Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, July 12, 2017

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 1To/41/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1116010368
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 07. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Richard Molnár
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1116010368.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Richarda Molnára a členov senátu
JUDr. Magdalény Blažovej a JUDr. Ivety Zelenayovej, v trestnej veci obžalovaného L. X. pre zločin
lúpeže podľa § 188 ods. 1 Trestného zákona, o odvolaní prokurátora Okresnej prokuratúry Bratislava
I proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 3T/26/2016 z 2. 12. 2016, na verejnom zasadnutí
konanom 12. 7. 2017 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie prokurátora Okresnej prokuratúry Bratislava I z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa podľa § 285 písm. c) Trestného poriadku oslobodil
obžalovaného L. X. spod obžaloby pre skutok právne kvalifikovaný ako zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1
TrestnéhozákonanaskutkovomzákladeuvedenomvnapadnutomrozsudkuOkresnéhosúduBratislava
I, pretože nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný.

Proti tomuto rozsudku podal ihneď po jeho vyhlásení na hlavnom pojednávaní prokurátor okresnej
prokuratúry odvolanie v neprospech obžalovaného, ktoré odôvodnil podaním doručeným súdu 6. 3.
2017.

Nestotožňuje sa s názorom súdu, že okrem zaistenej genetickej stopy z kabelky poškodenej,

z ktorej bola izolovaná DNA zhodná s profilom DNA obžalovaného nebol produkovaný ďalší
dôkaz usvedčujúci obžalovaného zo spáchania predmetného skutku. Rozporuje aj spochybňovanie
znaleckého dokazovania ako to naznačil súd. Argumentuje, že poškodená opísala páchateľa v
podstatných rysoch, keď uviedla, že išlo o osobu vysokej (min. 180 cm) vyšportovanej postavy,
ktorý popis zodpovedá fyziognómii obžalovaného, čo v kontexte so závermi znaleckého dokazovania
postačuje na usvedčenie obžalovaného a niet pochýb, že páchateľ - útočník bol práve obžalovaný.

Prokurátor ďalej dôvodí, že poškodená potvrdila, že pred útokom bola kabelka nová a nepoškodená,
pričom k jej poškodeniu došlo až po napadnutí poškodenej, kedy ju páchateľ ťahal aj s kabelkou po
zemi (kabelka bola od blata aj krvi). Znaleckým skúmaním bola na kabelke zistená prítomnosť ľudskej
krvi pochádzajúca od osoby mužského pohlavia a následným porovnávaním bola zistená zhoda s
DNA profilom osoby L. X.. Vzhľadom na opis skutku poškodenou niet pochýb, že krvné stopy sa na

kabelku dostali práve počas napadnutia poškodenej, čo logicky vyplýva z priebehu udalostí. Absencia
fotodokumentácie nie je v danom prípade spôsobilá diskvalifikovať znalecké skúmanie do takej miery,
aby vznikali pochybnosti o priebehu a výsledkoch skúmania. Na margo odvolateľ udal, že ani v prípade
zaistenia iných vecí (napr. omamných látok) nie je súčasťou znaleckého posudku fotodokumentácia
preukazujúca vzhľad (množstvo) skúmaných vecí.

Za nesprávne považuje prokurátor úvahy súdu, týkajúce sa pochybností o tom, akým spôsobom sa
prípadne mohla dostať DNA obžalovaného na kabelku. Nemožno prisvedčiť názoru o potrebe vylúčeniahoci aj len hypotetickej možnosti neprípustnej manipulácie s dôkazom. Možnosť hoci len hypotetickej
neprípustnej manipulácie s dôkazom nemožno totiž v teoretickej rovine absolútne vylúčiť nikdy.

Napriek posúdeniu a zhodnoteniu všeobecnej vierohodnosti poškodenej, nie je vylúčené, že s odstupom
času uvádzala (nie úmyselne) niektoré konkrétne a špecifické skutkové okolnosti, ktoré nemusia byť v
súlade s objektívnou realitou. Tento stav vyplýva zo spôsobu následného vnímania a vysporiadania sa
s prežitými stresovými a traumatizujúcimi udalosťami. Ide buď o tzv. vytesňovanie negatívnych zážitkov
alebo fabuláciu niektorých konkrétnych skutočností týkajúcich sa priebehu skutkových okolností.

