Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, March 31, 2016

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 7C/40/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8115202231
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Sikorjak

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2016:8115202231.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov samosudcom JUDr. Rastislavom Sikorjakom v právnej veci žalobcov: X. R.. W. K.,

bytomQ.XX,XXXXXB.-M.,X.B.H.,B..S..,bytomXXXZ.B..M.,H.,F.,G.XRX,H.,právnezastúpených
JUDr. Daniela Rusková, advokátka, AK Masarykova 10, 080 01 Prešov, proti žalovanému: BUBO
travel agency, s.r.o., so sídlom Dunajská 31, 811 08 Bratislava, IČO: 35 824 859, právne zastúpeného
advokátska kancelária Legal & Consulting Services s.r.o., so sídlom Galvaniho 13, 821 04 Bratislava,
IČO: 47 237 392, o zaplatenie 1 920,00 € s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi v 1. rade sumu vo výške 960 € spolu s 5,25 % ročným úrokom
z omeškania:

§ zo sumy 4 183,68 € od 19.02.2014 do 30.10.2014,
§ zo sumy 960 € od 31.10.2014 až do zaplatenia,

a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.

III. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi v 2. rade sumu vo výške 960 € spolu s 5,25 % ročným úrokom
z omeškania:
§ zo sumy 4 183,68 € od 19.02.2014 do 30.10.2014,
§ zo sumy 960 € od 31.10.2014 až do zaplatenia,

a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

IV. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.

V. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 1. a žalobcovi 2. náhradu trov konania v prospech ich právneho
zástupcu JUDr. Daniely Ruskovej vo výške 196,57 € každému, a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti
tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom došlým súdu dňa 30.01.2015 sa každý zo žalobcov domáhal na žalovanom zaplatenia sumy
960 € spolu s príslušenstvom. Keďže skutkový stav týkajúci sa oboch žalobcov je rovnaký, v takomto
znení bude aj ďalšie odôvodnenie rozsudku.

V žalobe žalobcovia uviedli, že dňa 17.10.2012 uzavreli so žalovaným zmluvu o obstaraní zájazdu,
ktorou sa žalovaný zaviazal obstarať im v termíne od 31.12.2013 do 24.01.2014 hlavný zájazd „Cestaokolo sveta s návštevou Veľkonočného ostrova (Komfort)“ - ďalej aj hlavný zájazd 1., v cene pre jednu
osobu 7 340 € s právom na Bonusový zájazd Dubaj 2013 v termíne od 24.08.2013 do 29.08.2013.
Žalobcovia si v zmysle akcie žalovaného uplatnili u žalovaného právo na bonusový zájazd, ktorý podľa

podmienok žalovaného je možné absolvovať až po absolvovaní hlavného zájazdu. Žalovaný písomným
vyhlásením umožnil žalobcom absolvovať bonusový zájazd pred uskutočnením hlavného zájazdu a
žalobcovia súhlasili s úhradou rozdielu medzi plnou sumou bonusového zájazdu a akciovou cenou za
bonusový zájazd v prípade, ak dôjde zo strany žalovaného k zrušeniu hlavného záväzku a žalobcovia
sa neprihlásia na iný hlavný zájazd.

Žalobcovia bonusový zájazd absolvovali v termíne od 24.08.2013 do 29.08.2013. Žalovaný im poskytol
na tento zájazd akciovú cenu, akciovú zľavu v sume po 960 € pre každého.
Potom, čo žalobcovia so súhlasom žalovaného absolvovali bonusový zájazd, žalovaný hlavný zájazd
zrušil z dôvodu nedostatočného počtu prihlásených klientov, čo žalobcom oznámil listom zo dňa
08.11.2013. Žalobcovia sa v súlade s bodom 15. všeobecných zmluvných podmienok žalovaného a §
741g ods. 2) Občianskeho zákonníka, prihlásili na nový zájazd a uzavreli so žalovaným novú zmluvu

o obstaraní zájazdu, na základe ktorej sa žalovaný zaviazal obstarať pre žalobcov zájazd „Cesta okolo
sveta - Nový program“ - ďalej aj hlavný zájazd 2., v termíne o 09.04. do 02.05.2014. Zaplatenú cenu
hlavného zájazdu žalovaný presunul na cenu nového zájazdu.
Žalovaný však zrušil aj tento zájazd z dôvodu nedostatočného počtu prihlásených klientov, čo žalobcom
oznámil listom zo dňa 17.02.2014 a opätovne im ponúkol možnosť uzavrieť novú zmluvu o obstaraní

