Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, March 9, 2015

Súd: Okresný súd Rožňava
Spisová značka: 4C/131/2003

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7803899942
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Farkašovská

ECLI: ECLI:SK:OSRV:2015:7803899942.46

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rožňava sudkyňou JUDr. Ivetou Farkašovskou v právnej veci žalobcu E. E., F.. XX. XX.

XXXX, T. G. XXX, právne zast. JUDr. Ladislavom Csákóm, advokátom, Hviezdoslavova 4, Rožňava proti
žalovanému E. H., F.. XX. XX. XXXX, T. G. XXX, právne zast. JUDr. Alexandrom Milkom, advokátom,
Cyrila a Metoda 4, Rožňava, o zaplatenie 2 058,02 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 614,31 Eur s 15,5 % úrokom z omeškania od 29. 05. 2003
do zaplatenia, to všetko v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a.

O trovách konania a trovách štátu súd rozhodne osobitným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca v konaní žiadal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu 2 058,02 Eur s 15,5 % úrokom z
omeškania od 08. 05. 2003 do zaplatenia. Žalobu odôvodnil tým, že je súkromný podnikateľom, ktorý
okrem iného poskytuje aj zemné práce, predovšetkým mechanizmami (bager, nákladné auto a pod.).
Na základe verbálnej objednávky a následnej ústnej dohody pre žalovaného vykonal zemné a šalovacie
práce, za ktoré mu vyfakturoval faktúrou 1/zp/2003 zo dňa 2.5.2003 so splatnosťou 7.5.2003, ktorú
žalovaný neuhradil, vrátil mu ju s tým, že poprel existenciu objednávky, ba aj vykonanie uvedených

prác. Svoje tvrdenie vie preukázať výsluchom viacerých svedkov. Žalovaný klame, keď popiera verbálnu
objednávku, vykonanie vyfakturovaných prác a pod.. Pokiaľ odmieta uhradiť označenú faktúru, neplní si
svoj záväzok vyplývajúci z právneho vzťahu popísaného v žalobe. Preto navrhol, aby súd vydal platobný
rozkaz.

Súd vo veci vydal platobný rozkaz č.k.1Ro/486/2003-11 zo dňa 23.9.2003, proti ktorému podal žalovaný
odpor, kde uviedol, že žaloba je nedôvodná, nárok žalobcu je vymyslený. Podľa neho ide len o reakciu na

trestné oznámenie žalovaného smerujúce proti Š. E., otcovi žalobcu. Otec žalobcu totiž odkúpil od neho
dve vozidlá LIAZ, kúpnu cenu nezaplatil, jedno vozidlo mu vrátil, ale druhé rozobral, rozpálil a predal
ako železný šrot. Trestné stíhanie sa vedie na OS v Rožňave pod sp. zn. 3T 122/03. K samotnej faktúre
žalobcu, ktorá mu bola doručená po 2.5.2003 uviedol, že túto mu ako neopodstatnenú vrátil, pretože
žiadne práce v nej uvedené mu žalobca nedodal. Navrhol preto žalobu v celom rozsahu zamietnuť.

Žalobca vo vyjadrení k odporu zo dňa 6.11.2003 uviedol, že s ním nesúhlasí, nepopiera, že od

žalovaného kúpil dve autá a potvrdzuje, že jedno bolo rozpálené a následne predané ako šrot, to však
nijako nesúvisí s predmetom tohto konania. Rovnako s ním nesúvisí ani otázka trestného stíhania jeho
otca. On trestne stíhaný nebol, ani na neho žalovaný trestné oznámenie nepodal. Jeho otec tiež nebol
odsúdený a je osobne presvedčený, že ani nebude, pretože žalovaný ani v priebehu trestného konanianevypovedal pravdivo. K dátumu doručenia faktúry uviedol, že faktúru mu doručil v zákonom stavenej
lehote. Ak žalovaný vrátenie faktúry považuje za reklamáciu, on reklamáciu neuznáva, pretože nie je
dôvodná. O tom, že jeho reklamáciu neuznáva, svedčí okrem iného aj skutočnosť, že po vrátení faktúry

podal žalobu na súd.

Z výpovede žalobcu ako účastníka konania súd zistil, že trvá na tom, že skutočnosti uvedené v žalobe
sú pravdivé. Pre žalovaného vykonal zemné práce v F. J. pri reštaurácii H. G., bolo to v lete 2002. Asi
týždeň pred tým, ako práce vykonal, ho o vykonanie požiadal žalovaný ústne. Písomná objednávka

nebola. Pre žalovaného už predtým robil menšie práce. Zemné práce robil asi dva mesiace, skončil ich
tak, ako je uvedené vo faktúre zo dňa 30.9.2002. Všetky práce, ktoré sú v predmetnej faktúre uvedené,
aj skutočne vykonal. Žalobca nevie, či žalovaný je vlastníkom predmetnej reštaurácie, ale zrejme áno,
keď si tieto práce u neho objednal. Išlo o zemné práce pred výstavbou garáže. Žalobca je živnostník,
práce vykonával on s pomocou svojho otca Š. E., T. G. XXX.

Žalovaný ako účastník konania uviedol, že trvá na tom, že žalobca pre neho nevykonal žiadne
zemné práce, teda mu nemohol ani fakturovať. Bolo to tak, že niekedy v roku 1996 až 1998 žalobca
prevádzkoval potraviny a pohostinstvo v G., on mu dodal pivo v hodnote asi 13 000,-Sk, ktoré mu
nezaplatil, zostal mu dlžný. Potom v roku 2001 uzavreli písomnú dohodu, ktorú žalovaný má, že mu
poskytne jednu pojazdnú a jednu nepojazdnú Liazku, aby mohol podnikať, boli kamaráti. Bol dohodnutý

aj splátkový kalendár, splátky mali končiť v januári 2002. Žalobca mu však vôbec neplatil, no keďže boli
kamaráti, tak ho veľmi netlačil. Ešte na Silvestra 2001 spolu oslavovali a dňa 2.1.2002 odišiel pracovať
do zahraničia a technické preukazy od áut mu doniesli rodičia žalobcu. Povedali mu, že si môže zobrať
autá, pojazdné si žalovaný zobral, nepojazdné nechal u nich. Na jar 2003 nepojazdné auto zmizlo z
dvora rodičov žalobcu. Túto skutočnosť nahlásil polícii, žalobca bol obžalovaný z trestného činu krádeže

dňa 12.1.2004. Uznesením tunajšieho súdu 3T 9/04-112 zo dňa 20.4.2004 bolo trestné stíhanie voči
otcovi žalobcu Š. E. zastavené z dôvodu, že skutok nie je trestným činom. Keď bol žalobca ako svedok
vypočutýnapolícii,ničnehovorilotom,žebymužalovanýniečodlhovalažebysichceltakýmspôsobom
kompenzovať, že rozobral a odovzdal zberným surovinám motorové vozidlo zn. Liaz ako šrot. Preto
žalovanýtvrdí,žežalobcasito následnevymyslel,žemuniečodlhuje.Tvrdil,žežalobcamuvyfakturoval

za práce, ktoré pre neho nevykonal, a je to reakcia na trestné stíhanie a to, aby sa mu vrátili peniaze.

Žalobca uviedol, že si určite nevymyslel, že vykonal zemné práce pre žalovaného, pretože ich skutočne
vykonal. Vyfakturované boli neskôr z dôvodu, že mal pre žalovaného vykonať ešte nejaké práce,
fakturovať sa malo naraz, no tie ďalšie práce už potom nerobil. Fakturoval až v máji 2003. Práce sa

nevykonávali z toho dôvodu, že bola zima, no na jar mali pokračovať, ale žalovaný si to rozmyslel, tak
ďalšie práce pre neho nevykonal. Faktúru mu vystavil 2.5.2003.

Z výpovede svedka otca žalobcu Š. E. súd zistil, že je nezamestnaný, chodil žalobcovi pomáhať bez
nároku na mzdu. Vie o tom, že bola medzi žalobcom a žalovaným uzavretá ústna dohoda, aké práce má

žalobca pre žalovaného vykonať, ale on pri tejto ústnej dohode nebol. Práce žalobca pre žalovaného
vykonávalodleta2002dojesene2002.PrácesavykonávalivF.J.,kdežalovanýchcelstavaťgaráž,teda
žalobca vykopal základy, montážnu jamu, urobil šalovanie, vybetónoval aj spodok garáže, vybetónovala
sa jama, jamy pre oplotenie, odvodnenie, planírovanie terénu. Predtým urobili ešte úpravu terénu,
vyrúbali kríky, ktoré tam boli, naložili na auto V3S a odviezli reč. On tam bol po celý čas týchto prác,

osobne šaloval. Robil tam väčšinou on a žalobca a ešte jeden starší pán a mladší pán z S., oni miešali
betón.

Z výpovede svedkyne I. Q., T. F. J., F. T., S. XX súd zistil, že pracovala u žalovaného asi štyri roky v
reštaurácii H. G. v F. J., pracovala u neho do januára 2003. Žalobca so žalovaným boli kamaráti, hrali

v reštaurácii spolu biliard, aj spolu pili. Je pravda, že žalobca tam chodil aj v montérkach, no nemôže
potvrdiť, že vykonával v lete 2002 práce vo dvore za reštauráciou, okná tam neboli, ona dozadu nevidela,
vzadu sú sklady. Vie o tom, že žalobca tam chodil, no či tam robil a čo tam robil, nevie potvrdiť. Pracovnú
dobu mala od 10.00 hod. do 22.00 hod.. Keď vchádzala do budovy reštaurácie, nevidela, či sa vzadu
niečo robí. Je pravda, že za reštauráciou je postavená asi garáž, ona na dvor nechodila, nemala tam

prečo chodiť. Nevidela na vlastné oči žalobcu ani v bagri, ani v aute, ani jeho otca a keby tak vypovedala,
že ich videla, krivo by svedčila.Z výpovede svedka W. G., T. S., P. XX súd zistil, že v máji a júni 2002 po pracovnej dobe pracoval
cez víkendy a cez dovolenku na stavbe garáže pre žalovaného v F. J. za reštauráciou H. G.. Robil
to na požiadanie žalovaného, on mu za to platil. Okrem neho tam robil žalovaný a ešte jeden pán z

S., ktorého prezývajú J.. On v tom čase bol zamestnaný u H. L., podnikateľa, robil tam aj žalobca.
Videl ho manuálne pracovať, no nevidel, že by robil s bagrom alebo autom. Otca žalobcu tam videl
raz alebo dvakrát. Rozprával sa so žalovaným, no pracovať ho pre Š. E. nevidel. Vykopali základy pre
garáž ručne, betónovali, murovali, vymurovali celú garáž, vrátane strechy, fasády, vonkajších omietok,
izolácie, montážne jamy a murovanie priečok k izolácii. Okrem týchto prác nič neurobil pre žalovaného.

S prácami sa začalo v máji 2002, skončilo sa v októbri 2002. Všetko kopali ručne, ani žalobca, ani nikto
iný tam so žiadnym strojom nebol.

Žalovaný uviedol, že boli kamaráti, chodili si vzájomne pomáhať a takto bolo aj pri stavbe garáže. Jemu
žalobca bol pomáhať ako kamarát, čo žalobca potom zneužil a vystavil faktúru. Žalobca uviedol, že je
pravda, že si kamarátsky chodili pomáhať niekoľkokrát, ale zemné práce, ktoré pre žalovaného vykonal,

bola celkom iná vec. Žalovaný mu bol pri stavbe pomôcť 2-3-krát, to sa však nedá porovnať s tým, čo mu
urobil žalobca .Aj žalobca mu bez náhrady mzdy predtým pomáhal asi 20-krát. Práce pre neho vykonal
na základe ústnej dohody, takže u žalovaný mal za to zaplatiť.

Svedok Š.Q. T., T. F. J., H..D..Š. XXX uviedol, že pozná žalovaného, žalobcu nepozná. Pozná len otca

žalobcu, a to z videnia, nie dobre Asi pred dvoma rokmi bol za ním žalovaný a spýtal sa, či môže u
neho na prevádzke parkovať mechanizmus, ktorým sa robia výkopové práce. On súhlasil, takže stroj
tam bol zaparkovaný. Chodil ho stamadiaľ brať otec žalobcu. Niektorý deň prišiel, niektorý nie. Vie, že
žalovaný robil zemné práce, aj že sa kopali základy pod garáž, no nevie povedať, kto to robil. Keď sa
ho žalovaný prišiel spýtať, či ten stroj tam môže parkovať, nepovedal, čí je to stroj. Rozprával sa so

žalovaným, pretože chcel vedieť, prečo je predvolaný na súd ešte pred 5.4.2004, na ktorý sa nedostavil,
pretože asi na to zabudol. Ako uviedol, otca žalobcu videl ako chodí na pílu so strojom, žalobcu vôbec
v tomto období nevidel ani nevie, ako vyzerá. Nevie, komu patrí stroj, ktorý parkoval u neho.

Žalovaný uviedol, že nevie, komu patril stroj, ktorý parkoval u tohto svedka. Parkovanie vybavoval pre

žalobcu. Ten stroj však pre neho nepracoval. Pokiaľ vie, žalobca chodil bagrovať z rieky Slanej nejaké
štrky pre nejakých ľudí, nevie, či mal na to povolenie alebo nie, nezaujímal sa o to.

Svedkyňa I. Š., T. F. J., uviedla, že má obchod v blízkosti potravín, kde podniká žalovaný. Na obdobie
si už presne spomenúť nevie, no vie, že tam vzadu za budovali niečo robili, myslí si, že kopali základy,

pretože tam dozadu chodila a videla to. Pracoval tam aj žalobca a videla tam viackrát pracovať otca
žalobcu s bagrom.

Svedok O.. E. G. uviedol, že je starostom obce F. J.. Vie o tom, že účastníci konania majú medzi sebou
nejaké nevyrovnané finančné záležitosti, no nevie nič o obsahu ich dohovoru týkajúceho sa nejakých

stavebných prác. Bol raz za žalovaným v roku 2002, niekedy v máji alebo júni, keď robil nejaké stavebné
práce za budovami, kde podniká. Bola tam vykopaná jama, alebo robili v tom čase základy prístavby.
Žalovaný sedel v stroji a on potreboval, keďže v tom čase staval rodinný dom DH-čko s užšou lyžicou,
teda také, v ktorom sedel on, tak sa ho pýtal, či by mu ho nepožičal, no on povedal, že teraz s ním
pracuje. Nepýtal sa ho, komu patrí. Videl tam pohybovať sa žalobcu, no bolo to inokedy ako bol za

žalovaným. Neskôr sa dozvedel, že patrí žalobcovi.

Žalovaný vo svojom písomnom stanovisko zo dňa 24.11.2004 uviedol, že navrhuje žalobu v celom
rozsahu ako nedôvodnú a účelovú zamietnuť. Žalobca nepreukázal ani objednávku ani žiadnu inú
dohodu uzavretú so žalovaným, na základe ktorej vykonával údajne zemné a šalovacie práce, ktoré

vyfakturoval faktúrou č. 1/zp/2003, zo dňa 2.5.2003. O tom, že ide o účelovú faktúru svedčí aj tá
skutočnosť,žeprácepodľajehoudaniamalvykonaťvlete2002,ukončiť30.9.2002.Žalovanýnazáklade
výzvy súdu mal doložiť svoje tvrdenia listinnými dôkazmi, k tejto výzve uvádza, že stavebné práce
vykonal svojpomocne. Jeho tvrdenie potvrdili vypočutí svedkovia a vzhľadom na to, že stavebné práce
vykonával svojpomocne, faktúry nevystavoval, ale na použitý materiál predloží doklady na pojednávaní,

ktoré má zaúčtované aj v peňažnom denníku.

Žalobca vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 10.12.2004 uviedol, že žalovaný zavádza. To, že si
u neho ústne objednal vykonanie prác osvedčuje aj tá skutočnosť, že pre neho pracoval. Napokonexistencia objednávky z hľadiska konečného posúdenia veci ani nie je právne významná skutočnosť,
pretože relevantné je to, že pre neho pracoval a on tieto práce prijal. I keď niektorí svedkovia
nevypovedali pravdivo alebo uviedli, že o veci nevedia, ďalší potvrdili okolnosti preukazujúce jeho

tvrdenia, napr. ohľadne parkovania mechanizmov a pod.. K tvrdeniu žalovaného o tom, že práce
vykonával svojpomocne uviedol, že je to tvrdenie nelogické, ak by tomu tak bolo, prečo by u neho
parkovali mechanizmy slúžiace na práce, ktoré sú predmetom žaloby. Tvrdenia o tom, že žalovaný
predloží doklady o nákupe nejakého materiálu, nevyvracia to, že pre neho pracoval, pretože on si mohol
nakúpiť akýkoľvek materiál bez ohľadu na túto skutočnosť. Relevantné by bolo predložiť doklad o tom,

že stavebné a šalovacie práce pre neho vykonala iná firma.

Súd vo veci nariadil znalecké dokazovanie znalkyňou O.. W. C., znalkyňou z odboru ekonómia a
manažment, odvetvie účtovníctvo a daňovníctvo, ktorá vo svojom znaleckom posudku (ZP) č.5/2006
zo dňa 10.7.2006 na otázku súdu a to zistiť, či predmetnú faktúru č. 1/zp/2003 zo dňa 2.5.2003 má
žalobca zaevidovanú vo svojom účtovníctve a zistiť, či žalovaný má vo svojom účtovníctve zaevidované

účtovné doklady svedčiace o tom, že prácu, za ktorú mu fakturoval žalobca predmetnou faktúrou vykonal
sám žalovaný odpovedala, že z analýzy predložených účtovných dokladov a podkladov vyplýva, že
odberateľská faktúra č. 1/zp/2003 vystavená žalobcom nachádzajúca sa v súdnom spise nie je ničím
podložená. Rozpis jednotlivých činností vo faktúre je uvedený v celých tisíckach Sk zaokrúhlene bez
podrobného rozpisu čiastok v Sk. Vzhľadom na to, že žalobca nepredložil znalkyni všetky požadované

doklady a podklady, nevie posúdiť, či predmetná faktúra bola zaevidovaná v knihe odoslaných faktúr
a v účtovníctve. Žalovaný E. H. predmetnú faktúru nemá zaevidovanú v knihe došlých faktúr ani
zaúčtovanú v peňažnom denníku, nakoľko predmetná faktúra bola podľa podanej žaloby v súdnom
spise neakceptovaná a vrátená žalobcovi. Žalovaný má vo svojom účtovníctve - v peňažnom denníku
zaúčtované výdavkové pokladničné doklady týkajúce sa nákupu rôzneho stavebného a prevádzkového

materiálu. Ide o materiál zakúpený v období apríl - december 2002. Nakoľko ide o nákup rôzneho
drobnéhostavebnéhoaprevádzkovéhomateriáluvuvedenomobdobíanadokladochniejeuvedené,na
akúčinnosťsapoužil,znalkyňanevieobjektívneposúdiť,čitentostavebnýmateriálsúviselspredmetnou
stavebnou činnosťou.

So závermi znaleckého dokazovania nesúhlasil žalobca a to z dôvodu, že pokiaľ znalkyňa uviedla, že
faktúra , ktorá je predmetom konania nebola ničím podložená, mýli sa, pretože táto bola podložená
práve tým najdôležitejším a to vykonaním prác tak, ako v nej uvádza. Napokon znalkyňa v predmetnom
posudku rieši právne otázky, čo však znalcovi celkom evidentne neprislúcha. Predpokladom úhrady
ceny za dielo nie je zaslanie alebo nezaslanie faktúry, ani existencia či neexistencia podkladov k nej,

ale zhotovenie a dodávka diela. Žalobca práce pre žalovaného vykonal a dodal a na základe tejto
skutočnosti mu vznikol nárok na úhradu protihodnoty týchto prác. Ich vykonanie preukázal svedeckými
výpoveďami, predovšetkým výpoveďou svedka Š. E., ktorý na tejto akcii spolu s ním najviac pracoval.
Naproti tomu žalovaný neprodukoval žiaden objektívny dôkaz o tom, kto mu vykonal práce, ktoré sú
predmetom tohto konania.

Žalobca na pojednávaní dňa 28.2.2008 uviedol, že žiada, aby súd vypočul svedka, ktorý bol už raz
vypočutý a to W. G., ktorý v čase, keď bol vypočutý pred súdom, bol zamestnaný u žalovaného, teda o
skutočnostiach, ktoré sa ho súd pýtal, vypovedal inak. Medzičasom sa rozprával so žalobcom a teraz
bude vypovedať pravdu.

Žalovaný uviedol, že nie je pravda, že svedok v čase, keď vypovedal, bol u neho zamestnaný a nemal
s ním spísanú dohodu o vykonaní práce.

Žalobca žiadal, aby súd zo sociálnej poisťovne vyžiadal správu o tom, či svedok W. G. bol zamestnaný

u žalovaného a v akom období, resp. pracoval pre neho na základe dohody o vykonaní práce.

Z vyjadrenia Sociálnej poisťovne, pobočka Rožňava zo dňa 9.5.2008 súd zistil, že W. G. nebol vedený v
čase od 1.6.2003 do 30.10.2003 v evidencii sociálnej poisťovne ako platiteľ poistného u zamestnávateľa
E. H.. Povinnosť prihlasovať pracovníkov na základe dohody o vykonaní práce do sociálnej poisťovne

v roku 2003 nebola.

Svedok W. G. oznámil súdu dňa 18.5.2008, že sa nemôže zúčastniť pojednávania dňa 20.5.2008 z
neodkladných pracovných dôvodov mimo Rožňavy a ďalej uviedol, že v danej veci už bol raz vypočutý,na svojej výpovedi trvá a nemá viac k danej veci čo povedať. Preto si myslí, že jeho účasť na ďalších
prípadných pojednávaniach by bola zbytočná.

Súd vo veci rozhodol rozsudkom č.k. 4C/131/2003-203 zo dňa 10. 06. 2008 a to tak, že súd žalobu
zamieta, žalobca je povinný nahradiť žalovanému trovy konania vo výške 19 792,-Sk, ktoré je povinný
zaplatiť právnemu zástupcovi žalovaného, v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Žalobca
je povinný zaplatiť 4 600,-Sk na účet Okresného súdu Rožňava ako náhradu trov štátu, ktoré platil, v
lehote troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca.

Uznesením KS Košice č.k. 11Co/244/2008-215 zo dňa 23. 12. 2009 odvolací súd zrušil rozsudok a vrátil
súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V odôvodnení tohto rozhodnutia uviedol, že v prejednávanej
veci súd prvého stupňa nezistil skutočnosti, ktoré boli rozhodujúce (právne významné) pre rozhodnutie

o uplatnenom nároku a jeho výške a pri vykonávaní a hodnotení vykonaných dôkazov nepostupoval
v súlade s cit. ust. a uvedenými zásadami. V odôvodnení napadnutého rozsudku sa nevyporiadal
s tvrdenými skutkovými a právne relevantnými otázkami riešenými v konaní a nevyhodnotil všetky
vykonané dôkazy (aj dôkazy navzájom si odporujúce) podľa zásad vyplývajúcich z ust. § 132 O.s.p.,
vôbec nevysvetlil, z akého dôvodu pri rozhodovaní nevzal do úvahy rozhodujúce skutočnosti, ktoré

vyplynuli z výpovede svedka Š. E., ako aj z výpovedí ostatných svedkov vypočutých v konaní O.. E. G.,
I. Š. (ktorí o.i. vypovedali, že videli otca žalobcu pracovať s bágrom u žalovaného v F. J. a potvrdili tiež,
že u žalovaného boli vykonávané práce ťažkými mechanizmami patriacimi žalobcovi). Z odôvodnenia
rozsudku nevyplýva, akými úvahami sa súd prvého stupňa riadil pri hodnotení dôkazov a ktoré dôkazy
boli podkladom pre záver o tom, že žalobca nevykonal pre žalovaného zemné a šalovacie práce pri

výstavbe garáže v F. J. fakturované fa č. 1/zp/2003 z 02. 05. 2003, preto je rozsudok nepreskúmateľný
a pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov. V ďalšom konaní bude preto povinnosťou súdu prvého
stupňa zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú rozhodujúce pre správne rozhodnutie o uplatnenom nároku
a starostlivo prihliadať na tvrdenia účastníkov a všetko, čo vyšlo za konania najavo, vychádzajúc
z konkrétnych zák. ustanovení na vec sa vzťahujúcich. Vzhľadom na okolnosti, ktoré vyplynuli z

doposiaľ vykonaných dôkazov a skutočnosť, že žalovaný popiera vykonanie fakturovaných zemných
prác žalobcom, bude preto potrebné vykonať dokazovanie na tvrdenie žalovaného, že sporné práce si
vykonal svojpomocne a vyzvať ho na označenie dôkazov na preukázanie svojho tvrdenia (§ 120 ods. 1
O.s.p.), výsluchom žalovaného zistiť, kto predmetné práce na výstavbe jeho garáže realizoval, z akého
dôvodu pracoval uňho otec žalobcu Š. E., aké práce vykonával, z akého dôvodu, príp. na základe akej

dohody pracovali na stavbe u žalovaného v F. J. ťažké mechanizmy patriace žalobcovi, atď., vykonať
účastníkmi navrhnuté dôkazy, príp. aj iné dôkazy, ak vykonanie ktorých bude nevyhnuté pre rozhodnutie
vo veci (§ 120 ods. 1 tretia veta O.s.p.).

Po zrušení veci odvolacím súdom súd vypočul žalovaného ako účastníka konania, ktorý uviedol, že

trvá na tom, že sporné práce na garáži si vykonal svojpomocne, nakúpil si na to stavebný materiál,
bolo to vykonávané spôsobom ako vypovedal svedok W. G., na preukázanie týchto svojich tvrdení má
tieto dôkazy: výpoveď svedka W. G., ktorý tam pracoval denno-denne spolu so J., ktorý zomrel asi v
roku 2004 alebo 2005, ďalší dôkaz na preukázanie tohto tvrdenia je, že mu chodili pomáhať aj ďalší
kamaráti, ktorí mu chodili pomáhať, keď mali čas, nechodili denno-denne, chodili cez víkendy: napr. E.

U.. Chodili tam viacerí, keď sa betónovalo prišli 6-7. On tam bol denno-denne, ďalej označení svedkovia,
tí dvaja tam boli denno-denne a ešte plus tam chodili vypomáhať ďalší kamaráti. Naďalej tvrdí, že pre
mňa otec žalobcu nevykonával práce, na svoje tvrdenie má dôkazy, svedčia o tom CMER doklady -
medzinárodné doklady o preprave týkajúce sa sporného obdobia, pretože žalobca v tom čase vykonávali
prepravu pre Kovostroj, jazdili do Poľska, nakladalo sa v pondelok a vracali sa v piatok. On podnikal v

nákladnej doprave, dopravu vykonávali pre neho, jazdili do Poľska tak ako uviedol. Jazdili do Poľska,
aj Čiech, všetko je to v tých dokladoch. Tá Liazka, ktorou jazdili, bola zaparkovaná práve v objekte,
kde sa stavala garáž, teda keď aj niektorí svedkovia vypovedali, že ich tam videli, bolo to v súvislosti s
tým, že tam bolo zaparkované toto motorové vozidlo. Jazdili obaja preto, že v tom čase žalobca nemal
oprávnenie na prívesy a návesy. Naďalej trvá na tom, že ťažké mechanizmy patriace žalobcovi u neho

na stavbe nepracovali, potvrdil to aj svedok Š. T., ktorý potvrdil jeho tvrdenie, že v tom čase ťažil žalobca
štrk z rieky Slaná v F. J. a odvážal ho súkromníkom. Trval stále na svojom tvrdení, že táto žaloba
je reakciou na žalobu, ktorá bola podaná proti žalobcovi v inom konaní o čom svedčia aj dátumy, že
faktúra bola mu doručená až potom, ako ich žaloval. Všetky práce robili všetci spolu. Aj tie, ktoré súvyfakturované. Trvalo to asi 2-3 mesiace. Dohoda bola uzavretá medzi ním a žalovaným. Prebiehalo to
tak, že žalovaný mu povedal: „prídeš vykopať montážnu jamu vtedy a vtedy, zrob mi aj základy, príď mi
urobiť odvodnenie, základy na plot, dovez mi piesky“. Išlo to postupne v priebehu prác. Jeho otec tam

pracoval tak, že mu pomáhal. Tieto práce neevidovali v žiadnej evidencii, v žiadnom denníku, uviedol ich
až v súvislosti s faktúrou. Faktúra je priznaná a zaevidovaná. Na cene sa dohodli so žalovaným na konci
ústne. Nevie zdôvodniť, prečo faktúru vystavil až po roku, zákon do dovoľuje, nemal vtedy čas. Žalobca
uviedol, že ich vyplatil za prepravné služby, ktoré vykonával v rozhodnom období, vyplatil im všetky tieto
prepravné služby. Vzhľadom na tú skutočnosť, keď žalobcu a jeho otca vyplatil za práce, ktoré pre neho

vykonávali a to za všetky, nevidí dôvod, prečo by im nezaplatil za zemné práce tak ako to tvrdí žalobca a
prečo už v tom čase nereklamovali, že dlhuje žalobcovi za vykonané zemné práce. Žalobca uviedol, že
preto nereklamoval u žalovaného vyplatenie za zemné práce, lebo predmetná faktúra v tom čase ešte
vystavená nebola. Žalovaný uvádza, že za prepravu, ktorú žalobca vykonával spolu so svojim otcom pre
neho ho vyplácal týždenne na konci týždňa, takže nechápe prečo žalobca by oddiaľoval tak splatnosť
za vykonané práce ako to tvrdí. Zrejme keby tie práce vykonal, tak by si vyžadoval zaplatenie týždenne

alebo po vykonaní jednotlivých prác.

Právny zást. žalobcu vo svojom vyjadrení doručenom súdu 21. 07. 2010 uviedol, že požiadavku
žalovaného na predloženie stavebného denníka, objednávky a zmluvu (zrejme o dielo) považuje za
scestnú a bezpredmetnú v snahe odpútať pozornosť od podstaty veci: v danom prípade žalobca nebol

stavebníkom, ergo nemal ani za povinnosť viesť stavený či iný denník. Bola to vec práve žalovaného,
predsa stavebníkom bol on. Naviac od samého začiatku konania tvrdí, že v danom prípade bola
objednávka len verbálna, rovnako ako aj zmluva bola uzavretá len takýmto spôsobom. Požiadavku na
ich predloženie teda považuje za nenáležité. Už v konaní skôr preukázal, že spornú faktúru zahrnul aj do
svojho účtovníctva a tak si splnil aj túto (ako aj všetky ostatné) povinnosť. Ale aj keby tomu tak nebolo,

teoreticky ani to by nič nemenilo na podstate veci, pretože žalovanému, ako objednávateľovi vzniká
povinnosťzaplatiťcenudielajehozhotovením,pričomtentojehozáväzokniejeničím,tedaanizahrnutím
faktúry do účtovníctva podmienený. (§ 536/1 Obchodného zákonníka). Požadované predloženie knihy
pohľadávok a odoslaných odberateľských faktúr, ako aj zúčtovanie príjmov a výdavkov za r. 2002 a 2003
teda považuje za nadbytočné, navyše údaje a informácie uvedené v jeho účtovníctve tvoria predmet jeho

obchodného tajomstva a preto nevidí dôvod, prečo by ich mal sprístupniť práve žalovanému, s ktorým
sú jeho vzťahy narušené a preto reálne hrozí, že by mohol tieto informácie zneužiť. To, že žalovaného
prejavy sú nehodnoverné a nepresvedčivé svedčí aj skutočnosť, že keď predniesol tieto požiadavky
priamo na pojednávaní a reagoval na ne tak, ako je to zachytené aj v zápisnici, úplne jasné svoje tvrdenie
jednoznačne vyplývajúce z nej poprel a vzápätí začal tvrdiť niečo iné. Mal za to, že hodnovernosť jeho

tvrdení je preukázateľne značne naštrbená práve aj cez túto skutočnosť, keď svoje tvrdenia je schopný
poprieť v priebehu pár sekúnd.

Z výpovede svedka P. P. súd zistil, že pozná oboch účastníkov. On u žalovaného na stavbe garáže
príležitostne pracoval, bolo to asi 10-krát, staval garáž asi pred 10 rokmi. Vykonával pomocné práce,

výkopové a murárske. Boli tam aj ďalší robotníci, nevie, ako sa volali. Chodil vypomáhať ale len
príležitostne, lebo chodí robiť do Čiech, aj v tom čase chodil. Občas tam videl aj žalobcu. Žalobcu pozná,
robil tam na Liazke. Či robil niečo na tej stavbe nevie povedať, robil tam niečo na Liazke, opravoval ju
alebo niečo. Výkopové práce sa robili ručne, stroj to nerobil, on tam bol len občas. Nerobilo sa to tak, že
by výkop robil stroj, určite sa to robilo ručne a on tam ani nevidel, že by stroj robil výkopy. Pozná sa so

žalovaným už dávnejšie. Pred 15 rokmi sa presťahoval do F. J., chodil do jeho krčmy, tam sa zoznámili,
doteraz s ním má dobré vzťahy, robil u neho pri tejto jednej príležitosti ako vypovedal. Aby prišiel na
pojednávanie mu povedal žalovaný, on nevedel, že žalobca a žalovaný majú spor o garáž, no vypovedal
tak ako to bolo, vie, čo je krivá svedecká výpoveď. V r. 1985 bol súdený v trestnom konaní, takže vie,
čo to je krivá svedecká výpoveď, už je to zahladené. Konkrétne bol žalovanému robiť na stavbe, keď

boli výkopové práce, keď sa kopala garážová jama, keď betónovali podlahu a keď sa robila strecha. Pri
výkopových prácach ich bolo viac, boli aj piati, aj desiati, aj šiesti, aj štyria. Ako dlho sa tieto práce robili
nevedel povedať. Nevedel presne povedať, či žalobca robil niečo na garáži, on ho videl, že niečo robil
na Liazke. On tam báger nevidel, nevie, či tam chodil, keď tam nebol, ale oni to kopali ručne.

Svedkyňa R. G. vypovedala, že pracovala u žalovaného od roku 1994 do 2005 v pohostinstve ako
výčapníčka. Pozná oboch účastníkov, vie, že boli veľký kamaráti, potom sa pohádali kvôli Liazke. Vie,
že za dvorom za pohostinstvom staval žalovaný garáž, chodili tam dvaja murári z S., mladší sa volal W.
a starý J., nevie, či to bolo jeho meno. Chodil tam aj žalobca, opravovali tam aj autá. Chodil tam aj otecžalobcu, ktorého pozná, no nevie, čo tam robili, lebo ona im išla vyniesť len pivo alebo kofolu, keď bolo
treba, ona tam nemohla chodiť, pretože na dvor je to z pohostinstva cez dve miestnosti. Okrem žalobcu
a jeho otca tam chodilo viacej ľudí pomáhať, nevie, kto čo konkrétne robil a nevie sa vyjadriť k tomu,

čo robil žalobca a jeho otec. Hučali tam miešačky, boli taj aj viaceré autá, boli vzadu, konkrétnejšie sa k
tomu vyjadriť nevie. K tomu ako sa robili základy sa nevie vyjadriť, či sa kopali ručne, či pomocou stroja.
Nepamätá si, išla tam len preto, aby vyniesla to, čo jej žalovaný povedal, ona sa tam nezdržiavala, lebo
mala v pohostinstve ľudí, je jej ľúto, že si nevie viac spomenúť.

Svedok E. U. uviedol, že pracoval pre žalovaného, už nepamätá sa, v ktorom roku to bolo, asi rok,
ako vodič Liaz. V tom čase žalovaný staval garáž za pohostinstvom. On trošku chodil pomáhať pri
interiérových prácach, kedy sa robili výkopové práce nevie, on tam vtedy nebol. Po oboznámení sa s
faktúrou na čl. 3 spisu uviedol, že nevie povedať, kto tieto práce pre žalovaného vykonával, vie, že tam
chodili pravidelne dvaja robotníci a to J. a ešte W. G.. Bol na stavbe u žalovaného už v čase, keď sa
robila strecha. Pozná žalobcu a jeho otca. On nevidel, že by niečo robili na stavbe, ktorú staval žalovaný.

Robili tam niečo okolo Liazky, lebo tú vždy bolo treba opravovať, Liazka parkovala vo dvore žalovaného.
On videl pracovať na stavbe len tých dvoch, ktorých uviedol. Ako uviedol, v tom čase, keď sa robili práce,
ktoré obsahuje faktúra, on u žalovaného nepracoval.

Svedok Z. H. vypovedal, že vie, o čo ide v tomto konaní. Pomohol v tom čase žalovanému na kúpu

predmetných nehnuteľností, vie, že žalobca a jeho otec boli šoféri na Liaz. On to tam vytyčoval, bol pri
výkopoch po celý čas až do konca. Nevie presne, kedy sa to tam robilo, LV mal od r. 1999, mohlo to
byť tak 3 roky potom, asi tak. Keďže má stavebnú priemyslovku, bol tam skoro každý deň, žalovaný sa
rozhodol, že to tam ide robiť. So žalovaným v tom čase dobre spolu vychádzali. Dohodli sa ústne, že
bude na tie práce dozerať, písomne ním nebol poverený, lebo nebol na to dôvod. Zameral a vytýčil to

on a potom svojpomocne sa vykopávali základy. Robil tam okrem neho a žalovaného J. a W. G.. Boli
tam aj viacerí z dediny, ktorí tam prišli zopárkrát pomôcť. Vykopávali sa základy ručne, svojpomocne.
Žalobca tam nič nerobil, ani otec žalobcu žiadnym strojom, oni boli šoféri zaoberali sa tým. Liazka bola
odparkovaná tam, tak som ich niekedy videl, žalobcu a jeho otca, že niečo robili na Liazke, na stavbe
určite nič nerobili, ani nemali dôvod. Stavba pokračovala tak, že sa po vybetónovaní urobila jama, kládli

tehly, urobili okná, krov narezal myslím Š. T., kúpil sa kanadský šindel, nevie či on alebo žalovaný,
natiahla sa elektrina a omietla sa stavba. Neskôr sa nerobil plot, po akom čase nevie. Robil sa tiež
svojpomocne. Tvrdí, že žalobca, ani jeho otec na predmetnej stavbe nič nerobili. Oni v tom čase so
žalovaným neboli v žiadnom právnom vzťahu, v tom čase on ešte nemal živnosť, živnosť žalovaný už
mal, požičal mu peniaze a bol na LV. V súčasnosti nemá so žalovaným žiadne aktivity, jeden čas sa

nestretávali, každý išiel svojou cestou. Spolu chodia na hokej, pretože syn žalovaného hrá hokej. Na
stavbe nevidel žiadne mechanizmy, nákladné autá áno. Žalobcu pozná z videnia. Nepamätá sa na to,
kde sa žalovaným dohodol, že bude dozerať na stavbu. Zrejme tam nebol žiaden svedok, nemal dôvod
tam žiaden svedok byť. Keď uviedol, že žalobca so svojim otcom opravoval Liazku, že tam neboli, tak
myslel, že oni boli vodiči, prišli niekedy vo štvrtok, inokedy piatok, sobotu, niečo opravovali na Liazke a

zase odišli preč. Nevidel ich celý týždeň. Vie, že žalobca s otcom ťažili piesok asi 10 m za železnicou,
železnica je hneď za hranicou pozemku žalovaného. Ťažili ho bágrom. Bolo to na pozemku Š. T..

Žalovaný uviedol, že tu prítomného svedka nenavrhol vypočuť v konaní skôr, lebo budova sa predala
exekúciou, bolo to z podnetu svedka, preto spolu nejaký čas 3-4 roky nekomunikovali.

Žalobca túto svedeckú výpoveď namietal, tak, že svedok Z. H. na minulom pojednávaní vypovedal,
že nevidel na predmetnej nehnuteľnosti žiadne mechanizmy, len nákladné motorové vozidlá, pričom
predtým vypočutý svedok G. vypovedal, že tam videl mechanizmy a sám žalovaný takto vypovedal. Tiež
nie je pravda, že mechanizmy boli na pozemku Š. T.. Z toho čo vypovedal skoro nie je pravda nič. Pravda

je len to, že vypovedal, že žalobca s otcom boli vodiči, no nie je pravda, že opravovali Liazku. Robili
zemné práce u žalovaného tak ako tvrdil počas konania.

Z toho dôvodu súd opätovne vypočul svedka za prítomnosti žalobcu na pojednávaní dňa 10. 02. 2015.

Svedok vypovedal, že na pojednávaní dňa 02. 09. 2014 vypovedal pravdu vo všetkom čo uviedol. Nemá
to čím doplniť. Na pozemku žalovaného boli nákladné autá zn. Liaz, ak sa pamätá jedna pojazdná,
jedna nepojazdná a žalobca so svojim otcom na nich jazdil. Stavebné stroje, ktoré uvádza žalobca na
pozemku žalovaného neboli, ani nemali tam čo robiť. Vídal ich na pozemku p. T.. Na stavbe žalobcaa jeho otec nikdy nepracovali, nemali dôvod, pretože boli šoféri. Zotrváva na tom, že videl žalobcu a
jeho otca iba keď opravovali Liazku, nevidel nikdy, že by pracovali s bagrom. Svedok zotrváva na tom,
že aj keď je to 15 rokov, tak si to pamätá tak ako vypovedal a vypovedal pravdu. Nákladné motorové

vozidlá Liazky, myslí, že boli dve alebo aj tri, patrili žalovanému. Jedna z nich bola určite pojazdná, jedna
bola taká, že ju bolo treba opraviť a tá tretia bola na súčiastky. Zdržiaval sa tam od začiatku ako bola
vydražená. On by prišiel vypovedať aj skôr, ale žalovaný ho neoslovil, aby prišiel vypovedať z dôvodu, že
medzi nimi boli spory. Svedok znovu vypovedal, že keby videl žalobcu alebo jeho otca, ktorého pozná,
pracovať so strojom, tak by potvrdil a vypovedal, že ich videl, ale keďže ich nevidel, nemôže to potvrdiť.

Vzhľadom na dôkaznú situáciu účastníkov konania súd nariadil vo veci znalecké dokazovanie znalcom
z oboru stavebníctvo, odhad hodnoty stavebných prác. O.. T. Q. vo svojom znaleckom posudku (ZP) č.
6/2014 zo dňa 31. 01. 2014 na otázku súdu určiť výšku bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného
stavebnými prácami vykonanými na základe fa č. 1/zp/2003 zo dňa 02. 05. 2003 uviedol, že výška
bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného stavebnými prácami vykonanými na základe fa č. 1/

zp/2003 zo dňa 02. 05. 2003 je 614,31 eur (čl. 364 spisu).

Právny zást. žalobcu k tomuto ZP uviedol, že trvá na podanej žalobe, žiada, aby súd predvolal znalca,
aby na pojednávaní uviedol, ako sa dostal k výslednej sume, pretože on a žalobca nie sú takí odborníci,
aby to mohli posúdiť, pretože táto suma sa mu zdá byť nízka. Mal by sa vyjadriť k tomu, že je urobený

prepočetnaprácustrojaDH112,kdeza1hodinujesadzba26,-Eur,tedaza12dní,ktorébolifakturované
je to čiastka vyše 2 100,-Eur. K týmto nezrovnalostiam by sa mal znalec vyjadriť. Tiež keď na str. 20
posudku čl. III. uvádza výšku bezdôvodného obohatenia zodpovedajúc otázku súdu, čo on ako technik
si predstavuje pod pojmom bezdôvodné obohatenie.

Právny zást. žalovaného k tomuto ZP uviedol, že podľa jeho názoru znalec vypracoval správne ZP. Na
str. 3 uviedol, čo je bezdôvodné obohatenie, takže je mu to jasné. Samotné tvrdenie žalobcu o tom, že
cena zistená znalcom je nízka, je málo na namietanie ZP. To, čo tu bolo tvrdené o nezrovnalosti ZP
je vysvetlené v závere ZP, kde je práca tohto stroja zohľadnená a ďalšie položky sú tam zohľadnené,
nakoniec žalobca mal dostatok času od februára, aby toto namietal.

Znalec O.. T. Q. vo svojej výpovedi uviedol, že trvá na záveroch ZP č. 6/2014, ZP bol vypracovaný na
základepodkladov,ktorésúuvedenévZPametodikapostupuvýpočtuvšeobecnej,akoajvýchodiskovej
hodnoty je daná vyhláškou uvedenou v ZP. Čo sa týka pojmu bezdôvodné obohatenie, je definovaný na
str. 3 ZP. Čo sa týka pripomienky výkonu stroja, prepočtu na prácu stroja DH 112, prácu stroja nebral do

úvahy ako samostatnú prácu, pretože je zohľadnená v postupe výpočtu východiskovej hodnoty stavby.
Ten postup je uvedený vo vyhláške, v jednotlivých bodoch pri oceňovaní stavby sú zohľadnené aj práce
rôznych strojov, nielen toho jedného. On nerieši definíciu bezdôvodného obohateniu, tú definíciu napísal
a konkrétne v uznesení súdu je uvedené, čo malo mať vplyv na bezdôvodné obohatenie, resp. na
majetkový prospech. Bral konkrétne činnosti do konkrétneho výpočtu, tak ako je uvedené v uznesení

súdu. Čo sa týka prác jednotlivých strojov, tie sú podchytené v prílohe vyhlášky o oceňovaní stavieb, už
priamo v týchto bodoch sú zachytené normohodiny pre rôzne stroje, nielen pre ten jeden.

Žalobca žiadal kontrolné znalecké dokazovanie, súd ho nenariadil z dôvodu hospodárnosti konania.

Podľa § 451 OZ

(1) Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

(2) Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením

z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový
prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 536 Obchodného zákonníka

(1) Zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu
za jeho vykonanie.(2) Dielom sa rozumie zhotovenie určitej veci, pokiaľ nespadá pod kúpnu zmluvu, montáž určitej veci, jej
údržba, vykonanie dohodnutej opravy alebo úpravy určitej veci alebo hmotne zachytený výsledok inej
činnosti.Dielomsarozumievždyzhotovenie,montáž,údržba,opravaaleboúpravastavbyalebojejčasti.

(3) Cena musí byť v zmluve dohodnutá alebo v nej musí byť aspoň určený spôsob jej určenia, ibaže
strany v zmluve prejavia vôľu uzavrieť zmluvu aj bez tohto určenia.

Ako bolo zistené znaleckým dokazovaním (ZP O.. W. C. č. 5/2006 zo dňa 10. 07. 2006) z analýzy

predložených účtovných dokladov vyplýva, že fa č. 1/zp/2003 vystavená žalobcom nie je ničím
podložená. Rozpis jednotlivých činností vo faktúre je uvedený v celých tisíckach Sk zaokrúhlene, bez
podrobného rozpisu čiastok v sk. Pretože žalobca nepredložil znalkyni všetky potrebné doklady a
podklady, znalkyňa nemohla posúdiť, či bola táto faktúra zaevidovaná v knihe odoslaných faktúr v
účtovníctve. Súdu z toho vyplýva, že žalobca túto faktúru nedoložil účtovnými dokladmi, teda nevie
preukázať rozsah a cenu vykonaných prác.

To, že žalobca vykonával práce pre žalovaného strojom potvrdil otec žalobcu Š. E. a že tam pracoval
otec žalobcu videla svedkyňa I. Š. (bez konkrétneho času, množstva práce...). Naopak, svedkovia I. Q.,
W. G., Š. T. a R. G. nevideli pracovať na stavbe ani žalobcu ani jeho otca.

Svedkovia W. G., P. P., E. U. pracovali na predmetnej stavbe, potvrdili, že základy sa robili ručne, žalobcu
ani jeho otca pracovať strojmi na stavbe nevideli.

Svedok Z. H., ktorý bol aj konfrontovaný so žalobcom, popísal, akým spôsobom prebiehali práce na
stavbe, pričom tvrdil, že na stavbe bol každý deň. Žalobca ani jeho otec tam nič nerobili žiadnym strojom.

O.. E. G. videl žalovaného sedieť v stroji DH, ktorý povedal, že s ním teraz pracuje. Vtedy svedok
nevedel, čí je tento stroj, neskôr sa dozvedel, že bol žalobcu.

Medzi účastníkmi konania nebola uzavretá písomná zmluva o dielo.

Vzhľadom na rozporné tvrdenia žalobcu a žalovaného o spôsobe vykonania prác má súd zato, že medzi
nimi nedošlo k uzavretiu ani ústnej zmluvy o dielo.

Súd vykonal znalecké dokazovanie na výšku bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného (na

základe stavebných prác fakturovaných predmetnou faktúrou) z dôvodu zobjektivizovania skutkového
stavu. Tu súd zdôrazňuje, že zisťuje podľa zákona len skutkový stav veci, nie skutočný stav veci. (§
153 ods. 1, O.s.p.)

Súd teda vychádza z toho, že pokiaľ by aj žalobca vykonal práce pre žalovaného (bez písomnej a ústnej

dohody o dielo), žalovaný sa na jeho úkor obohatil len hodnotou 614,31 Eur.

Súd má zato, že žalobca nepreukázal, že pre žalovaného vykonal množstvo a rozsah prác uvedených
v predmetnej faktúre.

Je možné, že žalobca a jeho otec niečo pre žalovaného urobili (či už so strojmi alebo bez nich) na
predmetnej stavbe.

Pretože ale súd nemal preukázané uzavretie zmluvy o dielo medzi účastníkmi konania, mohol vychádzať
pri posudzovaní nároku žalobcu maximálne len z výšky bezdôvodného obohatenia.

Podľa § 3 OZ

(1) Výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu
zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

(2) Fyzické a právnické osoby, štátne orgány a orgány miestnej samosprávy dbajú na to, aby
nedochádzalo k ohrozovaniu a porušovaniu práv z občianskoprávnych vzťahov a aby sa prípadné
rozpory medzi účastníkmi odstránili predovšetkým ich dohodou.Súd považuje rozhodnutie za spravodlivé pre obidve strany, poukazujúc na to, že aj účastníci právnych
vzťahov by mali dbať, aby sa predchádzalo súdnym sporom.

Súd žalobu zamietol v časti prevyšujúcej 614,31 Eur z vyššie uvedených dôvodov.

Súd rozhodol na návrh aj o úroku z omeškania, ktorý priznal žalobcovi podľa § 3 nar. vl. 87/1995 Z.z.,
od podania žaloby na súd dňa 29. 05. 2003.

Žalobu v časti zaplatenia úroku z omeškania od 08. 05. 2003 do 28. 05. 2003 zamietol.

O tom, že súd rozhodne o trovách konania medzi účastníkmi konania a trovách štátu osobitným
uznesením, súd rozhodol podľa § 151 O.s.p.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský
súd Košice prostredníctvom tunajšieho súdu.

Podľa ust.§ 205 ods.1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecnýchnáležitostiach(§42ods.3O.s.p.)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie

alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa ust. § 42 ods. 3 O.s.p., pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti,
musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí
byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami

tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné.
Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí,

návrh na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci.