Rozsudok Judgement was issued on Wednesday, March 29, 2012

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 8C/388/2008

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6108216305
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 03. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Libuša Záthurecká

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2012:6108216305.13

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica, v konaní pred sudkyňou JUDr. Libušou Záthureckou v právnej veci

navrhovateľky F.. mat. V. A., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom F. XX, A., v konaní právne zastúpená JUDr.
Michalom Mišíkom, advokátom, so sídlom Záhradnícka 64, P. O. BOX 80, Bratislava proti odporkyni
V. K., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom N. XXX/X, A. A., v konaní právne zastúpená JUDr. Romanom
Hošovským, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom Mikulášska 1/a, Bratislava, o zaplatenie 33
998,12 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Odporkyňa je p o v i n n á zaplatiť navrhovateľke istinu vo výške 145 Eur s 9 % úrokom z omeškania
z priznanej sumy od 29. 03. 2010 do zaplatenia, a to v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto

rozhodnutia.

Navrhovateľka je p o v i n n á zaplatiť odporkyni trovy konania vo výške 16 189,68 Eur na
účet odporkyne vo výške 7031,50 Eur, vo výške 2343,50 Eur na účet právnej zástupkyne Q.. Q. W., vo
výške 3426,83 Eur na účet Q.. F. K. a vo výške 3387,85 Eur na účet právneho zástupcu Q.. T. S., a to
všetko v lehote 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka podaným návrhom navrhla uložiť odporkyni povinnosť zaplatiť sumu 77 218,37 Eur s
príslušenstvom a trovami konania titulom spoluvlastníckeho vzťahu s poukazom na ustanovenie § 515

OZ.
Odporkyňa navrhla návrh zamietnuť v plnom rozsahu.

Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s návrhom, výsluchom účastníkov konania,
písomnými vyjadreniami účastníkov konania, predloženými listinnými dôkazmi - výpisom z LV č. XXXX
kat. ú. B. V. - A., listom z 27. 01. 2008, listom z 15. 02. 2008, výzvou na zaplatenie zo
dňa 04. 08. 2008, výpočtom bezdôvodného obohatenia - dlžné nájomné zo dňa 04. 07. 2008, odporom

odporkyne voči platobnému rozkazu zo dňa 01. 12. 2008, listom z 13. 04. 2008, zo dňa 22. 09. 2008,
výzvou na stretnutie zo dňa 06. 11. 2008, výpisom nájomníkom bytového domu na D.
XX (č. l. spisu XX), podacím lístkom zo dňa 06. 08. 2008, doručenkou odporkyne zo dňa 14. 08. 2008,
odpoveďou - listom zo dňa 26. 11. 2008 s podacím lístkom, listom zo dňa 09. 10. 2008 s podacím lístkom
a doručenkou odporkyne zo dňa 14. 10. 2008, listom zo dňa 15. 02. 2008 doručený odporkyni dňa 22.
02. 2008, podaním z 28. 06. 2006 - nájomníci, ktorí byty užívajú a prenájom nebytových priestorov,
nájomnou zmluvou uzavretou medzi odporkyňou a P. H. z 25. 02. 2007, výpočtovým listom pre platby

za nájom a služby, nájomnou zmluvou uzavretou s V. K. z 25. 02. 2007, s Q. S. z 25. 02. 2007, s V. H.
Sc. z 25. 02. 2007, V.. D. B. z 25. 02. 2007, V.. V. V. zo dňa 25. 02. 2007, evidenčnými listami, zmluvami
o nájme nebytových priestorov s T. Y. z 29. 04. 2007, zmluvou o nájme nebytových priestorov uzavretá
medzi P. F. a V.. B. M. z 08. 02. 2006, zmluvou o nájme nebytových priestorov medzi odporkyňou a R.V. z 28. 03. 2008, zmluvou o nájme priestorov medzi odporkyňou a Ingrid S. z 23. 08. 2007, zmluvou o
nájme priestorov medzi odporkyňou a F. R. z 25. 02. 2007 a z 28. 12. 2007, zmluvou o nájme priestorov
medzi odporkyňou a P. X. z 30. 09. 2006, zmluvou o nájme priestorov uzavretou medzi odporkyňou a