iného zájazdu.
Žalobcovia citujú § 741g ods. 1, 2, 3); § 741h ods. 2) Občianskeho zákonníka. Žalobcovia ďalej uviedli,
že listami zo dňa 14.05.2014, 28.07.2014, 25.08.2014 a 04.09.2014 vyzvali žalovaného na vrátenie
uhradenej ceny hlavného zájazdu v sume po 4 183,68 €.
Žalovaný dňa 30.09.2014 zaplatil na účet žalobcu v 1. rade sumu 6 447,36 €, čo predstavuje žalobcami

zaplatenú cenu po znížení o 960 € u každého ako zľavy za poskytnutý bonusový zájazd. Žalobcovia
zastavajú názor, že právo žalovaného na úhradu poskytnutej akciovej zľavy za bonusový zájazd nie je
dané.
Podľa názoru žalobcov právo žalovaného na úhradu poskytnutej akciovej zľavy za bonusový zájazd,
by žalovanému vznikol len v prípade, ak by sa žalobcovia po zrušení hlavného zájazdu neprihlásili na

iný hlavný zájazd. Žalobcovia sa však prihlásili na iný hlavný zájazd, a to „Cesta okolo sveta - Nový
program“ v termíne od 09.04. do 02.05.2015, v dôsledku čoho neboli splnené podmienky pre vznik
práva žalovaného na úhradu poskytnutej zľavy. Skutočnosť, že sa žalobcovia po zrušení aj tohto nového
zájazdu neprihlásili opätovne na ďalší zájazd, nemá za následok vznik práva žalovaného na úhradu
poskytnutej zľavy, lebo takého právo v novom zmluvnom vzťahu dojednané medzi účastníkmi nebolo.

Žalovaný sa k podanej žalobe podrobne vyjadril v odpore proti platobnému rozkazu podanom dňa
23.03.2015 (čl. 57 - 60).
V tomto vyjadrení uviedol, že žalovaný pri možnosti uplatnenia akcie vychádzal v ústrety klientom v tom
ohľade, že umožňoval absolvovanie bonusového zájazdu pred konaním hlavného zájazdu s tým, že v

uzavretej dohode je jednoznačne uvedené a nepochybné, že v prípade, ak dôjde k zrušeniu hlavného
zájazdu a klient sa zároveň neprehlási na iný zájazd, klient súhlasí s úhradou rozdielu medzi plnou
sumou bonusového zájazdu a doplatku za bonusový zájazd (v danom prípade vo výške 960 € za
každého zo žalobcov). Keďže zo strany žalovaného došlo k zrušeniu pôvodného hlavného zájazdu v
termíne od 31.12.2013 do 24.01.2014 ako aj ďalšieho hlavného zájazdu s názvom Cesta okolo sveta -

Nový program v termíne od 09.04.2014 do 02.05.2014, žalovanému tak vznikol nárok na úhradu sumy
960 €, pretože žalobcovia sa na ďalší hlavný zájazd neprihlásili.
Žalobu považuje žalovaný za špekulatívnu s tým, že za čas svojej činnosti cestovnej kancelárie sa s
právnym názorom prezentovaným žalobcom nestretol a považuje ho za irelevantný a scestný. Zároveň
jeho konanie považuje za konanie rozporné s dobrými mravmi. Žalovaný má za to, že výkladom § 741g

ods. 3) Občianskeho zákonníka je potrebné dospieť k záveru, že režim prechodu je potrebné vztiahnuť
nielen na samotnú úhradu ceny ale aj na ostatné platobné podmienky (vrátane podmienok poskytnutia
zľavy vo forme bonusového zájazdu), a teda osobitná dohoda o úhrade doplatku za bonusový zájazd
ostala v platnosti a prechádza ako vedľajšia podmienka aj k novému zájazdu (novej zmluve obstaranie
zájazdu), a to aj opakovane.

Súd rozhodoval na pojednávaní konanom dňa 31.03.2016, na ktorom vykonal dokazovanie listinami
tvoriacimi súdny spis a prihliadajúc na tvrdenia účastníkov zistil nasledujúce:Medzi účastníkmi konania je nesporné, že dňa 17.10.2012 bola uzatvorená zmluva o hlavnom zájazde
s názvom „Cesta okolo sveta s návštevou Veľkonočného ostrova (Komfort) v termíne od 31.12.2013 do
24.01.2014 s právom na bonusový zájazd Dubaj 2013 v termíne od 24.08.2013 do 29.08.2013, ktorý

žalobcovia aj absolvovali.

Medzi účastníkmi konania ďalej nebolo sporné, že z dôvodu nedostatočného počtu účastníkov došlo k
odstúpeniu zo strany žalovaného od zmluvy o hlavnom zájazde 1. a žalobcovia sa prehlásili na hlavný
zájazd 2., ktorý mali absolvovať v termíne od 09.04. do 02.05.2014.

Medzi účastníkmi konania nebolo sporné ani to, že pre nedostatočný počet záujemcov o tento zájazd
žalovaný odstúpil aj od zmluvy hlavnom zájazde 2.

Z predložených listín súd zistil, že vo vzťahu k zmluve o hlavnom zájazde 1. bol podpísaný dodatok
s nasledujúcim znením: „Klient svojím podpisom berie na vedomie, že ak zo strany CK Bubo dôjde

k zrušeniu hlavného zájazdu a zároveň sa neprehlási na iný hlavný zájazd, klient súhlasí s úhradou
rozdielu medzi plnou sumou bonusového zájazdu a doplatku za bonusový zájazd (vyplývajúci z akcie
bonusových zájazdov) v nasledovnej výške 960 €.“, pričom táto suma sa týkala každého zo žalobcov.

Výzvou zo dňa 03.12.2015 súd vyzval žalovaného, aby tento predložil všetky doklady týkajúce sa

prejednávaného právneho vzťahu medzi žalobcami a žalovaným. Táto výzva má vzťah aj k zamietnutiu
dôkazného návrhu žalovaného, ktorý žiadal pojednávanie odročiť za účelom preverenia komunikácie
medzi žalobcami a žalovaným týkajúcim sa bonusového zájazdu, keďže sám nevedel, či takáto
komunikácia existuje a keďže súd žalovaného žiadal o zaslanie všetkých dokladov týkajúcich sa
prejednávaného zmluvného vzťahu medzi účastníkmi konania, mal takýto postup a odročovanie

pojednávania za týmto účelom za procesnú obštrukciu, preto tomto návrhu na dokazovanie nevyhovel.

Žalovaný na základe výzvy predložil súdu Všeobecné podmienky pre účasť na zájazdoch Bubo Travel
Agency.
Zároveň ďalej predložil súdu podpísané dodatky v znení uvedenom vyššie ako aj tabuľku bonusových

zájazdov (čl. 104), kde v závere sa uvádza: „Hlavný zájazd je potrebné absolvovať skôr ako bonusový
zájazd. V prípade, že si vyberiete termín bonusového zájazdu skôr ako termín hlavného zájazdu, je
nutné podpísať dodatok k zmluve o obstaraní hlavného zájazdu. V dodatku sa zaväzujete uhradiť výšku
zľavy udelenú na bonusový zájazd v prípade neorganizovania hlavného zájazdu.“

Na konaní prítomná právna zástupkyňa žalovaného nevedela súdu uviesť ustanovenie zmluvy o
obstaraní zájazdu, ktoré by obsahovalo inkorporačnú doložku o tom, že tabuľka bonusových zájazdov je
súčasťou zmluvy. Takéto ustanovenie ani neexistuje, čo je podľa súdu logické, pretože, ak by existovalo
uzatváranie dodatku so znením vyššie uvedeným, by bolo zbytočné.

Pri svojom rozhodovaní vychádzal súd z nasledujúcich ustanovení právnych predpisov:

Podľa § 35 ods.2 Občianskeho zákonníka - Právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa
ich jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v
rozpore s jazykovým prejavom.

Podľa § 48 ods.1 Občianskeho zákonníka - Od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto alebo
v inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté.

Podľa § 48 ods.2 Občianskeho zákonníka - Odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak

nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.

