Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, December 8, 2016

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 19Co/325/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3114211401
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 12. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beáta Čupková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3114211401.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Beáty Čupkovej a sudcov JUDr.
Viery Škultétyovej a JUDr. Aleny Záhumenskej v právnej veci žalobcu A., právne zastúpeného I. proti
žalovaným 1) X. a 2) V., t.č. na neznámom mieste, zastúpenému opatrovníčkou P., do 30.06.2016 za
účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaných 1) a 2) B., právne zastúpeného U., o zaplatenie
7.249,76 Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín, č.k.

20C/172/2014-111 zo dňa 11. mája 2016, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku o povinnosti žalobcu zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi na
strane žalovaných (R.) náhradu trov konania v sume 490,76 Eur p o t v r d z u j e .

Žalovaní a R. majú voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zastavil konanie, nepriznal náhradu trov konania
žalovaným 1) a 2), uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi na strane
žalovaných náhradu trov konania pozostávajúcu z trov právneho zastúpenia v sume 490,76 Eur, na účet
právnehozástupcuvedľajšiehoúčastníkaasúčasnerozhodolovrátenísúdnehopoplatkuvsume427,80
Eur žalobcovi. V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou domáhal zaplatenia
sumy 7.249,76 Eur s prísl. titulom neuhradeného zostatku úveru. Pred začatím pojednávania žalobca

vzal žalobný návrh späť v celom rozsahu, v dôsledku čoho súd konanie podľa § 96 ods. 1 O.s.p. v
celom rozsahu zastavil. Žalobca vzal žalobný návrh späť, procesne zavinil zastavenie konania a podľa
§ 146 ods. 2 veta prvá O.s.p. mu vznikla povinnosť nahradiť trovy konania protistrane. Žalovaní 1), 2)
náhradu trov konania neuplatnili. Vedľajší účastník uplatnil náhradu trov právneho zastúpenia vo výške
1.401,68 Eur za 4 úkony právnej služby - prevzatie veci a príprava zastúpenia 2014 (návrh s
prílohami bol mu doručený 17.10.2014), podanie písomných vyjadrení k návrhu na súd zo

dňa 11.11.2014, 20.01.2015, 11.03.2015. Súd prvej inštancie sa nestotožnil s tvrdením žalobcu, že trovy
vedľajšieho účastníka nie sú trovami účelne vynaloženými na bránenie práva. Z odôvodnení rozhodnutí
iných súdov, na ktoré poukázal žalobca, nie je možné uzavrieť, že by vedľajší účastník nemal právo zvoliť
si v konaní na jeho zastupovanie advokáta, keďže vedľajší účastník má v konaní podľa § 93 ods. 4 O.s.p.
rovnaké procesné práva a povinnosti ako účastník, vrátane práva dať sa zastúpiť v konaní právnym
zástupcom; vyplýva z nich to, že súd má skúmať účelnosť trov vedľajšieho účastníka. Konštatoval, že

právny zástupca vedľajšieho účastníka po doručení žaloby podal vo veci písomné vyjadrenie, v ktorom
sa venoval konkrétnym skutkovým okolnostiam uplatneného nároku, uviedol dôvody, pre ktoré nemožno
žalobe vyhovieť, vzniesol námietku premlčania uplatneného práva, ktorú riadne zdôvodnil, pričom
poukázal aj na príslušné ustanovenia právnych predpisov. Obranu vedľajšieho účastníka súd považoval
za spôsobilú privodiť žalovaným úspech v konaní. Mal za to že úkony právnej služby (prevzatie veci a
príprava zastúpenia, podanie písomného vyjadrenia k veci zo dňa 11.11.2014) boli potrebné pre účelné

bránenie práv žalovaných, ktorých v konaní podporoval vedľajší účastník. Žalobcovi tak uložil povinnosťzaplatiť vedľajšiemu účastníkovi trovy právneho zastúpenia vo výške 490,76 Eur, do rúk právneho
zástupcu vedľajšieho účastníka na strane žalovaných podľa § 149 ods. 1 O.s.p.

