žalovaný už vo vyjadrení k podanému návrhu namietal, že vzhľadom na finančnú situáciu
spoločnosti U. S., S..X..F.. išlo o pohľadávku, ktorú nebolo možné úspešne vymôcť, a teda ani nemohlo
dôjsť k vzniku škody, za ktorú by zodpovedal, pretože absentuje príčinná súvislosť medzi údajným
porušením povinnosti a vznikom škody. Žalobca teda mal možnosť disponovať s návrhom a eventuálne
voči žalovanému vziať späť, čím by predišiel k vzniku ďalších trov na strane žalovaného. Keďže na

podanom návrhu trval, má sa za to, že znášal riziko, že práve žalovaný bude mať v konaní úspech a
budú mu priznané trovy konania.

10) Odvolací súd aplikujúc ust. § 470 ods. 2 CSP prejednal podané odvolania účastníkov podľa
príslušných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku. Podľa tohto ustanovenia totiž právne účinky

úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
Civilný sporový poriadok nadobudol účinnosť 1.7.2016 a odvolanie žalobcu a žalovaného bolo podané
pred týmto dátumom. Preto odvolací súd má za to, že ide o právo, ktoré vzniklo podľa doterajších
právnych predpisov, a preto niet žiadnej zákonnej opory pre dokončenie tohto konania podľa novej
právnej úpravy. V súlade s princípom legitímneho očakávania a právnej istoty preto odvolací súd posúdil

obidve odvolania v zmysle príslušných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku.

11) Odvolací súd tak najsamprv prejednal odvolanie žalobcu podľa zásad uvedených v § 212 ods. 1, 2,
3 O.s.p. v medziach, v ktorých sa domáhal jeho preskúmania a dospel k záveru, že jeho odvolanie nie je
dôvodné. Pokiaľ súd prvej inštancie návrh žalobcu zamietol, v tejto súvislosti správne zistil skutkový stav

a správne ho aj právne posúdil. Preto odvolací súd plne odkazuje na zdôvodnenie rozsudku okresným
súdom (§ 219 ods. 2 O.s.p.).

12) Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku a k odvolací dôvodom žalobcu odvolací súd
dopĺňa:

13) Predmetom odvolacieho konania je nárok žalobcu na náhradu škody (resp. ušlého zisku). Súd
návrh žalobcu zamietol predovšetkým s odôvodnením, že zodpovednosť žalovaného by bola daná iba
vedy, ak by žalobca preukázal, že nebyť porušenia povinností žalovaným, tak jeho pohľadávka by bola
uspokojená, prípadne by s ňou naložil spôsobom, z ktorého by mal finančný prospech. Žalobca uvedené

počas celého konania nepreukázal. Žalobca sa v odvolaní, ako aj počas celého prvoinštančného
konania, bráni predovšetkým tým, že v tomto prípade došlo k strate súdnej vymáhateľnosti jeho
pohľadávky, pretože žalovaný pri jeho zastupovaní nekonal svedomite (nepravdivo ho informoval o stave
konania proti dlžníkovi U. S., S..X..F.., a to konania vedeného na Okresnom súde P. A.Š. pod sp. zn.XC/XXX/XXXX, ktoré bolo skončené právoplatným rozsudkom zo dňa 24.9.2007, rozsudok nadobudol
právoplatnosť 14.11.2007, vykonateľnosť 20.11.2007).

14) V súvislosti s týmto konštatovaním správne uzavrel súd prvej inštancie, že žalobca nepreukázal
vzhľadom na okolnosti prípadu, že jeho pohľadávka by bola uspokojená, prípadne by s ňou naložil
spôsobom, z ktorého by mal finančný prospech. Neobstojí ani jeho odvolací dôvod v tom zmysle, že
až dňa 31.5.2013 sa dozvedel o svojom judikovanom nároku, teda v čase, kedy pôvodný dlžník U.
S. S..X..F.. už zanikol ku dňu 9.1.2010 výmazom z obchodného registra. Teda ak rozsudok vo vyššie

