Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Tuesday, March 28, 2017

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 7Cdo/228/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5111242315
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 03. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lubor Šebo
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2017:5111242315.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobkyne Y. V., rod. V., bytom O., zastúpenej Mgr. Dr.
Antonom Kušnírom, advokátom so sídlom v Žiline, Jána Reka 13, proti žalovanej Československá
obchodná banka, a.s., so sídlom v Bratislave, Michalská 18, IČO: 36 854 140, zastúpenej URBÁNI &
Partners s.r.o., so sídlom v Banskej Bystrici, Skuteckého 17, o určenie neplatnosti výpovede, vedenom
na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 14 Cpr 3/2011, o dovolaní žalobkyne proti rozsudku Krajského

súdu v Žiline z 29. januára 2016, sp. zn. 10 CoPr 6/2015, takto

r o z h o d o l :

Dovolanie o d m i e t a .

Žalovaná má nárok na náhradu trov dovolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.OkresnýsúdŽilina(ďalejlen„súdprvejinštancie“)rozsudkomz1.apríla2015, č.k.14Cpr3/2011-255

(v poradí druhým) zamietol žalobu žalobkyne o určenie neplatnosti skončenia jej pracovného pomeru zo
stranyžalovanejzodňa20.decembra2010aourčenie,žepracovnýpomeruzavretýpracovnouzmluvou
zodňa1.júla1999medzižalobkyňou ažalovanouskončildňa31.októbra2011.Vychádzalzozáveru,že
nebolpreukázanýžiadendôvod,prektorýbyvýpoveďžalovanejdanážalobkynimalabyťneplatná,resp.
bolo preukázané naplnenie dvoch výpovedných dôvodov uvedených v písomnej výpovedi zo dňa 20.
decembra 2010, čo postačuje pre jej platnosť. Žalobkyňa porušila pracovnú disciplínu menej závažným

spôsobom dvakrát: tým že porušila povinnosti (ustanovenie časti 4 bodu 1.1 interného predpisu INSG
2009.643B2) pri nakladaní s hotovosťou, a to pri odchode na plánovanú dovolenku, keď ponechala
v pokladni hotovosť vo výške 14 376,84 € a neevidovala povinný počet schôdzok a kontaktov s klientmi
v počítačovom systéme „Contact Manažment“ v zmysle písomného pokynu zamestnávateľa zo dňa 27.
októbra 2010. Uvedeným konaním bola splnená podmienka výpovede podľa § 63 ods. 1 písm. e/ zák.
č. 311/2001 Z.z. (ďalej tiež „Zákonník práce“), keďže žalobkyňa bola na porušenie pracovnej disciplíny

z oboch dôvodov, ako aj na možnosť výpovede, upozornená vytýkacími listami. Vytýkací list zo dňa 26.
novembra 2010 týkajúci sa porušenia povinnosti dohodovať aspoň 5 schôdzok s klientmi týždenne za
účelom ponúknutia a predaja produktov a tieto evidovať v systéme „Contact Manažment“, bol žalobkyni
doručený dňa 6. decembra 2010. Vytýkací list zo dňa 7. decembra 2010 týkajúci sa porušenia povinnosti
pri nakladaní s hotovosťou v prípade plánovanej neprítomnosti zamestnanca, bol žalobkyni doručený
dňa 30. decembra 2010, spoločne s výpoveďou zo dňa 20. decembra 2010. Lehota 6 mesiacov, počas

ktorých bola žalovaná povinná žalobkyňu písomne upozorniť na možnosť výpovede v súvislosti s
porušením pracovnej disciplíny, bola dodržaná. Rozhodnutie po právnej stránke súd prvej inštancie
odôvodnil ustanoveniami § 17 ods. 2, § 61 ods. 1, 2, § 63 ods. 1 písm. e/, ods. 3, § 74 a článku 2
veta tretia Zákonníka práce. S prihliadnutím na to, že nárok žalobkyne na náhradu mzdy bol vylúčený
na samostatné konanie, rozhodnutie o trovách konania si súd prvej inštancie vyhradil na rozhodnutie,
ktorým sa konanie skončí (§ 151 ods. 1 veta prvá Občianskeho súdneho poriadku, ďalej aj „O.s.p.“).

Uviedol, že až skončením konania o náhradu mzdy bude konanie o (celej) žalobe žalobkyne skončené,pričom o trovách konania bude rozhodnuté v rámci rozhodnutia, ktorým sa skončí konanie o nároku
žalobkyne na náhradu mzdy.

2. Krajský súd v Žiline rozsudkom z 29. januára 2016, sp. zn. 10 CoPr 6/2015 podľa § 219 ods. 1 O.s.p.
potvrdil vyššie uvedený rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o zamietnutí žaloby ako vecne správny.
Rozsudok okresného súdu vo výroku o trovách konania ako nesprávny zrušil a vec mu vrátil na ďalšie
konanie a rozhodnutie. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil so skutkovými a právnymi
závermi súdu prvej inštancie vo vzťahu k veci samej (§ 219 ods. 2 O.s.p.). Za nedôvodnú považoval

odvolací súd argumentáciu žalobkyne týkajúcu sa účelového konania žalovanej, resp. načasovania
písomného napomenutia pre neplnenie pracovnej úlohy spočívajúcej v dojednávaní a realizovaní
schôdzok s klientmi s upozornením na možnosť výpovede, pretože žalovaná upozorňovala žalobkyňu
na neplnenie predmetnej pracovnej úlohy niekoľko mesiacov pred daním výpovede, žalobkyňa mala o to
väčšiu možnosť (dlhší čas) na odstránenie tohto nedostatku v jej práci. Čo sa týka námietky žalobkyne
o nesprávnej protokolácii výpovede svedkyne K. súdom a o nesprávnom vedení jej výsluchu súdom

na pojednávaní dňa 3. februára 2015, nebolo konkretizované, ohľadom ktorých konkrétnych vyjadrení
svedkyne Hosmajovej došlo či už k nesprávnej protokolácii, alebo k nesprávnemu vedeniu výsluchu zo
strany súdu (sugestívne otázky). Samotná žalobkyňa pritom v odvolaní poukazovala napríklad na obsah
výpovede svedkyne K. na pojednávaní dňa 3. februára 2015 v súvislosti s vyjadrením menovanej, že
žalobkyni opakovane niekoľko mesiacov vytýkala neplnenie pracovnej úlohy spočívajúce v dohodnutí a

realizovaní minimálne 5 schôdzok s klientmi týždenne. Aj vzhľadom na uvedené odvolací súd nemal
dôvod neprihliadať na predmetný dôkaz - výpoveď svedka. Zároveň, podľa zápisnice z pojednávania
zo dňa 3. februára 2015, námietka právneho zástupcu žalobkyne ohľadom nesprávnej protokolácie
výpovede svedkyne K. sa nachádza až na 6. strane zápisnice, pričom dovtedy a ani následne už
uvedené nebolo zo strany právneho zástupcu žalobkyne namietané.

3. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podala dovolanie žalobkyňa (ďalej tiež aj „dovolateľka“).
Namietala, že konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
(§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.), spočívajúcou v tom, že odvolací súd sa nevysporiadal s namietanou
zákonnosťou vykonaného dôkazu, ale ani s rozpormi vo výpovediach svedkyne K., aj keď tvorili

podklad pre rozhodnutie súdu prvej inštancie. Za ďalšie rozhodnutie odvolacieho súdu je založené na
nesprávnom právnom posúdenie veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.) v otázke dôvodnosti výpovede
za nesplnenie úlohy zo dňa 27. októbra 2010 uloženej pri individuálnom pohovore, podľa ktorého
žalobkyňa mala dohodnúť minimálne 5 schôdzok s klientmi banky za týždeň a následne tieto schôdzky
zaznamenať do aplikácie „Contact Manažment“. V konaní bolo preukázané, že žalobkyňa nemala

dostatočne vytvorené pracovné podmienky, pretože ako jediná plnila funkciu hlavnej pokladníčky a
nemala teda vytvorený časový priestor na plnenie takých úloh a nebola ani dostatočne vyškolená na
prácu so systémom „Contact Manažment“. Rozsudok odvolacieho súdu je tiež nepreskúmateľný, keďže
sa nevysporiadal so všetkými podstatnými skutočnosťami pre rozhodnutie, čím bola žalobkyni odňatá
možnosť konať pred súdom (§ 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p.). Z uvedených dôvodov dovolateľka navrhla,

aby dovolací súd zrušil rozsudok súdov oboch inštancií.

4. Žalovaná v podanom vyjadrení dovolaciemu súdu navrhla, aby dovolanie žalobkyne ako neprípustné
odmietol. Konanie nie je postihnuté vadou, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, v
ktorom smere sú tvrdenia žalobkyne vágne a žalobkyni ani nebola odňatá možnosť konať pred súdom.

5.Vzhľadomktomu,žedovolaniebolopodanépred1.júlom2016,t.j.zaúčinnostizákonač.99/1963Zb.
Občianskysúdnyporiadokvzneníneskoršíchpredpisov,dovolacísúdpostupovalvzmysleprechodných
ustanovení § 470 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“). Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak
nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia veta prvá, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali

predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

6. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení,
že dovolanie podala včas dovolateľka zastúpená v súlade s § 429 ods. 1 CSP, v ktorej neprospech
bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), skúmal najskôr, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, proti

ktorému ho zákon pripúšťa a bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 443 CSP) dospel k záveru,
že dovolanie treba odmietnuť.7. Rozsudky odvolacieho súdu, proti ktorým by bolo dovolanie prípustné, sú uvedené v § 238 ods. 1, 2 a
3 O.s.p. Keďže dovolaním napadnutý potvrdzujúci rozsudok odvolacieho súdu nemožno podriadiť pod
žiadny dôvod prípustnosti dovolania v zmysle § 238 O.s.p., je zrejmé, že dovolanie proti rozhodnutiu

odvolacieho súdu v predmetnej veci podľa tohto ustanovenia nie je prípustné.

8. Predmetné dovolanie by bolo prípustné, iba ak v konaní došlo k procesným vadám uvedeným v § 237
ods. 1 O.s.p. Žalovaná procesné vady konania v zmysle § 237 ods. 1 písm. a/ až e/ a g/ O.s.p. netvrdila
a ich existencia ani nevyšla v dovolacom konaní najavo.

9. Dovolateľka v súvislosti s tvrdením procesnej vady konania v zmysle § 237 ods. 1 písm. f/
O.s.p. namieta, že rozhodnutia súdov sa nevysporiadali so všetkými podstatnými skutočnosťami pre
rozhodnutie (zákonnosťou vykonaného dôkazu, rozpormi vo výpovediach svedkyne), čím v podstate
namieta aj nedostatok ich odôvodnenia. Na rokovaní občianskoprávneho kolégia najvyššieho súdu,
ktoré sa uskutočnilo 3. decembra 2015, bolo prijaté zjednocujúce stanovisko, právna veta ktorého znie:

„Nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá inú vadu konania v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/ Občianskeho
súdneho poriadku. Výnimočne, keď písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie
dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť o skutočnosť, ktorá zakladá prípustnosť
dovolania podľa § 237 ods. 1 písm. f/ Občianskeho súdneho poriadku.“. Toto stanovisko bolo uverejnené
v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. 2/2016.

10. Najvyšší súd, stotožňujúc sa v preskúmavanej veci so závermi, na ktorých spočíva predmetné
stanovisko, skúmal, či v danej veci ide o taký výnimočný prípad, kedy by nepreskúmateľnosť
rozhodnutia zakladala vadu konania v zmysle § 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p. Dovolací súd nezistil, že by
o takýto prípad v prejednávanej veci išlo; odôvodnenie napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu v

spojní s potvrdeným rozhodnutím súdu prvej inštancie obsahovalo zdôvodnenie všetkých pre vec
podstatných skutkových a právnych otázok, pričom odvolací súd sa náležitým spôsobom zaoberal aj
odvolacou argumentáciou žalobkyne vo vzťahu tak k vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia, ale aj
k tvrdeným procesným vadám. V nadväznosti na uvedené najvyšší súd konštatuje, že obsah dovolacích
námietok uvádzaných žalobkyňou v dovolaní je totožný s jej odvolacími námietkami, pričom s týmito

sa dostatočne v dôvodoch svojho rozhodnutia vysporiadal už odvolací súd. Ako vyplýva aj z judikatúry
ústavného súdu, iba skutočnosť, že dovolateľ sa s právnym názorom všeobecného súdu nestotožňuje,
nemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti rozhodnutia odvolacieho súdu
(napr. I. ÚS 188/06). Pokiaľ je v dovolaní žalobkyne namietaná aj iná vada, ktorá mala za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci, je potrebné uviesť, že táto bola do 30. júna 2016 považovaná

za relevantný dovolací dôvod (§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.), ktorý však prípustnosť dovolania nezakladal
(viď viaceré rozhodnutia najvyššieho súdu, napríklad sp. zn. 3 Cdo 219/2013, 3 Cdo 888/2015, 4 Cdo
34/2011, 5 Cdo 149/2010, 6 Cdo 134/2010, 6 Cdo 60/2012, 7 Cdo 86/2012 a 7 Cdo 36/2011).

11. Žalobkyňa odvolaciemu súdu ďalej vytýkala, že napadnutý rozsudok spočíva na nesprávnom

právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.) v otázke posúdenia predpokladov výpovede v
zmysleustanovenia§63ods.1písm.e/Zákonníkapráce(preporušenie pracovnej disciplíny žalobkyne
spočívajúce v porušení povinnosti evidencie povinného počtu schôdzok a kontaktov s klientmi v
počítačovom systéme „Contact Manažment“ v zmysle písomného pokynu zamestnávateľa zo dňa 27.
októbra 2010).

12. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a
aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je
omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov
ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis,

nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne
závery. Nesprávne právne posúdenie veci je síce relevantným dovolacím dôvodom, samo osebe ale
prípustnosť dovolania nezakladá (nemá základ vo vade konania v zmysle § 237 ods. 1 O.s.p. a
nespôsobuje zmätočnosť rozhodnutia). Aj keby tvrdenia dovolateľky boli opodstatnené (dovolací súd
ich z uvedeného aspektu neposudzoval), dovolateľkou vytýkaná skutočnosť by mala za následok vecnú

nesprávnosť napadnutého rozhodnutia, nezakladala by ale prípustnosť dovolania v zmysle § 237 ods. 1
O.s.p.(porovnajtiežR54/2012aviacerérozhodnutianajvyššiehosúdu,napríkladsp.zn.1Cdo62/2010,
sp. zn. 2 Cdo 97/2010, sp. zn. 3 Cdo 53/2011, sp. zn. 4 Cdo 68/2011, sp. zn. 5 Cdo 44/2011, sp. zn. 6
Cdo 41/2011 a sp. zn. 7 Cdo 26/2010). V dôsledku toho by posúdenie, či odvolací súd (ne)použil správnyprávny predpis a či ho (ne)správne interpretoval alebo či zo správnych skutkových záverov vyvodil
(ne)správne právne závery, prichádzalo do úvahy až vtedy, keby dovolanie bolo procesne prípustné (o
taký prípad ale v prejednávanej veci nešlo).

13. Vzhľadom na to, že prípustnosť dovolania v danom prípade nemožno vyvodiť z ustanovení § 238, §
239 O.s.p., v dovolacom konaní neboli zistené ani dôvody prípustnosti dovolania uvedené v ustanovení
§ 237 ods. 1 O.s.p., najvyšší súd preto dovolanie žalobkyne ako také, ktoré smeruje proti rozhodnutiu,
proti ktorému nie je prípustné, odmietol (§ 447 písm. c/ CSP).

14. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania najvyšší súd neodôvodňuje (§
451 ods. 3 veta druhá CSP).

15. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.