Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, April 20, 2017

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 16Co/537/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6715212777
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 04. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Baláž

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6715212777.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Baláža a sudcov

JUDr. Alexandra Mojša a JUDr. Ivice Hanuskovej v právnej veci žalobcu SPP Distribúcia, a. s., so sídlom
Bratislava, Mlynské Nivy 44/B, IČO: 35 910 739, zastúpeného advokátkou kanceláriou SOUKENÍK -
ŠTRPKA, s. r. o., so sídlom v Bratislave, Šoltésovej 14, IČO: 36 862 711, proti žalovanej M. C., nar.
XX. XX. XXXX, bytom V., O., O. cesta XXXX/X, zastúpenej JUDr. Martinou Mészáros Bariakovou,
advokátkou, advokátska kancelária vo Zvolene, Bystrický rad 453/77, o zaplatenie 463,40 EUR s prísl.,
na odvolanie žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. 10C/306/2015-58 zo dňa 13. 06.
2016, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu vo výroku o povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcovi žalovanú istinu s
príslušenstvom a nahradiť trovy konania p o t v r d z u j e .

II. Vo výroku, v ktorom okresný súd v prevyšujúcej časti žalobu zamietol, zostáva rozsudok okresného
súdu n e d o t k n u t ý .

III. Žalobca m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi 643,40 EUR

spolu s 5,05 % ročným úrokom z omeškania od 04. 02. 2016 do zaplatenia a nahradiť žalobcovi trovy
konania pozostávajúce zo súdneho poplatku 27,50 EUR a trov právneho zastúpenia 424,48 EUR, a to
všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti, v ktorej žalobca z uplatnenej istiny
požadoval vyšší úrok 5,25 % ročne a od 27. 12. 2013, žalobu zamietol.

2. Žaloba bola odôvodnená tým, že na odbernom mieste vo Zvolene, Jánošíkova 2536/3, ktoré sa
nachádza vo vlastníctve žalovanej, dochádzalo od 21. 09. 2013 do 28. 11. 2013 k neoprávnenému

odberu zemného plynu napriek tomu, že dodávka plynu bola v predchádzajúcom období prerušená
na základe toho, že predošlý dodávateľ plynu oznámil žalobcovi ukončenie zmluvnej dodávky plynu
a požiadal o odpojenie príslušného zariadenia. Zamestnanci žalobcu sa dňa 09. 09. 2013 pokúsili
o prerušenie dodávky zemného plynu v odbernom mieste. Keďže odberateľ nesprístupnil meradlo,
plynovú prípojku sa nepodarilo zaslepiť, došlo k účtovnému prerušeniu dodávky a ku dňu 21. 09. 2013
bol určený začiatok neoprávneného odberu plynu. Stav meradla k uvedenému dátumu bol určený
kvalifikovaným odhadom na základe typového diagramu dodávky zo vzorca predchádzajúcich odberov.

Konečný stav neoprávneného odberu bol zaznamenaný k 28. 11. 2013, kedy bol stav meradla zistený
reálnym odpočtom v súvislosti s prihlásením nového zmluvného odberateľa na dodávku zemného plynu
na tomto odbernom mieste. Rozdiel vyčíslený v objeme 1036 m2 za obdobie od 21. 09. 2013 do 28.11. 2013 sa považuje za neoprávnený odber. Škoda spôsobená neoprávneným odberom plynu bola
vyčíslená v sume 463,40 EUR.

3.Žalovanáuviedla,žejevlastníčkounehnuteľnosti,vktorejsanachádzaodbernémiesto.Nehnuteľnosť
kúpila v roku 2012 od G. B., s ktorého synom, Z. H., v tom čase žila. Z domu sa odsťahovala v januári
2013, kedy pracovne odišla do zahraničia. Medzitým predchádzajúci odberateľ plynu G. B. v auguste
XXXXzomrel.VdomezostalZ.B.,jejbývalýpriateľ,ktorýnemalknehnuteľnostižiadnyvlastníckyvzťah.
Žalovaná v tom čase na Slovensku nežila, preto si plyn neprihlasovala na seba hneď, keď nehnuteľnosť

nadobudla. Plyn neprihlásila na seba ani po smrti predošlého vlastníka, pretože tam boli nevysporiadané
záležitosti s dedičmi. Ona sa prihlásila na odber na základe úmrtného listu predošlého odberateľa a v
decembri 2013 uzavrela zmluvu o dodávke zemného plynu. Tvrdila, že plyn neodoberala a uvedené
množstvo nespotrebovala.

