Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on

Decision was made at the court Mestský súd Košice

Judgement was issued by JUDr. Zuzana Kudlovská

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Potvrdené

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 41C/417/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7115226192
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Kudlovská

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2016:7115226192.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Zuzanou Kudlovskou v právnej veci navrhovateľky: E. T., nar.

X.X.XXXX, trvale bytom v V. - V., U. č. 1, zastúpená E. T., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom v V. - V., U. č. 1,
proti povinnému: L. T., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom v V. - V., U. č. 1, právne zastúpený JUDr. Martina
Kožárová - Jenčová, advokátka so sídlom Advokátskej kancelárie v Prešove, Slovenská ulica č. 69, v
konaní o určenie výživného takto

r o z h o d o l :

I. Povinný - otec navrhovateľky j e p o v i n n ý prispievať na výživu navrhovateľky sumou 150,- €
mesačne počnúc dňom 1.10.2015 do budúcna vždy do 20-teho dňa v mesiaci k rukám navrhovateľky.

II. Dlžné výživné, ktoré vzniklo za obdobie od 1.10.2015 do 31.10.2016 vo výške 1.950,- €
je povinný - otec navrhovateľky povinný z a p l a t i ť k rukám navrhovateľky v lehote do 90 dní od
právoplatnosti tohto rozsudku.

III. V prevyšujúcej časti súd návrh navrhovateľky z a m i e t a.

IV. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľka sa návrhom, doručeným tunajšiemu súdu dňa 30.9.2015, domáhala voči povinnému

určenia výživného pre navrhovateľku v sume 300,- € mesačne od 1.10.2015 do budúcna. Návrh
odôvodnila tým, že v čase podania návrhu bola študentkou 3. ročníka denného štúdia na TÚ - Hutnícka
fakulta, odbor hutníctvo v Košiciach. Povinným je jej otec, ktorý v decembri 2014 odišiel zo spoločnej
domácnosti, a od tej doby neprispieva na jej výživu. Navrhovateľka uviedla, že býva spolu so svojou
matkou, ktorá prispieva na jej výživu v plnej miere. Navrhovateľka ďalej v návrhu opísala všetky svoje
výdavky, a tiež výdavky svojej matky, s ktorou žije v rodinnom dome, za ktorý matka uhrádza náklady
spojené s užívaním. Finančné možnosti jej matky sú obmedzené a otec žiadnou mierou neprispieva na

jej výživu.

2. Navrhovateľka k návrhu doložila aj listinné dôkazy, a to rodný list, Potvrdenia z Technickej univerzity
v Košiciach - Hutnícka fakulta zo dňa 10.9.2015 o štúdiu v akademickom roku 2015/2016.

3. Povinný sa k návrhu vyjadril podaním doručeným súdu dňa 25.7.2016 a uviedol, že podľa jeho
vedomosti navrhovateľka už dvakrát prerušila štúdium na vysokej škole, preto je otázne, či za obdobie

od 1.10.2015 doposiaľ bola študentkou tejto vysokej školy. Navyše, podľa jeho vedomosti navrhovateľka
pracuje v Bare L., na A. 6 v V., resp. ako dídžejka počas víkendov, z čoho má pravidelný príjem.
Ďalej poukázal na to, že navrhovateľka býva spolu s matkou a starými rodičmi v rodinnom dome,
ktorý nadobudol ešte s matkou navrhovateľky počas trvania manželstva, a ktorý celý zanechal svojejrodine. Z toho je zrejmé, že sa o svoju rodinu postaral a materiálne ju dostatočne zabezpečil,
preto je nespravodlivé, aby navrhovateľka od neho požadovala od neho tak vysoké výživné. Pričom
navrhovateľka má lepšie možnosti bývania ako má on sám. Uviedol, že pracuje ako stavbyvedúci v

Českej republike, a jeho mesačný príjem je vo výške 21.165,- Kčs, t. j. 790,- € a opísal svoje výdavky. V
závere uviedol, že vzhľadom na výšku jeho príjmu a výdavky je ochotný a schopný prispievať na výživu
dcéry maximálne 60,- € mesačne, pokiaľ jeho vyživovacia povinnosť voči nej stále trvá.

4. Na preukázanie svojich tvrdení predložil povinný k svojmu vyjadreniu Potvrdenie o výške príjmu

zamestnanca.

5. Súd vo veci nariadil pojednávania, na ktoré sa nedostavil povinný, iba jeho právna zástupkyňa,
ktorá však neprítomnosť povinného ospravedlnila z pracovných dôvodov, že sa nachádza mimo územia
SR, avšak súhlasí s tým, aby súd vec prejednal aj v jeho neprítomnosti. Taktiež sa nedostavila ani
navrhovateľka, iba jej zástupkyňa, ktorá taktiež súhlasila s tým, aby súd vec prejednal aj v neprítomnosti

navrhovateľky, preto súd vec prejednal a rozhodol podľa § 180 CSP aj v neprítomnosti navrhovateľky
a povinného.

