Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, April 16, 2014

Súd: Okresný súd Lučenec
Spisová značka: 5C/169/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6612216177
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 04. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Szököl
ECLI: ECLI:SK:OSLC:2014:6612216177.6

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Lučenec samosudcom JUDr. Jurajom Szökölom v právnej veci žalobcu POHOTOVOSŤ,
s.r.o. IČO:35 807 598, 811 09 Bratislava, Pribinova číslo 25 zast. Fridrich Paľko, s.r.o. so sídlom 811
09 Bratislava, Grösslingova 4 proti žalovanej Slovenská republika v jej mene Ministerstvo spravodlivosti
SR, Bratislava, Župné námestie číslo 13 v konaní o zaplatenie 11334,82 Eur a prísl. takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu žalobcu voči žalovanej o zaplatenie 11334,82 Eur a prísl. zamieta.

Účastníkom náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca podanými žalobami proti žalovanej pôvodne vedenými pod spisovou značkou 5C/169/2012
o zaplatenie majetkovej škody 4281,87 Eur ,-Eur a nemajetkovej ujmy 856,37 Eur (12Er/203/2011),
sp. zn. 5C/171/2012 o zaplatenie majetkovej škody 825,28 Eur a nemajetkovej ujmy 165,06 Eur
(12ER/970/2009 ), sp. zn. 5C/172/2012 o zaplatenie majetkovej škody 1611,25 Eur a nemajetkovej
ujmy 322,25 Eur (14 Er/971/2009), sp. zn. 5C/174/2012 o zaplatenie majetkovej škody 2727,28 Eur
a nemajetkovej ujmy 545,46 Eur (17Er/807/2009 ) spolu zaplatenia sumy 11334,82 Eur.

Uznesením Okresného súdu Lučenec z 27.03.2013 vo veci číslo konania 5C/169/2012-20 boli
veci pôvodne vedené pod sp.zn. 5C/169/2012, 5C/171/2012, 5C/172/2012, 5C/174/2012 spojené na
spoločné konanie s tým, že ďalej budú vedené pod spoločnou spisovou značkou 5C/169/2012.

Žalobca vo veci vedenej aj pôvodne pod sp. zn. 5C/169/2012 žalobca uviedol, že ako oprávnený sa
domáhal vykonania exekúcie pre svoju pohľadávku, ktorá vznikla neplnením záväzku vyplývajúceho zo
zmluvy o úvere číslo XXXXXXX dlžníčkou S. V. ,K. XX.XX.XXXX. Súdny exekútor registráciou exekučnej
veci pridelil číslo A. XXXX/XXXX.Konanie sa začalo 22.02.2011 a súd vo veci rozhodol 03.05.2011
zamietnutím návrhu na vykonanie poverenia. Súd rozhodol s omeškaním viac ako 70 dní po uplynutí
zákonnom stanovenej doby. Preto sa domáhal voči žalovanej zaplatenia majetkovej škody 4281,87 Eur
a nemajetkovej ujmy vo výške 856,37 Eur.

Vo veci pôvodne vedenej pod sp. zn. 5C/ 171/2012 žalobca uviedol, že v právnom postavení
oprávneného navrhol vykonať exekúciu pre svoju pohľadávku, ktorá vznikla neplnením záväzku
vyplývajúceho zo zmluvy o úvere číslo XXXXXXX P. W. O. S., K. XX.XX.XXXX. Súdny exekútor pridelil
registráciou exekučnej veci číslo A. XXXX/XXXX. Exekučné konanie sa začalo 09.09.2009, súd
rozhodol o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie až 16.08.2010
zamietnutím tejto žiadosti . K rozhodnutiu tak došlo po uplynutí viac ako 341 dní po zákonom stanovenej
dobe. Preto sa preto sa domáhal voči žalovanej zaplatenia majetkovej škody 825,28 Eur a nemajetkovej
ujmy 165,06 Eur.