2. Proti uvedenému uzneseniu, v časti o povinnosti žalobcu zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi náhradu
trov konania, podal včas odvolanie žalobca. Navrhol, aby odvolací súd zmenil výrok o trovách tak, že
vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania neprizná. Právne zastúpenie vedľajšieho účastníka v
predmetnom konaní považoval za nadbytočné, účelové a nehospodárne. V danom prípade nemožno
hovoriť o trovách účelne vynaložených na uplatnenie alebo bránenie práva. Podľa jeho názoru

trovy právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka neboli vynaložené účelne, a preto ich nemožno
priznať, keď vedľajší účastník poskytuje procesné podania nadbytočne, opakuje rovnaké vyjadrenia
bez uvedenia nových, procesne významných skutočností a automaticky uplatňuje nedôvodnú námietku
premlčania. Poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 7MCdo/15/2014,
6MCdo/5/2013 a dôvodil, že združenie na ochranu spotrebiteľa musí byť samé z podstaty svojej
existencie schopné poskytnúť právnu pomoc pri súdnych konaniach v spotrebiteľských veciach,

keďže jeho účelom je kolektívna ochrana spotrebiteľov a zastupovanie spotrebiteľov v občianskom
súdnom konaní. Reálne musí disponovať zodpovedajúcou materiálnou, ako aj personálnou základňou,
minimálne v rozsahu zabezpečenia možnosti vykonávania základných proklamovaných cieľov. Žalobca
zdôraznil, že združenie na ochranu spotrebiteľa ako vedľajší účastník vstupuje do množstva konaní bez
ohľadu na stav konania a vôľu žalovaného, žiada o zasielanie žaloby a navrhuje priznanie trov,

pričom nemá žiadnu vedomosť o prejednávanom prípade a len z označenia účastníkov
usudzuje, že ide o spotrebiteľskú vec. Paušálny vstup združenia, zastúpeného advokátom, do konaní,
v ktorých pre vstup nebol žiaden dôvod, iba zbytočne navyšuje trovy konania a navodzuje dojem, že
jeho cieľom je získanie finančných prostriedkov v podobe náhrady trov právneho zastúpenia. Zároveň
zastával názor, že v predmetnej veci existovali dôvody hodné osobitného zreteľa podľa § 150 O.s.p,

spočívajúce v tom, že vedľajší účastník vstúpil do konania na strane žalovaného za účelom
ochrany jeho práv z vlastnej iniciatívy, tomu však bol súdom ustanovený opatrovník ktorý disponuje
rovnakými oprávneniami ako účastník konania, a preto nebolo potrebné, aby ochraňoval jeho záujmy
aj vedľajší účastník.

3. Žalovaní sa k odvolaniu nevyjadrili.

4. Občianske združenie B. (do 30.06.2016 v postavení vedľajšieho účastníka) v písomnom
vyjadrení žiadalo uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti ako vecne správne potvrdiť,
vzhľadom na to, že trovy právneho zastúpenia boli účelne vynaložené a dostatočne preukázané.

5. Po vydaní rozhodnutia súdu prvej inštancie a podaní odvolania žalobcom, pred predložením
veci na rozhodnutie o odvolaní krajskému súdu, došlo k zmene právnej úpravy sporového konania, keď
dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“),
ktorý okrem iného zrušil zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (O.s.p.), podľa ktorého súd

prvej inštancie rozhodol o trovách konania v predmetnom spore. V prechodných ustanoveniach (§ 470
ods. 1, ods. 2) CSP stanovil, že ak neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti, avšak s tým, že právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo
dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. V zmysle tohto ustanovenia odvolací
súd posudzoval otázku dôvodov na priznanie, nepriznanie, alebo krátenie trov konania (vrátane otázky

účelnosti vynaložených trov) podľa ustanovení O.s.p. účinných v čase vydania rozhodnutia súdu prvej
inštancie. Procesne postupoval odvolací súd už podľa nových procesných ustanovení CSP.

6.Výroky,ktorýmibolokonaniezastavené,žalovaným1),2)nebolapriznanánáhradatrovkonaniaabolo
rozhodnutéovrátenísúdnehopoplatkužalobcovi,neboliodvolanímnapadnuté,nadobudliprávoplatnosť

a odvolací súd ich nepreskúmaval (§ 367 ods. 2, 3 O.s.p.).

7. Krajský súd v Trenčíne, ako súd odvolací, preskúmal vec podľa § 379 a § 380 CSP v napadnutej
časti bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a dospel k záveru, že
napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť, nakoľko je vo

výroku vecne správne.8. V danom prípade v súvislosti s preskúmavaným výrokom o trovách konania niet pochýb o tom, že
žalobca procesne zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, preto mu v zmysle ust. § 146 ods. 2 veta prvá
O.s.p. (v znení do 30.06.2016) vznikla povinnosť nahradiť trovy konania vedľajšiemu účastníkovi.

9. Súd prvej inštancie sa, vzhľadom na námietku žalobcu, zaoberal účelnosťou trov právneho zastúpenia
a dospel k záveru, že obrana vedľajšieho účastníka bola spôsobilá privodiť žalovaným úspech v
konaní. Uviedol, že právny zástupca vedľajšieho účastníka po doručení žaloby sa s
vecou oboznámil a podal písomné vyjadrenie k žalobe, v ktorom sa venoval konkrétnym skutkovým

okolnostiamuplatnenéhonároku,uviedoldôvody,prektorénemožnožalobevyhovieť,vzniesolnámietku
premlčania uplatneného práva, ktorú riadne zdôvodnil a poukázal aj na príslušné ustanovenia právnych
predpisov. Dospel preto k záveru, že dva úkony právnej služby (prevzatie veci a príprava zastúpenia
a podanie písomného vyjadrenia k veci) boli potrebné na účelné bránenie práv žalovaných, ktorých
v konaní vedľajší účastník podporoval. Podľa názoru odvolacieho súdu vyššie uvedený právny záver
súdu prvej inštancie je správny. Pre všetky prípady rozhodovania súdu o náhrade trov konania podľa

Občianskeho súdneho poriadku, ako aj podľa Civilného sporového poriadku, účinného od 01.07.2016,
platí zásada, podľa ktorej môže byť strane sporu priznaná náhrada len tých trov, ktoré boli potrebné na
účelné uplatňovanie alebo bránenie práva (teda nie všetky náklady, majúce povahu trov konania). Pojem
„účelnosť“ bol súdnou praxou definovaný ako určitá poistka pred hradením nákladov nesúvisiacich
s konaním, resp. pred nákladmi nadbytočnými, či nadmernými. Zásada účelnosti trov potrebných

na uplatnenie alebo bránenie práva je vyvoditeľná zo všeobecných zásad efektivity a spravodlivosti
občianskeho súdneho konania ako celku a z ústavno-právneho princípu proporcionality, chrániaceho
primeranosť ako hodnotu právneho štátu. Primeranosť súvisí s rozumnosťou v práve, ktorá je chápaná
ako vyhľadávanie praktickej rovnováhy v rámci aplikácie práva.

10. Z obsahu spisu je zrejmé, že vedľajší účastník, zastúpený advokátom, vstúpil do
konania na základe oznámenia o vstupe vedľajšieho účastníka do konania. Vo veci podal kvalifikované
vyjadrenie,ktoréobsahujeskutkovúaprávnuargumentáciu,týkajúcusauplatnenéhožalobnéhonároku,
preto pokiaľ súd prvej inštancie priznal vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov za zastúpenie, nejaví sa
takéto rozhodnutie ako odporujúce rozumnosti a nie je zneužitím práva na právnu ochranu, ako sa

mylne žalobca v podanom odvolaní domnieva. Vedľajší účastník vstúpil do konania za účelom ochrany
a podpory práv žalovaných s tým, že v čase oznámenia o vstupe vedľajšieho účastníka do konania
súhlas žalovaných na vstup vedľajšieho účastníka do konania nebol vyžadovaný (§ 93 ods. 3 v znení do
31.12.2014). Nie je preto právne relevantné, že žalovaný v 2. rade bol v konaní zastúpený opatrovníčkou
podľa § 29 ods. 2 O.s.p. Súhlas žalovaného, ani súhlas opatrovníka žalovaného, sa v čase vstupu

vedľajšieho účastníka do konania totiž nevyžadoval. Pokiaľ teda vedľajší účastník vstúpil do konania na
stranežalovaného1)a2)zvlastnejiniciatívy,niejetentopostupvedľajšiehoúčastníkadôvodomhodným
osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov konania v zmysle § 150 O.s.p., resp. § 257 CSP.

11.Knámietkežalobcu,žezdruženienaochranuspotrebiteľamusíbyťsamézpodstatysvojejexistencie

schopné poskytnúť právnu pomoc pri súdnych konaniach v spotrebiteľských veciach, odvolací súd
uvádza, že tak ako žalobca, tak aj každý iný účastník súdneho konania (strana sporu), má právo nechať
sa zastúpiť právnym zástupcom, pričom toto právo, garantované Ústavou Slovenskej republiky, môže
využiť za podmienok, ktoré v danom prípade bližšie upravuje Civilný sporový poriadok. Skutočnosť,
že strana sporu je sama dostatočne právne kvalifikovaná na zastupovanie, nie je dôvodom na to, aby

sa takejto strane sporu nepriznali trovy právneho zastúpenia. V danom prípade žalobcom namietaná
skutočnosť, že predmetom činnosti vedľajšieho účastníka je ochrana práv spotrebiteľov, preto by mal
byť dostatočne odborne a personálne vybavený na realizáciu tejto činnosti, sama osebe neznamená,
že takýto subjekt nemá právo na právne zastúpenie.

12. Z uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti potvrdil ako
vecne správne.

13. Žalovaní a občianske združenie B. boli v odvolacom konaní úspešní, preto v rozsahu 100 % majú
nárok na náhradu trov odvolacieho konania (§ 255 ods. 1, § 262 ods. 1 a § 396 ods. 1 CSP).

14. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu jednomyseľne.Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).