6. Súd vo veci vykonal dokazovanie vyjadrením navrhovateľky i jej zástupkyne, vyjadrením povinného
a jeho právnej zástupkyne a oboznámením s listinnými dôkazom predloženými do spisu oboma

účastníkmi,atiežlistinnýmidôkazmi,ktorésisúdvyžiadalprostredníctvomsúdnehoregistrazoSociálnej
poisťovne o príjmoch navrhovateľky, jej matky, potvrdením o návšteve školy, ktoré predložila zástupkyňa
navrhovateľky na pojednávaní, takisto výplatným lístkom zástupkyne navrhovateľky, a tiež prehľadom o
príjmoch pracovníka za obdobie 1/2016 - 10/2016, ktoré na pojednávaní predložila právna zástupkyňa
povinného, nájomnou zmluvou, ktorú predložila právna zástupkyňa povinného a zistil tento skutkový

stav:

7. Navrhovateľka v čase podania návrhu bola študentkou denného štúdia na Technickej univerzite v
Košiciach,Hutníckejfakultevakademickomroku2015/2016,atoštudentkou3.ročníka.Vškolskomroku
2016/2017 je navrhovateľka študentkou Technickej univerzity v Košiciach, Strojnícka fakulta v prvom

roku 2. stupňa štúdia (inžinierske). Štúdium trvá od 1.9.2016. Predtým na tejto fakulte neštudovala. V
akademickom roku 2015/2016 študovala na Hutníckej fakulte TU KE. Navrhovateľka si počas štúdia
pravidelne privyrába, a za obdobie od podania návrhu až do októbra 2016 pracuje na Dohodu o
brigádnickej práci študentov s dôchodkovým poistením, a jej vymeriavací základ mesačne je v priemere
cca 130,- € ( t.j. brutto). Navrhovateľka žije so svojou mamou v rodinnom dome, za ktorý matka uhrádza

náklady spojené s užívaním, t. j. inkaso, plyn, elektrina, platbu za televíziu mesačne cca 275,- €. Ďalšie
výdavky navrhovateľky sú výdavky za telefón vo výške 20,- €, životnú poistku vo výške 36,- €, lístky na
MHD vo výške 10,- €, ošatenie, v priemere mesačne cca 50,- €, na hygienu mesačne cca 20,- €, strava
200,- €. Taktiež matka jej hradí všetky výdavky spojené so štúdiom, a aj vreckové, čo je mesačne cca
80,- €. Navrhovateľka mimo toho nemá žiadne mimoriadne výdavky, napr. na špeciálnu stravu alebo

na nejakú záujmovú činnosť. Do marca 2015 navrhovateľke povinný dobrovoľne prispieval na výživné
sumou 100,- € mesačne, od apríla 2015 však už neprispieva ničím.

8. Matka navrhovateľky je zamestnaná v Univerzitnej nemocnici L. T. V., ako zdravotná sestra, a od
októbra 2014 do septembra 2015 bola práceneschopná, a v tom období poberala iba nemocenské dávky

okolo 530,- € mesačne. Od októbra 2015 opätovne nastúpila do práce, pričom jej mesačný vymeriavací
základ v priemere je cca 790,- € mesačne ( teda brutto). Okrem toho je poberateľkou invalidného
dôchodku vo výške 271,- € od januára 2016.

9. Povinný, otec navrhovateľky, je zamestnaný v spoločnosti T. DS a.s., so sídlom v F., kde pracuje ako

stavbyvedúci. Jeho mesačný príjem za obdobie od januára až do októbra 2016 činil v priemere 21.350,-
Kč netto, čo je cca 800,- € netto mesačne. Medzi pravidelné výdavky povinného patrí výdavok na stravu
vo výške 8.000,- Kč mesačne, čo je cca 300,- €, 3.000,- Kč, čo je 100,- € na oblečenie a hygienu, 1.470,-
Kč, čo je 55,- € na poistenie. Z nájomnej zmluvy, ktorú súdu predložil povinný prostredníctvom svojej
právnej zástupkyne vyplýva, že nájomca je povinný hradiť nájomné vo výške 9.000,- Kč, čo je 333,- €, a

to počnúc od 1.11.2014 do 1.11.2017, na ktorú dobu bola uzavretá nájomná zmluva medzi povinný ako
nájomcom a medzi prenajímateľom, pričom, ale vo svojom vyjadrení uvádzal, že za bývanie platí 6500,-
Kč, čo je 240,- €. Povinný neuviedol vo svojom vyjadrení, a ani jeho právna zástupkyňa na pojednávaní,
že by mal nejaké zvýšené mimoriadne výdavky na stravu, lieky a pod. Navrhol, že bude prispievať navýživu navrhovateľky sumou 130,- € mesačne s tým, dlžné výživné je ochotný splácať v splátkach po
20,- maximálne 30,- € mesačne.

