Rozsudok Judgement was issued on Tuesday, June 10, 2014

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 20C/144/2008

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8708211794
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 06. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Koman

ECLI: ECLI:SK:OSPP:2014:8708211794.12

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad, v konaní pred samosudcom JUDr. Petrom Komanom, v právnej veci navrhovateľa:

Ivan Ovsák, nar. XX.XX.XXXX, bytom Poprad - Matejovce, Allendeho 2723/76, zast. splnomocnencom
Petrom Dudinským, bytom Poprad, Partizánska 3264/12, proti odporcovi: Okresné stavebné bytové
družstvo Poprad, so sídlom v Poprade, Moyzesova 3368/25, IČO: XXX XX XXX, pr. zast. JUDr. Maroš
Zima, advokát, Hradné námestie 29, Kežmarok, o zaplatenie mzdy a náhrady mzdy vo výške 5 200,29
eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 5.200,29 eur do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku.

Návrh v časti o zaplatenie príslušenstva súd vylučuje na samostatné prejednanie.

Odporca j e p o v i n n ý nahradiť navrhovateľovi trovy konania v sume 259,90 eur do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom doručeným dňa 12.12.2008 sa navrhovateľ domáhal vydania rozhodnutia, ktorým bude
odporcovi uložená povinnosť, zaplatiť navrhovateľovi mzdu za mesiac jún a júl 2006 a tiež náhradu mzdy
v sume priemerného zárobku navrhovateľa za obdobie od augusta 2006 do júla 2007.

Dôvodom podania návrhu je skutočnosť, že účastníci dňa 26.5.2005 uzavreli pracovnú zmluvu na
dobu určitú do 25.5.2006 s miestom výkonu práce v sídle odporcu v Poprade, na ul. Moyzesova
XXXX/XX. Odporca navrhovateľovi riadne vyplácal mzdu až do mesiaca júl 2006, kedy neuhradil
navrhovateľovi mzdu za mesiac jún 2006 ani ďalšie mzdové nároky. Od 1.8.2006 odporca neumožnil
navrhovateľovi vstup na miesto výkonu práce, t. j. neumožnil mu dohodnutý druh práce vrátnika -
informátora, vykonávať. V uvedený deň odporca navrhovateľa a ďalších zamestnancov vykázal zo sídla
odporcu a v ďalšie dni osoby poverené odporcom navrhovateľa na miesto výkonu práce nevpustili.

Navrhovateľ má za to, že sa jedná o prekážku na strane zamestnávateľa a preto si voči odporcovi uplatnil
nárok na náhradu mzdy za obdobie od 26.5.2007 do 31.7.2007, nakoľko v zmysle § 71 ods. 2 zákonníka
práce sa pracovný pomer navrhovateľa zmenil na pracovný pomer na dobu neurčitú.

Odporca s podaným návrhom nesúhlasí, nakoľko má za to, že navrhovateľ nebol a nie je zamestnancom
odporcu.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov a listinnými dôkazmi založenými v spise z čoho
zistil tento skutkový stav:Dňa 26.5.2005 uzavrel navrhovateľ ako zamestnanec s odporcom ako zamestnávateľom zastúpeným
Ing. Máriom Bobkom, riaditeľom správy, pracovnú zmluvu na pracovné miesto vrátnik - informátor s
miestom výkonu práce OSBD Poprad, Moyzesova XXXX/XX, dňom nástupu do práce 26.5.2005 na

dobu určitú do 25.5.2006. Základná mesačná mzda bola dohodnutá na sumu 12 000,-- Sk a ďalej
mal navrhovateľ právo na pohyblivú zložku mzdy v zmysle vnútorných predpisov odporcu. Pre prípad
nevyplatenia mzdy vo výplatnom termíne k 8. dňu v mesiaci si účastníci dohodli úrok z omeškania vo
výške 0,05 % zo základnej mzdy za každý deň omeškania.

Dňa 25.5.2006 uzavrel navrhovateľ ako zamestnanec s odporcom ako zamestnávateľom zastúpeným
Ing. Milanom Maličkým, riaditeľom správy, pracovnú zmluvu na pracovné miesto vrátnik - informátor s
miestomvýkonupráceOSBDPoprad,MoyzesovaXXXX/XX,dňomnástupudopráce26.5.2006nadobu
určitú do 26.5.2007. Základná hodinová mzda bola dohodnutá na sumu 80,-- Sk a ďalej mal navrhovateľ
právo na pohyblivú zložku mzdy v zmysle vnútorných predpisov odporcu. Pre prípad nevyplatenia mzdy
vo výplatnom termíne k poslednému dňu v mesiaci si účastníci dohodli úrok z omeškania vo výške 0,05

% zo základnej mzdy za každý deň omeškania.

