Rozhodnutie ,
Zmenené Judgement was issued on Monday, July 14, 2014

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 10Ct/26/2002

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1102899319
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 07. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Káčerová
ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2014:1102899319.14

Rozhodnutie

Okresný súd Bratislava I pred sudkyňou JUDr. Danou Káčerovou v právnej veci navrhovateľa: L. Q., P. Š.
Č.. XXXX/XX, XXX XX Y., zastúpeného: Ružička Csekes s.r.o., so sídlom Vysoká 2/B, 811 06 Bratislava
proti odporcovi v prvom rade: Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., so sídlom Dostojevského rad č. 4,
Bratislava, odporkyni v druhom rade: S.. J. Q., P. T. XXXX/XX, Y., za účasti vedľajšieho účastníka na
strane odporkyne v druhom rade: Slovenská kancelária poisťovateľov, so sídlom Trnavská cesta č. 82,

826 58 Bratislava zastúpeného: Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., so sídlom Dostojevského rad č.
4, Bratislava o zaplatenie bolestného v sume 56.213,57 €, sťaženia spoločenského uplatnenia v sume
72.465,55 € takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh navrhovateľa na náhradu bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia voči odporcovi
v prvom rade z a m i e t a .

II. Odporkyňa v druhom rade je p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi sumu 14 943,29 € titulom bolestného
v lehote 15 dní od dňa právoplatnosti rozsudku.

Súd návrh navrhovateľa voči odporkyni v druhom rade vo zvyšku titulom zaplatenie bolestného z a
m i e t a .

Súd návrh navrhovateľa voči odporkyni v druhom rade na náhradu sťaženia spoločenského
uplatnenia z a m i e t a .

III. Súd o náhrade trov konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ pôvodne návrhom doručeným súdu dňa 15.11.2001 žiadal, aby súd zaviazal žalovaných

odporcov na zaplatenie bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia v sume v sume 2.731.275,-
Sk, ktorá predstavovala súčet päťdesiat násobného navýšenia základného nároku titulom bolestného a
sťaženia spoločenského uplatnenia po odpočítaní poskytnutého čiastočného plnenia odporcom v prvom
rade. Navrhovateľ si svoj nárok uplatnil na tom skutkovom základe, že utrpel zranenia a to zlomeninu
panvy, zlomeninu pravej lýtkovej kosti, zlomeninu ľavej hornej kosti v kolene v dôsledku dopravnej
nehody,ktorúdňa03.04.2000spôsobilaodporkyňavdruhomrade,ktoráriadilaosobnémotorovévozidlo

Z. Y. Š. - Y. XX-XX L. Y. smerom od obce X. a na križovatke C.. T. D. J.. A. ľavou prednou časťou
vozidla na vyznačenom prechode pre chodcov zachytila navrhovateľa, ktorý v dôsledku nárazu utrpel
vyššie uvedené zranenia. Navrhovateľ svoj nárok oprel o ustanovenia § 420 Občianskeho zákonníka,
o ustanovenie § 428 OZ, o ustanovenie § 444 OZ a o ustanovenie § 7 vyhlášky č. 32/1965 Zb.. V
návrhu navrhovateľ uviedol, že v čase úrazu R. XX I., bol v produktívnom veku, ktorého psychický stav
sa zmenil v trvalú zmenu osobnosti v dôsledku utrpeného úrazu. Perspektíva vývoja zdravotného stavu

navrhovateľa do budúcna ja nepriaznivá vzhľadom k úbytku kognitívnych funkcií, ako aj vzhľadom naobmedzenie pohyblivosti navrhovateľa. Navrhovateľ má obmedzenú možnosť realizácie v pracovných ,
osobných a záujmových aktivitách.

Navrhovateľ v návrhu skonštatoval, že odporca v prvom rade mu titulom bolestného vyplatil sumu
17.475,-Sk, titulom náhrady sťaženia spoločenského uplatnenia mu neposkytol v čase pred podaním
žalobného návrhu žiadne plnenie, čo založilo postup navrhovateľa v zmysle ustanovenia § 9 ods. 2
vyhlášky č. 423/1991 Zb.. Navrhovateľ si nárok na vyplatenie bolestného uplatnil s poukazom na
posudok o bolestnom zo dňa 02.03.2001, v ktorom R.. Q. Z. určil bolestné počtom bodov 291,25, ktoré

navrhovateľ vynásobil vyhláškou stanovenou sumou 60,-Sk /jeden bod/ na sumu 17.475,-Sk. Výšku
nároku titulom sťaženia spoločenského uplatnenia /ďalej SSÚ/ navrhovateľ ustálil v zmysle posudku o
sťažení spoločenského uplatnenia zo dňa 04.08.2001, v ktorom R.. Q. Z. SSÚ ohodnotil na počet 300
bodov a v zmysle znaleckého posudku číslo 15/2002 zo dňa 17.06.2002, v ktorom znalkyňa Y.. F. P. SSÚ
ustálila na počet 325 bodov. Súčet pridelených bodov titulom SSÚ navrhovateľ vynásobil sumou 60,-
Sk /jeden bod/ 625 bodov x 60,-Sk na sumu 37.500,-Sk. Navrhovateľ si v konaní pôvodne uplatňoval

celkový nárok na náhradu titulom bolestného a SSÚ v sumu 54.975,-Sk, ktorú z dôvodu hodného
osobitného zreteľa žiadal, aby bola súdom zvýšená o 50 násobok s poukazom na ustanovenie § 7
vyhlášky č. 32/1965 Zb. na v celkovú sumu 2.748.750,-Sk, od ktorej navrhovateľ odpočítal už poskytnuté
plnenie odporcom v prvom rade a to sumu 17.475,-Sk, teda navrhovateľ sa domáhal zaplatenia sumy
2.731.275,-Sk.

Navrhovateľ návrhom doručeným súdu elektronicky dňa 03.12.2013, doplneným dňa 04.12.2013 žiadal,
aby súd pripustil zmenu petitu návrhu tak, že žiadal, aby súd zaviazal žalovaných odporcov na zaplatenie
sumy 30.496,50 € titulom bolestného a sumy 36.347,50 € titulom sťaženia spoločenského uplatnenia,
no ešte pred rozhodnutím súdu o pripustení zmeny petitu návrhu navrhovateľ opäť doručil súdu dňa

05.02.2014návrh,ktorýmžiadal,abysúdpripustilzmenupetitupôvodnéhonávrhutak,žežiadal,abysúd
zaviazal žalovaných odporcov na zaplatenie bolestného v sume 56.213,57 € a na zaplatenie sťaženia
spoločenského uplatnenia v sume 72.465,55 € na tom skutkovom základe, že súdom ustanovený
revidoval posudky o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia na základe, ktorých si navrhovateľ
pôvodne uplatnil nárok.

Súd uznesením č.k. 10Ct 26/2002-392 zo dňa 13.02.2014 pripustil zmenu petitu pôvodného návrhu.

Odporca v prvom rade v písomnom vyjadrení k návrhu navrhovateľa doručenom súdu dňa 31.03.2005
uviedol, že navrhovateľovi vyplatil titulom bolestného sumu vo výške 9.188,-Sk, ktorá predstavovala

polovicu ustáleného bolestného v zmysle posudku o bolestnom zo dňa 02.03.2001, ktorým bolestné
bolo ustálené na 291,25 bodov a v zmysle posudku o bolestnom zo dňa 18.07.2001, ktorým
bolo dodatočne dobodované bolestné na 15 bodov. Teda celková výška bolestného bola ustálená
počtom bodov 306,25, čo predstavuje sumu 18.375,-Sk /306,25 x 60,-Sk/ jeden bod/, ktorú odporca
navrhovateľovi počas konania v zmysle jeho písomného podania doručeného súdu dňa 13.11.2006

doplatil. Odporca navrhovateľovi taktiež zaplatil sumu 9.000,-Sk, ktorá tvorila polovicu odškodnenia
sťaženia spoločenského uplatnenia ustáleného posudkom zo dňa 04.08.2001, ktorú sumu taktiež
doplatil v zmysle jeho vyjadrenia k návrhu doručeného súdu dňa 13.11.2006. Doplatenie základnej sumy
bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia medzi účastníkmi konania sporné nebolo. Odporca v
prvom rade uviedol, že z návrhu navrhovateľa nevyplýva opodstatnenosť uplatneného nároku, nakoľko

u navrhovateľa sa nejedná o prípad hodný osobitného zreteľa. Odporca v prvom rade žiadal prerušiť
konanieouplatnenomnárokunavrhovateľomdoprávoplatnéhoskončeniakonaniavedenéhoOkresným
súdomPrešovpodsp.zn.5T224/2001,nakoľkorozsudok,ktorýmodporkyňavdruhomradebolauznaná
vinnou zo spáchania trestného činu ublíženia na zdraví bol uznesením odvolacieho súdu zrušený a
vec bola Okresnému súdu Poprad vrátená. Odporca v prvom rade počas konania písomným podaním

doručeným súdu dňa 18.10.2007 vzniesol námietku nedostatku pasívnej vecnej legitimácie v konaní a
to z dôvodu, že dopravná nehoda, pri ktorej navrhovateľ utrpel zrania, na základe ktorých si uplatňuje
nárok na náhradu škody sa stala dňa 03.04.2000 v čase, keď bola platná a účinná vyhláška č. 423/ 1991
Zb., ktorou sa ustanovuje rozsah a podmienky zákonného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla. Navrhovateľ návrh na náhradu škody doručil súdu dňa 15.11.2002 v

čase, keď už bol platný a účinný zákon č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti
za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý
v ustanovení § 28 ods. 3 ustanovuje, že práva a povinnosti Slovenskej poisťovne, a.s., vzniknuté zo
zákonného poistenia prechádzajú 1. januára 2002 na kanceláriu. Tieto práva a povinnosti uplatňujea vykonáva v mene a na účet kancelárie Slovenská poisťovňa, a.s. Túto činnosť účtuje Slovenská
poisťovňa, a.s., oddelene od ostatnej činnosti, ktorá zmenila obchodné meno na Allianz - Slovenská
poisťovňa, a.s.. Odporca ďalej v písomnom podaní uviedol, že svojim konaním nezaložil navrhovateľovi

ako poškodenému možnosť uplatniť si voči nemu priamo nárok na zaplatenie žalovanej sumy podľa
ustanovenia § 7 ods. 1 a § 9 vyhlášky č. 423/1991 Zb., nakoľko toto právo je poškodenému priznané len
v prípade, ak by poisťovňa písomne odmietla poškodenému nahradiť škodu alebo jej časť.