Vo veci pôvodne vedenej pod sp.zn. 5C/172/2012 žalobca uviedol, že ako oprávnený domáhal
vymoženia svojej pohľadávky, ktorá vznikla neplnením záväzku vyplývajúceho zo zmluvy o úvere číslo
XXXXXXX P. V. V., K. XX.XX.XXXX. Súdny exekútor pridelil registráciou exekučnej veci číslo A. /.. Hoci
konanie sa začalo 09.09.2009 , súd rozhodol o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia až 16.08.2010.
Takto k rozhodnutiu došlo s omeškaním viac ako 341 dní. Preto sa domáhal voči žalovanej zaplatenia
majetkovej škody 1611,25 Eur a nemajetkovej ujmy 322,25 Eur.

Vo veci pôvodne vedenej pod sp.zn. 5C/174/2012 žalobca uviedol, že ako oprávnený navrhol vykonať
exekúciu pre svoju pohľadávku, ktorá vznikla neplnením záväzku vyplývajúceho zo zmluvy o úvere
číslo XXXXXX P. Š. B., K. XX.XX.XXXX. Súdny exekútor pridelil registráciou exekučnej veci číslo A..
Hoci konanie sa začalo 18.07.2009, súd rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
až 16.08.2010 zamietnutím žiadosti. K rozhodnutiu takto došlo s omeškaním viac ako 394 dní. Preto sa
domáhal voči žalovanej zaplatenia majetkovej škody 2727,28 Eur a nemajetkovej ujmy 545,46 Eur.

Žalobca v týchto veciach uviedol, že disponoval exekučnými titulmi, ktorými sú rozsudky Stáleho
rozhodcovského súdu v zmysle zákona číslo 244/2002 Z.z. V exekučnom konaní vedenom podľa
týchto procesných pravidiel je založená povinnosť exekučného súdu rozhodnúť o žiadosti súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie do 15 dní od doručenia takejto žiadosti ak je
exekučným titulom vykonateľné rozhodnutie rozhodcovského súdu.

Žalobca ďalej uviedol nasledovné:

Poukázal na rozdielne znenie ustanovenia § 44 odsek 2 Exekučného poriadku v znení platnom
od 01.02.2002 do 31.05.2010 , od 01.06.2010 do 31.05.2011 a od 01.06.2011. Napriek tomu,
že exekučným súdom prejednávaná vec nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti, ani si
nevyžadovala takú spoluprácu s účastníkmi konania, ktorá by mohla mať svojou komplexnosťou
podstatný vplyv na čas potrebný k posúdeniu návrhu na vykonanie exekúcie, exekučný súd v zákonnom
stanovenej lehote nerozhodol o tomto návrhu. Tvrdil, že neexistuje okolnosť, ktorá by umožňovala
exekučnému súdu postupovať nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu rozhodnutia
u udelení poverenia na vykonanie exekúcie pristúpil až po veľmi dlhej dobe.

Žalobca trval na tom, že mu vznikla majetková škoda predstavujúca náhradu účelne vynaložených
nákladov spojených s jeho činnosťou uskutočňovanou vo veci správy a vymáhania pohľadávky v období,
ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a
rozhodnutím o nej. Na správu pohľadávok prostredníctvom pracovných výkonov zamestnanca pomocou
informačného systému vynaložil sumu 70.-Eur, ďalej na udržiavanie a správu informačného systému
sumu 40.-Eur a na administratívne spracovanie textov urgencií adresovaných exekučnému súdu a
podobnej činnosti sumu 15.-Eur. Celkovo 125.-Eur.

Náhrada nemajetkovej ujmy v peniazoch vyplýva z tej skutočnosti, že márnym plynutím času boli reálne
ohrozené legitívne očakávania žalobcu a došlo k vyvolaniu rizík spočívajúcich v možnom zániku
povinného, k zmareniu účelu konania pre stratu kontaktu s povinným, k insolvencii povinného. V prípade
skorého rozhodnutia exekučného súdu v zákonnej lehote žalobca by mal možnosť včas efektívne
a účinne uskutočniť rad iných krokov smerujúcich k zabezpečeniu vymožiteľnosti jeho pohľadávky a
príslušenstva.

