Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, June 1, 2017

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 7Csp/31/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8316207405
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Tomášová

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2017:8316207405.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Janou Tomášovou v právnej veci žalobcu: Poštová banka, a.s.,

Dvořákovo nábrežie 4, 811 02 Bratislava, IČO: 31 340 890, zast. Advokátska kancelária JUDr. Veronika
Kubrikova, PhD., s.r.o., Martinčekova 13, 821 01 Bratislava, proti žalovanej: J. Y., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom XXX XX T. Č..XX, t.č. bytom I. XXXX/XX, XXX XX T. X, Č. C., o zaplatenie sumy 1 377,26
eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd n e p r i p ú š ť a zmenu petitu žaloby v zmysle návrhu žalobcu zo dňa 30.05.2017 v tomto znení :

,, Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi úroky a úroky z omeškania vyčíslené ku dňu predčasnej

splatnosti úveru, t.j. ku dňu 12.06.2014, ako aj úroky z omeškania vyčíslené od 13.06.2014 do
30.04.2016 v sume 606,75 eur.“

Súd konanie v časti o zaplatenie poplatkov vo výške 4,42 eur a v časti vyčíslených úrokov z omeškania
do vyhlásenia predčasnej splatnosti vo výške 44,64 eur z a s t a v u j e.

Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 1 078,34 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške

5,25 % ročne zo 1 127,40 eur od 13.06.2014 do 26.03.2017, zo sumy 1 078,34 eur od 27.03.2017 do
zaplatenia a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalobu vo zvyšnej časti z a m i e t a .

Žalovanej náhradu trov konania v rozsahu n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca dňa 10.08.2016 podal na tunajšom súde žalobu ktorou žiadal, aby súd žalovanú zaviazal
zaplatiť mu sumu 1 377,26 eur, úrok vo výške 515,04 eur, úrok z omeškania vo výške 798,29 eur, úrok zo

zostatku nesplatenej istiny, t.j. zo sumy 1 377,26 eur vo výške 25,5 % ročne od 01.05.2016 do zaplatenia,
úrok z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 1 377,26 eur od 01.05.2016 do zaplatenia, poplatkov
vo výške 4,42 eur a na náhradu trov konania.

2. Podanie žaloby odôvodil tým, že dňa 27.08.2012 uzatvoril so žalovanou ako dlžníkom Zmluvu o úvere
č. XXXXXXXXXX a jej neoddeliteľnou súčasťou boli Všeobecné obchodné podmienky a Obchodné
podmienky pre úver. Na jej základe poskytol žalovanej peňažné prostriedky podľa zmluvy. Žalovaná sa

zaviazala vrátiť poskytnuté prostriedky v splátkach s lehotou splatnosti splátok dohodnutou v zmluve.
Žalovaná do vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru splatila svoj záväzok iba čiastočne. Nakoľko sa
žalovaná dostala do omeškania, žalobcovi vznikol nárok požadovať predčasné splatenie úveru vrátane
príslušenstva. Toto právo si žalobca uplatnil. Žalovaná ani napriek zaslanej výzve nezaplatila dlžnúpohľadávku. V zmysle zmluvy žalovanej vznikla povinnosť za poskytnutý úver zaplatiť úroky vo výške
25,50 % ročne. V zmysle obchodných podmienok, v prípade ak sa úver stal predčasne splatným,
žalobca je ďalej oprávnený úročiť nesplatenú istinu úveru úrokom dojednaným v zmluve. V konaní si

žalobca uplatňuje voči žalovanej aj príslušné zákonné úroky z omeškania. Voči žalovanej si uplatňuje aj
príslušenstvo pohľadávky a to poplatky za upomienky podľa sadzobníka, čo predstavuje sumu 4,42 eur.

3. Dňa 28.11.2016 žalobca zobral žalobu čiastočne späť a to pokiaľ sa jedná o uplatnený nárok na
zaplatenie vyčíslených úrokov z omeškania vo výške 798,29 eur, úroku vo výške 25,5 % ročne zo sumy

1 377,26 eur od 01.05.2016 do zaplatenia a žiadal v tejto časti súd konanie zastaviť. Predmetom konania
tak ostal nárok žalobcu na zaplatenie istiny vo výške 1 377,26 eur, úrokov vo výške 515,04 eur (vyčíslené
úroky a úroky z omeškania do dňa vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru), úroku z omeškania vo výške
5,25 % ročne zo sumy 1 377,26 eur od 01.05.2016 do zaplatenia a poplatkov vo výške 4,42 eur. Nakoľko
k čiastočnému späťvzatiu žaloby došlo ešte pred doručením žaloby žalovanej, súd v zmysle § 145 ods. 3
Civilného sporového poriadku konal o zvyšku nároku bez rozhodovania o zastavení konania v tejto časti.

4. Písomným podaním zo dňa 30.05.2017 žalobca podal návrh na zmenu petitu žaloby v znení
uvedenom vo výrokovej časti rozsudku, kde žiadal o rozšírenie predmetu žaloby o uvedený nárok.
Zároveň žalobca opätovne zobral žalobu čiastočne späť a to pokiaľ sa jedná o uplatnený nárok na
poplatky vo výške 4,42 eur a úrok a úrok z omeškania vyčíslený žalobcom vo výške 44,64 eur. V tejto

časti žalobca žalobu zobral späť z dôvodu úhrady sumy 49,06 eur zo strany žalovanej dňa 27.03.2017.

5. Podľa § 139 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len ,,CSP“), žalobca môže
počas konania so súhlasom súdu meniť žalobu.

Podľa § 142 ods. 1 CSP, o prípustnosti zmeny žaloby súd rozhodne spravidla na pojednávaní, na ktorom
bola zmena navrhnutá, alebo na pojednávaní, ktoré nasleduje bezprostredne po tom, ako bola zmena
žaloby uplatnená podaním mimo pojednávania.

