Rozhodnutie ,
Odmietajúce odvolanie Judgement was issued on Tuesday, October 18, 2016

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 15Cb/47/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7614209758
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 10. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Husárová
ECLI: ECLI:SK:OSSN:2016:7614209758.11

Rozhodnutie

Okresný súd Spišská Nová Ves sudkyňou JUDr. Máriou Husárovou v právnej veci žalobcu
EUROGASTROP, s.r.o., IČO: 44 137 761, Prešov, ul. Čergovská č. 7002/10, právne zastúpeného JUDr.
Lukášom Kišeľakom, advokátom, Jarková 63, Prešov, proti žalovanému Džabir Alijevik, IČO: 43724701,
Spišská Nová Ves, Letná 78/71, právne zastúpenému JUDr. Milanom Križalkovičom, advokátom,
Hviezdoslavova 11, Spišská Nová Ves, o zaplatenie 2.065,96 Eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 2.065,96 eur s 9% ročným úrokom z omeškania zo sumy
1.028,16 eur od 3.7.2010 do zaplatenia, s 9% ročným úrokom z omeškania zo sumy 1.037,80 eur od
14.2.2011 do zaplatenia a nahradiť trovy konania vo výške 100%, všetko do 3 dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 3.6.2014 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného

zaplatiť žalobcovi 2.065,96 eur spolu s 9% ročným úrokom z omeškania. Žalovaný ako kupujúci
uzatváraním kúpnych zmlúv vstupoval so žalobcom ako predávajúcim do obchodnoprávnych vzťahov.
Zakúpený tovar bol žalovanému za dohodnutú kúpnu cenu riadne a včas dodaný. Kúpna cena za
dodaný tovar bola žalovanému riadne vyfakturovaná a faktúra bola žalovanému odovzdaná spoločne
s tovarom alebo v zmysle obchodných zvyklostí medzi žalobcom a žalovaným bola zaslaná poštou do
miesta podnikania. Faktúra slúžila zároveň aj ako dodací list.

2. Žalobca sa v tomto prípade domáha úhrady kúpnej ceny za dodávku tovarov a to pec na pizzu PZ 4A
- 1ks, tanier pizza 33 dek. - 10ks, metla štandard /110 - 1ks, lopata pizza 33x130 - 1ks, krabice na pizzu
32 cm/100ks- 1 balenie, gastro nádoba GN 1-65 - 2ks, GN 1-40 - 6ks. Kúpna cena za dodaný tovar bola
žalovanému vyfakturovaná faktúrou č. 201001141, vyhotovenou dňa 19.5.2010, splatnou dňa 2.6.2010,
na sumu vo výške 1.028,16 eur vrátane DPH. Ďalej sa žalobca domáhal úhrady kúpnej ceny za tovar G

5216 - 20 001 (mraznička), kúpnej ceny 1 037,80 eur, ktorá bola vyfakturovaná faktúrou č. 201002889,
vyhotovenou dňa 10.12.2010, splatnou dňa 13.1.2011. Do dňa podania žaloby žalovaný ani čiastočne
kúpnu cenu neuhradil. Žalobca ako predávajúci si za čas trvania vyššie popísaného obchodnoprávneho
vzťahu plnil, tak svoje zmluvné ako aj zákonné povinnosti voči žalovanému ako kupujúcemu vždy riadne
a včas. Aj napriek zmluvným dojednaniam ohľadne základnej povinnosti žalovaného ako kupujúceho
riadne a včas zaplatiť cenu žalobcovi ako predávajúcemu za predaj tovaru, kúpnu cenu vo výške

2.065,96 eur, kúpnu cenu neuhradil a dostal sa do omeškania, preto žalobca si uplatňuje nárok na
zaplatenie úrokov z omeškania z dlžnej sumy.

3. Súd vo veci vydal platobný rozkaz 15Rob/88/2014 -13 dňa 25.8.2014, ktorým uložil žalovanému, aby
do 15 dní odo dňa doručenia platobného rozkazu zaplatil žalobcovi sumu 2 065,96 eur s prísl.

4. Žalovaný proti platobnému rozkazu podal v zákonom stanovenej lehote odpor s odôvodnením, že
nesúhlasí s vydaným platobným rozkazom, pretože skutočnosti uvedené v žalobe nie sú pravdivé.Žalovaný ďalej uviedol, že pokiaľ ide o faktúru č. 201001141 zo dňa 19.5.2010 na sumu 1 028,16 eur,
je pravdou, že tovar uvedený vo faktúre bol žalovanému dodaný a predmetnú faktúru aj obdržal, čo
potvrdil svojim podpisom na samotnej faktúre. Tento záväzok však podľa tvrdenia žalovaného zanikol

započítaním z iného obchodného prípadu, s čím žalobca súhlasil a žalovaný vie dodatočne dokázať.
Žalovaný súčasne vzniesol námietku premlčania tejto pohľadávky. Čo sa týka faktúry č. 201002889 zo
dňa 10.12.2010 na sumu 1 037,80 eur, k tomu žalovaný uviedol, že tovar uvedený vo faktúre a ani
samotná faktúra žalovanému nebola doručená a podľa popisu na faktúre ani nevie identifikovať o aký
tovar ide a preto túto faktúru považuje za bezpredmetnú. Prevzatie tejto faktúry a tovaru nie je potvrdené

jeho podpisom a navrhol zrušiť platobný rozkaz a nariadiť v predmetnej veci pojednávanie.

5. Žalobca sa k odporu písomne nevyjadril.

6. Účastníci konania boli v zmysle § 154 C.s.p. písomne poučení uznesením.

7. Súd vykonaným dokazovaním, z výsluchu strán sporu, svedkov, z predložených dokladov, faktúr,
ktoré zároveň slúžili ako dodacie listy, z účtovných dokladov zistil tento skutkový a právny stav:

8. Žalobca so žalovaným uzavreli ústne kúpnu zmluvu, ktorou si dohodli dodávku tovaru v cene 1
028,16 eur vyfakturovanú faktúrou č. 201001141 zo dňa 19.5.2010, s lehotou dodania 19.5.2010 a so

splatnosťou 2.6.2010 a v cene 1 037,80 eur vyfakturovanú faktúrou č. 201002889 zo dňa 10.12.2010 s
dodávkou tovaru dňa 10.12.2010 so splatnosťou 13.1.2011. Faktúry slúžili zároveň ako aj dodací list.

9. Na pojednávaní žalobca a žalovaný zotrvali na svojich návrhoch, pričom žalobca žiadal žalobe
vyhovieť v celom rozsahu. Námietky žalovaného považuje žalobca za nedôvodné a to námietku

premlčania nároku uplatneného žalobou a tiež námietku započítania pohľadávky žalobcu s pohľadávkou
žalovaného z iného obchodného vzťahu, čo žalobca uviedol, že preukáže výpoveďou svedka. Žalovaný
zotrval na svojich vyjadreniach uvedených v odpore proti platobnému rozkazu a žiadal žalobu v celom
rozsahu zamietnuť ako neopodstatnenú.

10. Na pojednávaní bola vypočutá konateľka žalobcu p. D. Z., ktorá popísala ako prebiehali obchody
medzi žalobcom a žalovaným. Tovar si žalovaný prišiel osobne objednať a keď bol prichystaný tovar,
svedok si osobne tovar prevzal. Bola tam prítomná ekonómka pani A. D.. Pre žalovaného to bola
prvá obchodná činnosť, údaje vo faktúre sú uvedené tak, ako ich predložil žalovaný okrem iného
IČO, DIČ. Žalovaný si prevzal tovar a odviezol si ho na prevádzku do S. E. K.. Fakturovanú sumu

však neuhradil, žalobca niekoľkokrát vyzýval žalovaného na zaplatenie, manžel konateľky žalobcu
aj telefonicky. Odpoveď bola stále „počkajte po sezóne“ - pre nich je to po ukončení predaja zmrzliny
niekedy v septembri, keď sa im zvýšia nejaké peniaze. Konateľka žalobcu uviedla, že v ich firme
neexistuje nejaký trojzápočet - ak niekto vráti tovar - myslí vrátenie tovaru po mesiaci alebo dvoch
mesiacov - urobí sa dobropis a vrátia sa peniaze v hotovosti, alebo na účet.

