Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, July 20, 2017

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 6To/64/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2316010515
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 07. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Mihal
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2316010515.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Mihala a sudcov JUDr. Pavla
Sládka a JUDr. Kataríny Batisovej, v trestnej veci proti obžalovanému M. Q., narodenému dňa XX. H.
XXXX, trvale bytom D. XXX, prechodne bez prihlásenia bytom D. č. XXXX, t. č. vo väzbe v Ústave na
výkon väzby Leopoldov odo dňa 6. februára 2016 od 20.20 hod., trestne stíhanému pre zločin ublíženia
na zdraví podľa § 155 ods. 1 Trestného zákona a iné, o odvolaní obžalovaného M. Q. proti rozsudku

OkresnéhosúduGalantazodňa22.marca2017,č.k.1T115/2016-368,rozhodolnaverejnomzasadnutí
konanom dňa 20. júla 2017 v Trnave

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie obžalovaného M. Q. z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Galanta zo dňa 22. marca 2017, č. k. 1T 115/2016-368 bol obžalovaný M.
Q. uznaný za vinného zo spáchania zločinu ublíženia na zdraví podľa § 155 ods.1 Trestného zákona

(ďalej len Tr. zák.) v jednočinnom súbehu s prečinom porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1
Tr. zák. a prečinom výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. s poukazom na §
138 písm. a/ Tr. zák., ktorých sa mal dopustiť tým, že inému úmyselne spôsobil ťažkú ujmu na zdraví,
neoprávnene vnikol do obydlia iného a dopustil sa fyzicky, na mieste verejnosti prístupnom výtržnosti
tým, že napadol iného, keď uvedený čin spáchal závažnejším spôsobom konania - so zbraňou, a to
na tom skutkovom základe, že:

dňa 4. februára 2016 v čase okolo 19.40 hod. v obci D., bez predchádzajúceho súhlasu osôb, ktoré
bývajú v rodinnom dome č. XXX, vnikol na dvor rodinného domu vo vlastníctve poškodenej J. Y.,
odkiaľ prešiel až k vchodovým dverám, kde oslovil poškodenú X. Y., ktorú pod klamlivou zámienkou
vylákal na ulicu pred rodinný dom, kde ju fyzicky napadol takým spôsobom, že ju niekoľko krát
udrel päsťou do tváre, kopal do hlavy a iných časti tela a následne s kameňom o priemere 10 -
15 cm ju opakovane udrel niekoľkokrát do oblasti hlavy, čím jej spôsobil tržnozmliaždenú ranu o

dĺžke 3,5 cm nad ľavým obočím, 4 tržnozmliaždené rany o dĺžke do 1 cm v temennej oblasti hlavy
vľavo, pohmoždenie ľavej spánkovej oblasti s opuchom a podliatinou, pohmoždenie ľavého kolena
s tromi tržnozmliaždenými ranami, nadpodlebnicové zakrvácanie, pohmoždenie mozgu v spánkovej
oblastívľavo,podpavúčnicovézakrvácanievspánkovejoblastivľavo,impresívnuvpáčenúviacúlomkovú
zlomeninu lebečnej klenby spánkovej kosti vľavo, zlomeninu tela 4. a krčnú 5. záprstnej kosti na pravej
ruke s posunom lomnej plochy, otras mozgu, dve tržnozmliaždené rany na hlave v pravej temennej

oblasti a jednu tržnozmliaždenú ranu na záhlaví vpravo, ohraničené vytrhnutie vlasov v priemere 3 cm
okrúhleho tvaru na rozhraní temenozáhlavovom, poruchu citlivosti na tvári, okoloočnicovú podliatinu
obojstranne, ktoré zranenia si vyžiadali liečenie a jej práceneschopnosť v trvaní najmenej do 27.4.2016.

Za to mu okresný súd podľa § 155 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 36 písm. l/, § 37 písm. h/, § 38 ods. 2 ,
§ 41 ods. 1 Tr. zák. uložil úhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 4 (štyroch) rokov a

6 (šesť) mesiacov, na výkon ktorého ho podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. zaradil do ústavu na výkon
trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.Podľa § 73 ods. 2 písm. d/ Tr. zák. obžalovanému uložil i ochranné protitoxikomanické liečenie ústavnou
formou.
Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku (ďalej len Tr. por.) okresný súd uložil obžalovanému povinnosť

uhradiť(správnenahradiť)spôsobenúškodu,atopoškodenejX.Y.vovýške10.553,40Eurapoškodenej
Sociálnej poisťovni so sídlom ul. 29. augusta 8 a 10 Bratislava škodu vo výške 149,40 Eur.
Podľa § 288 ods. 1 Tr. por. poškodenú spoločnosť Všeobecná zdravotná poisťovňa a. s. so sídlom
Bratislava, Mamateyova č. 17 odkázal s uplatneným nárokom na náhradu škody na civilný proces.
Podľa § 288 ods. 2 Tr. por. poškodenú X. Y. odkázal so zvyškom uplatneného nároku na náhradu škody