Potreba náhrady nemajetkovej ujmy má svoj základ v požiadavke na spravodlivé usporiadanie vzťahov
a dosiahnutie adekvátnej nápravy a primeranej satisfakcie za porušenie základných práv a princípov
právneho štátu. Je možné vychádzať z doktríny prijatej Ústavným súdom, podľa ktorej pokiaľ ide o
zbytočné prieťahy v súdnom konaní, je spravodlivé, ak sa na každý rok poznačený prieťahmi vzťahuje
satisfakcia vo výške 20 000.-Sk t.j. 660,-Eur.

Žalovaná vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe žiadala žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietnuť.

Žalovaná poukazovala najmä na námietky procesného charakteru. V žalobách chýbajú relevantné
údaje ako dátumy doručenia podaní na súd, kedy sa žalobca dozvedel o vzniku škody v jednotlivých
prípadoch. Žalobca nepriložil ani jeden relevantný dôkaz, ktorý by preukazoval vôbec existenciu
predmetného exekučného konania. Celú dôkaznú povinnosť prenášal na súd napriek tomu, že dôkazné
bremeno znáša žalobca sám. Zo žaloby nie je jednoznačne jasné, na základe akého titulu si žalobca
uplatňuje náhradu škody keďže v žalobe sa tituly prelínajú a žalobca jednoznačne neuvádza, z ktorého
titulu si uplatňuje svoj nárok. Nie je zrejmé, či si žalobca uplatňuje nárok s titulu nesprávneho úradného
postupu, z dôvodu prieťahov, z dôvodu rozhodnutia o zamietnutí žiadosti o vydanie poverenia, alebo z
dôvodu nerozhodnutia v zákonom stanovenej lehote. Žiadosti o informáciu o stave konania žalobcom
nie je možné považovať za riadny prostriedok, ktorý by smeroval k zabráneniu tvrdených prieťahov a
k ich účinnému odstráneniu. Všeobecný súd v konaní o náhradu škody nie je oprávnený posudzovať
prieťahy v konaní súdu, lebo túto právomoc má iba predseda súdu, alebo Ústavný súd SR.

Žalovaná ďalej poukazuje na ustanovenie § 15 odsek l zákona číslo 514/2003 Z.z. podľa ktorého
o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov (ďalej len "zákon c. 514/2003 Z. z. "), nárok na náhradu škody
spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním, alebo iným pozbavením
osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj
nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebne vopred predbežne
prerokovať na základe písomnej Žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len
"Žiadosť') s príslušným orgánom podľa § 4 a 11.

Podľa § 16 ods. 4 zákona c. 514/2003 Z.z., ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody,
alebo uspokojí iba jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, alebo ak príslušný organ
písomné oznámi poškodenému, že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, môže sa poškodený
domáhať' uspokojenia nároku, alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Pri uplatnení nároku na súde
môže poškodený požadovať' úhradu len v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný a z
titulu, ktorý bol predbežne prerokovaný. Ak súd rozhodnutím o náhrade škody prizná poškodenému aj
úrok z omeškania, lehota omeškania začína príslušnému orgánu plynúť najskôr dňom oznámenia, že
neuspokojí nárok na náhradu škody, alebo uplynutím šest'mesačnej lehoty na predbežné prerokovania
nároku, ak sud neurčí začiatok jej plynutia neskôr.