4. Okresný súd zistil, že žalobca vzhľadom na existujúcu právnu úpravu zmluvy na odber plynu

s jednotlivými spotrebiteľmi neuzatvára. Je aktívne legitimovaný na vymáhanie škody na základe
toho, že je distribútorom plynu a vlastníkom plynových potrubí a meradiel. Žalovaná je od marca 2012
výlučnou vlastníčkou nehnuteľností, na ktorých sa nachádza odberné miesto, ku ktorému žalobca
uplatnil náhradu škody. Žalovaná vedela, že pôvodný vlastník G. B. zomrel v auguste XXXX, avšak
ona sa prihlásila ako odberateľ plynu až v mesiaci december 2013, kedy uzavrela zmluvu o dodávke

zemného plynu. Protiprávnosť konania žalovanej mal okresný súd preukázanú tým, že ako výlučná
vlastníčka nehnuteľností evidovaných na LV XXXX kat. úz. V., na ktorom sa nachádza odberné miesto,
bola povinná po zániku predošlej zmluvnej dodávky zemného plynu (v dôsledku smrti pôvodného
vlastníka) oznámiť túto skutočnosť dodávateľovi plynu a prihlásiť sa na odber, keďže nehnuteľnosť
vlastnila, užívala a umožnila užívať tretej osobe. Nezabezpečila ani úhrady faktúr za dodávky plynu,

ani neumožnila vykonať prerušenie dodávky zemného plynu. Súd nemal pochybnosti o správnosti
vyčíslenia škody podľa § 82 ods. 3 zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike a § 1 vyhl. č. 449/2012 Z.
z., ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu. Náhrada
škody za neoprávnený odber bola fakturovaná pod č. 9000171316 dňa 12. 12. 2013 na množstvo
11.033,4kWh pri jednotkovej cene 4,20/100kWh, spolu v sume 463,40 EUR. Podľa prílohy faktúry sa pri

cene neoprávnene odobratého plynu vychádzalo z 1,5 násobku referenčnej ceny plynu, vynásobenej
množstvom neoprávnene odobratého plynu. Pokiaľ by žalovaná neporušila svoje povinnosti, nedošlo
by k neoprávnenému odberu plynu a škoda by žalobcovi nevznikla. Zavinenie žalovanej mal súd
preukázané vo forme nevedomej nedbanlivosti, kedy škodca nemusí vedieť, že svojím konaní resp.
vlastnou nečinnosťou môže spôsobiť škodu, ale túto mal a mohol predvídať. Žalovaná neuniesla

dôkazné bremeno, že škodu nezavinila a že z jej strany nešlo ani o nevedomú nedbanlivosť.

5. Okresný súd zamietol žalobu v časti začiatku omeškania a uplatneného úroku z omeškania, lebo
vychádzal zo zistenia, že o nároku žalobcu sa žalovaná nedozvedela z faktúry, ale až dňom doručenia
platobného rozkazu a žalobného návrhu dňa 03. 02. 2016. K uvedenému dňu bola úroková sadzba ECB

vo výške 0,05 %, čomu v zmysle § 517 ods. 2 a § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. zodpovedal úrok
z omeškania 5,05 % z dlžnej sumy a nie 5,25 %, ako uplatnil žalobca.