Podľa § 143 ods. 1 CSP, súd nepripustí zmenu žaloby, ak by výsledky doterajšieho konania nemohli byť

podkladom na konanie o zmenenej žalobe.

Podľa § 143 ods. 3 CSP, ak súd nepripustí zmenu žaloby, pokračuje v konaní o pôvodnej žalobe.

V danej právnej veci po čiastočnom späťvzatí žaloby predmetom konania pokiaľ sa jedná o vyčíslené

úroky a úroky z omeškania zostal nárok žalobcu na toto príslušenstvo vo výške 515,04 eur vyčíslené
ku dňu predčasnej splatnosti. Vo zvyšnej časti pokiaľ sa jedná o kapitalizované úroky z omeškania po
vyhlásenípredčasnejsplatnostiaúrokzúveruvovýške25,5%ročnepovyhlásenípredčasnejsplatnosti,
žalobca zobral žalobu späť dňa 28.11.2016. Dňa 30.05.2017 opätovne vo svojom vyjadrení uviedol, že
požaduje od žalovanej aj zaplatenie úrokov z omeškania vyčíslených od 13.06.2014 do 30.04.2016 a

tieto úroky spolu s úrokmi a úrokmi z omeškania do dňa vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru sú vo
výške606,75eur. Predmetomžaloby-sporudisponujesícežalobcaapočasskonaniamôžesosúhlasom
súdu žalobu meniť, súd dané skutočnosti nepopiera. V danej právnej veci súd však žalobu už doručil
žalovanej, žalovaný čiastočne žalobu zobral v časti kapitalizovaných úrokov z omeškania vyčíslených
od vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru späť a týmto podaním opätovne žiadal o rozšírenie žaloby

o nárok, vo vzťahu ku ktorému žalobu už zobral späť. Súd preto v tejto časti nepripustil zmenu petitu
žaloby.

6. Podľa § 144 CSP, žalobca môže vziať žalobu späť.

Podľa § 145 ods. 1 a 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá
späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí
vo veci samej.

Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov

nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby
skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.Nakoľko žalobca skôr než sa začalo pojednávanie zobral žalobu čiastočne späť pokiaľ sa jedná o
uplatnený nárok na poplatky vo výške 4,42 eur a úrok z omeškania vyčíslený žalobcom vo výške
44,64 eur, súd nežiadal súhlas žalovanej s čiastočným späťvzatím a v zmysle uvedených zákonných

ustanovení konanie v tejto časti zastavil.

7. Žalovaná sa v danej právnej veci nevyjadrila.

8. Súd sa oboznámil so žalobou a jej prílohami a to Zmluvou o úvere, obchodnými podmienkami žalobcu

pre spotrebiteľské úvery, sadzobníkom poplatkov žalobcu, výzvou na zaplatenie zo dňa 02.12.2013,
výpisom z účtu žalovanej, písomnými vyjadreniami žalobcu a zistil nasledovný skutkový stav veci:

9. Žalobca ako banka a žalovaná ako dlžník dňa 27.08.2012 uzatvorili Zmluvu o úvere dostupná pôžička
č. XXXXXXXXXX. Predmetom zmluvy bolo poskytnutie úveru vo výške 1 400,- eur. Výška úrokovej
sadzby bola 25,50 %. Žalovaná sa úver zaviazala splatiť v 72 mesačných splátkach vo výške 40,62 eur.

Splatnosť prvej splátky bola dňa 16.09.2012 a poslednej dňa 16.08.2018. Výška RPMN bola 28,70 %,
priemerná RPMN bola 27,07 %. Celková výška nákladov bola 1 313,64 eur.

V zmysle bodu 2.2. Zmluvy, sa právne vzťahy neupravené Zmluvou sa riadia OP, VOP, Sadzobníkom
poplatkov, Oboznámením o RPMN, oznámením o úrokových sadzbách, Informáciami o poistení podľa

zákona č. 186/2009 Z.z.

10. Podľa článku 2., bod. 2.1. Obchodných podmienok pre úver dostupná pôžička, Klient navrhuje
uzavretie ZoÚ podľa ust. § 497 a nasl. ObZ. Na uzavretie ZoÚ nie je právny nárok. Ak Poštovka
odmietne uzavretie ZoÚ s Klientom na základe overenia v príslušných databázach s cieľom posúdenia

jeho schopnosti splácať úver, informuje Klienta o výsledku tohto nahliadnutia a oznámi mu informácie
o použitej databáze.

Podľa článku 4., bod. 4.1., Obchodných podmienok pre úver dostupná pôžička, klient má povinnosť platiť
za poskytnutý úver banke úroky v zmysle akruálneho oznámenia.

Podľa článku 5., bod. 5.3. Obchodných podmienok pre úver dostupná pôžička, splátky sú splatné dňom
uvedeným v ZoÚ, pričom platí, že sú splatené okamihom ich pripísania na účet banky. Klient platí Splátku
v zmluvne dohodnutej výške. V prípade, ak Klient zašle sumu Splátky presahujúcu zmluvnú Splátku
bez toho, aby informoval banku a dohodol sa s ňou o skutočnostiach v zmysle bodu 6.1. týchto OP,

takéto konanie sa považuje za predplatenú Splátku, a nie za čiastočné alebo úplne predčasné splatenie,
ak banka neurčí inak. Ak pri úmrtí alebo invalidite Klienta Poisťovňa uhradí poistné plnenie, nejde o
predplatenú splátku v zmysle tohto bodu.

