Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, June 29, 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5Cob/83/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8314214716
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Škrab

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8314214716.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Škraba a členov JUDr. Jozefa

Angeloviča a JUDr. Mareka Kohúta, v obchodnej veci žalobcu: STREŇO - geodetické práce spol. s r.o.,
so sídlom Vyšná Rybnica 45, IČO: 45 353 221, zastúpeného advokátom JUDr. Slavomírom Kučmášom,
so sídlom Michalovce, Plynárenská 1, proti žalovanému: STAVOMONT SP Snina, spol. s r.o. v likvidácii,
so sídlom Snina, Stakčínska 758/8, IČO: 31 722 849, zastúpenému advokátom JUDr. Petrom Nízkym, so
sídlom Humenné, Námestie slobody 2, o zaplatenie sumy 4 282,20 eur s prísl., na odvolanie žalovaného
proti rozsudku Okresného súdu Humenné zo dňa 17.8.2016 pod č. k. 12Cb/210/2015-88, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j rozsudok súdu prvej inštancie.

P r i z n á v a žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Humenné (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „okresný súd“) vyššie označeným
rozsudkom uložil povinnosť žalovanému zaplatiť žalobcovi sumu 4.282,20 eur spolu s 9,25 % úrokom z
omeškania ročne z tejto sumy od 19.3.2014 do zaplatenia, a to do 3 dní od jeho právoplatnosti. Zároveň
rozhodol, že žalobcovi priznáva náhradu trov konania v plnom rozsahu.

2. Vychádzal z odôvodnenia návrhu, ktorým žalobca žiadal zaviazať žalovaného na zaplatenie sumy

4.282,20 eur titulom neuhradenej faktúry č. VS 140009, splatnej dňa 18.3.2014, ktorou bola žalovanému
vyfakturovaná cena za poskytnuté služby, pričom faktúra zároveň slúžila ako dodací list.

3. V odpore proti platobnému rozkazu žalovaný žiadal návrh v celom rozsahu zamietnuť, dôvodiac,
že pri danom skutkovom stave neuznáva žalobcom požadovanú sumu, pričom v priebehu konania
preukáže,ženemávočižalobcovitakýtozáväzok.Podôkladnompreskúmaníúčtovníctvazistil,žetakýto
záväzok voči žalobcovi neeviduje a z tohto dôvodu návrh považuje za nedôvodný.

4. Súd prvej inštancie v rámci prípravy na pojednávanie požiadal o podanie správy Daňový úrad Prešov,
ktorý súdu v stanovisku zo dňa 10.6.2016 uviedol, že faktúra č.140009 zo dňa 4.3.2014, vystavená
žalobcom, je evidovaná v účtovníctve žalovaného za zúčtovacie obdobie marec 2014.

5. Na základe vykonaného dokazovania a aplikáciou § 536 ods. 1 a nasl., § 365 ods. 1, 2, § 369
ods. 1, 2 Obch. zákonníka a § 1 ods. 1, 2 Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z. z. uzavrel, že nárok

žalobcu je plne dôvodný. Žalobca sa podanou žalobou domáhal zaplatenie sumy 4.282,20 eur titulom
neuhradenia vyššie označenej faktúry, ktorou vyfakturoval žalovanému cenu za vytýčenie bod. stavby
infraštruktúra - Blatné Remety MJ-bod a porealizačné zameranie infraštruktúra (vodovod) MJ-100m.
V konaní bolo preukázané, že medzi žalobcom ako zhotoviteľom a žalovaným ako objednávateľom,bola platne uzatvorená v zmysle ust. Obch. zákonníka zmluva o dielo v ústnej forme, týkajúca sa
vykonania geodetických prác žalobcom. Táto skutočnosť nebola medzi spornými stranami rozporovaná
a v podanom odpore ju nenamietal ani žalovaný. Žalobca zároveň preukázal, že objednané dielo

pre žalovaného zrealizoval, o čom svedčí, okrem iného, potvrdenie Obce Blatné Remety zo dňa
16.6.2015 o tom, že príslušná geodetická dokumentácia a porealizačné zamerania sa nachádzajú
v spisovej dokumentácii obce, ako aj skutočnosť, že táto dokumentácia je súčasťou kolaudačného
rozhodnutia Infraštruktúra - Blatné Remety. O realizácii diela objednaného žalovaným u žalobcu svedčí
tiež rozhodnutie Okresného úradu Sobrance o povolení užívania vodnej stavby Blatné Remety -

infraštruktúra - vodovod - časť stavby1. Žalovaný dielo i faktúru prevzal, tieto žiadnym spôsobom
nereklamoval, výšku fakturovanej sumy nenamietal, ani faktúru žalobcovi nevrátil.

6. Jediná obrana žalovaného v konaní spočívala v tom, že faktúru vystavenú žalobcom nevedie vo
svojej evidencii a preto uplatnený nárok neuznáva. Toto jeho tvrdenie bolo v konaní vyvrátené, a to
správou Daňového úradu Prešov zo dňa 10.6.2016, v zmysle ktorej predmetná faktúra je zaevidovaná

v účtovníctve daňového subjektu STAVOMONT SP Snina, spol. s r.o. (žalovaného), a to za zdaňovacie
obdobie marec 2014. Z tohto dôvodu
návrhu žalobcu v celom rozsahu vyhovel.

7. Zároveň vyhovel aj uplatnenému úroku z omeškania vo výške 9,25 % ročne z uplatnenej istiny od

19.3.2014 (dňom nasledujúcim po splatnosti faktúry) do zaplatenia. Uplatnený nárok z titulu úrokov z
omeškania v požadovanej výške je v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami.

8. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1, 2 v spojení s § 262 ods. 1 CSP,
keď úspešnému žalobcovi priznal ich náhradu v plnom rozsahu, s tým, že o ich výške bude rozhodnuté

samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

9. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalovaný odvolanie, ktorým žiadal zrušiť rozsudok a vec mu
vrátiť na ďalšie konanie. Odvolal sa na ustanovenie § 355 ods. 1 písm. a) v spojení s § 365 ods. 1 písm.
a), f) CSP. V odvolaní uviedol, že pojednávanie súdom prvej inštancie bolo stanovené na deň 25.1.2016,

pričom bolo odročené z dôvodu práceneschopnosti zástupcu žalovaného. Ďalšie pojednávanie určené
na deň 17.8.2016 sa konalo bez prítomnosti právneho zástupcu žalovaného, pretože tento bol
odcestovaný na rodinnej dovolenke a jeho advokátska koncipientka taktiež čerpala dovolenku. Preto bol
udelený súhlas, aby sa pojednávalo i v ich neprítomnosti, s tým, že žili v presvedčení, že si súd vypočuje
protistranu a na ďalšom pojednávaní žalovaný predloží ďalšie argumenty. Žalovaný tak nemohol na

tomto pojednávaní predložiť na obranu pred žalobou svoje dôkazy, ani nijak vyvrátiť tvrdenia žalobcu,
pretože sa na danom pojednávaní nezúčastnil. Teda týmto postupom súdu bola žalovanému odňatá
možnosť konať pred súdom, a to tým, že nemal možnosť sa vyjadriť k dôkazu, ktorý súd vykonal a ktorý
obsahoval zistenie významné pre jeho rozhodnutie. Tým mu ako účastníkovi konania boli vytvorené
nevýhodnejšie podmienky na preukázanie svojich tvrdení, než akými disponuje druhý účastník konania,

čo je v rozpore s č. l. 48 ods. 2 Ústavy SR, ale aj porušením princípu kontradiktórnosti a princípu rovností
zbraní ako základných definičných prvkov práva na spravodlivé súdne konanie (nález Ústavného súdu
SR sp. zn. I.ÚS 49/01 z 19.12.2001).

10. V ďalšom žalovaný poukázal na to, že rozsudok je nepreskúmateľný, pretože súd určil v rozsudku

nesprávne úroky z omeškania, pričom mu nie je jasné, ako dospel k sume, z ktorej sa majú platiť úroky
z omeškania.

11. Žalovaný sa na odvolanie žalovaného písomne nevyjadril.

12. Odvolací súd prejednal odvolanie žalovaného bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP
a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Pokiaľ súd prvej inštancie návrhu žalobcu v celom
rozsahu vyhovel, v tejto súvislosti správne zistil skutkový stav a správne ho aj právne posúdil. Preto
odvolací súd plne odkazuje na zdôvodnenie rozsudku okresným súdom (§ 387 ods. 2 CSP).

13. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku a k odvolacím dôvodom žalovaného odvolací
súd dopĺňa:14. Žalovaný v odvolaní predovšetkým namieta, že pojednávania nariadeného na deň 17.8.2016 sa
nezúčastnil, pričom sa uskutočnilo aj bez prítomnosti jeho právneho zástupcu. Súhlasí však s tým, že ak
on ako žalovaný, ako aj jeho právny zástupca súhlasili s tým, aby sa pojednávalo i v ich neprítomnosti,

dôvodiac ďalej, že súd na tomto pojednávaní vypočuje protistranu a na ďalšom pojednávaní žalovaný
predloží ďalšie argumenty. Keďže sa tak nestalo, tým mu bola odňatá možnosť konať pred súdom.

15. Pojem „odňatie možnosti konať pred súdom“ zákon bližšie v žiadnom zo svojich ustanovení
nedefinuje, ani nešpecifikuje. Pod odňatím možnosti konať pred súdom je preto potrebné vo

všeobecnosti rozumieť taký vadný postup súdu v občianskom súdnom konaní, ktorým sa účastníkovi
znemožní realizácia tých jeho procesných práv, ktoré mu občiansky súdny poriadok (ale aj civilný
sporový poriadok) priznáva za účelom zabezpečenia účinnej ochrany jeho práv a právom chránených
záujmov. O vadu, ktorá je z hľadiska ustanovenia § 389 ods. 1 písm. b) CSP významná, ide najmä vtedy,
ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne s ďalšími všeobecne záväznými právnymi
predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva, ktoré mu právny poriadok

priznáva. Z tohto hľadiska je rozhodujúce len to, či účastník konania v dôsledku nesprávneho postupu
súdu bol ukrátený na svojich procesných právach, alebo nie.

16. Z predloženého spisu vyplýva, že pojednávanie nariadené na deň 25.1.2016 (č. l. 72) bolo odročené
na neurčito, a to z dôvodu ospravedlnenia zástupcu žalovaného z neúčasti na tomto pojednávaní. Po

uvedenom pojednávaní nasledovalo uznesenie okresného súdu zo dňa 27.5.2016 (č. l. 76), ktorým,
okrem iného, bol žalovaný vyzvaný na unesenie dôkaznej povinnosti v zmysle § 120 ods. 1, 4 a §
123 O.s.p.. Ďalej nasledovalo uznesenie zo dňa 19.7.2016 pod č. k. 12Cb/210/2015-83, ktorým súd
vyzval strany sporu, aby v lehote 15 dní od doručenia uznesenia, písomne sa vyjadrili k tomu, či
navrhujú vykonať ďalšie dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, prípadne uviedli ďalšie skutočnosti na

preukázanie svojich tvrdení, pripojili listiny, na ktoré sa odvolávajú, resp. uviedli iné veci dôležité pre
rozhodnutie vo veci samej. Tieto písomnosti boli zástupcovi žalovaného doručené do vlastných rúk dňa
21.7.2016. Zo strany žalovaného na označené uznesenia reagované nebolo.

17. Na pojednávaní dňa 17.8.2016 (č. l. 84) bol prítomný konateľ žalobcu a právny zástupca

žalobcu. Žalovaný a jeho právny zástupca svoju neprítomnosť na tomto pojednávaní neospravedlnili
a nežiadali ani o odročenie pojednávania. Preto nič nebránilo na tomto pojednávaní súdu prvej
inštancie vyhlásiť dokazovanie za skončené a zároveň rozhodnúť rozsudkom o veci samej. Teda na
základe vyššie uvedených procesných zistení odvolací súd konštatuje, že žiadnym spôsobom zo strany
prvoinštančného súdu nebolo znemožnené žalovanému konať pred súdom, čo by v pozitívnom prípade

mohlo byť dôvodom na zrušenie napadnutého rozsudku.

18. Pokiaľ žalovaný v odvolaní uvádza nepreskúmateľnosť rozsudku, ani tento jeho odvolací dôvod
nemožno uznať. Podľa zistenia odvolacím súdom, napadnutý rozsudok má všetky náležitosti tak, ako
ich predpokladá predchádzajúce ustanovenie § 157 ods. 2 O.s.p., ako aj ustanovenie § 220 CSP.

19. V súvislosti s posledným odvolacím dôvodom žalovaného, že súd prvej inštancie nesprávne priznal
žalobcovi aj uplatnený 9,25 % ročný úrok z omeškania zo žalovanej sumy od 19.3.2014, ohľadom tohto
jeho tvrdenia odvolací súd znovu odkazuje na presvedčivé zdôvodnenie rozsudku okresným súdom (§
387 ods. 2 CSP). Už aj z týchto dôvodov správne rozhodol súd prvej inštancie, ak návrhu žalobcu v

celom rozsahu vyhovel.

20. Z uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny vo
všetkých jeho výrokoch (§ 387 ods. 1 CSP).

21. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1
CSP, keď úspešnému žalobcovi priznal nárok na ich náhradu v rozsahu 100 %.

22. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3 : 0 (§ 396 ods. 2, veta
posledná, CSP).

Poučenie:Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie

je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa konanie končí,
ak:
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca, alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo, alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca, alebo nesprávny obsadený súd,
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 430 CSP).

Dovolanie je prípustne proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky:
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxi dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená,

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v ods. 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.1, 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné ak:
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desať násobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania, len príslušenstvo, pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písm. a) a b).

Na určenie výšky určenie minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v ods. 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech

bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacoch od doručenia
rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom, alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a
čoho sa dovolateľ domáha (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je:
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá ma vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec, alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobouzaloženou,alebozriadenounaochranuspotrebiteľa,osobouoprávnenounazastupovaniepodľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a ochrane pred diskrimináciou, alebo odborovou organizáciou, a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 1, 2 CSP).

Rozsah v akom sa rozhodnutie napadá môže dovolateľ rozšíriť, len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).