Uznesenie ,
Zrušené Judgement was issued on Tuesday, June 14, 2016

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14Co/1264/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6113231178
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 06. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Priehoda
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6113231178.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v právnej veci navrhovateľa: PROFI CREDIT Slovakia,
s. r. o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 792 752, v konaní zast. Advokátska kancelária JUDr.
Andrea Cviková, s. r. o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 47 233 516, proti odporkyni: R. B.,
nar. XX. XX. XXXX, bytom P. XXXX/XXX, J. J., za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporkyne:
VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV, so sídlom Šafárikovo nám. 7, Bratislava, IČO: 42

362962,zast.JUDr.PatrikPodhorský,advokát,sosídlomZámocká36,Bratislava,ozaplatenie2.128,75
Eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa
30. 06. 2014 č. k. 7C/81/2014 - 49, takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok okresného súdu a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd odporkyni uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 170,10

Eur, zmluvnú pokutu vo výške 0,065 % denne a úrok z omeškania vo výške 2,525 % ročne od 13.
08. 2012 do zaplatenia, v lehote troch dní od právoplatnosti rozhodnutia. Vo zvyšku žalobu zamietol.
Účastníkom náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia nepriznal. Rozhodol tak s odôvodnením,
že úver poskytnutý navrhovateľom odporkyni bolo treba považovať za bezúročný a bez poplatkov,
pretože v zmluve o úvere chýbajú obligatórne náležitosti zmluvy. Vzhľadom na to, že odporkyňa zaplatila
navrhovateľovi menej, ako jej tento poskytol úver, tak došlo na jej strane k bezdôvodnému obohateniu

podľa ustanovenia § 451 Občianskeho zákonníka, ktoré je povinná navrhovateľovi vydať v priznanej
výške, teda v sume 170,10 Eur s príslušenstvom.

Proti rozsudku okresného súdu podal odvolanie navrhovateľ. Žiadal rozhodnutie okresného súdu zrušiť
a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Podľa názoru navrhovateľa okresný súd vo
veci nesprávne rozhodol. Pri rozhodovaní totiž vychádzal z nesprávne použitej právnej normy, pretože

zákon č. 258/2001 Z. z. v dobe uzavretia zmluvy, teda dňa 27. 08. 2010 už účinný nebol. V tomto
čase už platil zákon č. 129/2010 Z. z., pričom tento stanovoval už iné podmienky pre posúdenie
toho, či zmluvu možno považovať za bezúročnú a bez poplatkov. Okrem toho mal za to, že zmluva
o úvere obsahuje výšku RPMN s presne stanoveným údajom. V danom prípade nemožno hovoriť o
neistote spotrebiteľa, pretože v konečnom dôsledku na základe podpísanej zmluvy o úvere bola výška
RPMN nižšia ako bola predpokladaná, tak nemožno hovoriť o tom, že by tento údaj bol nepresný

a v neprospech spotrebiteľa. Podľa názoru navrhovateľa zmluva o úvere bola uzatvorená v zmysle
zákona č. 129/2010 Z. z., obsahovala všetky údaje pre posúdenie jej správnosti, avšak súd ich absenciu
nesprávne vyložil, pretože neaplikoval správny právny predpis účinný v čase uzavretia zmluvy. Rovnako
tiež namietal závery okresného súdu o neplatnosti zmluvy o úvere, ako aj o rozpore s dobrými mravmi.
Poukazoval na to, že v danom prípade chýba akékoľvek odôvodnenia aplikovania ustanovenia §
53 ods. 6 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy. Z tohto ustanovenia

totižto vyplýva, že ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie
odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úveryv obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu
spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných prostriedkov
a lehotu splatnosti. V danom prípade sa teda súd mal zaoberať nielen hodnotou obvyklej odplaty na

finančnom trhu, ale aj spôsobom a mierou zabezpečenia záväzku, objemom poskytnutých prostriedkov
a lehotou splatnosti. Pokiaľ tieto okolnosti okresný súd nezohľadnil, tak jeho rozhodnutie za daných
okolností treba považovať za predčasné. Pri posudzovaní primeranosti odplaty na finančnom trhu totiž
výška dohodnutej odplaty neprevyšovala primeranú odplatu, v tom čase platnú na finančnom trhu v
dobe uzavretia zmluvy. Na základe uvedených okolností žiadal vo veci rozhodnúť v zmysle odvolacieho

návrhu.

Vedľajší účastník na odvolanie navrhovateľa žiadal rozsudok okresného súdu potvrdiť ako vecne
správny. Aj z podaného vyjadrenia vedľajšieho účastníka vyplýva, že pri hodnotení predmetu sporu
vychádzal už z ustanovenia zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a
pôžičkách pre spotrebiteľov. Teda v zmysle uvedených podmienok posudzoval aj uzatvorenú zmluvu

medzi navrhovateľom a odporkyňou. Bol toho názoru, že aj v zmysle uvedeného zákona je rozhodnutie
okresného súdu v konečnom dôsledku správne. Žiadal priznať aj náhradu trov konania.