10. Zástupkyňa navrhovateľky však uviedla, že so splatením výživného v splátkach nesúhlasia, pretože
by to trvalo tri a pol roka kým by navrhovateľke výživné splatil. Ich finančná situácia je momentálne
taká, že potrebujú financie čo najskôr, pretože teraz im musia finančne vypomáhať rodičia matky
navrhovateľky, s ktorými žijú v rodinnom dome, a navrhovateľka si v blízkej budúcnosti potrebuje zakúpiť
nový notebook a urobiť vodičský kurz.

11. Zástupkyňa navrhovateľky ďalej tvrdila, že povinný má k dispozícii aparatúru na prevádzanie
diskdžokejskejčinnosti,pretožepracoval,keďeštežilvKošiciachakodiskdžokej,kúpilsiasirokpredtým
než odišiel úplne novú aparatúru, takisto CD, mal originálne. Hodnota celej tejto hudby mohla byť okolo
pol milióna korún Sk, teda pokiaľ ju už nemá a predal ju, musel za to zinkasovať aspoň 20.000,- €.
Eventuálne pokiaľ si ju nechal je možné, že si ňou aj naďalej privyrába, čiže jeho príjem je tým pádom

vyšší ako sa uvádza v tomto prehľade s tým, že okrem toho, že zobral túto aparatúru, keď odišiel z domu
zobral si aj ďalšie nástroje ako vŕtačku atď., všetky tieto spotrebiče remeselné, ktoré potreboval ku svojej
práci, taktiež si zobral aj motorové vozidlo, išlo o dodávku, 10-miestne vozidlo, ktorého hodnota mohla
byť okolo 5.000,- €. Zástupkyňa navrhovateľky sa však nevedela vyjadriť ako s týmto majetkom povinný
naložil, ani to nevedela preukázať, ale poukázala na to, že povinný má podľa jej názoru na to finančné

prostriedky, aby celé dlžné výživné zaplatil v dvoch resp. troch splátkach.
10. Podľa ust. § 62 ods. 1, 2, 3 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov
k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorý trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja
rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov.
Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopností,

možností a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo
výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa, alebo na nezaopatrené dieťa
podľa osobitného zákona.
12. Podľa ust. § 75 ods. 1 cit. zákona pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopností, možností a majetkové pomery povinného. Na schopností, možností

a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
13. Podľa ust. § 76 ods. 1 cit. zákona výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré
sú zročné vždy na mesiac dopredu.

14. Podľa ust. § 78 ods. 1, 3 cit. zákona dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak
sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len
návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
15. Na základe vykonaného dokazovania a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd dospel
k záveru, že návrh navrhovateľky na určenie výživného voči povinnému je opodstatnený čiastočne. Z

vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že navrhovateľka je toho času študentkou denného
štúdia na vysokej škole, a teda nie je schopná sama sa živiť, je preto povinnosťou oboch rodičov,
aby si voči nej ešte stále plnili svoju vyživovaciu povinnosť. Matka si túto povinnosť plní dobrovoľne,
avšak povinný otec navrhovateľky si voči navrhovateľke svoju vyživovaciu povinnosť od apríla 2015
až doposiaľ dobrovoľne neplnil, preto navrhovateľka podala predmetný návrh na určenie vyživovacej

povinnosti. V návrhu navrhovateľka požadovala, aby súd určil výživné vo výške 300,- € mesačne, a
to počnúc dňom 1.10.2015 do budúcna. Výdavky navrhovateľky mesačne predstavujú sumu cca 400,-
€ ( nie sú v tom ešte zahrnuté náklady na bývanie), pričom doposiaľ všetky tieto výdavky v plnej
miere uhrádzala matka navrhovateľky, resp. navrhovateľka si sama privyrába brigádnickou činnosťou,
za čo mesačne dostáva sumu cca 130,- € mesačne brutto. Všetky výdavky uvádzané navrhovateľkou

považoval súd za opodstatnené. Súd mal za preukázané, že príjem povinného je mesačne cca vo výške
800,- €. Povinný tvrdil, že jeho výdavky dokopy spolu sú vo výške 695,- €, resp. 788, € (ak za nájom platí
333,- € a nie 240 ,- € ako to uvádzal vo svojom vyjadrení k návrhu). Podľa názoru súdu však suma 300,-
€ na stravu je nadsadená, napr. v porovnaní s navrhovateľkou, ktorá uvádzala, že na stravu vynaloží cca
200,-€,pričomajzpredchádzajúcejrozhodovacejčinnostisúdujezrejme,žesumacca200,-€mesačne

zodpovedá primeraným nákladom na stravu, pokiaľ dotyčná osoba nemá zo stravou zvýšené výdavky
napr. z dôvodu zdravotného stavu, a táto skutočnosť zo strany povinného nebola preukázaná. Taktiež
suma za ošatenie a hygienu v sume 100 ,- € mesačne sa súd javí ako nadsadená, najmä v porovnaní
s navrhovateľkou, ktorá uvádzala ako výdavok na ošatenie a hygienu dokopy 70, - € mesačne, pričomtieto výdavky sú u žien zvyčajne vyššie ako u mužov. Súd mal za to, že výdavky na stravu, ošatenie a
hygienu u povinného nie sú primerané aj v porovnaní s jeho príjmom a tým, že jeho povinnosťou je aj
plniť si vyživovaciu povinnosť voči svojej plnoletej dcére. Súd poukazuje na to, že výživné má prednosť

pred všetkými ostatnými výdavkami, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Príjem matky navrhovateľky netto
sa pohybuje v priemere okolo 900,- € netto. Súd dospel k záveru, že suma 150,- mesačne zo strany
povinného otca bude preto primeranou sumou na výživné pre navrhovateľku, ktorou bude pokrytá časť
navrhovateľkiných potrieb s tým, že matka si voči navrhovateľke dobrovoľne plní vyživovaciu povinnosť
vo zvyšnom rozsahu, býva s ňou a zabezpečuje všetky jej potreby. Vzhľadom na to, že návrh bol podaný

dňa 30.9.2015 a navrhovateľka požadovala určiť výživné odo dňa 1.10.2015 súd rozhodol tak, že určil
vyživovaciu povinnosť povinného - otca navrhovateľky voči navrhovateľke vo výške 150,- € mesačne,
a to počnúc dňom 1.10.2015 do budúcna.
16. Vzhľadom na to, že povinný - otec navrhovateľky si voči navrhovateľke neplnil vyživovaciu povinnosť
vžiadnomrozsahu,atopočnúcdňompodaniatohtonávrhu,tedadostalsadodlhusplatenímvýživného,
atovcelkovejvýške1.950,-€(13mesiacovx150,-€).Súdzaviazalzaplatiťtotodlžnévýživnépovinného

k rukám navrhovateľky v lehote do 90 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Povinný žiadal, aby mohol
dlžné výživné splatiť v splátkach popri bežnom výživnom cca vo výške po 30,- € mesačne, avšak že
tento návrh povinného je neprimeraný, pretože navrhovateľka by na splatenie dlžného výživného musela
čakaťcca40mesiacov,čojetakmertriaštvrťroka.Navyšeideovýživnénazabezpečenienevyhnutných
odôvodnených potrieb dieťaťa, malo byť navrhovateľke pravidelne vyplácané doposiaľ, keďže si ale

povinný voči nej od podania návrhu neplnil vyživovaciu povinnosť ani v minimálnom zákonnom rozsahu,
bola o toto výživné ukrátená. Preto súd dospel k záveru, že lehota 90 dní od právoplatnosti rozsudku
na zabezpečenie finančných prostriedkov vo výške 1.950,- € bude pre povinného otca postačujúca na
to, aby si tieto finančné prostriedky zabezpečil, a aby ich v plnej sume do uvedeného času vyplatil
navrhovateľke.

17. Vzhľadom na to, že v prevyšujúcej časti čo do výšky výživného, ktoré požadovala navrhovateľka až
do sumy 300,- € súd považoval návrh za nedôvodný, keďže za dôvodnú a primeranú sumu výživného
považoval sumu 150,- €, musel v prevyšujúcej časti návrh navrhovateľky zamietnuť.

18. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá
nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Preto súd rozhodol tak, že žiaden z
účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie na Okresný súd Košice I v lehote 15 dní odo

dňa jeho doručenia, v troch písomných vyhotoveniach (§ 362 ods.1 Civilného sporového poriadku, z.
č. 160/2015 Z.z., ďalej iba CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods.1 CSP) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne( odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (§ 363 CSP).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť iba
dôvodmi uvedenými v § 365 ods.1 CSP:
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich

skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany
alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci ( §62 ods.1 Civilného mimosporového poriadku, z. č.161/2015 Z.z., ďalej iba CMP).

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§62 ods.2 CMP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh

na súdny výkon rozhodnutia.
Manžel, ktorý prijal priezvisko druhého manžela, môže do troch mesiacov od právoplatnosti rozsudku
o rozvode manželstva oznámiť úradu, kde bolo manželstvo zapísané, že opäť prijíma priezvisko, ktoré
mal pred uzavretím manželstva.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.