Decision was made at the court Okresný súd Liptovský Mikuláš
Judgement was issued by JUDr. Daniel Marcián
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 4Csp/74/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5616207167
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniel Marcián
ECLI: ECLI:SK:OSLM:2017:5616207167.3
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Liptovský Mikuláš sudcom JUDr. Danielom Marciánom v spore žalobcu Intrum Justitia
Slovakia, s.r.o., so sídlom Karadžičova 8, Bratislava, IČO: 35 831 154, zastúpený JUDr. Jánom
Šoltésom, advokátom, so sídlom Karadžičova 8, Bratislava proti žalovanému C. V., nar. X.X.XXXX, s
trvalým pobytom X. I. XX/XX, G. B., o zaplatenie 4.506,49 eur s príslušenstvom, takto
r o z h o d o l :
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 3.825,25 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,50%
ročne zo sumy 3.875,25 eur od 8.11.2013 do 21.11.2016 a úrok z omeškania vo výške 5,50% ročne zo
sumy 3.825,25 eur od 22.11.2016 do zaplatenia.
II. Vo zvyšnej časti sa žaloba zamieta.
III. Zastavuje konanie v časti o zaplatenie sumy 50 eur a úroku z omeškania vo výške 5,50% ročne zo
sumy 50 eur od 22.11.2016 do zaplatenia.
IV. Žalobca má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 72 %.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobou doručenou na tunajší súd 13.10.2016 sa právny predchodca žalobcu - spoločnosť Consumer
Finance Holding, a.s., so sídlom Hlavné námestie 12, Kežmarok, IČO: 35 923 130 domáhal vydania
rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu sumu 4.506,49 eur spolu s úrokom z
omeškania vo výške 5,50% ročne od 8.11.2013 do zaplatenia.
2. Uvedený žalobný návrh odôvodnil právny predchodca žalobcu nasledovnými skutkovými a právnymi
tvrdeniami.Právnypredchodcažalobcuažalovanýuzatvorili23.5.2013zmluvuopôžičkeev.č.:7119284,
na základe ktorej poskytol právny predchodca žalobcu žalovanému celkovú sumu pôžičky vo výške
7.485 eur. Podľa tejto zmluvy mal žalovaný splácať poskytnutú pôžičku v pravidelných 60 mesačných
splátkach po 124,75 eur. K dátumu spísania žaloby (12.10.2016) žalovaný uhradil sumu 124,75 eur.
Vzhľadom na to, že žalovaný porušil svoju zmluvnú povinnosť splácať poskytnutú pôžičku resp.
jednotlivé splátky riadne a včas, právny predchodca žalobcu listom z 26.10.2013 označeným ako
„Predžalobná upomienka“ vyzval žalovaného k okamžitej jednorazovej úhrade všetkých dlžných splátok.
Celkový dlh žalovaného ku dňu podania žaloby predstavoval sumu 4.506,49 eur, pretože k tomuto dňu
malžalovanýuhradiťprávnemupredchodcovižalobcovisumu4.631,24eur,odktorejprávnypredchodca
žalobcu odpočítal žalovaným zaplatenú sumu 124,75 eur. Právny predchodca si súčasne uplatnil nárok
na zákonné úroky z omeškania.
3. Na preukázanie uvedených skutkových tvrdení právny predchodca žalobcu ako dôkazy označil
a pripojil : zmluvu o pôžičke z 23.5.2013 (vytváranú žiadosťou žalovaného o poskytnutie pôžičkyz 22.5.2013 a oznámením právneho predchodcu žalobcu o schválení tejto žiadosti z 23.5.2013),
všeobecné obchodné podmienky, prehľad splátok a úhrad žalovaného v prospech právneho predchodcu
žalobcu (vyhotovený k 4.9.2016), predžalobnú upomienku právneho predchodcu žalobcu z 26.10.2013
adresovanú žalovanému (spolu s doručenkou), a
4. Žalovaný sa k žalobe a jej prílohám (napriek písomnej výzve súdu, ktorá mu bola doručená 17.2.2017)
písomne nijako nevyjadril.
5. Uznesením tunajšieho súdu z 11.4.2017, č.k.: 4Csp/74/2016 - 44 súd pripustil, aby do konania
namiesto dovtedajšieho žalobcu - spoločnosti Consumer Finance Holding, a.s., so sídlom Hlavné
námestie 12, Kežmarok, IČO: 35 923 130 (právny predchodca žalobcu) ako žalobca vstúpila spoločnosť
Intrum Justitia Slovakia, s.r.o., so sídlom Karadžičova 8, Bratislava, IČO: 35 831 154 (žalobca.) Toto
uznesenie nadobudlo právoplatnosť 11.5.2017.