Krajský súd preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu danom ustanovením § 212 ods. 1 O. s. p.,
bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 214 ods. 2 O. s. p. a tento v zmysle ustanovenia §

221 ods. 1 písm. h/ O. s. p. zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

Z obsahu spisu vyplýva, že podaným návrhom sa navrhovateľ domáhal proti odporkyni zaplatenia
celkom sumy 2.128,75 Eur s príslušenstvom a náhrady trov konania. Vychádzal pritom zo Zmluvy o
revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, ktorá bola uzatvorená medzi navrhovateľom a odporkyňou dňa

27. 08. 2010. Právny vzťah vyplývajúci zo zmluvy o úvere posudzoval podľa zákona č. 129/2010 Z. z.

VspisejepripojenáZmluvaorevolvingovomúvereoznačenápodč.XXXXXXXXXX zodňa27.08.2010.

Z odôvodnenia rozsudku okresného súdu však vyplýva, že tento posudzoval predmetný právny vzťah

medzi navrhovateľom a odporkyňou podľa Zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch.

V tejto súvislosti je však potrebné uviesť, že v čase uzatvárania zmluvy dňa 27. 08. 2010 už neplatil
zákon č. 258/2001 Z. z., pretože tento bol nahradený zákonom č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý

nadobudol účinnosť dňa 11. 06. 2010.

Podmienky uzatvorenej zmluvy medzi navrhovateľom a odporkyňou teda už nemohli byť posudzované
podľa zákona č. 258/2001 Z. z., ktorý v čase uzatvorenia zmluvy o revolvingovom úvere už neplatil a
bol nahradený iným zákonom. Ak sa teda okresný súd nezaoberal posudzovaním zmluvy o úvere, ktorá

bola uzatváraná už v čase platnosti zákona č. 129/2010 Z. z., tak vec nemohol správne právne posúdiť,
pretože vychádzal z použitia zákona, ktorý v čase uzatvorenia zmluvy už neplatil.

Akékoľvek závery okresného súdu, ktoré vychádzali z použitia zákona č. 258/2001 Z. z., na konkrétnu
vec už nemohli byť použité, a preto ak okresný súd pri rozhodovaní aplikoval nesprávny právny predpis,

potom aj jeho rozhodnutie v danom prípade nemožno hodnotiť ako správne, ak pri rozhodovaní mal
vychádzať z iného právneho predpisu, teda zákona č. 129/2010 Z. z. a tam stanovených podmienok
pre uzavretie úveru.

Tento nedostatok v podanom odvolaní proti rozsudku okresného súdu vytýkal aj navrhovateľ, a

preto rozhodnutie považoval za nepreskúmateľné, ak na daný právny vzťah medzi navrhovateľom a
odporkyňou nepoužil súd správny predpis, teda zákon č. 129/2010 Z. z.

Odvolanie v tomto smere považoval preto aj krajský súd za dôvodné.

V tejto súvislosti navrhovateľ tiež v podanom odvolaní poukázal na to, že súčasne bol zmenený aj
Občiansky zákonník v ustanovení § 53 ods. 6. Mal za to, že keby okresný súd posudzoval daný
právny vzťah medzi navrhovateľom a odporkyňou aj z hľadiska tohto zákonného ustanovenia, musel bydospieť k záveru, že dohodnutá odplata v prípade daného úveru medzi navrhovateľom a odporkyňou
nepresahovala primeranú odplatu v tom čase platnú na finančnom trhu.

Odvolanie navrhovateľa v danej veci považoval krajský súd za dôvodné, a preto rozhodnutie okresného
súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie s tým, že okresný súd v ďalšom konaní
bude musieť posúdiť daný právny vzťah medzi navrhovateľom a odporkyňou podľa platného právneho
stavu účinného v čase uzatvárania úverovej zmluvy, teda dňa 27. 08. 2010, kedy už platil Zákon č.
129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a z hľadiska podmienok tam stanovených, a to aj s ohľadom

na novelizáciu Občianskeho zákonníka v ustanovení § 53 ods. 6.

Krajský súd preto rozhodnutie okresného súdu podľa § 221 ods. 1 písm. h/ O. s. p. zrušil a vec mu vrátil
na ďalšie konanie.

Aj keď odvolanie podané zo strany navrhovateľa sa malo dotýkať len výrokov II. a III. rozsudku

okresného súdu, tak treba poukázať na to, že vzhľadom aj na dôvody rozhodnutia okresného súdu sa na
základe podaného odvolania toto dotýkalo celého uplatneného nároku zo strany navrhovateľa, a preto
v konečnom dôsledku bolo potrebné celý rozsudok okresného súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie. V novom rozhodnutí rozhodne okresný súd aj o náhrade trov konania.
Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.