Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Trnava

Judgement was issued by JUDr. Martin Smolko

Judgement form – Uznesenie

Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 36Er/581/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2112214863
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 09. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Smolko
ECLI: ECLI:SK:OSTT:2016:2112214863.3

Uznesenie

Okresný súd Trnava vo veci výkonu exekúcie v prospech oprávneného Bytové družstvo so sídlom v
Trnave, IČO: 00 175 480, Beethovenova 26, Trnava, zast.: JUDr. Dušan Slanina, Kollárova 34, Trnava
proti povinnému S. Z., D.. X.X.XXXX, C. XX, XXX XX H., vedenej súdnym exekútorom JUDr. Pavol Holík,
Horné Záhradnícka 14, Bratislava, pre vymoženie sumy 292,07eur a trov exekúcie, takto

r o z h o d o l :

I. Súd námietky povinného proti exekúcii z a m i e t a.

II. Súd exekúciu z a s t a v u j e.

III. Povinný je p o v i n n ý nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie, o výške ktorých po
právoplatnosti tohto uznesenia rozhodne samostatným uznesením súdny úradník.

IV. Povinný je p o v i n n ý nahradiť oprávnenému trovy konania, o výške ktorých po právoplatnosti
tohto uznesenia rozhodne samostatným uznesením súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Trnava poverením č. 5207 134678 zo dňa 27.8.2012 poveril v zmysle § 45 ods. 1 zákona č.
233/1995 Z.z., o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení
ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“) súdneho exekútora

JUDr. Pavla Holíka vykonaním exekúcie v prospech oprávneného na základe exekučného titulu -
vykonateľného rozhodnutia Okresného súdu Trnava, č. k. 29C/159/2005-443 zo dňa 3.2.2012 v spojení
s rozhodnutím Krajského súdu v Trnave č.k. 9Co/73/2012-453 zo dňa 30.4.2012.

Poverený súdny exekútor upovedomil povinného o začatí exekúcie a vyzval ho, aby uspokojil
pohľadávkuoprávnenéhoapredbežnétrovyexekúciealeboabydo14dníoddoručeniaupovedomeniao

začatí exekúcie vzniesol námietky proti exekúcii alebo aby do 3 dní od doručenia upovedomenia o začatí
exekúcie vzniesol námietky proti trovám exekúcie. Upovedomenie o začatí exekúcie bolo povinnému
doručené dňa 17.9.2012. Dňa 18.9.2012 boli doručené súdnemu exekútorovi námietky povinného proti
exekúcii a proti predbežným trovám exekúcie.

Povinný v námietkach proti exekúcii uvádza, že sumu vo výške 292,07 eur dňa 17.9.2012 zaplatil na

účet právneho zástupcu oprávneného. Povinný spolu s námietkami proti exekúcii doložil aj potvrdenku
o zaplatení z účtu. Podľa povinného bolo chybou oprávneného, že neupovedomil povinného, že nebude
čakať na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, kde podal povinný dovolanie.

Okresný súd Trnava uznesením č.k. 36Er/581/2012-18 zo dňa 8.3.2013 námietkam povinného proti
exekúcii vyhovel, pričom v odôvodnení uznesenia sa uvádza, že po preskúmaní námietok povinného

proti exekúcii ma súd za to, že povinný zaplatil vymáhanú sumu. Ako dôkaz slúži potvrdenka o zaplatení.
Číslo účtu na potvrdenke zodpovedá číslu účtu, ktorá v návrhu na vykonanie exekúcie uvádza právnyzástupca oprávneného a tiež suma, ktorá bola zaplatená je totožná so sumou, ktorú požadoval právny
zástupca oprávneného. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený. Krajský
súd v Trnave uznesením č.k. 6CoE/70/2015 - 36 zo dňa 12.11.2015 napadnuté uznesenie súdu prvého

stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení uznesenia Krajského súdu v Trnave
sa uvádza, že pokiaľ k plneniu povinným došlo až v priebehu exekúcie, podľa názoru odvolacieho
súdu nie je to dôvod na vyhovenie námietkam podľa ust. § 50 ods. 1 Exekučného poriadku, ale na
zastavenie exekúcie podľa ust. § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku, prípadne na upustenie
od exekúcie zo strany súdneho exekútora. Vzhľadom k tomu, že v danej veci neboli podmienky pre

potvrdenie napadnutého rozhodnutia (§ 291 Občianskeho súdneho poriadku) a ani pre jeho zmenu (§
220 Občianskeho súdneho poriadku ), odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil (§ 221 ods. 1 písm. h)
aods.2Občianskehosúdnehoporiadku)avecvrátilsúduprvéhostupňanaďalšiekonanie.Povinnosťou
súdu prvého stupňa tak bude v ďalšom konaní riadiť sa názorom odvolacieho súdu, ktorým je podľa §
226 Občianskeho súdneho poriadku viazaný a rozhodnúť o podaní povinného.

