Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, June 29, 2017

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 19Co/598/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3814214314
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Škultétyová

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3814214314.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Škultétyovej a sudkýň

JUDr. Beáty Čupkovej a JUDr. Aleny Záhumenskej v spore žalobkyne F. zastúpenej H. proti žalovanému
J., zastúpenému C. o neplatnosť zmluvy, na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu
Prievidza zo dňa 20. apríla 2015, č.k. 17C/56/2014-52, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie svojím rozsudkom zamietol žalobu žalobkyne, ktorou sa domáhala určenia, že
zmluva o revolvingovom úvere uzavretá medzi žalovaným ako veriteľom a žalobkyňou ako dlžníčkou

č. XXXXXXXXXX zo dňa 02.09.2013 je v celom rozsahu neplatná a žalobkyňa je povinná zaplatiť
žalovanému 766,77 Eur. Poukázal na § 80 písm. c) O.s.p. a dospel k záveru, že na požadovanom určení
nie je daný naliehavý právny záujem.

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že žalobkyňa sa proti žalovanému
domáha neplatnosti uzavretej zmluvy a toho, aby súd určil, že žalovanému je povinná zaplatiť len rozdiel
toho, čo jej žalovaný poslal na účet a čo jej ona zaplatila. Na takýchto určeniach nie je naliehavý

právny záujem, nakoľko žalobkyni nič nebráni v tom, aby svoje práva vykonávala takým spôsobom, že
žalovanému zaplatí len to, o čom je presvedčená, že je povinná mu zaplatiť a nič jej nebráni v tom, aby
svoje právo voči žalovanému vykonala tak, že mu nezaplatí to, čo si je vedomá, že mu nie je povinná
zaplatiť. Pre prípad toho, že by žalovaný nebol rovnakého právneho presvedčenia ako žalobkyňa a
uplatnil by si svoje práva na zaplatenie dohodnutej peňažnej čiastky proti žalobkyni na súde alebo na
rozhodcovskom súde, žalobkyni nič nebráni v tom, aby sa svojho právneho presvedčenia o neplatnosti
zmluvy domáhala v takomto súdnom alebo rozhodcovskom konaní, resp. následne by sa domáhala

zrušeniarozhodcovskéhorozsudku,čovkonečnomdôsledkuajrobí.Naliehavýprávnyzáujemnaurčení
práva alebo neplatnosti právneho úkonu je len vtedy, ak takéto určenie nemožno dosiahnuť v inom
súdnom konaní, v ktorom si účastníci môžu uplatniť svoje práva alebo sa brániť voči uplatneným právam
druhého účastníka právneho vzťahu. O takýto prípad vo veci žaloby žalobkyne nejde, a preto na ňom
nie je naliehavý právny záujem. Na tomto závere nemení nič ani to, že v prípade žalobkyne ide vo
vzťahu k žalovanému o spotrebiteľku podľa predpisov hmotného práva, keďže naliehavý právny záujem
je inštitút procesného práva, ktorý je celkom indiferentný vo vzťahu k uplatňovanému hmotnému právu.

To, že naliehavý právny záujem nerozlišuje medzi žalobcom - spotrebiteľom a iným žalobcom vyplýva
z toho, že i spotrebiteľ si môže uplatniť svoje práva ako každá iná strana sporu, v tomto
prípade, ak sa voči nemu bude druhá strana domáhať plnenia, na ktoré nemá právny nárok. Pripustenie
naliehavého právneho záujmu v takomto prípade by viedlo k absurdnému záveru o tom, že súdy bymuseli vecne preskúmavať platnosť akýchkoľvek, a teda všetkých spotrebiteľských právnych vzťahov
bez ohľadu na to, či by si dodávatelia vôbec chceli uplatňovať svoje práva, resp. či by dojednanie
takýchto podmienok bolo významné pre povinnosti zmluvných strán. Iným absurdným prípadom by

sa tak spotrebiteľ mohol napríklad proti dodávateľovi domáhať určenia svojho vlastníckeho práva k
veci, ktorú si práve kúpil u dodávateľa, ktorý by jeho vlastnícke právo žiadnym spôsobom
nespochybňoval. Žalobkyňa naliehavý právny záujem odôvodňovala prebiehajúcim rozhodcovským
konaním. Tento argument danosti naliehavého právneho záujmu neobstojí, keďže žalobkyňa má všetky
možnosti uplatniť si svoje práva v rozhodcovskom konaní, prípade v konaní o zrušenie rozhodcovského

rozsudku.