Dodatočný opis páchateľa (vyšší, robustnejší, dlhšie nohy a pod.) môže byť v dôsledku prežitých
skutočností (napadnutie, použitie agresívnej hrubej sily) s odstupom času od spáchania skutku
poškodenou, hoci neúmyselne dokresľovaný. Niektoré konkrétne detaily, ktoré uviedla dodatočne, môžu
mať charakter fabulácie, hoci všeobecná pravdovravnosť a vierohodnosť svedkyne nemusí byť a ani
nie je spochybňovaná.

Vzhľadom na uvedené odvolateľ ďalej argumentuje, že je nepochybné, že poškodená nemusela a
ani nedokázala reprodukovať niektoré skutočnosti správne. Cyklistu, ktorý jej vrátil kabelku videla a
zaregistrovala až potom, ako jej páchateľ kabelku odcudzil a utekal z miesta činu (sama uviedla:
„možno skutok aj sledoval“). Pri páde na zem si udrela hlavu, bola v šoku a začala kričať o pomoc.
Je nepochybné, že pri prežití takejto nadmerne stresujúcej situácie je vnímanie niektorých detailov

skreslené, a to nielen z hľadiska opisu skutkových okolností, ale tiež z hľadiska vnímania (dĺžky)
časového aspektu ich chronologického nasledovania.

Prokurátor namietal, že súd sa nevysporiadal a nepodrobil kritickej analýze skutočnosti, ktoré
obžalovaný prezentoval na jeho procesnú obranu pri výsluchu na hlavnom pojednávaní. V kontexte

všetkých relevantných okolností posudzovanej veci, vychádzajúc zo zásady voľného hodnotenia
dôkazov, je potrebné, aby sa súd v rámci hodnotenia osoby obžalovaného, ako aj v rámci
ním uvádzaných skutočností a argumentov, dôsledne zaoberal posúdením a zhodnotením jeho
dôveryhodnosti. Ostáva na zamyslenie a úvahu, keď obžalovaný vo vzťahu k otázke, prečo neuvádzal
ním na hlavnom pojednávaní prezentované skutočnosti už skôr, sa vyjadril v tom smere, že v čase, kedy

za ním prišil policajti (3 - 4 mesiace od skutku) si nevedel presne spomenúť, kde sa v čase, kedy malo
dôjsť k spáchaniu skutku nachádzal, pričom ani len okrajovo nespomenul starostlivosť o starú mamu
a mamu.

Záverom zhrnul, že poškodená nielenže v podstatných rysoch opísala priebeh relevantných skutkových

okolností, z ktorých je možné logickým spôsobom dospieť k záveru o tom, akým spôsobom sa
dostala krv na jej kabelku, ale tiež poskytla základný opis osoby páchateľa, ktorý z hľadiska telesnej
stavby obžalovaného zodpovedá jeho osobe. Nestotožňuje sa so záverom napadnutého rozsudku
prvostupňového súdu, že nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný a preto navrhol aby odvolací
súd podľa § 321 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku zrušil napadnutý rozsudok preto, že sa súd

nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie a podľa § 322 ods. 1 Trestného
poriadku vrátil vec okresnému súdu, aby vec znova prejednal a rozhodol.

Podaním doručeným súdu 24. 3. 2017 sa obžalovaný prostredníctvom obhajcu vyjadril k odvolaniu
prokurátora a navrhol, aby ho krajský súd ako nedôvodné zamietol. Odvolávať sa na popis páchateľa v

zmysle stotožnenia obžalovaného s páchateľom ako osobou vysokou najmenej 180 cm vyšportovanej
postavy považuje za neadekvátne, nakoľko takémuto popisu zodpovedá v Slovenskej republike
minimálne ďalších 100.000 osôb. Upozornil na skutočnosť, že prokurátor považuje tvrdenie poškodenej
o vyššie uvedenom opise páchateľa za vierohodné a neskreslené, ale jej tvrdenie, že obžalovaného
videla prvýkrát na hlavnom pojednávaní a osoba páchateľa nebola totožná s obžalovaným mohli byť