W. R. z 29. 10. 2006, zmluvou o nájme priestorov medzi P. F. a R. V. z 01. 05. 2005, zmluvou o nájme
bytových priestorov s nájomcom Ing. W. Y. z 10. 01. 2008, zmluvou o nájme nebytových priestorov s
Ing. H. V. zo 16. 05. 2006, výdavkovým dokladom o nájomnom za marec až august 2008 z 01. 03. 2008,
výpisom z M. B., a. s. za január, február, marec, apríl, máj, jún, júl 2008, výpisom z banky M.., a. s. ku
dňu 27. 12. 2008, k 31. 05. 2006, k 30. 06. 2006, k 31. 07. 2006, k 31. 08. 2006, k 30. 09.

2006, k 31. 10. 2006, k 30. 11. 2006, k 31. 12. 2006, k 31. 01. 2007, k 28. 02. 2007, k 31. 03. 2007, k
30. 04. 2007, k 31. 05. 2007, k 30. 06. 2007, k 31. 07. 2007, k 31. 08. 2007, k 30. 09. 2007, k 31. 10.
2007, k 30. 11. 2007, k 31. 12. 2007, zmluvou o dielo medzi odporkyňou a H. M. zo dňa 01. 03. 2007,
výpisom z C. banky k marcu XXXX, k aprílu 2007, zmluvou o dielo zo dňa 15. 04. 2007, rozpočtom na
fasádu vypracovaným F. A., faktúrou č. XXXXXX dátum splatnosti 30. 04. 2007, príjmovým dokladom
na sumu 158 000,-- Sk, úhradou - podpis príjemcu A. od V. K., 8 kusov fotografií, znaleckým posudkom

č. XX/XXXX Expertízneho a edukačného inštitútu - znalecký ústav, výsluchom svedkov V. V. V., V.. D. B.
H. V., námietkami voči znaleckému posudku, potvrdením o podaní daňového priznania k dani z príjmov
fyzickej osoby za rok 2008, za rok 2007, za rok 2006 odporkyne, kópiou listu do konania D XXXX/XX,
D 72692, kópiou rozsudku V. súdu A. č. k. XXC/XXX/XXXX zo dňa 27. 02. 1973, uznesením D XXXX/
XX, listom o vydaní nehnuteľnosti z 28. 11. 1991 adresovaný bytovému podniku A., rozhodnutím z 05.

02. 1965, rozhodnutím V. národného výboru - finančný odbor A. z roku 1984, vyjadrením Expertízneho
a edukačného inštitútu - znalecký ústav bratislavskej vysokej školy práva.

Navrhovateľka v návrhu uviedla, že je podielovou spoluvlastníčkou v podiele XX/XX nehnuteľnosti -
bytového domu, súp. č. XXXXXX nachádzajúceho sa na parcele č. XX zastavané plochy a nádvoria o

výmere XXX mX zapísanom na LV č. XXXX, kat. ú. B. V., obec A.. Odporkyňa sa darovacou zmluvou
zavkladovanou pod M zo dňa 16. 05. 2006 stala podielovou spoluvlastníčkou v podiele 18/30
k vyššie uvedenej nehnuteľnosti. Navrhovateľka sa o tejto skutočnosti dozvedela z listu odporkyne zo
dňa 27. 01. 2008.

V nehnuteľnosti sa nachádza XX bytov a X nebytové priestory, z toho XX bytov viaceré sa využívajú
na kancelárske účely a X nebytové priestory sú predmetom zmlúv s tretími subjektami, ktoré ich
užívajúaplatiadohodnuténájomné.Onaakonavrhovateľkanedisponujeinformáciamiohospodáreníso
spoločnou vecou a podľa jej určenia v období od 16. 05. 2006 do 31. 07. 2008 zaplatili nájomníci sumu 7
754 268,-- Sk a to na účet odporkyne. Odporkyňa navrhovateľke nevypláca žiadnu časť z týchto platieb

napriek tomu, že je spoluvlastníčkou. Poukázala na ustanovenia prostredníctvom právneho zástupcu §
137 ods. 1 OZ, § 139 ods. 1 OZ, § 515 ods. 1, 2 OZ a uviedla, že z daných predpisov vyplýva, že sú
účastníčky konania solidárnymi veriteľmi. Nájomcovia sú oprávnený splniť celý svoj dlh len jednému zo
solidárnych veriteľov a preto rozhodujúci je pre plnenie spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnosti. Keďže
odporkyňa má zo zákona nárok len na časť nájomného vo veľkosti 18/30 a odmieta jej vydať výnos z

nájomného, ktorý na ňu pripadá, domáha sa svojho nároku súdnou cestou.

