Decision was made at the court Okresný súd Banská Bystrica
Judgement was issued by Mgr. Miroslava Vaňová
Judgement form – Uznesenie
Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Brezno
Spisová značka: 9Csp/99/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6317205556
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Miroslava Vaňová
ECLI: ECLI:SK:OSBR:2017:6317205556.1
Uznesenie
OkresnýsúdBrezno,vprávnejvecižalobkyneS.G.,T..XX.XX.XXXX,H.H.,I.XXXX/X,protižalovanému
PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., IČO: 35 792 752, so sídlom Bratislava, Pribinova 25, za účasti
zamestnávateľa žalobkyne Dopravný podnik mesta Banská Bystrica, a.s., IČO: 36 016 41, so sídlom
Banská Bystrica, Kremnička 53, o návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia, takto
r o z h o d o l :
Súd n a r i a ď u j e toto neodkladné opatrenie:
Žalovaný je p o v i n n ý zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka
č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX a Dohody o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka č.
XXXXXXXXXXzodňaXX.XX.XXXX,ktoréuzatvorilsožalobkyňou,doprávoplatnostiskončeniakonania
vo veci samej v konaní sp.zn. 9Csp/99/2017.
Súčasný zamestnávateľ žalobkyne Dopravný podnik mesta Banská Bystrica, a.s., IČO: 36 016 41, so
sídlom BanskáBystrica,Kremnička53,je povinný zdržaťsavykonávaniazrážokzomzdyžalobkyne
podľa Dohody o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX
a Dohody o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX, ktoré
žalovaný uzatvoril so žalobkyňou.
o d ô v o d n e n i e :
1. Dňa 13.06.2017 bol tunajšiemu súdu doručený návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného
opatrenia, ktorým sa domáha, aby súd uložil žalovanému povinnosť zdržať sa použitia Dohôd o zrážkach
zo mzdy (iných príjmov) dlžníka č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX a č. XXXXXXXXXX zo dňa
XX.XX.XXXX, uzatvorených medzi žalobkyňou a žalovaným, a tiež ktorým by uložil zamestnávateľovi
žalobkyne Dopravný podnik mesta Banská Bystrica, a.s., povinnosť zdržať sa vykonávania zrážok zo
mzdy žalobkyne podľa predmetných dohôd o zrážkach zo mzdy.
Žalobkyňa zároveň podala aj žalobu vo veci samej, ktorou sa domáhala, aby súd určil, že
Dohoda o zrážkach zo mzdy č. zmluvy XXXXXXXXXX, a č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX,
doručené XX.XX.XXXX Dopravnému podniku a.s. Kremnička 53,974 05 Banská Bystrica, uzavretá
medzi žalobkyňou a žalovaným je neplatná; že zmluva č. XXXXXXXXXX, č. XXXXXXXXXX zo dňa
XX.XX.XXXX, uzavretá medzi žalobkyňou a žalovaným pre množstvo neprijateľných podmienok je
neplatná a že úver je bezúročný a bez poplatkov pre absenciu povinných náležitostí v úverovej zmluve.
2. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia žalobkyňa odôvodnila tým, že so žalovaným uzavrela
úverový právny úkon, ktorý sa stal právnym rámcom na poskytnutie finančných prostriedkov. Ide
o formulárovú typovú, predtlačenú spotrebiteľskú zmluvu- úverovú zmluvu č. XXXXXXXXXX a č.
XXXXXXXXXX, obe zo dňa XX.XX.XXXX. Považuje zmluvu za problematickú a z eurokonformného
hľadiska za najmenej z časti za neudržateľnú. Vzťah účastníkov sa dostal do krízového stavu a javí sa,
že platnosť právneho úkonu bude musieť posúdiť súd. V zmluve sú okrem iného neprijateľné podmienky
a ustanovenia v rozpore s § 54 ods. 1 a inými kogentnými ustanoveniami zákona (nečitateľnosťzmluvných podmienok, neprijateľnú rozhodcovská doložka, sankčné poplatky, dohoda o zrážkach zo
mzdy a pod.). Súčasťou typovej formulárovej zmluvy, ktorej znenie bolo vopred pripravené zo strany
veriteľa, je aj Dohoda o zrážkach zo mzdy.
