Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, May 2, 2017

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14Co/144/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6116211531
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 05. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Priehoda

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6116211531.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Priehodu a členov

JUDr. Márie Podhorovej a JUDr. Anny Snopčokovej, v právnej veci navrhovateľky: T. O., nar. XX.
XX. XXXX, zastúpenej V. O., nar. XX. XX. XXXX, obe bytom XXX XX B. B., J. XX, proti otcovi
navrhovateľky ako osobe povinnej platením výživného: F. V., nar. XX. XX. XXXX, bytom XXX XX B. B.,
F. X, zastúpenému JUDr. Katarínou Barinovou, advokátkou, 974 01 Banská Bystrica, Rudlovská cesta
47, o zvýšenie výživného, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 06.
12. 2016 číslo konania 10C/149/2016 - 59, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvej inštancie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie otcovi navrhovateľky uložil povinnosť prispievať na výživu

navrhovateľky výživným zvýšeným zo sumy 130,- Eur mesačne na sumu 150,- Eur mesačne, vždy do
15. dňa v mesiaci vopred k rukám navrhovateľky, počnúc dňom 17. 06. 2016. Vo zvyšku súd návrh
zamietol a dlžné výživné za obdobie od 17. 06. 2016 do 06. 12. 2016 v sume 110,- Eur povolil otcovi
navrhovateľky splácať v 10,- Eur mesačných splátkach, počnúc mesiacom nasledujúcim po mesiaci, v
ktorom sa stane rozsudok právoplatným s tým, že v prípade nezaplatenia čo len jednej zo splátok sa
stane splatným celý zostatok dlhu. Rozhodol tak s odôvodnením, že od poslednej úpravy výživného
nastala zmena pomerov, ktorá odôvodňovala aj zmenu súdneho rozhodnutia o výživnom.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie otec navrhovateľky, ktoré smeroval proti všetkým
výrokom, žiadal rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie, prípadne tento zmeniť a návrh navrhovateľky v celom rozsahu zamietnuť. V dôvodoch
odvolania poukazoval na to, že na strane navrhovateľky nenastala taká zmena pomerov, ktorá by si
vyžadovala zvýšenie výživného. Mal za to, že od poslednej úpravy výživného došlo k poklesu miery
inflácie - boli dosiahnuté záporné hodnoty, a preto k všeobecnému zvýšeniu životných nákladov prísť

nemohlo. Okrem toho, na jeho strane došlo k zmene pomerov v tom, že mu pribudla ďalšia vyživovacia
povinnosť k synovi Kristiánovi, preto bol nútený sa so svojou rodinou presťahovať zo 4-izbového do
2- izbového bytu, aby tak znížil svoje životné náklady. Jeho manželka je na rodičovskej dovolenke, a
preto je nútený zabezpečovať prevádzkovanie jej živnosti za účelom zabezpečenia jej podnikania, čo
ho obmedzuje pri hľadaní si primeraných zárobkových možností. Situáciu na jeho strane súd náležitým
spôsobom nevyhodnotil a vzhľadom na svoj príjem a súčasnú sociálnu situáciu nie je schopný prispievať
na výživu navrhovateľky zvýšenou sumou o 20,- Eur mesačne. O týchto okolnostiach bol súd prvej

inštancie náležitým spôsobom oboznámený, pričom tieto riadne nevyhodnotil a pri rozhodovaní nevzal
do úvahy. Mal preto za to, že boli takýmto spôsobom porušené jeho procesné práva. Žiadal preto
rozhodnúť v zmysle odvolacieho návrhu.3. Na odvolanie otca sa vyjadrila aj navrhovateľka, ktorá považovala rozsudok súdu prvej inštancie
za vecne správny. Poukazovala na to, že výdavky, ktoré má aj v súvislosti s jej účinkovaním v R. Q.,
boli pravdivo doložené, pričom okrem doložených sú tieto ešte oveľa vyššie. Rozhodnutie súdu prvej

inštancie teda považovala za vecne správne.

4. Na vyjadrenie navrhovateľky reagoval otec, ktorý poukázal na podané odvolanie a tam uvádzané
dôvody s tým, že svoje výdavky navrhovateľka riadnym spôsobom v konaní nepreukazovala, teda ani
tie, ktoré boli spojené s účinkovaním v R. Q..

5. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 Zákona č. 160/2015 Z. z. - Civilný sporový poriadok, ďalej len
„CSP“), preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v rozsahu danom ustanovením § 379 CSP a § 66
Zákona č. 161/2015 Z. z. - Civilný mimosporový poriadok, ďalej len „CMP“), bez nariadenia pojednávania
podľa ustanovenia § 385 ods. 1 CSP a tento v súlade s ustanovením § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.