z hľadiska jej vnímania skreslené. Považuje to za účelové spochybňovanie vierohodnosti poškodenej
výhradne v neprospech obžalovaného a rovnako za jednostranné a účelové považuje zo strany
prokurátora využitie teórie o „vytesňovaní skutkových okolností“. Ďalej doplnil, že stopy z ktorých
bola izolovaná DNA neboli predložené na hlavnom pojednávaní ani ako vecné dôkazy, ani ako
fotodokumentácia a plne sa stotožňuje s výhradami súdu k znaleckému posudku. Porovnanie profilu

DNA obžalovaného (jeho profil mal byť z databázy odstránený na základe § 8 ods. 1 písm. a) zákona
č. 417/2002 Z.z.) považuje za dôkaz získaný v rozpore s osobitným zákonom č. 417/2002 Z.z. o použití
analýzy deoxyribonukleovej kyseliny na identifikáciu osôb a ako taký nepoužiteľný v trestnom konaní. V
konaní pred súdom nebolo bez pochybností žiadnym dôkazným prostriedkom preukázané, že skutku samal dopustiť obžalovaný a naopak výpovede obžalovaného a poškodenej preukazujú, že obžalovaný
tento skutok nespáchal.

Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu sa zástupca Krajskej prokuratúry Bratislava pridržal
odvolacích dôvodov prokurátora okresnej prokuratúry a navrhol krajskému súdu vyhovieť odvolaniu.

Obhajca obžalovaného navrhol odvolanie prokuratúry v zmysle § 319 Tr. por. zamietnuť z dôvodov ako
uvádzajú v písomných vyjadreniach.

Obžalovaný sa k veci nevyjadril.

Podľa § 319 Trestného poriadku odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.

Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací primárne konštatoval prípustnosť odvolania (306 ods. 1

Trestného poriadku) a absenciu dôvodov na rozhodnutie podľa § 316 ods. 1 alebo ods. 3 Trestného
poriadku, preto podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť
napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu
konania, ktoré im predchádzalo, riadiac sa pritom zásadou, že na chyby, ktoré neboli odvolaním
vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Trestného

poriadku, a dospel k záveru, že odvolanie prokurátora je nedôvodné.

Úvodom odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa vykonal na hlavnom pojednávaní všetky
dostupné dôkazy potrebné na rozhodnutie o obžalobe tak, ako to predpokladá ustanovenie § 2 ods. 10
Trestného poriadku, tieto dôkazy aj správne jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach v zmysle § 2 ods.

12 Trestného poriadku vyhodnotil a svoje rozhodnutie aj zákonným spôsobom odôvodnil.

Obžalovaný L. X. učinil na hlavnom pojednávaní vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. a) Trestného
poriadku, že je nevinný, preto súd vykonal vo veci dokazovanie.

Odvolací súd sa plne stotožnil a odkazuje na skutkové závery ustálené súdom prvého stupňa, najmä
na zjavne prítomné dôvodné pochybnosti, že páchateľom žalovaného skutku mal byť obžalovaný ako aj
na prezentované nedostatky znaleckého posudku, ktoré žiadnym spôsobom nerozptýlilo ani odvolanie
prokurátora.

Rovnako krajský súd s poukazom na všetky okolnosti prípadu súhlasí aj s právnym posúdením a
oslobodením obžalovaného podľa § 285 písm. c) Tr. por. z dôvodu, že nebolo dokázané, že skutok
spáchal obžalovaný.

Krajský súd zhodne so súdom prvého stupňa konštatuje, že prokuratúra vyprodukovala a svoje tvrdenie

o vine obžalovaného opiera iba o jediný, na hlavnom pojednávaní vykonaný dôkaz, a aj to nepriamy
(krvná stopa na kabelka, ktorej DNA bola stotožnená s DNA obžalovaným). Žiadny iný relevantný
dôkaz proti obžalovanému na hlavnom pojednávaní vykonaný nebol. Odvolací argument prokurátora
ohľadne stotožnenia obžalovaného ako páchateľa, len na základe popisu páchateľa poškodenou v
podstatných rysoch: min. 180 cm vysoký, vyšportovaná postava v spojení s uvedenou zhodou DNA

profilu obžalovaného a stôp na kabelke nemožno absolútne akceptovať.