3. Napriek svojmu záveru o nedostatku naliehavého právneho záujmu na žalobkyňou požadovanom
určení , súd prvej inštancie uviedol, že z vykonaného dokazovania vyplynulo, že predmetom zmluvy
uzavretej medzi žalobkyňou ako dlžníčkou a žalovaným ako veriteľom bolo poskytnutie úveru vo
výške 1.230 Eur za odplatu spočívajúcu v zaplatení úroku vo výške 70,01% ročne. Okrem toho

zmluva obsahovala dojednanie, podľa ktorého mala žalobkyňa zaplatiť žalovanému odplatu za „službu“
spočívajúcu v možnosti odkladu troch splátok vo výške 176,95 Eur, pričom táto odplata bola splatná
dňom uzavretia zmluvy, čo žalovanému umožnilo to, že žalobkyni v skutočnosti neposkytol úver vo výške
1.230 Eur, ale na účet žalobkyne poskytol len čiastku 1.053,05 Eur. Vychádzajúc z týchto dojednaní v
zmluve súd prvej inštancie dospel k záveru, že zmluva uzavretá medzi stranami sporu je neplatná, a

to z toho dôvodu, že sa prieči dobrým mravom a obchádza zákon. Je v rozpore s dobrými
mravmi,akjevzmluveoúveredohodnutétakédojednanie,ktoréveriteľoviumožňujenevyplatiťdlžníkovi
celý úver, na základe dojednania, podľa ktorého sa bezprostredne po uzavretí zmluvy stáva splatným
záväzok dlžníka zaplatiť veriteľovi odplatu za službu, ktorej podstatou je odloženie splatnosti troch z 42
splátok úveru, keďže ide o odplatu za simulovanú službu, ktorá je bez akéhokoľvek významu pre záujmy

dlžníka, ktorému je poskytovaný úver a výška tejto odplaty predstavuje takmer 15% dohodnutého úveru.
Okrem toho takéto ustanovenie v zmluve obchádza ustanovenia zákona, konkrétne § 9 ods. 2 písm. j)
zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov
v znení neskorších predpisov, podľa ktorých musí byť v zmluve o spotrebiteľskom úvere vyjadrená
ročná percentuálna miera nákladov, keďže je zrejmé, že takáto odplata výrazným spôsobom deformuje

správnosť v zmluve vyjadrenej ročnej percentuálnej miery nákladov, ktorá bola v zmluve vyjadrená na
69,67%,tedasumounižšouakobolaúrokovásadzba,hocipozapočítaníuvedenéhopoplatkubolaročná
percentuálna miera nákladov nepochybne vyššia, a to v dôsledku toho, že odporcovi nebol poskytnutý
úver v dohodnutej výške. Žalovaný žalobkyni poskytol ako úver čiastku 1.053,05 Eur, pričom žalobkyňa
žalovanému zaplatila čiastku 286,28 Eur a je žalovanému povinná zaplatiť len čiastku 766,77 Eur,

nakoľko zmluva je neplatná. Na žalobe podanej žalobkyňou však nie je naliehavý právny záujem, keďže
to, koľko je povinná zaplatiť žalobkyňa žalovanému možno rozhodnúť len v konaní, v ktorom sa
splnenia tejto povinností voči žalobkyni bude domáhať žalovaný a nie naopak. Právne svoje rozhodnutie
odôvodnil ust. § 80 písm. c). O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.

4. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podala odvolanie žalobkyňa a domáhala sa,
aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil, rozhodol, že má naliehavý právny záujem na
predmetnej určovacej žalobe v zmysle § 80 písm. c) O.s.p. a jej žalobe v celom rozsahu vyhovie. Uviedla,
že je invalidná dôchodkyňa s nízkym príjmom a má naliehavý právny záujem na riešení problému, preto
svoju žalobu na určenie neplatnosti zmluvy podala, nakoľko táto sa prieči dobrým mravom, obchádza

zákon, čo súd priznáva i v odôvodnení svojho rozsudku. Tvrdenie o absencii naliehavého právneho
záujmu je v príkrom rozpore s tým, čo deklaruje Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky v
médiách, a teda, že občan sa má brániť proti nekalým praktikám nebankoviek. Poukázala na skutočnosť,
že Ústava Slovenskej republiky zaručuje každému občanovi ochranu súdmi Slovenskej republiky. Má za
to, že sudca E.. Y., J.. neznáša spotrebiteľské spory, na čo poukazujú aj jeho vyjadrenia v odôvodnení

rozsudku, ignoroval § 4 ods. 2 písm. za) zákona o súdnych poplatkoch, ktorý hovorí, že takéto žaloby sú
od súdnych poplatkov oslobodené, vytváral obštrukcie a odmietal pojednávať bez zaplatenia súdneho
poplatku, čo musel v konečnom dôsledku riešiť krajský súd.

5. Žalovaný sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadril.

