Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, June 29, 2017

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 19Co/134/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3812203279
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 06. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Škultétyová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3812203279.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Škultétyovej a sudcov
JUDr. Beáty Čupkovej a JUDr. Radoslava Svitanu, PhD. v spore žalobcu N. zastúpeného E. proti
žalovaným 1) M. , 2) M. obaja zastúpení B. do 30.06.2016 za účasti vedľajšieho účastníka na strane
žalovaných J., zastúpenému B. o zaplatenie 4.311,25 Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 22. decembra 2015, č.k. 9C/25/2012-289, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovaní 1), 2) a J. m a j ú n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie svojim (v poradí druhým) rozsudkom zamietol žalobu, ktorou sa žalobca proti
žalovaným 1), 2) domáhal zaplatenia 4.311,25 Eur titulom zmluvného plnenia, ktoré vyplývalo zo zmluvy
o splátkovom úvere, uzavretej medzi jeho právnym predchodcom a žalovanými 1), 2). Súčasne vyslovil,
že o trovách rozhodne do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že A. A., Q. (právny predchodca
žalobcu) a žalovaní 1), 2) uzavreli dňa 14.03.2003 Zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXXX,
predmetomktorejboloposkytnutieúveruvovýške100.000Sksúrokovousadzbou9,8%p.a.,pričomboli
dohodnuté splátky 1.460 Sk, splatné k 20-temu dňu v mesiaci. Splatnosť prvej splátky bola 20.04.2003,
konečná splatnosť úveru 20.01.2012. Ročná percentuálna miera nákladov bola dohodnutá 11,71%.

Prílohou tejto zmluvy sú Všeobecné obchodné podmienky, podľa ktorých podľa bodu 7.6.1, ak dôjde k
porušeniu akejkoľvek zmluvnej povinnosti alebo zmluvného dojednania zo strany klienta a alebo a.) ak
je klient v omeškaní so splatením jednej splátky istiny alebo úrokov, ktoré trvá viac ako 10 dní alebo
ak je klient v omeškaní so splatením poplatkov spojených s úverom, ktoré trvá viac ako
10 dní, banka je oprávnená a.) vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru, t.j. požiadať splatenie pohľadávky
zo zmluvy o úvere a klient je povinný splatiť pohľadávku zo zmluvy o úvere v lehote, ktorú banka určí
v oznámení o mimoriadnej splatnosti, b.) vypovedať zmluvu o úvere alebo od nej odstúpiť, účinnosť

výpovede banky nastáva okamžite bez výpovednej lehoty dňom jej doručenia klientovi. Odstúpením od
zmluvy o úvere nezaniká záväzok klienta splatiť pohľadávku a to vrátane jej príslušenstva. Odstúpením
od zmluvy o úvere nezanikajú ani zabezpečovacie zmluvy, uzatvorené medzi bankou a klientom, resp.
treťou osobou. Z Oznámenia A. zo dňa 20.11.2009 vyplynulo, že oznámili žalovaným 1), 2) postúpenie
pohľadávky podľa § 526 Zákona č. 40/1964 Z.z. a síce, pohľadávky spotrebného úveru č. XXXXXXXXX
spoločnosti N. išlo o pohľadávku vo výške 4.371,25 Eur s príslušenstvom. Tieto skutočnosti vyplývajú

aj zo zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej medzi A. a spoločnosťou N.. Podľa prílohy č. 1 k tejto
zmluve o postúpení pohľadávok zo dňa 04.11.2009 je špecifikovaná táto pohľadávka žalovaného 1) ako
pohľadávka so zostatkom k uvedenému dňu 4.371,25 Eur pozostávajúca zo sumy 3.969,55 Eur a úroku401,70 Eur, počet dní omeškania 1415 dní, výška omeškanej splátky je uvedená suma 2.210,21 Eur.
Ako spoludlžníčka je uvedená žalovaná 2).

3.Žalobcasvojnárokpreukazovalpredloženímzmluvyosplátkovomúverezodňa14.03.2003,uzavretej
medzi jeho právnym predchodcom a žalovanými 1), 2) a zo zmluvy o postúpení pohľadávok,
uzavretej medzi A. a žalobcom zo dňa 04.11.2009, pričom výslovne oznámil, že veriteľ od zmluvy o
úvere neodstúpil a došlo k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru dňa 11.01.2012 (č.l.
83). A. na výzvu súdu prvej inštancie oznámila 15.07.2015, že k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti

medzi ňou a žalovanými ako dlžníkmi nedošlo. Zástupca vedľajšieho účastníka podaním zo 17.07.2015
namietal neplatnosť postúpenia pohľadávky s poukazom na § 92 ods. 8 O.s.p. s tým, že žalobca nie je
v konaní aktívne legitimovaný. Súd prvej inštancie vyzval žalobcu na preukázanie výzvy podľa § 92 ods.
8 Zákona o bankách. Podaním z 13.08.2015 doručeným 19.08.2015 zástupca žalobcu dôvodil, že § 92
ods. 8 Zákona 483/2001 o bankách umožňuje postúpiť pohľadávku zodpovedajúcu nesplácanému dlhu,
pričom doručenie písomnej výzvy podľa § 92 ods. 8 cit. zákona nie je podmienkou platného postúpenia

pohľadávky.

4. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že v zmysle ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách môže byť
spôsobilým predmetom postúpenia pohľadávky zo strany banky len pohľadávka alebo časť pohľadávky,
ktoré sú už splatnými. Vyplýva to napokon aj z prvej časti druhej vety § 92 ods. 8 zákona o bankách:

„Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť (rozumej postúpenie pohľadávky),
ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný
peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; ...“ Z dôvodovej správy k zákonu o
bankách k § 92 vyplýva: „V odseku 7 sa upravuje možnosť použiť inštitút postúpenia svojej
pohľadávky zodpovedajúcej nesplácanému dlhu, a to aj osobe, ktorá nie je bankou.“ (pozn. pôvodný

odsek 7 sa stal odsekom 8 po novelizácii zákonom č. 552/2008 Z.z.). Vyslovil názor, že zákonodarca
mal na mysli oprávnenie banky postúpiť časť peňažného záväzku, s ktorým je dlžník aktuálne po
stanovenú dobu napriek písomnej výzve banky v omeškaní. Tento záver vyplýva z gramatického,
ale aj logického výkladu znenia citovaného ustanovenia, pretože zákonodarca zdôrazňuje peňažný
záväzok klienta banky alebo časť peňažného záväzku, s ktorým je dlžník v omeškaní.

Pod formuláciou „pohľadávka zodpovedajúca tomuto peňažnému záväzku“ treba rozumieť nesplácaný
zročný dlh. Pripustením argumentácie žalobcu, že banka je oprávnená postúpiť celý úver po uplynutí
90 dní s omeškania dlžníka splácať zročné splátky by bolo nevyhnutné dospieť k záveru, že banka
takýmto spôsobom môže postúpiť akýkoľvek „živý“ úver po uplynutí relatívne krátkej doby v porovnaní s
dobou, na ktorú sa úverové vzťahy bežne uzatvárajú (v prejednávanom prípade bolo poskytnutie úveru

dohodnuté na 10 rokov) na akýkoľvek subjekt, ktorého činnosť nespadá v zmysle zákona o bankách pod
dohľad G., čo by bolo v rozpore s účelom zákona o bankách a viedlo by k vytvoreniu právne neúnosného
stavu, kedy by sa spotrebitelia vstupujúci do zmluvného vzťahu s bankou neočakávane ocitli v zmluvnom
vzťahu s iným - nebankovým subjektom. Tento postup by taktiež mohol byť v rozpore s požiadavkou
vynakladania náležitej odbornej starostlivosti, ktorá je od dodávateľa vyžadovaná v súlade so smernicou

o nekalých obchodných praktikách.

5. Súd prvej inštancie nespochybnil právo banky postúpiť aj pohľadávku z celého úverového vzťahu.
Pre takýto postup banky je však nevyhnutné pristúpiť v súlade so zákonom a obchodnými podmienkami
k vyhláseniu predčasnej mimoriadnej splatnosti celého úveru. Vyhlásiť predčasnú splatnosť bankového

úveru je však výlučným oprávnením banky, pričom toto oprávnenie môže banka realizovať ešte pred
postúpením pohľadávky. Ak mala byť predmetom postúpenej pohľadávky suma 4.371,25 Eur, potom je
zrejmé, že pôvodný veriteľ A. ako banka postúpil zmluvou zo dňa 04.11.2009 nebankovej inštitúcii aj
splátky nezročné, pričom k ich predčasnej splatnosti nedošlo, čo A. deklarovala. Predmetom Zmluvy o
postúpení pohľadávok zo dňa 04.11.2009 bola neexistujúca pohľadávka, preto táto cesia je absolútne

neplatnou. Námietku nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu preto súd prvej inštancie považoval
za dôvodnú. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách, o trovách konania
rozhodol s poukazom na ust. § 151 ods. 3 O.s.p.

6. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca a domáhal sa, aby

odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že jeho žalobe vyhovie, uplatnil si náhradu trov
konania.Zozneniaust.§92ods.8 zákonaobankáchnevyplýva,žepredmetompostúpeniamôžebyťiba
pohľadávkaalebojejčasť,ktorájeužsplatná.Malzato,žecit.zákonnéustanoveniejepotrebnévykladať
tak, že pokiaľ je dlžník v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku, môže bankapostúpiť pohľadávku zodpovedajúcu celej výške peňažného záväzku, nie len časť, s ktorou je dlžník v
omeškaní. Pokiaľ by predmetné ustanovenie malo na mysli postúpenie len časti peňažného záväzku,
s ktorou je dlžník v omeškaní, bolo by to v predmetnom ustanovení výslovne uvedené. Uvedený názor

vyplýva aj z logického znenia daného ustanovenia, inak by nebolo formulované v tom zmysle, že ak je
klient v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku, ale bolo by formulované v tom
zmysle, že časť peňažného záväzku, s ktorou je dlžník v omeškaní, môže byť predmetom postúpenia.
Poukázal na rozhodnutia iných krajských súdov a uzavrel, že banka môže postúpiť peňažný záväzok
ako celok vrátane jeho príslušenstva. Ďalej uviedol, že ustanovenie § 92 ods. 8 zákona o bankách

nemožno spájať s aktívnou legitimáciou žalobcu ako postupníka pohľadávky. Účelom predmetného
ustanovenia je úprava výnimiek z bankového tajomstva a nehovorí o podmienkach platnosti postúpenia
pohľadávok. Zo zákona nevyplýva, že by podmienky, uvedené v predmetnom ustanovení, podmieňovali
platnosť právneho úkonu postúpenia pohľadávky. Táto norma nezakladá občianskoprávnu povinnosť
vo vzťahu ku klientovi banky, ale administratívnu zodpovednosť postihnuteľnú G.. Doručenie písomnej
výzvy banky dlžníkovi v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách nie je podmienkou pre platné postúpenie

pohľadávky. To znamená, že ak banka pred postúpením pohľadávky písomne nevyzvala dlžníka na
plnenie, nemá to vplyv na platnosť postúpenia pohľadávky v zmysle § 524 Občianskeho zákonníka. S
nedoručením takejto výzvy môžu byť spojené len sankcie vyplývajúce zo zákona o bankách, ale nie
sankcia v podobe neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky. Vzhľadom k dikcii ustanovenia § 92 ods.
8 zákona o bankách s poukazom na to, že omeškanie žalovaných trvalo viac ako rok, žalobca vyjadril

názor, že jeho právny predchodca by konal v súlade s ustanovením § 92 ods. 8 zákona o bankách (a
teda by neporušil bankové tajomstvo) aj v takom prípade, ak by písomnú výzvu žalovanej nezasielal.
Žalobca mal za to, že v konaní bolo preukázané, že jeho právny predchodca konal v súlade s § 92
ods. 8 zákona o bankách a nedošlo k porušeniu bankového tajomstva. Na podporu svojej argumentácie
žalobca poukázal na názor V.. Napokon žalobca v súvislosti s nedostatkom aktívnej legitimácie uviedol,

že v konaní predložil súdu relevantné oznámenie postupcu žalovaným o postúpení pohľadávky spolu s
podacími hárkami preukazujúcimi odoslanie tohto oznámenia žalovaným, čo zakladá bez ďalšieho jeho
aktívnu legitimáciu v konaní a súd má povinnosť z tých oznámení vychádzať bez toho, aby skúmal ako
prejudiciálnu otázku existenciu a platnosť zmluvy o postúpení. Ďalej uviedol, že nesúhlasí so záverom
súdu prvej inštancie, že ak zmluvou o postúpení pohľadávok boli zo strany jeho právneho predchodcu

postúpené splátky úveru pred dovŕšením ich splatnosti, tak predmetom postúpenia bola neexistujúca
pohľadávka. S postúpenou pohľadávkou prešli na neho všetky práva s touto pohľadávkou spojené, teda
ajprávovyhlásiťmimoriadnusplatnosťúveru.Zastávanázor,ževyhláseniemimoriadnejsplatnostiúveru
postupcom nie je podmienkou pre platné postúpenie pohľadávky. K vyhláseniu mimoriadnej splatnosti
úveru pristúpil po postúpení predmetnej pohľadávky.

7. Žalovaní 1), 2) a ZV. (do 30.06.2016 v procesnom postavení vedľajšieho účastníka) prostredníctvom
svojho advokáta v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhli, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej
inštancie ako vecne správny potvrdil a priznal im náhradu trov odvolacieho konania. Uviedli, že právny
predchodca žalobcu uzavrel so žalovanými 1), 2) dňa 14.03.2003 zmluvu o splátkovom úvere, na

základe ktorej im bol poskytnutý úver vo výške 100.000,- Sk, ktorý sa zaviazali splácať pravidelnými
mesačnými splátkami vo výške 1.460,- Sk k 20. dňu v mesiaci, pričom prvá splátka bola splatná
dňa 20.04.2003 a konečná splatnosť úveru bola stanovená na 20.01.2012. Pohľadávka z predmetnej
zmluvy o úvere mala byť dňa 04.11.2009 postúpená zmluvou o postúpení pohľadávok č. XXXXX/
XXXX/CE na právneho nástupcu - žalobcu. Súd prvej inštancie správne postupoval, keď posúdil

predmetný právny úkon - zmluvu o postúpení pohľadávok zo dňa 04.11.2009 ako neplatný právny
úkon z dôvodu postúpenia neexistujúcej pohľadávky a v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka. Právny
predchodca žalobcu A. je bankovým subjektom pôsobiacim na finančnom trhu poskytovania úverov,
vrátane spotrebiteľských úverov, pričom žalobca tento status nemá. V zmysle článku 7.6.1 Všeobecných
obchodných podmienok právneho predchodcu žalobcu, právny predchodca žalobcu je oprávnený

vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru, vypovedať zmluvu o úvere alebo od nej odstúpiť. V konaní nebolo
preukázané, že by právny predchodca žalobcu predčasne ukončil, alebo iným spôsobom zosplatnil
poskytnutý úver do momentu postúpenia predmetnej pohľadávky žalobcovi. Právny predchodca
žalobcu tak postúpil predmetnú pohľadávku bez toho, aby poskytnutý úver nadobudol mimoriadnu
splatnosť, alebo aby bol predmetný úverový vzťah akýmkoľvek spôsobom ukončený (výpoveďou alebo

odstúpením). Uvedené vyplýva z vyjadrení žalobcu v priebehu súdneho konania, správy právneho
predchodcu žalobcu a tiež tomu nasvedčuje listina označená ako „oznámenie o vyhlásení mimoriadnej
splatnosti“,ktoroužalobca(nieprávnypredchodcažalobcu)vyhlásilmimoriadnusplatnosťúveru.Zust.§
92ods.8zákonač.483/2001Z.z.obankáchvyplýva,žebankamôžepostúpiťinémusubjektuibatúčasťpohľadávky, ktorá zodpovedá nesplácanému dlhu. Postúpenie „živého“ predčasne nezosplatneného
úveru priamo vylučuje ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách, ktoré umožňuje iba postúpenie úverovej
pohľadávky, ktorá sa už stala splatnou. Poukázal na ust. § 525 Občianskeho zákonníka, v zmysle

ktoréhonemožnopostúpiťpohľadávku,ktorejobsahbysazmenouveriteľazmenil.Postúpenímbankovej
pohľadávky na iný subjekt dochádza k zmene obsahu pohľadávky. Žalobca nie je bankovým subjektom,
a teda nie je spôsobilý spravovať bankový úver. Postúpením bankovej pohľadávky na subjekt, ktorý nie
je držiteľom bankového oprávnenia, a ktorý nepodlieha zákonu o bankách, dochádza k zmene obsahu
právneho vzťahu, resp. pohľadávky. Mali za to, že pri postúpení pohľadávky došlo k porušeniu § 92 ods.

8 zákona o bankách a ustanovení Občianskeho zákonníka, a preto je treba úkon postúpenia pohľadávky
považovať za neplatný právny úkon podľa § 39 Občianskeho zákonníka, čo správne urobil súd prvej
inštancie. Žalobca tak v konaní nepreukázal svoju aktívnu legitimáciu, preto súd prvej inštancie správne
žalobu v celom rozsahu zamietol.

8. Po vydaní rozhodnutia súdu prvej inštancie a podaní odvolania žalobcom došlo k zmene právnej

úpravy sporového konania, keď dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný
sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ktorý okrem iného zrušil zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny
poriadok (O.s.p.). V prechodných ustanoveniach (§ 470 ods. 1, ods. 2) CSP stanovil, že ak neustanovuje
inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti, avšak s tým, že
právneúčinkyúkonov,ktorévkonanínastalipredodňomnadobudnutiaúčinnostitohtozákona,zostávajú

zachované.Vzmysletohtoustanoveniaodvolacísúdposudzovalvčasnosťadôvodnosťodvolaniapodľa
ustanovení O.s.p. účinných v čase vydania rozhodnutia súdu prvej inštancie (pokiaľ ide o vecný obsah
odvolania vo veci samej, posudzovanie vecnej legitimácie strán sporu sa novou procesnou úpravou
podstatne nezmenilo). Procesne postupoval odvolací súd už podľa nových procesných ustanovení CSP.

9. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 379 a § 380 CSP bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie je potrebné vo veci samej potvrdiť ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP. Odvolací súd
sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, ktorého dôvody sú správne
(§ 387 ods. 2 CSP) a odvolací súd k tomu dopĺňa nasledujúce:

10. Súd prvej inštancie založil svoje zamietavé rozhodnutie na závere o nedostatku aktívnej vecnej
legitimácie na strane žalobcu, ktorý nepreukázal platné postúpenie pohľadávky voči žalovaným z
pôvodného veriteľa - A.. Súd prvej inštancie konštatoval, že žalobca nepreukázal, že pôvodný veriteľ
pred postúpením pohľadávky na žalobcu písomne vyzval žalovaných na splnenie peňažného záväzku

titulom poskytnutého úveru, preto považoval zmluvu o postúpení pohľadávok zo dňa 04.11.2009 v časti
postúpenia pohľadávky voči žalovaným za absolútne neplatnú pre nedodržanie zákonnej podmienky
uvedenej v ustanovení § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách.

11.Aktívnouvecnoulegitimáciousarozumietakéhmotnoprávnepostavenie,zktoréhovyplývažalobcovi

ním uplatnené právo, resp. mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať.
Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej, t.j. existencie tvrdeného práva na strane
žalobcu,alebopasívnej,t.j.existencietvrdenejpovinnostinastranežalovaného,jeimanentnousúčasťou
súdneho konania (viď rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 2Cdo/205/2009). Preto
nepostačuje, aby žalobca v súdnom konaní svoju aktívnu vecnú legitimáciu preukázal len oznámením

postupcu o postúpení pohľadávky dlžníkovi; je potrebné preukázanie platného postúpenia pohľadávky.
Podľa § 526 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak dlžníkovi postúpenie oznámil postupca, dlžník nemá
právo požadovať preukázanie postúpenia zmluvou o postúpení pohľadávky. To však platí len vo vzťahu
k dlžníkovi, teda presnejšie vo vzťahu medzi účastníkmi zmluvy o postúpení
pohľadávky na jednej strane a dlžníkom na strane druhej, nie vo vzťahu k súdu. Súdna prax sa už

odklonila od rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 4Obo/210/01,
podľa ktorého relevantné oznámenie postupcu dlžníkovi o postúpení pohľadávky bez ďalšieho zakladá
aktívnu vecnú legitimáciu postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky a súd z takého oznámenia
vychádza bez toho, aby ako predbežnú otázku skúmal existenciu a platnosť zmluvy o postúpení. Odklon
od uvedeného rozhodnutia vyplýva napríklad z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp.

zn. 2 Obo 49/2008 zo dňa 14.05.2008, ako aj z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp.
zn. 1Cdo/76/2007 zo dňa 28.01.2009, podľa ktorého v spore o neplatnosť zmluvy o postúpení, resp. v
spore o splnenie neuhradenej postúpenej pohľadávky je súd povinný prihliadať z úradnej
povinnosti ku skutočnostiam, ktoré majú za následok absolútnu neplatnosť právneho úkonu - zmluvy opostúpení pohľadávky, ak v konaní vyjdú najavo a z Občianskeho zákonníka
nemožnovyvodiť,žedlžníkbynemoholnamietaťasúdskúmaťplatnosťzmluvyopostúpenípohľadávky,
ak by toto postúpenie dlžníkovi oznámil postupca. K správnosti týchto záverov sa priklonil aj Ústavný

súd Slovenskej republiky v uznesení, sp. zn. IV. ÚS 337/2012-19 zo dňa 03.07.2012.

12. Pre potreby ďalšej argumentácie považuje odvolací súd za potrebné na tomto mieste citovať § 92
ods. 8 (predtým § 92 ods. 7) zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o bankách“): „Ak je napriek písomnej výzve

banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní
so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže
banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku
postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez
súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred
postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v

celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením
čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol
jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať
postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka;
banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných

záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok
a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.“

13. Citované ustanovenie § 92 ods. 8 zákona o bankách neupravuje len administratívne povinnosti
banky pri ochrane bankového tajomstva, ako to naznačuje žalobca v odvolaní, ale stanovuje podmienky

platnosti zmluvy o postúpení pohľadávky bankou, ide teda o lex specialis vo vzťahu k všeobecným
ustanoveniamObčianskehozákonníkaopostúpenípohľadávky(§524anasl.).Tomunasvedčujejednak
znenie citovaného ustanovenia („...môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku...
postúpiť“), ako aj jeho zaradenie do časti zákona o bankách, ktorej nadpis znie „Ochrana klientov
a bankové tajomstvo“. Účelom tohto ustanovenia teda nie je len ochrana bankového tajomstva, ale

aj ochrana klientov banky. Citované ustanovenie stanovuje podmienky, za ktorých môže banka aj
bez súhlasu klienta postúpiť svoju pohľadávku na inú osobu, čo výkladom a contrario znamená, že ak
podmienky, uvedené v tomto ustanovení, splnené nie sú, banka postúpiť pohľadávku bez súhlasu klienta
nemôže. Postúpenie pohľadávky bankou bez splnenia podmienok uvedených v ustanovení § 92 ods.
8 zákona o bankách je potrebné považovať za konanie v rozpore so zákonom a takýto

úkon je absolútne neplatný (§ 39 Občianskeho zákonníka), pričom na absolútnu neplatnosť právneho
úkonu má súd povinnosť prihliadať ex offo. V danom prípade, keďže právnym predchodcom žalobcu
bola banka, bolo správne, že súd prvej inštancie zisťoval, či boli pri postúpení pohľadávky na žalobcu
dodržané podmienky ustanovené zákonom o bankách, teda, či postúpenie pohľadávky bolo platné.

14. Odvolací súd konštatuje, že nebol daný odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p. (od
01.07.2016 odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP). Nesprávne právne posúdenie veci je
spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, keď súd prvej inštancie aplikuje na zistený skutkový stav
nesprávny právny predpis, resp. keď na zistený skutkový stav síce aplikuje správny predpis, ale tento
nesprávne interpretuje. V prejednávanej veci súd prvej inštancie aplikoval a interpretoval ustanovenie §

92 ods. 8 zákona o bankách správne. Správne vyvodil, že postup právneho predchodcu žalobcu - banky
pred postúpením pohľadávky na žalobcu nebol v súlade s citovaným ustanovením (nebolo
preukázané, že banka pred postúpením pohľadávky písomne vyzvala žalovaných na
splnenie ich záväzku a výzvu im doručila, resp. aspoň odoslala).

15. Žalobca nepreukázal odoslanie výzvy podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách zo strany jeho právneho
predchodcu, a preto postúpenie pohľadávky voči žalovaným na žalobcu nebolo v súlade s citovaným
zákonnýmustanovením,čohoprávnymnásledkomjeneplatnosťpostúpeniaprejehorozporsozákonom
(§39Občianskehozákonníka).Žalobcatedanepreukázal,ževstúpildoprávpôvodnéhoveriteľa-banky,
nemá preto aktívnu vecnú legitimáciu uplatňovať v súdnom konaní právo na plnenie zo záväzkovo-

právneho vzťahu založeného zmluvou o splátkovom úvere zo dňa 14.03.2003, ktorú uzavreli žalovaní
1), 2) so A. - právnym predchodcom žalobcu.16. K tvrdeniu žalobcu, že omeškanie žalovaných trvalo viac ako rok a v takom prípade by jeho právny
predchodca konal v súlade s § 92 ods. 8 zákona o bankách, aj keby písomnú výzvu žalovanej nezasielal,
odvolací súd uvádza, že z citovaného ustanovenia takýto záver nemožno vyvodiť. Dovetok v znení

„to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého
peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok“, je pripojený k
druhej vete citovaného ustanovenia (za bodkočiarkou), teda zjavne sa vzťahuje
len na túto druhú vetu - jej časť pred bodkočiarkou. Podľa tohto ustanovenia
banka nemôže postúpiť pohľadávku inej osobe bez súhlasu klienta, ak klient ešte pred postúpením

pohľadávky uhradil banke omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to
(t.j. že banka nemôže postúpiť pohľadávku, ak klient už uhradil omeškaný peňažný záväzok) neplatí, ak
súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke
presiahol jeden rok (zákonodarca tu rozlišuje medzi pohľadávkou a omeškaným peňažným záväzkom).
Ak by časť druhej vety začínajúca sa slovami „to neplatí, ak ...“ mala predstavovať výnimku aj z prvej
vety, muselo by to v nej byť výslovne vyjadrené, resp. by legislatívno-technicky musela tvoriť samostatný

odsek s výslovným uvedením, ku ktorým ustanoveniam sa (táto výnimka) vzťahuje.

17. Pokiaľ žalobca argumentoval v odvolaní názorom V., je možné uviesť iné názory právnej teórie, ku
ktorým sa odvolací súd prikláňa a podľa ktorých o absolútnu neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky
môže ísť pre rozpor s § 525 ods. 4 Občianskeho zákonníka alebo s ustanoveniami osobitných predpisov,

vrátane § 92 ods. 8 (predtým § 92 ods. 7) zákona o bankách (napr. B..: Aktívna vecná legitimácia
postupníka. In: Bulletin slovenskej advokácie, rok 2007, č. XX).

18. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, zamietajúcom žalobu,
ako vecne správny potvrdil.

19. Záverom odvolací súd zdôrazňuje, že sa nezaoberal všetkými námietkami žalobcu obsiahnutými
v jeho odvolaní, keď odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá a ani nemusí
odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú
rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní, zostali sporné, alebo sú nevyhnutné na doplnenie

dôvodov prvoinštančného rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní. Uvedený záver
vyplýva z jednoznačne ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky i Ústavného súdu
Slovenskej republiky.

20. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP, keď žalovaní

1), 2) a J. boli v konaní úspešní a majú nárok na náhradu trov odvolacieho konania. O výške rozhodne
po právoplatnosti tohto rozsudku súd prvej inštancie (§ 262 ods. 2 CSP).

21. Pokiaľ J. prostredníctvom svojho zástupcu podaním zo dňa 06.07.2016 navrhlo, aby odvolací súd
s ním v predmetnej veci od 01.07.2016 konal ako s osobitným procesným subjektom podľa § 95 ods.

1 CSP, odvolací súd konštatuje, že neboli splnené predpoklady pre procesný postup súdu v zmysle
citovaného zákonného ustanovenia, nakoľko absentoval súhlas žalovaných s pribratím uvedeného
občianskeho združenia do konania ako osobitného subjektu.
22. Toto rozhodnutie bolo senátom Krajského súdu v Trenčíne prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).