Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, March 20, 2014

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 2C/31/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5112205110
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 03. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Rybárik

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2014:5112205110.12

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudcom JUDr. Jánom Rybárikom v právnej veci navrhovateľa: Q.

Q., rod. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. č. XXX/X, G., právne zastúpená Advokátska kancelária Hagara-
Hagarová,s.r.o.,sosídlomDanielaDlabača35,Žilina,IČO:36806498,protiodporkyni:X.Q.,rod.S.,nar.
XX.X.XXXX, bytom G. XXX, G., právne zastúpená: JUDr. Vladimír Kašuba, advokát so sídlom Holubyho
51, Martin, v konaní o vrátenie daru, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh navrhovateľky z a m i e t a.

Navrhovateľka je povinná uhradiťodporkynitrovykonaniaatrovyprávnehozastúpeniaAdvokátskej

kancelárii JUDr. Vladimír Kašuba vo výške 506,78 Eur na jeho účet vedený v Tatra banke, a.s., pobočka
Martin, č.ú.: XXXXXXXXXX/XXXX, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

O trovách štátu súd rozhodne osobitným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa podaným návrhom domáhala vydania nehnuteľnosti, resp. vrátenia daru, domu súp.
č. XXX, postaveného na pozemku parc. č. XXX, zapísaného na LV č. XX, kat. úz. G., obec G., v podiely
1 -ci, ďalej pozemku ornej pôdy registra „C“ parcele č. XXX/X o výmere XXX m2 v podiely 1-ci, pozemok
zastavané plochy a nádvoria parcele registra „C“ na parcela č. XXX o výmere XXX m2 takisto v podiely

1-ci.
Svoj návrh odôvodnila tým, že predmetné nehnuteľnosti darovala svojej neveste v rovnakom diele v
1-ci a takisto svojmu synovi P. Q., s ktorým v tom čase žila ako manželka za účelom spoločného
zveľadenia rodinného domu, ako aj za účelom šťastného manželského spolunažívania. S odstupom
času nevesta, t.j. odporkyňa bezdôvodne prerušila medzi navrhovateľkou a celou jej rodinou vrátane
syna a vnučiek všetky kontakty. Nastala situácia, kedy prestali s ňou jej syn, ako aj nevesta komunikovať.
Bezdôvodne sa jej vyhýbali. Napokon aj manželská situácia syna a odporkyne sa zhoršila. Syn odhalil

mimomanželský pomer. Situácia v manželstve sa vyhrotila natoľko, že nevesta odišla z domu a
požiadala o rozvod manželstva. Jej syn to veľmi zle psychicky znášal, až to vyústilo do situácie, kedy
spáchal samovraždu. Napokon dňa 26.1.2012 ju odporkyňa fyzicky a verbálne napadla. Začala ju
rukami sácať, čo ju hlboko ranilo. Z uvedeného dôvodu sa potom rozhodla požadovať vrátenia daru,
resp. vydania nehnuteľnosti.

Odporkyňa s návrhom nesúhlasila a žiadala tento zamietnuť. Nehnuteľnosť im navrhovateľka darovala

každému v 1-ci., t.j. navrhovateľkinmu synovi a jej ako neveste. Urobila tak z toho dôvodu, že mala
obavu, že jej syn celú nehnuteľnosť prepije, resp. odpredá. V roku 2011 bola nútená odísť zo spoločnej
domácnosti a to z toho dôvodu, že ju manžel sústavne psychicky týral, vyhadzoval ju z domu. Aj deti
pochádzajúce z manželstva to veľmi ťažko znášali. Momentálne spomínanú nehnuteľnosť neobýva.Chodí tam robiť len udržiavacie práce. Jej manžel mal nezhody s rodinnými príslušníkmi navrhovateľky.
Sám navrhoval, aby rodinný dom predali a odsťahovali sa mimo dosahu jeho rodiny. Poprela, že by
sa k svokre správala neslušne, nikdy na ňu nepovedala krivé slovo. Uviedla, že to bol jej nebohý

manžel, ktorý sa odmietal kontaktovať so svojou matkou. Poprela, že by navrhovateľku fyzicky alebo
verbálne niekedy napadla. Nehnuteľnosť užívali prakticky od roku 1995, kedy im ju navrhovateľka dala
do prenájmu. V roku 2006 im dom s ornou pôdou darovala. Svojho manžela charakterizovala, ako
agresívneho človeka, či už bol triezvy alebo opitý. Viac krát premýšľala nad rozvodom a viac krát sa
sťažovala aj navrhovateľke na zlé správanie jej syna.