Z uvedeného potom vyplýva, že poškodený sa práva na náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej
moci môže domáhať na súde až po uplynutí 6 mesiacov odo dňa prijatia jeho žiadosti. Predbežné
prerokovanie nároku je zákonom ustanovenou podmienkou, aby o tomto nároku mohlo prebehnúť
občianske súdne konanie. Žalovaná má za to, že ide o predčasne uplatnený nárok na súde. Žalobca
však neposkytol žiadnu súčinnosť na predbežné prerokovanie podaných žiadostí a tým zmaril akúkoľvek
možnosť predbežne prerokovať nárok na náhradu škody o ktorého prerokovanie sám požiadal. Z tohto
dôvodu nárok žalobcu nie je možný považovať za predbežne prerokovaný. Neboli splnené základné
zákonné predpoklady pre zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánom verejnej moci pri výkone
verejnej moci, pretože nebolo preukázané nezákonné rozhodnutie, resp. nesprávny úradný postup,
ďalej vznik škody a príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím, resp. nesprávnym úradným
postupom a vzniknutou škodou. 15-dňová lehota podľa § 44 odsek 2 Exekučného poriadku, sa pritom
nevzťahuje na vydanie rozhodnutia v podobe zamietnutia žiadosti o vydanie poverenia. 15 dňová
lehota sa týka prípadu, keď súd poverí exekútora vykonaním exekúcie na základe exekučného titulu.
O prieťahoch v konaní je možné hovoriť len vtedy, ak boli tieto konštatované vo výsledkoch vybavenia
sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenia vybavenia sťažnosti na prieťahy tak, ako to má na mysli
ustanovenie § 9 odsek 2 zákona číslo 514/2003 Z.z.

Žalovaná vzniesla námietku premlčania nároku žalobcu na náhradu škody, pretože lehota na uplatnenie
nároku na náhradu škody sa premlčala po 3 rokoch od momentu uplynutia 15 dňovej lehoty od doručenia
žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Čo sa týka samotnej škody, skutočnú škodu je potrebné dokázať listinami, skutočnosťami, ktoré
preukážu požadovaný nárok, v opačnom prípade by mohlo dochádzať k ľubovoľnému a subjektívnemu

vyčísľovaniu škody zo strany žalobcu a preskúmanie predmetného nároku je znemožnené. Žalobca
nepreukázal vznik ani výšku škody.

Z ustanovenia § 44 odsek 2 Exekučného poriadku pritom vyplýva a je možné vyvodiť záver, že lehota
15 dní sa nevzťahuje na vydanie rozhodnutia v podobe zamietnutia žiadosti o vydanie poverenia. 15-
dňová lehota sa týka prípadu, keď súd poverí exekútora vykonaním exekúcie na základe exekučného
titulu. Ak ho súd nepoverí, 15 dňová lehota neplatí a ani sa logicky nedá predpokladať, že by bol zámer
zákonodarcu, keďže ide o zložitý proces posudzovania žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie návrhu na vykonanie exekúcie a exekučného titulu. Pritom vnútroštátny súd má povinnosť
ex offo preskúmať materiálnu správnosť rozhodcovského rozsudku, nekalú povahu rozhodcovskej
doložky, preskúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy.

Podľa § 17 odsek 2 zákona číslo 514/2003 Z.z. v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia
práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím
alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné
uspokojiť ju inak.

Podľa ustanovenia § 17 odsek 3 cit. zák. výška nemajetkovej ujmy v peniazoch sa určuje s prihliadnutím
najmä na osobu poškodeného, závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo, na
závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote a na závažnosť následkov, ktoré
vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

Poskytovanie finančného zadosťučinenia nie je automatické a podlieha podrobnému skúmaniu prípadu
zo strany súdu. Vznik nemajetkovej ujmy u právnických osôb a fyzických osôb je odlišný. Žalobca
nespresnil v čom a ako situácia ovplyvnila ďalšie podnikateľské postupy žalobcu.

Súd vykonal dokazovanie konštatovaním obsahu písomnej žaloby, písomného vyjadrenia žalovanej
k žalobe, oboznámil sa s obsahom spisov sp.zn. 12Er/203/2011, 12Er/970/2009,14ER/971/2009,
17Er/807/2009 a dospel k týmto skutkovým a právnym záverom:

Okresný súd Lučenec rozhodol vo veci na pojednávaní konaní 16.04.2014bez prítomnosti účastníkov
konania.

Podľa § 101 odsek 1 O.s.p. účastníci sú povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania najmä
tým, že pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti, označia dôkazné prostriedky a že dbajú
na pokyny súdu.

Podľa § 101 odsek 2 O.s.p. súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne predvolaný
účastník nedostaví na pojednávanie ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd vec
prejednať v neprítomnosti takého účastníka; prihliadne pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy.