Odporkyňa v druhom rade ako aj vedľajší účastník Slovenská kancelária poisťovateľov zastúpený

Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s. žiadali návrh navrhovateľa ako nedôvodný zamietnuť, nakoľko u
navrhovateľa sa nejedná o prípad hodný osobitného zreteľa a zároveň vzniesli námietku premlčania
časti uplatneného nároku navrhovateľa na priznanie bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia v
zmysle jeho posledného písomného podania doručeného súdu dňa 05.02.2014, o ktorom súd rozhodol
unesením č.k 10Ct 26/2002-392 zo dňa 13.02.2014. Odporkyňa v druhom rade ako aj vedľajší účastník
na strane odporkyne v druhom rade žiadali, aby súd prihliadol pri rozhodnutí nároku navrhovateľa na

tú skutočnosť, že navrhovateľ bol v čase vzniku dopravnej nehody, v dôsledku ktorej vznikla škoda na
jeho zdraví, pod vplyvom alkoholu a taktiež, aby súd pri rozhodovaní zobral do úvahy, že bol uznaný
invalidným zo všeobecných dôvodov, nie v súvislosti s poškodením zdravia dopravnou nehodou.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, výsluchom svedkov R.. O. Q.,

J. O., R.D. Q., L. Q., oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov doručených navrhovateľom
súdu spolu s návrhom a to: s obsahom posudku o bolestnom zo dňa 02.03.2001, posudku o sťažení
spoločenského uplatnenia zo dňa 04.08.2001 vypracovaných R.. Q. Z., obsahom znaleckého posudku
č. 15/2002 zo dňa 17.06.2002 vypracovaného znalkyňou z odboru psychológia, odvetvia klinická
psychológia dospelých, obsahom posudku o bolestnom zo dňa 18.07.2001, ktorý súdu doručil odporca

dňa 07.04.2014, oboznámením sa s obsahom spisu Okresného súdu Poprad sp.zn. 5T 224/2001,
oboznámením sa s obsahom rozsudku o rozvode manželstva navrhovateľa vydaného Okresným
súdom Poprad č.k. 7C 221/98-63 dňa 28.08.1998, právoplatným dňa 24.10.1998. Súd vo veci
nariadil uznesením č.k. 10Ct 26/02-2013 zo dňa 04.12.2008 znalecké dokazovanie znalcom z odboru
zdravotníctvo a farmácia, odvetvia traumatológia, vykonaním znaleckého úkonu súd poveril znalca

R.. O. X., ktorý súdu doručil písomný znalecký posudok č. 13/2009. Súd vo veci nariadil uznesením
č.k. 10Ct 26/02-2014 zo dňa 04.12.2008 znalecké dokazovanie znalcom z odboru zdravotníctvo a
farmácia,odvetviapsychiatria,vykonanímznaleckéhoúkonusúdpoverilO. R..P.Q.,ktorásúdudoručila
písomný znalecký posudok č. 5/2011. V dôsledku doručenia námietok voči predmetnému znaleckému
posudku vznesených navrhovateľom, súd znalkyňu vypočul na pojednávaní konanom dňa 24.03.2014.

Navrhovateľ vo svojom návrhu bol povinný v zmysle ust. § 79 ods. 1 O.s.p. pravdivo opísať rozhodujúce
skutočnostiaoznačiťdôkazy,ktorýchsadovolávaaďalejprispieťkdosiahnutiuúčelukonaniapravdivým
a úplným opísaním potrebných skutočností a označením dôkazných prostriedkov v zmysle ust. § 101
ods.1O.s.p.Súdskutkovýstavpovažovalzapreukázanýnazákladevykonanéhodokazovania.Súd vec
prejednal v intenciách tvrdení uvádzanými navrhovateľom v návrhu, ktorými odôvodňoval svoj žalobný

návrh.
I.

Medzi účastníkmi konania bola sporná pasívna vecná legitimácia žalovaného odporcu v prvom rade.

Súd skúmal dôvodnosť uplatnenej námietky nedostatku pasívnej vecnej legitimácie odporcom v prvom
rade. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že odporca v prvom rade nie je vo
veci pasívne vecne legitimovaný subjekt a návrh navrhovateľa na náhradu škody titulom bolestného a
sťaženia spoločenského uplatnenia voči odporcovi v prvom rade v celom rozsahu zamietol, nakoľko
navrhovateľ utrpel škodu na zdraví pri dopravnej nehode dňa 03.04.2000, to je v čase platnosti a

účinnosti vyhlášky č. 423/1991 Zb. ktorou sa ustanovuje rozsah a podmienky zákonného poistenia
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Navrhovateľ svoj návrh na
náhradu škody na zdraví doručil súdu však až dňa 15.11.2002, kedy už bol platný a účinný zákon
č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov. V zmysle ustanovenia § 28 ods. 3

zákonač.381/2001Z.z.opovinnomzmluvnompoistenízodpovednostizaškoduspôsobenúprevádzkou
motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov práva a povinnosti Slovenskej poisťovne,
a.s., vzniknuté zo zákonného poistenia prechádzajú 1. januára 2002 na kanceláriu. Tieto práva a
povinnosti uplatňuje a vykonáva v mene a na účet kancelárie Slovenská poisťovňa, a.s. Túto činnosťúčtuje Slovenská poisťovňa, a.s. oddelene od ostatnej činnosti. Navrhovateľ aj napriek citovanému
zneniu ustanovenia § 28 zákona č. 381/2001 Z.z. v čase doručenia žalobného návrhu súdu - 15.11.2002
namiesto povinného subjektu, ktorým by bola Slovenská kancelária poisťovateľov, IČO: 36 062 235 so

sídlom Trnavská cesta 82, 826 58 Bratislava zažaloval pôvodne Slovenskú poisťovňu, a.s., IČO: 00 151
700 so sídlom Dostojevského rad č. 4, Bratislava, ktorá zmenila obchodné meno na Allianz - Slovenská
poisťovňa, a. s.. Súd na základe vykonaného dokazovania ďalej uvádza, že voči žalovanému odporcovi
v prvom rade Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s. súd návrh navrhovateľa zamietol predovšetkým
na základe vyššie uvedeného dôvodu, zároveň je potrebné uviesť, že voči žalovanému odporcovi v

prvom rade navrhovateľovi nevznikol nárok na priame plnenie, nakoľko navrhovateľ si voči Slovenskej
poisťovni, a.s. uplatnil nárok v čase účinnosti vyhlášky č. 423/1991 Zb., ktorou sa ustanovuje rozsah a
podmienky zákonného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla
- Slovenská poisťovňa, a.s. písomne neodmietla navrhovateľovi poskytnúť zo zákonného poistenia
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, ktorého prevádzkovateľkou v
čase dopravnej nehody bola odporkyňa v druhom rade nároky na náhradu škody, v dôsledku čoho

navrhovateľovi nevzniklo právo uplatniť si nárok priamo voči poisťovni podľa ustanovenia § 9 ods.
2 vyhlášky č. 423/1991 Zb., podľa ktorého, takýto nárok vzniká poškodenému dňom, keď poisťovňa
písomne odmietla poškodenému nahradiť škodu alebo jej časť, môže poškodený uplatniť svoje nároky
na príslušnom súde aj proti poisťovni. Navrhovateľ listom zo dňa 16.03.2001 požiadal odporcu v
prvom rade o poskytnutie náhrady škody, ktorá mu vznikla v dôsledku dopravnej nehody zapríčinenej

odporkyňou v druhom rade dňa 03.04.2000. Poisťovňa písomným podaním zo dňa 26.06.2001 /listinný
dôkaz č.l. 9 spisu/ priznala navrhovateľovi uplatnený základný nárok za utrpené zranenia, ktorý mu
bol vyplatený vo výške 50%, nakoľko v tomto čase ešte nebolo právoplatne skončené trestné konanie,
na základe ktorého by bolo jednoznačne preukázané zavinenie odporkyne v druhom rade, za ktorú
bola Slovenská poisťovňa, a.s. povinná škodu na zdraví navrhovateľovi vyplatiť. V čase priznania

náhrady za zranenia si navrhovateľ voči poisťovni neuplatnil nárok na náhradu škody titulom sťaženia
spoločenského uplatnenia. Súd považoval za preukázané, že navrhovateľ v čase uplatnenia si nároku
na náhradu škody na zdraví u odporcu v prvom rade ani nedisponoval posudkami, ktorými sťaženie
spoločenského uplatnenie bolo konštatované, nakoľko obidva posudky o sťažení spoločenského
uplatnenia boli vyhotovené po dátume listu, ktorým si navrhovateľ nárok na náhradu škody na zdraví

uplatnil, t.j. po dni 16.03.2001. Posudok o sťažení spoločenského uplatnenia, ktorým SSÚ bolo ustálené
na 300 bodov bol R.. Q.. Z. bol vyhotovený dňa 04.08.2001 a znalecký posudok č. 15/20002 bol
vyhotovený Y.. F. P. dňa 17.06.2002, ktorým SSÚ bolo ustálené na počet 325 bodov.

II.

Z výsluchu účastníkov konania a z obsahu rozsudku Okresného súdu Poprad číslo konania 5T
224/01-243 zo dňa 13.01.2005, právoplatného dňa 12.06.2006 mal súd preukázané, že odporkyňa v
druhom rade bola uznaná vinnou z trestného činu ublíženia na zdraví podľa ustanovenia § 224 ods. 1,
ods.2Tr.zákonanatomskutkovomzáklade,žedňa03.04.2000asio21:10hod.viedlaosobnémotorové

vozidlozn.Z.Y.,F.:Y.XX-XXpocesteč.1/18vPopradesmeromodobceHozelec,pričomnakm606,150
za križovatkou s C.. K.. T. D. J.. A., Y. P. K. v dôsledku nevenovania dostatočnej pozornosti vedeniu
vozidla, na vyznačenom prechode pre chodcov nedala prednosť poškodenému L. Q. - navrhovateľovi
v prejednávanej civilnej veci a ľavou prednou časťou vozidla ho zrazila, čím mu spôsobila zlomeninu
panvy, zlomeninu pravej lýtkovej kosti, zlomeninu ľavej holennej kosti v kolene a ďalšie zranenia s

liečením v trvaní troch mesiacov, čím inému z nedbanlivosti spôsobila ťažkú ujmu na zdraví preto, že
porušila dôležitú povinnosť uloženú jej podľa zákona, v dôsledku čoho bol odporkyni v druhom rade
uložený peňažný trest a navrhovateľ bol odkázaný s nárokom na náhradu škody na občianskoprávne
konanie.