Žalovaný napriek spornosti veci požiadal zamestnávateľa žalobkyne o vykonávanie zrážok zo mzdy,
a to napriek skutočnosti, že neexituje žiadne súdne rozhodnutie, ktoré by jej ukladalo povinnosť plnit',
vykonávajú sa jej zrážky zo mzdy bez ohľadu na existenciu sporu. Veriteľ výšku dlhu sám jednostranne
diktuje a to bez akéhokoľvek odsúhlasenia súdom.
Inštitút Dohody o zrážkach zo mzdy považuje za rozporný s právom Európskej únie a pre rozpor s
medzinárodnou zmluvou je preto aj v predmetnej veci neplatný (§ 39 Občianskeho zákonníka). Pre
rozhodnutie predmetnej veci je zásadný výklad buď Ústavného súdu alebo Súdneho dvora Európskej
únie.
Ide o tzv. mimosúdne zrážky zo mzdy, ktoré umožňujú postihovať majetok dlžníka. Dlžník tieto zrážky
nedokáže priamo voči svojmu zamestnávateľovi zastaviť a to napriek neexistencii súdneho rozhodnutia,
ktoré by judikovalo sporný právny vzťah. Moc nad majetkom žalobkyne je koncentrovaná v rukách
veriteľa, ktorý na stanovenie výšky pohľadávky a jej príslušenstva na účely mimosúdneho postihnutia
jej majetku nepotrebuje súdne rozhodnutie. Uzavretá zmluva poskytuje veriteľovi priamo právny
priestor na postihnutie majetku spotrebiteľa a to vrátane plnení z neprijateľných zmluvných podmienok,
prípadne plnení v rozpore s kogentnými ustanoveniami zákona. Takýto inštitút sa tak dostáva do
zásadnej kontroverzie s právom Európskej únie a čl. 7 Ústavy SR (rozpor medzinárodnou zmluvou).
Pochybnosti vyplývajú z judikatúry Súdneho dvora, podľa ktorej je spotrebiteľ v slabšej pozícii z hľadiska
informovanosti či vyjednávacej pozície.
Ani v prípade upustenia do použitia Dohody o zrážkach zo mzdy, nemá bez presného
vyhlásenia veriteľa istotu, že veriteľ v budúcnosti opätovne nevyzve zamestnávateľa na vykonávanie
zrážok zo mzdy žalobkyne, a že autoritatívne nestanoví výšku pohľadávky vrátane spornej časti
pohľadávky.
Žalobkyňa v čase uzavretia zmluvy nedokázala vyhodnotiť zmluvné podmienky a poukázat' na tie, ktoré
sú neprijateľné. Nedokázala ani rozpoznať nesúlad inštitútu dohody o zrážkach zo mzdy s právom EÚ.
Dohoda o zrážkach zo mzdy tak, ako je upravená v Občianskom zákonníku, umožňuje postihnúť majetok
v podobe mzdy aj na plnenia z nekalých zmluvných podmienok alebo v rozpore s kogentnými predpismi
bez predchádzajúceho posúdenia nezávislým súdom.
Žalovaný už vyzval zamestnávateľa žalobkyne, aby vykonával zrážky zo mzdy a tieto aj vykonáva.
Obava, že žalovaný naplní zásah do jej majetku bez súdneho prieskumu zmluvných ustanovení a bez
toho, aby bol známy výklad unijného práva, sa tak reálne naplnila. Ak je dohoda o zrážkach zo mzdy v
rozpore s unijným právom, je principiálne neprístupné, aby sa použil tento problémový zabezpečovací
inštitút.