Odporkyňu vyzvala dňa 06. 08. 2008 na úhradu pomernej časti výnosov z nehnuteľností do 31. 07. 2008
nakoľko odporkyňa hospodári so spoločnou vecou a neposkytuje navrhovateľke žiadne informácie o
hospodárení a úžitky z hospodárenia si ponecháva v celom rozsahu. Na výzvu odporkyňa nereagovala,

nespochybnila výpočet dlžnej sumy žiadnym spôsobom a navrhovateľka si uplatnila sumu 2 326 280,50
Sk, čo predstavuje jej podiel po odpočítaní nákladov s údržbou nehnuteľnosti vo výške 25 % celkovo
uhradeného nájomného. Zároveň si uplatnila úrok z omeškania a trovy konania.

V konaní bol v skrátenom konaní vydaný platobný rozkaz pod č. k. 1RO/811/2008 zo dňa 22. 10. 2008

protiktorémuvzákonnejlehotepodalaodporodporkyňa.Zodporuodporkynebolozistené,žepotvrdzuje
tvrdenie navrhovateľky o podielovom spoluvlastníctve k uvedenej nehnuteľnosti ako aj existenciu
nájomných vzťahov pri užívaní bytových a nebytových priestorov v dome na základe nájomných zmlúv.
Nesúhlasí s odôvodnením návrhu a s výškou požadovanej sumy. Pokiaľ navrhovateľka uvádza, že nemá
žiadne informácie o hospodárení so spoločnou vecou za týmto účelom a s cieľom uzavretia finančného

vyrovnania ju vyzývala písomne a navrhovala osobné stretnutia. Na čo navrhovateľka nereagovala a
na stretnutia sa nedostavila. Zároveň pri každej návšteve matky v A., ktorá žije v predmetnom dome
zvonila pri byte navrhovateľky a nikto jej neotváral. Taktiež telefonické spojenie bolo bezvýsledné.
Navrhovateľka má utajené číslo. Nikdy sa nebránila plneniu si svojich povinností vyplývajúcich zospoluvlastníckeho vzťahu. Ako dôkaz predložila listy zo dňa 13. 04. 2008, 22. 09. 2008 a 06. 11.
2008. Uviedla, že neuznáva výšku požadovanej sumy. Na jednej strane navrhovateľka hovorí, že nemá
vedomosť o hospodárení so spoločnou vecou a na druhej strane predkladá potvrdenie o výške príjmov

a výdavkov. Príjmy predstavovali za sledované obdobie sumu 2 942 056,-- Sk. a príjem navrhovateľky
pred zdanením činil 1 176 824,50 Sk po odpočítaní 40 % paušálnych výdavkov 470 729,-- Sk sumu
706 094,-- Sk, ktorú uznáva a je pripravená ju poukázať navrhovateľke. Odporkyňa poukázala, že výška
nájmu vychádza z reálneho zhodnotenia stavu nehnuteľnosti, ktorý nie je dobrý. Keďže sa nerobila
rekonštrukcia bytov ani spoločných priestorov, byty nemajú spoločné vykurovanie, dom je v pešej

zóne bez prístupu motorovým vozidlom. Nájomníci sú zväčša starší ľudia, študenti a začínajúci mladí
ľudia. Podmienky bývania ovplyvňuje i okolitá výstavba vysokých domov a dom je bez slnka. Snažila
sa o rekonštrukciu strechy a opravu zadnej fasády na jar v roku 2007, ktorú financovala z vlastných
prostriedkov a suma predstavovala 1 441 360,-- Sk. Mala za to, že navrhovateľka sa zaujíma len o svoje
práva a vypisovaním výziev na zaplatenie dlžných súm. Skutočný záujem o spoločné hospodárenie
neprejavuje.