6. Na právne zdôvodnenie súd prvej inštancie uviedol § 415, § 420 ods. 1 a § 517 ods. 2 Občianskeho
zákonníka, § 82 ods. 1 až 4 zák. č. 251/2012 Z. z. o energetike, § 50 a § 56 vyhl. č. 24/2013 Z. z., ktorou

sa ustanovujú pravidlá pre fungovanie vnútorného trhu s plynom a § 1 ods. 1, ods. 13 a 14 vyhl. č.
449/2012 Z. z., ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu.
Náhradutrovkonaniapriznalpodľa§142ods.1OSPúspešnémužalobcovizazaplatenýsúdnypoplatok
a trovy právneho zastúpenia, ktoré boli vyčíslené podľa vyhl. č. 655/2004 Z. z. za štyri úkony právnej
služby 4 x 31,54 EUR (prevzatie zastúpenia, vypracovanie žaloby, vyjadrenie k odporu, zastupovanie

na pojednávaní 13. 06. 2016, ďalej cestovné Bratislava - Zvolen a späť prvou triedou podľa cenníka
ŽSR v sume 26,44 EUR, stratu času za 12 polhodín vo výške 171,60 EUR a DPH 34,32 EUR.

7. Proti rozsudku podala včas odvolanie žalovaná. Namietala, že pasívnu vecnú legitimáciu založil
okresný súd len na základe toho, že je vlastníčkou nehnuteľnosti, hoci pred súdom prvej inštancie bolo

preukázané, že nehnuteľnosť užíval XX. B., ktorý je osobou, ktorá odoberala plyn pre vlastnú spotrebu,
a ktorý mal byť v spore pasívne legitimovaný, pričom táto skutočnosť vylučuje zavinenie žalovanej aj
vo forme nevedomej nedbanlivosti. Zákon č. 251/2012 Z. z. o energetike neupravuje, že by vlastník
nehnuteľnosti objektívne zodpovedal za vznik škody pri neoprávnenom odbere. Spochybňovala, žežalobcovi by bol prístup k plynovému zariadeniu znemožnený, lebo ust. § 11 zákona o energetike dáva
žalobcovi právo na vstup na nehnuteľnosti, na ktorých sa nachádza prípojka, za účelom jej prípadného
odpojenia. Okresný súd videl protiprávny úkon v tom, že po žalovaná po nadobudnutí vlastníctva

neprihlásila odberateľa plynu, ale nie je zrejmé, akú povinnosť tým porušila. Medzi neprihlásením
odberateľa a vznikom škody nie je žiadna príčinná súvislosť, ktorá existuje len medzi neoprávneným
odberom a vznikom škody. Na podporu svojich tvrdení uviedla rozsudok Okresného súdu v Galante
sp. zn. 26C/26/2015, v ktorom sa uvádza, že povinnosť náhrady škody sa bez ďalšieho nevzťahuje na
vlastníka odberného miesta, ale na tú osobu, ktorá fakticky plyn odoberala (nájomcovia), na základe

čoho subjektom zodpovedným za neoprávnený odber bude vždy osoba, ktorá plyn fakticky odoberala
za účelom vlastnej spotreby. Z uvedených dôvodov navrhla rozsudok okresného súdu zmeniť a žalobu
zamietnuť a priznať náhradu trov konania. Vo vyjadrení zo dňa 05. 09. 2016, v ktorom žalovaná
reagovala na vyjadrenie žalovaného k odvolaniu, uviedla, že v konaní bolo preukázané, že v rozhodnom
čase sa zdržiavala v zahraničí a odberné miesto neužívala. Z právneho záveru rozhodnutia Okresného
súdu Galanta sp. zn. 26C/26/2015 vyplývalo, že subjektom zodpovedným za neoprávnený odber plynu

bude vždy tá osoba, ktorá plyn fakticky odoberala za účelom vlastnej spotreby. Žalobca proti uvedenému
zamietavému rozhodnutiu odvolanie nepodal.

8. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že žalovaná nehnuteľnosť užívala spolu s XX,XXB. a po
nadobudnutí vlastníctva nehnuteľnosť ďalej užívala a už v tomto čase bola povinná ako vlastník vykonať

úkony potrebné na prihlásenie k odberu. Žalobca pristúpil k prerušeniu dodávky z dôvodu neplnenia
si finančných záväzkov odberateľa. Prerušenie prívodu plynu nebolo zo strany žalovanej alebo pána Z.
B. umožnené. K odvolaniu pripojený rozsudok Okresného súdu Galanta sp. zn. 26C/26/2015 rieši inú
situáciu, kedy vlastník nehnuteľnosť prenajal a zmluvne preniesol povinnosť spojenú s odberom plynu
na nájomcu. Žalobca nemohol demontovať plynomer, nakoľko sa nachádzal v uzamknutej skrinke, ku

ktorej nebol zo strany vlastníka ani zo strany v dome prítomnej osoby umožnený prístup. V posudzovanej
veci ide o náhradu škody a nejedná sa o spotrebiteľský spor, lebo strany sporu nie sú v žiadnom
zmluvnom vzťahu. Z uvedených dôvodov navrhol rozsudok okresného súdu potvrdiť. Súčasne uplatnil
náhradu trov právneho zastúpenia v odvolacom konaní za vyjadrenie k odvolaniu v sume 48,14 EUR.

9. Odvolací súd v posudzovanej veci rozhodol po nadobudnutí účinnosti zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný
sporový poriadok (ďalej len „CSP“) od 01. 07. 2016, ktorý sa vzťahuje aj na konania začaté pred dňom
nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené
inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa 470 ods. 2,
veta prvá CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto

zákona, zostávajú zachované. Nová právna úprava rešpektuje účinok procesných podaní urobených
do 30. 06. 2016 v zmysle princípu právnej istoty a legitímnych očakávaní účastníka v konaní, ktoré
neskončilo za účinnosti skoršej právnej úpravy, ktorá sa riadila ustanoveniami zák. č. 99/1963 Zb.
Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP).

10. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalovanej viazaný rozsahom a dôvodmi
odvolania v zmysle § 379 a § 380 CSP a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 a contr. CSP)
rozsudok súdu prvej inštancie, ktorým rozhodol vo veci samej a o trovách strán sporu podľa § 387 ods.
1 CSP potvrdil ako vecne správne.

11. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti. Podľa § 420 ods. 3 zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.

12. Podľa § 71 ods. 2 písm. b) a c) zák. č. 251/2012 Z. z. o energetike (ďalej len „Zákon o energetike“)
odberateľ plynu v domácnosti je povinný umožniť prevádzkovateľovi distribučnej siete montáž určeného

meradla a umožniť prevádzkovateľovi distribučnej siete prístup k určenému meradlu a poskytnúť
potrebné údaje dodávateľovi plynu na prípravu alebo uzatvorenie zmluvy o dodávke plynu.

13. Podľa § 71 ods. 4 Zákona o energetike odberateľ plynu je povinný umožniť prevádzkovateľovi
distribučnej siete kontrolu odberného plynového zariadenia a určeného meradla v termíne dohodnutom

s prevádzkovateľom distribučnej siete.

14. Podľa § 72 ods. 9 písm. b) Zákona o energetike vlastník alebo osoba oprávnená užívať alebo
spravovať plynové zariadenie, ktorého prostredníctvom sú pripojení koncoví odberatelia plynu dodistribučnej siete prevádzkovateľa distribučnej siete, a vlastník alebo správca dotknutej nehnuteľnosti,
do ktorej je dodávaný plyn, je povinný umožniť prevádzkovateľovi distribučnej siete nevyhnutný prístup
k tomuto plynovému zariadeniu,

15. Podľa § 82 ods. 1 písm. a) bod 2. Zákona o energetike neoprávneným odberom plynu je odber bez
uzavretej zmluvy o dodávke alebo združenej dodávke plynu.

16. Podľa § 82 ods. 2 Zákona o energetike odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je povinný

uhradiť dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete,
prevádzkovateľovi zásobníka skutočne vzniknutú škodu, ak vznikla. Odberateľ, ktorý neoprávnene
odoberal plyn, je povinný uhradiť spolu so škodou aj ušlý zisk dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi
prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete.

17. Podľa § 82 ods. 3 Zákona o energetike, ak nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe

objektívnych a spoľahlivých podkladov, použije sa spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným
odberom plynu ustanovený všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným podľa § 95 ods. 1 písm.
l).