Napriek tomu, že uvedený veľmi všeobecný a neurčitý popis páchateľa môže zodpovedať aj na
fyziognómiu obžalovaného, rovnako s istotou zodpovedá aj na minimálne niekoľko tisíc ďalších mužov
bežne žijúcich a zdržujúcich sa v Bratislave, konkrétne aj v okolí miesta spáchania skutku. V kontexte

opisu páchateľa je ďalej mimoriadne významná skutočnosť, že samotná poškodená, ako jediný priamy
svedok žalovaného skutku, vyvrátila, že obžalovaný je ten, kto ju napadol a vzal kabelku. Bez
pochybností a zaváhania udala, že páchateľ bol určite vyšší, robustnejšej postavy, mal dlhšie nohy, inú
bradu (predlženejšiu), mal tenké fúzy a dlhé vlasy, pričom obžalovaný dodatočne tvrdil, že vždy bol
ostrihaný na krátko alebo dohola.

Prokurátor namietal, že z dôvodu prežitia negatívnej a stresovej udalosti, kde došlo k fyzickému ataku a
použitiu agresie voči poškodenej, je v jej výpovedi prítomná možná fabulácia resp. vytesnenie určitých
traumatizujúcich zážitkov z pamäte, čo mohlo mať za následok dokresľovanie určitých skutočnostíresp. neschopnosť poškodenej reprodukovať niektoré skutočnosti správne. Odvolateľom načrtnutý stav
by sa eventuálne aj mohol zakladať na pravde, avšak z jeho strany ide len o dohady a hypotézy
nepodložené žiadnou relevantnou, zo spisu vyplývajúcou okolnosťou, skutočne preukazujúcou aspoň

náznak dokresľovania či vymýšľania a podobne zo strany poškodenej. Naopak nič nevylučuje ani
verziu, že poškodená reprodukovala všetky skutočnosti spôsobom ako ich v skutočnosti zažila a to bez
akejkoľvek fabulácie. Navyše je potrebné dodať, že poškodená nemala dôvod „pomáhať“ obžalovanému
tým, že ho neoznačí ako páchateľa, nakoľko sa nikdy pred hlavným pojednávaním nevideli (zhodné
tvrdenia obžalovaného a poškodenej). Pre zvýraznenie krajský súd dopĺňa, že sám prokurátor v tejto

súvislosti používa v odvolaní, v časti venujúcej sa výpovedi poškodenej, slovné spojenia ako „dodatočný
opis páchateľa ... môže byť dokresľovaný“, „niektoré konkrétne detaily, ktoré uviedla dodatočne, môžu
mať charakter fabulácie“ a pod., čo len potvrdzuje, že ide iba o jeho hypotézy resp. predpoklady, avšak
bez reálnej opory v skutkových zisteniach. Ak by súd aj prijal záver o fabulovaní poškodenou z dôvodu
šoku a negatívneho zážitku (čo sa však nepotvrdilo), stále neexistuje žiadny ďalší (okrem zhody DNA z
kabelky s DNA obžalovaného), aspoň podporný dôkaz potvrdzujúci spáchanie skutku obžalovaným.

Na tomto mieste je potrebné poukázať na argument obhajoby, ktorá správne podotkla, že poškodená
popisovala páchateľa, jeho fyziognómiu komplexne jednou súvislou výpoveďou vykonanou v jeden deň
na hlavnom pojednávaní pri rovnakom psychickom rozpoložení a nie je prítomný dôvod a ani nie je
možné rozdeliť opisnú časť identickej výpovede poškodenej na tú, ktorej prokurátor verí, lebo je v zhode

s jeho názorom a podanou obžalobou a na takú, ktorú považuje za skreslenú a vyfabulovanú, nakoľko
nabúrava a vyvracia jeho argumenty. Načrtnutý postup javí výrazné znaky účelovosti.

Prokurátor v odvolaní ďalej dôvodí, že krvné stopy, z ktorých bola izolovaná DNA a následne bola zistená
zhoda s DNA profilom obžalovaného sa na kabelku dostali práve v priebehu napadnutia poškodenej,

čo logicky vyplýva z priebehu udalostí. S uvedeným tvrdením sa krajský súd nestotožňuje a naopak
súhlasí s odôvodnením rozsudku okresného súdu aj v tejto časti, nakoľko ide minimálne o výrazne
spornú okolnosťou. Poškodená nikde vo svojej výpovedi neuvádza, že páchateľovi pri zápase o jej
kabelku spôsobila (resp. čo i len mohla spôsobiť) zranenie z ktorého by krvácal, resp., že krvácal
už v čase útoku. Rovnako ani z priebehu skutkového deja nevyplýva, že páchateľ by si eventuálne

privodil krvácajúce zranenie sám, nakoľko sa síce snažil získať kabelku násilím, avšak poškodená sa
žiadnym aktívnym spôsobom nebránila (neudierala a neškrabala páchateľa, len sa snažila nepustiť
kabelku, pričom páchateľ ani nespadol na zem ani nič podobné) a nebol teda dôvod pre spôsobenie
a vznik zranenia s následným krvácaním, čo vylučuje možné následné zanechanie krvavých škvŕn na
kabelke pochádzajúcich od útočníka. Uvedené neguje názor prokuratúry, že krvné stopy sa na kabelku

dostali práve v priebehu napadnutia poškodenej, čo tiež výrazne oslabuje označenie obžalovaného ako
páchateľa a skôr vyvracia v tomto smere závery obžaloby.

Je potrebné vyzdvihnúť aj ďalšie pochybnosti ohľadne spôsobu ako a kedy sa dostala obžalovaného
DNA na kabelku. Ako načrtol už súd prvého stupňa časový odstup (5 - 7 minút) od spáchania skutku do

momentu, kedy poškodená opätovne zbadala cyklistu, ktorý jej vrátil kabelku (už potrhanú, zablatenú
a krvavú), je pomerne dlhý a dostatočný na pripustenie viacerých alternatív ako a od koho (či nie aj od
viacerých osôb) sa krvné škvrny na kabelku dostali a koľko ľudí vôbec mohlo počas tohto času prísť
do kontaktu s predmetnou kabelkou. Správne poukázal okresný súd na minimálne podivné správania
cyklistu v súvislosti s celým priebehom skutku (nepočkal na príchod pomoci poškodenej, ponáhľal

sa domov, avšak na prenasledovanie páchateľa čas mal), na ktorý odvolací súd bez jeho duplicitnej
rekapitulácie ďalej len odkazuje. Rovnako nie je možné s určitosťou vylúčiť ani variantu, že krvné škvrny
sa na kabelku poškodenej mohli dostať aj niekedy počas doby od spáchania skutku do odovzdania
kabelkyorgánomčinnýmvtrestnomkonaní,kuktorémudošloažnaďalšídeňposkutku.Poškodenásíce
tvrdí, že kabelka bola odložená v igelitke a tak ju vydala polícii, nie je však známe či sa s ňou skutočne

nejako nemanipulovalo (napr. pri prevážaní z miesta na miesto a pod.) a či aj tam nemohlo dôjsť k
neprípustnej manipulácii s dôkazom (aj neúmyselným). Ide o dlhý časový úsek, kedy je tu prítomná síce
hypotetická, ale reálne možná ďalšia alternatíva ako sa mohla DNA obžalovaného na kabelku dostať.

V načrtnutých súvislostiach ide o závažné pochybnosti o spôsobe ako sa vôbec krvné škvrny dostali

na kabelku, ako sa tam dostala DNA obžalovaného, čo sa dialo s kabelkou minimálne počas času
od odcudzenia do vrátenia cyklistom poškodenej. Všetky tieto okolnosti rovnako majú zásadný vplyv
a mimoriadny význam pre ustálenie záveru o nemožnosti uznať obžalovaného vinným zo skutku
kladeného mu za vinu, nakoľko prokuratúra nepreukázala bez akýchkoľvek dôvodných pochybností jehovinu a preto okresný súd rozhodol správne a v súlade so zásadou „in dubio pro reo“, keď Daniela X.
spod obžaloby oslobodil.

Odvolací súd sa stotožňuje s okresným súdom aj ohľadne vytknutých nedostatkov znaleckého posudku
na ktoré rovnako odkazuje. Poukazuje najmä na absenciu minimálne fotodokumentácie kabelky,
ktorá by bola bez pochýb prínosom a nápomocná pri objasnení skutkových okolností. Poskytla by
lepšiu a určite presnejšiu predstavu o samotnom priebehu skutku, mechanike útoku páchateľa, ako
presne mal chytiť a ťahať kabelku a pod. V neposlednom rade by umožnila aj oboznámenie sa s

množstvom a veľkosťami vzniknutých krvných škvŕn. Argument, že napríklad ani pri znaleckom skúmaní
omamných látok nie súčasťou posudku fotodokumentácia preukazujúca vzhľad (množstvo) skúmaných
vecí neobstojí, nakoľko ide o neporovnateľné situácie. Pri omamných látkach sa znaleckým skúmaním v
zásade zisťuje obsah a množstvo účinnej látky, počet jednorazových dávok a podobne, pričom pre účely
trestného konania v súvislosti s drogovou trestnou činnosťou nie je potrebné aj reálne vidieť skúmané
omamné látky (ich vzhľad nie je relevantný pre adekvátne posúdenie trestnoprávnej zodpovednosti).

Avšak v tomto prípade je kabelka priamym predmetom útoku trestného činu lúpeže podľa § 188 ods.
1 Tr. zák. a ak je k dispozícii, práve pohľad na ňu, ideálne aj jej faktická držba dokáže napomôcť pri
objasňovanítrestnéhočinu.Ideoveľmivýznamnúadôležitúvecpreúčelytrestnéhokonania.Predmetná
kabelka z nepochopiteľných dôvodov nebola do spisu založená ani ako vecný dôkaz, čím bola súdu
upretá možnosť oboznámiť sa s predmetom mimoriadne dôležitým pre celé trestné konanie, nakoľko z

neho bola izolovaná krvná stopa a genetická informácia s ktorou došlo k stotožneniu s DNA profilom
obžalovaného,čotvorilojedinýdôkazobžalobyprotiobžalovanému.Ajtátoskutočnosťmalavkonečnom
dôsledku vplyv a znásobuje prítomné pochybnosti o vine obžalovaného.

Otázka dôveryhodnosti obžalovaného je v tomto prípade irelevantná, nakoľko ten sa môže brániť

spôsobom aký uzná za vhodný (nevypovedať, klamať a pod.), ide výhradne o jeho rozhodnutie ako bude
realizovať svoje právo na obhajobu, pričom navyše jeho výpoveď z hlavného pojednávania nebola v tejto
veci ťažiskovým dôkazom odôvodňujúcim jeho oslobodenie a preto ani nebolo potrebné zo strany súdu
prvého stupňa sa detailnejšie zaoberať jeho výpoveďou a podrobovať ju kritickej analýze, ako v odvolaní
naznačil prokurátor. Súd môže aj nemusí uveriť výpovedi obžalovaného, avšak primárne, vyplývajúc zo

základných zásad trestného procesu, je povinnosťou orgánov činných v trestnom konaní preukázať vinu
obžalovaného a nie aby sa ten musel aktívne vyviňovať.

Súd prvého stupňa venoval náležitú pozornosť posúdeniu a vyhodnoteniu výpovede jediného priameho
svedka skutku, poškodenej Anny G., ktorá sama potvrdila, že obžalovaný nie je osoba totožná s

páchateľom. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku je pritom zrejmé, ako sa okresný súd vyrovnal so
všetkými dôkazmi a ako vyhodnotil „de facto“ jediný, aj to nepriamy, dôkaz svedčiaci v neprospech
obžalovaného - stopa krvi na kabelke poškodenej z ktorej po izolovaní DNA bol zistený zhodný profil s
DNA profilom obžalovaného. Krajský súd si tieto skutkové zistenia a z nich vyvodené právne závery v
celom rozsahu osvojil a odkazuje na podrobné odôvodnenie napadnutého rozsudku. Na tomto mieste

odvolací súd konštatuje, že odvolacie námietky prokurátora sú neopodstatnené, pretože súd prvého
stupňasaveľmiprecíznevysporiadalajsďalšímiokolnosťami,akýmisúnedostatkyznaleckéhoposudku
(najmä absencia fotodokumentácie resp. nepredloženie kabelky ako vecného dôkazu), sprítomnenie
viacerých možných iných záverov ohľadne spôsobu, akým sa DNA obžalovaného mohla dostať na
kabelku poškodenej (ktoré nie sú len v čisto hypotetickej úrovni, ale práve v kontexte okolností

skutku mohli aj reálne nastať) a v neposlednom rade nevyprodukovanie žiadneho iného (priameho ani
nepriameho) dôkazu svedčiaceho proti obžalovanému.

Odvolací súd dospel k záveru, že vykonané dokazovanie neusvedčilo a nepotvrdilo ako páchateľa
žalovaného skutku obžalovaného a vzniknuté zjavné a výrazné pochybnosti sa prokuratúre, ako

nositeľke dôkazného bremena, rozptýliť nepodarilo. Rovnako možno ustáliť, že obhajoba obžalovaného
vyvrátená nebola, pretože neexistuje žiaden priamy dôkaz ani ucelená reťaz nepriamych dôkazov, z
ktorých by bolo možné nad akúkoľvek pochybnosť vyvodiť, že to bol obžalovaný, kto sa mal dopustiť
skutku uvedeného v obžalobe, teda napadnúť poškodenú a odcudziť jej kabelku. Základné zásady
trestného konania vyžadujú, aby súd oprel svoje rozhodnutie o vine (aj treste) o jednoznačne zistené

fakty. Tam, kde nemožno bezpečne určiť, ktorá z verzií skutkového riešenia zodpovedá skutočnosti,
musí súd voliť takú, ktorá je pre obžalovaného priaznivejšia, a ak zostanú po vyčerpaní všetkých
dosiahnuteľných dôkazov pochybnosti o niektorej skutkovej okolnosti, je nutné rozhodnúť v prospech
obžalovaného a oslobodiť ho spod obžaloby.Odvolací súd uvádza, že písomné odôvodnenie napadnutého rozsudku zodpovedá zákonným
požiadavkám špecifikovaným v § 168 ods. 1 Trestného poriadku, nakoľko je z neho zrejmé, ktoré

skutočnosti vzal súd za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia opiera a akými úvahami sa
spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov. Námietky prokurátora o nesprávnom hodnotení dôkazov
a nevysporiadaní sa so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie neakceptoval ani odvolací
súd, nakoľko sa jedná len o domnienky, a nie dôkazmi podložené fakty.

Správne uvažoval súd prvého stupňa, keď dospel k záveru, že nebolo dokázané, že skutok spáchal
obžalovaný, a výrok o oslobodení spod obžaloby podľa § 285 písm. c) Trestného poriadku odvolací súd
považuje za správny a zákonný.

Odvolací súd nezistil žiadne dôvody pre zmenu ktoréhokoľvek z výrokov napadnutého rozsudku, preto
odvolanie prokurátora ako nedôvodné v zmysle § 319 Trestného poriadku zamietol.

Záverom krajský súd považuje za dôležité vyjadriť sa nad rámec aj k úvahe súdu prvého stupňa
o nezákonnom evidovaní DNA profilu obžalovaného v databáze policajného zboru, hoci prokurátor
načrtnuté úvahy v odvolaní nijako nerozporoval a ani sa k nim nevyjadril. Nakoľko pri tvorbe zák. č.
417/2002 Z.z. o používaní analýzy deoxyribonukleovej kyseliny na identifikáciu osôb (ďalej len zák.

č. 417/2002 Z.z.) sa vychádzalo ešte zo znenia „starého“ Trestného poriadku (zák. č. 141/1961 Zb.),
v ktorom nebola zakomponovaná právomoc prokurátora ustúpiť od obžaloby spojená automaticky s
následkom oslobodenia obžalovaného, je logické, že táto úprava sa nemohla premietnuť ani do zák.
č. 417/2002 Z.z.. Aktuálne je však potrebné vykladať ustanovenie § 8 ods. 1 písm. a) bod 2. zák. č.
417/2002 Z. z. v kontexte už nového Trestného poriadku (zákona 301/2005 Z.z.) a v tom smere, že

zahŕňa aj oslobodenie obžalovaného spod obžaloby po ustúpení od obžaloby zo strany prokurátora,
pričom poverený útvar je aj v tomto prípade následne povinný zlikvidovať z databázy údaje o tejto
osobe. Pri oslobodení obžalovaného z dôvodov, že nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je
obžalovaný stíhaný a že skutok nie je trestným činom (dôvody uvedené v § 8 ods. 1 písm. a) bod 2 zák.
č. 417/2002 Z.z.) je nevyhnutné vykonanie riadneho dokazovania na hlavnom pojednávaní, následne

vyhodnotenie dokazovania a ustálenie skutkového a právneho stavu veci zo strany súdu a nakoniec
vynesenie oslobodzujúceho verdiktu. Avšak ustúpenie od obžaloby zo strany prokurátora (§ 239 ods. 2
Tr. por.) má automaticky za následok, v akomkoľvek štádiu súdneho konania (napr. aj ihneď po otvorení
hlavného pojednávania a prednesení obžaloby), oslobodenie obžalovaného, a to aj bez vykonania
akéhokoľvekdokazovania.Idečistoovôľuarozhodnutieprokurátoračiodobžalobyustúpi,ktorénemusí

súdu ani žiadnym spôsobom zdôvodňovať. Z logiky veci je však zrejmé, že uvedená situácia prichádza
do úvahy, keď vzhľadom na priebeh konania a dôkaznú situáciu sám žalobca (prokurátor) ako nositeľ
dôkazného bremena si je vedomý, že nedokáže preukázať, že sa vôbec skutok pre ktorý je obžalovaný
stíhaný stal alebo že skutok je trestným činom, alebo že skutok spáchal obžalovaný, alebo aj z iného
dôvodu. Z pohľadu systematiky zákona je síce v Trestnom poriadku ustúpenie od obžaloby ako dôvod

oslobodenia obžalovaného zaradené až pod posledné písmeno g) § 285, avšak práve preto, že v sebe
subsumuje všetky predchádzajúce dôvody oslobodenia (písm. a) - f) § 285 Tr. por.) a nielen tie, nakoľko
prokurátor sa môže rozhodnúť ustúpiť od obžaloby z akéhokoľvek (aj iného ako predpokladá § 285
písm. a) - f) Tr. por.) dôvodu bez jeho špecifikácie. Bez ďalšieho je zrejmé, že ustúpenie od obžaloby
prokurátorom v sebe zahŕňa aj dôvody na oslobodenie obžalovaného v zmysle § 285 písm. a), b) Tr.

por. a teda sa § 8 ods. 1 písm. a) bod 2. zák. č. 417/2002 Z.z. musí vzťahovať aj na oslobodenie
obžalovaného ktoré nasledovalo po ustúpení od obžaloby prokurátorom. V zmysle uvedeného možno
uzavrieť, že výklad okresného súdu je súladný s Ústavou a zákonmi SR, pričom správne ustálil, že
evidovanie údajov obžalovaného (profilu DNA) v databáze Policajného zboru získaného v trestnej veci,
kde bol tento oslobodený práve po ustúpení od obžaloby prokurátorom je v rozpore s § 8 ods. 1 písm.

a) bod 2. zák. č. 417/2002 Z.z. (mal byť zlikvidovaný), čo znamená, že aj stotožnenie získanej DNA z
krvnej stopy z kabelky s DNA profilom obžalovaného je nezákonné.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.