V záujme predídenia vzniku ujmy navrhla, aby sa dočasne zakázal výkon zrážok zo mzdy. Civilný
sporový poriadok pripúšťa, aby sa neodkladné opatrenie uložilo inej osobe ako
účastníkovi konania. V tejto sporovej veci je odôvodnené dočasné opatrenia voči jej zamestnávateľovi.
Nedisponuje žiadnym iným prostriedkom ochrany pred ústavne nekonformným zásahom do jej majetku.
Ďalej žiadala, aby súd podrobil zmluvu súdnej kontrole z úradnej moci a povinnosti.
V žalobe zároveň poukázala na viaceré rozhodnutia súdov SR, rozhodnutia Súdneho dvora (ES),
Smernicu Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 0 nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.
3. Zo žalobkyňou predložených Zmlúv o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX
a č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX súd zistil, že boli uzavretá medzi žalobkyňou ako dlžníkom
a žalovaným ako veriteľom; v časti 6. Údaje o schválenom revolvingovom úvere v Eur je v zmluve č.
XXXXXXXXXX uvedené : poskytnutá čiastka úveru (úverový limit): 1170,- Eur, splatnosť úveru (počet
splátok/splatnosť - deň v mesiaci): 42/17, mesačná splátka (vrátane úrokov): 62,69 Eur, celková čiastka,
ktorú musí dlžník zaplatiť: 2.632,98 Eur, RPMN za úver: 66,02 %, ročná úroková sadzba úveru: 70,02
%, priemerná RPMN za úver: 45,60 %, poskytnutá čiastka revolvingu: 616,87 Eur, celková čiastka
pri revolvingu, ktorú musí dlžník zaplatiť: 1.504,56 Eur, predpokladaná RPMN úveru po poskytnutí
revolvingu: 70,02 %, ročná úroková sadzba revolvingu: 76,21 %, ročná úroková sadzba úrokov z
omeškania: 8,75 %.
V časti 6. Údaje o schválenom revolvingovom úvere v Eur je v zmluve č. XXXXXXXXXX uvedené :
poskytnutá čiastka úveru (úverový limit): 1170,- Eur, splatnosť úveru (počet splátok/splatnosť - deň v
mesiaci):42/17,mesačnásplátka(vrátaneúrokov):62,69Eur,celkováčiastka,ktorúmusídlžníkzaplatiť:
2.632,98 Eur, RPMN za úver: 66,02 %, ročná úroková sadzba úveru: 70,02 %, priemerná RPMN za úver:
45,60 %, poskytnutá čiastka revolvingu: 616,87 Eur, celková čiastka pri revolvingu, ktorú musí dlžníkzaplatiť: 1.504,56 Eur, predpokladaná RPMN úveru po poskytnutí revolvingu: 70,02 %, ročná úroková
sadzba revolvingu: 76,21 %, ročná úroková sadzba úrokov z omeškania: 8,75 %.
4. Z Dohody o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX
súd zistil, že bola uzavretá medzi žalovaným a žalobkyňou ako dlžníkom, podľa dohody žalovaný
bude mať (má) voči dlžníkovi pohľadávku, ktorá vznikne tým, že žalovaný poskytne dlžníkovi na
základe Zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX čiastku vo výške 1.170,- Eur. Pohľadávky
žalovaného voči dlžníkovi zabezpečené touto dohodou sú tvorené úverom vrátane všetkých prípadných
revolvingov poskytnutých dlžníkovi, príslušenstvom úveru, prípadne zmluvnými pokutami, nákladmi,
ktoré žalovanému preukázateľne vznikli v súvislosti s vymáhaním uvedených pohľadávok a ďalšími
prípadnými pohľadávkami, ktoré vzniknú na základe alebo v súvislosti so Zmluvou a jej prípadných
dodatkov. Na základe tejto dohody je zamestnávateľ dlžníka povinný vykonávať v prospech žalovaného
mesačné zrážky zo mzdy dlžníka vždy v riadnom výplatnom termíne dlžníka a odvádzať ich na určený
bankový účet vo výške 62,69 Eur mesačne.