uvedenom konaní Okresného súdu P. A.Š. nadobudol právoplatnosť dňa 14.11.2007, nič nebránilo
žalobcovi z vlastnej iniciatívy, do výmazu dlžníka z obchodného registra, pristúpiť k súdnemu, resp.
exekučnému vymáhaniu svojej právoplatnej pohľadávky. V tejto súvislosti odvolací súd poznamenáva,
že rozsudky súdov sú zverejňované aj na internetovej stránke toho-ktorého súdu. Zároveň, ak dlžník
(U. S. S..X..F..) zanikol výmazom z obchodného registra dňa 9.1.2010 (pre nemajetnosť), už aj
táto skutočnosť predpokladá, že pohľadávka žalobcu by nebola uspokojená ani prípadným výkonom

rozhodnutia. Na tom nič nemení ani možnosť žalobcu postúpiť svoju pohľadávku voči dlžníkovi inému
subjektu. Taktiež na správnych záveroch okresného súdu nemôže nič zmeniť ani žalobcom označené
odvolanie uznesenia Ústavného súdu SR zo dňa 8.12.2011, sp. zn. II. ÚS/563/2011-14. Preto už aj z
tohto dôvodu správne rozhodol súd prvej inštancie, keď návrh žalobcu v celom rozsahu zamietol.

15) Čo sa týka odvolania žalovaného proti výroku rozsudku súdu prvej inštancie o trovách konania, v
tejto súvislosti odvolací súd konštatuje, že aj tento výrok je vecne správny. Tak ustanovenie § 150 ods. 1
O.s.p., ako aj súčasné ustanovenie § 257 CSP predpokladajú existenciu dôvodov hodných osobitného
zreteľa, pre ktoré nemusí súd úspešnému účastníkovi priznať náhradu trov konania. Aplikácia týchto
ustanovení prichádza do úvahy v prípadoch, keď sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady

trov konania, ak však súd dospeje k záveru, že sú tu dôvody zvláštneho zreteľa, pre ktoré náhradu trov
celkom alebo sčasti neprizná. Musí však ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí
odôvodnený. Výnimočnosť môže spočívať v okolnostiach danej veci, ale aj okolnostiach na strane
účastníkov konania.

16) Správne uzavrel súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku, že žalovaný sa dopustil hrubého
profesionálneho zlyhania tým, že žalobcovi o právoplatnosti rozsudku Okresného súdu P. A. proti
spoločnosti U. S. nepodal správu. Práve v tom možno vidieť dôvod hodný osobitného zreteľa, pre
ktorý v konaní úspešnému žalovanému nemožno priznať náhradu trov konania. Bolo by totiž v rozpore
s elementárnou spravodlivosťou, aby zodpovednosť žalovaného za škodu, i keď nárok žalobcu bol

zamietnutý, bola na ujmu v podstate neúspešnému žalobcovi v tomto konaní. Preto odvolací súd potvrdil
rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny vo všetkých jeho výrokoch (§ 219 ods. 1 O.s.p.).

17) O trovách odvolacieho konania odvolací súd už rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods.
1 CSP, keď úspešnému žalovanému priznal nárok na ich náhradu v rozsahu 100 %.

18) Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2, veta
posledná, CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie
je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa konanie končí,
ak:
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca, alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo, alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca, alebo nesprávny obsadený súd,f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 430 CSP).

Dovolanie je prípustne proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky:
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxi dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená,

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v ods. 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.1, 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné ak:

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desať násobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania, len príslušenstvo, pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písm. a) a b).

Na určenie výšky určenie minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v ods. 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech
bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacoch od doručenia

rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom, alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a
čoho sa dovolateľ domáha (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je:
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá ma vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec, alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobouzaloženou,alebozriadenounaochranuspotrebiteľa,osobouoprávnenounazastupovaniepodľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a ochrane pred diskrimináciou, alebo odborovou organizáciou, a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 1, 2 CSP).

Rozsah v akom sa rozhodnutie napadá môže dovolateľ rozšíriť, len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).