Navrhovateľ za účelom preukázania opodstatnenosti uplatnených nárokov spolu s návrhom súdu doručil
listinné dôkazy a to: posudok o bolestnom zo dňa 02.03.2001, v ktorom bol rozsah bolestného ustálený
na 291,25 bodov a R.. Q..Z. primár úrazovej a rekonštrukčnej chirurgie uviedol, že navrhovateľ
v dôsledku utrpeného úrazu dňa 03.04.2000 utrpel zlomeninu panvy, zlomeninu fibuly, zlomeninu
med. kond. tibie, roztrhnutie postranného väzu kolena, pomliaždenie predkolenia, pomliaždenie hlavy,

pomliaždenie rúk, pomliaždenie glutei, tržnú ranu hlavy. Navrhovateľ spolu s návrhom doručil písomný
posudok o sťažení spoločenského uplatnenia zo dňa 04.08.2001 vypracovaný taktiež R.. Q.. Z., ktorý
konštatoval, že u navrhovateľa nastali v dôsledku poškodenia zdravia dňa 03.04.2000 trvalé následky a
to vikľavosť kolena s potrebou nosenia ortézy. Sťaženie spoločenského uplatnenia lekár ustálili na počet300 bodov. Navrhovateľ spolu s návrhom doručil aj listinný dôkaz a to znalecký posudok č. 15/2002
vypracovaný Y.. F. P., ktorá ustálila sťaženie spoločenského uplatnenia navrhovateľa tak, že navrhovateľ
trpí vážnymi duševnými poruchami po iných ťažkých poraneniach okrem poranení hlavy na počet 300

bodov a konštatovala u navrhovateľa ťažkosti po ťažkých zraneniach iných častí tela bez bližšieho
objektívneho nálezu, čo ustálila na 25 bodov.

Navrhovateľ počas konania na pojednávaní konanom dňa 22.10.2007 uviedol, že v deň vzniku škody
na jeho zdraví, bol s priateľom vo večierke, kde si kúpili víno a už v toto čase bol pod vplyvom

alkoholu. Na ceste domov musel aj s kamarátom prejsť cez vozovku. Na prechod cez vozovku si vybrali
miesto označené prechodom pre chodcov. Vozovku v tomto mieste začali prechádzať. Vodič s vozidlom
prichádzajúcim od mesta Svit im dal prednosť, navrhovateľ s priateľom prešli dva jazdné pruhy, začali
prechádzať tretím jazdným pruhom. V tomto čase navrhovateľ zaregistroval prichádzajúce vozidlo, no
zdalo sa mu, že je ďaleko, avšak keď už navrhovateľ prechádzal časť vozovky, zrazu vozidlo bolo pri ňom
a zrazilo ho. Priateľ navrhovateľa sa stihol zrážke s prichádzajúcim vozidlom vyhnúť tým, že odskočil

z vozovky. Navrhovateľ sa k rozsahu utrpeným zraneniam ako aj k dôsledkom vyvolaných zranení,
vyjadril počas výpovede na konaní dňa 22.10.2007, ako aj počas ďalších výpovedí počas konania tak,
že utrpené zranenia ho úplne obmedzili vo všetkých oblastiach jeho života. V čase vzniku škody na
zdraví navrhovateľ uviedol, že mal 48 rokov, bol aktívnym športovcom - registrovaným futbalistom,
venoval sa výchove detí, v rozhodnom období pred vznikom škody na jeho zdraví už síce nepracoval v

dôsledku hromadného prepúšťania zamestnancov zamestnávateľom, no podľa vyjadrenia navrhovateľa
mal prísľub od zamestnávateľa, že v prípade zlepšenia ekonomickej situácie, by s ním zamestnávateľ
opäť uzavrel pracovný pomer. Po vzniku škody na zdraví bolo rozvedené jeho manželstvo. Navrhovateľ
v dôsledku prežívaných bolestí pri liečení utrpených zranení a v dôsledku sťaženia jeho spoločenského
uplatnenia má za to, že v jeho v prípade sú splnené podmienky na postup súdu v zmysle § 7 ods.

3 vyhlášky č. 32/1965 Zb. o odškodňovaní bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia. Navrhovateľ
uviedol, že nemôže v dôsledku pretrvávajúcich bolestí a v dôsledku konštatovaného trvalého následku
a to vikľavosti kolena a psychických pretrvávajúcich ťažkostí vykonávať žiadnu prácu na ktorú
má potrebné vzdelanie. Navrhovateľ mal zváračské skúšky, vykonával prácu zvárača u pôvodného
zamestnávateľa a pred rokmi vykonával povolanie vodiča. V dôsledku nemožnosti zamestnať sa,

navrhovateľ nemohol prispievať na výživu jeho detí a nemohol sa im venovať v takom rozsahu ako
pred poškodením zdravia. Navrhovateľ sa v dôsledku poškodenia zdravia nemohol venovať aktívne a
ani rekreačne športu. Navrhovateľ počas konania nepoprel, že bol uznaný Sociálnou poisťovňou za
invalidného zo všeobecných dôvodov, nie v súvislosti s utrpenými zraneniami v dôsledku dopravnej
nehody.

Odporkyňavdruhomradeakoajvedľajšíúčastníknastraneodporkynevdruhomrade počaskonaniana
základe výsledkov dokazovania žiadali návrh navrhovateľa zamietnuť, nakoľko navrhovateľovi nevznikol
nárok na mimoriadne zvýšenie bolestného, nakoľko navrhovateľ nepreukázal a ani lekár vyhovujúci
posudok o bolestnom nekonštatoval mimoriadne bolestivý spôsob liečby utrpených zranení a poukázali

aj na tú skutočnosť, že navrhovateľ čiastočne svojim konaním prispel k vzniku škody na jeho zdraví,
keď cez vozovku prechádzal v opitom stave. Podľa vyjadrení odporkyne v druhom rade a vedľajšieho
účastníka na strane odporkyne v druhom rade, taktiež nie je dôvod na priznanie mimoriadneho zvýšenia
sťaženia spoločenského uplatnenia u navrhovateľa, nakoľko navrhovateľ zakrátko po vzniku škody
na jeho zdraví bol uznaný Sociálnou poisťovňou invalidným dôchodcom zo všeobecných dôvodov,

psychické problémy navrhovateľa deklarované v znaleckom posudku č. 15/2002 vypracovaného Y.. F..
P. /predloženého navrhovateľom súdu spolu so žalobným návrhom/ neboli vyvolané výlučne následkom
zranení utrpených pri dopravnej nehode. Znalkyňa v posudku uviedla, že psychické problémy, ktoré
sa u navrhovateľa vyskytovali pred dopravnou nehodou sa v dôsledku utrpených zranení pri dopravnej
nehode len prehĺbili.

Súd v konaní vypočul svedkyňu R.. O. Q. na pojednávaní konanom dňa 28.11.2007, ktorá bola
bývalou manželkou navrhovateľa. Svedkyňa vo svojej výpovedi skonštatovala, že konanie o rozvod
manželstva, ktoré uzavrela s navrhovateľom bolo vedené v rokoch 1994 - 1998. Uviedla, že navrhovateľ
od decembra roku 1999 nepracoval, nakoľko zamestnávateľ v dôsledku prijatých organizačných zmien

s navrhovateľom ukončil pracovný pomer. Z manželstva pochádza päť detí, ktoré študovali v čase
vzniku škody na zdraví u navrhovateľa - najstarší syn L. L. I. XXXX doštudoval vysokú školu, syn
B. skončil strednú školu a začal študovať na vysokej škole, synovia K. D. R. študovali na strednej
škole a najmladší syn R. bol žiakom základnej školy. Svedkyňa uviedla, že navrhovateľ od roku1999 prestal platiť výživné na deti, ktoré neplatil svedkyni resp. deťom ani v čase výsluchu svedkyne,
nakoľko je nezamestnaný v dôsledku trvalých následkov spôsobených dopravnou nehodou. Svedkyňa
vo výpovedi uviedla, na rozdiel od konštatovaní uvádzaných v rozsudku Okresného súdu Poprad č.

k. 7C 221/98-63 zo dňa 28.08.1998, právoplatného dňa 24.10.1998, ktorým manželstvo navrhovateľa
a svedkyne bolo rozvedené, že navrhovateľ sa zo spoločnej domácnosti odsťahoval až po rozvode
ich manželstva. Svedkyňa taktiež vo výpovedi na rozdiel od konštatovaného skutkového stavu súdom
v rozsudku o rozvode manželstva svedkyne a navrhovateľa uviedla, že navrhovateľ sa o domácnosť
a rodinu pred rozvodom primerane staral. Svedkyňa sa vyjadrila, že navrhovateľ bol registrovaným

futbalovým hráčom, vo voľnom čase sa rekreačne venoval aj iným športom. Po úraze futbal prestal
hrať, ako aj rekreačne športovať a prestal sa po športovej stránke venovať aj ich spoločným deťom.
Svedkyňa uviedla počas svojej výpovede, že nevie o žiadnych ochoreniach navrhovateľa, ktorými by
trpel v dôsledku utrpeného úrazu pri dopravnej nehode. Svedkyňa ďalej uviedla, že k navrhovateľovi
nemá odpor v dôsledku jeho zjavných trvalých následkov, ale v dôsledku dôvodov, ktoré bližšie
nekonkretizovala.

Z obsahu rozsudku Okresného súdu Poprad č. k. 7C 221/98-63 zo dňa 28.08.1998, právoplatného
dňa 24.10.1998, ktorým manželstvo navrhovateľa a vypočutej svedkyne bolo rozvedené vyplýva, že
svedkyňa ako navrhovateľka žiadala, aby súd rozviedol jej manželstvo uzavreté s navrhovateľom /v
rozvodovom konaní v procesnom postavení odporcom/ na tom skutkovom základe, že ich manželstvo

už dlhé roky prestalo plniť účel, na ktorý bolo uzavreté. Navrhovateľ už v roku 1994 podal návrh
na rozvod, ktorý bol však súdom zamietnutý. Navrhovateľ v roku 1993 opustil spoločnú domácnosť,
do spoločnej domácnosti sa vrátil v roku 1997, no správal sa agresívne, o rodinu sa nestaral a
keďže deti boli školopovinné, potrebovali pre štúdium pokojné rodinné prostredie trvala na tom, aby
súd manželstvo s navrhovateľom rozviedol. Navrhovateľ vo vyjadrení k návrhu svedkyne na rozvod

manželstva potvrdil, že v ich manželstve dochádzalo k nedorozumeniam, uviedol, že pomáhal svedkyni
s výchovou detí, keď boli mladšie. Navrhovateľ vo vyjadrení k návrhu na rozvod manželstva nepoprel,
že požíval alkoholické nápoje, v čom videl únik od manželských problémov. Navrhovateľ potvrdil, že
sa do domácnosti po odsťahovaní v roku 1993 vrátil, no často prespával mimo bytu u kamarátov. Súd
na základe vykonaného dokazovania konštatoval, že navrhovateľ si neplnil vyživovaciu povinnosť voči

maloletým deťom počas trvania manželstva, v dôsledku čoho boli vedené konania o určenie vyživovacej
povinnosti navrhovateľa voči deťom pochádzajúcich z manželstva so svedkyňou už v roku 1987. Súd
na základe vykonaného dokazovania konštatoval, že manželstvo navrhovateľa s vypočutou svedkyňou
už dlhé roky neplnilo svoje základné funkcie najmä výchovnú, ekonomickú a biologickú. Manželstvo
účastníkov konania stratilo význam nielen pre manželov - navrhovateľa a svedkyňu, ale aj pre deti, ktoré

boli vychovávané dlhý čas bez prítomnosti navrhovateľa. Súd v rámci určenia vyživovacej povinnosti
navrhovateľa voči deťom, ktoré boli zverené na čas po rozvode svedkyni ako matke konštatoval, že
zamestnávateľ navrhovateľa hodnotil ako priemerného zamestnanca s tým, že často sa stávalo, že
navrhovateľ nenastúpil na zmenu, čo dodatočne ospravedlnil práceneschopnosťou.