na civilné konanie (civilný proces).
Okresný súd svoj rozsudok odôvodnil v rozsahu č. l. 368 - 372 spisu nasledovne (v gramaticky upravenej
a spisovne správnej podobe):
Okresný súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného M. Q., výsluchom
znalcov a prečítaním listinných materiálov ohľadne osoby obvineného a nároku poškodených na
náhradu škody, pričom dospel k záveru tak, ako je uvedené vo výrokovej časti napadnutého

prvostupňového rozsudku. Obžalovaný M. Q. na hlavnom pojednávaní dňa 28.09.2016 po zákonnom
poučení podľa § 257 ods. 1 Tr. por. učinil vyhlásenie, že zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe sa
cíti byť vinným. Okresný súd po splnení zákonných podmienok v zmysle § 257 ods. 5 Tr. por., vzhľadom
aj k stanovisku prokurátora, vyhlásenie obžalovaného uznesením v zmysle § 257 ods. 7 Tr. por. prijal a
zároveň vyhlásil, že dokazovanie v rozsahu, v akom sa obžalovaný priznal k žalovanej trestnej činnosti,

sa nevykoná. Následne dokazovanie vykonal iba v rozsahu týkajúcom sa výroku o treste, výroku o
ochrannom opatrení a výroku o škode.
Znalec z odboru zdravotníctva, odvetvie psychiatria MUDr. Mário Straka na hlavnom pojednávaní
vo svojej výpovedi okrem iného uviedol, že v prípade obžalovaného nezistil, že v minulosti bol
psychiatricky liečený. V rámci znaleckého dokazovania nedisponoval toxikologickým vyšetrením na

metabolity metamfetamínov v krvi a moči obžalovaného. To, že v čase spáchania skutku sa obžalovaný
nachádzal v stave intoxikácie pod vplyvom pervitínu a alkoholu, vychádzal iba z jeho výpovedí. V
danom prípade nemohol ako lekár hodnotiť motív konania obžalovaného. Pri vyšetrení obžalovaného
použil metódu rozhovor a pozorovanie. Obžalovaný z psychiatrického hľadiska netrpel žiadnou
duševnou poruchou. Zrejme sa nachádzal v stave intoxikácie, pričom vychádzal iba z vyjadrenia

obžalovaného. Avšak tento stav sám osebe neznižuje ovládacie ani rozpoznávanie schopnosti do takej
miery, aby nebol schopný rozpoznať nebezpečenstvo svojho konania. Jeho pobyt na slobode nie je
nebezpečný, avšak ochranná protitoxikomanická liečba ústavnou formou je potrebná z dôvodu závislosti
obžalovaného na návykových látok. Okresný súd v rámci jednoznačného ozrejmenia ovládacích a
rozpoznávacích schopností obžalovaného v čase spáchania skutku doplnil predmetné dokazovanie a

k vypracovaniu doplnenia znaleckého posudku pribral do konania ako odborného konzultanta znalca
z odboru psychológie, odvetvie klinická psychológia sexuality doc. PhDr. Róberta Mathého PhD.
Zároveň zamietol návrh obhajoby aby obžalovaný bol v rámci opätovného vyšetrenia pozorovaný v
nemocnici pre odsúdených, pretože súd pre vyčerpávajúce závery znaleckého dokazovania nemal za
potrebné pozorovanie obžalovaného v ústavnom zariadení. V doplnenom znaleckom posudku znalec

MUDr. Mário Straka v podstate zotrval na záveroch svojho pôvodného znaleckého posudku. Vo svojej
opätovnej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedol, že ani ďalším vyšetrením obžalovaného znalci
nezistili vážne duševné ochorenie, čo by malo za následok jeho ďalšie vyšetrenie. Obžalovaný v čase
skutku bol zrejme intoxikovaný pervitínom a alkoholom, avšak tieto skutočnosti neboli objektivizované
a taktiež nebola zisťovaná prítomnosť drog. Vychádzal iba z vyjadrenia samotného obžalovaného.

Vzhľadom na množstvo alkoholu a pervitínu, ktoré mal užiť, možno z psychiatrického hľadiska
teoreticky uviesť, že jeho rozpoznávanie schopnosti boli redukované na 50%, avšak presne sa
vyjadriť v danom prípade nevedel, pretože z objektívnych dôvodov neboli produkované vyšetrenia
obžalovaného ohľadne zistenia množstva aplikovaných návykových látok. Z psychiatrického hľadiska
pobyt obžalovaného na slobode nie je nebezpečný. Obžalovaný chápe zmysel trestného konania,

netrpní z psychiatrického hľadiska duševnou poruchou ani chorobou a preto navrhol obžalovanému
uložiť ochranné protitoxikomanické liečenie ústavnou formou. Obžalovaný bol intoxikovaný pervitínom
a alkoholom (objektívne údaje o tom nemá) a vzhľadom na anamnézu, ktorú udal, boli redukované
ovládacie a rozpoznávanie schopnosti obžalovaného len z dôvodu užitia týchto látok. Znalec z
odboru psychológie, odvetvia klinická psychológia sexuality doc. PhDr. Róbert Mathé PhD. na hlavnom

pojednávaní vo svojej výpovedi uviedol, že možná príčina konania obžalovaného z psychologického
hľadiska je najpravdepodobnejšie to, že tu zohrala rolu jeho problematická sexualita t. j. s možnou
egodystonnou homosexuálnou orientáciu. Obžalovaný sám s ňou nie je stotožnený a sám ju odmieta.
Fyzickým atakovaním ženy s heterosexuálnych vzťahom, s pokusom o elimináciu jej ženskej časti,sa agresívne prejavy obžalovaného v danom okamihu uvoľnili v dôsledku jeho drogovej a alkoholovej
intoxikácie. Pri aktuálnom prežívaní frustrácie potláčanie homosexuálne orientovanej sexuálnej potreby,
tieto jeho tvrdenia ako znalca vyplývajú z celkového psychodiagnostického vyšetrenia v konfrontácii

s údajmi, ktoré boli obsiahnuté v spisovom materiále. K týmto záverom dospel na základe klinicko-
psychologického vyšetrenia, ktoré uviedol na str. 5 ZP. Sú to klinické metódy a testové metódy.
Obžalovaný pri tomto vyšetrení spolupracoval. Okresný súd zamietol návrh obhajcu obžalovaného
na pribratie ústavu do konania, a to za účelom vypracovania znaleckého posudku na vyšetrenie
jeho duševného stavu, pretože uzavrel, že znalecké dokazovanie v tomto smere bolo realizované

vyčerpávajúcim spôsobom a zároveň nemal žiadne pochybnosti o záveroch dokazovania v tomto smere.
Zo znaleckého posudku z odboru zdravotníctva a farmácia, odvetvia chirurgia- traumatológia okrem
iného vyplýva, že v prípade zranenia poškodenej X. Y. odškodnenie za bolesť činí 10.553,40,-Eur.
Odškodnenie za sťaženie spoločenského uplatnenia je možné vyčísliť až po stabilizácii jej zdravotného
stavu. Z písomného vyjadrenia Sociálnej poisťovne, pobočka Galanta vyplýva, že v dôsledku doposiaľ
vyplatených nákladov na nemocenské dávky poškodenej X. Y. si uplatňujú náhradu škody vo výške

149,40,-Eur. Okresný súd konanie obžalovaného aj vzhľadom na jeho priznanie (právne) kvalifikoval
ako zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 ods.1 Tr. zák., pretože mal jednoznačne a bezpochyby
preukázané, že obžalovaný svojim hrubým, bezohľadným a násilným konaním smerujúcim voči telesnej
integrite poškodenej X. Y., tejto spôsobil zranenia, ktoré po všetkých stránkach vykazovali znaky ťažkej
ujmy na zdraví.

Nebezpečenstvo konania obžalovaného je výrazné, a to aj s poukazom na fakt, že jeho útoky smerovali
predovšetkým na oblasť hlavy poškodenej, t. j. životu dôležitému orgánu. Konanie obžalovaného právne
kvalifikoval taktiež ako prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Tr. zák., pretože
obžalovanývnikoldodvorarodinnéhodomubezpredchádzajúcehosúhlasujehovlastníkovaužívateľov.
Taktiež kvalifikoval konanie obžalovaného ako prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/, ods. 2

písm. b/ Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. a/ Tr. zák., pretože obžalovaný sa násilného konania voči
poškodenej dopustil na verejnosti prístupnom mieste, t. j. na ulici pred rodinným domom, po tom ako
poškodenú pod klamlivou zámienkou vylákal, pričom obžalovaný udieral poškodenú kameňom do hlavy,
čo je potrebné kvalifikovať ako konanie závažnejším spôsobom t. j. so zbraňou.
Okresný súd nemal za preukázané, že obžalovaný konal v stave zmenšenej príčetnosti, resp. v

nepríčetnosti, pretože ovládacie a rozpoznávanie schopnosti obžalovaného v čase spáchania skutku
mohli byť znížené iba v dôsledku (vlastného) užitia návykových látok a nie v dôsledku duševnej choroby,
či poruchy, čo vyplýva zo znaleckého dokazovania. Zavinenie v konaní obžalovaného súd I. stupňa
vyhodnotil ako úmyselné. Obžalovaný je z miesta bydliska hodnotený kladne. Doposiaľ nebol súdne
trestaný. Zo správy jeho zamestnávateľa vyplýva, že o obžalovanom mali poznatky, že užíva drogové

látky. Snažili sa mu pomôcť nájsť cestu do normálneho života, avšak bezúspešne. Ako kuchár v ich
reštauračnom zariadení VÉN DiÓFA Vozokany, dosahoval veľmi dobré pracovné výsledky. Pri úvahe o
tresteokresnýsúdvychádzalzustanovení§34,§36písm.l/,§37písm.h/,§38ods.2,41ods.1Tr.zák.
Okresný súd obžalovanému uložil úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 4 rokov a 6 mesiacov, pre
výkon ktorého ho zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, aj vzhľadom k

tomu, že obžalovaný v minulosti súdne trestaný nebol. Okresný súd má za to, že uloženie uvedeného
trestu spĺňa svoj účel na ochranu spoločnosti a nápravu obžalovaného. Zároveň uložil obžalovanému
i ochranné protitoxikomanické liečenie ústavnou formou s poukazom na závery znaleckého posudku z
odboru zdravotníctva, odvetvie psychiatria. Okresný súd taktiež uložil obžalovanému povinnosť uhradiť
spôsobenú škodu poškodenej X. Y. vo výške 10.553,40 Eur a Sociálnej poisťovni so sídlom ul. 29.

augusta 8 a 10 Bratislava škodu vo výške 149,40 Eur. V rámci uvedeného súd vychádzal zo znaleckého
posudku z odboru zdravotníctva a farmácia, odvetvia chirurgia- traumatológia, ako aj z vyčíslenia škody
sociálnej poisťovne. V prípade poškodenej spoločnosti Všeobecná zdravotná poisťovňa a.s., so sídlom
Bratislava, súd uvedenú spoločnosť s nárokom na náhradu škody odkázal na civilné konanie, pretože
škoda t. j. vynaložené náklady na liečbu poškodenej neboli v trestnom konaní presne vyčíslené. Zároveň

poškodenú X. Y. so zvyškom nároku na náhradu škody odkázal na civilné konanie, pretože uplatňované
ďalšie nároky poškodenej na náhradu škody by presiahli rámec dokazovania v trestnom konaní.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie obžalovaný M. Q., pričom na
samotnom hlavnom pojednávaní konanom dňa 5. októbra 2016 sa pri úkone prítomní prokurátor
okresnej prokuratúry ani obžalovaný voči rozsudku do zápisnice nevyjadrili.

Z písomných dôvodov odvolania obžalovaného, vypracovaných v rozsahu č. l. 381 - 384 spisu jeho
obhajcomJUDr.ĽudovítomŠtanglovičomdňa7.apríla2017(doručenýchokresnémusúdudňa10.apríla
2017) vyplýva nasledovné (podstatné citácie):Okresný súd Galanta pri rozhodovaní o treste a o náhrade škody nedostatočne zistil skutkový stav
pre rozhodnutie a vychádzal z nezákonných dôkazov. V odôvodnení jeho rozsudku sa konštatuje
nasledovné: „Súd nemal za preukázané, že obžalovaný konal v stave zmenšenej príčetnosti, resp. v

nepríčetnosti, pretože ovládacie a rozpoznávacie schopnosti obžalovaného v čase spáchania skutku
mohli byť znížené iba v dôsledku užitia návykových látok a nie v dôsledku duševnej choroby, či poruchy,
čo vyplýva zo znaleckého dokazovania.“ V rámci tohto trestného konania bol do konania pribratý znalec
z odboru zdravotníctva, odvetvie psychiatria MUDr. Mário Straka, ktorý vypracoval znalecký posudok
č. 61/2016. Ako vyplynulo z dokazovania, tento znalec absolvoval návštevu obžalovaného v ÚVV

Leopoldov za účelom vypracovania znaleckého posudku ohľadom psychického stavu obžalovaného
dňa 31.03.2016 v celkovom trvaní 13 minút. Následne keď bol vyzvaný na doplnenie znaleckého
posudku, ktorý doplnil znaleckým posudkom č. 6/2017, opätovne absolvoval návštevu obžalovaného
v ÚVV Leopoldov dňa 13.01.2017 a z vykonaného dokazovania vyplynulo, že táto druhá návšteva
trvala 11 minút. Ide o celkovú dobu predvedenia, teda od momentu, keď bol obžalovaný vpustený
do priestorov kde bola vykonávaná návšteva do momentu, keď bol obžalovaný odvedený z tohto

priestoru, teda samotná návšteva a prípadné vyšetrenie trvali ešte menej. Má za to, že za uvedenú
dobu nie je možné kvalifikovane vyšetriť psychický stav osoby za účelom riadneho vypracovania
znaleckého posudku. Tento znalec na (hlavnom) pojednávaní dňa 02.11.2016 uviedol, že prítomnosť
psychopatológie zisťuje prostredníctvom rozhovoru a cielených otázok, čo ešte viac odôvodňuje potrebu
dôkladného vykonania osobného vyšetrenia obžalovaného, čo vzhľadom na trvanie návštev znalca

evidentne nebolo riadne vykonané. Následne po vypracovaní doplňujúceho znaleckého posudku č.
6/2017 bol tento znalec vypočutý na pojednávaní dňa 22.03.2017. Z jeho výsluchu vyplýva, že pri
vypracovaní znaleckého posudku ani jeho doplnení nemal k dispozícii zdravotnú kartu obžalovaného,
nežiadal ani vyjadrenie od lekára ústavu na výkon väzby, uspokojil sa len s tvrdením obžalovaného,
že nebol v minulosti psychiatricky liečený. Obžalovaný však mohol uviesť nepravdu alebo zabudnúť

ak bol psychiatricky vyšetrený v dávnejšej dobe, preto vyjadrenie obžalovaného nemôže byť pre
znalca dostačujúce na to, aby mohol kvalifikovane vypracovať znalecký posudok bez vyžiadania si
zdravotnej dokumentácie obžalovaného. Rovnako tento znalec priznal, že vychádzal pri posúdení
závislosti obžalovaného na alkoholických alebo psychotropných látkach, ako aj otázky či bol obžalovaný
v čase skutku pod vplyvom nejakých omamných látok len z vyjadrenia obžalovaného, a prítomnosť

návykových látok v organizme obžalovaného v čase skutku nebola žiadnym spôsobom objektivizovaná
a preukázaná. Z týchto skutočností má za to, že znalecký posudok MUDr. Mária Straku č. 61/2016 v
znení doplňujúceho posudku č. 6/2017 nebol riadne vypracovaný, znalec pri jeho vypracovaní nemal k
dispozícii zdravotnú dokumentáciu obžalovaného, obžalovaného evidentne riadne nevyšetril a závery
v rámci posudku stanovil len na základe tvrdení obžalovaného, ktoré neboli žiadnym relevantným

spôsobom objektivizované a preukázané. V rámci konania bol predložený aj znalecký psychologický
posudok č. 57/2016 konzultanta PhDr. Roberta Máthého, PhD., znalca z odboru psychológia, odvetvie
klinickápsychológiadospelých,psychológiasexuality,dopravnápsychológia.Na(hlavnom)pojednávaní
dňa 22.03.2017 bol vypočutý tento znalec, ktorý uviedol, že vyšetrenie pri vyhotovovaní znaleckého
posudku pozostáva z dvoch častí, klinických metód a z testových metód, pričom sa stáva, že osoba

odmietne podstúpiť druhú časť, teda testové metódy. Na otázku súdu či v prípade obžalovaného
bolo vykonané vyšetrenie použitím oboch uvedených metód tento znalec uviedol, že voľba metód
je na znalcovi a jednalo sa o klinickopsychologické vyšetrenie, pričom nikdy nevypracoval znalecký
posudok bez toho, aby neaplikoval minimálne klinické metódy. Z týchto vyjadrení znalca vyplýva, že
u obžalovaného nevykonal kompletné vyšetrenie za použitia všetkých metód pre riadne posúdenie

psychického stavu obžalovaného, a to bezdôvodne, nakoľko sa tento znalec aj v rámci posudku aj v
rámci výsluchu uviedol, že obžalovaný s ním riadne spolupracoval a teda mu nič nebránilo vykonať
kompletné vyšetrenie. V spojitosti s týmto znalcom obhajca upozorňoval na (hlavnom) pojednávaní
dňa 22.03.2017 že tento znalec už v minulosti v inej trestnej veci vypracoval psychologický znalecký
posudok bez toho, aby vôbec vyšetril osobu na ktorú mal vypracovať znalecký posudok (vo veci A., ktorá

bola pojednávaná pred senátom JUDr. Čecha na Okresnom súd Prešov). Z vyššie uvedeného vyplýva,
že tento znalec nevypracoval riadne znalecký posudok, nakoľko nevykonal kompletné vyšetrenie
obžalovaného, hoci mu v tom nič nebránilo a vzhľadom na túto skutočnosť, aj vzhľadom na to, že v
minulosti už tento znalec vyprodukoval neodborný znalecký posudok bez vyšetrenia osoby, nemožno
na tento jeho posudok prihliadať ako na vierohodný, čo som namietal aj v rámci pojednávania dňa

22.03.2017. Tento znalec pri svojom výsluchu tiež uviedol, že pri konštatovaní záveru o možnej
problematickej sexualite obžalovaného vychádzal zo zápisnice o výsluchu svedkyne J. X., avšak táto
zápisnica zo 06.02.2016 predstavuje nezákonný dôkaz, nakoľko obžalovaný nebol riadne informovaný
o vykonaní výsluchu tejto svedkyne a teda nemohol využiť svoje právo a zúčastniť sa tohto úkonualebo minimálne požiadať o účasť na tomto úkone v zmysle § 213 ods. 1 Trestného poriadku a teda
nemožno prihliadať na akékoľvek skutočnosti, vyplývajúce z tejto zápisnice, ktorá nemôže byť ani
súčasťou trestného spisu. Nakoľko teda aj podľa vyjadrenia znalca Mátheho boli jeho závery ovplyvnené

aj tvrdeniami zo zápisnice J. X., nemožno na tento znalecký posudok prihliadať ako na zákonný
dôkaz. Vzhľadom na uvedené nedostatky v znaleckých posudkoch MUDr. Straku a PhDr. Máthého
žiadal do konania pribrať znalecký ústav za účelom posúdenia duševného stavu obžalovaného, čo
však Okresný súd Galanta zamietol. Má za to, že na základe vyššie uvedeného nemožno prihliadať
na znalecké posudky MUDr. Straku a PhDr. Máthého ako na vierohodné (v prípade posudku PhDr.

Máthého ani ako na zákonný) a teda nebol dostatočne posúdený psychický stav obžalovaného v
čase skutku, čo je rozhodujúcou otázkou pre posúdenie trestnej zodpovednosti obžalovaného, nakoľko
nebolo riadne ustálené, či obžalovaný v čase spáchania skutku vedel rozpoznať svoje protiprávne
konania a či vedel ovládať svoje konanie. Z tohto dôvodu má za to, že Okresný súd Galanta pochybil,
keď uznal obžalovaného vinným a odsúdil ho na nepodmienečný trest odňatia slobody aj napriek
skutočnosti, že nebolo riadne zistené, či obžalovaný bol v čase skutku trestne zodpovedný. Otázka jeho

trestnej zodpovednosti potom ovplyvňuje aj otázku náhrady škody. Z hľadiska odôvodnenia rozsudku
poznamenal, že tento nie je riadne odôvodnený a z toho dôvodu je nepreskúmateľný, keďže sa Okresný
súd Galanta nevysporiadal riadne s okolnosťami významnými pre rozhodnutie a porušil tak právo
obvineného na spravodlivý proces. V zmysle ustálenej judikatúry ESĽP, ÚS SR a NS SR je právo
na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia súčasťou práva na spravodlivý súdny proces, pričom

zo strany súdu je potrebné podať v rámci odôvodnenia súdneho rozhodnutia odpoveď na všetky
také argumenty, ktoré sú rozhodujúce pre samotné rozhodnutie. Obhajoba opakovane upozorňovala,
že znalecké posudky v rámci tohto konania neboli vypracované riadnym spôsobom a znalci pri ich
vypracovaní zanedbali svoje povinnosti, pričom okresný súd sa k týmto argumentom obhajoby v rámci
odôvodnenia rozsudku vôbec nevyjadril, hoci ide o otázku rozhodujúcu pre následné posúdenie trestnej

zodpovednosti obžalovaného a existujú závažné pochybnosti o správnosti týchto znaleckých posudkov.
Okresný súd v rámci odôvodnenia vyhodnotil zavinenie v konaní obžalovaného ako úmyselné, pričom
žiadnym spôsobom neodôvodnil, na základe čoho toto zavinenie obžalovaného zhodnotil uvedeným
spôsobom ani z akých dôkazov pri tom vychádzal. Na základe uvedeného vyslovil názor, že Okresný
súd Galanta pochybil pri rozhodovaní vo veci a preto navrhol, aby Krajský súd v Trnave ako súd odvolací

podľa § 321 ods. 1 písm. b), písm. c) Trestného poriadku zrušil napadnutý rozsudok Okresného súdu
Galanta zo dňa 22.03.2017 č. k. 1T/115/2016 - 368 vo výroku o treste ako aj vo výroku o náhrade škody
a podľa § 322 ods. 1 Trestného poriadku vrátil vec súdu I. stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu
prejednal a rozhodol.
Prokurátor Krajskej prokuratúry v Trnave navrhol na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu odvolanie

obžalovaného ako nedôvodné zamietnuť. Vyslovil právny názor, že napadnutý rozsudok je vo všetkých
svojich výrokoch preskúmateľný a správny.
Obžalovaný M. Q., v zhode so svojim obhajcom JUDr. Ľudovítom Štanglovičom, na verejnom zasadnutí
odvolacieho súdu zotrval na dôvodoch podaného odvolania a navrhol, aby Krajský súd v Trnave podľa
§ 321 ods. 1 písm. b), písm. c) Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste ako aj vo výroku

o náhrade škody a podľa § 322 ods. 1 Tr. por. vrátil vec súdu I. stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu
znovu prejednal a rozhodol.
Senát Krajského súdu v Trnave preskúmal v zmysle § 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť
napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu
konania, ktoré im predchádzalo a tak zistil, že odvolanie obžalovaného M. Q. nie je dôvodné.

Okresný súd v Galante predovšetkým zákonným spôsobom vykonal na hlavnom pojednávaní dňa 5.
októbra 2016 v rozsahu č. l. 112 - 118 spisu všetky dôkazy potrebné na meritórne rozhodnutie vo veci,
tietodostatočneapreskúmateľnevyhodnotiljednotlivoivovzájomnýchsúvislostiachasvojerozhodnutie
aj dostatočne a presvedčivo odôvodnil.
Zo spisového materiálu je zrejmé, že obžalovaný na hlavnom pojednávaní priznal spáchanie skutku

uvedeného v obžalobe, na otázky v zmysle § 333 ods. 3 Tr. por. odpovedal áno, na návrh prokurátora
a obhajcu konajúci okresný súd prijal vyhlásenie obžalovaného, že je vinný zo spáchania skutku,
zároveň vyhlásil, že dokazovanie v rozsahu v akom obžalovaný priznal spáchanie skutku sa nevykoná
a následne vykonal dokazovanie súvisiace s výrokom o treste, výrokom o ochrannom opatrení a
adhéznym konaním.

Zo zápisnice o hlavnom pojednávaní vyplýva, že dokazovanie bolo v prezentovaných smeroch
vykonané zákonnou a procesne správnou formou v potrebnom rozsahu. Okresný súd predovšetkým
vykonal dostatočné znalecké dokazovanie v požadovaných ťažiskových otázkach a náležite objasnil
bazálnu problematiku súvisiacu s tzv. príčetnosťou (a tým trestnou zodpovednosťou) obžalovanéhov inkriminovanom čase a taktiež aj v súčasnosti. Je potrebné konštatovať, že obhajobou namietaní
znalci sú vyštudovaní, praxou skúsení a erudovaní profesionálni lekári - odborníci, vedomí si poučení
a následkov vyplývajúcich z ich znaleckej činnosti. Verbálne vyjadrenia obžalovaného (a to aj v

triezvom stave, teda bez eventuálneho vplyvu drogy, v čase, keď stav jeho organizmu nebol ničím
intoxikovaný, a to pri opakovaných návštevách znalca) v tom smere, že o svojom zdravotnom stave,
liečení či neliečení sa psychiatricky v minulosti, o závislostiach na zakázaných látkach, resp. tiež
o tom, že v čase skutku protiprávne konal intoxikovaný, sú dostatočným, reálnym a objektívnym
podkladom (a to i z časového hľadiska uvádzaného obhajcom odvolateľa v dôvodoch odvolania) na

kvalifikované a dôsledné plnenie si následných povinností znalca a v konečnom dôsledku dostatočným
(bez ohľadu na počty minút oboch návštev v priestoroch na výkon väzby) a nespochybniteľným
podkladom, slúžiacim pre stanovenia správnych záverov o psychickom stave obžalovaného M. Q.. V
týchto súvislostiach netreba podľa zistení odvolacieho súdu dôkazy smerujúce k ďalšiemu vyšetreniu
duševného stavu obžalovaného M. Q. opakovať a nie je ani dôvodné vykonať nové dokazovanie
pozorovaním obžalovaného v zdravotníckom zariadení. Závery o príčetnosti obžalovaného (na základe

doposiaľ zhromaždeného spisového materiálu) v tej podobe a rozsahu, ako ich prezentoval súd I.
stupňa, sú preskúmateľné a objektívne správne. K ich nemennosti nie je potrebné preveriť ani zdravotnú
kartu obžalovaného. Napokon sám obžalovaný v trestnom konaní vypovedal, že lekára psychiatra
nikdy v minulosti nenavštívil. Hodnotiace závery psychiatra MUDr. Mária Straku a psychológa PhDr.
Róberta Mathé PhD. postačujú v posudzovanom konaní k vyriešeniu otázky o príčetnosti a tým

trestnej zodpovednosti obžalovaného M. Q.. Znalci ozrejmili techniky (a k tým nesporne patrí i výsluch
vyšetrovanej osoby, bez ohľadu na počty minút úkonu), ktoré boli podkladom pre ich hodnotiace závery.
Pri hodnotení vykonaných dôkazov okresný súd dospel k správnemu právnemu záveru, že obžalovaný
ako trestne zodpovedný subjekt na základe ustáleného skutkového stavu naplnil všetky zákonné znaky
skutkových podstát nasledovných trestných činov: zločinu ublíženia na zdraví podľa § 155 ods.1 Tr. zák.

v jednočinnom súbehu s prečinom porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Tr. zák. a prečinom
výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. a/ Tr. zák.
Podľa § 34 ods. 1 až 4 Tr. zák. - 1) trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu
zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny
život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie

páchateľa spoločnosťou, - 2) páchateľovi možno uložiť len taký druh trestu a len v takej výmere, ako je
to ustanovené v tomto zákone, pričom tento zákon v osobitnej časti ustanovuje len trestné sadzby trestu
odňatia slobody, -3) trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv
na jeho rodinu a jemu blízke osoby, -4) pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä
na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce

okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.
V dôvodoch rozsudku súd prvého stupňa dostatočne vyhodnotil aj odpis z registra trestov obžalovaného
i spisy o jeho prechádzajúcich odsúdeniach a preskúmateľne v konečnom dôsledku vyhodnotil, na
základe čoho dospel k ustáleniu rozsahu priťažujúcich a poľahčujúcich okolností, k vyhodnoteniu ich
vzájomnému pomeru, skúmajúc vo všetkých súvislostiach okolnosti plynúce z ustanovení § 36 písm. l/,

písm. n/, § 37 písm. h/, písm. m/, § 38 ods. 2 , § 41 ods. 1, § 42 ods. 1 Tr. zák. V zhode s postupom
a závermi okresného súdu aj odvolací súd uzatvára, že pomer týchto poľahčujúcich a priťažujúcich
okolností je verifikovaný v súlade s dokazovaním a tieto závery si v rozsahu dôvodov okresného súdu
uvedených na č. l. 371 - 372 spisu plne osvojuje.
Za tohto stavu okresný súd nepochybil, keď obžalovanému podľa § 155 ods. 1 Tr. zák. s použitím §

36 písm. l/, § 37 písm. h/, § 38 ods. 2 , § 41 ods. 1 Tr. zák. uložil úhrnný nepodmienečný trest odňatia
slobodyvovýmere4(štyroch)rokova6(šesť)mesiacov,tedašesťmesiacovnaddolnúhranicuzákonom
stanovenej trestnej sadzby vyplývajúcej z najprísnejšie trestného zločinu ublíženia na zdraví podľa §
155 ods.1 Tr. zák., pri ktorom ja trestná sadzba stanovená zákonom na dobu najmenej štyroch a najviac
desiatich rokov trestu odňatia slobody. Pretože obžalovaný spáchal v jednočinnom súbehu tri trestné

činy, keď v troch smeroch porušil záujmy chránené Trestným zákonom, nezistil odvolací súd podmienky
na uloženie miernejšej sankcie. Prísnejšiu sankciu ukladať nemohol z dôvodu nedostatku odvolania
prokurátora podaného v neprospech obžalovaného.
Správny je i ten výrok napadnutého rozsudku, ktorým bol obžalovaný na výkon uloženého trestu odňatia
slobody zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia podľa § 48 ods. 2 písm.

a/ Tr. zák., nakoľko nebol v posledných desiatich rokoch pred spáchaním súdenej trestnej činnosti vo
výkone trestu odňatia slobody za úmyselný trestný čin.Správne bolo obžalovanému uložené aj ochranné opatrenie vo forme ochranného protitoxikomanického
liečenia ústavnou formou, ktorý výrok má oporu v ustanovení § 73 ods. 2 písm. d) Tr. zák. a taktiež i vo
vykonanom dokazovaní, čo napokon obžalovaný v odvolaní nijako nenamietal.

Rovnako správne sú i závery prvostupňového súdu vo vzťahu ku všetkým výrokom pojednávajúcim o
tzv. adhéznom konaní (§ 287 ods. 1, § 288 ods. 1, ods. 2 Tr. por.), pretože majú oporu vo vykonanom
dokazovaní.
Nezistiac podmienky pre zmenu napadnutého prvostupňového rozsudku senát Krajského súdu v Trnave
odvolanie obžalovaného M. Q., podané vo vzťahu k odvolaním napadnutým výrokom, ako nedôvodné

podľa § 319 Tr. por. zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.