6. Po rozhodnutí súdu prvej inštancie a podaní odvolania žalobkyňou došlo k zmene právnej úpravy
občianskeho súdneho konania, keď dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný
sporový poriadok, ktorý okrem iného zrušil zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, podľaktorého súd prvej inštancie v danej veci procesne postupoval. V prechodných ustanoveniach (§ 470
ods. 1, 2) CSP stanovil, že ak neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom
nadobudnutia jeho účinnosti, avšak s tým, že právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo

dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. V zmysle tohto ustanovenia odvolací
súd posudzoval rozhodnutie súdu prvej inštancie a dôvody podaného odvolania podľa ustanovení
O.s.p., účinných v čase vydania rozhodnutia. Procesne postupoval odvolací súd už podľa nových
procesných ustanovení CSP.

7. Krajský súd preskúmal vec v zmysle ust. § 379 a § 380 CSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania
podľa § 385 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správny
potvrdiť podľa § 387 ods. 1 CSP.

8. V danej veci sa žalobkyňa podanou žalobou domáhala (po úprave svojej žaloby) určenia, že zmluva
o revolvingovom úvere, uzavretá medzi stranami sporu, je v celom rozsahu neplatná, a že je povinná

zaplatiť žalovanému sumu 766,77 Eur, t. j. rozdiel medzi tým, čo od žalovaného na účet obdržala a
čo mu zaplatila. Súd prvej inštancie žalobu zamietol pre nedostatok naliehavého právneho záujmu s
poukazom na § 80 písm. c) O.s.p.

9. Súdna prax do 30.06.2016 považovala za určovaciu žalobu v zmysle § 80 písm. c) O.s.p. aj žalobu o

určenie neplatnosti zmluvy. Právny záujem, ktorý bol podmienkou procesnej prípustnosti takejto žaloby,
musel byť naliehavý. Pri skúmaní existencie tohto záujmu išlo o posúdenie procesnej otázky, či podaná
žaloba je vhodný (účinný a správne zvolený) procesný nástroj ochrany žalobcovho práva. Nedostatok
naliehavého právneho záujmu predstavuje samostatný a prvoradý dôvod, pre ktorý určovacia žaloba
nemôžeobstáť,aktorýsámosebeabezďalšiehovediekzamietnutiužaloby.Uvedenýnázoropakovane

vyslovil Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojich rozhodnutiach, ako aj Ústavný súd Slovenskej
republiky.

10.Žalobkyňaodôvodňovalanaliehavýprávnyzáujemnapožadovanomurčenítým,žejespotrebiteľkou,
a že prebieha rozhodcovské konanie týkajúce sa predmetného právneho úkonu - zmluvy o

revolvingovom úvere.

11. Pre možnosť úspešného uplatnenia žaloby o určenie neplatnosti právneho úkonu, resp. pre
rozhodnutie súdu o tom, že nejaký právny úkon je neplatný, je potrebné, aby bol daný právny
záujem na takomto určení, pričom tento záujem musí byť naliehavý. Podľa ustálenej judikatúry je

tento naliehavý právny záujem daný vtedy, ak sa nemožno domáhať priamo plnenia a ak by právne
postavenie žalobcu bez takéhoto určenia bolo neisté. Posúdenie naliehavého právneho záujmu je
otázkou právnej kvalifikácie rozhodujúcich skutočností, čo pre žalobcu znamená nevyhnutnosť tvrdiť a
preukázať skutočnosti, z ktorých vyvodzuje existenciu tohto svojho právneho záujmu. Žalobca nemôže
mať naliehavý právny záujem pokiaľ sa ochrany práv môže domáhať žalobou na plnenie, alebo ak

k odstráneniu neistoty slúžia osobitné právne postupy upravené v príslušných právnych predpisoch.
Určovacia žaloba bude zvyčajne prípustná vtedy, ak sa ňou odstraňuje spornosť vzťahu strán sporu a
predchádza vzniku ďalších sporov, prípadne ak sa vytvára pevný základ právneho vzťahu medzi nimi.
Žaloba o určenie v zmysle § 80 písm. c/ Občianskeho súdneho poriadku účinného do 30.06.2016 nie
je spravidla opodstatnená vtedy, ak má požadované určenie len povahu predbežnej otázky vo vzťahu

k inej právnej otázke.