Podľa článku 5., bod. 5.6. Obchodných podmienok pre úver dostupná pôžička, platby od Klienta sa

voči pohľadávke banky započítavajú bez ohľadu na to, na aké záväzky bola platba poukázaná, v
nasledujúcom poradí: [1] poplatky podľa Sadzobníka poplatkov [2] úrok z omeškania [3] úrok z úveru [4]
splátka istiny úveru. V prípade viacerých pohľadávok banky voči Klientovi sa platby Klienta započítavajú
najskôr na pohľadávku skôr splatnú podľa uvedeného poradia.

Podľa článku 6., bod. 6.2. Obchodných podmienok pre úver dostupná pôžička, ak Klient je v omeškaní
s platením čo i len jednej Splátky v plnej, resp. čiastočnej výške, alebo poskytol banke nepravdivé
údaje o svojej osobe, resp. o Spoludlžníkovi [napr. v predložených dokladoch, formulári ZoÚ], alebo
v majetkových pomeroch Klienta alebo Spoludlžníka nastala podstatná zmena, ktorá môže negatívne
ohroziť schopnosť splatiť pohľadávku banky vyplývajúcu zo ZoÚ, alebo na majetok Klienta/Spoludlžníka

bol vyhlásený konkurz alebo exekúcia, alebo Klient zomrel, je banka oprávnená požadovať predčasné
splatenie celej istiny úveru vrátane príslušenstva.

Podľa článku 6., bod. 6.4. Obchodných podmienok pre úver dostupná pôžička, v prípade, ak sa
úver stane predčasne splatným v zmysle bodu 6.2. OP, banka je oprávnená úročiť nesplatenú istinu

úveru zmluvnou Úrokovou sadzbou a sadzbou úroku z omeškania vo výške stanovenej v Oznámení o
úrokových sadzbách, a to od dátumu predčasnej splatnosti až do úplného splatenia zmluvného záväzku
Klienta voči banke.Podľa článku 6., bod. 6.5. Obchodných podmienok pre úver dostupná pôžička, klient je povinný zaplatiť
banke i príslušenstvo pohľadávky, a to vrátane poplatkov, spojené s upomínaním Klienta v zmysle
Sadzobníka poplatkov a nákladov banky vynaložených na úhrady poistného podľa čl. 11 OP.

11. Podľa Sadzobníka poplatkov Poštovej banky, a.s., výška poplatku za 1. Upomienku je 9,96 eur, výška
poplatku za 2. Upomienku je 24,90 eur, výška poplatku za výzvu na splatenie úveru je 3,32 eur.

12. Žalobca písomnou výzvou zo dňa 12.06.2014 k uvedenému dňu vyhlásil predčasnú splatnosť úveru

a žalovanú vyzval na zaplatenie sumy 1 896,72 eur v lehote 10 dní od doručenia výzvy.

13. Z výpisu z účtu žalovanej ku dňu 30.06.2014 vyplýva, že dlžná suma istiny bola 1 377,26 eur, suma
vyčíslených úrokov z úveru bola 515,04 eur, úrokov z omeškania bola 798,29 eur a suma poplatkov bola
4,42 eur. Žalovaná v prospech žalobcu uhradila sumu 272,60 eur. Po podaní žalobu dňa 27.03.2017
uhradila ešte sumu 49,06 eur.

14. Z výpisu z kalkulačky pre výpočet RPMN vyplýva, že pri výške úveru 1 400,- eur, výške splátky 40,62
eur, počte splátok 72, výška RPMN bola 32,31 %.

15. Žalobca vo svojich písomných vyjadreniach zo dňa 16.11.2016 a 30.05.2017 uviedol, že medzi

stranami sporu bola dňa 27.08.2012 uzatvorená úverová zmluva. Vzhľadom na skutočnosť, že zo strany
žalovanej došlo k podstatnému porušeniu zmluvných povinností zo zmluvy o úvere tým, že neuhrádzala
pravidelné mesačné splátky, ku dňu 12.06.2014 žalobca vyhlásil predčasnú splatnosť úveru. Žalobca
poukázal, že v zmysle obchodných podmienok v prípade, ak sa úver stane predčasne splatný žalobca,
je ďalej oprávnený úročiť nesplatenú istinu úveru úrokom dojednaným v zmluve.

V ďalšom uviedol, že výška uskutočneného čerpania úveru žalovanou je uvedená v listine aktuálny
stav úveru, ktorá bola doložená spolu so žalobou. Opätovne poukázal, že žalovaná v jeho prospech
neuhradila žiadne finančné prostriedky. Celková výška poplatkov je uvedená v listine aktuálny stav úveru
na prvej strane.

Žalobca poukázal, že žalovanú upozornil na možnosť predčasného splatenia úveru a nakoľko žalovaná
napriek tomuto upozorneniu splátky nesplácala, tak predčasne vyhlásil splatnosť úveru ku dňu
12.06.2014.

V ďalšom uviedol, že v jeho prospech žalovaná uhradila sumu 272,60 eur a z tejto sumy čiastka vo
výške 126,12 eur bola započítaná na poplatky, čiastka vo výške 123,74 eur na zmluvné úroky a úroky
z omeškania a čiastka vo výške 22,74 eur na poplatky.

Žalovaná sa úver zaviazala splácať v pravidelných mesačných splátkach vo výške 40,62 eur a to

vždy k 16. dňu v mesiaci, počnúc dňom 16.09.2012. Splátka pozostávala zo splátky istiny vo výške 38,-
eur a poplatku za poistenie vo výške 2,62 eur.