Z Dohody o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX
súd zistil, že bola uzavretá medzi žalovaným a žalobkyňou ako dlžníkom, podľa dohody žalovaný
bude mať (má) voči dlžníkovi pohľadávku, ktorá vznikne tým, že žalovaný poskytne dlžníkovi na
základe Zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX čiastku vo výške 1.170,- Eur. Pohľadávky
žalovaného voči dlžníkovi zabezpečené touto dohodou sú tvorené úverom vrátane všetkých prípadných
revolvingov poskytnutých dlžníkovi, príslušenstvom úveru, prípadne zmluvnými pokutami, nákladmi,
ktoré žalovanému preukázateľne vznikli v súvislosti s vymáhaním uvedených pohľadávok a ďalšími
prípadnými pohľadávkami, ktoré vzniknú na základe alebo v súvislosti so Zmluvou a jej prípadných
dodatkov. Na základe tejto dohody je zamestnávateľ dlžníka povinný vykonávať v prospech žalovaného
mesačné zrážky zo mzdy dlžníka vždy v riadnom výplatnom termíne dlžníka a odvádzať ich na určený
bankový účet vo výške 62,69 Eur mesačne.
5. Zo Žiadosti o vykonávanie zrážok zo mzdy a z iných príjmov zo dňa 06.12.2016 súd zistil, že
splnomocnenýzástupcažalovanéhopožiadalzamestnávateľažalobkyneDopravnýpodnik,a.s.,Banská
Bystrica o vykonávanie zrážok zo mzdy žalobkyne na základe dohody o zrážkach zo mzdy, uzatvorenej
na zabezpečenie uspokojenia pohľadávky veriteľa vyplývajúcej zo Zmluvy o spotrebiteľskom úvere
č. XXXXXXXXXX. Veriteľ sa domáha uspokojenia neuhradenej splatnej pohľadávky v celkovej výške
1.399,99 Eur k 06.12.2016 vykonávaním zrážok zo mzdy dlžníka.
Zo Žiadosti o vykonávanie zrážok zo mzdy a z iných príjmov zo dňa 06.12.2016 súd zistil, že
splnomocnenýzástupcažalovanéhopožiadalzamestnávateľažalobkyneDopravnýpodnik,a.s.,Banská
Bystrica o vykonávanie zrážok zo mzdy žalobkyne na základe dohody o zrážkach zo mzdy, uzatvorenej
na zabezpečenie uspokojenia pohľadávky veriteľa vyplývajúcej zo Zmluvy o spotrebiteľskom úvere
č. XXXXXXXXXX. Veriteľ sa domáha uspokojenia neuhradenej splatnej pohľadávky v celkovej výške
1.402,54 Eur k 06.12.2016 vykonávaním zrážok zo mzdy dlžníka.
6. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z., Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), pred začatím
konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
7. Podľa § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel
nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
8. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
9. Podľa § 325 ods. 2 písm. a d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo
vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
10. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,
akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.11. Podľa § 329 ods. 1 veta prvá CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
12. Podľa § 551 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb., Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), uspokojenie
pohľadávky možno zabezpečiť písomnou dohodou medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy;
zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, než by boli zrážky pri výkone rozhodnutia.
13. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov, v znení účinnom ku dňu 25.09.2012, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona
je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme
pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
14. Podľa § 52 ods. 4 OZ, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej
zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
15. Neodkladné opatrenie je inštitútom v civilnom procese, ktorého funkciou je zabrániť bezodkladnou
úpravou nepriaznivým následkom, ktoré by mohli pred začatím konania, v už začatom konaní, alebo po
skončeníkonaniavovecisamejnastať.Podmienkouprevydanieneodkladnéhoopatreniajeosvedčenie,
že bez okamžitej úpravy právnych pomerov by došlo k nepriaznivému zásahu do práv strany, resp.
že existuje obava, že druhá strana sporu výkon rozhodnutia o nároku žalobcu zmarí alebo aspoň
ohrozí. Z charakteru neodkladných opatrení vyplýva, že pred ich nariadením súd nemusí zisťovať
všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre rozhodnutie vo veci samej a pri ich zisťovaní nemusí byť
vždy dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie. Súd sa obmedzí len na osvedčenie
najzákladnejších skutočností, z ktorých možno vyvodiť nutnosť bezodkladnej úpravy pomerov, pričom
tieto musia byť takého charakteru, že ak by k bezodkladnej úprave pomerov nedošlo, mohlo by
dôjsť k nezvrátiteľnému následku alebo stavu, ktorý by bol zvrátiteľný len s neprimeraným úsilím a
nákladmi, resp. len s veľkými obtiažami. Je nevyhnutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti
hodnoverne osvedčujúce záver o dôvodnosti a trvaní nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná
ochrana. Okrem existencie nároku musí navrhovateľ neodkladného opatrenia osvedčiť i to, že úprava
pomerov strán neznenie odklad, alebo že by bol prípadný budúci výkon rozhodnutia ohrozený. Súd
neodkladné opatrenie nariadi, ak sú osvedčené dôvody jeho nariadenia a ak je potrebné bezodkladne
upraviť dané pomery.
Cieľom neodkladného opatrenia je bezodkladne upraviť pomery účastníkov konania a to v prípadoch,
keď účastník podávajúci návrh na takéto rozhodnutie osvedčí naliehavosť potreby takéhoto postupu
odrážajúcu nemožnosť vyčkať do konečného rozhodnutia vo veci samej alebo zabezpečovanie výkonu
rozhodnutia.
Ide teda o rozhodnutie dočasnej povahy predpokladajúce aspoň osvedčenie danosti práva alebo
osvedčenie ohrozenia tohto práva, ktoré však neprejudikuje práva a povinnosti účastníkov a teda
nemôže ani nahrádzať konečné rozhodnutie vo veci samej a poskytnúť účastníkom definitívnu ochranu.
16. Súd posudzoval návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zo zákonných hľadísk osvedčenia
dôvodnosti nároku, opísania rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich nariadenie neodkladného
opatrenia a osvedčenie potreby bezodkladnej úpravy pomerov strán, pričom dospel k záveru, že návrh
je dôvodný.
17. V prejednávanej veci mal súd preukázané, že medzi žalobkyňou a žalovaným boli dňa XX.XX.XXXX
uzavreté zmluvy o úvere a súčasne na osobitnej listine aj dohody o zrážkach zo mzdy, slúžiace na
zabezpečenie pohľadávok žalovaného ako veriteľa z predmetných zmlúv o úvere. Zmluvy o úvere je
potrebné považovať za spotrebiteľské zmluvy, keďže žalovaný mal pri ich uzatváraní a plnení postavenie
dodávateľa a žalobkyňa postavenie spotrebiteľa. Pokiaľ ide o postavenie veriteľa ako dodávateľa, o
uvedenej skutočnosti súd nemal žiadne pochybnosti, a to predovšetkým s ohľadom na jeho predmet
činnosti uvedený v Obchodnom registri, ktorým je aj poskytovanie pôžičiek a úverov nebankovým
spôsobom z vlastných zdrojov. Pokiaľ ide o postavenie žalobkyne ako dlžníka, táto nie je v zmluvách o
úvere označená obchodným menom, resp. IČO, ktoré údaje by ju mohli identifikovať ako podnikateľa.
18. Súd mal ďalej preukázané, že žalovaný prostredníctvom splnomocnenca požiadal zamestnávateľa
žalobkyne o vykonávanie zrážok z jej mzdy, a to práve na uspokojenie pohľadávok žalovaného z
predmetnýchzmlúvoúvere,ktorúvyčíslilkudňu06.12.2016nasumu2.802,53Eur.Vprejednávanejvecižalobkyňa odôvodňuje potrebu bezodkladnej úpravy pomerov tým, že jej majú byť vykonávané zrážky zo
mzdy, pričom uzavretý úverový právny úkon, ktorý sa stal právnym rámcom na poskytnutie finančných
prostriedkov - formulárové typové, predtlačené spotrebiteľské zmluvy považuje za problematické a z
eurokonformného hľadiska za najmenej z časti za neudržateľné.
Súd v prejednávanej veci považoval za splnenú podmienku potreby bezodkladnej úpravy pomerov,
ktorájeodôvodnenásprávanímsažalovaného,ktorýpožiadalzamestnávateľažalobkyneovykonávanie
zrážok zo mzdy, v dôsledku ktorých bezprostredne dochádza k zásahu do majetkových práv žalobkyne,
čo má nepochybne dopad na jej finančnú a sociálnu situáciu, a to všetko za situácie, kedy žalobkyňa
žiadala, aby súd podrobil zmluvy súdnej kontrole z úradnej moci a povinnosti.
19. Súd na základe skutočností tvrdených žalobkyňou v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
dôsledne pristúpil k skúmaniu toho, v akom rozsahu došlo, resp. môže dôjsť k narušeniu práva tej-
ktorej strany. Je zrejmé, že nariadenie neodkladného opatrenia v prejednávanej veci je spojené so
zásahom do práv a právom chránených záujmov žalovaného, preto bol súd pri rozhodovaní povinný
zvážiť, či by nariadením neodkladného opatrenia nedošlo k zásahu do týchto práv nad nevyhnutnú
mieru a či uloženie obmedzení sleduje legitímny cieľ. Zásah do práv a právom chránených záujmov
žalovaného súd v predmetnej veci považoval za primeraný. Uspokojenie pohľadávok žalovaného zo
Zmlúv o revolvingových úveroch nie je žiadnym spôsobom ohrozené, pričom žalovaný má k dispozícii
viacero právnych prostriedkov na uspokojenie svojich pohľadávok. Žalovaný je len v určitom rozsahu
obmedzený vo svojom práve na vykonávanie zrážok zo mzdy žalobkyne. Ide však o obmedzenie, ktoré
podľa názoru súdu musí žalovaný v tomto spore strpieť. Neodkladné opatrenie v prejednávanej veci
má preventívny a zabezpečovací charakter, neprejudikuje sa ním rozhodnutie súdu vo veci samej a v
rámci posudzovania splnenia predpokladov na nariadenie neodkladného opatrenia nie je úlohou súdu
podrobne sa zaoberať dôvodmi a okolnosťami, ktoré sú podstatné pre rozhodnutie vo veci samej. Je tiež
potrebné prisvedčiť žalobkyni, že zákonná konštrukcia inštitútu dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje
zásah do majetkovej sféry dlžníka bez predchádzajúcej súdnej kontroly uplatnenej pohľadávky veriteľa,
a to aj v spotrebiteľských právnych vzťahoch, pri ktorých z vnútroštátneho aj európskeho práva vyplýva
zvýšený záujem zákonodarcu na ochrane spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany, vrátane súdnej
ingerencie v tomto procese. Za daného stavu súd považuje domáhanie sa bezodkladnej úpravy pomerov
nariadením požadovaného neodkladného opatrenia za vhodný a primeraný spôsob bránenia svojich
práv a záujmov zo strany žalobkyne.
