Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, January 25, 2017

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12Co/639/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6711205512
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 01. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Mikulaj
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6711205512.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Jaroslava Mikulaja a sudcov JUDr.
Jaroslava Galla a JUDr. Klaudie Koskovej, v právnej veci žalobcu: L. U., nar. XX. XX. XXXX, bytom R.,
D. XXXX/XX, zast. JUDr. Dušanom Kracinom, advokátom so sídlom vo Zvolene, Námestie SNP 80/22,
proti žalovanému: F. Bernát, nar. XX. XX. XXXX, bytom N. N., O. XXXX/XX, zast. L.. M. L., nar. XX. XX.
XXXX, bytom N. N., D. X, o 94 € s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného

súdu Zvolen zo dňa 12. 06. 2015, č. k.: 6C/101/2011 - 203 v spojení s dopĺňacím rozsudkom zo dňa 20.
08. 2015, č. k.: 6C/101/2011 - 223 , takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e.

II. Žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 94 € spolu
s 9 % úrokom z omeškania ročne z uvedenej sumy od 06. 03. 2011 do zaplatenia do 7 dní

od právoplatnosti rozsudku s tým, že o trovách konania rozhodne do tridsiatich dní odo
dňa právoplatnosti vo veci samej.
2. Rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca sa žalobou zo dňa 20. apríla 2011 domáhal voči žalovanému
zaplatenia 94 € z dôvodu neuhradeného nájomného za mesiac marec 2011 spolu s úrokom z omeškania
vo výške 9 % ročne zo sumy 94 € od 06. 03. 2011 do zaplatenia, zmluvnej pokuty vo výške 15,04 € a
náhrady trov konania.

3. Žalobca tvrdil, že dňa 03. 11. 2009 uzatvoril s ďalšími spoluvlastníkmi so
žalovaným Zmluvu o nájme, na základe ktorej žalovanému prenajal nebytové priestory v
dome na D. Z. XX/XX prvou R. v jeho suteréne o výmere podlahovej plochy XX m2. Žalovaný
sa zaviazal uhrádzať mesačné nájomné žalobcovi 94 € do 5. dňa príslušného mesiaca. Žalovaný mu
nájomné za mesiac marec 2011, ktoré bolo splatné dňa 05. 03. 2011 neuhradil. Žalovaný sa zároveň
zaviazal zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 8 % z načas neuhradeného nájomného za každý, čo i len
začatý mesiac omeškania sa s príslušnou úhradou nájomného.

4. Súd prvej inštancie vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 12. 03. 2012, č. k.: 6 C/101/2011
- 68, ktorý rozsudok na základe odvolania žalovaného Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením zo dňa
17. apríla 2014, č. k.: 15 Co 159/2012 - 89 zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Súdu prvej inštancie
uložil vykonať dôkaz a vyvodiť jednoznačný záver, či prenajaté priestory sú nebytovými priestormi, na
ktoré sa vzťahuje zákon číslo 116/1990 Zb., vypočuť navrhnutých svedkov po uvážení, či tento dôkaz je
potrebný. Taktiež uložil súdu zaoberať sa zloženým preddavkom a jeho konečným vyúčtovaním ako aj

tvrdenou zaplatenou sumou 100 € žalovaným a prípadným započítaním.
5. Vykonaným dokazovaním mal preukázané, že priestory, ktoré boli predmetom Zmluvy o nájme
uzavretej medzi žalobcom a žalovaným spĺňali charakter nebytových priestorov podľa § 1 zákona číslo116/1990 Zb.. Súd vychádzal z predloženého posúdenia stavebného úradu O. R. zo dňa 18. 11. 2008
v spojení s jeho opravou zo dňa 11. 09. 2009, v ktorom stavebný úrad jednoznačne určil, že budova, v
ktorej sa predmetné priestory nachádzajú, je nebytovou budovou, v ktorej sa nachádzajú priestory pre

administratívu, obchod a služby. Podotkol, že priestory boli v zmluve označené ako nebytové priestory,
žalovaný tieto použil na podnikateľskú činnosť a využíval ako nebytové priestory. Pokiaľ ide o započítaní
zábezpeky 331,94 €, táto suma mala slúžiť ako zábezpeka v prípade skončenia nájmu na úhradu
prípadných nedoplatkov za služby, škôd spôsobených nájomcom a mala byť zaúčtovaná po skončení
nájomnej zmluvy. V konaní súd rozhodoval o nájomnom za mesiac marec 2011, táto suma nemohla byť

preto započítaná za nájomné v období marec 2011, pretože v tomto období nájomný vzťah ešte trval,
nakoľko tento skončil až 31. 05. 2011. Zdôraznil, je žalobca preddavok vo výške 331,94 € ako aj sumu
55,06 €, zaplatenú v marci , zaúčtoval na nájomné za mesiac máj 2011. Pokiaľ išlo o sumu 100 €, ktorú
mal žalovaný zaplatiť v novembri 2009, žalovaný nepreukázal úhradu tejto sumy, najviac, túto sumu
žiadal započítať aj v ďalších súdnych konaniach vedených pod značkami 8C/167/2011 a
14C/168/2011. V tejto súvislosti poukázal na § 580 OZ, § 37 Občianskeho zákonníka, keď nie je

možné tú istú pohľadávku započítať na rôzne pohľadávky rôznych veriteľov. Prípadný započítací prejav
považoval za neurčitý a nezrozumiteľný, keď ho v rôznych súdnych konaniach žiadal započítať na tú istú
pohľadávku voči rôznym veriteľom na ich rôzne pohľadávky, preto ho považoval za absolútne neplatný
podľa § 37 ods. 1 OZ. Pretože týmto rozsudkom nerozhodol o celej veci, následne súd prvej inštancie
vydal dopĺňací rozsudok, ktorý rozhodol o zmluvnej pokute rozsudkom zo dňa 20. 08. 2015, č. k.: 6

C/101/2011 - 22. Rozhodol, žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi zmluvnú pokutu vo výške 15,04 €
do 7 dní od právoplatnosti rozsudku s poukazom na článok III. Zmluvy, podľa ktorého bola dojednaná
zmluvná pokuta pre prípad, ak nájomca neuhradí prenajímateľom mesačné nájomné v určenej lehote.
Pokuta je 8 % z načas neuhradeného nájomného za začatý mesiac. súd mal preukázané, že žalovaný
sa dostal do omeškania splatením nájomného za mesiace marec 2011, zmluvnú pokutu žalobca uplatnil

za 2 mesiace (94 : 100 =0,94 x 8 % =7,52 € x 2 = 15,04 euro).
6. Proti rozsudku sa odvolal žalovaný. Namietal, že okresný súd vec nesprávne právne posúdil,
nerešpektoval v plnom rozsahu uznesenie odvolacieho súdu, nevykonal ním určenej dôkazy,
rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Argumentoval, že odvolací súd
poukázal na dôležitú skutočnosť, že nebolo preukázané, že na daný nájomný vzťah možno aplikovať

zákon číslo 116/1990 Zb. a zároveň zaviazal okresný súd vysporiadať sa s touto skutočnosťou, pričom
dôkazom je predloženie rozhodnutia stavebného úradu, ktorým by sa dané priestory príslušenstva domu
zmenili na priestory nebytové.
7. Namietal, že súd uznal jednoznačné a právne pochybné doklady žalobcu, ktoré vôbec nesúvisia
s konkrétnymi priestormi nebytového domu, ktoré mal prenajaté ako nebytové priestory, pričom sa

jednalo o príslušenstvo domu. Doklad „Posúdenie účelu využitia stavby“ zo dňa XX. XX. XXXX nie
je relevantným dokladom nahrádzajúcim rozhodnutie stavebného úradu pre priestory pivnice, ktoré sú
predmetom sporu. Ide o všeobecný doklad o tom, že predmetná budova ako stavba (celok), v
ktorej sa nachádzajú aj ním pôvodne prenajaté priestory, je nebytová budova, avšak vôbec nešpecifikuje
konkrétne jednotlivé priestory domu. Jeho pôvodne prenajatý priestor mala byť údajne kaviareň - bar,

pričom takýto priestor v budove neexistoval a vznikol až v poslednej dobe úplne v iných priestoroch
zmenouúčeluužívaniainéhopriestorunainompodlažísosúvisiacimrozhodnutímstavebnéhoúradu,čo
však nie je priestor, ktorý je predmetom tohto sporu. V tejto stavbe sa nachádzali a stále sa nachádzajú
aj priestory, ktoré nie sú nebytovými priestormi, ale tvoria jednoznačne len príslušenstvo domu, a to či
už ním pôvodne prenajaté priestory pivnice a starej kotolne ako aj ďalšie priestory

tvoriace príslušenstvo domu, napríklad nová plynová kotolňa, rôzne chodby a spoločné schodištia,
pasáž, podkrovie domu, čo rozhodne nie sú nebytové priestory na podnikanie, ale len príslušenstvo
domu prislúchajúce k predmetnej nebytovej stavbe, ktoré je nevyhnutné k jej riadnemu fungovaniu.
Nikdy nespochybňoval, že predmetný dom ako stavba je určený na nebytové účely, spochybňuje, že ním
prenajaté konkrétne priestory nie sú nebytové priestory, ale len príslušenstvo domu, v čom bol žalobcom

pri uzatváraní nájomnej zmluvy podvedený a uvedený do omylu.
8. Zákon číslo 50/1976 Zb. pre zmenu účelu z príslušenstva domu na nebytové priestory jednoznačne
ustanovuje formu rozhodnutia, nakoľko rozhodnutie má svoje náležitosti, musí byť jednoznačné a
hlavne preskúmateľné a je výsledkom správneho konania príslušného stavebného úradu. Pokiaľ takýto
doklad o ním prenajatých priestoroch nikdy neexistoval, nie je možné tvrdiť, že ide o nebytové

priestory. Predložený doklad sa týka len charakteru budovy ako takej, jednoznačne nešpecifikuje
konkrétne priestory a jednoznačne nerozčleňuje, čo je príslušenstvo domu, ktoré v dome jednoznačne
existovalo a stále existuje, je z tohto hľadiska nejednoznačný a nepreskúmateľný. Ním prenajatá
pivnica, stará kotolňa, nová plynová kotolňa, chodby a spoločné schodištia, pasáž a všetky podkroviasú len príslušenstvom nebytovej budovy. Považuje za absurdné, že prvostupňový súd sa zaoberal
irelevantnými dokladmi o charaktere budovy a odmieta sa zaoberať jeho konkrétnymi priestormi, ktoré
boli predmetom nájmu a mali byť nebytové, pričom boli a sú príslušenstvom domu. Uznáva doklady

svedčiace úplne o inej skutočnosti (o charaktere domu) a nie o jeho konkrétnych priestoroch, ktoré sú
predmetom sporu. Sám žalobca v zastúpení JUDr. Dušanom Kracinom uznáva, že
priestory slúžia pre celú budovu ako takú, pričom poukázal na listy zo dňa 01. 04. 2011, 08. 04. 2011,
ktorými sa súd nezaoberal.
9. Sám právny zástupca argumentoval pred orgánmi metrologickej kontroly, na ktorú sa obrátil o

prešetrenie konania vlastníkov budovy v súvislosti s porušovaním zákona o metrológii,
že sa nejedná o nebytové priestory určené na podnikanie, ale sa jedná o súkromné
priestory fyzických osôb a preto odmietol tomuto orgánu štátnej správy tieto priestory sprístupniť a
umožniť ich kontrolu. Argumentácia pred týmito orgánmi bola jednoznačná, že sa nejedná o nebytové
podnikateľské priestory, ale o súkromné priestory fyzických osôb, ktoré nie sú určené na podnikanie,
čo tiež jednoznačne svedčí o tom, že sa naozaj jedná o priestory tvoriace len príslušenstvo nebytovej

budovy. Súd v odôvodnení svojho rozsudku poukazuje na to, že keď tieto priestory boli údajne v
nájomnej zmluve označené ako nebytové priestory, tak že preto nimi tým aj boli (!?), naviac poukazuje
aj na to, že ich sám nazýval ako nebytové priestory (nevedel, že bol podvedený a že prenajaté priestory
neboli nebytové), čo podľa neho je absurdné. V prenajatý priestoroch bola pivnica. Žiadal rozsudok
okresného súdu zmeniť a žalobu zamietnuť.

10. K odvolaniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca listom zo dňa 11. 09. 2015. Uviedol, že
žalovaný v odvolaní opakovane, paranoidne tvrdí a zavádza súd, že prenajaté priestory neboli nikdy
nebytovým priestorom určeným na podnikanie. K tomuto tvrdeniu sa už niekoľkokrát vyjadril v priebehu
konania a vydokladoval jeho nepravdivosť, resp. viacerými dôkazmi preukázal, že ide o nebytové
priestory. V tejto súvislosti poukázal na predložené dôkazy v konaní. Krajský súd Banskej Bystrici, ktorý

prejednával odvolania žalovaného, sa týmito istými nepravdivými tvrdeniami žalovaného zaoberal aj vo
svojich rozsudkoch 16 Co/590/2014 - 225 zo dňa 15. 01. 2015, uznesení č. k.: 16 Co/233/2012 - 100
zo dňa 14. 02. 2013, 14 Co/417/2012 - 136 zo dňa 24. 09. 2013 (v tomto konaní boli rovnakí účastníci
konania, predmetom konania bol nájom za mesiac apríl 2011) a č. k.: 14
Co/418/2012 - 136 zo dňa 24. 09. 2013 a posúdil prenajímané priestory ako nebytové a

právny vzťah založený zmluvou o nájme následne v súlade so zákonom podradil úprave zákona o nájme
nebytových priestorov.
11. Aj nezmyselným tvrdením žalovaného uvedenom v jeho odvolaní o tom, že nebytové priestory o
výmere XX m2 slúžia ako „čerpadlovňa“ k zabezpečeniu odvádzania spodnej vody zo základov budovy
riešil Krajský súd Banskej Bystrici v konaní 16 Co/590/2014. Uviedol, že

nevie, čo slovo „čerpadlovňa“ znamená. Pokiaľ má na mysli 2 čerpadlá nachádzajúce sa
pod podlahou nebytových priestorov, tak jedno čerpadlo umiestené podlahe za barovým pultom slúži
na odčerpávanie vody z baru (pri barovom pulte sa nachádza umývadlo) a druhé slúži na odčerpávanie
vody pod podlahou nebytových priestorov.
12. K tvrdeniu, že právny zástupca argumentoval Slovenskému metrologickému inšpektorátu, že sa

nejedná o nebytové priestory, uviedol, že JUDr. Kracina nikdy nekomunikoval s týmto úradom. Rozsudok
okresného súdu žiadal potvrdiť.
13. K vyjadreniu žalobcu sa písomne vyjadril žalovaný listom zo dňa 11. 11. 2016. K opakovaným
tvrdeniam žalobcu o doložených dokladoch od Mesta Zvolen týkajúcich sa budovy uviedol, že sa už
obsiahle vyjadril vo svojom odvolaní, právne odôvodnil svoje argumenty a trvá na nich v plnom rozsahu.

Vzhľadom na doručené vyjadrenie žalobcu a z neho vyplynuvších skutočnosti uviedol, že žalobca sa
množstvom irelevantných informácií a zavádzajúcich argumentov snaží zneprehľadniť podstatu celého
súdneho sporu, pričom len dokazuje, že ním prenajaté priestory nikdy neboli nebytovými priestormi na
podnikanie, ale pivnicou. Následne vo vyjadrení opakovanie uviedol skutočnosti, ktoré doteraz uvádzal.
14. K vyjadreniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca listom doručeným Krajskému súdu Banská

Bystrica dňa 02. 12. 2016. Poukázal na svoje argumenty uvedené v predchádzajúcom
vyjadrení. Nemá vedomosť o tom, že by žalovaný podal odvolanie aj proti doplňujúcemu rozsudku.
Priestory, ktoré užíval žalovaný viac ako 1 rok, sú nebytovými priestormi, pretože k tejto otázke predložil
potvrdenie jediného kompetentného v zmysle ustanovenia zákona číslo 50/1976 Zb., a to stavebného
úradu. Tieto priestory sú nebytovými priestormi nielen preto, že to potvrdil stavebný úrad, ale aj preto, že

je žalovaný, ako predchádzajúci nájomca takto reálne užívali, reálne sú to nebytové priestory, ktoré takto
užívali aj pôvodní majitelia (Obchod elektro-U.). Poukázal na to, že žalovaný by nemohol prevádzkovať,
ani len otvoriť prevádzku kaviarne - baru bez súhlasu Regionálneho úradu verejného zdravotníctva
so sídlom vo Zvolene, ktorý pre posúdenie budúcej prevádzky vždy vyžaduje okrem osobnej kontrolypriestorov aj písomné potvrdenie o tom, o aké priestory sa jedná. Aj v prípade prevádzky žalovaného
takéto potvrdenie tento úrad požadoval.
15. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec podľa § 379, 380 ods. 1, 2 CSP a

bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 (a contrario) CSP rozsudok okresného súdu podľa §
387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.
16. Z obsahu spisu vyplýva, že odvolanie vo veci bolo podané počas platnosti Občianskeho súdneho
poriadku, pričom od 01. júla 2016 nadobudol účinnosť Civilný sporový poriadok (CSP). Podľa
prechodných ustanovení upravených v § 470 podľa odseku 1 platí, že ak nie je ustanovené inak, platí

tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa odseku 2 právne
účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú
zachované.Odvolacísúdpreskúmalvecnazákladepodanéhoodvolaniažalobcu,ktoréhoprávneúčinky
nastali predo dňom platnosti CSP, pričom aplikoval podľa odseku 1 vo veci už CSP.
17. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne. Podľa ods. 2 ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením

napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.
18. Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie je vo výroku vecne správne a
odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje aj s jeho odôvodnením. Súd prvej inštancie po zrušení

veci odvolacím súdom sa riadil jeho pokynmi, preto námietka žalovaného, že tomu tak nebolo nie je
dôvodná . Vo svojom rozhodnutí náležite zdôvodnil všetky sporné skutočnosti a tieto aj právne posúdil
podľa platných právnych noriem vzťahujúcich sa na daný zistený skutkový stav.
19.Zvykonanéhodokazovaniamalpreukázané,žespornéprenajatépriestorysúnebytovýmipriestormi,
preto sa na daný vzťah aplikuje zákon číslo 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových

priestorov, zvlášť ustanovenie § 1 písm. a). Nájom (podnájom) nebytových priestorov, ako osobitný druh
nájmu, je na základe odkazovej normy § 720 OZ upravený v zákone o nájme a podnájme nebytových
priestorov. Tento zákon je svojím postavením k Občianskemu zákonníku lex specialis k lex generalis.
Z tohto vzťahu vyplýva, že jeho použitie má vo vzťahu k všeobecným ustanoveniam Občianskeho
zákonníka o nájme vždy prednosť. Súd prvej inštancie mal z predložených dôkazov preukázané, že

Mesto Zvolen ako príslušný stavebný úrad v súlade podľa § 119 ods. 3 v súlade s § 104 Stavebného
zákona určil účel využitia stavby, v ktorej sa nachádzajú priestory prenajaté žalovanému tak, že ide
o nebytovú budovu - budovu pre administratívu, obchod a služby podľa § 43c ods. 1 písm. b), c)
Stavebného zákona (zák. č. 50/1976 Zb.).
20. Podľa § 104 zák. č. 50/1976 Zb. platí, že ak sa doklady (predovšetkým overená dokumentácia), z

ktorých by bolo možno zistiť účel, na aký bola stavba povolená, nezachovajú, platí, že stavba je určená
účelu, na ktorý je svojím stavebnotechnickým usporiadaním vybavená. Ak vybavenie stavby nasvedčuje
viacerým účelom, predpokladá sa, že stavba je určená účelu, na ktorý sa užíva bez závad.
21. Mesto posúdilo účel využitia stavby v súlade s príslušným ustanovením jednoznačne tak, že
ide o nebytovú budovu. Citované ustanovenie upravuje prípad, keď sa doklady, najmä projektová

dokumentácia stavby nezachovali, napr. staršie budovy. Vždy sa však vychádza z predpokladu, že
stavba bola riadne povolená, t. j. že nejde o tzv. "čiernu stavbu". Tento predpoklad osvedčí stavebný
úrad, pričom sa opiera o hodnotenie dôkazov, ktorými sú napríklad výpovede svedkov, stanoviská
orgánov štátnej správy, stanovisko obce, čestné vyhlásenia, údaje z katastra nehnuteľností. Tento
inštitút je jediným právnym prostriedkom, ktorý umožňuje nahradiť chýbajúce doklady (napr. kolaudačné

rozhodnutie, dokumentáciu stavby). Ďalej umožňuje odstrániť nejasnosti pri užívaní stavby na určitý
účel. Pritom sa vychádza predovšetkým zo stavebnotechnického usporiadania stavby. Ak však na
základe neho nemožno dospieť k jednoznačnému záveru, vychádza sa z účelu, na ktorý sa stavba bez
technických a právnych závad užíva.
22. K námietke žalovaného ohľadom toho, že prenajaté priestory mali byť pivnicou, odvolací súd uvádza,

že spoločné priestory domu boli vymedzené v § 59 zákona o hospodárení s
bytmi. Spoločné priestory domu pozitívna právna úprava nevymedzuje. V zmysle zákona č. 182/1993
Zb. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov možno za spoločné
priestory domu považovať tie spoločné časti a spoločné zariadenia domu, ktoré sú určené na spoločné
užívanie (napr. vchody, schodiská, spoločné terasy, podkrovia, povaly, práčovne, sušiarne, kočikárne a

pod.). Prenajaté priestory neboli užívané ako pivnica, nemajú charakter spoločných priestorov domu,
ale charakter nebytových priestorov, ako vyplýva z vyššie uvedených dôkazov. Nebolo preukázané, že
tento priestor, ktorý bol predmetom nájomnej zmluvy, slúžil ako spoločné priestory domu. Naopak, v nej
vykonával žalovaný podnikateľskú činnosť, prevádzkoval kaviareň - bar, takže bolo vylúčené, aby tietopriestory slúžili na spoločné užívanie aj ostatným vlastníkom alebo iným osobám nebytového domu.
Súd prvej inštancie správne posúdil prenajímané priestory ako nebytové a správne posudzoval daný
vzťah podľa zákona číslo 116/1990 Zb. Z týchto dôvodov odvolací súd námietky žalovaného uvedené

v odvolaní a vyjadreniach nepovažoval za dôvodné, pričom odvolací súd sa nezaoberal námietkami
nesúvisiacimi s podstatou rozhodnutia v danej veci a vyplývajúcimi zo vzájomných vzťahov účastníkov
konania. Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu námietok uvedených v odvolaní.
23. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v súlade s ustanovením § 396 ods.
1 CSP, § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP, keď v odvolacom konaní bol v celom rozsahu úspešný žalobca,

preto mu odvolací súd priznal náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, pričom
o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).
24. Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. CSP)

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 CSP).Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde ( § 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a

e) podpis.
(§ 127 ods. 1 CSP)

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).