6.Krajskýsúdkonštatuje,žesúdprvejinštancievdanejveciužrozhodolzaúčinnostizákonač.160/2015
Z. z. - CSP a zákona č. 161/2015 Z. z. - CMP, preto už na základe daných procesných predpisov krajský
súd na základe podaného odvolania preskúmaval rozsudok súdu prvej inštancie v danej veci.

7. Konanie vo veciach výživného plnoletých osôb v zmysle ustanovenia § 155 CMP sa začína len na

návrh.Ztohovyplýva,žehonemôžesúdzačaťzúradnejpovinnosti.Vspojenís§65zákonač.161/2015
Z. z. - CMP v danej veci bol odvolací súd viazaný rozsahom podaného odvolania, keďže išlo o konanie,
ktoré mohlo byť začaté len na návrh. Preto preskúmaval rozsudok súdu prvej inštancie v spojení aj s §
2 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z. z. - CMP v spojení s § 379 CSP.

8. Z obsahu podaného odvolania otca navrhovateľky vyplýva, že napadol rozsudok súdu prvej inštancie
v celom rozsahu. Na základe ním podaného odvolania odporcu preto krajský súd v danej veci mohol
preskúmať rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu, teda vo vzťahu ku všetkým výrokom
uvedeným vo výrokovej časti rozsudku súdu prvej inštancie.

9. V danej veci ide o konanie vo veciach výživného plnoletých osôb. Podľa § 157 zákona č. 161/2015
Z. z. - CMP rozsudok vo veciach výživného možno na návrh zmeniť alebo zrušiť, ak sa zmenia pomery.

10. Z vyššie uvedeného zákonného ustanovenia vyplýva, že pokiaľ dôjde k podstatnej a trvalej zmene
tých pomerov, ktoré tvorili základ rozsudku o výživnom, a to buď na strane oprávnenej osoby (zvýšenie

nákladov a podobne), alebo povinnej osoby (zníženie príjmov a podobne), môže či už oprávnená osoba,
alebo povinná osoba podať návrh na zmenu alebo zrušenie rozsudku o výživnom.

11. Je nesporné, že navrhovateľka podala návrh v danej veci na zvýšenie vyživovacej povinnosti s tým,
že od poslednej úpravy výživného nastala u nej zmena pomerov.

12. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že naposledy o vyživovacej povinnosti otca vo vzťahu k
navrhovateľke bolo rozhodované rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica pod č. k. 31P/217/2012
- 69 zo dňa 21. 11. 2012, ktorým bolo výživné odporcu na navrhovateľku zvýšené na sumu 130,- Eur
mesačne od 01. 09. 2012, ktoré bol povinný otec platiť vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky,

v tom čase ešte maloletej navrhovateľky.

13. Na základe podaného odvolania otca bol rozsudok súdu prvej inštancie preskúmaný v odvolacom
konaní a Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom pod č. k. 16CoP/16/2013 - 87 zo dňa 07. 03.
2013 rozsudok súdu prvej inštancie ako správny potvrdil. V čase rozhodovania o zvýšení vyživovacej

povinnosti bola v tom čase navrhovateľka, ako maloletá, vo veku XX rokov a navštevovala X. ročník
O. T. v B. B.. Matka bola v tom čase nezamestnaná a mala vyživovaciu povinnosť k ďalšiemu dieťaťu.
Otec v čase rozhodovania o vyživovacej povinnosti bol na V. dôchodku a poberal tento dôchodok vo
výške 476,33 Eur. Vyživovaciu povinnosť mal tiež k ďalšiemu dieťaťu, a to Q. V., nar. XX. XX. XXXX.
V konaní uviedol, že popri dôchodku pomáhal manželke v podnikaní, pričom táto je zamestnaná ako

súkromná podnikateľka.

14. Je nesporné, že od poslednej úpravy výživného nastala zmena pomerov, lebo navrhovateľka už
bola v F. ročníku O. T.. Jej náklady sa od poslednej úpravy výživného nesporne zvýšili, jednak v spojeníso štúdiom, ako aj ostatnými aktivitami. Matka navrhovateľky má okrem nej vyživovaciu povinnosť aj
k dcére J. a ďalšiemu dieťaťu, pochádzajúcemu z jej terajšieho manželstva. Odporca je V. dôchodca
s dôchodkom 480,- Eur mesačne a pomáha svojej manželke A. s prevádzkovaním jej živnosti. Okrem

vyživovacej povinnosti k navrhovateľke má ďalšie dve vyživovacie povinnosti k synom z terajšieho
manželstva, a to Q. a A., s ktorými je jeho manželka na materskej dovolenke. Poukazoval na to, že nie
je zamestnancom vo firme jeho manželky a nepoberá od nej žiadny príjem.