V ďalšom uviedol, že suma zmluvných úrokov do vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru predstavuje
sumu 629,68 eur a suma úrokov z omeškania do vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru predstavuje

sumu 9,16 eur, teda spolu je vo výške 638,84 eur, od ktorej žalobca odrátal úhrady žalovanej vo
výške 123,74 eur. Výsledná suma zmluvných úrokov a úrokov z omeškania do vyhlásenia predčasnej
splatnosti úveru je tak 515,10 eur. Následne suma zmluvných úrokov po vyhlásení predčasnej splatnosti
úveru predstavuje sumu 661,99 eur a suma úrokov z omeškania po vyhlásení predčasnej splatnosti
úveru predstavuje sumu 136,29 eur. Zrátané úroky z omeškania vyčíslené do dňa predčasnej splatnosti

úveru spolu s úrokmi z omeškania vyčíslenými do 30.04.2016, tak predstavujú sumu 651,39 eur.

Žalobca ďalej poukázal na zákon č. 102/2014 o ochrane spotrebiteľa, ktorým došlo k novelizácii
Občianskeho zákonníka, a to § 52. Uviedol, že z ustanovenia § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka
vyplýva, že tento § sa na neho uplatňuje zákaz retroaktivity, a teda nie je možné toto ustanovenie

aplikovať na vzťahy, ktoré vznikli pred 1.4.2015. Vzhľadom na uvedené je toho názoru, že na všetky
úverové vzťahy, ktoré vznikli pred 1.4.2015 je nevyhnuté aplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka,
keďže zákonodarca s účinnosťou od 1.4.2015 určil výnimku, že spotrebiteľské úverové vzťahy sa
spravujú ustanoveniami Občianskeho zákonníka. Žalobca v ďalšom poukázal na rozhodnutie Súdnehodvora č. C-42/2015 zo dňa 9.11.2016 a v intenciách tohto rozhodnutia alebo rozsudku žiadal, aby súd
aj vo veci rozhodol a v závere uviedol, že trvá na podanej žalobe v celom rozsahu.

16. Podľa § 261 ods. 6, písm. d) zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka platného a účinného
v rozhodnom období (ďalej len ,,Obchodný zákonník“), touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na
povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí (§ 476), zmluvy o
úvere (§ 497), zmluvy o kontrolnej činnosti (§ 591), zasielateľskej zmluvy (§ 601), zmluvy o prevádzke
dopravného prostriedku (§ 638), zmluvy o tichom spoločenstve (§ 673), zmluvy o otvorení akreditívu (§

682), zmluvy o inkase (§ 692), zmluvy o bankovom uložení veci (§ 700), zmluvy o bežnom účte (§ 708)
a zmluvy o vkladovom účte (§ 716).

Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník
povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom
alebonazákladezákona.Akúrokyniesútaktourčené,jedlžníkpovinnýplatiťobvykléúrokypožadované
zaúvery,ktoréposkytujúbankyvmiestesídladlžníkavčaseuzavretiazmluvy.Akstranydojednajúúroky

vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie
prípustnej výške.

Podľa § 503 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v
splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky.

Podľa § 504 Obchodného zákonníka, dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v
dojednanej lehote, inak do jedného mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenie veriteľ požiadal.

Podľa § 506 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo

jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby
dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi.

17. Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len ,, Občiansky zákonník“)
platného a účinného v rozhodnom období, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na

právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu

svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len neprijateľná podmienka). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného

predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a
zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V
pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej
pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto
právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.18. Podľa § 1 ods. 2 zákona NR SR č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných
úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov ( ďalej len ,,Zákon“),

spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na
základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej
finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

Podľa § 9 ods. 2 Zákona, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa

Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:
a) druh spotrebiteľského úveru,
b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu;
ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom
finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u

veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu,
c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa
okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva

k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,
f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo
služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo

ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,
i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo
referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,
ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,
podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové

sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových
sadzbách spotrebiteľského úveru,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,

k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,
l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa
amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek

počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a
nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny,
n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú
platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie

platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy
o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť,
o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej
úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,

q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe,
s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia,
t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení
spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred

lehotou splatnosti podľa § 16,
u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo
uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť
čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej

výpočtu,
x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23,
y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;
platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver

pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej
hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota
ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny
štvrťrok.

Podľa § 11 ods.1 Zákona o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a

bez poplatkov, ak
a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a a neobsahuje náležitosti
podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1,
b) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v
neprospech spotrebiteľa.

19. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej
národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, každý spotrebiteľ má
právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách, ktorými sú zmluvy
uzavreté podľa Občianskeho zákonníka alebo Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých

charakteristickým znakom je, že sa uzatvárajú vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah
zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje; aj na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa
Občianskeho zákonníka, sa primerane použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka .

20. Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak dlžník ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v

omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo
od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať
aj len jednotlivých plnení.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ

právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Podľa § 3 ods.1 a 2 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia

Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Ak sa počas trvania omeškania zmení základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky a ak je to
pre veriteľa výhodnejšie, výška úrokov z omeškania je o 7 percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka,

v ktorom trvá omeškanie; táto základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky sa použije počas
celého tohto polroka je dvojnásobok úrokovej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej k
prvému dňu omeškania s plnením peňažného záväzku.

Ako vyplýva z § 10c nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia

Občianskeho zákonníka ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania
sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.

21.Nazákladevykonanéhodokazovaniasúdmalzapreukázané,žemedzistranamisporubolauzavretá
zmluva o úvere, pričom táto zmluva je zároveň zmluvou spotrebiteľskou. Pre spotrebiteľskú zmluvu je

charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, ktorým je najčastejšie
predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť
tietopodmienkyindividuálneovplyvniť.Občianskyzákonníkpodrobnejšiešpecifikujevšeobecnépravidlá
pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských zmlúv a výslovne ustanovuje, že takéto ustanoveniav zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú
neprijateľné a preto neplatné. Vychádza sa z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára
zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a

služby koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ
mávedomostiaskúsenostiaoprotispotrebiteľovivystupujeakozvýhodnenýúčastníkzmluvnéhovzťahu
založeného spotrebiteľskou zmluvou. Pokiaľ dodávateľ požaduje od spotrebiteľa sankciu za porušenie
jeho zmluvných povinností a táto je v nepomere k jeho plneniu, je neplatná.

