Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, April 20, 2015

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 17C/56/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3814214314
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Robert Šorl PhD.

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2015:3814214314.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza samosudcom JUDr. Robertom Šorlom, PhD. v právnej veci navrhovateľky: F. H.,

narodená XX.X.XXXX, zastúpená H. Y., narodeným X.X.XXXX, obaja bytom J. XX, P. proti odporcovi:
PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o. so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 792 752, zastúpený
Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o. so sídlom Kubániho 16, Bratislava o neplatnosť
zmluvy takto

r o z h o d o l :

Návrh sa z a m i e t a.
Odporcovi sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa návrhom doručeným súdu dňa 29.7.2014, upraveným na výsluchu dňa 8.9.2014
a následne na pojednávaní dňa 20.4.2015 proti odporcovi domáha určenia toho, že (i) zmluva o

revolvingovom úvere uzavretá medzi odporcom ako veriteľom a navrhovateľkou ako dlžníkom č.
XXXXXXXXXX zo dňa 2.9.2013 je v celom rozsahu neplatná a (ii) navrhovateľka je povinná zaplatiť
odporcovi 766,77 eur.
Odporca sa k doručenému návrhu vyjadril prostredníctvom svojej advokátky podaním doručeným súdu
dňa 20.4.2015, pričom žiadal návrh zamietnuť tvrdiac, že na ňom nie je naliehavý právny záujem.
Súd vykonal dokazovanie všetkými účastníkmi navrhnutými dôkazmi, a to zmluva o úvere (čl. 3 - 4),
oznámenie o schválení úveru (čl. 7), výpis z účtu (čl. 8), doklady o zaplatení (čl. 39 - 41), listinami

zo spisu Okresného súdu Prievidza sp.zn. 14C/2/2015 (žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku,
rozhodcovský rozsudok, žaloba). Z vykonaného dokazovania boli zistené nasledovné, medzi účastníkmi
konania nesporné skutočnosti:
Odporca ako veriteľ a navrhovateľka ako dlžník uzavreli dňa 2.9.2013 zmluvu, na základe ktorej
mal odporca poskytnúť navrhovateľke úver vo výške 1.500,- eur, pričom navrhovateľka mu mala na
vrátenie úveru a zaplatenie úroku zaplatiť 42 splátok vo výške 80,37 eur, a to na základe toho, že
v zmluve bolo dohodnuté, že úver sa poskytuje za úrok vo výške 70,01 % ročne, predpokladaná

ročná percentuálna miera nákladov predstavuje čiastku 63,32 % a priemerná ročná percentuálna
miera nákladov predstavuje 46,06 %. Okrem toho bolo v zmluve dohodnuté, že odporca poskytne
navrhovateľke službu spočívajúcu v možnosti odkladu troch splátok za odplatu 215,75 eur. Následne
odporca navrhovateľke oznámil, že jej poskytuje úver vo výške 1.230,- eur, pričom navrhovateľka mu
mala na vrátenie úveru a zaplatenie úroku zaplatiť 42 splátok vo výške 65,90 eur, a to na základe toho, že
úver sa poskytuje za úrok vo výške 70,01 % ročne, predpokladaná ročná percentuálna miera nákladov
predstavuje čiastku 69,67 % a priemerná ročná percentuálna miera nákladov predstavuje 46,06 %,

pričom odplata za poskytnutie vyššie dojednanej služby predstavuje čiastku 176,95 eur. Na základe
týchto úkonov odporca navrhovateľke na účet zaslal čiastku 1.053,05 eur, ktorá je zrejme rozdielom
čiastky1.230,-eura176,95eur.Navrhovateľkaodporcovináslednevosvojichsplátkachzaplatilačiastku
286,28 eur.Odporca sa svojich práv proti navrhovateľke domáhal v rozhodcovskom konaní, pričom rozhodcovský
súd vydal rozsudok, ktorého zrušenia sa navrhovateľka proti odporcovi domáha v inom súdnom konaní.
Podľa § 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby

sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny
záujem.
Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa § 9 ods. 2 písm. j) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch
a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení neskorších predpisov zmluva o spotrebiteľskom úvere
okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti ročnú
percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe

údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady
použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.
Podľa § 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a
pôžičkách pre spotrebiteľov v znení neskorších predpisov poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje
za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods.

1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1.
O návrhu navrhovateľky súd rozhodol tak, že ho zamietol podľa § 80 písm. c) Občianskeho súdneho
poriadku, keďže na ňom nie je naliehavý právny záujem. Z návrhu je zrejmé, že navrhovateľka sa proti
odporcovi domáha neplatnosti uzavretej zmluvy a toho, aby súd určil, že odporcovi je povinná zaplatiť
len rozdiel toho, čo jej odporca poslal na účet s tým, čo mu ona zaplatila. Na takýchto určeniach nie

je naliehavý právny záujem, keďže navrhovateľke nič nebráni v tom, aby svoje práva vykonala takým
spôsobom, že odporcovi zaplatí len to, o čom je presvedčená, že mu je povinná zaplatiť a rovnako
odporkyni nič nebráni ani v tom, aby svoje právo voči odporcovi vykonala tak, že odporcovi nezaplatí
to, o čom si je vedomá, že mu nie je povinná zaplatiť. Pre prípad toho, že by odporca nebol rovnakého
právneho presvedčenia ako navrhovateľka a uplatnil by si svoje práva na zaplatenie dohodnutej

peňažnej čiastky proti navrhovateľke na súde alebo na rozhodcovskom súde, navrhovateľke nič nebráni
v tom, aby sa svojho právneho presvedčenia o neplatnosti zmluvy domáhala v takomto súdnom alebo
rozhodcovskom konaní, resp. následne by sa domáhala zrušenia rozhodcovského rozsudku, čo v
konečnom dôsledku aj robí. Naliehavý právny záujem na určení práva alebo neplatnosti právneho úkonu
je len vtedy, ak takéto určenie nemožno dosiahnuť v inom súdnom konaní, v ktorom si účastníci môžu

uplatniť svoje práva alebo sa brániť voči uplatneným právam druhého účastníka právneho vzťahu. O
takýto prípad vo veci návrhu navrhovateľky nejde, a preto na ňom nie je naliehavý právny záujem. Na
tomto závere nemení nič ani to, že v prípade navrhovateľky ide vo vzťahu k odporcovi o spotrebiteľku
podľa predpisov hmotného práva, keďže naliehavý právny záujem je inštitút procesného práva, ktorý
je celkom indiferentný vo vzťahu k uplatňovanému hmotnému právu. To, že naliehavý právny záujem

nerozlišuje medzi navrhovateľom spotrebiteľom a iným navrhovateľom vyplýva z toho, že i spotrebiteľ
si môže uplatniť svoje práva ako každý iný účastník, v tomto prípade, ak sa voči nemu bude druhá
strana domáhať plnenia, na ktoré nemá právny nárok. Pripustenie naliehavého právneho záujmu v
takomto prípade by viedlo k absurdnému záveru o tom, že súdy by museli vecne preskúmavať platnosť
akýchkoľvek, a teda všetkých spotrebiteľských právnych vzťahov bez ohľadu na to, či by si dodávatelia

vôbec chceli uplatňovať svoje práva, resp. či by dojednanie takýchto podmienok bolo významné pre
povinnosti zmluvných strán. Iným absurdným prípadom by sa tak spotrebiteľ mohol napríklad proti
dodávateľovi domáhať určenia svojho vlastníckeho práva k veci, ktorú si práve kúpil u dodávateľa,
ktorý by jeho vlastnícke právo žiadnym spôsobom nespochybňoval. Navrhovateľke bolo v priebehu
konania viackrát uvedené, že na jej návrhu nie je naliehavý právny záujem, pričom navrhovateľka

na takéto právne posúdenie reagovala tak, že na podanom návrhu trvala a naliehavý právny záujem
odôvodňovala prebiehajúcim rozhodcovským konaním. Tento argument danosti naliehavého právneho
záujmu neobstojí, keďže navrhovateľka má všetky možnosti uplatniť si svoje práva v rozhodcovskom
konaní, prípade v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku.
Z uvedeného je zrejmé, že jediným dôvodom, pre ktorý by mala mať navrhovateľka za daný naliehavý

právny záujem, je to, že je vo vzťahu k odporcovi spotrebiteľom. Takýto dôvod naliehavosti právneho
záujmu však nemá žiaden normatívny základ, keďže právne predpisy v žiadnom ustanovení danosť
naliehavého právneho záujmu spotrebiteľa na určovacích návrhoch nestanovujú. Opačný výklad,
ktorý možno tušiť i zo zástupcom navrhovateľky ako správneho označovaného súdneho rozhodnutiavedeného na Okresnom súde Prievidza pod sp.zn. 16C/113/2014, v ktorom bolo vyhovené obdobnému
návrhu zástupcu navrhovateľky ako navrhovateľa, je výsledkom nenormatívnej úvahy, teda úvahy, ktorá
nemá žiaden základ v ustanovení zákona a je skôr výsledkom aplikácie v procesnom práve nikde

bližšienevyjadrenej„zásadyochranyspotrebiteľa.“Táto„zásada“častovediekzjednodušeniam,ktorých
produktomjezáver,žeúčastníkovi,ktorýjespotrebiteľom,trebavyhovieťvovšetkom,tedaajvprelomení
zásady naliehavého právneho záujmu pri určovacích návrhoch, resp. že každý návrh spotrebiteľa treba
považovať za oslobodený od súdneho poplatku, keďže čohokoľvek sa spotrebiteľ domáha, treba to
bez ďalšieho považovať za domáhanie sa ochrany práva spotrebiteľa podľa § 4 ods. 2 písm. za)

zákona o súdnych poplatkoch. Takéto zjednodušenie však akceptovať nemožno, keďže môže viesť
neprimeranému nárastu návrhov, v ktorých sa spotrebitelia proti dodávateľom budú domáhať určení
svojich individuálnych právnych vzťahov k dodávateľom, a to bez toho, aby sa dodávatelia v týchto
právnych vzťahoch proti spotrebiteľom domáhali svojich domnelých práv. V občianskom súdnom konaní
namiesto toho však treba vždy rozhodovať o návrhoch na plnenie, a len výnimočne o návrhoch na
určenie. Práve to je základným účelom naliehavého právneho záujmu, ktorý má zabrániť tomu, aby

súdy rozhodovali o nič neriešiacich určovacích návrhoch. Veď i prípadné pozitívne rozhodnutie súdu o
návrhu navrhovateľky v tomto konaní, odporcovi nemôže zabrániť v tom, aby sa svojich práv domáhal v
konaní o splnenie povinnosti navrhovateľky, v ktorom budú mať účastníci opačné postavenie. Konečne
v takomto konaní môže navrhovateľka ako odporca rozvinúť všetky svoje argumenty, na základe ktorých
dochádza k záveru, že je navrhovateľovi povinná zaplatiť len rozdiel toho, čo jej odporca poslal na účet

s tým, čo mu ona zaplatila.
Napriek tomu, že súd je od začiatku konania toho názoru, že na návrhu navrhovateľky nie je naliehavý
právny záujem, s ohľadom na to, že sa objavujú názory o tom, že na obdobných určovacích návrhoch je
naliehavý právny záujem (rozhodnutie v konaní na Okresnom súde Prievidza pod sp.zn. 16C/113/2014,
možno i rozhodnutie odvolacieho súdu v tomto konaní, ktorým bolo zmenené rozhodnutie súdu prvého

stupňa o tom, že navrhovateľke nebolo priznané oslobodenie od platenia súdneho poplatku) súd vykonal
dokazovanie zamerané na platnosť zmluvy uzavretej medzi navrhovateľkou a odporcom a na to, či
je navrhovateľka povinná zaplatiť odporcovi len rozdiel toho, čo jej odporca poslal na účet s tým,
čo mu ona zaplatila. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že predmetom zmluvy uzavretej medzi
navrhovateľom ako veriteľom a odporcom ako dlžníkom bolo poskytnutie úveru vo výške 1.230,- eur

za odplatu spočívajúcu v zaplatení úroku vo výške 70,01 % ročne. Okrem toho zmluva obsahovala
dojednanie, podľa ktorého mala navrhovateľka zaplatiť odporcovi odplatu za „službu“ spočívajúcu v
možnosti odkladu troch splátok vo výške 176,95 eur, pričom táto odplata bola splatná dňom uzavretia
zmluvy, čo odporcovi umožnilo to, že navrhovateľke v skutočnosti neposkytol úver vo výške 1.230,- eur,
ale na účet navrhovateľky poskytol len čiastku 1.053,05 eur. Vychádzajúc z týchto dojednaní účastníkov

súd dospel k záveru, že zmluva uzavretá medzi účastníkmi je neplatná, a to z toho dôvodu, že sa prieči
dobrým mravom a obchádza zákon. Je v rozpore s dobrými mravmi, ak je v zmluve o úvere dohodnuté
také dojednanie, ktoré veriteľovi umožňuje nevyplatiť dlžníkovi celý úver, na základe dojednania podľa
ktorého sa bezprostredne po uzavretí zmluvy stáva splatným záväzok dlžníka zaplatiť veriteľovi odplatu
za službu, ktorej podstatou je odloženie splatnosti troch z 42 splátok úveru, keďže ide o odplatu za

simulovanú službu, ktorá je bez akéhokoľvek významu pre záujmy dlžníka, ktorému je poskytovaný úver
a výška tejto odplaty predstavuje takmer 15 % dohodnutého úveru. Okrem toho takéto ustanovenie
v zmluve obchádza ustanovenia zákona, konkrétne § 9 ods. 2 písm. j) zákona č. 129/2010 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení neskorších predpisov,
podľa ktorých musí byť v zmluve o spotrebiteľskom úvere vyjadrená ročná percentuálna miera nákladov,

keďže je zrejmé, že takáto odplata výrazným spôsobom deformuje správnosť v zmluve vyjadrenej ročnej
percentuálnej miery nákladov, ktorá bola v zmluve vyjadrená na 69,67 %, teda sumou nižšou ako
bola úroková sadzba, hoci po započítaní uvedeného poplatku bola ročná percentuálna miera nákladov
nepochybne vyššia, a to v dôsledku toho, že odporcovi nebol poskytnutý úver v dohodnutej výške.
Odporcanavrhovateľkeposkytolakoúverčiastku1.053,05eur,pričomnavrhovateľkaodporcovizaplatila

čiastku 286,28 eur. Preto je správne to, čoho sa navrhovateľka domáha v tomto konaní, teda, že zmluva
uzavretá s odporcom je neplatná a že je odporcovi povinná zaplatiť len čiastku 766,77 eur. Na takomto
návrhuvšakniejenaliehavýprávnyzáujem,keďžeto,koľkojepovinnázaplatiťnavrhovateľkaodporcovi,
možno rozhodnúť len v konaní, v ktorom sa splnenia tejto povinností voči navrhovateľke bude domáhať
odporca a nie naopak.

Odporca, ktorý žiadal návrh zamietnuť, bol v konaní úspešný, a preto má proti navrhovateľke právo
na náhradu trov konania podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku. Súd však odporcovi
náhradu trov konania nepriznal, a to podľa § 150 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, pričom dôvody
hodné osobitného zreteľa videl v tom, že navrhovateľka sa v zásade domáhala toho, čo je správnea k zamietnutiu jej návrhu došlo len v dôsledku nedostatku naliehavého právneho záujmu, pričom je
zrejmé, že základnou príčinou nezhôd medzi účastníkmi je formulárová zmluva odporcu. Okrem toho
je zrejmé, že k zotrvávaniu navrhovateľky na jej nedôvodnom návrhu prispelo nielen konanie odporcu,

ktorý sa svojich nedôvodných nárokov domáha v rozhodcovskom konaní, ale aj to, že jej bolo priznané
oslobodenie od platenia súdnych poplatkov a bolo vyhovené obdobnému návrhu jej zástupcu v inom
súdnom konaní. Súd prihliadol i na to, že odporca sa k návrhu vyjadril až svojim podaním doručeným
súdu v deň pojednávania, hoci k návrhu sa mal vyjadriť do desiatich dní od doručenia návrhu, ku ktorému
došlo už 26.2.2015.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresnom súde Prievidza do 15 dní odo dňa jeho
doručenia písomne v dvoch vyhotoveniach.
Podľa § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach
(§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.