Na tomto mieste súd udáva, že v tejto veci už raz rozhodol a to rozsudkom tunajšieho súdu
2C/31/2012-67 dňa 27.9.2012. Vtedy v plnom rozsahu vyhovel návrhu navrhovateľky. V zákonnej
lehote proti tomuto rozsudku podala odporkyňa odvolanie a na základe tohto odvolania Krajský súd
Žilina rozsudok okresného súdu uznesením 5Co/26/2013-95 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Vytkol prvostupňovému súdu, že nevykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu, dôkazy nevyhodnotil v

súlade s ust. § 132 a nasl. O.s.p. a vo veci rozhodol predčasne. Vytkol súdu aj to, že jeho rozhodnutie
je nepreskúmateľné aj pre nedostatok odôvodnenia. Prikázal prvostupňovému súdu opätovne vykonať
dokazovanie výsluchom účastníkov, svedkov, oboznámiť sa s dôkaznými prostriedkami, dôkazy riadne
vyhodnotiť a vo veci opätovne rozhodnúť.

Súd v zmysle uznesenia KS opätovne vypočul účastníkov konania, vypočul svedkov G. Q., S. Y., X.
Q., Q. Q., oboznámil sa s úmrtným listom P. Q., s listom nebohého P. Q., ďalšími listinnými dôkazmi a
zistil nasledovné:

Predmetom sporu je vrátenie daru, resp. vydanie nehnuteľnosti tak, ako sú popísané v odôvodnení tohto

rozsudku.

Odporkyňa spoločne s nebohým P. Q. uzatvorili manželstvo ešte v roku XXXX. Z manželstva pochádzajú
dve deti a to dcéry X. a Q., tohto času už plnoleté. V roku 1995 sa manželia presťahovali do rodinného
domu so záhradou, ktorý im prenajala navrhovateľka. Neskôr v roku 2006 im ho darovala každému

v 1-ci. Za súčasného stavu sa navrhovateľka domáhala vrátenia tohto daru od odporkyne, vydanie
nehnuteľnosti a to z toho dôvodu, že predovšetkým obdarovaná sa k nej správa tak, že hrubo porušuje
dobré mravy. V minulosti ju fyzicky aj verbálne napadla. Po tom, ako im darovala nehnuteľnosť, prestala
s ňou komunikovať, vyhýbala sa stretnutiam, nechodila na oslavy a rodinné posedenia. Odmietala celú
rodinu.

Navrhovateľka po tom, ako krajský súd zrušil pôvodný rozsudok, zotrvala na svojom návrhu.
Opätovne uvádzala, že to bola odporkyňa, ktorá sa k nej hrubo správala, dokonca ju verbálne a fyzicky
napadla. Opätovne sa vyjadrovala k incidentu, ktorý sa odohral 26.1.2012. Vtedy odviezli na psychiatriu
jej syna. Do domu, ktorý obýval, prišla poupratovať. Na to prišla do domu aj bývalá nevesta s dcérou

s tým, čo tam robia a aby odtiaľ vypadli. Začala jej hrubo nadávať a vyhadzovať z rodinného domu.
Následne ju sotila do dverí. Upresnila, vzhľadom aj na svoje zdravotné problémy, ktoré mala aj na
pojednávaní, že tento incident sa odohral 26.1.2012 - v čase, keď zomrel jej syn. Pri tomto fyzickom
útoku bola aj jej dcéra. Opakovala, že chceli len poupratovať rodinný dom. Podľa jej názoru to bolo
správanie sa odporkyne, ktoré spôsobilo to, že jej syn spáchal samovraždu.