18. Podľa § 82 ods. 5 Zákona o energetike prevádzkovateľ distribučnej siete je oprávnený vykonať

potrebné technické opatrenia v distribučnej sieti na účel zabránenia neoprávnenému odberu.

19.Podľa§95ods.1písm.l)Zákonaoenergetikeministerstvovydávšeobecnezáväznýprávnypredpis,
ktorým ustanoví spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu podľa § 82 ods. 3.

20. Odvolanie žalovanej nebolo dôvodné. Súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie na zistení, že
žalovaná ako výlučná vlastníčka nehnuteľností evidovaných na LV 2053 kat. úz. Zvolen, na ktorom
sa nachádza odberné miesto, umožnila odoberanie plynu bez riadne uzavretej zmluvy a neumožnila
žalobcovi vykonať prerušenie dodávky zemného plynu. Odvolací súd považuje uvedený záver za
správny a preukázaný a stotožňuje sa aj s ďalším záverom okresného súdu, že žalovaná bola povinná

po zániku predošlej zmluvnej dodávky zemného plynu smrťou predošlého vlastníka nehnuteľnosti, od
ktorého túto nehnuteľnosť kúpila, zabezpečiť zmluvný odber plynu, keďže nehnuteľnosť s odberným
miestom plynu vlastnila, užívala a umožnila užívať Z. B.. Okresný súd podrobne odôvodnil zavinenú
zodpovednosť žalovanej za škodu, ktorú uplatnil žalobca, ako aj stanovenie výšky škody. Súd prvého
stupňa založil rozhodnutie na preukázaní subjektívnej zodpovednosti žalovanej podľa § 420 ods. 1

Občianskeho zákonníka.

21.Žalovanánedôvodnepopieralazavineniezavzniknutúškodu,lebojejzodpovednosťzaneoprávnený
odber plynu a vyčíslená škoda sa odvíja od nesprístupnenia nehnuteľnosti, kedy mali pracovníci žalobcu
vykonať prerušenie dodávky plynu. Ako správne uviedol okresný súd, nesprístupnenie nehnuteľnosti

(uzamknutej skrinky meradla) bolo na ťarchu žalovanej, aj keď sa v tom čase na mieste nezdržovala,
lebo nebolo sporné, že nehnuteľnosti s jej súhlasom užíval Z. V.. Nečinnosť osoby, ktorá nehnuteľnosť
vrátane plynovej prípojky užívala so súhlasom žalovanej v čase, keď preukázateľne predošlý zmluvný
vzťah zanikol, o čom žalovaná mala vedomosť, súd správne vyhodnotil ako jej zavinenie vo forme
nevedomej nedbanlivosti. Žalovaná označila Z. B. ako osobu, ktorá plyn fakticky odoberala za účelom

vlastnej spotreby až po začatí sporu, jeho užívací alebo iný právny vzťah k nehnuteľnostiam, na ktorých
bol vykonaný neoprávnený odber plynu, nebol dovtedy zrejmý. Preto aj tvrdenia, že bol odberateľom
plynu, kým ona bola v cudzine žalovanú podľa § 420 ods. 3 Občianskeho zákonníka zodpovednosti za
škodu nezbavujú. Žalovaná si nesprávne vyložila aj právnu úpravu § 11 Zákona o energetike, ktorý
síce dáva dodávateľovi plynu právo vstúpiť na pozemok, ale bez súhlasu vlastníka môže konať len v

prípadoch bezprostredného ohrozenia alebo poruchy, čo nebol posudzovaný prípad.

22. Keďže v odvolacom konaní bol úspešný žalobca, má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v
celom rozsahu (§ 255 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP).

23. Rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3 : 0 .Poučenie:

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods.

1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci,
ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432
ods. 2 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods.
1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a
čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolacím dôvodom je nesprávnosť vytýkaná v dovolaní
(§ 428 CSP).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Je povinnosťou dovolateľa v dovolaní vysvetliť, z čoho vyvodzuje prípustnosť dovolania a v dovolaní
náležite vymedziť dovolací dôvod (§ 420 CSP alebo § 421 CSP v spojení s § 431 ods. 1 CSP a § 432

ods. 1 CSP)