Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, January 31, 2017

Súd: Okresný súd Pezinok
Spisová značka: 39C/77/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1713213701
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marek Mikulčík

ECLI: ECLI:SK:OSPK:2017:1713213701.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Pezinok sudcom Marekom Mikulčíkom v právnej veci žalobcu: Západoslovenská

distribučná, a.s., IČO: 36 361 518, so sídlom Čulenova 6, Bratislava, zast.: GRABAN, TORMA &
PARTNERS s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Vodná 3, Košice, proti žalovanému: F. L., U..
XX.XX.XXXX, T. D. R. E. I., o zaplatenie 4.207,58 € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 4 207,58 € spolu s úrokom z omeškania vo výške
8,75% ročne zo sumy 4 207,58 € od 4. 1. 2013 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.
Súd priznáva žalobcovi nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1 Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 5. septembra 2013 domáhal proti žalovanému zaplatenia

4.207,58 € s príslušenstvom a náhrady trov konania, z titulu náhrady škody za neoprávnený odber
elektrickej energie , ktorý bol zistený dňa 24.5.2012.

2 Žalovaný sa k doručenej žalobe nevyjadril.

3 Súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktorom vykonal dokazovanie prostredníctvom žalobcom
predložených listinných dôkazov, a to: č.l. 1-2 - návrh, č.l. 5 - vyúčtovanie náhrady škody, č.l. 6 - pokus

o zmier, č.l. 7 - protokol o zistení neoprávneného odberu v zmysle zákona o energetike, č.l. 8 - výpočet
škody, č.l. 9-10 - príloha č. 1 - detail pre výpočet škody, č.l. 11 - kontrolný zápis č. 1591, č.l. 12-13 -
zobrazenie odberného miesta, č.l. 14 - história sériového čísla, č.l. 15 - výsledky odpočtu,.

4 Súd na podklade listinných dôkazov predložených žalobcom zistil tento skutkový stav: Dňa 24. mája
2012 bola na odbernom mieste žalovaného na ulici Q. Č. XX H. E. I. zistený neoprávnený odber elektriny.
Na odbernom mieste bolo zistené poškodenie fakturačného meracieho zariadenia - elektromeru číslo

XXXXXXX, na ktorom bolo prevŕtané veko púzdra meracích systémov elektromera a následne cez otvor
bol vsunutý oceľový drôt, ktorý brzdil meracie systémy. V dôsledku neoprávneného zásahu odberateľa
elektromer nezaznamenával odber elektriny. V dôsledku tohto zistenia žalobca podľa zákona číslo
656/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov a vyhlášky Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky
č. 154/2005 Z. z. vykonal výpočet škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny, pričom na
základe hodnoty hlavného ističa zistil, že v období od 19.1.2012 do 24.5.2012 spotreboval žalovaný
počas trvania neoprávneného odberu 30609,92 kWh elektriny, za ktorú mu faktúrou číslo v XXXXXXX

splatnou dňa 3. 1. 2013 vyúčtoval náhradu škody za neoprávnený odber elektrickej energie v sume
4207,58 eur s DPH. Túto faktúru žalovaný žalobcovi dodnes nezaplatil.5 Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti. Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka uhrádza sa skutočná škoda a to, čo
poškodenému ušlo (ušlý zisk). Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s

plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak
nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z
omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č.
87/1995 Z. z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení neskorších
predpisov výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba

Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. § 39 zákona
č. 656/2004 Z.z. o energetike a o zmene niektorých zákonov v znení účinnom do 31. augusta 2012
stanovoval: „(1) Neoprávneným odberom elektriny je odber
a) bez uzavretej zmluvy alebo v rozpore s uzavretou zmluvou o
1. pripojení k prenosovej sústave alebo o pripojení k distribučnej sústave,
2. dodávke elektriny,

3. zúčtovaní odchýlky účastníka trhu,
4. prenesení zodpovednosti za odchýlku účastníka trhu na subjekt zúčtovania, alebo
5. distribúcii elektriny,
b) bez určeného meradla alebo s určeným meradlom, ktoré v dôsledku neoprávneného zásahu
odberateľa nezaznamenáva alebo nesprávne zaznamenáva odber elektriny,

c) meraný meracím zariadením, ktoré nebolo namontované prevádzkovateľom sústavy, alebo na ktorom
bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii.
(2) Pri neoprávnenom odbere je ten, kto elektrinu odoberal, povinný uhradiť skutočne vzniknutú škodu.
Ak nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov,
použije sa spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny, ktorý ustanoví

všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.“

§ 1 vyhlášky Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky č. 154/2005 Z. z v znení účinnom do 31.
augusta 2012 stanovoval:
„ Spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny

(1) Škoda spôsobená neoprávneným odberom elektriny sa vypočíta vynásobením celkovej spotreby
elektriny určenej podľa odseku 2 cenou uvedenou v zmluve o dodávke elektriny vrátane poplatkov
súvisiacich s dodávkou elektriny. Ak ide o neoprávnený odber elektriny bez uzavretej zmluvy, výška
škody sa vypočíta vynásobením celkovej spotreby elektriny príslušnou cenou, ktorá je
a) v prípade neoprávneného odberu pre domácnosti cenníkovou cenou v najvyššej tarife,

b) v ďalších prípadoch neoprávneného odberu v najvyššej jednotkovej cene systémovej odchýlky,
ktorá vznikla počas trvania neoprávneného odberu, a regulovaných poplatkov súvisiacich s dodávkou
elektriny.

(2) Celková spotreba elektriny počas trvania neoprávneného odberu elektriny sa vypočíta vynásobením
dennej spotreby neoprávnene odobratej elektriny 1) (ďalej len "denná spotreba") zistenej podľa odsekov
3 a 4 počtom dní, počas ktorých neoprávnený odber elektriny trval. Ak nemožno zistiť čas trvania
neoprávneného odberu elektriny, účtuje sa neoprávnený odber elektriny odo dňa nasledujúceho po
vykonaní posledného odpočtu určeného meradla alebo po vykonaní kontroly odberného elektrického

zariadenia, alebo od výmeny, alebo odobratia určeného meradla, alebo od doby ukončenia montáže
odberného elektrického zariadenia, ktorým bol neoprávnený odber elektriny uskutočnený, najdlhšie za
obdobie posledných šiestich mesiacov.

(3) Denná spotreba pri neoprávnenom odbere elektriny, ak odberné elektrické zariadenie je pripojené

na prenosovú sústavu alebo distribučnú sústavu o napätí medzi fázami nad 52 kV, a pri neoprávnenom
odbere elektriny, ak odberné elektrické zariadenie je pripojené na distribučnú sústavu o napätí medzi
fázami od 1 kV do 52 kV, sa vypočíta tak, že
a) menovité výkony všetkých transformátorov odberateľa určených na priamy odber elektriny sa
vynásobia dobou využitia počas 16 hodín denne, ak nebola zistená dlhšia doba využitia,

b) na výpočet sa použije hodnota účinníka rovnajúca sa jednej,c) za odber elektrického výkonu (namerané štvrťhodinové maximum elektrického príkonu) sa považuje
rezervovaný výkon; ak nebol dohodnutý, považuje sa za rezervovaný výkon súčet menovitých výkonov
všetkých transformátorov,

d) za dohodnutý rezervovaný výkon sa považuje hodnota nula kW.

(4) Denná spotreba pri neoprávnenom odbere elektriny, ak odberné elektrické zariadenie je pripojené
na distribučnú sústavu o napätí medzi fázami do 1 kV, sa vypočíta tak, že

a) ak pred meracím zariadením nie je hlavný istiaci prvok, vynásobí sa súčet menovitých príkonov
všetkých zistených pripojených spotrebičov dĺžkou využitia 12 hodín za deň, ak nebola zistená denná
doba využitia dlhšia,

b) na výpočet sa použije menovitá hodnota hlavného istiaceho prvku pred bodom pripojenia
neoprávneného odberu a časové využitie 12 hodín za deň, ak nebola zistená denná doba využitia dlhšia;

pri výpočte škody spôsobenej neoprávneným odberom podľa hlavného istiaceho prvku sa zohľadňuje,
či je neoprávnený odber uskutočňovaný z jednej, alebo z viacerých fáz,

c) ak sa menovitý príkon nedá zistiť, vychádza sa z praktickej zaťažiteľnosti odberného elektrického
zariadenia, na ktoré je príslušné odberné elektrické zariadenie pripojené.

(5) Vypočítaná škoda sa zvýši o náklady spojené so zisťovaním neoprávneného odberu elektriny.

6 Súd dospel k záveru, že žalobný návrh žalobcu je dôvodný. Po zhodnotení zisteného skutkového
stavu mal súd za to, že žalovaný neoprávneným odberom elektriny spôsobil žalobcovi škodu. Výšku

škody žalobca určil na základe právnych predpisov účinných ku dňu vzniku škody. Keďže žalovaný
vyúčtovanú sumu náhrady škody vo výške 4 207,58 €, neuhradil v lehote splatnosti, dostal sa s plnením
dlhu do omeškania. K splneniu dlhu aj s príslušným úrokom z omeškania ho preto zaviazal súd.

7 O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. a úspešnému žalobcovi priznal proti

neúspešnému žalovanému nárok na náhradu trov konania. Po právoplatnosti tohto rozsudku rozhodne
o výške náhrady trov konania súd samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresnom súde Pezinok do 15 dní odo dňa jeho
doručenia.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.