Odporkyňa s návrhom nesúhlasila a žiadala tento zmietnuť. Nehnuteľnosť im navrhovateľka darovala
každému v 1-ci. Urobila tak z toho dôvodu, že mala obavu, že jej syn v dôsledku požívania alkoholických
nápojov celú nehnuteľnosť prepije, resp. odpredá. Preto zvolila ten spôsob, že nehnuteľnosť im
nedarovala do bezpodielového spoluvlastníctva, ale každému v 1-ci. V roku 2011 bola nútená odísť

zo spoločnej domácnosti a to z toho dôvodu, že ju manžel sústavne psychicky týral a vyhadzoval z
domu. Aj samotné dve deti pochádzajúce z manželstva to veľmi ťažko znášali. Momentálne spomínanú
nehnuteľnosť neobýva. Odsťahovala sa. Chodí tam robiť udržiavacie práce - poupratovať, skontrolovať
dom. Poukázala na to, že to bol jej samotný manžel, ktorý mal nezhody s rodinnými príslušníkmi
navrhovateľky. Sám jej viac krát navrhol, aby dom predali a odsťahovali sa mimo dosahu jeho rodiny.

Poprela, že by sa k svokre správala neslušne, nikdy na ňu nepovedala krivé slovo. Takisto poprela, že by
navrhovateľku fyzicky napadla, resp. že by jej vulgárne nadávala. Zotrvala aj na svojej predchádzajúcej
výpovedi ešte pred zrušujúcim uznesením KS, že v kritický deň 26.1.2012, kedy mala byť navrhovateľkanapadnutá, prišla so svojou dcérou do rodinného domu poupratovať. V tom čase sa tam už nachádzala
navrhovateľka. Táto bol pohoršená, začala ich verbálne a fyzicky napádať.

Súd vzhľadom na postoj a výpoveď navrhovateľky a odporkyne vo veci vypočul svedkov na objasnenie
okolností jednak údajného fyzického útoku zo strany odporcu na navrhovateľku a jednak na posúdenie
správania sa odporkyne voči navrhovateľke, resp. na ich vzťahy, ktoré mali medzi sebou.

Z prečítanej svedeckej výpovede G. Q. vyplynulo, že navrhovateľka je jej mama. Odporkyňa je jej

švagriná a jej manžel bol jej brat. Dobre si pamätala na deň 26.1.2012, kedy malo dôjsť k fyzickému
napadnutiu, bola pri tom Ešte deň predtým 25.1.2012 musela volať pre svojho brata záchranku kvôli
jeho veľmi zlému psychickému stavu. Na dome poostávali otvorené dvere, okná a spolu s mamou išli
dať na druhý deň dom do poriadku. Na to prišla aj odporkyňa so svojou dcérou. Strhala sa hádka. Došlo
k majetkovým sporom. Hádka vyvrcholila natoľko, že dcéra odporkyne sotila navrhovateľku a následne
odišla preč. Konflikt pokračoval a bola to aj odporkyňa, ktorá opätovne sotila navrhovateľku tak silno,

že táto narazila do zárubne dverí, pričom jej vulgárne nadávala, kričala na ňu a vyhadzovala ju z domu.
Použila aj hrubé nadávky.
Manželstvo odporkyne a jej manžela hodnotila ako zlé. Jej brat bol ponižovaný. Odporkyňa sústavne
odchádzala zo spoločnej domácnosti, utekala ku svojej rodine. Jej nebohý brat ostával často aj niekoľko
dní úplne sám. Ďalšou príčinou rozvratu manželstva bol aj mimomanželský vzťah, pretože jej švagriná si

našla známosť s iným mužom. Jej brat začal požívať vo zvýšenej miere alkoholické nápoje v decembri
roku 2011. Bol aj na protialkoholickom liečení, bolo to v roku 2005 alebo v roku 2006.