Dňa 1.8.2006 poverení zamestnanci odporcu neumožnili navrhovateľovi vykonávať dohodnutý druh
práce a nebol mu ani umožnený vstup na pracovisko. Z uvedeného dôvodu má navrhovateľ za to, že sa
jedná o prekážku výkonu práce na strane odporcu a preto si uplatňuje nárok na náhradu mzdy v zmysle

platných právnych predpisov. S uvedeným tvrdením odporca nesúhlasí a má za to, že navrhovateľ nie
je a nebol riadnym zamestnancom odporcu a preto nemá nárok na mzdu ani náhradu mzdy.

Odporca má za to, že navrhovateľ nie je ani nikdy nebol riadnym zamestnancom odporcu, preto mu
nikdy nevznikol nárok na mzdu či jej náhradu. Poukázal na to, že navrhovateľ prácu pre navrhovateľa

nevykonával. Na uvedených tvrdeniach zotrval aj štatutárny zástupca odporcu v rámci účastníckeho
výsluchu.

Podľa ust. § 47 Zákonníka práce, v znení účinnom do 31.12.2005, odo dňa, keď vznikol pracovný
pomer, a) zamestnávateľ je povinný prideľovať zamestnancovi prácu podľa pracovnej zmluvy, platiť

mu za vykonanú prácu mzdu, utvárať podmienky na plnenie pracovných úloh a dodržiavať ostatné
pracovné podmienky ustanovené právnymi predpismi, kolektívnou zmluvou a pracovnou zmluvou, b)
zamestnanec je povinný podľa pokynov zamestnávateľa vykonávať práce osobne podľa pracovnej
zmluvy v určenom pracovnom čase a dodržiavať pracovnú disciplínu. Pri nástupe do zamestnania
je zamestnávateľ povinný zamestnanca oboznámiť s pracovným poriadkom, s kolektívnou zmluvou a

s právnymi predpismi vzťahujúcimi sa na prácu ním vykonávanú, s právnymi predpismi a ostatnými
predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, ktoré musí zamestnanec pri svojej práci
dodržiavať, a s ustanoveniami o zásade rovnakého zaobchádzania. Zamestnávateľ nesmie posudzovať
ako nesplnenie povinnosti, ak zamestnanec odmietne vykonať prácu alebo splniť pokyn, ktoré a) sú
v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi alebo s dobrými mravmi, b) bezprostredne a

vážneohrozujúživotalebozdraviezamestnancaaleboinýchosôb.Zamestnávateľjepovinnýpredkladať
zástupcom zamestnancov správy o dohodnutých nových pracovných pomeroch v lehotách, ktoré s ním
dohodol.

Podľa ust. § 79 Zákonníka práce ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď alebo ak s

ním neplatne skončil pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak zamestnanec oznámil
zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí, s
výnimkou, ak súd rozhodne, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca
naďalej zamestnával. Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi poskytnúť náhradu mzdy. Táto náhrada
patrí zamestnancovi v sume jeho priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá

na ďalšom zamestnávaní, až do času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo ak súd
rozhodne o skončení pracovného pomeru. Ak celkový čas, za ktorý by sa mala zamestnancovi poskytnúť
náhradamzdy,presahujedeväťmesiacov,môžesúdnažiadosťzamestnávateľajehopovinnosťnahradiť
mzdu za čas presahujúci deväť mesiacov primerane znížiť, prípadne náhradu mzdy zamestnancovi
vôbec nepriznať; súd pri svojom rozhodovaní prihliadne najmä na to, či zamestnanec bol v tomto čase

zamestnaný u iného zamestnávateľa, akú prácu tam vykonával a aký zárobok dosiahol alebo z akého
dôvodu sa do práce nezapojil.Podľa ust. § 118 Zákonníka práce je zamestnávateľ povinný poskytovať zamestnancovi za vykonanú
prácu mzdu. Mzda je peňažné plnenie alebo plnenie peňažnej hodnoty (naturálna mzda) poskytované
zamestnávateľom zamestnancovi za prácu. Za mzdu sa nepovažuje plnenie poskytované v súvislosti