22. Zmluva uzavretá medzi stranami sporu je nepochybne spotrebiteľskou zmluvou aj v zmysle zákona
o ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa
v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách a v zmysle § 52 Občianskeho zákonníka.

23. Žalobca trval na tom, že nakoľko medzi stranami sporu bol uzavretý obchodno-záväzkový právny

vzťah, jedná sa o absolútny obchod, nie je možné vzhľadom na uvedené okrem ustanovení Obchodného
zákonníka aplikovať ustanovenia iných právnych predpisov. Poukázal, že až novelou Občianskeho
zákonníka a to zákonom č. 102/2014 Z.z. bolo znenie § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka doplnené o
tretiu vedu so znením:,, Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne
použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.“

Teda podľa jeho názoru je v zmysle uvedeného možné aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka
pri úverových zmluvách až na právne vzťahy ktoré vznikli po dátume 01.04.2015.

Aj napriek tomu, že v danej právnej veci bola uzatvorená úverová zmluva, ktorá sa riadi režimom
Obchodného zákonníka, ako už súd uviedol vyššie, v danom prípade sa jedná o spotrebiteľskú

zmluvu v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a v zmysle príslušných ustanovení zákona o
spotrebiteľských úveroch, pretože ju uzatváral žalobca ako dodávateľ a žalovaný ako spotrebiteľ, pričom
obsah zmluvy bol daný žalobcom bez možnosti žalovaného privodiť akúkoľvek zmenu, preto je potrebné
predmetný právny vzťah posúdiť podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka, úprava ktorých
je v Občianskom zákonníku pre spotrebiteľa výhodnejšia.

Dualistický systém záväzkového práva na Slovensku je určitá anomália medzi právnymi poriadkami
(dve kúpne zmluvy, dvojaká úprava premlčania, dvojaká úprava odstúpenia od zmluvy a pod). Aplikačná
prax síce ukazuje, že aj takýto stav môže dlhodobo fungovať (od 1.1.1992), avšak niet rozumného
dôvodu na skonštatovanie, že na vadnosť právneho úkonu vrátane odstúpenia v spotrebiteľsko-právnej,

a teda typickej občianskoprávnej veci má dopadať právna úprava regulujúca vzťahy v zásade medzi
podnikateľmi, ak Občiansky zákonník ako kódex občianskeho súkromného práva takúto úpravu má a je
pre nepodnikateľov výhodnejšia. (porov. tiež Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn.
5MCdo 20/09).

Do 01.04.2015 v prípade zmluvy o spotrebiteľskom úvere bola teda daná dôvodnosť aplikácie a
použitia ustanovení Občianskeho zákonníka pred ustanoveniami Obchodného zákonníka výhodnosťou
ustanovení Občianskeho zákonníka v prospech spotrebiteľa a teda ani do uvedeného dňa nebola v
prípade spotrebiteľských úverových zmlúv vylúčená aplikácia Občianskeho zákonníka.

Obdobný právny názor bol vyslovený v rozsudku Krajského súdu v Prešove sp.zn. 15Co/61/2015 zo
dňa 27.05.2015, sp. zn. 23Co/49/2015 zo dňa 21.03.2016, sp. zn. 21Co/193/2014 zo dňa 27.08.2015,
Krajského súdu v Žiline sp. zn. 8Co/141/2015 zo dňa 28.08.2015, Krajského súdu Banská Bystrica sp.
zn. 15Co/313/2014 zo dňa 23.09.2015.

Súd poukazuje, že aplikácia § 52 ods. 2 tretia veta Občianskeho zákonníka nie je vylúčená ani na
právne vzťahy, ktoré boli založené pred účinnosť vyššie uvedenej novely Občianskeho zákonníka. ,,
Ustanovenie § 52 ods. 2 tretej vety Občianskeho zákonníka, podľa ktorého na všetky právne vzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj
keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva, sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred

jeho účinnosťou.“ (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 21. apríla 2015, sp. zn. 3 MCdo 14/2014)

24. Súd na základe vykonaného dokazovania tak mal za preukázané, že medzi žalobcom a žalovanou
bola uzatvorená zmluva o úvere, ktorá je zmluvou spotrebiteľskou, na základe ktorej žalovanej bolposkytnutý úver vo výške 1 400,- eur, ktorý sa žalovaná zaviazala splatiť v 72 anuitných splátkach vo
výške 40,62 eur mesačne, od 16.09.2012 do 16.08.2018. Medzi účastníkmi zmluvy bola aj dohodnutá
výška úroku z úveru a to vo výške 25,50 % ročne. Z dôvodu neplnenia si povinností zo strany žalovanej

a to nesplácania dohodnutých mesačných splátok, žalobca vyhlásil ku dňu 12.06.2014 predčasnú
splatnosť úveru. Súd mal tiež za preukázané, že žalovaná v prospech žalovaného uhradila sumu 272,60
eur a dňa 27.03.2017 ešte sumu 49,06 eur.

25. Súd vykonaným dokazovaním mal tiež za preukázané, že v zmluve o úvere absentuje údaj

požadovaný zákonom o spotrebiteľských úveroch v zmysle § 9 ods. 2 písm. k) a to údaj o termínoch
splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. V zmluve je uvedený iba počet splátok a výška mesačnej splátky.
Takéto znenie zmluvy je pre bežného spotrebiteľa nejasné, neurčité a nie je ani v súlade s uvedeným
zákonným ustanovením.

Zuvedenéhojezrejmé,žepovinnýmináležitosťamizmluvyospotrebiteľskomúverepodľaúpravyplatnej

v čase uzatvorenia zmluvy medzi žalobkyňou a žalovaným bola aj výška, počet a termín splátok istiny,
úrokov a iných poplatkov, pričom slová výška, počet a termín splátok sa viaže ku každej tam z uvedených
zložiekspotrebiteľskéhoúveru,tedatakkistine,akoajkúrokomainýmpoplatkom.Jetedajednoznačne,
že v každej zmluve musí byť uvedená tak výška istiny, ako aj úrokov a iných poplatkov, taktiež aj ich
počet a termín splátok

Musí byť bez akýchkoľvek pochybností ustálené, že účelom uvedenej právnej úpravy je poskytnutie
ochrany spotrebiteľovi. Spotrebiteľ má byť totiž informovaný o výške úrokov z úveru a poplatkoch
súvisiacich s úverom. Žalobca pritom ako dodávateľ má zákonnú povinnosť v zmluve o spotrebiteľskom
úvere uviesť údaje o výške úrokov a poplatkov a to priamo v zmluve so sankciou straty práva na

úroky a poplatky. Iba takáto informácia pre spotrebiteľa prispieva k transparentnosti trhu a umožňuje
spotrebiteľovipoznaťrozsahsvojhozáväzku.Žalovanývpredmetnomprípadevšaktútomožnosťnemal,
keďže výška úrokov a poplatkov nie je uvedená v zmluve o spotrebiteľskom úvere (porovnaj uznesenie
NS SR sp.zn. 2Cdo/245/2010).

Súd poukazuje, že obdobný právny názor bol vyslovený aj rozhodnutím Okresného súdu Trenčín sp.
zn. 27C/118/2015 zo dňa 09.02.2016, Okresného súdu Dunajská Streda sp. zn. 9C/70/2015 zo dňa
02.02.2016, Okresného súdu Prešov sp. zn. 28C/91/2015 zo dňa 10.02.2016, Krajského súdu v Trnave
sp. zn. 26Co/430/2015 zo dňa 27.09.2016, Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 2Co/403/2016 zo dňa
12.10.2016, KS v Žiline sp. zn. 9Co/397/2016 zo dňa 26.01.2017, Okresného súdu Liptovský Mikuláš

sp. zn. 5Csp/28/2016 zo dňa 07.03.2017, Krajského súdu v Prešove sp. zn. 19Co/66/2015 zo dňa
01.12.2015, Krajského súdu v Žiline sp. zn. 10Co/198/2016 zo dňa 29.11.2016, Okresného súdu Levice
sp. zn. 14Csp/84/2016 zo dňa 26.04.2017, Okresného súdu Čadca sp. zn. 12Csp/50/2016 zo dňa
11.04.2017, Okresného súdu Trenčín sp. zn. 20Csp/19/2016 zo dňa 05.04.2017.

26. Žalobca v ďalšom tiež odkázal na právny názor vyjadrený v Rozsudku Súdneho dvora EÚ zo dňa
09.11.2016 v právnej veci C-42/15, Home Credit Slovakia, a.s. c/a V. F..

V uvedenej právnej veci Súdny dvor EÚ vo svojej odpovedi na 1. otázku uviedol, že Článok 10 ods. 2
písm. h) a i) Smernice sa má vykladať v tom zmysle, že zmluva o úvere na dobu určitú stanovujúca

amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať,
aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie tejto istiny. Tieto ustanovenia v spojení s článkom
22 ods. 1 tejto Smernice bránia tomu, aby členský štát stanovil takúto povinnosť vo svojej vnútroštátnej
právnej úprave.

Súdny dvor EÚ vo svojom rozhodnutí vyslovil, že Smernica sa má vykladať tak, že členské štáty nesmú
zachovaťanizaviesťvosvojomvnútroštátnompráveustanovenia,ktorésaodchyľujúodustanovenítejto
Smernice, daný záver je však vzhľadom na napadnuté ustanovenie Zákona o spotrebiteľských úveroch
neaplikovateľný, nakoľko v tomto konkrétnom prípade ide o vnútroštátne právo - Zákon, ktorý nad rámec
smernice zakotvil prísnejšie podmienky vo vzťahu k povinným náležitostiam spotrebiteľskej zmluvy o

úverenasplneniektorýchjeviazanéposúdeniebezúročnostiabezpoplatkovostispotrebiteľskéhoúveru.

Požiadavka zákona o spotrebiteľských úveroch je teda od požiadavky Smernice iná. Zákon uvádza, že
zmluvy musia obsahovať "výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov". Slovenskýzákon o spotrebiteľských úveroch ide nad rámec Smernice a celkom jednoznačne požaduje vyjadrenie
tak splátok istiny, ako aj splátok úrokov a splátok iných poplatkov. K výkladu tohto ustanovenia zákona
o spotrebiteľských úveroch existuje konštantná judikatúra slovenských súdov potvrdená rozsudkami

Najvyššieho súdu SR, desiatkami rozhodnutí krajských súdov a stovkami rozhodnutí okresných súdov
SR, v zmysle ktorej je potrebné toto ustanovenie vykladať tak, že zmluva musí obsahovať vyjadrenie
splátok istiny, splátok úrokov a splátok poplatkov, inak sa zmluva o spotrebiteľskom úvere považuje v
zmysle § 11 ods. 1 Zákona za bezúročnú a bez poplatkov. Smernica vyžaduje v spotrebiteľskej zmluve
iba uvedenie výšky, počtu a frekvencie splátok spotrebiteľa.

V danom prípade je tu zrejmý konflikt medzi Smernicou a Zákonom o spotrebiteľských úveroch. To
však neznamená, že sa má bez ďalšieho automaticky uplatniť pred vnútroštátnym právom Smernica.
V takomto prípade totiž musí vnútroštátny súd skúmať, či môže Smernici priznať priamy účinok, resp.
nepriamy účinok. Podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora EÚ na otázku priameho účinku smerníc v
spore medzi jednotlivcami v zásade platí zákaz horizontálneho priameho účinku spočívajúci v tom, že

žiadne ustanovenie smernice zaručujúce jednotlivcovi práva alebo ukladajúce povinnosti ako také sa
nemôže použiť v rámci sporu, v ktorom stoja proti sebe výhradne jednotlivci.

V prípadoch, kedy súdy Slovenskej republiky rozhodujú o sporoch medzi veriteľmi a spotrebiteľmi
ohľadne bezúročnosti a bezpoplatkovosti spotrebiteľských úverov podľa Zákona, resp. Smernice, sa

jedná o spory medzi jednotlivcami. Z tohto dôvodu nie je možné, aby vnútroštátne súdy poskytli Smernici
priamy účinok.

Súd preto musí skúmať, či môže Smernici priznať nepriamy účinok. V zmysle ustálenej judikatúry
Súdneho dvora EÚ, je rozsah a medze nepriameho účinku smerníc vyjadrený jednak právom EÚ, jednak

právom vnútroštátnym. Súd posúdi, či je možne uplatniť eurokonformný výklad, teda či vzhľadom na
právnu povahu Smernice možno jej ustanovenia aplikovať pri výklade vnútroštátneho Zákona. V takomto
prípade musí ísť o výklad v čo najväčšej možnej miere v zmysle znenia a účelu/cieľa Smernice, musí
ísť o výklad za použitia výkladových metód podľa vnútroštátneho právneho poriadku, nesmie sa jednať
o výklad contra legem a nesmú byť porušené všeobecné právne zásady. Okrem uvedeného výklad

Zákona nemôže narúšať všeobecné právne zásady, najmä zásadu právnej istoty.

Vzhľadom na explicitné znenie zákona o spotrebiteľských úveroch v časti členenia splátok na splátky
istiny, splátky úrokov a splátky poplatkov, nemožno priznať Smernici ani nepriami účinok, jednalo by sa
o výklad vnútroštátneho Zákona contra legem.

27. V predmetnej zmluve bola uvedená RPMN vo výške 28,70 %, pričom podľa prepočtu má byť správne
uvedená sadzba 32,31 % (výpočet súd realizoval prostredníctvom kalkulačky ). Súd pri tomto výpočte vychádzal z
výšky úveru 1 400,- eur, výšky splátky úveru 40,62 eur pri ich počtu 72. Z daného vyplýva, že v zmluve

je nesprávne uvedená RPMN v neprospech spotrebiteľa, čo má podľa § 11 ods. 1 písm. d) zákona o
spotrebiteľských úveroch účinného v čase uzavretia zmluvy za následok, že tento úver je bezúročný a
bez poplatkov, a to od počiatku aj z uvedeného dôvodu.

Pozri rozhodnutie Krajského súdu v Žiline sp. zn. 11Co/98/2017 zo dňa 25.04.2017.

28. Ďalšou zákonnou náležitosťou úverovej zmluvy v čase jej uzatvorenia bola aj celková čiastka, ktorú
má spotrebiteľ zaplatiť. Takýto údaj v predmetnej zmluve uzatvorenej medzi stranami sporu absentuje, v
zmluve je uvedená iba výška nákladov, ktoré mala žalovaná v súvislosti s poskytnutým úverom zaplatiť.
V zmluve tak nie je uvedená povinná náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. j) zákona o spotrebiteľských

úveroch.

29. Súd vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti dospel k záveru, že poskytnutý spotrebiteľský úver je
potrebné podľa § 11 ods. 1 písm. a) a b) zákona o spotrebiteľských úveroch považovať za bezúročný
a bez poplatkov.

30. Súd pre úplnosť poukazuje, že zmluva o úvere v časti dojednanej výšky ročnej úrokovej sadzby je
neplatná a to aj pre rozpor daného dojednania s dobrými mravmiDobrými mravmi (bonimores), ktoré sú používané ako kritérium, u ktorého je daný osobitný záujem na
ich dodržiavaní, nie sú zákonom definované. V súdnej praxi sú všeobecne posudzované ako obvyklé,
poctivé a spravodlivé správanie sa, pričom sú dôležité predovšetkým všetky okolnosti, za ktorých bol

právny úkon uzatvorený. Ich obsah spočíva v uvedenom mimoprávnom súbore pravidiel chovania,
ktorý je všeobecne uznávaným vo vzájomných vzťahoch medzi ľuďmi a rešpektuje právne princípy
spoločenského poriadku. V rozpore s dobrými mravmi je právny úkon vtedy, ak odporuje takýmto
pravidlám chovania, ktoré povahu právnych noriem samé osebe nemajú.

Dohodnuté úroky sú odplatou za užívanie poskytnutie istiny, nemajú zabezpečovaciu funkciu a na to,
že ich výška je v rozpore s dobrými mravmi nemá vplyv, že táto bola dobrovoľne dohodnutá. V súlade s
dobrými mravmi je taká výška úrokov, ktorá predstavuje primeranú výšku odplaty (odmeny) za užívanie
požičanej istiny, teda ňou dôjde k zhodnoteniu požičaných peňažných prostriedkov bežným (obvyklým)
spôsobom. V rozpore s dobrými mravmi, podľa súdnej praxe, je spravidla taká výška úrokov, ktorá
podstatne presahuje úrokovú mieru obvyklú v čase ich dojednania, stanovenú najmä s prihliadnutím na

najvyššie úrokové sadzby uplatňované bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek.