15. Z vyššie uvedeného je nesporné, že súd prvej inštancie správne daný stav vyhodnotil ako zmenu

pomerov od poslednej úpravy výživného jednak na strane navrhovateľky, ktorá je vekovo staršia,
vyspelejšia a s fyzickým vývojom, ako aj návštevou školy - X. F. ročník, keď sa nesporne zvýšili jej
výdavky, ktoré okrem iného má spojené aj s účinkovaním v R. Q.. Zmena pomerov však nastala tiež na
strane matky navrhovateľky, ktorej pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť z jej terajšieho vzťahu. Taktiež
však aj otcovi navrhovateľky pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť k synovi A., s ktorým matka bola na
rodičovskej dovolenke.

16. Aj krajský súd je toho názoru, že k zmene pomerov na strane navrhovateľky, ale aj u obidvoch rodičov
navrhovateľky od poslednej úpravy výživného došlo.

17. Vzhľadom na uvedené preto správne aj súd prvej inštancie skúmal, či a v akom rozsahu je dôvod

na zvýšenie vyživovacej povinnosti v zmysle návrhu navrhovateľky.

18. Podľa § 78 ods. 1, 3 Zákona o rodine možno dohody a súdne rozhodnutia o výživnom
zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného
možné len na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov. Uvedené

zákonnéustanovenietrebapoužiťajvsúladesustanovením§157zákonač.161/2015Z.z.-CMP,podľa
ktorého rozsudok vo veciach výživného možno na návrh zmeniť alebo zrušiť, ak sa zmenia pomery.

19. Je nesporné, že podľa § 62 ods. 1 až 5 Zákona o rodine je plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k
deťom ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia

prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa
má pritom právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd
prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Výživné má prednosť pred inými
výdavkami rodičov.

20. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti tak súd prvej inštancie postupoval v súlade s § 62 ods.
2 Zákona o rodine v spojení aj s § 75 ods. 1 Zákona o rodine, keď prihliadal nielen na odôvodnené
potreby oprávneného - navrhovateľky, ale aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného -
otca, teda osoby povinnej výživným.

21. Z výšenie vyživovacej povinnosti zo sumy 130- Eur na 150,- Eur považoval aj krajský súd za
primerané jednak odôvodneným potrebám navrhovateľky, ale aj schopnostiam a možnostiam otca
navrhovateľky.

22. Krajský súd nepovažoval odvolanie otca za dôvodné, v ktorom poukazoval na to, že súd pri

rozhodovaní nezohľadnil pomery na jeho strane. Z dôvodov rozsudku súdu prvej inštancie vyplýva,
že sa zaoberal zmenenými pomermi tak na strane otca, ako aj matky navrhovateľky, ale aj samotnej
navrhovateľky, ktorej potreby nesporne vzrástli. Otec je na V. dôchodku a tento poberá v sume 488,-
Eur mesačne. Pritom je nesporné aj z výpovede samotného otca, že okrem V. dôchodku sa venuje
realizovaniu živnosti za svoju manželku, ktorá sa stará o maloleté dieťa. Tejto činnosti sa však venoval

už aj v čase, keď sa u neho zvyšovania vyživovacia povinnosť na sumu 130,- Eur mesačne. Zhodne s
názorom súdu prvej inštancie je aj krajský súd presvedčený o tom, že odporca okrem svojho V. dôchodku
má príjem aj z vykonávania tejto činnosti. O tom svedčia aj podklady z príjmov tejto živnosti, o ktoré sa
pričinil aj otec navrhovateľky.

23. Krajský súd je preto názoru, že súd prvej inštancie za daných okolností správne vyhodnotil všetky
skutkové okolnosti a správne posúdil ich vplyv na rozsah vyživovacej povinnosti otca vo vzťahu k
navrhovateľke. Zvýšenie výživného pre navrhovateľku vo výške 20,- Eur považoval preto za primerané
a zodpovedajúce schopnostiam a možnostiam platiť výživné.24. Krajský súd k tomu ešte poznamenáva, že otec navrhovateľky je vo veku, kde okrem V. dôchodku
môže pracovať a mať príjem z tejto činnosti. V konaní pred súdom prvej inštancie však uviedol, že nie je

jeho povinnosťou sa zamestnať. Ak sa však aj nezamestnal a vykonáva činnosti pre svoju manželku, kde
je nepochybne príjem z tejto živnostenskej činnosti, tak správne túto okolnosť musel zohľadniť tak súd
prvej inštancie, ako aj odvolací súd, pretože na príjmoch sa podieľa aj otec navrhovateľky a okolnosť,
že si nedáva vyplácať žiadnu odmenu, nemôže byť na ujmu navrhovateľky.

25. Z vyššie uvedených dôvodov preto považoval krajský súd rozsudok súdu prvej inštancie za vecne
správny, a preto ho v zmysle ustanovenia § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.

26. Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).