Súd na základe vykonaného dokazovania nemal preukázané, že by navrhovateľ ako účastník konania
v konaní o rozvod manželstva vo vzťahu k odôvodneniu rozvodového rozsudku postupoval v zmysle
ustanovenia § 165 ods. 1 O.s.p. podľa ktorého - pokiaľ nemá odôvodnenie rozsudku podklad v zistení
skutkového stavu, môže účastník pred tým, ako rozsudok nadobudne právoplatnosť, navrhnúť, aby
odôvodnenie bolo opravené.

Svedok J. O., ktorý je bývalým švagrom navrhovateľa svojou výpoveďou potvrdil skutkový stav
uvedený navrhovateľom, že navrhovateľ pracoval vo L. Y., s tým, že navrhovateľ najskôr vykonával
povrchovú úpravu výrobkov, neskôr si spravil zváračský kurz, v tomto odbore získal navrhovateľ vysokú
kvalifikáciu. Svedok vo výpovedi ďalej uviedol, že navrhovateľ počas trvania pracovného pomeru svojmu

zamestnávateľovidoručilniekoľkozlepšovacíchnávrhov,ktorébolináslednerealizovanévpraxi.Svedok
uviedol, že s navrhovateľom bol pracovný pomer ukončený výpoveďou ešte pred vznikom škody na jeho
zdraví. Svedok sa nevedel vyjadriť, či navrhovateľ bol oslovený pôvodným zamestnávateľom alebo iným
zamestnávateľom, aby pre neho vykonával navrhovateľ zváračské práce. Svedok len uviedol, že mal
vedomosť o tom, že navrhovateľ si hľadal zamestnanie. Svedok uviedol, že navrhovateľ hral futbal do

35. roku veku, staral sa o deti. Po strate zamestnania navrhovateľ prestal platiť výživné na deti. Svedok
uviedol, že v dôsledku utrpených zranení, navrhovateľ už zváračské práce vykonávať nemohol, nakoľko
podľa jeho vyjadrenia výkon týchto prác lekárka navrhovateľovi neodporučila. Svedok sa vyjadril, že
mal vedomosť o tom, že navrhovateľ sa o rodinu staral, ale sám svedok uviedol, že si konkrétne napodrobnosti rodinného života navrhovateľa s rodinou nepamätal. Svedok uviedol, že si nepamätá, že
by mal navrhovateľ v práci absencie z dôvodu požitia alkoholu a taktiež sa vyjadril, že navrhovateľ pred
dopravnou nehodou nemal žiadne zdravotné problémy.

Vypočutí svedkovia - synovia navrhovateľa R. Q. D. L. Q. zhodne uviedli, že navrhovateľ pred dopravnou
nehodou bol fyzicky zdatným človekom. Navrhovateľ, ako ich otec sa o rodinu staral. Trávili spolu voľný
čas, otec ich viedol k športu. Po utrpenom úraze, navrhovateľ v obmedzenej miere prispieval finančne
na ich výživu, nakoľko sa nemohol v dôsledku utrpeného úrazu zamestnať. Svedkovia uviedli, že každý

zo študujúcich bratov si musel zobrať študentskú pôžičku, aby mohli doštudovať. Svedkovia zhodne
skonštatovali,žespôsobliečbynavrhovateľapodopravnejnehodebolbolestivýauviedli, ženavrhovateľ
trpí bolesťami v dôsledku poškodenia zdravia pri dopravnej nehode aj v súčasnosti.

Súd za účelom ustálenia skutkového stavu vo veci nariadil uznesením č. k. 10Ct 26/02-2013 zo dňa
04.12.2008 znalecké dokazovanie znalcom z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvia traumatológia,

vykonaním znaleckého úkonu súd poveril znalca R.. O. X., ktorý súdu doručil písomný znalecký
posudok č. 13/2009, ktorým revidoval posudok bolestnom zo dňa 02.03.2001 ako aj posudok o sťažení
spoločenského uplatnenia zo dňa 04.08.2001 vypracovaných R.. Q. Z., ktorých obsah súd citoval v
úvode odôvodnenia rozsudku ako aj celkový zdravotný stav navrhovateľa pred dopravnou nehodou a
po nej.

Z obsahu znaleckého posudku je zrejmé, že pre znalca popísať zdravotný stav navrhovateľa
pred dopravnou nehodou bolo z medicínskeho hľadiska náročné vzhľadom na neúplnú zdravotnú
dokumentáciu, ako aj v dôsledku kvality vedomia navrhovateľa, ktorá je u navrhovateľa zmenená v
zmysle ťažkého kontaktu s navrhovateľom, ktorý si nevedel pri rozhovore so znalcom spomenúť na

podstatné okolnosti svojho života. Navrhovateľ nevedel kde sa nachádza jeho zdravotná dokumentácia,
nevedel na základe akých skutkových okolností je invalidným dôchodcom. Navrhovateľ nevedel na
základe akého odporúčania bol uznaný invalidným. Z obsahu písomného znaleckého posudku a to z
odpovede na prvú otázku vyplýva, že znalec síce z neúplnej zdravotnej dokumentácie navrhovateľa,
ktorá je vedená prakticky od 22.01.1999 /ktorú však nemožno skompletizovať, nakoľko navrhovateľ si

nepamätal, aké vyšetrenia podstúpil a v ktorých zdravotníckych zariadenia boli vykonané/ uviedol, že z
obdobia pred dopravnou nehodou sa navrhovateľ liečil pre degeneratívne a bolestivé zmeny chrbtice,
ktoré si vyžadovali odborné lekárske vyšetrenia, medikamentóznu liečbu, rehabilitačnú liečbu a pod.
Zo záznamov zo zdravotnej dokumentácie je zrejmé, že toto fyzické poškodenie zdravia navrhovateľa
určite obmedzovalo pri pracovných činnostiach, ako aj športe. Bližšie sa znalec už k degeneratínym

ochoreniam chrbtice navrhovateľa nevyjadril, nakoľko podľa vyjadrenia znalca ide u navrhovateľa o
chorobné zmeny, ktoré liečia ortopédi a nejde o úrazové zmeny. Pri takýchto ochoreniach chrbtice
sa nedoporučuje preťažovanie chrbtice dlhodobým státím, nosením ťažkých bremien a pod.. Znalec
konštatoval, že z dostupnej zdravotnej dokumentácie je taktiež zrejmé, že navrhovateľ bol prakticky
počas12mesiacovčastovyšetrovanýulekára,bolopakovanepráceneschopný-spoluskoro4mesiace.

Znalec konštatoval, že na základe opísaných ochorení chrbtice navrhovateľ nemohol vykonávať ťažšie
fyzické práce, respektíve ich vykonával s obmedzením, no neboli pre neho vhodné. Pri takýchto
ochoreniach chrbtice futbal nie je vhodným doplnkovým športom a znalec uviedol, že predpokladá, že
by bolo ťažké, aby navrhovateľ hral futbal závodne vzhľadom na ochorenie chrbtice navrhovateľa aj
pred dopravnou nehodou.

Znalec v odpovedi na druhú otázku opísal rozsah zranení a poškodenia zdravia, ktoré navrhovateľ pri
nehode utrpel a zároveň uviedol, že posudzované porušenia, aký majú vplyv na jeho každodenný život,
zároveňsaznalecvyjadril,činavrhovateľmôževykonávaťfyzickynáročnúprácu resp.prácevovýškach
a či môže navrhovateľ športovať - behať. Z obsahu opísaných následkov utrpených úrazom, znalec

konštatoval, že navrhovateľ nemôže vykonávať náročnú fyzickú prácu, práce vo výškach, kontaktné
športy, beh. Znalec však uviedol, že navrhovateľ vzhľadom na zdravotný stav môže vykonávať iné športy
akým je plávanie, bicyklovanie, posilňovanie a precvičovanie svalstva celého tela.

Znalec v odpovedi na tretiu otázku konštatoval, že existujú operačné možnosti za účelom odstránenia

následkov úrazu, no sú indikované podľa veku pacienta a sú indikované spolupracujúcim pacientom.

Na štvrtú otázku, či došlo od nehody k zhoršeniu následkov úrazu, aká je perspektíva zlepšenia
následkov úrazu do budúcna a aký vplyv má vek navrhovateľa na perspektívu zlepšenia/zhoršeniajeho zdravotného stavu do budúcnosti znalec odpovedať nevedel vzhľadom na chýbajúcu zdravotnú
dokumentáciu a nemožnosti získania úplnej a adekvátnej anamnézy ohľadom liečenia a vyšetrení od
samotného navrhovateľa. Znalec však konštatoval, že vzhľadom na vek navrhovateľa je zrejmé, že

ťažkosti v zmysle bolestivosti chrbtice, porušenia panvového prstenca s poruchou statiky chrbtice a
poruchou funkcie dolných končatín sa budú zhoršovať, a to aj z dôvodu chorobných zmien chrbtice,
ktoré boli prítomné už pred úrazom.

V odpovedi na piatu otázku znalec skonštatoval, že u navrhovateľa pretrváva aj v súčasnosti výrazná

nestabilita ľavého kolenného kĺbu s potrebou nosenia ortézy. Znalec konštatoval, že nestabilita
kolenného kĺbu navrhovateľa obmedzuje pri športe v zmysle vykonávania dynamických športov, dlhej
turistiky, no navrhovateľ je schopný vykonávať všetky bežné činnosti - môže chodiť na prechádzky, jazdiť
na bicykli, plávať a podobne.