so zamestnaním podľa iných ustanovení tohto zákona alebo podľa osobitných predpisov, najmä
náhrada mzdy, odstupné, odchodné, cestovné náhrady, príspevky zo sociálneho fondu, výnosy z
kapitálových podielov (akcií) alebo obligácií, daňový bonus, náhrada príjmu pri dočasnej pracovnej
neschopnosti zamestnanca a náhrada za pracovnú pohotovosť. Za mzdu sa tiež nepovažuje ďalšie
plnenie poskytované zamestnávateľom zamestnancovi zo zisku po zdanení. Ako mzda sa posudzuje aj

plnenie poskytované zamestnávateľom zamestnancovi za prácu pri príležitosti jeho pracovného výročia
alebo životného výročia, ak sa neposkytuje zo zisku po zdanení alebo zo sociálneho fondu.

Podľa ust. § 134 Zákonníka práce priemerný zárobok na pracovnoprávne účely (ďalej len "priemerný
zárobok") zisťuje zamestnávateľ zo mzdy zúčtovanej zamestnancovi na výplatu v rozhodujúcom
období a z obdobia odpracovaného zamestnancom v rozhodujúcom období. Rozhodujúcim obdobím

je kalendárny štvrťrok predchádzajúci štvrťroku, v ktorom sa zisťuje priemerný zárobok. Priemerný
zárobok sa zisťuje vždy k prvému dňu kalendárneho mesiaca nasledujúceho po rozhodujúcom období
používa sa počas celého štvrťroka, ak tento zákon neustanovuje inak. Ak zamestnanec v rozhodujúcom
období neodpracoval aspoň 22 dní alebo 170 hodín, používa sa namiesto priemerného zárobku
pravdepodobný zárobok. Pravdepodobný zárobok sa zistí zo mzdy, ktorú zamestnanec dosiahol

od začiatku rozhodujúceho obdobia, alebo zo mzdy, ktorú by zrejme dosiahol. Priemerný zárobok
sa zisťuje ako priemerný hodinový zárobok. Ak sa podľa pracovnoprávnych predpisov má použiť
priemerný mesačný zárobok, postupuje sa tak, že priemerný hodinový zárobok sa vynásobí priemerným
počtom pracovných hodín pripadajúcich v roku na jeden mesiac podľa týždenného pracovného
času zamestnanca. Ak je priemerný zárobok zamestnanca nižší ako minimálna mzda, na ktorú by

zamestnancovi vznikol nárok v kalendárnom mesiaci, v ktorom vznikla potreba priemerný zárobok
použiť,zvýšisapriemernýzároboknasumuzodpovedajúcutejtominimálnejmzde.Akuzamestnávateľa
nie je odmeňovanie zamestnancov dohodnuté v kolektívnej zmluve a priemerný zárobok zamestnanca
je nižší ako príslušný minimálny mzdový nárok (§ 120 ods. 4), zvýši sa priemerný zárobok na sumu
zodpovedajúcu tomuto minimálnemu mzdovému nároku. Ak sa podľa pracovnoprávnych predpisov

používa v súvislosti s náhradou škody priemerný zárobok u žiakov základných škôl, žiakov stredných
škôl a študentov vysokých škôl alebo u zamestnancov so zmenenou pracovnou schopnosťou, ktorí
nie sú zamestnaní a ktorých príprava na povolanie (činnosť) sa vykonáva podľa osobitných predpisov,
vychádza sa zo sumy priemerného zárobku určenej podľa odseku 5 prvej vety. Ak sa zamestnancovi
v rozhodujúcom období zúčtuje na výplatu mzda (časť mzdy), ktorá sa poskytuje za dlhšie obdobie

ako kalendárny štvrťrok, na účely zisťovania priemerného zárobku sa určí jej pomerná časť pripadajúca
na kalendárny štvrťrok. Zvyšná časť (časti) sa zahrnie (zahrnú) do mzdy pri zisťovaní priemerného
zárobku v ďalšom období (ďalších obdobiach). Pri určovaní pomerných častí mzdy zamestnávateľ
prihliada na podiel obdobia odpracovaného zamestnancom v rozhodujúcom období alebo v ďalších
rozhodujúcich obdobiach z fondu pracovného času na príslušné obdobie. Ak zamestnanec vykonáva

prácu v niekoľkých pracovných vzťahoch u toho istého zamestnávateľa, posudzuje sa mzda v každom
pracovnom vzťahu samostatne. Ak sa na účely výpočtu peňažných plnení vychádza podľa všeobecne
záväzných právnych predpisov z priemerného mesačného čistého zárobku zamestnanca, zisťuje
sa tento zárobok z priemerného mesačného zárobku odpočítaním súm poistného na nemocenské
poistenie a dôchodkové zabezpečenie, poistného na zdravotné poistenie, príspevku na poistenie v

nezamestnanosti,príspevkunadoplnkovédôchodkovépoistenieapreddavkunadaňzpríjmovfyzických
osôb vypočítaných podľa podmienok a sadzieb platných pre zamestnanca v mesiaci, v ktorom sa tento
zárobok zisťuje.

Podľa ust. § 135 Zákonníka práce priemerný zárobok zamestnanca za rozhodujúce obdobie, ktoré

predchádza dňu nadobudnutia účinnosti tohto zákona, sa zistí z hrubej mzdy zúčtovanej zamestnancovi
na výplatu v rozhodujúcom období a z času odpracovaného zamestnancom v rozhodujúcom období
zníženého o hodiny zodpovedajúce trvaniu prestávok na jedenie a oddych v rozhodujúcom období.
Rovnako sa na zisťovanie priemerného zárobku v ďalšom rozhodujúcom období zníži počet hodín
odpracovaných zamestnancom od začiatku rozhodujúceho obdobia do nadobudnutia účinnosti tohto

zákona, ak tento zákon nadobudne účinnosť v priebehu rozhodujúceho obdobia.

S ohľadom na citovanú právnu úpravu a vykonané dokazovanie mal súd za preukázané, že
navrhovateľovi riadne vznikol pracovný pomer k 26.5.2005 a to v zmysle pracovnej zmluvy, ktorúza odporcu podpísal Ing. Mário Bobko, ktorý bol preukázateľne v uvedenej dobe riaditeľom správy
odporcu a teda osobou oprávnenou za odporcu uzatvárať pracovné zmluvy. Čo sa týka zmluvy zo dňa
25.5.2006 podpísanej Ing. Milanom Maličkým, súd nemal za preukázané, že by tento mal oprávnenie

za odporcu konať. Čo sa týka uplatneného nároku navrhovateľa v tomto smere súd poukazuje na už
existujúce právoplatné rozhodnutia tunajšieho súdu a odvolacieho Krajského súdu v Prešove, s ktorých
jednoznačne vyplýva, že vzájomné dohadovanie sa osôb, ktoré chcú či môžu konať za odporcu, nemôže
byť na ujmu zamestnanca, a to obzvlášť v prípade, kedy je niektorou zo skupín, ktorá má prístup do
sídla odporcu, bránené v prístupe na pracovisko a výkone práce.

Z listinných dôkazov nemal súd za preukázané, že by medzi účastníkmi došlo k dohode o zmene
pracovnej zmluvy. Pokiaľ teda odporca znemožnil navrhovateľovi riadny výkon práce, jedná sa o
prekážky na strane odporcu ako zamestnávateľa a tento stav nemôže byť na ujmu zamestnanca -
navrhovateľa.

Súd navrhovateľovi priznal náhradu mzdy, pričom vychádzal z účtovných dokladov založených v spise.

S ohľadom na skutočnosť, že za mesiac jún až júl 2006 nebola navrhovateľovi vyplatená mzda vo výške
424,55 eur za mesiac jún a 362,51 eur za mesiac júl, priznal súd navrhovateľovi nárok na úhradu mzdy.
Nárok na úhradu príslušenstva vo forme úroku z omeškania z jednotlivých mesačných náhrad mzdy súd

vylúčil na samostatné prejednanie.

Súd pri výpočte náhrady mzdy za obdobie od augusta 20006 do júla 2007 vychádzal z ustanovenia § 134
Zákonníka práce. Vychádzajúc z uvedeného zákonného ustanovenia vypočítal súd priemerný mesačný
zároboknavrhovateľazrozhodnéhoobdobiaroku2006(marec2006ažmáj2006).Vrozhodnomobdobí

priemerný hodinový zárobok navrhovateľa predstavoval sumu 99,90 Sk (3,31 eur).

O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 151 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku podľa ktorého v
zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov konania alebo väčšieho počtu nárokov
uplatňovaných v konaní súd môže rozhodnúť, že o trovách konania rozhodne až po právoplatnosti

rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia na tomto súde ku Krajskému
súdu Prešov v 2 vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie

alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku
alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo
k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe

vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí,
pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.) a
rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsah, v akom sa
rozhodnutie napáda a dôvody odvolania, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.