6. Dňa 26.6.2017 bolo na tunajší súd doručené podanie z 23.6.2017, ktorým žalobca dodatočne
špecifikoval, že v žalobe uvedené splátky, na ktorých úhradu sa žalovaný zaviazal boli splatné k 20. dňu
v mesiaci. K dátumu spísania podania z 23.6.2017 žalovaný na uhradil 174,75 eur (z toho 50 eur po
podaní žaloby dňa 21.11.2016.) Žalobca v tomto podaní preto zobral späť žalobu v časti o zaplatenie
sumy 50 eur spolu s prislúchajúcim úrokom z omeškania. Vzhľadom na to upravil petit žaloby tak, že
sa domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu sumu 4.456,49 eur
spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,50 % ročne zo sumy 4.506,49 eur od 8.11.2013 do 21.11.2016 a
úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 4.456,49 eur od 22.11.2016 do zaplatenia. Žalovaná
pohľadávka vo výške 4.456,49 eur (po úprave petitu) pozostávala z dlžnej sumy 623,75 eur (neuhradené
splátky č. 2 až 6, vo výške po 124,75 eur), a dlžnej sumy predčasne zosplatnenej istiny zostatku úveru
vo výške 3.882,74 eur (čistá istina, bez navýšenia o zmluvné úroky, ide o úverovú istinu splátok v poradí
od splátky č. 7 do č. 60), ktorých súčet je krátený o sumu vo výške 50 eur, ktorá predstavuje úhrady
žalovaného po podaní žaloby.
7. K uvedenému podaniu žalobca ako dôkaz predložil prehľad splátok a úhrad žalovaného v prospech
právneho predchodcu žalobcu (vyhotovený k 6.12.2016.)
8. Súd na prejednanie tohto sporu nariadil pojednávanie na 27.6.2017, na ktorom vykonal všetky
žalobcom navrhnuté dôkazy (žalovaný nenavrhoval vykonať žiadne dôkazy), pričom na základe
vykonaného dokazovania dospel k nasledovným skutkovým zisteniam.
9. Zo zmluvy o pôžičke (vytváranej žiadosťou žalovaného o poskytnutie pôžičky z 22.5.2013 a
oznámením právneho predchodcu žalobcu o schválení tejto žiadosti z 23.5.2013) uzavretej medzi
právnym predchodcom žalobcu a žalovaným 23.5.2013 súd zistil, že suma poskytnutej pôžičky
predstavovala 4.000 eur. Zmluva neobsahuje údaj o tom, aké čiastky zo súm jednotlivých splátok
pripadajú na istinu, na úroky a na poplatky. V zmluve je ďalej uvedený termín konečnej splatnosti iba
uvedením mesiaca a roku (v podobe 5/2018), teda nie vo forme konkrétnemu dátumu (resp. termínu
ako to výslovne predpokladá zákon), a nie je tam ani uvedená doba trvania zmluvy.
10. Z prehľadu splátok a úhrad žalovanou uskutočnených v prospech právneho predchodcu žalobcu
(vyhotovenom k 4.9.2016) vyplynulo, že celková žalovaným uhradená suma v prospech právneho
predchodcu žalobcu bola 124,75 eur, a z prehľadu splátok a úhrad žalovaného uskutočnených v
prospech právneho predchodcu žalobcu (vyhotovenom k 6.12.2016) vyplynulo, že celková žalovanou
uhradená suma v prospech právneho predchodcu žalobcu bola 174,75 eur (21.11.2016 došlo k
úhrade sumy 50 eur.) Dôkaz - prehľad splátok a úhrad žalovanej uskutočnených v prospech právneho
predchodcu žalobcu (vyhotovený k 6.12.2016) súd vykonal ex offo v záujme spotrebiteľa (žalovaného)
podľa § 295 Civilného sporového poriadku, hoci bol žalobcom predložený po lehote, ktorú mu v zmysle
sudcovskej koncentrácie vyplývajúcej z ustanovenia § 167 Civilného sporového poriadku umožňuje
predkladať tento procesný kódex.
11. Z predžalobnej upomienky právneho predchodcu žalobcu z 26.10.2013 vyplynulo, že žalovaného
písomne vyzval na zaplatenie celej dlžnej sumy v lehote 3 dní od doručenia tejto upomienky, pričom z
priloženého dokladu o doručení tejto upomienky (doručenky) vyplýva, že mu upomienka bola doručená
4.11.2013.12. Takto zistený skutkový stav súd následne podrobil právnemu posúdeniu.
13. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka (zákona č. 40/1964 Zb. v znení účinnom v čase uzavretia
predmetnejzmluvyopôžičke,ďalejlen„OZ“)zmluvouopôžičkeprenechávaveriteľdlžníkoviveciurčené
podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť mu po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého
druhu.
14. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase uzatvorenia
predmetnej zmluvy o pôžičke (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“) spotrebiteľským úverom na
účelytohtozákonajedočasnéposkytnutiepeňažnýchprostriedkovnazákladezmluvyospotrebiteľskom
úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom
spotrebiteľovi.
15. Podľa § 2 písm. d) zákona o spotrebiteľský úveroch zmluvou o spotrebiteľskom úvere sa na účely
tohto zákona rozumie zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver
a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa
spojené so spotrebiteľským úverom.
16. Podľa § 2 písm. a) zákona o spotrebiteľský úveroch spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorá nekoná v
rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania.
17. Podľa § 2 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch veriteľ je fyzická osoba alebo právnická osoba,
ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.
18. Podľa § 11 ods. 1 písm. a) poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov,
ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa
§ 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1.
19. Podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem
všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok
istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým
nesplateným zostatkom s rôznymi sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.
20. Podľa § 9 ods. 2 písm. f) zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa
Občianskehozákonníkamusíobsahovaťdobutrvaniazmluvyospotrebiteľskomúvereatermínkonečnej
splatnosti spotrebiteľského úveru.
21. Podľa § 563 OZ ak čas plnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v
rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.
22. Predmetná zmluva o pôžičke uzavretá medzi žalobcom a žalovaným 23.5.2013 spĺňa definíciu
zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 2 písm. d) zákona o spotrebiteľských úveroch, nakoľko
v danom prípade išlo o dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy vo forme
pôžičky poskytnutej žalobcom ako veriteľom, teda ako právnickou osobou, ktorá ponúka, resp. poskytuje
spotrebiteľské úvery v rámci svojej podnikateľskej činnosti, žalovanej ako spotrebiteľovi, teda ako
fyzickej osobe, ktorá pri uzatváraní zmluvy nekonala v rámci svojho podnikania alebo povolania.
23. V uvedenej zmluve však nie je obsiahnuté rozčlenenie výšky splátok na istinu, úroky, resp. poplatky,
čo má podľa § 11 ods. 1 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch v spojení s § 9 ods. 2 písm.
k) zákona o spotrebiteľských úveroch za následok právny záver o bezúročnosti a bezpoplatkovosti
tohto spotrebiteľského úveru, a to od počiatku. Z bodu 6.3 všeobecných obchodných podmienok
ako aj z tvrdení žalobcu pritom vyplýva, že v jednotlivých splátkach je okrem príslušnej časti istiny
zahrnutý aj úrok. K záveru o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru podľa § 11 ods. 1 písm. a)
zákona o spotrebiteľských úveroch, však možno dospieť aj na základe preukázanej absencie náležitosti
vyplývajúcej z ustanovenia § 9 ods. 2 písm. f) zákona o spotrebiteľských úveroch, nakoľko v zmluve nie
je uvedená doba trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľskéhoúveru vo forme konkrétneho dátumu. Uvedenie mesiaca a roku konečnej splatnosti (navyše v podobe
5/2018), súd nepovažuje za splnenie si povinnosti uviesť „termín“ konečnej splatnosti, pretože mesiac
predstavuje určité dlhšie časové obdobie. Zo znenia ustanovenia § 9 ods. 2 písm. f) vyplýva, že sa
vyžaduje uvedenie obidvoch údajov, teda nielen termínu konečnej splatnosti, ale aj doby trvania zmluvy
o spotrebiteľskom úvere, v opačnom prípade by to zákonodarca v tomto ustanovení takto výslovne
neformuloval.
24. Na záver súd dodáva, že dojednanie o úrokoch vo výške 32% ročne je v rozpore s dobrými mravmi,
čímjepodľa§39OZabsolútneneplatné,atakétoúrokynemožnopriznať.Vrozporesdobrýmimravmije
totiž v zmysle judikatúry (napr. 21Cdo 1484/2004 (NS ČR)) taká výška úrokov, ktorá podstatne prevyšuje
úrokovú mieru v čase ich dojednania obvyklú, stanovenú najmä s prihliadnutím k najvyšším úrokovým
sadzbám uplatňovaným bankami pri poskytovaní úveru alebo pôžičiek. Keďže si tu žalobca neuplatňoval
nárok na poplatky, výsledkom tohto právneho posúdenia, je záver, ktorý je prakticky zhodný s vyššie
uvedeným záverom o bezúročnosti a bezpoplatkovosti tohto spotrebiteľského úveru.
25. Zo záveru o bezúročnosti a bezpoplatkovosti spotrebiteľského úveru následne vyplýva, že žalobca
má od žalovaného nárok len na vrátenie toho, čo mu (právny predchodca žalobcu) reálne poskytol, teda
na sumu 4.000 eur.
26. Nakoľko však bolo preukázané, že žalovaný v prospech právneho predchodcu žalobcu (resp. neskôr
žalobcu) uhradil (k dátumu vyhlásenia tohto rozsudku) sumu 174,75 eur, je žalovaný povinný vrátiť
žalobcovi rozdiel medzi poskytnutou sumou istiny vo výške 4.000 eur a vrátenou sumou istiny vo výške
174,75 eur, teda sumu 3.825,25 eur. Vo zvyšnej časti súd preto žalobu zamietol ako nedôvodnú.
27. Podľa § 517 ods. 1 OZ dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
28. Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať
od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z
omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
29. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia OZ
(v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy o pôžičke, ďalej len „nariadenie“) výška úrokov z omeškania
je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba W. N. V. platná k prvému dňu
omeškania s plnením peňažného dlhu.
30. Žalobca si v žalobe uplatňoval nárok na úroky z omeškania z dlžnej sumy od 8.11.2013 do
zaplatenia, vychádzajúc zrejme (právny predchodca žalobcu ani žalobca to totiž vo svojich písomných
podaniach nijako neobjasnili) z lehoty splatnosti určenej žalovanému vo výzve na úhradu dlžnej sumy (v
predžalobnej upomienke), v ktorej žalovaného vyzval na úhradu dlžnej sumy v lehote 3 dní od doručenia
predžalobnej upomienky (4.11.2013.) Nakoľko mal súd preukázané prevzatie tejto výzvy žalovaným
(4.11.2013), priznal žalobcovi nárok na úrok z omeškania zo sumy 3.875,25 eur (4.000 eur - 124,75 eur)
od 8.11.2013 (prvý deň omeškania po uplynutí trojdňovej lehoty na plnenie od doručenia výzvy podľa
§ 563 OZ), až do 21.11.2016 (deň úhrady sumy 50 eur žalovaným), a nárok na úrok z omeškania zo
sumy 3.825,25 eur (3.875,25eur - 50 eur) od 22.11.2016 do zaplatenia. Úroky z omeškania priznal súd v
úrokovej sadzbe 5,50 % ročne podľa § 517 ods. 2 OZ v spojení s § 3 ods. 1 nariadenia, pretože základná
úroková sadzba W. N. V. platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu (k 8.11.2016)
predstavovala 0,50 %.
32. Vzhľadom na späťvzatie žaloby v časti o zaplatenie sumy 50 eur (z dôvodu zaplatenia tejto sumy
žalovaným po začatí konania) s prislúchajúcim úrokom z omeškania, súd podľa § 145 ods. 2 Civilného
sporového poriadku zastavil konanie v časti týkajúcej sa zaplatenia uvedenej sumy aj s príslušným
úrokom z omeškania.
33. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci.34. Podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku ak mala strana vo veci úspech len čiastočný,
súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov
konania právo.
35. Podľa § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku ak strana procesne zavinila zastavenie konania,
súd prizná náhradu trov konania protistrane.
36. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku o nároku o náhradu trov konania rozhodne aj bez
návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
37. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1, ods. 2 a § 256 ods. 1 Civilného
sporového poriadku s použitím § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku tak, že žalobcovi priznal
náhradu trov konania v rozsahu 72 %. V časti konania o zaplatenie sumy 500 eur, kde došlo k späťvzatiu
žaloby z dôvodu zaplatenia uvedenej sumy žalovaným 21.11.2016, teda po začatí konania, možno
dospieť k záveru, o procesnom zavinení žalovaného na takomto čiastočnom zastavení konania. Žalobca
bol teda v tejto časti konania úspešný v rozsahu 1,11 % (50 eur (suma, pre ktorú žalobca zobral
žalobu sčasti späť) / 4.506,49 eur (pôvodne žalovaná suma.)) Vo zvyšnej časti konania (vo vzťahu, ku
ktorej nedošlo k čiastočnému zastaveniu konania) bol žalobca úspešný v rozsahu 84,89 % (3.825,25
eur (priznaná suma) / 4.506,49 eur (pôvodne žalovaná suma).) Celkovo bol tak žalobca úspešný v
rozsahu 86% a žalovaný v rozsahu 14%. Po odpočítaní úspechu žalovaného od úspechu žalobcu ako
úspešnejšej strany sporu (86 % - 14 %), súd náhradu trov konania pomerne rozdelil a priznal žalobcovi
ako úspešnejšej strane sporu náhradu trov konania vo výške 72 %.
38. O výške náhrady trov konania podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku sa rozhodne po
právoplatnosti tohto rozsudku, samostatným rozhodnutím, ktoré vydá príslušný súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom
súde Liptovský Mikuláš písomne v dvoch vyhotoveniach.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku,
ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b)
sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní
došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez
svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučného poriadku) v znení neskorších predpisov.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.