12. Aplikujúc vyššie uvedený názor je možné v tomto konaní uzavrieť, že pokiaľ sa žalovaný bude
domáhať voči žalobkyni finančného plnenia majúceho základ v zmluve o revolvingovom úvere, ktorú
strany sporu uzavreli, otázkou jej platnosti by sa súd zaoberal ako otázkou predbežnou. Ak by súd v

tomtokonaníriešilotázkuplatnostiúverovejzmluvy,neznamenalobytoprežalobkyňuodstráneniestavu
právnej neistoty, pretože by sa tým nevylúčila možnosť ďalších sporov o peňažné plnenie, hoci aj z iného
právneho dôvodu a hoci aj v opačnom procesnom postavení. Spornosť obsahu ich vzájomných práv a
povinností,resp.jednostrannetvrdenáneplatnosťniejeskutočnosťou,ktorábyobjektívneodôvodňovala
neistotu v ich právnom postavení. Dôležité je tiež zdôrazniť, že žalovaný doposiaľ žalobu o plnenie

z predmetnej zmluvy uzavretej medzi stranami sporu nepodal a konanie o zrušenie rozhodcovského
rozsudku, ktorým žalobkyňa odôvodňovala naliehavý právny záujem na požadovanom určení bolo
právoplatne skončené (rozsudok Okresného súdu Prievidza zo dňa 03.07.2015 č.k. 14C/2/2015-59 v
spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 16.12.2015 č.k. 17Co/1091/2015-74) tak, žerozhodcovský rozsudok bol zrušený. Nie je preto ani osvedčený stav právnej neistoty žalobkyne vo
vzťahu k zmluve uzavretej medzi stranami sporu, naviac keď žalobkyňa sama deklaruje svoju povinnosť
(sumu, ktorú je povinná žalovanému zaplatiť), ktorá jej z právneho vzťahu strán sporu vyplýva.

13. Odvolací súd zdôrazňuje, že žalobkyňa sa podanou žalobou nedomáhala žiadneho plnenia,
napr. vydania bezdôvodného obohatenia z neplatného právneho úkonu, v ktorom prípade nemusí
preukazovaťexistenciunaliehavéhoprávnehozáujmu(atopreto,ženejde odeklarovanieurčitého
stavu, ale o splnenie existujúcej povinnosti, ktorú súd v konaní zisťuje) a súd ako predbežnú otázku

posudzuje aj existenciu neplatného právneho úkonu. Na základe napádanej zmluvy o revolvingovom
úvere mala vzniknúť povinnosť žalobkyni, pri nesplnení ktorej sa jej môže domáhať od žalobkyne jej
veriteľ a žalobkyňa sa môže brániť proti takejto žalobe tvrdením o neplatnosti revolvingovej zmluvy. V
opačnom prípade ide iba o akademický spor, v ktorom má súd rozhodnúť o neplatnosti právneho úkonu
bez priameho a bezprostredného vplyvu na právne postavenie strán sporu. Práve preto zákon vyžaduje
existenciu právneho záujmu na určení neplatnosti právneho úkonu, ktorý musí byť navyše aj naliehavý.

Aj preto súdna prax ustálila, že naliehavý právny záujem nie je daný ani v prípade žaloby na určenie
neplatnosti právneho úkonu, ak otázka jeho platnosti má povahu otázky prejudiciálnej vo vzťahu k inej
právnej otázke.

14. V prípade tzv. určovacích žalôb podľa ustálenej súdnej praxe platí, že preukázanie toho, že v čase

rozhodovania súdu o určení právneho vzťahu alebo práva existuje naliehavý právny záujem, zaťažuje
žalobcu.

15. V danom prípade si žalobkyňa svoju povinnosť preukázať existenciu naliehavého právneho záujmu
na požadovanom určení riadne nesplnila. Tvrdenia žalobkyne, že je invalidnou dôchodkyňou s nízkym

príjmom a má naliehavý právny záujem na určení neplatnosti zmluvy, ktorá sa prieči dobrým mravom a
obchádza zákon, poukazovanie na Ústavu SR a stanoviská Ministerstva spravodlivosti SR v médiách
a vedenie rozhodcovského konania (konanie o zrušenie rozhodcovského rozsudku bolo právoplatne
skončené, žalobkyni bolo vyhovené) nie sú skutočnosťami, z ktorých by vyplýval naliehavý právny
záujem na žalobkyňou požadovanom určení neplatnosti zmluvy. Odvolací súd sa preto stotožňuje so

záverom súdu prvej inštancie, že žalobkyňa nepreukázala existenciu sporného stavu, neuviedla, akým
konkrétnym právam a oprávneným záujmom žalobkyne má byť poskytnutá ochrana a v čom spočíva jej
právna neistota. Táto neistota nemôže spočívať len na rozdielnosti názorov veriteľa a dlžníka o výške
dlhu dlžníka. Na to slúžia žaloby o splnenie povinnosti (dlžníka), nie o určenie neplatnosti právneho
úkonu, resp. toho či tu právny vzťah je, alebo nie je.

16. Z týchto dôvodov krajský súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny, vrátane rozhodnutia
o trovách konania, potvrdil.

17. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1, § 255 ods. 1, § 262 ods.

1 CSP tak, že žalovanému, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný, náhradu trov odvolacieho konania
nepriznal, nakoľko mu v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli.

18. Rozhodnutie bolo senátom Krajského súdu v Trenčíne prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).