Takisto z prečítanej svedeckej výpovede S. vyplýva, že to bola ona, ktorá videla jeden krát vo večerných
hodináchodporkyňusaobjímaťsinýmmužom.Hneďsanatopýtalanavrhovateľky,čisúužmanželiaQ.i

rozvedení, či ešte žijú v spoločnej domácnosti. Vtedy sa jej navrhovateľka posťažovala, že má problémy
s nevestou. Uviedla, že sa ku nej správa veľmi zle. Aj z počutia od iných ľudí vyrozumela, že medzi
navrhovateľkou a jej nevestou boli veľmi napäté vzťahy. Nevedela sa vyjadriť, čo bolo príčinou týchto
zlých vzťahov.

Súd opätovne v intenciách KS vypočul dcéry odporkyne X. Q. a Q. Q..
Svedkyňa X. Q. opätovne na pojednávaní zotrvala na svojej predošlej výpovedi. Podrobne popisovala
vzťahy v rodine. Charakterizovala svoj vzťah k navrhovateľke, t.j. ku svojej starej mame ako dobrý a
pozitívnydodoby,pokýmešteotecžil.StarámamažilavŽilineaonivdarovanomdome.Veľačasuspolu
netrávili. I napriek tomu, že mali na seba málo čatu kvôli školských a ďalším povinnostiam, hodnotila

tento vzťah so starou mamou ako dobrý. Po smrti svojho otca sa stretla s navrhovateľkou asi tri krát.
Prvý krát to bolo pri incidente, keď upratovali dom po smrti otca, kedy tam prišla navrhovateľka a došlo
k incidentu. Potom sa s ňou strela ešte jeden krát, bolo na chate na W., kde navrhovateľka spoločne s
jej tetou G. Q. vyvíjali na ňu tlak, aby v ich prospech hovorila, svedčila.
To odmietla a povedala, že bude hovoriť to, čo je skutočne pravda a čoho bola skutočne svedkom. Pritom

si zastala svoju mamu a odvtedy sa pre starú mamu stala tá najhoršia. Vždy však dodržiavala zásady
slušnosti ku starej mame. Pokým sa stretli, pozdravila ju. Dokonca jeden krát jej stará matka povedala,
že je štetka tak, ako jej mama. Potom sa začala voči nej správať negatívne a odmietavo. Podrobne
popísala aj priebeh konfliktu. Otec vypisoval stále SMS toho charakteru, že pokým sa nevrátia domov,
tak si niečo urobí. Aj z toho dôvodu opätovne navštívili rodinný dom. Podľa jej vyjadrenia, jej mama

mala strach, či sa niečo nestalo. Už tam bola stará mama ako aj G. Q., umývali riad. Osobne videla,
ako starká sotila jej mamu. Chceli skontrolovať poschodie a vtedy sa to stalo, že starká sotila mamu s
krikom, aby odtiaľ vpadli, že tam nemajú čo robiť. Vyjadrila aj svoj osobný názor, že podľa jej názoru stará
mama nemala rada jej mamu. Vždy sa o nej vyjadrovala v tom slova zmysle, že to nie je dobrá nevesta.
Ešte sa vyjadrila aj k ďalšiemu incidentu po smrti svojho otca. Bolo to niekedy v auguste toho roku, čo

otec zomrel. Bola so svojím priateľom v dome vybrať poštu. Vtedy starká vybehla od susedy a začala
po nich kričať. I napriek tomu, že ju riadne pozdravila, kričala, že nehnuteľnosť im nepatrí a aby odtiaľ
vypadla. Došlo to do takého štádia, že jej začala hrubo, vulgárne nadávať. Ihneď išla na políciu a všetko
oznámila. Neskôr vo svojej výpovedi uviedla, že konflikt, ktorý sa odohral 26.1.2012 nebol v čase, keď
zomrel jej otec, ale to bolo 4 mesiace pred jeho smrťou. Ďalej vypovedala, že keď boli menšie, tak ich