Čo sa týka ďalšej faktúry koncové číslo 20100 2889, jedná sa o kúpu mrazničky, ktorá je určená pre
zmrzlinárov, túto si žalovaný objednal buď po telefóne alebo osobne to nevedela presne uviesť, bola
mu objednaná v jednej objednávke ako aj chladnička pre pána D.. Mrazničku (popis) G5216-20 001
za sumu 749,25 eur si objednal žalovaný, prepravca týchto zariadení vozil tovar do SNV aj pre pána
žalovaného aj pre pána D., prepravcom bol A. S., W..S.. so sídlom v I., D. XX, U.: XX XXX XXX. Oni

sú predajcovia, ale aj dopravcovia, sami si rozvážajú tovar po Slovensku. Oni sú hlavní dodávatelia pre
ďalších dodávajúcich - teda pre nás. Tovar bol doručený do S. E. K. priamo na adresu objednávateľovi. P.
D. si vzal všetky ostatné veci okrem tej jednej mrazničky s tým, že žalovaný mal prevádzku v blízkosti p.
D. a išlo to v jednej dodávke, žalovaný v ten deň nebol v S. E. K., tak po telefonickom dohovore sa p. O.
Z. a žalovaný dohodli, že mrazničku pre žalovaného môže prevziať p. D. na svoju prevádzku „T. Š.“ v S.

E. K. s tým, že v ten deň alebo na ďalší deň si ju žalovaný od p. Komára prevezme. Vedomosť konateľky
žalobcu je taká, že ešte v ten deň večer si ju žalovaný prevzal aj so svojím synom, svedkom je p. D..

11. Žalovaný Džabir Alijevik uviedol, že kým mal s otcom F. W. dobré vzťahy, tak otec kupoval na jeho
meno potrebný tovar a zariadenia. Na jeho meno boli objednané veci, teraz žalovaný nemá dobré

vzťahy s otcom, žalobcovi nemôže zaplatiť, lebo nemá peniaze. Všetko objednával u p. O. Z. otec, ale
keďže nemal živnostenské oprávnenie, použil jeho identifikačné údaje. Čo sa týka zápočtu za kávovar,
máinformáciulenodotca,žekávovarnevrátilinaprevádzkareňdoS.E.K.,alekompenzovalitotovarom.11. Bol vypočutý ako svedok O. Z., manžel konateľky žalobcu, ktorý uviedol, že manželka má
firmu, kde predáva gastronomické zariadenia, je konateľka žalobcu firmy EUROGASTROP, s.r.o.,
sama je spoločníčka aj konateľka. Žalobca funguje cca od roku 2008, podniká v predaji a servise

gastronomických zariadení. Svedok osobne predal svedkovi p. F. W. zariadenie, konkrétne ide o
mrazničku na zmrzlinu a nejakú piecku na pizzu a iný spotrebný tovar. P. F. W. od žalobcu nejaké veci
predtým bral, je to otec žalovaného, ale vždy bol problém s platením. Hovoril svedkovi, aby počkal
so zaplatením mesiac, dva až z toho bol rok aj viac, preto dostal právny zástupca pokyn, aby to riešil
po právnej stránke. Čo sa týka dodávky mrazničky, dodávateľom je firma A. J. S., W..S.., dodávala to

tak, že žalobca dodávateľovi dal adresu odberateľa a tovar prišiel priamo na jeho adresu. Tá mraznička
sa zložila v cukrárni u p. A. D. v S. E. K. a mraznička išla potom pánovi F. W., ktorá sa nachádza o
cca 80 metrov od prevádzkarne p. D.. Svedok uviedol, že kúpne zmluvy sa neuzatvárali písomne len na
základe telefonickej objednávky. Písomne spolu s p. F. W. nekomunikovali ani objednávky sa nerobili
písomne. Aj mraznička, ktorú zložili u p. D., bola zložená na ústny pokyn p. F. W..

12. Na otázku PZ žalovaného na svedka, či je pravdou, že došlo medzi žalovaným a žalobcom k
započítaniu jednotlivých faktúr, oproti pohľadávke na vrátenie kúpnej ceny za kávovar, ktorý patril p.
W. Q., resp. spoločnosti W., s.r.o. a bol poruchový, svedok uviedol, že nemá vedomosť o započítaní, a
nevie si predstaviť, ako mal byť urobený trojzápočet, a že to by muselo byť urobené aj ekonomicky.

13. Svedok F. W. uviedol, že žalovaný Džabir Alijevik je jeho syn a podniká v rýchlom občerstvení s
miestom podnikania na P. ul. v S. E. K.. Svedok sa vyjadril, že došlo k nejakému nedorozumeniu a
že on by sa pokúsil urovnať tento spor mimosúdne. Ďalej svedok tvrdil, že za syna podpisoval listiny,
pretože on dohadoval „ veci“ so svedkom p. Z., jeho syn bol pri tom tiež, ale keď že on obchod dohodol,
tak to aj podpísal. Svedok ozrejmil priebeh obchodných vzťahov medzi žalobcom a žalovaným. Problém

vznikol vtedy, keď obchod (predajňu) prenajal žalovaný p. W. Q., ktorý tu pár rokov podnikal. Žalovaný
vtedy odkúpili od p. O. Z. nejaké veci s pánom Q. asi za 60.000,- Sk, nejaký kávovar a vec, čo drží
teplo. Kávovar bol 5x pokazený, nešiel, stál 48.000,- Sk, svedok kávovar osobne vrátil žalobcovi, avšak
peniaze mu žalobca nevrátili ani po viac ako roku. Svedok preto išiel so žalovaným a kúpili u neho
nejaké „veci“ za 1 012 eur, pec na pizzu, lopatku na pizzu. Svedok sa s p. W. Q. dohodol, že sa

to vyrovná tým kávovarom. Čo sa týka mrazničky svedok uviedol, že nevie o čo v tomto prípade ide.
Jednu chladničku kúpil pred 10 rokmi a vitrínku kúpil asi pred 15 rokmi, to s tým nemá nič spoločné.
Svedok sa vyjadril, že nemá listinné dôkazy ohľadom započítania pohľadávky vzniknutej z faktúry č.
201001141 zo dňa 19.5.2010. Ďalej uviedol, že na uvedenej faktúre je jeho podpis. Doklad o započítaní
svedok nemá, lebo sa s p. O. Z. iba telefonicky dohodli. Pri uzatváraní kúpnej zmluvy predmetom

ktorej boli na spornej faktúre uvedené hnuteľné veci ( tovar), konal svedok v mene svojho syna, na
účet svojho syna a so súhlasom svojho syna, a teda kupujúcim a osobou, ktorá bola odberateľom, bol
svedkov syn avšak v skutočnosti svedok bol odberateľom. Ten tovar bol určený na započítanie dlhu,
za vrátený kávovar. Svedok vzal a používal pec na pizzu a ostatné veci, nezaplatil za tovar, lebo sa s p.
O. Z. dohodli, že ním si vyrovnajú dlh za kávovar. Priebeh odovzdávania tovaru určeného na započítanie

za dlh za kávovar, svedok popísal tak, že sa to dialo v kancelárii žalobcu v Z., za prítomnosti svedka,
žalovaného, p. O. Z. a p. D. Z., pričom žalovanému a svedkovi tovar vydal skladník. Svedok opätovne
uviedol, že s Z. boli dohodnutí, že namiesto vrátenia peňazí za kávovar zoberie svedok iný tovar v tejto
cene, ktorý bol potom vyfakturovaný spornou faktúrou č. 201001141 zo dňa 19.5.2010. Ďalej svedok
uviedol, o kúpe chladničky zn. Liebherr nič nevie.

14. Svedok A. D. uviedol, že od firmy A. S., a.s. prebral chladničku Liebherr, po ktorú si v svedok F. W.
so žalovaným v ten večer prišli a odviezli si ju z dvora.

15.SvedkyňaA.D.,fakturantkavofirmežalobcuuviedla,že faktúryoktorétuide,súdosiaľneuhradené.

Vo firme predáva na predajni tovar a robí faktúry, pracuje u žalobcu od roku 2008. Ak príde zákazník
na predajňu, dostane faktúru do ruky aj s bločkom, keď to hneď zaplatí, alebo iným spôsobom keď platí
na účet, ale o tom svedkyňa už nerozhodujem, je to podľa rozhodnutia majiteľa.
Ide o predaný tovar vystavený na žalovaného, je podpísaný, že bol prevzatý. Ak zákazník príde, vyberie
si veci a dá mi identifikačnú kartičku s údajmi ako IČO, DIČ, zaeviduje zákazníka. Tu bol pokyn, že sa

to uhradí neskôr, svedkyňa do toho nezasahovala. Táto faktúra je dosiaľ neuhradená, určite tam boli aj
nejaké výzvy, ale nepozrela si to. Nepamätá si presne, či bola pri odovzdaní tovaru, ale podpisovalo sa
to za jej prítomnosti , posudzovala to tak, že je to tá osoba, na ktorú je to vystavené. Mala fakturačné
údaje, bolo povedané, že to zaplatí neskôr, nijak to neskúmala. Je ešte jedna faktúra neuhradená namrazničku, tiež to bolo vystavené na žalovaného. Nie je podpísaná, žalovaný si nebol u žalobcu pre
tovar ani firma to neviezla, robila to iná firma. Má vedomosť o tom, že sa to zložilo u p. D., lebo dotyčný
pán nebol v tom čase v mieste, kde sa mal doviesť tovar, preto sa to zložilo u p. A. D.. Z firmy A. S.,

a.s. uvádzajú miesto dodania a vtedy tam bol uvedený len p. A. D..
Ako prebehlo započítanie, svedkyňa uviedla, že nemá vedomosť o nejakom započítaní, do roka vystaví
cca 4000 faktúr, veci rieši na základe papierov. Keď sa vráti vec, aj to je so súhlasom majiteľa, že tú vec
môže prebrať, urobí dobropis, buď môže byť vadná vec, alebo si zákazník niečo rozmyslí, ale tu nemá
vedomosť o započítaní. Nemá vedomosť o tom, že by žalovaný dal návrh na zápočet.

16. Svedok W. Q., uviedol, že kávovar bol zakúpený od žalobcu na spoločnosť W., s.r.o. za čo aj riadne
zaplatila suma 1.628,97 eur ( 49.074.50 Sk). Kávovar bol poruchový, bol viackrát opravovaný, potom
bol vrátený žalobcovi. V tom čase už svedok už nepodnikal, len p. F. W. svedkovi povedal, že kávovar
bol žalobcovi vrátený, lebo pol poruchový. V čase vrátenia kávovaru bola jeho hodnota 1.024,39 eur
( 30.861,-Sk )bez DPH. S p. O. Z. svedok mal dohodu, že kávovar vymení sa za tovar v tejto hodnote, a

nemalodôjsťkžiadnemu finančnému vysporiadaniu,viemžetoajprebehlo.P.O.Z.sidohodolsp.F.W.
započítanie tej finančnej čiastky za kávovar a p. F. W. si tento tovar aj zobral. Svedok uviedol na otázku
PZ žalobcu, že pri dohode p. F. W. a p. O. Z. nebol a nebol prítomný ani pri odovzdávaní kávovaru.

17. Právny zástupca žalovaného poukázal, že vyfakturovaná suma z faktúry číslo 201001141 je skoro

totožná s cenou kávovaru, ktorá je uvádzaná na faktúre pre firmu W. s.r.o. od žalobcu.

18. Svedok F. W. vyhlásil, že kávovar vrátil p. Z. a kúpi nejaké iné zariadenie. Svedok prišiel o nejaký
čas do prevádzkarne žalobcu, zobral zariadenia za podobnú cenu a považoval to za vyrovnanie. Ďalej
uviedol, že chladničku si zakúpil pre svoju súkromnú potrebu.

19. Bola vypočutá svedkyňa A. Q., ktorá bola zamestnaná vo firme W., s.r.o., kde jej ujo W. Q.,
bol konateľom aj spoločníkom spoločnosti. Svedkyňa uviedla, že si pamätá, že kávovar ktorý bol na
prevádzkarni bol poruchový, preto bol vrátený žalobcovi na prelome rokov 2009-2010. Za prítomnosti
p. F. W. a svedkyne bol kávovar odovzdaný technikom žalobcu a kým z firmy neodišla, kávovar nebol

vrátený na prevádzku. Svedkovia p. O. A., S. Č. a K. S., servisní technici žalobcu uviedli, že si pamätajú,
že boli opravovať niekoľko krát kávovar v S. E. K. a ani jeden si z nich nepamätal, že by kávovar od
zákazníka prevzali.

20. Na základe vykonaného dokazovania a zistenia skutkového stavu súd právne uzatvára:

21. Podľa § 409 ods.1 Obchodného zákonníka, kúpnou zmluvou sa predávajúci zaväzuje dodať
kupujúcemu hnuteľnú vec (tovar) určenú jednotlivo alebo čo do množstva a druhu a previesť na neho
vlastnícke právo k tejto veci a kupujúci sa zaväzuje zaplatiť kúpnu cenu.

22. Podľa § 122 ods.1 Občianskeho zákonníka, lehota určená podľa dní začína sa dňom, ktorý nasleduje
po udalosti, ktorá je rozhodujúca pre jej začiatok. Polovicou mesiaca sa rozumie pätnásť dní.

23. Podľa § 122 ods.2 Občianskeho zákonníka, koniec lehoty určenej podľa týždňov, mesiacov alebo
rokov pripadá na deň, ktorý sa pomenovaním alebo číslom zhoduje s dňom, na ktorý pripadá udalosť,

od ktorej sa lehota začína. Ak nie je takýto deň v poslednom mesiaci, pripadne koniec lehoty na jeho
posledný deň.

24. Podľa § 122 ods.3 Občianskeho zákonníka, ak posledný deň lehoty pripadne na sobotu, nedeľu
alebo sviatok, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň.

25. Podľa § 580 Občianskeho zákonníka, ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie
je rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči
druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé
na započítanie.

26. Podľa § 581 ods. 1 Občianskeho zákonníka, započítanie nie je prípustné proti pohľadávke na
náhradu škody spôsobenej na zdraví, ibaže by išlo o vzájomnú pohľadávku na náhradu škody tohoistého druhu. Započítanie nie je prípustné ani proti pohľadávkam, ktoré nemožno postihnúť výkonom
rozhodnutia.

27. Podľa § 581 ods. 2 Občianskeho zákonníka, započítať nemožno premlčané pohľadávky, pohľadávky,
ktorých sa nemožno domáhať na súde, ako aj pohľadávky z vkladov. Proti splatnej pohľadávke nemožno
započítať pohľadávku, ktorá ešte nie je splatná.

28. Podľa § 581 ods. 3 Občianskeho zákonníka, dohodou účastníkov možno započítaním vyrovnať aj

pohľadávky uvedené v odsekoch 1 a 2.

29. Podľa § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka, táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy
medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich
podnikateľskej činnosti.

30. Podľa § 261 ods. 2 Obchodného zákonníka, touto časťou zákona sa spravujú takisto záväzkové
vzťahy medzi subjektom verejného práva, ak sa týkajú zabezpečovania verejných potrieb alebo vlastnej
prevádzky a podnikateľmi pri ich podnikateľskej činnosti.

31. Podľa § 358 Obchodného zákonníka, na započítanie sú spôsobilé pohľadávky, ktoré možno uplatniť
na súde. Započítaniu však nebráni, ak je pohľadávka premlčaná, ale premlčanie nastalo až po dobe,
keď sa pohľadávky stali spôsobilými na započítanie.

32. Podľa § 364 Obchodného zákonníka, na základe dohody strán možno započítať akékoľvek

vzájomné pohľadávky.

33. Podľa § 392 ods. 1 Obchodného zákonníka , pri právach vymáhateľných na súde začína plynúť
premlčacia doba odo dňa, keď sa právo mohlo uplatniť na súde, ak tento zákon neustanovuje niečo iné.

34. Podľa § 392 ods. 2 Obchodného zákonníka, pri právach uskutočniť právny úkon plynie premlčacia
doba odo dňa, keď sa právny úkon mohol urobiť, ak tento zákon neustanovuje niečo iné.

35. Medzi žalobcom ako predávajúcim a žalovaným ako kupujúcim bola ústne uzavretá kúpna zmluva,
ktorej predmetom bola dodávka pece na pizzu PZ 4A - 1ks, tanierov pizza 33 dek. - 10ks, metly

štandard /110 - 1ks, lopaty pizza 33x130 - 1ks, krabíc na pizzu 32 cm/100ks- 1 balenie, gastro nádoby
GN 1-65 - 2ks, GN 1-40 - 6ks za dohodnutú kúpnu cenu 1028,16 eur. Žalobca vystavil žalovanému
faktúru č. 201001141, vyhotovenú dňa 19.5.2010, splatnú dňa 2.6.2010, na sumu vo výške 1.028,16
eur vrátane DPH. Ďalej mal súd za preukázané, že medzi žalobcom ako predávajúcim a žalovaným
ako kupujúcim bola uzavretá kúpna zmluva, ktorej predmetom bola dodávka tovaru G 5216 - 20 001

(mraznička)zakúpnucenu1.037,80eur,ktorábolavyfakturovaná faktúrou č.201002889,vyhotovenou
dňa 10.12.2010, splatnou dňa 13.1.2011.
Uvedené zmluvy dohodli p. O. Z. za predávajúceho, ktorý bol za žalobcu oprávnený z titulu svojej
pozície v spoločnosti uzatvárať obchody a tieto obchody nespochybnila ani konateľka žalobcu p. D. Z.,
ktorá je manželkou p. O. Z.. Za žalovaného zmluvu uzavrel p. F. W., otec žalovaného, ktorého konanie pri

dojednávaní obchodov za žalovaného žalovaný nespochybnil. Obidve zmluvy boli podľa názoru súdu
uzavreté platne a ich existencia nebola v priebehu pojednávania spochybnená.
Žalovaný namietal premlčanie pohľadávky na zaplatenie kúpnej ceny fakturovanej faktúrou č.
201001141, vyhotovenú dňa 19.5.2010, splatná dňa 2.6.2010, na sumu vo výške 1.028,16 eur vrátane
DPH, pretože žaloba bola doručená súdu dňa 3.6.2014. Súd námietku premlčania zamietol, keďže

vychádzal z ust. § 122 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorej lehote určená podľa dní začína
sa dňom, ktorý nasleduje po udalosti, ktorá je rozhodujúca pre jej začiatok, V posudzovanom prípade
bola rozhodujúcou udalosťou určenie splatnosti peňažného záväzku dlžníka, t.j. 2.6.2010. Koniec lehoty
určenej podľa týždňom mesiacov alebo rokov, pripadá podľa § 122 ods.2 Občianskeho zákonníka na
deň, ktorý sa pomenovaním alebo číslom zhoduje s dňom, na ktorý pripadá udalosť od ktorej sa lehota

začína. Vzhľadom na to, že v predmetnom prípade išlo o vzťah medzi dvomi podnikateľmi, ktorý sa týkal
ich podnikateľskej činnosti, súd posudzoval daný prípad podľa Obchodného zákonníka, pričom podľa
§ 391 Obchodného zákonníka je pri právach vymáhateľných na súde začína plynúť premlčacia doba
odo dňa, keď sa právo mohlo uplatniť na súde, ak tento zákon neustanovuje niečo iné. Podľa § 392ods.1 Obchodného zákonníka, pri práve na plnenie záväzku plynie premlčacia doba odo dňa, keď sa
mal záväzok splniť alebo sa malo začať s jeho plnením (doba splatnosti). Premlčacia doba podľa § 397
je štyri roky. V predmetnom prípade začala premlčacia doba začala plynúť 3.júna 2010 a skončila 3.júna

2014. Žaloba bola teda doručená posledný deň premlčacej doby a premlčanie nenastalo.
Žalovaný namietal, že nárok žalobcu zanikol započítaním pohľadávky žalovaného vzniknutej z
nevrateniakúpnejcenyzavrátenývadnýkávovaržalobcomspohľadávkoužalobcunazaplateniekúpnej
ceny za dodaný tovar uvedený vo faktúre č. 201001141. Kávovar, ktorý bol vrátený žalobcovi však nebol
vo vlastníctve žalovaného ale bol vlastníctvom spoločnosti W., s.r.o., ktorej konateľom je W. Q., preto

nemohlo dôjsť k započítaniu pohľadávky žalobcu na zaplatenie kúpnej ceny z faktúry č. 201001141 v
sume 1.028,16 eur s pohľadávkou žalovaného na vrátenie kúpnej ceny za vadný kavovár, kterého
hodnota bola 1.024,40 eur.
Nepreukázala sa ani existencia o trojzápočte medzi spoločnosťou W., s.r.o. žalobcom a žalovaným, na
základe ktorej by došlo k trojzápočtu pohľadávky medzi troma subjektami.
Existenciu započítania pohľadávky za vrátenie kúpnej ceny za vadný kávovar s pohľadavkou za vrátenie