Z uvedených dôvodov súd konal a rozhodol vo veci ,aj keď sa predvolaní účastníci nedostavili.

Vo veci vedenej na Okresnom súde Lučenec pod sp.zn.12Er/203/2011 ( 5C/169/2012 ) žalobca v
právnom postavení oprávneného sa domáhal proti povinnej U. P. vykonania exekúcie pre vymoženie
691,37 Eur a prísl. na základe exekučného titulu rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu číslo konania
W. XX XXX/10, ktorý vydala Slovenská rozhodcovská a.s. 10.12.2010. Okresný súd Lučenec prevzal
žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie 16.03.2011 a o žiadosti rozhodol uznesením z
31.03.2011 zamietnutím žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pre zistený rozpor medzi
exekučným titulom a zákonom.

Vo veci vedenej na Okresnom súde Lučenec pod sp.zn.12Er/970/2009 (5C/171/2012) sa žalobca ako
oprávnený domáhal vykonania exekúcie proti povinnej W. O. S., pričom návrh súdneho exekútora
na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie bol doručený súdu 15.10.2009. Súd rozhodol o návrhu

súdneho exekútora zamietnutím jeho návrhu na vydanie poverenia na vykonanie poverenia a
zastavenie exekúcie dňa 17.02.2010 pre zistený rozpor medzi exekučným titulom a zákonom.

Vo veci vedenej pod sp.zn.14Er/971/2009 (5C/172/2012) sa žalobca ako oprávnený domáhal vykonania
exekúcie proti povinnému V. V.., K. XX.XX.XXXX. Žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia
na vykonanie exekúcie bola súdu doručená 15.10.2009 a súd vydal poverenie na vykonanie exekúcie
27.01.2010.

Vo veci vedenej na Okresnom súde Lučenec pod sp.zn.17Er/807/2009(5C/174/2012) sa žalobca ako
oprávnený domáhal vykonania exekúcie proti povinnému Š. B. ,K. XX.XX.XXXX. Návrh súdneho
exekútora na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie došiel súdu 26.08.2009. 22.04.2010 súd
žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia zamietol.

Podľa § 5 odsek 1 zákona číslo 514/2003 Z.z. ak bolo nezákonné rozhodnutie vydané v konaní, na
ktoré sa nevzťahujú predpisy o správnom konaní, právo na náhradu škody má ten, komu nezákonným
rozhodnutím škoda vznikla.

Podľa § 6 odsek 1 citovaného zákona, ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody
spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým
bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý
rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.

Podľa § 9 odsek 1 citovaného zákona, štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť
úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone
verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených
záujmov fyzických osôb a právnických osôb; za nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup alebo
výsledok postupu Národnej rady Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 86 písm. a) a
d) Ústavy Slovenskej republiky a postup alebo výsledok postupu vlády Slovenskej republiky pri výkone
jej pôsobnosti podľa čl. 119 písm. b) Ústavy Slovenskej republiky.

Podľa § 9 odsek 2 citovaného zákona, pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu
spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej
lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať
len z výsledkov vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy,
z právoplatného rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca
sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatného
rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu
Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval, že sa
porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Podľa § 15 odsek 1 citovaného zákona, nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím,
nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste,
o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4
a 11.

Podľa § 17 odsek 1 citovaného zákona, uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis
neustanovuje inak. 1a)

Podľa § 17 odsek 2 citovaného zákona, v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva
nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo

nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné
uspokojiť ju inak.

Podľa § 17 odsek 3 citovaného zákona, výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa
určuje s prihliadnutím najmä na osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a
pracuje, na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo, na závažnosť následkov,
ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote, na závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému
v spoločenskom uplatnení.

Podľa § 41 odsek 2 písm. d účinného k 01.06.2011 ,podľa tohto zákona možno vykonať exekúcie aj na
podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských súdov a rozhodcovským komisií a zmierov nimi
schválených.

Podľa § 44 odsek 1 zákona číslo 233/1995 v znení platnom od 01.02.2002 do 31.05.2010,
exekútor, ktorému bol doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie predloží tento návrh spolu
s exekučným titulom najneskôr do 15 dní súdu (§ 45 )a požiada ho o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie.

Podľa § 44 odsek 2 citovaného zákona v znení platnom v tom istom období, súd preskúma žiadosť o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí
rozpor v žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, alebo návrhu na vykonanie exekúcie,
alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora ,aby
vykonal exekúciu. Ak súd zistí rozpor v žiadosti, alebo návrhu ,alebo exekučného titulu so zákonom,
žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu
je prípustné odvolanie.

Žalobca nedisponoval platným exekučným titulom, pretože súd po preskúmaní žiadosti súdneho
exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie zistil rozpor medzi exekučným titulom a
zákonom. Žalobca ako oprávnený nedisponoval exekučným titulom na základe ktorého by bolo možné
vydať poverenie na vykonanie exekúcie a v exekúcii ďalej riadne pokračovať.

Je potrebné zdôrazniť, že 15-dňová lehota určená v ustanovení § 44 odsek 2 cit. zákona na vydanie
poverenia na vykonanie exekúcie sa vzťahuje na prípady, keď bol súdny exekútor poverený vykonaním
exekúcie. Zo znenia citovaného zákonného ustanovenia nie je možné vyvodiť to, že táto lehota sa
vzťahuje aj na prípady, keď došlo k zamietnutiu žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia na
vykonanie exekúcie.

Z uvedeného zároveň vyplýva, že žalobcovi nemohla vzniknúť majetková škoda a nemajetková ujma
tak, ako tvrdil vo svojej žalobe.

Opäť je potrebné poukázať na ustanovenie § 9 odsek 2 zákona číslo 514/2003 Z.z. z ktorého
vyplýva, že pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v porušení povinnosti
urobiť úkon, alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote je možné vychádzať len z
výsledkov vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, z
právoplatného rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, ktorým s rozhodlo o tom, že sudca sa
dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní.

Uvedená zákonná podmienka uplatnenia akýchkoľvek nárokov spočívajúcich v nesprávnom úradnom
postupe súdu spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon, alebo vydať rozhodnutie v zákonom
stanovenej lehote nebola splnená a žalobca nepredložil súdu žiadnu listinu svedčiacu o výsledkoch
vybavenia sťažnosti na prieťahy v konaní ani právoplatné rozhodnutie vydané v disciplinárnom konaní,
že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní a
nepredložil súdu ani iné rozhodnutie označené v § 9 odsek 2 citovaného zákona.

Z týchto dôvodov súd v tomto konaní nebol oprávnený posudzovať otázku porušenia povinností urobiť
úkon, alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote.

Podľa § 101 odsek 1 O.s.p. účastníci sú povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania najmä
tým, že pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti, označia dôkazné prostriedky a že dbajú
na pokyny súdu.

Podľa § 120 odsek 1 O.s.p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd
rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako
navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

Žalobca nepreukázal vznik akejkoľvek škody na jeho strane z dôvodu, že súd nerozhodol v 15-dňovej
lehote o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Preto súd nemal
ani možnosť hodnotiť konkrétne okolnosti určujúce výšku majetkovej škody, pripadne nemajetkovej
ujmy na strane žalobcu.

Z uvedených dôvodov súd žalobu žalobcu voči žalovanej v celom rozsahu zamietol.

O náhrade trov konania súd rozhodol tak, že ich náhradu úspešnému účastníkovi konania t.j. žalovanej
nepriznal, pretože nebolo preukázané, že by jej trovy v tomto konaní vznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
Lučenec, Dr.Herza 14, 984 37 Lučenec.

Podľa § 205 ods.2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej , možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti
alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vchádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci.

Podľa § 221 ods.1 súd rozhodnutie zruší, len ak:

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo, alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát,
h) súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne
ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav,
i) sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré
bolo vydané, zanikli alebo aj také dôvody neexistovali,
j) je odvolacím súdom schválený zmier.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.