starká navštevovala, keď mali sviatky, meniny, narodeniny, alebo boli Vianoce, nosila im darčeky. Aj oni
ju navštevovali, keď mala nejaký sviatok. Takisto uvádzala, že nie je pravdou, že by ich matka štvala
proti starej mame.Prakticky zhodne vypovedala aj svedkyňa Q. Q., dcéra odporkyne. Svoju starú mamu videla pred
septembrom 2009, vtedy odišla do Francúzska a odvtedy ju prakticky nevidela okrem dnešného a
minulých pojednávaní. Nemohla súhlasiť s tým, že by svoju starú mamu ignorovala. Dokonca to bola ich

matka, ktorá ich nútila, aby sa vždy slušne správali voči starej mame a k ďalším rodinným príslušníkom.
Pokým boli menšie, takisto uviedli, že sa vzájomne navštevovali a vzájomne sa obdarúvali. Takých 10
rokov dozadu začala pozorovať napätie medzi rodičmi a medzi starou matkou. Vedela, že sa aj pohádali.
Nebola však svedkom žiadneho fyzického napádania alebo vulgárneho nadávania. Vedela aj o konflikte
v Zádubní, keď bola jej sestra pre poštu. Vedela to od svojej sestry.

Naopak svedkyňa U. D. vypovedala, že navrhovateľku pozná, vyrastali spolu od detstva, navyše sú
príbuzné. Odporkyňu pozná len tak, že pochádzala z vedľajšej dediny a potom ju poznala preto, že sa
vydala za syna navrhovateľky. Spomínala vo svojej svedeckej výpovedi na jednu situáciu na sviatok
Všetkých svätých. Nevie, v ktorom roku to bolo, bolo to už dávnejšie. V tom čase ešte žil aj syn
navrhovateľky. Bolo to na cintoríne a odporkyňa sa so svojimi dcérami stretala s navrhovateľkou.

Nepozdravili navrhovateľku. Túto to tak nahnevalo, že sa jej začala sťažovať, že aké to má ťažké, začala
hneď plakať. Doslova prešli okolo seba ako neznámi ľudia. Vedela, že navrhovateľka darovala svojmu
synovi a jeho manželke nehnuteľnosť - dom. Tie spory, podľa jej názoru, boli kvôli majetkom. Bola to
navrhovateľka, ktorá sa na výstavbe rodinného domu skutočne nadrela, bola to pracovitá žena. Potom
tento dom darovala a následne sa dočkala od odporkyne toho, že ju ani nepozdraví. Svedkom takého

incidentu, že odporkyňa navrhovateľku neodzdravila bola asi dva alebo ti krát. Takisto hodnotila vzťahy
medzi vnúčatami a navrhovateľkou. Aj tieto hodnotila negatívne. Od navrhovateľky vedela, že táto by
si radšej odtrhala od úst, aby jej vnúčatám mohla niečo kúpiť. Tieto ju však ani len neodzdravili. Je to
však len jej úsudok.

Prakticky zhodne vypovedala aj svedkyňa A. Z.. Ako susedka pozorovala vzťahy medzi navrhovateľkou
a odporkyňou. Z vlastného pozorovania usúdila, že vnučky navrhovateľku ignorovali. Nevedela sa
vyjadriť, že prečo to tak bolo. Bola svedkom príhody, keď cestovali vnučky a navrhovateľka v jednom
autobuse a viedla, že vnučky sa správali tak, ako keby navrhovateľku ani nevideli. Ťažko sa jej bolo
vyjadrovať k vzťahu odporkyne k navrhovateľke. Každá z nich, podľa jej názoru, má asi svoju pravdu.

Tieto situácie pozorovala ešte v čase, keď žil syn navrhovateľky. Nevidela a ani nepočula o tom, že by
navrhovateľka a odporkyňa mali medzi sebou nejaký fyzický konflikt.