V odpovedi na šiestu otázku znalec uviedol, že u navrhovateľa trvá porušenie panvového prstenca s

poruchou statiky chrbtice a poruchou funkcie dolných končatín. Zo zdravotnej dokumentácie je zrejmé,
že navrhovateľ mal už pred úrazom chorobne postihnutú chrbticu degeneratívnymi zmenami, ktoré u
neho vyvolávali bolestivé stavy, pre ktoré bol liečený. Zlomenina panvového kruhu, ktorú navrhovateľ
utrpel pri úraze u neho s určitosťou spôsobila zhoršenie stavu častejšími atakmi bolestivosti chrbtice.
Súčasne však treba brať do úvahy aj chorobné zmeny chrbtice, ktoré boli u navrhovateľa prítomné

už pred úrazom a na ktoré sa opakovane liečil. Preto pri stanovení bodového hodnotenia aj napriek
ťažkostiamnavrhovateľaznalecuvedenýnásledokhodnotildolnouhranicoubodovatopoložkou321c/u
mužov 150 bodov. Znalec konštatoval, že k ustáleniu zdravotného stavu u navrhovateľa došlo v mesiaci
apríl roku 2002.

V odpovedi na siedmu otázku či je potrebné, aby navrhovateľ v dôsledku poškodenia zdravia
spôsobeného dopravnou nehodou dňa 03.04.2000 užíval lieky, ak áno aké, v akom rozsahu a ako
často znalec uviedol, že vo všeobecnosti je liečba u navrhovateľa atypická, nie je zdokumentovaná.
Odpovedať na túto otázku je ťažké, lebo ak by navrhovateľ vyvíjal snahu o liečbu napr. poranenia
nestability ľavého kolenného kĺbu, tak by bol pravidelne sledovaný v ambulancii, urobili by sa mu

doplňujúce vyšetrenia nar. MRI a pod., kde by bolo vidieť stavy chrupaviek respektíve kĺbových plôch.
Podľa výsledkov vyšetrenia by navrhovateľovi boli ordinované lieky. No tieto úvahy sú hypotetické,
nakoľko znalec uviedol, že z doloženej zdravotnej dokumentácie je zrejmé, že navrhovateľ vyhľadával
lekárske vyšetrenia iba pri bolestiach alebo pri akútnom zhoršení zdravotného stavu. Znalec konštatoval,
že navrhovateľ toho času v dôsledku poškodenia zdravia spôsobeného dopravnou nehodou zo dňa

03.04.2000 neužíva pravidelne žiadne lieky.

V odpovedi na ôsmu otázku znalec uviedol, že podľa dostupnej zdravotnej dokumentácie doba liečenia
navrhovateľa trvala od 03.04.2000 do 10.04.2001 a doba PN od 04.04.2000 s tým, že navrhovateľ
bol stanovený práceschopným od 19.04.2001. Liečenie navrhovateľa bolo obnovené od 12.06.2001,

kedy bol navrhovateľ znovu hospitalizovaný na traumatologickom oddelení a to za účelom odstránenia
kovových skrutiek z oblasti operovaného ľavého kolena. Po takomto zákroku sa doba liečenia a PN
obnovuje v priemere na 10 - 14 dní. V zdravotnej dokumentácii chýbajú záznamy o liečbe po prepustení
z nemocnice a v zdravotnej karte chýba zdôvodnenie, prečo PN trvala od 12.06.2001 do 21.07.2001.

V posudzovanom prípade bola doba liečenia navrhovateľa predĺžená voči priemeru, pričom z
dostupnej zdravotnej dokumentácie chýba adekvátne zdôvodnenie. Znalec skonštatoval v odpovedi, že
navrhovateľ pri vyšetrení nevedel túto predĺženú dobu zdôvodniť, pretože na časový odstup si už na
priebeh liečby presne nepamätal.

Znalec na deviatu otázku - ako sa prejavuje sťaženie spoločenského uplatnenia navrhovateľa po nehode
a v súčasnosti uviedol, že posudzované poranenia u navrhovateľa zanechali somatické trvalé následky
v zmysle:
a/ porušenia panvového prstenca s poruchou statiky chrbtice a poruchou funkcie dolných končatín, no
znalec zároveň konštatoval ako aj v odpovediach na niektoré z citovaných predchádzajúcich otázok,

že zo zdravotnej dokumentácie navrhovateľa je zrejmé, že už pred úrazom navrhovateľ mal chorobne
postihnutú chrbticu degeneratívnymi zmenami, ktoré u neho vyvolávali bolestivé stavy, pre ktoré musel
byť preliečený, no zlomenia panvového kruhu, ktorú navrhovateľ utrpel pri úraze s určitosťou spôsobila
zhoršenie stavu s častejšími atakmi bolestivosti chrbtice,b/ kývavosti ľavého kolenného kĺbu s potrebou nosenia ortopedického podporného prístroja. Znalec
konštatoval, že aj napriek operácii je ľavý kolenný kĺb nestabilný,
c/ rozsiahlych plošných jaziev v oblasti pravej zákolennej jamky a predkolenia a pooperačných jaziev

v oblasti ľavého kolena.

Znalec konštatoval zhodne ako v odpovedi na otázku číslo 1 a 5, že na základe opísaných
následkov je zrejmé, že navrhovateľ nemôže vykonávať náročnú fyzickú prácu, práce vo výškach,
kontaktné športy, beh. Zo športov je doporučované plávanie, bicyklovanie, precvičovanie celého tela.

Uvedené doporučené aktivity navrhovateľ môže vykonávať. Taktiež je navrhovateľ schopný samostatne
vykonávať všetky bežné denné činnosti, je schopný kratších prechádzok, striedavého zaťažovania v
zmysle státia a sedenia pri práci.

Úlohou znalca bolo v odpovedi na desiatu otázku posúdiť správnosť vyčíslenia bodového ohodnotenia
bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia navrhovateľa uvedených v posudku o bolestnom zo

dňa 02.03.2001 a posudku o sťažení spoločenského uplatnenia zo dňa 04.08.2001 vypracovaných R..
Q. Z..

Znalec výšku odškodnenia za bolesť pre posudzované poranenia ustálil na 555,625 bodov.
Odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia pre posudzované poranenia znalec ustálil na 410

bodov.

Znalec v odpovedi uviedol, že v posudku o bolestnom zo dňa 02.03.2001 položky boli vyčíslené správne,
okrem položky 195a/, ktorá mala byť správne uvedená ako položka 195b/, pretože išlo o zlomeninu s
posunutím úlomkov. Znalec bolestné doplnil ešte o položky:

- o položku 246a/ - šok ľahkého stupňa - uvedená diagnóza nebola síce uvedená v závere prepúšťacích
správ, ale z priebehu liečby - klinického stavu pri prijatí na OCP a z poklesu hodnôt krvného obrazu je
zrejmé, že u navrhovateľa prebehol šokový stav.
- o položku 169 - s tým, že podľa názoru znalca u navrhovateľa jednoznačne došlo k rozhrnutiu predného
skríženého väzu ľavého kolenného kĺbu, v bodovom hodnotení je vyčíslené len natrhnutie.

- o položku 162 - u navrhovateľa bola pri prijatí do nemocnice po úraze popísaná veľká skalpačná rana
na lýtku až na svaly v oblasti pravého predkolenia, hojenie bolo komplikované odumretím kože,
- o položku 240 - vzhľadom na defekt mäkkých tkanív, respektíve kože v oblasti zákolennej jamky
vpravo, bola u navrhovateľa potrebná operácia - voľný dermo - epidermálny prenos kože v rozsahu 84
cm? povrchu tela.

- o položku 173b/ artroskópia ľavého kolenného kĺbu - navrhovateľovi podľa názoru znalca patrí ako
nové bolestné čiže v plnej sadzbe, lebo išlo o novú hospitalizáciu, novú operáciu a tým aj novú bolesť.
- o položku 170 - podľa názoru znalca uvedená položka prináleží navrhovateľovi ako ohodnotenie bolesti
v súvislosti s operáciou - náhradou predného skríženého väzu, pričom išlo o novú hospitalizáciu, novú
operáciu a ďalšiu bolesť, táto položka mala byť počítaná v plnej výške.

- o položku 162 - navrhovateľovi prináleží náhrada za bolesť, ktorá súvisela s ďalšou operáciou, pri
ktorej sa z oblasti ľavého kolenného kĺbu vyberali skrutky, pričom išlo o novú hospitalizáciu, o novú
operáciu aj novú bolesť.

Znalec uviedol, že pôvodné hodnotenie sťaženie spoločenského uplatnenia v posudku zo dňa

04.08.2001 a to položka 395 b/ je vyčíslená správne. Znalec doplnil sťaženie spoločenského uplatnenia
u navrhovateľa o položku 321c/ - porušenie súvislosti panvového prstenca s poruchou statiky chrbtice u
mužov, pričom dátum ustálenia zdravotného stavu v súvislosti s touto položkou znalec stanovil na apríl
roku 2002. Znalec SSÚ doplnil o položku 430 - jazvy v oblasti pravého predkolenia, kolena a ľavého
kolena na ploche 90 cm?.

Súd vo veci nariadil uznesením č.k. 10Ct 26/02-2014 zo dňa 04.12.2008 znalecké dokazovanie znalcom
z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvia psychiatria, vykonaním znaleckého úkonu súd poveril
znalkyňu R.. P. Q., ktorá súdu doručila písomný znalecký posudok č. 5/2011.
Znalkyňa v odpovedi na prvú otázku uviedla, že u navrhovateľa zistila poruchu osobnosti, ktorá

je jednoduchá, emočne instabilná - impulzívny typ, ktorá sa prejavuje emočnou nestálosťou,
labilitou, egocentrickým zameraním, zvýšenou dráždivosťou, s ľahkým vznikom afektov s možným
impulzívnym konaním a konfliktogénnosťou. Má tendenciu zľahčovať negatívne stránky svojej
osobnosti, emocionality a správania. K vlastnej osobe má znížený náhľad. Na poruchu osobnosti unavrhovateľa má vplyv aktívna závislosť od alkoholu, ktorou navrhovateľ trpel už pred dopravnou
nehodou a prezentuje sa túžbou po požívaní alkoholu, s narušenou kontrolou pitia, pokračovaním v pití
alkoholu napriek nepriaznivým spoločenským, sociálnym a rodinným dôsledkom.

V odpovedi na druhú otázku znalkyňa uviedla, že podľa psychologického vyšetrenia testovanými
metódami boli u navrhovateľa zistené prejavy depresívneho charakteru, ktoré počas explorácie neboli
pozorované, sú ľahkého stupňa.
V odpovedi na tretiu otázku znalkyňa uviedla, že u navrhovateľa je dlhoročný pravidelný konzum
alkoholu, ktorý viedol k vzniku závislosti v II.- III. vývinovom štádiu podľa J.. Závislosťou trpel navrhovateľ

už pred dopravnou nehodou, ktorá neiniciovala jeho ďalšie užívanie a ani neviedla k rozvoju závislosti.
V odpovedi na štvrtú otázku znalkyňa uviedla, že navrhovateľ v súvislosti s dopravnou nehodou neutrpel
žiadne psychické poškodenie zdravia. Navrhovateľ z psychiatrického hľadiska nie je obmedzený v
žiadnych životných úkonoch.
V odpovedi na piatu otázku znalkyňa uviedla, že nehoda ako taká, nemala a nemá vplyv na psychické
zdravie navrhovateľa. Z psychiatrického hľadiska sú plne zachované navrhovateľove existenčné,

záujmovéarodinnéaktivity,súmuvšakľahostajné,nejavízáujemorodinu,navrhovateľovivyhovujejeho
životný štýl, čo však nie je spôsobené autonehodou. Profesné možnosti sú u navrhovateľa obmedzené
nie kvôli psychike, ale z dôvodu ťažkostí pohybového aparátu. Znalkyňa konštatovala, že depresívna a
úzkostná symptomatológia je ľahkého stupňa, pri pravidelnej liečbe na psychiatrii by opísané ťažkosti
ustúpili a stav navrhovateľa by sa upravil do šiestich týždňov, tiež by neprogredovali organické zmeny

- poruchy pamäťových a poznávacích funkcií/. Liečba antidepresívami by trvala cca šesť mesiacov
vzhľadom k tomu, že ide o ľahkú symptomatológiu.

V odpovedi na šiestu otázku znalkyňa zhodnotila intelekt navrhovateľa, ktorý sa nachádza v pásme
priemeru, pozornosť navrhovateľa je ľahko oslabená, ťažkopádnejšie si vybavuje pojmy. Pamäťové

funkcie zodpovedajú zistenému intelektu. Navrhovateľ má nedostatočné informácie, čo môže byť
ovplyvnené aj nezáujmom, má zníženú logickú pamäť. Záver odpovede na šiestu otázku je zhodný
s obsahom odpovede na piatu otázku s tým, že z psychiatrického hľadiska sú plne zachované
navrhovateľove existenčné, záujmové a rodinné aktivity, sú mu však ľahostajné, nejaví záujem o rodinu,
navrhovateľovi vyhovuje jeho životný štýl, čo však nie je spôsobené autonehodou.

Na siedmu otázku znalkyňa uviedla, že u navrhovateľa v deň vzniku dopravnej nehody bola zistená
hladina alkoholu v krvi vo výške 1,9 promile, jednalo sa u neho o jednoduchú opitosť stredne ťažkého
stupňa, pri ktorej boli jeho rozpoznávacie a orientačné schopnosti vplyvom požitého alkoholu len
ľahko znížené. Znalkyňa počas výsluchu na pojednávaní konanom dňa 24.03.2014 zhodne ako vo

svojej písomnej odpovedi v znaleckom posudku uviedla, že rozpoznávacie schopnosti navrhovateľa boli
zachované, ale v ústnej výpovedi doplnila, že ovládacie schopnosti boli u navrhovateľa znížené čo
znamená, že na vozovku navrhovateľ vstúpil lebo predpokladal, že cez cestu dokáže prejsť. Znalkyňa
uviedla, že navrhovateľ mal pod vplyvom alkoholu skreslené vnímanie približujúceho sa motorového
vozidla.

Znalkyňa v odpovedi na poslednú desiatu otázku uviedla, že navrhovateľ netrpí trvalými psychickými
následkami, t.j. trvalou zmenou psychických funkcií, ktoré by boli priamo zapríčinené dopravnou
nehodou. Znalkyňa s odstupom času od dopravnej nehody konštatovala, že u navrhovateľa ide o
ustálený psychický stav a preto upravila vyčíslenie bodového ohodnotenia sťaženia spoločenského

uplatnenia z 325 bodov na 65 bodov .

Z obsahu listinného dôkazu a to písomnej výpovede zo dňa 26.08.1999 mal súd preukázané,
že s navrhovateľom zamestnávateľ TATRAVAGÓNKA POPRAD a.s., skončil pracovný pomer z
organizačných dôvodov.

Z obsahu listinného dôkazu zo dňa 24.01.2000 mal súd preukázané, že navrhovateľovi Okresným
úradom práce Poprad bola priznaná podpora v nezamestnanosti od 01.01.2000.

Z obsahu listinného dôkazu a to rozhodnutia Sociálnej poisťovne zo dňa 19.11.2002 mal súd

preukázané, že navrhovateľovi bol priznaný invalidný dôchodok od 01.01.2001. Z obsahu písomnej
odpovede Sociálnej poisťovne zo dňa 11.03.2008 mal súd preukázané, že navrhovateľ bol uznaný
invalidným zo všeobecných príčin, nie v súvislosti s poškodením zdravia v dôsledku dopravnej nehody.Z obsahu písomnej správy Slovenského futbalového zväzu zo dňa 29.02.2008 mal súd preukázané, že
navrhovateľ je registrovaný v databáze hráčov futbalového zväzu. Z obsahu doplňujúcej odpovede zo
Slovenského futbalového zväzu zo dňa 19.05.2014, ktorá bola doplnená na žiadosť súdu vyplýva, že

navrhovateľ mal platný registračný preukaz do 31.12.1999.

Z obsahu písomnej odpovede Z. Q. H., za ktorý navrhovateľ hrával futbal vyplýva, že navrhovateľ hrával
futbal v B. Z. H. približne v rokoch 1985 - 1992. Z odpovede je ďalej zrejmé, že písomná evidencia
hráčov nie je zachovaná.

Navrhovateľ sa na základe písomného podania doručeného súdu dňa 05.02.2014 domáha náhrady
škody na zdraví v sume 56.213,57 € titulom náhrady bolestného a sumy 72.465,55 € titulom náhrady
sťaženia spoločenského uplatnenia. Súd uznesením č.k. 10Ct 26/2002-932 pripustil zmenu petitu
pôvodného návrhu.

Medzi účastníkmi konania nebola sporná výška zaplatenia základného nároku na náhradu škody titulom
bolestného v sume 609,93 € a sumy 726,95 € titulom sťaženia spoločenského uplatnenia, ktoré boli
žalovaným odporcom v prvom rade vyplatené navrhovateľovi.

Podľa ustanovenia § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka /ďalej OZ/ právo sa premlčí, ak sa nevykonalo

v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až § 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku
dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa ustanovenia § 106 ods. 1 OZ právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa
poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.

Odporca v prvom rade /voči ktorému súd návrh zamietol z dôvodu uvedeného v bode I. rozsudku a to z
dôvodu nedostatku pasívnej vecnej legitimácie v konaní/ a predovšetkým odporkyňa v druhom rade za
účasti vedľajšieho účastníka sa dovolali premlčania časti uplatneného nároku na náhradu bolestného
v sume 26.327 €, ktorá suma bola ustálená navrhovateľom na základe znaleckého posudku R.. O.

X., ktorý bolestné ustálil na počet bodov 555,625 tak, že v posudku zo dňa 25.02.2009 revidoval
posudok o bolestnom zo dňa 02.03.2001, v ktorom bolo bolestné obodované na 291,25 bodov R.. Q.. Z..
Navrhovateľ od ustáleného počtu bodov bolestného R.. X. odpočítal počet bodov bolestného ustálených
R.. Z. a rozdiel v počte bodov 264,375 vynásobil sumou 60,-Sk, čo sa rovná súčinu 15.862,50,-Sk -
526,54 €, čo pri 50 násobnom navýšení predstavuje sumu 26.327 €, ktorú súd navrhovateľovi titulom

bolestného nepriznal v dôsledku premlčania uplatneného nároku, nakoľko navrhovateľ si túto časť
nároku v sume 26.327 € uplatnil až písomným podaním doručeným súdu dňa 05.02.2014, po uplynutí
subjektívnej premlčacej lehoty, nakoľko už v čase vzniku škody na zdraví navrhovateľ ako aj lekár,
ktorý vyhotovil posudok o bolestnom zo dňa 02.03.2001 na základe ktorého si navrhovateľ uplatnil
pôvodný nárok na vyplatenie bolestného, vedel o rozsahu bolestného a navrhovateľ vedel, že za

škodu zodpovedá odporkyňa v druhom rade. V novom znaleckom posudku R.. X. opísal zdravotný stav
navrhovateľa jednak o ktorom bol vyhotovený posudok o bolestnom dňa 02.03.2001 a opísal aj dobu
liečby navrhovateľa, ktorá nebola posudzovaná R.. Q.. Z.. Navrhovateľ utrpel úraz dňa 03.04.2000.
Ustanovený znalec súdom R.. X. skonštatoval v odpovedi na ôsmu otázku, že podľa dostupnej
zdravotnej dokumentácie doba liečenia navrhovateľa trvala od 03.04.2000 do 10.04.2001 a doba PN od

04.04.2000 s tým, že navrhovateľ bol stanovený práceschopným od 19.04.2001. Liečenie navrhovateľa
bolo obnovené od 12.06.2001, kedy bol navrhovateľ znovu hospitalizovaný na traumatologickom
oddeleníatozaúčelomodstráneniakovovýchskrutiekzoblastioperovanéhoľavéhokolena.Potakomto
zákroku sa doba liečby a PN obnovuje v priemere na 10 - 14 dní. V zdravotnej dokumentácii chýbajú
záznamy o liečbe po prepustení z nemocnice a v zdravotnej karte chýba zdôvodnenie, prečo PN trvala

od 12.06.2001 do 21.07.2001. Navrhovateľ si nárok na priznanie bolestného uplatnil včas len v rozsahu
ustálenom lekárom v posudku o bolestnom zo dňa 02.03.2001, a v posudku zo dňa 18.07.2001 v sume
29.886 € /suma uplatnená titulom bolestného 56.213 € - 26.327 € premlčaný nárok titulom bolestného =
29.886 € uplatnená časť nároku titulom bolestného včas/. Navrhovateľ si vytrpené bolesti konštatované
znalcom R.. X. mohol uplatniť počas plynutia premlčacej subjektívnej lehoty, ktorá je dvojročná a začína

plynúť dňom vzniku nároku na priznanie bolestného, to je aktuálne v čase doby liečby, počas ktorej
navrhovateľ bolesti prežíval a nie až odo dňa vyhotovenia znaleckého posudku.Podľa ustanovenia § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka /ďalej OZ / každý zodpovedá za škodu, ktorú
spôsobil porušením právnej povinnosti.

Podľa ustanovenia § 427 ods. 2 OZ rovnako zodpovedá aj iný prevádzateľ motorového vozidla,
motorového plavidla, ako aj prevádzateľ lietadla.

Podľa ustanovenia § 441 OZ ak bola škoda spôsobená aj zavinením poškodeného, znáša škodu
pomerne; ak bola škoda spôsobená výlučne jeho zavinením, znáša ju sám.

Podľa ustanovenia § 444 OZ pri škode na zdraví sa jednorazovo odškodňujú bolesti poškodeného a
sťaženie jeho spoločenského uplatnenia.

Podľa ustanovenia § 7 ods. 1 vyhlášky č. 32/1965 Zb. o odškodňovaní bolesti a sťaženia spoločenského
uplatnenia výška odškodnenia za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia sa určuje sumou 60,-

Sk za jeden bod.

Podľa ustanovenia § 7 ods. 2 cit. vyhlášky celková výška odškodnenia za bolesť a za sťaženie
spoločenského uplatnenia z jedného poškodenia na zdraví nesmie presiahnuť sumu 240.000,-Sk; z toho
odškodnenie za bolesť nesmie presiahnuť sumu 72.000,-Sk.

Podľa ustanovenia § 7 ods. 3 cit. vyhlášky v prípadoch hodných osobitného zreteľa môže súd
odškodnenie za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia primerane zvýšiť, a to i nad sumu
ustanovenú v odsekoch 1 a 2.

Z listinného dôkazu a to z rozsudku Okresného súsu Poprad č.k. 5T 224/01-113, zo dňa 04.12.2001 mal
súd preukázané, že odporkyňa v druhom rade bola uznaná vinnou z trestného činu ublíženia na zdraví
podľa § 224 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona tak, že navrhovateľovi v dôsledku už súdom opísaného
priebehudopravnejnehodyznedbanlivostispôsobilaťažkúujmunazdraví/vrozsahuužsúdomopísanú
vyššie/, pretože porušila dôležitú povinnosť uloženú jej podľa zákona. Za čo bol odporkyni v druhom

rade uložený peňažný trest a navrhovateľ bol podľa ustanovenia § 229 ods. 1 trestného poriadku s
nárokom na náhradu škody odkázaný na občianskoprávne konanie.

Zodpovednosť prevádzkovateľa motorového vozidla je daná v zmysle ustanovenia § 427 Občianskeho
zákonníka. Odporkyňa v druhom rade ako prevádzkovateľka motorového vozidla, ktorým spôsobila

škodu na zdraví navrhovateľovi bola v čase vzniku dopravnej nehody zákonné povinne poistená za
škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v Slovenskej poisťovni, a.s. - odporcu v prvom rade
ako poisťovateľom v zmysle vyhlášky č. 423/1991 Zb..

Z listinného dôkazu a to posudku o bolestnom zo dňa 02.03.2001 mal súd preukázané, že R.. Q.

Z., K. V. Y., oddelenia rekonštrukčnej chirurgie ustálil bolestné na počet bodov 291,25. Konštatoval,
že navrhovateľ utrpel zranenia a to zlomeninu panvy, zlomeninu fibily, zlomeninu med. kond. tibie,
roztrhnutie postr. väzu kolena, pomliaždenie predkolenia, pomliaždenie hlavy, pomliaždenie rúk,
pomliaždenie glutei, tržnú ranu hlavy. V posudku o bolestnom zo dňa 18.07.2001 bolo konštatované
operačné odstránenie kovového materiálu z ľavého kolena a bolestné bolo obodované na 15 bodov.

Odškodnenie za bolesť sa poskytuje za bolesti spôsobené poškodením na zdraví, jeho liečením,
odstraňovaním jeho následkov a sťažením zdravotnej pohody. Na to, aby sa odškodnenie zvýšilo, musí
ísť o osobitne ťažké stavy, ktoré nemožno dobre vyjadriť podľa zásad pre hodnotenie odškodnenia za
bolesť a podľa limitu stanoveného v § 7 ods. 2 vyhlášky č. 32/1965 Zb. Súd na základe vykonaného

dokazovania návrhu navrhovateľa na náhradu bolestného vyhovel len v sume 14.943,29 €, ktorá
predstavuje25násobnézvýšeniepriznanéhobodovéhoohodnoteniabolestnéhovposudkuobolestnom
zo dňa 02.03.2001, v ktorom výška bolestného bola ustálená na počet 291,25 bodu a posudku
o bolestnom zo dňa 18.07.2001, v ktorom výška bolestného bola stanovená na 15 bodov. Súd
navrhovateľovi nepriznal 50 násobné zvýšenie bolestného z dôvodov uvedených nižšie. Matematicky

291,25 x 60 Sk = 17.475,-Sk = 580,06 €, 15 x 60,-Sk = 900,-Sk = 29,87 €. Požadované päťdesiat
násobné navýšenie bolestného by predstavovalo sumu 580,06 x 50 € = 29.003 €, 29,87 € x 50 =
1.493,5 €, 29.003 € + 1.493,5 € = 30.496,5 € = 609,93 €, ktorá predstavuje sumu vyplateného bolestného
odporcom. Teda výsledná suma bolestného požadovaná navrhovateľom predstavuje sumu 29.886,57€, z ktorej sumy 25 % predstavuje suma 14.943,29 €, ktorú súd navrhovateľovi titulom bolestného
priznal a zvyšok 14.943,28 € súd zamietol a to z dôvodu, že pretrpené bolesti navrhovateľom pri liečbe
neboli spôsobené výhradne prežívanými zraneniami, ktoré navrhovateľ utrpel pri dopravnej nehode,

ktorú dňa 03.04.2000 v zmysle citovaného rozsudku Okresného súdu Poprad zapríčinila odporkyňa v
druhom rade. Súd na základe vykonaného dokazovania, predovšetkým z obsahu znaleckého posudku
R.. X. mal súd preukázané, že pred úrazom navrhovateľ trpel bolestivosťou chrbtice a ramien v
zmysle degeneratívneho ochorenia chrbtice, ktoré boli počas roku 1999 opísané 5 x pri opakovaných
ortopedických vyšetreniach v ortopedickej ambulancii, ale aj v písomných záznamoch v zdravotnej karte

navrhovateľa. Znalec konštatoval, že navrhovateľ od 22.01.1999, sa liečil pre degeneratívne a bolestivé
zmeny chrbtice, ktoré si vyžadovali opakované odborné lekárske vyšetrenia, medikamentóznu liečbu,
rehabilitačnú liečbu. Zo záznamov zo zdravotnej dokumentácie je zrejmé, že toto fyzické poškodenie
zdravia navrhovateľa obmedzovalo pri pracovných činnostiach, ako aj športe. Bližšie sa znalec už k
degeneratínym ochoreniam chrbtice navrhovateľa nevyjadril, nakoľko podľa vyjadrenia znalca ide u
navrhovateľa o chorobné zmeny, ktoré liečia ortopédi a nie o úrazové zmeny.

Súd v rámci civilného konania skúmal v súlade s ustanovením § 441 OZ aj zavinenie navrhovateľa pri
vzniku škody na jeho zdraví a súd dospel k záveru, že navrhovateľ si vznik škody na zdraví privodil aj
sám, avšak v menšej miere v pomere k zodpovednosti za škodu spôsobenú na jeho zdraví spôsobenú
konaním odporkyne v druhom rade, nakoľko podľa vyjadrenia znalkyne R.. Q. v odpovedi na siedmu

otázku je zrejmé, že u navrhovateľa v deň vzniku dopravnej nehody bola zistená hladina alkoholu v
krvi vo výške 1,9 promile, jednalo sa u neho o jednoduchú opitosť stredne ťažkého stupňa, pri ktorej
boli jeho rozpoznávacie a orientačné schopnosti vplyvom požitého alkoholu len ľahko znížené. Znalkyňa
počas výsluchu na pojednávaní konanom dňa 24.03.2014 zhodne ako vo svojej písomnej odpovedi v
znaleckom posudku uviedla, že rozpoznávacie schopnosti navrhovateľa boli zachované, ale v ústnej

výpovedi doplnila, že ovládacie schopnosti boli u navrhovateľa znížené čo znamená, že na vozovku
navrhovateľ vstúpil lebo predpokladal, že cez cestu dokáže prejsť. Znalkyňa uviedla, že navrhovateľ mal
pod vplyvom alkoholu skreslené vnímanie približujúceho sa motorového vozidla.

Súd návrh navrhovateľa v časti ktorou si uplatňoval nárok na priznanie sťaženia spoločenského

uplatnenia v sume 72.465,55 € zamietol v celom rozsahu a to z dôvodu premlčania časti nároku v
sume 10.953,99 € a zvyšok v sume 61.511,56 € z dôvodu, že u navrhovateľa nenastali dôvody hodné
osobitného zreteľa. Odporcovia a vedľajší účastník na strane odporkyne v druhom rade sa premlčania
časti uplatneného nároku v sume 10.953,99 € titulom SSÚ podľa vyššie citovaného ustanovenia § 106
OZ dovolali, nakoľko navrhovateľovi nárok na priznanie SSÚ v tejto sume nevznikol až na základe

vypracovania znaleckého posudku R.. X., ktorý v posudku č. 13/2009 zo dňa 25.02.2009 revidoval
posudok o SSÚ zo dňa 04.08.2001, v ktorom bolo SSÚ stanovené na počet 300 bodov lekárom R.. Q..
Z.. R.. X. SSÚ stanovil na počet 410 bodov, rozdiel uplatnený navrhovateľom predstavoval 110 bodov
x 60,-Sk = 6.600,-Sk - 219,08 € x 50 násobné navýšenie predstavuje sumu 10.953,993 €. Sám znalec
vo svojom znaleckom posudku uviedol, že zdravotný stav navrhovateľa bol ustálený v apríli roku 2002.

Subjektívna premlčacia lehota uplynula apríli roku 2004 a navrhovateľ si túto časť nároku na priznanie
SSÚ uplatnil až písomným podaním doručeným súdu dňa 05.02.2014.

Zvyšok uplatneného nároku navrhovateľom na vyplatenie SSÚ v zmysle posudku o SSÚ zo dňa
04.08.2001 vypracovaného R.. Z. a znaleckého posudku č. 15/2002 zo dňa 17.06.2002 vypracovaného

Y.. P. súd považoval za nedôvodný vzhľadom na rozsah vykonaného dokazovania.

Zlistinnéhodôkazuatoposudkuosťaženíspoločenskéhouplatneniazodňa04.08.2001vypracovaného
R.. Q. Z. K. V. Poprad, oddelenia rekonštrukčnej chirurgie mal súd preukázané, že znalec sťaženie
spoločenského uplatnenie stanovil na počet 300 bodov. Za trvalý následok úrazu znalec uviedol

vykľavosť kolena s potrebou nosenia ortézy.