20. Pokiaľ návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v prejednávanej veci smeruje aj k uloženiu
určitej povinnosti tretej osobe, ktorej nesvedčí vecná legitimácia vo veci samej v rámci vzájomných
právnych vzťahov žalobkyne a žalovaného, konkrétne zamestnávateľovi žalobkyne, súd považoval
návrh za dôvodný aj v tejto časti. Súd zastáva názor, že Civilný sporový poriadok nevylučuje uloženie
určitej povinnosti takejto tretej osobe neodkladným opatrením, pričom predovšetkým vychádzajúc z
teleologického výkladu právnej úpravy inštitútu neodkladného opatrenia je nutné dospieť k záveru,
že rôznorodosť súkromnoprávnych vzťahov a ústavná požiadavka na zabezpečenie efektívnej súdnej
ochrany si v závislosti od okolností konkrétnej veci vyžaduje aj takýto zásah do práv, resp. záujmov
tretieho subjektu. Aj v prejednávanej veci pokiaľ by bola uložená len povinnosť žalovanému zdržať
sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy, pokiaľ by žalovaný napriek vykonateľnosti takéhoto výroku
uloženúpovinnosťnesplnil(napr.neoznámilbyzamestnávateľovižalobkyne,abyupustilodvykonávania
zrážok), žalobkyni by zostala len možnosť domáhať sa splnenia tejto povinnosti vykonaním exekúcie na
nepeňažné plnenie, pričom medzitým by jej mohli byť stále vykonávané zrážky zo mzdy. Tento dôsledok
je podľa názoru súdu v rozpore s uvedenou ústavnou požiadavkou na zabezpečenie efektívnej súdnej
ochrany práv a právnych záujmov osôb, do ktorých bolo protiprávne zasiahnuté, pričom v prejednávanej
vecijenavyšetakátopožiadavkaumocnenápostavenímžalobkyneakospotrebiteľa,t.j.slabšejzmluvnej
strany, ktorej právna úprava zaručuje zvýšenú ochranu.
Nakoľkožalobkyňanemákdispozíciiinýprostriedokprávnejochranypredzásahomdosvojhomajetku,k
jej účinnej ochrane je potrebné nariadiť priamo zamestnávateľovi žalobkyne, aby sa zdržal vykonávania
zrážok zo mzdy. Naviac aj gramatickým a systematickým výkladom ustanovení Civilného sporového
poriadku možno podľa názoru súdu dospieť k záveru, že okruh strán, resp. „účastníkov“ konania o
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia (bez ohľadu na to, či je takýto návrh podaný pred alebo
po začatí konania vo veci samej) môže byť odlišný od okruhu strán sporu vo veci samej, čo súvisí so
skutočnosťou, že nová právna úprava na rozdiel od úpravy v Občianskom súdnom poriadku upustila
od konceptu dočasnosti ako pojmového znaku predchádzajúceho inštitútu predbežných opatrení. Aj v
prejednávanej veci preto nič nebráni tomu, aby zamestnávateľ žalobkyne bol považovaný za stranu(„účastníka“) konania o nariadení neodkladného opatrenia, aj keď, ako už bolo uvedené, v sporoch vo
veci samej vyplývajúcich z právnych vzťahov medzi žalobkyňou a žalovaným by mu vecná legitimácia
nesvedčila.
21. Súd pokladal teda v danej veci za splnené zákonné podmienky nevyhnutné pre nariadenie
neodkladného opatrenia, konkrétne existenciu rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu
neodkladnej úpravy pomerov a skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku,
ktorému sa má poskytnúť ochrana. Na základe uvedeného súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým
uložil žalovanému povinnosť zdržať sa použitia predmetných dohôd o zrážkach zo mzdy až do
právoplatného skončenia konania vo veci samej a zamestnávateľovi žalobkyne uložil povinnosť zdržať
sa vykonávania zrážok zo mzdy žalobkyne.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v dvoch vyhotoveniach (§ 357 písm.
a/ a § 362 ods. 1, prvá veta CSP). Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie
vydané (§ 359 CSP).
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa
dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada (§ 125 ods. 1, 2 CSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné
náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním
sleduje, podpis a ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie
spisovejznačkytohtokonania(§127ods.1,2CSP).Podanieurobenévlistinnejpodobetrebapredložiťv
potrebnompočterovnopisovsprílohamitak,abysajedenrovnopissprílohamimoholzaložiťdosúdneho
spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet
rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
CSP).
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.