Podľa § 50 ods. 1 Exekučného poriadku povinný môže vzniesť u exekútora povereného vykonaním
exekúcie do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti exekúcii, ak po
vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho
vymáhateľnosti, alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. To isté platí, ak sa namieta,
že oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule. Námietky

musia byť odôvodnené a na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne. Ak po podaní námietok
exekútor upustil od vykonania exekúcie (§ 46), o námietkach netreba rozhodnúť.

Námietky sú procesnou obranou povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorých účelom je zastavenie
exekúcie alebo upustenie od vykonania exekúcie z dôvodov taxatívne ustanovených v zákone. Konanie

o námietkach povinného proti exekúcii je sporom o začatie exekúcie, kde exekučný súd na základe
námietky povinného rozhoduje o otázke, či sa exekúcia začala oprávnene. Konanie o námietkach sa
spravujekoncentračnouzásadou.Námietkymusiabyťpredovšetkýmodôvodnené,pričomnadodatočne
uvedené dôvody sa neprihliadne. Povinný smie dopĺňať svoje dôvody námietok iba v lehote na podanie
námietok, avšak povinný môže kedykoľvek podať návrh na zastavenie exekúcie. Predmetom námietok

môžu byť skutočnosti procesného aj hmotného práva, ktoré nastali až po vzniku exekučného titulu.

Podľa § 36 ods. 11 Exekučného poriadku, ak prijme peňažné prostriedky od povinného priamo
oprávnený a nejde o plnenie na základe exekučného príkazu, je povinný exekútorovi bezodkladne
oznámiť výšku prijatých peňažných prostriedkov a čas, keď mu povinný plnil. Ak oprávnený poruší

povinnosť podľa predchádzajúcej vety, znáša trovy, ktoré exekútorovi vznikli v čase od prijatia plnenia
oprávneným až do splnenia jeho oznamovacej povinnosti.

Súd po opätovnom preskúmaní veci dospel k záveru, že námietky povinného proti exekúcii sú
nedôvodné, a že ich treba zamietnuť. Z citovaného ustanovenia § 50 Exekučného poriadku možno

vyvodiť, že zánik nároku (hoci aj následkom splnenia dlhu) môže byť dôvodom pre vyhovenie námietkam
proti exekúcii. Nie je však bez významu, kedy k plneniu došlo. Na plnenie uskutočnené pred vydaním
exekučného titulu sa neprihliada, pretože to by znamenalo neprípustný zásah do právoplatného
exekučného titulu. Musí teda ísť o plnenie poskytnuté po vzniku exekučného titulu, avšak najneskôr do
začatia exekučného konania. V konaní o námietkach preskúmava exekučný súd existenciu prekážky

výkonu exekúcie, ktorá nastala po vzniku exekučného titulu, ale pred začatím exekúcie. Námietkami
povinný sleduje, aby súd rozhodol, že exekúcia na majetok povinného sa nezačala oprávnene a aby
exekúciu následne zastavil. Ak ide o prekážku, ktorá vznikla až po začatí exekúcie, námietky sa
zamietnu, ale exekúcia sa zastaví v zmysle § 57 Exekučného poriadku, pretože počas exekúcie nastala
niektorá zo skutočností tam ustanovená (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 M Cdo 3/2009

dostupné na webovej stránke NS SR). Z vykonaného šetrenia mal súd preukázané, že predmetné
exekučné konanie sa začalo dňa 11.7.2012 podaním návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie (ust.
§ 36 ods. 2 Exekučného poriadku). Z obsahu spisu, najmä z predloženého potvrdenia o zaplatení sumy
292,07 eur, vyplýva, že povinný uhradil pohľadávku, ktorá je predmetom tohto exekučného konania, až
dňa 17.9.2012, t.j. po začatí predmetného exekučného konania. Preto súd dospel k záveru, že v čase

začatia exekúcie, t.j. ku dňu podania návrhu na vykonanie exekúcie nárok oprávneného nepochybne
existoval a oprávnený mal právo podať návrh na vykonanie exekúcie a tak súd predmetné námietky
povinného proti exekúcii zamietol.Podľa § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak po vydaní rozhodnutia zaniklo
právo ním priznané.

Nadväzujúc na ustanovenie § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku, pod zánikom práva priznaného
exekučným titulom je možné rozumieť zánik judikovaného práva ktorýmkoľvek zo spôsobov, ktoré
hmotné súkromné právo predpokladá ako dôvod zániku záväzkov, teda môže ísť aj o splnenie dlhu.
V predmetnej exekúcii došlo po začatí exekučného konania k splneniu dlhu, pre ktorý bola začatá
predmetná exekúcia, došlo teda k zániku exekučným titulom priznaného práva, a preto v exekúcii

nemožno pokračovať. V preskúmavanej veci mal súd z obsahu spisu preukázané, že povinný zaplatil
oprávnenému pohľadávku, ktorá bola predmetom exekučného titulu dňa 17.9.2012, teda po podaní
návrhu na vykonanie exekúcie (dňa 11.7.2012). Nakoľko úhradou pohľadávky zaniklo právo priznané
exekučným titulom, súd v zmysle § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku exekúciu zastavil. Aplikácia
tohto ustanovenia prichádza do úvahy bez ohľadu na to, v ktorom štádiu exekučného konania (s
výnimkou štádia rozvrhového konania) došlo k zániku práva. Zastaviť exekúciu len čiastočne by bolo