kúpnej ceny za vadný tovar tvrdí len svedok F. W. a konateľ spoločnosti W., s.r.o. W. Q., ktorý sa o
nej dozvedel od svedka F. W.. Aj samotný žalovaný sa o tomto zápočte dozvedel od svedka F. W. (otca
žalovaného).
O tom, že predmetný zápočet medzi zmluvnými stranami nebol dohodnutý, ani sa medzi zmluvnými
stranamineuskutočnil,vyplynulozvýpovedesvedkaO.Z.,manželakonateľkyžalobcuakoajzvýpovede

fakturantky žalobcu svedkyne D..
Existenciu zápočtu nepreukázal žalovaný žiadnymi listinnými dôkazmi, naopak žalobca preukázal, že
takúto pohľadávku vo svojom účtovníctve eviduje a že nedošlo k zániku jej započítaním.
Súd mal za preukázané, že dodanie mrazničky typ:. G 5216-20001 zn.: Lipher uskutočnila spoločnosť
A. J. S., a.s. svojim vozidlom na adresu svedka D., ktorý potvrdil nie len prevzatie mrazničky, ale aj že

v súlade s pokynom oprávnenej osoby žalobcu svedka Z. odovzdal predmetný tovar žalovanému a
svedkovi F. W.. Žalobca prostredníctvom tretej osoby , spoločnosti A. J. S., a.s. splnil svoj záväzok z
kúpnej zmluvy, ktorej predmetom bolo dodanie mrazničky žalovanému a tým mu vzniklo právo domáhať
sa na zaplatenie kúpnej ceny, na základe vyššie uvedených dôkazov súd rozhodol tak, ako je uvedené
vo výroku tohto rozsudku.

36.Podľa§369ods.1Obchodnéhozákonníka,akjedlžníkvomeškanísosplnenímpeňažnéhozáväzku
alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať
z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného

upozornenia.

37. Podľa § 369 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník
je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

38. Podľa § 369 ods. 3 Obchodného zákonníka, ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom
je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov
občianskeho práva.

39. Sadzba zákonných úrokov z omeškania v rozhodnom období bola 9,0%.

40. Nárok na úroky z omeškania vzniká bez ohľadu na to, čo spôsobilo omeškania, ide o objektívnu
zodpovednosť. Ak sú splnené zákonné predpoklady, omeškanie dlžníka, povinnosť platiť úroky z
omeškania,nastanepriamozozákonaatobezohľadunazavinenie.Zmluvnéstranysiúrokzomeškania
nemusia dohodnúť v zmluve. Nárok na úrok z omeškania vznikne aj v takom prípade priamo zo zákona

a trvá až do doby riadneho splnenia záväzku. Úrok z omeškania má zabezpečovaciu funkciu t.j. pôsobí
v smere včasného plnenia peňažného záväzku a z časti aj kompenzačnú funkciu, a to v tom rozsahu,
v akom kompenzuje ujmu, ktorá vznikla veriteľovi v dôsledku toho, že nedostal peňažné plnenie včas.
Nárok veriteľa na úroky z omeškania vzniká od okamihu omeškania s platením peňažného záväzku.
Rozhodujúca je úroková sadzba platná k prvému dňu omeškania.

41. Podľa § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka, omeškaním dlžníka vzniká veriteľovi okrem nárokov
podľa § 369, 369a a 369b aj právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky,a to bez potreby osobitného upozornenia. Výšku paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením
pohľadávky ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.
Podľa § 2 nar. vlády č. 21/2013 Z.z., výška paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením

pohľadávky podľa § 369c ods. 1 zákona je 40 eur jednorazovo bez ohľadu na dĺžku omeškania.

42. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1, 2 C.s.p. (Civilného sporového poriadku) a
zaviazal žalovaného, ktorý v konaní nemal úspech nahradiť žalobcovi trovy konania ktoré pozostávajú
zo zaplateného súdneho poplatku za podane žaloby a z trov právneho zastúpenia vyčíslených vo výške

100%.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach. Odvolanie je podané včas, ak bolo podané na príslušnom
odvolacom súde.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 125 ods. 1 až 3 CSP) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 363 CSP). Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej
podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez
autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej

podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na
podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej
podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami
mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa
nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie

urobil. (§ 125 ods. 1 až 3 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
CSP).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).