Podľa § 54 ods.2 Občianskeho zákonníka - V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí
výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 741a občianskeho zákonníka - Zmluvou o obstaraní zájazdu sa obstarávateľ (cestovná
kancelária) zaväzuje, že objednávateľovi obstará vopred ponúkanú kombináciu služieb cestovného
ruchu (zájazd), a objednávateľ sa zaväzuje, že zaplatí dohodnutú cenu.Podľa § 741g Občianskeho zákonníka

(1) Cestovná kancelária môže pred začatím zájazdu od zmluvy odstúpiť len z dôvodu zrušenia zájazdu

alebo z dôvodu porušenia povinností objednávateľom, ktoré boli zmluvne dohodnuté.
(2) Ak odstúpi objednávateľ od zmluvy podľa § 741e ods. 2 alebo ak odstúpi cestovná kancelária od zmluvy z dôvodu zrušenia zájazdu
pred jeho začatím, má objednávateľ právo žiadať, aby mu cestovná kancelária na základe novej zmluvy
poskytla iný zájazd najmenej v kvalite, ktorá zodpovedá službám dohodnutým v pôvodnej zmluve, ak

cestovná kancelária môže takýto zájazd ponúknuť.
(3) Pri uzatvorení zmluvy podľa odseku 2 sa platby uskutočnené na základe pôvodnej zmluvy považujú
za platby podľa novej zmluvy. Ak je cena nového zájazdu nižšia ako už uskutočnené platby, je cestovná
kancelária povinná tento rozdiel bezodkladne objednávateľovi vrátiť.

Podľa § 741g ods.2 Občianskeho zákonníka - Ak je dôvodom odstúpenia objednávateľa od

zmluvy porušenie povinností cestovnej kancelárie určené zmluvou alebo týmto zákonom alebo ak
nedôjde k uzatvoreniu novej zmluvy podľa § 741g ods. 2 , je cestovná kancelária povinná bezodkladne vrátiť objednávateľovi celú sumu,
ktorú od neho dostala na úhradu ceny zájazdu podľa zrušenej zmluvy, pričom objednávateľ nie je
povinný zaplatiť cestovnej kancelárii zmluvné pokuty. Právo objednávateľa na náhradu škody týmto nie

je dotknuté.

Prerozhodnutievovecijepodstatnéto,žezostranyžalovanéhodošlokodstúpeniuodzmluvyohlavnom
zájazde 1. z dôvodu nedostatočného počtu účastníkov.
Vychádzajúc teda z toho, že odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje (a iné dohodnuté

nebolo), je zrejmé, že došlo aj k zrušeniu dodatku, ktorý bol súčasťou zmluvy. Keďže tento dodatok
nebol už obsahom zmluvy o hlavnom zájazde 2., nemohli sa práva a povinnosti z neho vyplývajúce tohto
druhého samostatného záväzkového vzťahu týkať. Uvedené je samostatným dôvodom k zamietnutiu
žaloby.
Výklad žalovaného o akomsi „prechode“ tohto dodatku k zmluve o hlavnom zájazde 1. aj na zmluvu o

hlavnom zájazde 2. nemá oporu v zákone a žalovaný nepreukázal ani jeho oporu v zmluve uzavretej
medzi účastníkmi konania.
Pokiaľ ide o Občiansky zákonníka tento v § 741g ods.2 zreteľne rozlišuje medzi zmluvou a novou
zmluvouazároveňvods.3jedinúnadväznosťmedzinimiurčujevtom,žeplatbyuskutočnenénazáklade
pôvodnej zmluvy považujú za platby podľa novej zmluvy. Je teda zrejmé, že žiadnym výkladom OZ

nemožno dospieť k záveru prezentovanému žalovaným, že časť obsahu zmluvy o hlavnom zájazde 1.
(a to konkrétne dodatok) sa stáva časťou obsahu zmluvy o hlavnom zájazde 2.

Zároveň však súd potrebuje poukázať aj na iné.
Podľa§35ods.2OZvýkladpísomnéhoprávnehoúkonunemôžeodporovaťjehopísomnémuvyjadreniu.

Výkladom právneho úkonu nemožno totižto právny úkon dopĺňať o vôľu ktorú jeho účastník síce mohol
mať, avšak do právneho úkonu ju nepretavil.
Z judikatúry, napr. NS ČR sp. zn. 21 Cdo 1567/2008 - Pomocí výkladu projevu vůle nelze „nahrazovat“
nebo „doplňovat“ vůli, kterou jednající účastník v rozhodné době neměl nebo kterou sice měl, ale kterou
neprojevil(srov.napříkladrozsudekNejvyššíhosouduČeskérepublikyzedne14.10.1996sp.zn.3Cdon

946/96, uveřejněný pod č. 29 ve Sbírce soudních rozhodnutí a stanovisek, roč. 1997). Podstatné totiž
je toliko to, co lze objektivními hledisky hodnotit, tedy to, jakou vůli účastník (účastníci) ve skutečnosti
projevil. „To, co si strana myslí, je zcela nerozhodné; k normotvornému procesu patří jedině projev vůle,
ostatní je úplně nerozhodné. Jen to, co obsahuje projev vůle, je obsahem smlouvy...“ (srov. Sedláček, J.,
Rouček, F.: Komentář k čsl. obecnému zákoníku občanskému a občanské právo platné na Slovensku a

v Podkarpatské Rusi, Praha 1936, díl IV., s. 78). Chybějící projev vůle nemůže být nahrazen pohnutkou
jednajícího účastníka ani v případě, kdyby to podle úsudku vnějšího pozorovatele odpovídalo pravidlům
slušnosti a občanského soužití, neboť na základě pravidel ekvity lze za určitých podmínek odmítnout
ochranu výkonu práva, nelze však právo nově konstituovat.
Vychádzajúc z vyššie uvedeného ako aj z povinnosti súdu vykladať právne úkony čo najpriaznivejšie v

prospech spotrebiteľa je zrejmé, že žalovaný spísaním dodatku k zmluve o hlavnom zájazde 1. urobil
chybu, keď sa týmto dodatkom, ktorého znenie má prednosť pred predloženou tabuľkou bonusových
zájazdov, odklonil od usmernenia vlastného postupu tak ako vyplýval z tejto tabuľky. Dodatok mal totižznieť tak, že v prípade neorganizovania hlavného zájazdu by žalobcovia boli povinní zaplatiť zľavu
udelenú na bonusový zájazd.
V prejednávanej veci však dodatok takéto znenie nemal. Dodatok hovoril o prehlásení sa na iný hlavný

zájazd, čo žalobcovia splnili. Ak sa potom ani tento iný hlavný zájazd neorganizoval, resp. sa ho
nezúčastniliniezvlastnejviny,nemožnozneniedodatkuvykladaťvich neprospechtak,žebybolipovinní
zaplatiť zľavu z bonusového zájazdu.

Podľa názoru súdu možno teda tvrdiť, že otázku doplatenia ceny za bonusové zájazdy má žalovaný

riešenú nesprávne. Otázka doplatku ceny za bonusový zájazd by mala byť súčasťou zmluvy o
bonusovom zájazde s tým, že v prípade, ak sa hlavný zájazd z akýchkoľvek dôvodov neabsolvuje do
určitého termínu, je ten komu bol bonusový zájazd so zľavou poskytnutý, povinný uhradiť túto zľavu.
Takýmto spôsobom by sa žalovaný vyhol situácií, že v prípade, ak urobí ním vyžadovaný dodatok
súčasťou zmluvy o hlavnom zájazde, od ktorej odstúpi, zrušuje sa tento dodatok rovnako ako samotná
zmluva od začiatku a stráca pre účastníkov konania právne záväzný charakter.

Konanie žalobcov, ktorí si uplatnili svoje právo na vrátenie dlžnej čiastky (aj keď s konečným výsledkom
absolvovania bonusového zájazdu bez doplatku) nie je v žiadnom prípade výkonom práva v rozpore s
dobrými mravmi a je iba výsledkom domáhania sa práv vyplývajúcich pre nich zo záväzkových vzťahov
so žalovaným, ktorý ako dodávateľa teda profesionál v oblasti, v ktorej podniká si má zmluvy pripraviť

tak, aby sledovali zabezpečenie jeho záujmov.

Úroky z omeškania.

Podľa § 741g ods. 2 Občianskeho zákonníka - Ak je dôvodom odstúpenia objednávateľa od
zmluvy porušenie povinností cestovnej kancelárie určené zmluvou alebo týmto zákonom alebo ak
nedôjde k uzatvoreniu novej zmluvy podľa § 741g ods. 2 , je cestovná kancelária povinná bezodkladne vrátiť objednávateľovi celú
sumu ...

Z mailovej komunikácie medzi účastníkmi konania je zrejmé, že žalobcovia už dňa 17.02.2014 vedeli,
že aj hlavný zájazd 2. bol zrušený a o zájazd v inom termíne záujem nemajú z dôvodu pracovných
povinností.
Iný dátum, od ktorého by sa žalobcovia o zrušení zájazdu boli dozvedeli preukázaný nebol aj keď zrejme

existuje, keďže odpoveď žalobcov zo dňa 17.02.2014 už reagovala na zrušenie hlavného zájazdu 2.
Súd má teda za to, že úroky z omeškania nepatria žalobcom už od 15.02.2014 ale po zohľadnení
povinnosti bezodkladnosti im dlžná suma mohla byť vrátená dňa 18.02.2014 a žalovaný sa tak dňom
19.02.2014 dostal do omeškania.

Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka - Dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy
odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len
jednotlivých plnení.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka - Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. - ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.01.2013 - Výška úrokov z omeškania je o 5
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Základná úroková sadzba ECB ku dňu 19.02.2014 bola 0,25% ročne a potom výška úrokov z omeškania
je 5,25% ročne.Náhrada trov konania.

O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 142 ods.3 O.s.p. a ich náhradu priznal v plnom rozsahu

žalobcom, ktorí boli neúspešní iba v nepatrnej časti príslušenstva.

Trovy právneho zastúpenia podľa Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z.

Podľa § 13 ods.2 AT - Základná sadzba tarifnej odmeny sa zníži o 50 %, ak ide o spoločné úkony pri

zastupovaní dvoch alebo viacerých osôb.

Podľa§13ods.3AT-Prispojenídvochaleboviacerýchvecísazákladnásadzbatarifnejodmenyurčenej
z tarifnej hodnoty veci s najvyššou hodnotou zvyšuje o tretinu základnej sadzby tarifnej odmeny, ktorá
by advokátovi patrila v ostatných spojených veciach.

Predmetom konania bolo spojenie dvoch vecí a) zaplatenie sumy 960 € a b) zaplatenie sumy 960 €.
Tarifná odmena za jeden úkon právnej služby predstavovala podľa § 13 ods. 3 AT 51,45 € + 1/3 z 51,45
€ = 68,60 €.
Tarifná odmena za jeden úkon právnej služby po zohľadnení § 13 ods.2 AT = 68,60 € + 68,60 € - 50%
= 68,60 €.

Priznané úkony právnej služby:
1. Prevzatie a príprava zastúpenia žalobcu v 1. rade (19.06.2014) - 51,45 € + RP 8,04 €,
2. Prevzatie a príprava zastúpenia žalobcu v 2. rade (05.08.2014) - 51,45 € + RP 8,04 €
Pri prevzatí zastúpenia nejde o spoločný úkon a ani o spojenie dvoch vecí.

3. Podanie žaloby 30.01.2015 - 68,60 € + RP 8,39 €,
4. Ďalšie rokovanie zo žalobcami dňa 21.12.2015 (rokovanie nadväzovalo na zrušenie pojednávania a
výzvu súdu týkajúcu sa možnej osobnej účasti žalobcov na pojednávaní) - 68,60 € + RP 8,39 €,
5. Účasť na pojednávaní dňa 31.03.2016 - 68,60 € + RP 8,59 €.

Trovy právneho zastúpenia spolu - 350,14 €. Každého zo žalobcov sa týka suma vo výške 1 = 175,07 €.
Vyúčtovaná suma žalobcami, ktorou je súd viazaný - 277,93 €, z čoho na každého zo žalobcov pripadá
1 = 138,97 €. K tomu u každého zo žalobcov patrí zaplatený súdny poplatok vo výške 57,50 € a tak
náhrada trov pre každého za žalobcov je 196,47 €.

Žalovaný môže trovy konania zaplatiť na účet právneho zástupcu vedený v SLSP, a.s., pobočka Prešov,
č. účtu: IBAN: SK 310900 0000 0000 9597 2215.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne v 3
vyhotoveniach na Okresný súd Prešov, pričom odvolanie musí mať náležitosti uvedené v ust. § 205 ods.

1 a 2 O. s. p..

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.