možné len za toho stavu, že by povinný zaplatil len určitú sumu z vymáhanej pohľadávky, nie však
preto, že nezaplatil trovy oprávneného v exekučnom konaní a trovy exekúcie prislúchajúce súdnemu
exekútorovi. Skutočnosť, že zatiaľ súdny exekútor nevymohol trovy exekúcie, nemá vplyv na zastavenie
exekúcie, pretože o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie v prípade jej zastavenia, rozhoduje
exekučný súd podľa ust. § 200 ods. 5 Exekučného poriadku a § 9a Exekučného poriadku v spojení s

§ 262 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku.

Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom,
kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi
odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej
hodnoty podľa osobitného zákona,17bb) zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona
o daň z pridanej hodnoty.

Podľa § 199 Exekučného poriadku, výšku odmeny exekútora, náhrady hotových výdavkov, náhrady za
stratu času, spôsob ich určenia a výšku primeraného preddavku na odmenu a na náhradu hotových
výdavkov exekútora (§ 196 a § 197 ods. 2) ustanoví ministerstvo po dohode s Ministerstvom práce,
sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky všeobecne záväzným právnym predpisom.

Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových
výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok
na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. Povinný má nárok na náhradu trov, ktoré mu
vznikli v súvislosti so vznesenými námietkami proti exekúcii, ak sa námietkam vyhovelo (§ 50).

Podľa § 47 ods. 3 Exekučného poriadku, ak povinný uhradí pohľadávku po začatí exekučného konania
skôr, ako mu uplynie lehota na podanie námietok, má exekútor nárok na náhradu trov konania vo
výške ustanovenej osobitným predpisom 4f) v rovnakom rozsahu ako v prípade upustenia od vykonania
exekúcie. Do doručenia poverenia súdu na vykonanie exekúcie má však exekútor nárok iba na odmenu
za spísanie návrhu na vykonanie exekúcie a nárok na náhradu účelne vynaložených hotových výdavkov.

Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku, náklady podľa § 196 uhrádza povinný.

Podľa § 203 ods. 1 a 3 Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného,
súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie. Ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že

majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o
vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie
súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil. Ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že na
majetok povinného bol vyhlásený konkurz, nevyhnutné trovy exekúcie znáša oprávnený a súd bez
zbytočného odkladu na návrh exekútora rozhodne o ich výške.

Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa
primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.Podľa § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd
prizná náhradu trov konania protistrane.

Podľa § 262 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj
bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd
prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník.

S ohľadom na vyššie uvedené skutočnosti a zákonné ustanovenia má súd za to, že oprávnený
inicioval svojim návrhom začatie exekučného konania v tejto veci proti povinnému za splnenia zákonom
ustanovených podmienok (návrh na vykonanie exekúcie bol oprávneným podaný dôvodne, keď povinný
dobrovoľne nesplnil povinnosť uloženú mu exekučným titulom) a so zreteľom na dôvody, pre ktoré
neskôr súd exekúciu zastavil (úhrada pohľadávky priznanej exekučným titulom povinným po začatí
exekučného konania), je za zastavenie exekúcie zodpovedný povinný, ktorý tak zodpovedá i za vznik

trov exekúcie ostatným účastníkom (ak ide o trovy exekúcie, požíva za podmienok ustanovených v
§ 37 ods.1 Exekučného poriadku procesný status účastníka exekučného konania i poverený súdny
exekútor) za podmienok ustanovených § 197 ods.1 Exekučného poriadku a § 256 ods. 1 Civilného
sporového poriadku. Súd preto, rozhodujúc súčasne so zastavením exekúcie i o trovách exekúcie/
konania, výrokom III. tohto uznesenia uložil povinnému povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi trovy

exekúcie a výrokom IV. tohto uznesenia uložil povinnému povinnosť nahradiť oprávnenému trovy
konania. O výške priznaného nároku na náhradu trov exekúcie súdneho exekútora a trov konania
oprávneného po právoplatnosti tohto uznesenia rozhodne samostatným uznesením súdny úradník (§
197 ods.1 Exekučného poriadku, § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku v spojení s 262 ods.1,2
Civilného sporového poriadku).

Súd na záver dodáva, že nerozhodoval o námietkach povinného proti trovám exekúcie, nakoľko
považoval rozhodovanie o námietkach povinného proti trovám exekúcie za nehospodárne s ohľadom
na skutočnosť, že rozhodol o zastavení exekúcie.

Poučenie:

Proti výroku I. tohto uznesenia nie je prípustné odvolanie.

Proti výroku II., III. a IV. tohto uznesenia je prípustné odvolanie, ktoré možno podať v lehote 15 dní od
doručenia uznesenia na Okresnom súde Trnava.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v
akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.