Svedkyňa H. Z. vo svojej výpovedi uviedla, že navrhovateľku pozná 21 rokov, bola to jej susedka. Čo
sa týka odporkyne takisto túto pozná, lebo si zobrala syna navrhovateľky. Navrhovateľku poznám ako

starostlivú, robotnú ženu. Od nej vie, ako ju strašne trápi ten rodinný dom, čo darovala svojmu synovi a
neveste. Videla, ako na tom domčeku drela. Bola tehotná, brucho mala za rovno nosom a natierala tam
plot. Bola to strašne pracovitá žena. Narobila sa na rodinnom dome a teraz má o všetko prísť. Podľa
nej je to taká nespravodlivosť. Bola svedkom, odohralo sa to pred obchodným domom TESCO v Žiline,
že išla tam jedna z vnučiek a keď zbadala navrhovateľku, tak ju obišla. Ale slušnosť káže, či to už je

v dedine alebo je to na autobusovej zastávke, že človek príde a pozdraví ľudí, ktorí tam stoja. Zvlášť,
keď je to vnúča a stará mama.

Z pripojených listinných dôkazov, predovšetkým z darovacej zmluvy V XXXX/XX mal súd preukázané,
že to bola Q. Q., ktorá P. Q. a jeho manželke X. Q. darovala nehnuteľnosti a to dom č. XXX, pozemok

zastavané plochy a pozemok ornú pôdu. Každému darovala tieto nehnuteľnosti v 1-ci. Darovacia zmluva
bola podpísaná dňa 26.5.2006. Aj z výpisu z LV č. XX vyplýva, že spoluvlastníkmi týchto nehnuteľností
boli P. Q. a X. Q. v 1-ci.

Z pripojeného potvrdenia zo dňa 22.8. 2012 Obvodného oddelenia policajného zboru Žilina vyplýva,

že odporkyňa dňa podala na políciu ústne oznámenie k priestupku proti občianskemu spolunažívaniu /
manžel odporkyne zomrel dňa XX.X. XXXX/.

Z potvrdenia Fakultnej nemocnice Žilina vyplýva, že nebohý P. Q. bol hospitalizovaný na psychiatrii v
Žiline v čase od 8.1.2007 do 27.2.2007.

Podľa § 630 Obč. zákonníka darca sa môže domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaný správa k nemu
alebo k členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy.Predpokladom úspešného uplatnenia práva darcu je veľký nevďak zo strany obdarovaného prejavujúci
sa v takom jeho správaní, ktoré možno kvalifikovať ako hrubé porušenie dobrých mravov. Ide o
porušenie značnej intenzity, alebo o porušovanie sústavné, ktoré však v dôsledku svojho trvania,

priebehu a pôsobenia na darcu alebo členov jeho rodiny, nadobudne povahu hrubého porušenia dobrých
mravov. Takýmto kvalifikovaným porušením dobrých mravov ja napríklad fyzické násilie, hrubé urážky,
neposkytnutie potrebnej pomoci. K uvedenému správaniu obdarovaného môže dôjsť v akomkoľvek
časovom odstupe od uzavretia darovacej zmluvy.

Podľa § 126 ods. 1 Obč. zákonník vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho
práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom
zadržuje.

Vychádzajúc z citovaných ustanovení súd podrobne skúmal, aké boli vzťahy medzi navrhovateľkou a
odporkyňou, t.j. obdarovanou. Skúmal, či išlo o porušenie dobrých mravov značnej intenzity zo strany

obdarovaného v jeho správaní.

Súd dáva do pozornosti, že zo svedeckých výpovedi vyplývajú dva názory. Časť svedkov, t.j. dcéry
odporkyne vypovedali v prospech svojej matky. Objasňovali vzťahy medzi starou mamou a ich mamou.
Naopak ostatní svedkovia vypovedali v prospech navrhovateľky tak, že vzťahy medzi navrhovateľkou

a odporkyňou boli napäté. Neboli však konkrétne, až na svedkyňu G. Q., prítomné žiadneho konfliktu.
Pozorovali niektoré udalosti, ktoré sa mali odohrať na cintoríne alebo v autobuse, alebo pred
obchodným domom TESCO, kedy to boli vnúčence, ktoré nepozdravili navrhovateľku. G. Q. na
pojednávaní vypovedala, že bola svedkom konfliktu v rodinnom dome po tom, ako bol syn navrhovateľky
hospitalizovaný na psychiatrii. Tvrdila, že dcéra odporkyne sotila navrhovateľku. Aj odporkyňa sotila

navrhovateľku tak silo, že narazila do zárubne. Mala jej aj vulgárne nadávať. Naopak v tomto smere
vypovedala dcéra odporkyne, ktorá udávala, že to bolo navrhovateľka, ktorá im vulgárne nadávala a
ktorá jej mamu fyzicky napadla, dokonca sa musela postaviť medzi starkú a svoju mamu, aby nedošlo
k ďalším fyzickým kontaktom.

Súd si následne všimol a zmieňoval sa o tom aj v záverečnej reči právny zástupca odporcu, že prvotná
žaloba bola podaná dňa 13.2.2012 o vrátenie daru. V tejto písomnej žalobe však nie je spomínaný
rozhodujúci incident, kedy malo dôjsť k fyzickému napadnutiu. Následne je ďalšie podanie datované dňa
15.6.2012, ktoré obsahuje takmer identické skutkové tvrdenia ako pôvodná žaloba, a je tam už uvedený
aj konflikt zo dňa 26.1.2012. Aj súdu je nepochopiteľné, prečo takéto dôležité informácie, kedy malo dôjsť

k fyzickému konfliktu, boli uvádzané až následne, dalo by sa povedať v dopĺňacom, rozširujúcom návrhu.

Z vykonaného dokazovania, ktoré sa viedlo prakticky v tom duchu, že väčšina svedkov vypovedala o
vzťahu medzi vnučkami a starou mamou, kedy ju tieto nemali zdraviť, resp. kedy malo dochádzať medzi
nimi ku konfliktom, nemôže napĺňať znaky v zmysle § 630 Obč. zákonníka, pretože vrátenia daru sa

môže domáhať darca od obdarovaného, t.j. od odporkyne.
Svedkovia, ktorí vypovedali sa vyjadrovali k tomu, že vnučky sa nesprávali úctivo k svojej starej mame.
Svedkovia popisovali navrhovateľku, ako pracovitú ženu. Ten najpodstatnejší konflikt, ktorý by súd
mohol vyhodnotiť ako nevďak zo strany obdarovaného, sa mal odohrať 26.1.2012. Boli tam štyri osoby
- navrhovateľka, odporkyňa, G. Q. a X. Q.. Každá zo zúčastnených opisuje tento incident osobitne

a svojsky. Išlo o konflikt s nábojom značných emócií. V tom čase syna navrhovateľky odviezli na
psychiatriu. Navrhovateľka ako matka si určite svojho syna chránila, mala obavu o jeho zdravie, život.
To isté možno povedať o odporkyni, ktorá dostávala SMS správy, že pokým sa nevrátiť, tak si jej manžel
niečo urobí. Určite došlo k verbálnym urážkam z jednej a aj druhej strany. Súd však dáva do pozornosti,
za kých okolností sa títo štyria ľudia stretli. Bolo to vo vypätej situácii. Je však zarážajúce, že takýto

konflikt, ktorý sa odohral, je spomínaný až v druhom podaní samotnej navrhovateľky. V prvotnom podaní
sa o takomto konflikte nič nehovorí.

Čo sa týka ďalšieho dokazovania, už to bolo spomínané tunajším súdom, toto dokazovanie prebehlo vo
vzťahu vnučiek a starej matky. Tieto v tomto spore nie sú legitimované, takže toto dokazovanie sa javilo

ako nadbytočné. Konflikt zo dňa 26.1.2012 súd nevyhodnotil, že tento konflikt by naplnil znaky možnosti
domáhania sa darcu vrátenia daru, pretože odporca hrubo porušil dobré mravy, resp., že by sa z jeho
strany jednalo o veľký nevďak. Viac podobných konfliktov za života alebo po smrti syna navrhovateľky
nebolo zaznamenaných.Súd sa priklonil k akceptácii právneho zástupcu odporcu, ktorý ako motív podania tohto návrhu videl
snahu navrhovateľky domôcť sa vrátenia nehnuteľnosti, ktorú v roku 2006 darovala svoju synovi a

neveste. Podrobne to vykreslili aj svedkyne, ktoré opisovali navrhovateľku ako veľmi pracovitú ženu,
ktorá sa veľmi narobila na výstavbe rodinného domu. Svedkyne to nazvali ako veľkú nespravodlivosť,
že teraz príde o celý svoj majetok, ktorý nadobudla a neskôr darovala. Na tomto mieste si musí uvedomiť
navrhovateľka, že to bol rok 2006, keď darovala túto nehnuteľnosť, a vtedy sa rozhodla, že príde o túto
nehnuteľnosť. Pokým žil jej syn, tak ju takáto možnosť obrátiť sa na súd s vrátením daru ani nenapadla.

Strata syna, jeho smrť, určite spôsobuje navrhovateľke obrovskú bolesť. Prišla o syna a následne
príde o celú nehnuteľnosť.

Súd napokon uzatvára, že navrhovateľka nepreukázala, že to bola odporkyňa, ktorá sa voči nej hrubo
správala, urážala ju, používala fyzické násilie, neposkytla jej potrebnú pomoc, a preto jej návrh zamietol.

Odporkyňabolavtomtokonaníúspešná,pretojejpriznaltrovykonania,resp.trovyprávnehozastúpenia.
Právny zástupca odporcu si vyčíslil nasledovné právne úkony:
- do 16.7.2012 príprava a prevzatie právneho zastúpenia 58,69 Eur, režijný paušál 7,63 Eur,
- 16.7.2012 pojednávanie na OS Žilina 58,69 Eur, režijný paušál 7,63 Eur, náhrada za stratu času
Kysucké Nové mesto - Žilina a späť 2x po 12,72 Eur/1 polhodina 25,44 Eur,

- 27.9.2012 pojednávanie na OS Žilina 58,69 Eur, režijný paušál 7,63 Eur, náhrada za stratu času
Kysucké Nové mesto - Žilina a späť 25,44 Eur,
- 21.11.2012 odvolanie proti rozsudku, písomné podanie na súd vo veci samej 58,69 Eur, režijný paušál
7,63 Eur,
- 24.6.2013 pojednávanie na OS Žilina 60,08 Eur, režijný paušál 7,81 Eur, náhrada za stratu času

Kysucké Nové mesto - Žilina a späť 2x po 13,02 Eur/1 polhodina 26,04 Eur,
- 2023.2014 pojednávanie na OS Žilina 61,85 Eur, režijný paušál 8,04 Eur, náhrada za stratu času Martin
- Žilina a späť 2x po 13,40 Eur/1 polhodina 26,80 Eur.

SPOLU 506,78 Eur.

Súd preskúmal takto vyčíslené trovy právneho zastúpenia a konštatoval nasledovné:
V predmetnej veci odporkyňu zastupovala spočiatku JUDr. Mária Vajdová, advokátka so sídlom Kysucké
Nové Mesto a následne prevzal zastupovanie Vladimír Kašuba so sídlom v Martine. Z uvedených
dôvodov sú v tomto vyčíslení písané cesty z Kysuckého Nového Mesta a aj z Martina. Súd preskúmal

takto vyčíslené trovy a musel konštatovať, že tieto boli vyčíslené v súlade s vyhl. MS SR 655/2004 a
tieto v plnom rozsahu priznal tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho
robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté
dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné

dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 221 ods. 1 OSP, súd rozhodnutie zruší, len ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo
konanie,

e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto
samosudcu rozhodoval senát,
h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované
dôkazy.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 OSP, skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom
prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom
len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo

obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého

stupňa.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 2 OSP, ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa
§ 120 ods. 2.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov ); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková

povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( zákon č.
65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov ).