Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, June 1, 2015

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 7C/42/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8110230551
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 06. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Radačovský

ECLI: ECLI:SK:OSPP:2015:8110230551.14

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad v konaní pred samosudcom JUDr. Miroslavom Radačovským v právnej veci

navrhovateľa: G.. K. Š., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX D., M.. E. XXXX/XX, zastúpený: D. K. D. K. L.,
spol. s r.o., so sídlom XXX XX D., G. XX, proti odporcovi: 1/. C.Á. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX
D., Ú.-O. XXXX/X, zastúpený: R. &. D. advokátska kancelária, s. r. o., so sídlom XXX XX D., U.. E.. Y. XX,
2/ A. D., spol. s r.o., XXX XX H. Č.. XXX, H., IČO: XX XXX XXX, o zaplatenie 8.149,24 eur s prísl. takto

r o z h o d o l :

Odporca 1/ a odporca 2/ sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľovi sumu 8 149,24 eur
spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne z tejto sumy od 1.8.2010 do zaplatenia, ako aj uhradiť
trovy konania, ktoré pozostávajú z trov konania za zaplatený súdny poplatok vo výške 488,50 eur a z

trov právneho zastúpenia vo výške 4 776,66 eur na účet právneho zástupcu navrhovateľky, vedený v
peňažnom ústave H. a. s., číslo účtu IBAN: E. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, BIC: E., VS: XXXXXX,
a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka návrhom doručeným Okresnému súdu Prešov dňa 6.12.2010 domáhala sa vydania
rozsudku, ktorým by bol odporca jej povinný zaplatiť sumu 8 149,24 eur spolu s úrokom z omeškania vo
výške 9 % ročne od 1.8.2010 do zaplatenia, ako aj nahradiť trovy konania.
Z dôvodu miestnej príslušnosti bola vec postúpená Okresnému súdu Poprad dňa 15.3.2011.
Navrhovateľka návrh zdôvodnila tým, že bola zamestnaná v pozícii realitnej maklérky vo firme A., spol.

s r. o. na základe pracovnej zmluvy zo dňa 1.2.2008 ako aj prílohy k pracovnej zmluve zo dňa 3.1.2008
do 31.1.2009, kedy ukončila pracovný pomer dohodou. V čase, keď bola v tejto firme zamestnaná bol
konateľom spoločnosti spolu s D. L. aj odporca.
Z dôvodu, že počas trvania pracovnej zmluvy vykonala pre firmu A. D., spol. s r. o. sprostredkovateľskú
činnosť v zmysle pracovnej zmluvy a prílohy k pracovnej zmluve, mala nárok na vyplatenie provízie,
ktorá jej počas trvania pracovného pomeru vyplatená nebola.
ZtohodôvodustretlasasodporcomC.E.dňa27.7.2009atentosňouuzavreldohoduspočívajúcuvtom,

že ako s bývalou zamestnankyňou sa dohodol na vyplatení dohodnutej provízie za sprostredkovanie a
predaj bytov na Ulici A. vo výške 8 149,24 eur. Vyplatenie tejto sumy bolo dohodnuté v dvoch splátkach
domesiacajúl2010,pričomprvásplátkabolavdohodnutejsume125000Sk(4149,24eur)zdôvodu,že
išlo o obdobie pred 1.1.2009 a druhá splátka v sume 4 000 eur. Tvrdila, že odporca sa s ňou dohodol tak,
že namiesto firmy, teda jej predchádzajúceho zamestnávateľa jej tieto peniaze zaplatí a na zaplatenie
tejto peňažnej sumy mala nárok podľa predchádzajúcej dohody so zamestnávateľom.
Odporca tento nárok navrhovateľky neuznal s tým tvrdením, že nebol oprávnený konať za spoločnosť

A. spol. s r. o. a sám sa nevie vyjadriť k tomu, prečo takúto dohodu zo dňa 27.7.2009 podpísal. Tvrdil,
že on ako fyzická osoba navrhovateľke nič nedlhuje, a pokiaľ navrhovateľka má voči spoločnosti A. D.
nejaký právny nárok spočívajúci v nevyplatení finančnej odmeny mala žalovať túto spoločnosť a nie jeho
ako fyzickú osobu.Okresný súd v Poprade rozsudkom č.k. 7C/42/2011 zo dňa 4.4.2012 uložil odporcovi povinnosť zaplatiť
navrhovateľke sumu 8 149,24 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 8 149,24 eur
od 1.8.2010 do zaplatenia, ako aj povinnosť zaplatiť žalobkyni trovy konania vo výške 1 798,70 eur, a to

všetkovlehote3dníodprávoplatnostirozsudku.Okresnýsúdtaktorozhodolvpodstatenazákladetoho,
že vykonaným dokazovaním dospel k skutkovému záveru, že žalobkyňa bola zamestnaná v spoločnosti
A., spol. s r. o. vo funkcii asistenta riaditeľa, realitný maklér s dohodnutými mzdovými podmienkami v
priebehu prvých troch mesiacov 12 000 Sk, a po troch mesiacoch 15 000 Sk mesačne. V zmysle prílohy k
pracovnej zmluve mala žalobkyňa dohodnuté aj provízie až do výške 1,50 % z obratu ňou realizovaného

obchodu, maximálne 100 000 Sk z každého jedného uskutočneného obchodu, a to podľa dohodnutých
pravidiel vyplývajúcich z prílohy k pracovnej zmluve. Žalovaný bol konateľom tejto spoločnosti spolu s D.
L.. Žalobkyňa ukončila pracovný pomer dohodou k 21.1.2009. Dňa 27.7.2009 došlo k písomnej dohode
medzi žalovaným, ktorý je v tejto dohode označený ako konateľ firmy A. a žalobkyňou označenou v
tejto dohode ako bývalá zamestnankyňa na vyplatenie dohodnutej provízie za sprostredkovanie a predaj
bytov na Ulici A. spolu vo výške 8 149,24 eur. Okresný súd na základe takto zisteného skutkového stavu

dospel potom k záveru, že žalobkyni vznikla peňažná pohľadávka voči bývalému zamestnávateľovi A.
D. z titulu vykonanej práce spočívajúcej vo vyplatení provízie. Vzhľadom na tú skutočnosť Okresný súd
Poprad dospel k záveru, že 27.7.2009 nekonal ako konateľ spoločnosti a tento právny vzťah vzniknutý
na základe dohody z 27.7.2009 právne kvalifikoval podľa § 533 Občianskeho zákonníka ako pristúpenie
k záväzku z čoho vyplýva povinnosť žalovaného zaplatiť žalovanú sumu.

V dôsledku opravného prostriedku podaného žalovaným, vec prejednal Krajský súd v Prešove a
uznesením č.k. 2CoPr/18/2012-103 zo dňa 12.6.2013 zrušil rozsudok a vrátil vec súdu prvého stupňa
na ďalšie konanie. Krajský súd v tomto uznesení konštatuje, že okresný súd nepostupoval správne, keď
sa pri prejednaní veci stotožnil s právnou argumentáciou žalobkyne. Keď dohodu podpísanú účastníkmi
právne posúdil ako pristúpenie žalovaného k záväzku dlžníka, ktorým má byť bývalý zamestnávateľ

žalobkyne spoločnosť A. D. spol. s r. o. Uviedol, že žalobkyňa v konaní potvrdzovala, že spomínanú
dohodu uzatvárala so žalovaným ako fyzickou osobou. Vychádzajúc z tvrdení samotnej žalobkyne
vzhľadom na to, čo je zmyslom ustanovenia § 533 Občianskeho zákonníka, nemôže obstáť záver
súdu prvého stupňa posudzujúceho spornú dohodu ako pristúpenie žalovaného k dlhu. Predpokladom
pristúpenia ďalšieho dlžníka je existujúci záväzkoprávny vzťah medzi pôvodným dlžníkom a veriteľom.

Krajský súd konštatuje, že v prejednávanej veci nebolo zistené, žeby existovala zmluva žalobkyne a jej
pôvodného zamestnávateľa o záväzku (o existencii daného dlhu), a preto spornou dohodou žalovaný
nemal k čomu pristúpiť.
Krajský súd konštatuje, že v ďalšom konaní bude povinnosťou prvostupňového súdu vysporiadať
sa s tým, ktoré subjekty boli zmluvnými stranami v namietanej dohode zo dňa 27.7. 2009 a mal

by vychádzať z tvrdení žalobkyne, ktorá tento nárok v konaní uplatňuje. Následne bude úlohou
dokazovania realizovaného na súde prvého stupňa za účelom preukázania, že predmetná dohoda s
danými zmluvnými stranami naozaj vznikla, a že na základe jej obsahu možno žalobkyni žiadané plnenie
priznať.
Navrhovateľka podaním zo dňa 14.6.2013, doručeným súdu 17.6.2013 poukazujúcim na ustanovenie §

92 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku navrhla, aby súd pripustil do konania ako odporcu v druhom
rade spoločnosť A. D. spol. s r. o., IČO: 36 508 420, so sídlom Vydrník č. 137, Vydrník.
Okresný súd uznesením č.k. 7C/42/2011-118 zo dňa 21.8.2013, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa
11.9.2013 pripustil do konania ako odporcu v druhom rade spoločnosť A. spol. s r. o. Odporca v druhom
rade sa k návrhu na pojednávaní dňa 13.11.2013 vyjadril tak, že nikdy nebola dohoda medzi firmou

A. a navrhovateľkou o vyplatení provízie v takej sume, ako je uvedené z titulu predaja bytov. Pokiaľ by
takáto dohoda vo firme existovala, tak musela by byť riadne ošetrená formou písomnou z dôvodu aj
daňových odvodov a firma takouto dohodou nedisponuje. Uviedol ďalej, že navrhovateľka vo vzťahu k
firme neuplatnila si nároky z nevyplatenia mzdy, nikdy si právne neuplatnila plnenie z takejto dohody,
a pokiaľ by takúto dohodu mala, určite by to urobila. Odporca v prvom rade tiež uviedol, že v čase

spísania dohody účastníkmi tejto bol on ako fyzická osoba a navrhovateľka. Nebol tam ako konateľ, ani
ako fyzická osoba, ktorá pristupuje k záväzku, lebo záväzok neexistoval. Bol tam z dôvodov osobných,
a to čo podpísal bez reálneho základu bolo podpísané v tiesni.
Na pojednávaní konanom dňa 13.11.2013 navrhovateľka uviedla, že dňa 27.7.2008 jednala so
žalovaným v prvom rade a tvrdí, že existoval záväzok firmy A. a dohodu z 27.7.2008 považuje za

pristúpenie k záväzku zo strany žalovaného v prvom rade. Navrhovala žalobe vyhovieť.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, prečítaním listinných dôkazov, a to dohody
uzavretej medzi navrhovateľom a odporcom zo dňa 27.7.2009, predžalobnej výzvy zo dňa 23.9.2010,
výpisomzobchodnéhoregistraspoločnostiA.,spol.sr.o.,prečítanímpracovnejzmluvyzodňa1.2.2008,prílohy k pracovnej zmluve zo dňa 3.1.2008, dohody o skončení pracovného pomeru zo dňa 31.1.2009,
výsluchom svedkyne B.. G. R., prehlásením vlastníkov bytov na Ulici A., a to V. G., D. U. K. K. D., ako
aj ďalších vlastníkov, výpisu z listu vlastníctva č. XXXX, kat. úz. E. E. týkajúceho sa bytov na Ulici A.,

zmluvy o sprostredkovaní uzavretej medzi záujemcom F. B.T a sprostredkovateľom A. D. s. r. o. zo dňa
25.1.2008, potvrdením firmy F. a ostatnými listinnými dôkazmi a zistil nasledujúci skutkový stav.
Pokiaľ sa týka dohody uskutočnenej 27.7.2008, súd riadiac sa pokynom Krajského súdu v Prešove, kde
tento súd konštatuje, že súd prvého stupňa sa v ďalšom konaní musí vyporiadať s tým, ktoré subjekty boli
zmluvnými stranami namietanej dohody a mal by vychádzať pri tom predovšetkým z tvrdenia žalobkyne,

ktorá tento nárok v konaní uplatňuje, súd dospel k nasledujúcemu záveru. Navrhovateľka sa k tejto
dohode vyjadrila tak, že existovala dohoda s firmou A., v ktorej pracovala, spočívajúca vo vyplatení
provízie za sprostredkovanie predaja bytov na Ulici A. v sume 250 000 Sk. Situácia vo firme však bola
taká, že nebolo ani na výplaty a z toho dôvodu vtedajší konateľ firmy, žalovaný v prvom rade sa vyjadril,
aby sa s výplatou počkalo, že budú vyplatené provízie za predaj bytov na Ulici A., a keď dôjdu provízie,
tak sa vyplatí aj mzda aj provízie, na ktorých sa dohodla. Situácia bola taká, že zo strany F. došli do

firmy A. provízie za odpredaj bytov, žalovaný v prvom rade ako konateľ firmy dodržal slovo a doplatil
jej mzdu za tri mesiace. Čo sa týka dohodnutej provízie uviedol, že je potrebné vyrovnať „exekúcie“ a
že províziu firma dorovná. Z toho dôvodu došlo k dohode, kde žalovaný v prvom rade sa zaviazal do
júla 2010 vyplatiť žalovanú sumu.
Navrhovateľka poprela, aby dohoda bola spísaná pod akýmkoľvek nátlakom. Navrhovateľka ďalej

uviedla, že firma, teda žalovaný v druhom rade zrealizoval predaj bytov na základe zmluvy s firmou
F. a predaj bytov bol aj zrealizovaný. Firma F. mala vyplatiť žalovanému v druhom rade 2 000 000
Sk. Na základe tejto dohody bola poverená žalovaným v druhom rade realizáciou predaja. S firmou so
žalovaným v druhom rade bolo dohodnuté, a to ústne s jej konateľom, že dostane sumu 250 000 Sk,
pričom nešlo o percentuálne vyčíslenie, ale o vyčíslenie konkrétnej sumy. Provízie mali byť vyplatené

v roku 2008, ústna dohoda medzi ňou a žalovaným v druhom rade bola v roku 2008. Preto v dohode
je uvedené, že konateľ firmy sa dňa 27.7.2008 s ňou dohodol na vyplatení dohodnutej sumy vo výške
125 000 Sk. Dátum 27.7.2008 nie je dátumom podpísania dohody, ale konštatovaním, že k dohode o
vyplatení žalovanej sumy došlo 27.7.2008 a keďže peniaze neboli vyplatené do jedného roka, spísala sa
dohoda po jednom roku, teda 27.7.2009 s tým, že dohodnutá odmena sa jej vyplatí do júla 2010. Práve

preto tu došlo k omylu, ako keby dohoda bola spísaná 27.7.2008, ale správne k podpísaniu dohody
došlo 27.7.2009. Keďže v roku 2009 už platilo euro, tak sa potom konštatuje, že provízia v roku 2008
je vo výške 125 000 Sk, a keďže to mala dostať až v roku 2009, je tam uvedená suma 4 000 eur. Teda
spolu 250 000 Sk.
Súd na základe vyššie citovaného dospel k záveru, že k podpísaniu dohody došlo dňa 27.7.2009

tak, ako to uviedla navrhovateľka, pričom v tom čase už konala so žalovaným v prvom rade ako s
fyzickou osobou, a pokiaľ je v tejto dohode uvedené, že konateľ firmy A. C. E. sa dňa 27.7.2008
dohodol so svojou zamestnankyňou na vyplatení dohodnutej provízie za sprostredkovanie predaja bytov
na Ulici A., tak ide len o konštatovanie, lebo v tom čase bola ešte zamestnankyňou A., v čase keď
bola ešte zamestnaná u žalovaného v druhom rade k takejto dohode došlo. Tým že, dohoda bola

spísaná 27.7.2009, keď už nebola zamestnankyňou žalovaného v druhom rade je potom potrebné
konštatovať, že ide o konštatovanie žalovaného v prvom rade už ako fyzickej osoby vo vzťahu k bývalej
zamestnankyni, že dohodnutá odmena bude vyplatená do júla 2010 z čoho súd usudzuje, že išlo o
pristúpenie k záväzku žalovaného v prvom rade, k dohode zo dňa 27.7.2008, ktorej provízia v čase, keď
bola u neho zamestnaná vyplatená nebola.

Bolo nesporne preukázané, a to na základe zmluvy o sprostredkovaní medzi spoločnosťou F. B. ako
záujemcom a A. ako sprostredkovateľom, že sprostredkovateľ, t. j. žalovaný v druhom rade sa zaväzuje
vyvíjať marketingovú činnosť smerujúcu k tomu, aby pre záujemcu ako predávajúceho zabezpečil
záujemcu o kúpu bytov na Ulici A. v D., a to pokiaľ sa týka nehnuteľností bytov vedených na LV č. XXXX
k. ú. E. E.. Bolo tiež nesporne preukázané, a to z výpovedí svedkov, čestných vyhlásení, že realizáciu

odpredaja týchto bytov vykonávala navrhovateľka a bolo tiež preukázané, že spoločnosť F. B. s . r.. o.
na základe tejto zmluvy zaplatila žalovanému v druhom rade dňa 25.1.2008 sumu 56 051,48 eur.
Súd na základe vyššie citovaných dôkazov dospel k záveru, že nebolo sporné medzi účastníkmi
konania to, že v zmysle vyššie citovanej zmluvy o sprostredkovaní vykonával žalovaný v druhom rade
prostredníctvom svojej zamestnankyne sprostredkovateľskú činnosť, teda odpredaj bytov na Ulici A., za

ktoré firma F. zaplatila vyššie citovanú sumu.
Spornou medzi účastníkmi konania, a predovšetkým medzi navrhovateľkou a žalovaným v prvom rade
bolo to, či takúto činnosť navrhovateľka vykonávala v rámci svojej pracovnej náplne tak, ako to tvrdížalovaný v prvom rade alebo išlo o osobitnú dohodu uzavretú medzi žalovaným v druhom rade a
navrhovateľkou, kde bola osobitne dojednaná za vykonanú činnosť odmena vo výške žalovanej sumy.
Nebolo tiež sporné medzi účastníkmi konania, že došlo k podpísaniu dohody zo dňa 27.7.2009 o

vyplatení provízie za sprostredkovanie a predaj bytov na Ulici A.. Navrhovateľka a žalovaný v prvom
rade uviedli, že túto dohodu podpísali. Súd neuveril tvrdeniu žalovaného v prvom rade, že túto dohodu
podpísal pod akýmsi nátlakom.
Pokiaľ by súd mal hodnotiť dôkazy logickým spôsobom a logickým spôsobom ich aj hodnotí a
uveril by tvrdeniu žalovaného v prvom rade, že žiadna dohoda v čase, keď bola navrhovateľka

zamestnaná u žalovaného v druhom rade o vyplatení provízie za sprostredkovanie predaja bytov na
Ulici A. neexistovala, potom bolo by nelogické predpokladať, aby sa pri stretnutí dňa 27.7.2009 boli
navrhovateľka a žalovaný v prvom rade vôbec o nejakej odmene za predaj bytov rozprávali.
Pokiaľ by súd prijal argumentáciu žalovaného v prvom a druhom rade, musel by potom dospieť k záveru,
že navrhovateľka si jednoducho potom, ako ukončila pracovný pomeru u žalovaného v druhom rade
„vymyslela“, že jej bola zamestnávateľom sľúbená na základe dohody odmena za predaj bytov a pod

neidentifikovateľným nátlakom prinútila žalovaného v prvom rade podpísať dohodu zo dňa 27.7.2009.
Súdjepresvedčený,žektakejtodohodevčase,keďbolažalobkyňazamestnanáužalovanéhovdruhom
rade skutočne došlo. Neskôr z dôvodov finančných problémov firmy k realizácii odmeny v prospech
navrhovateľky nedošlo, a práve preto sa uskutočnilo stretnutie dňa 27.7.2009, kde žalovaný v prvom
rade sa zaviazal do júla 2010 v zmysle dohody zo dňa 27.7.2008 zaplatiť dohodnutú províziu v sume

8149,24 eur.
Pokiaľ teda súd dospel k záveru, že žalovaný v druhom rade uzavrel dohodu s navrhovateľkou o
vyplatení dohodnutej provízie za sprostredkovanie a predaj bytov na Ulici A. v sume 8 149,24 eur, teda
125 000 Sk + 4 000 eur a pokiaľ bolo preukázané, že do skončenia pracovného pomeru navrhovateľky
u žalovaného v druhom rade, t. j. do 31.1.2009 jej táto suma nebola vyplatená, tak potom dohodu zo

dňa 27.7.2009 medzi žalovaným v prvom rade a navrhovateľkou je potrebné považovať za pristúpenie
k záväzku.
Podľa § 533 Občianskeho zákonníka, kto bez súhlasu dlžníka dohodne písomne s veriteľom, že splní za
dlžníka jeho peňažný záväzok stáva sa dlžníkom popri pôvodnom dlžníkovi a obaja dlžníci sú zaviazaní
spoločne a nerozdielne. Predpokladom pristúpenia k záväzku je písomná dohoda medzi veriteľom a

pristupujúcimdlžníkom,pričompôvodnýdlžníkniejeúčastníkomtakejtodohodyajehosúhlassdohodou
sa nevyžaduje. Pristúpením k záväzku dochádza k zmene záväzku v subjektoch záväzkovoprávneho
stavu, keď počet dlžníkov sa rozširuje. Právnym dôsledkom pristúpenia k záväzku je, že nový dlžník je
veriteľovi zaviazaný spoločne a nerozdielne s pôvodným dlžníkom. S plnením záväzku s ktorýmkoľvek
z dlžníkov dochádza k zániku pôvodného záväzkoprávneho vzťahu a dlžník, ktorý sám plnil má voči

ostatným spoludlžníkom právo regresu v zmysle § 511 ods. 3 Občianskeho zákonníka.
Predpokladom pristúpenia ďalšieho dlžníka je existujúci záväzkoprávny vzťah medzi pôvodným
dlžníkom a veriteľom
Súd dospel k záveru, že bola preukázaná existencia záväzkoprávneho vzťahu medzi pôvodným
dlžníkom, t. j. žalovaným v druhom rade a navrhovateľkou. V konečnom dôsledku je to zrejmé aj z

dohody zo dňa 27.7.2009 (č.l. 5), kde sa konštatuje, že dňa 27.7.2008 bolo dohodnuté s navrhovateľkou
vyplatenie dohodnutej provízie za predaj bytov na Ulici A. v žalovanej sume.
Vzhľadom na vyššie citované súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku a zaviazal
žalovaných v prvom a druhom rade spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľke sumu 8 149,24 eur
s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy

8 149,24 eur od 1.8.2010 do zaplatenia v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Pokiaľ sa týka úroku z omeškania v zmysle § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh
riadne a včas neplní, je v omeškaní.
V zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení aj úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný

platiť poplatok z omeškania.; výšku úroku z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis. V zmysle dohody zo dňa 27.7.2009 bolo povinnosťou splniť dlh do mesiaca júl 2010, a teda do
omeškania s plnením peňažného dlhu sa žalovaní dostali počnúc dňom 1.8.2010.
Pri úvahe, či do omeškania sa žalovaný v druhom rade nedostal po tom, ako bola vyplatená provízia
zo strany F., s. r. o. tak ako to bolo dohodnuté s vtedy ešte so žalovanou ako zamestnankyňou, súd sa

tým nezaoberal, lebo navrhovateľ navrhol priznať úrok z omeškania počnúc dňom 1.8.2010, teda tak
ako vyplýva z dohody zo dňa 27.7.2009.
Výška úrokov z omeškania je stanovená v zmysle úrokovej sadzby ECB povýšený o 8 percentuálnych
bodov, čo v konkrétnom prípade predstavuje úrok vo výške 9 % ročne.O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, pretože navrhovateľ
mal v konaní plný úspech. Súd priznal navrhovateľovi náhradu trov konania spolu vo výške 5 265,16
eur pozostávajúcich zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 448,50 eur a trov právneho zastúpenia

vo výške 4776,66 eur, ktoré spočívajú v náhrade trov konania pred súdom prvého stupňa. Tieto trovy
konania tvoria poskytnuté úkony právnych služieb: prevzatie a príprava zastúpenia zo dňa 23.9.2010,
písomné podanie vo veci samej - predžalobná výzva zo dňa 23.9.2010, písomné podanie vo veci samej
- návrh na vydanie platobného rozkazu zo dňa 6.12.2010, písomné podanie vo veci samej - vyjadrenie
k odporu zo dňa 7.3.2011, zastúpenie na pojednávaní dňa 9.3.2012, zastúpenie na pojednávaní dňa

4.4.2012; každý úkon po 237,34 eur + režijný paušál = 3 x 7,21eur + 7,41 eur + 2 x 7,63 = 44,30 eur +
cestovné výdavky: Dňa 9.3.2012 cestovné Prešov - Poprad a späť pre motorové vozidlo U. G. pri cene
PHM 1,532 eur a priemernej spotrebe 12,30 l/100 km - podľa TP vozidla a cestnej vzdialenosti 82 km
pre jednu cestu 0,183+ (0,01 x 12,3 x 1,532 eur) x 82 km x 2 = 60,91 eur; Dňa 4.4.2012 cestovné Prešov
- Poprad a späť pre motorové vozidlo U. G. pri cene PHM 1,571 eur a priemernej spotrebe 12,30l/100
km - podľa TP vozidla a cestnej vzdialenosti 82 km pre jednu cestu - 0,183 + (0,01 x 12,3 x 1,571 eur)

x 82 km x 2 = 61,70 eur. + Náhrada za stratu času: Dňa 9.3.2012 - Prešov - Poprad a späť á 12,71
eur - 1 polhod. x 6 = 76,26 eur; Dňa 4.4.2012 - Prešov - Poprad a späť á 12,71 eur - 1 polhod. x 6 =
76,26 eur + 20 % DPH.
Ďalej trovy právneho zastúpenia tvoria trovy odvolacieho konania spolu vo výške 293,36 eur za
poskytnuté právne služby spolu vo výške 237,34 eur: dňa 12.7.2012 - písomné podanie vo veci samej -

vyjadrenie k odvolaniu + režijný paušál 7,63 eur + 20 % DPH a trovy konania pred súdom prvého stupňa
po zrušení rozsudku odvolacím súdom, spolu vo výške 2 391,48 eur, ktoré tvoria poskytnuté úkony
právnych služieb: 14.6.2013 písomné podanie vo veci samej - návrh na pripustenie vstupu účastníka
konanianastraneodporcuvdruhomrade;13.11.2013-zastúpenienapojednávaní;5.5.2014zastúpenie
na pojednávaní; 3.10.2014 zastúpenie na pojednávaní; 3.11.2014 písomné podanie vo veci samej -

vyjadrenieksprostredkovateľskejzmluve;1.6.2015- zastúpenienapojednávaní-každýúkonpo237,34
eur + režijný paušál 2 x 7,81 eur + 3 x 8,04 eur + 8,39 eur = 48,13 eur + cestovné výdavky: Dňa
13.11.2013 cestovné Prešov - Poprad a späť pre motorové vozidlo G. R. I. XXX pri cene PHM 1,363
eur a priemernej spotrebe 9,0 l/100 km - podľa TP vozidla a cestnej vzdialenosti 82 km pre jednu cestu
0,183 + (0,01 x 9,0 x 1,363 eur) x 82 km x 2 = 50,13 eur; Dňa 5.5.2014 cestovné Prešov - Poprad a späť

pre motorové vozidlo G. R. I. XXX pri cene PHM 1,360 eur a priemernej spotrebe 9,0 l/100 km - podľa
TP vozidla a cestnej vzdialenosti 82 km pre jednu cestu 0,183 + (0,01 x 9,0 x 1,360 eur) x 82 km x 2 =
50,09 eur; Dňa 3.10.2014 cestovné Prešov - Poprad a späť pre motorové vozidlo G. R. I. XXX pri cene
PHM 1,333 eur a priemernej spotrebe 9,0 l/100 km - podľa TP vozidla a cestnej vzdialenosti 82 km pre
jednu cestu 0,183 + (0,01 x 9,0 x 1,333 eur) x 82 km x 2 = 49,69 eur; Dňa 1.6.2015 cestovné Prešov

- Poprad a späť pre motorové vozidlo G. R. I. XXX pri cene PHM 1,224 eur a priemernej spotrebe 9,0
l/100 km - podľa TP vozidla a cestnej vzdialenosti 82 km pre jednu cestu 0,183 + (0,01 x 9,0 x 1,224 eur)
x 82 km x 2 = 48,08 eur + Náhrada za stratu času: Dňa 13.11.2013 - Prešov - Poprad a späť á 13,01 eur
- 1 polhod. x 6 = 78,06 eur; Dňa 5.5.2014 - Prešov - Poprad a späť á 13,40 eur - 1 polhod. x 6 = 80,40
eur; Dňa 3.10.2014 - Prešov - Poprad a späť á 13,40 eur - 1 polhod. x 6 = 80,40 eur; Dňa 1.6.2015 -

Prešov - Poprad a späť á 13,98 eur - 1 polhod. x 6 = 83,88 eur + 20 % DPH.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia
rozsudku na tunajšom súde.
Vodvolanísamápoprivšeobecnýchnáležitostiach(§42ods.3) Občianskehosúdneho poriadkuuviesť,

proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a)f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.