Z listinného dôkazu a to znaleckého posudku č. 15/2002 - posudku o sťažení spoločenského uplatnenia
zo dňa 17.06.2002 vypracovaného Y.. F. P., A.. psychologičkou mal súd preukázané, že znalkyňa
sťaženie spoločenského uplatnenia stanovila na počet 325 bodov. Za trvalý následok úrazu znalkyňa

uviedla vážne duševné poruchy po iných ťažkých poraneniach okrem hlavy, ťažkosti po ťažkých
zraneniach iných častí tela bez bližšieho objektívneho nálezu. Obsahu uvedeného znaleckého posudku
bol revidovaný súdom ustanovenou znalkyňou R.. P. Q., ktorá určila výšku SSÚ na počet 65 bodov v
znaleckom posudku č. 5/2011 zo dňa 14.02.2011.Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že navrhovateľ je invalidným dôchodcom od dňa
01.01.2001 zo všeobecných príčin, nie v súvislosti s dopravnou nehodou.

Občiansky zákonník právne nevymedzuje pojem bolestné, ani pojem sťaženie spoločenského
uplatnenia, ani to, v akom rozsahu sa náhrada za tieto ujmy na zdraví odškodňuje. Tieto otázky sa
posudzujú z lekárskeho hľadiska do 31. júla 2004 v zmysle vyhl. č. 32/1365 Z.z. o odškodňovaní bolestí
a sťaženie spoločenského uplatnenia, ktorú súd na daný aplikoval. Náhrada za bolesť a náhrada za

sťaženie spoločenského uplatnenia sú dve relatívne samostatné zložky náhrady škody na zdraví, aj keď
sú vo vyhláške upravené spoločne. Oba druhy odškodnenia sú náhradou tzv. nemajetkovej ujmy a majú
slúžiť na to, aby si poškodený mohol obstarať náhradné požitky na vyrovnanie prežitých a prežívaných
utrpení, strastí a na kompenzovanie životných obmedzení vyvolaných úrazom. Ide o nároky rýdzo
osobnej povahy. Priznanie nároku na náhradu za bolesť nie je podmienené priznaním nároku za
sťaženie spoločenského uplatnenia a naopak. Aj zvýšenie odškodnenia vzhľadom na okolnosti hodné

osobitného zreteľa pri oboch nárokoch treba posudzovať osobitne, lebo existencia dôvodov na zvýšenie
odškodnenia za bolesť neznamená zároveň aj existenciu dôvodov na zvýšenie odškodnenia za sťaženie
spoločenského uplatnenia a naopak. Okolnosti hodné osobitného zreteľa by sa mali posudzovať
vzhľadom na konkrétneho poškodeného, vždy bez ohľadu na to, či jeho spôsob života pred poškodením
vykazoval znaky spoločenského angažovania v oblasti umenia, vedy, športu či politiky, alebo či viedol

bežný život. Uprednostňovanie určitých spoločensky preferovaných povolaní a voľnočasových aktivít
považovaných za vysoko kultúrne pred iným zamestnaním a bežnými rodinnými aktivitami je nekorektné
nielen z hľadiska etiky, ale, a to najmä je v konečnom dôsledku porušením zásady rovnosti účastníkov
občianskeho konania. V zmysle zásad hodnotenia, ktoré sú prílohou vyhlášky, sa za bolesť považuje
aj sťaženie zdravotnej pohody, ako aj závažné psychické zmeny, poruchy nervového ústrojenstva,

stavy únavy, závraty alebo iné fyzické útrapy a strasti z obmedzenia pohybu. Sťaženie spoločenského
uplatnenia sa chápe ako strata alebo obmedzenie doterajších schopností poškodeného na uplatnenie
sa v živote a v spoločnosti. Odškodnenie sťaženia spoločenského uplatnenia ako jednej zložky nároku
poškodeného na náhradu škody na zdraví podľa § 444 Občianskeho zákonníka má napraviť následky
škody na zdraví, ktoré majú trvalý charakter a preukázateľne nepriaznivý vplyv na poškodeného v

živote a v spoločnosti, najmä na uspokojenie jeho životných a spoločenských potrieb, vrátane výkonu
doterajšieho povolania alebo prípravy na povolanie a to vzhľadom na vek poškodeného v čase vzniku
škody na zdraví. Odškodnenie za sťaženie spoločenského uplatnenia musí byť primerané povahe
následkov a ich predpokladanému vývoju, a to v rozsahu v akom sú obmedzené možnosti poškodeného
uplatniť sa v živote a v spoločnosti. Účelom náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia je aj

kompenzácia majetkovej ujmy, ktorá spočíva v zhoršení situácie poškodeného v spoločnosti.

Súd na základe vykonaného dokazovania pri hodnotení dôvodnosti zvýšenia sťaženia spoločenského
uplatnenia o päťdesiat násobok základného nároku po vykonanom dokazovaní a v súlade s uvedenými
zásadami pri posudzovaní opodstatnenosti uplatneného nároku na priznanie zvýšenia sťaženia

spoločenského uplatnia návrhu navrhovateľa nemohol vyhovieť. Poškodenie zdravia u navrhovateľa je
spôsobené nielen následkom dopravnej nehody, ale predovšetkým ochoreniami pohybového aparátu,
ktorými navrhovateľ trpel pred poškodením zdravia v dôsledku dopravnej nehody, to je ešte pred dňom
03.04.2000. Poškodenie zdravia u navrhovateľa dopravnou nehodou nie je v príčinnej súvislosti s tým,
že navrhovateľ prestal pacovať, a že v súčasnosti nepracuje. Z vykonaného dokazovania mal súd

preukázané, že pracovný pomer bol s navrhovateľom ukončený ešte v roku 1999 z organizačných
dôvodov pred zraneniami utrpenými dopravnou nehodou. Navrhovateľ v konaní nepreukázal, že by
sa bol o nejaké zamestnanie po vzniku škody na jeho zdrví zaujímal, a že by s ním pracovný pomer
uzavretý nebol v dôsledku škody na jeho zdraví v súvislosti s dopravnou nehodou. Taktiež z vykonaného
dokazovania mal súd preukázané, že navrhovateľ sa o rodinu a deti nestaral v rozsahu povinností

určených rodičom zákonom o rodine. Manželstvo účastníkov konania bolo rozvedené právoplatne ešte
pred poškodením zdravia navrhovateľa dopravnou nehodou. Z obsahu rozvodového rozsudku mal
súd preukázané, že manželstvo účastníkov konania prestalo plniť najmä výchovnú, ekonomickú a
biologickúfunkciu.Vtotosmeresúdvyhodnotilakoúčelovévýpovedevypočutýchsvedkovatomanželky
navrhovateľa pani O.. Q., švagra navrhovateľ pána J.. O. ako aj synov navrhovateľa pána L. D. R. Q..

Z obsahu rozvodového rozsudku ako aj z obsahu vyjadrenia navrhovateľa počas vyšetrenia znalkyňou
R.. Q. mal súd preukázané, že navrhovateľ sa o rodinu nezaujímal, nevie, kde žijú deti. Znalkyňa R..
Q. v písomnom znaleckom posudku uviedla, že navrhovateľ trpel a trpí závislosťou na alkohole, na čo
dopravná nehoda nemala vplyv, taktiež uviedla, že aj keď navrhovateľ trpí stavmi úzkosti, strachu, obáv,máva nočné mory, tieto ťažkosti nie sú tak výrazné, že by navrhovateľ navštevoval psychiatra, prípadne
psychológa, navrhovateľ nepotrebuje odbornú liečbu, z psychiatrického hľadiska navrhovateľ podľa
znalkyne nie je obmedzený v bežnom sociálnom, rodinnom, pracovnom a spoločenskom živote. Taktiež

z obsahu znaleckého posudku znalca R.. X. nevyplýva, že by navrhovateľ bol obmedzený v pracovnom
a športovom živote. Navrhovateľ podľa vyjadrenia znalca môže vykonávať práce bez priameho
neprimeraného zaťaženia chrbtice s možnosťou striedavého zaťaženia v zmysle státia a sedenia pri
práci a môže na rekreačnej úrovni vykonávať v znaleckom posudku uvedené športy mimo kontaktných
športov a behu. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že navrhovateľ už pred poškodením

zdravia pri dopravnej nehode, futbal už závodne nehral. Z písomného vyjadrenia klubu FK Gánovce
vyplýva, že navrhovateľ hral futbal v období rokov 1986 - 1992. Navrhovateľ mal platný registračný
preukaz iba do 31.12.1999. Navrhovateľ je uznaný invalidným dôchodcom od 01.01.2001. Súd po
vykonanom dokazovaní návrh navrhovateľa na zvýšenie SSÚ ako nedôvodný v celom rozsahu zamietol,
nakoľko navrhovateľom v konaní neboli preukázané dôvody hodné osobitného zreteľa podmieňujúce
rozhodnutie súdu v zmysle citovaného ustanovenia § 7 ods. 3 cit. vyhlášky pri rešpektovaní vyššie

uvedených zásad pri skúmaní opodstatnenosti priznania nároku. Súd má za to, že poskytnuté plnenie
odporcom navrhovateľovi je dostatočné v súlade s predloženými znaleckými posudkami. Súd pri svojom
rozhodnutí vychádzal zo zisteného skutkového stavu opísaného v odôvodnení rozsudku, z ktorého je
zrejmé, že navrhovateľ vzhľadom na nepriaznivý zdravotný stav, pre ktorý bol uznaný plne invalidným
dôchodcom, ktorý pretrvával aj v čase vzniku dopravnej nehody a po nej, precitlivelo reaguje na stavy

bolesti, ktoré utrpel pri dopravnej nehode. Sťaženie spoločenského uplatnenia podľa názoru súdu je
dostatočne ustálené v znaleckých posudkoch a navrhovateľ nepreukázal súdu žiaden dôvod hodný
osobitného zreteľa, ktorým by odôvodnil zvýšenie bodového ohodnotenia za sťaženie spoločenského
uplatnenia. Výpoveďami navrhovateľa a svedkov nemal súd preukázané žiadne okolnosti, ktoré by
nasvedčovali tomu, že na strane navrhovateľa došlo k vážnemu sťaženiu spoločenského uplatnenia na

čas po dopravnej nehode a k zmene jeho doterajšieho spôsobu života mimoriadnym spôsobom.
Súd o náhrade trov konania nerozhodol s poukazom na ustanovenie § 151 ods. 3 O.s.p. podľa ktorého v
zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov konania alebo väčšieho počtu nárokov
uplatňovaných v konaní súd môže rozhodnúť, že o trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti
rozhodnutia vo veci samej; ustanovenie § 166 sa nepoužije. Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia primerane

s tým, že lehota troch pracovných dní plynie od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne v dvoch
vyhotoveniach na Okresný súd Bratislava I.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha /§ 205 ods. 1 O.s.p./.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, konanie má inú vadu, ktorá mohla

mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav
veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd
prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz
zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli
uplatnené (§ 205a), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia

veci /§ 205 ods. 2 O.s.p./.