Úroky za poskytovanie peňažných prostriedkov podliehajú súdnej kontrole vo svetle princípu dobrých
mravov (§ 39 Občianskeho zákonníka). Doterajšia judikatúra súdov nespochybnila, že neprimerané
úroky sú v rozpore s pravidlami správania sa, ktoré sú v spoločnosti v prevažnej miere uznávané a

predstavujú základný hodnotový poriadok. Cena plnenia tak teda nie je vyňatá zo súdnej kontroly,
pokiaľ ide o rozsah jej primeranosti a ani kontroly podľa generálnej klauzuly (§ 53 ods. 1 Občianskeho
zákonníka). Neprimeranou a preto odporujúcou dobrým mravom je taká výška úrokov, ktorá podstatne
presahuje úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú určenú najmä s prihliadnutím k najvyšším
úrokových sadzbám uplatňovaným bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek. Pri nebankových

subjektoch, ktoré sú taktiež súčasťou finančného trhu sa vzhľadom na vyššiu mieru rizika vo
všeobecnosti dajú akceptovať vyššie úroky, rozhodne nie však viac ako o 100 % oproti priemeru bánk.
Výška zmluvných úrokov, pokiaľ tieto úroky prevýšia priemer úrokov na trhu pri porovnateľnom úvere o
viac ako 100 % je neprijateľná a odporuje dobrým mravom.

Vychádzajúc zo štatistických údajov zverejnených na webovej stránke Národnej banky Slovenska boli
priemerné úrokové sadzby pri úveroch (spotrebiteľské a iné úvery) uzatvorených na dobu od 5 rokov
a viac auguste 20123, kedy bola predmetná zmluva uzavretá, v sadzbe 9,86 % ročne. Výška úrokovej
sadzby úveru dohodnutá medzi stranami sporu bola 25,50 % ročne. Úroková sadzba predmetnej pôžičky
je tak viac ako o 100 % vyššia ako priemerná sadzba úrokov pri úveroch poskytovaných bankami v

rovnakomobdobí.Súdjetohonázoru,žetaktodohodnutávýškaúrokovvzmluveoúverejeneprimeraná
a je v rozpore s dobrými mravmi v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka

Súd v tejto súvislosti poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1M
Cdo/1/2009 zo dňa 31.07.2009, podľa ktorého: „Hoci maximálna výška úrokov (ako odplaty za užívanie

požičanej finančnej čiastky) pri peňažných pôžičkách ani pri úveroch nie je žiadnym právnym predpisom
limitovaná a je ponechaná výlučne na dohodu zmluvných strán, nie je neobmedzená. Dohoda o výške
úrokov totiž musí byť v súlade s ustanovením § 39 Občianskeho zákonníka, teda nesmie sa priečiť
dobrým mravom. Právny úkon postihnutý takouto vadou je absolútne neplatný. O takýto stav pôjde
spravidla vtedy, ak dohodnuté úroky presiahnu mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase

uzavretia zmluvy.“

31. Súd vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti dospel k záveru, že nárok žalobcu na zaplatenie
nesplatenej istiny úveru vo výške 1 078,34 eur (1 400,- eur - 272,60 eur - 49,06 eur) je dôvodný a preto
žalovanú zaviazal na zaplatenie tejto sumy.

Tým, že žalovaná neuhradila dlžnú sumu riadne a včas, dostala sa do omeškania s plnením peňažného
dlhu a žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie úroku z omeškania. Žalobca si uplatnil nárok na úrok z
omeškania vo výške 5,25 % ročne a sú je toho názoru, že takto uplatnená výška úroku z omeškania je
v súlade s platnou právnou úpravou. Súd preto žalobu považoval v tejto časti za dôvodnú a žalovanú

zaviazal na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5,25 % ročne z dlžnej sumy istiny úveru tak ako
je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku, pričom zohľadnil aj čiastočnú úhradu žalovanej zo dňa
27.03.2017.Súd nemohol žalobcovi priznať nárok na vyčíslený úrok z omeškania do dňa vyhlásenia predčasnej
splatnosti z dôvodu, že bol vyčíslený aj zo súm, na ktoré žalobcovi nevznikol nárok na zaplatenie
(úroky, poplatky), preto mu súd priznal iba nárok na úrok z omeškania z reálnej dlžnej sumy odo dňa

nasledujúceho po vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru a v tejto časti preto žalobu ako nedôvodnú
zamietol.

32. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

V danom prípade bolo predmetom konania zaplatenie sumy 2 690,50 eur s prísl. (1
377,26 eur + 515,04 eur, + 798,29 eur). Žalobca žalobu v časti o zaplatenie sumy 798,29 eur zobral

späť bez uvedenia dôvodu a v časti o zaplatenie sumy 49,96 eur z dôvodu úhradu pohľadávky v tejto
časti zo strany žalovanej po podaní žaloby. Súd následne žalobe vyhovel iba čo do sumy 1 078,34 eur
s príslušenstvom a vo zvyšnej časti žalobu ako nedôvodnú zamietol. Žalobca mal v konaní úspech v
rozsahu 42 % a žalovaná v rozsahu 58 %.

Vzhľadom na pomer úspechu v konaní žalovanej vznikol nárok na priznanie pomernej časti náhrady
trov konania v rozsahu 16 %. Nakoľko však žalovanej v súvislosti s týmto súdnym konaním žiadne trovy
nevznikli, súd jej nárok na náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia

prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.