Navrhovateľka k odporu odporkyne uviedla, že na výzvy odporkyne reagovala písomne listami zo dňa
15. 02. 2008, 09. 10. 2008, 06. 11. 2008 a 26. 11. 2008. Preferovala a bude preferovať výlučne písomnú
formu komunikácie a vyzývala navrhovateľku, aby predložila písomný návrh riešenia situácie, od ktorého
by sa odvíjala prípadná dohoda. Predmetné nehnuteľnosti spravuje výlučne odporkyňa, predtým je

právna predchodkyňa od roku 1992 až do dnešného dňa a počas celej doby sa odporkyňa nepokúsila
navrhovateľku informovať o výkone tejto správy. Dodnes nedostala navrhovateľka vyúčtovanie týkajúce
sa nehnuteľnosti ani peňažné prostriedky. Od roku 1992 do roku 2006 spravovala nehnuteľnosť
odporkyňa, a to počas vlastníctva nehnuteľnosti jej matkou a vedela, že navrhovateľka nedostala a
nedostane žiadne peňažné prostriedky z titulu spoluvlastníctva. Navrhovateľka v roku 1996 uplatnila

si nárok na úhradu výnosov z nájmu u právnej predchodkyne odporkyne žalobou na Okresnom súde
Bratislavapodč.k.14C/172/1996,atozaobdobieodroku1992aždoroku2006.Vuvedenejvecinebolo
za obdobie od podania návrhu vydané ani prvostupňové rozhodnutie. Navrhovateľka zároveň uviedla,
že predmetné nehnuteľnosti boli právnej predchodkyni navrhovateľky a odporkyne fyzicky odovzdané
v júli 1992 na základe reštitučného zákona a už dňa 11. 08. 1992 po mesiaci od začiatku možnej

dispozície s nehnuteľnosťami podala matka odporkyne P. na Okresný súd Bratislava I. návrh na zrušenie
a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva pričom navrhovala nehnuteľnosti prikázať do výlučného
vlastníctva právnej predchodkyne odporkyne za výplatu. Potom ako K. súd A. zaujal stanovisko, že
predmetné nehnuteľnosti sa reálne rozdelia zobrala návrh späť a v roku 2006 nehnuteľnosť previedla
na odporkyňu. Konanie bežalo pod č. 9C/280/1992. Tým preukazovala, že odporkyňa nemá skutočnú

a úprimnú snahu rešpektovať jej nároky.

Čo sa týka rekonštrukcie strechy a opravy fasády stavebné práce sa uskutočnili v rozpore s predbežným
opatrením v konaní 9C/280/1992, ktoré zakazovalo vykonávať na nehnuteľnosti stavebné práce.
Zároveň bez stavebného povolenia a protizákonným zásahom do kultúrnej pamiatky bez súhlasu

pamiatkového úradu ako aj bez vedomia a súhlasu navrhovateľky.

Na pojednávaní dňa 11. 03. 2009 navrhovateľka prostredníctvom právneho zástupcu poukázala na
ustanovenie § 139 OZ s tým, že ide o spoluvlastnícky vzťah a s nehnuteľnosťou treba hospodáriť
spoločne čomu tak nebolo. Odporkyňa do začatia súdneho sporu nepredložila žiadne listiny týkajúce

sa nehnuteľnosti a hospodárenia s nehnuteľnosťou a nedala navrhovateľke možnosť zúčastniť sa
na hospodárení a na rozhodovaní o hospodárení. Takéto správanie považujú za správanie, ktoré je
v rozpore s dobrými mravmi. Zároveň uviedla, že výška nájomného určená v nájomných zmluvách
je nevýhodná a ako spoluvlastníčka by na túto okolnosť nemala doplácať. Správanie odporkyne
pri uzatváraní nájomných zmlúv je taktiež v rozpore s dobrými mravmi. Byty prenajíma rodinným

príslušníkom za nevýhodné ceny. V podstate len za úhradu služieb a inkasa a odporkyňa by mala
kompenzovať úbytok prínosov z predmetného spoluvlastníctva voči navrhovateľke. Zároveň uviedla,
že sa domáha dlžného nájomného ako bezdôvodného obohatenia a navrhla vykonať znalecké
dokazovanie, ktorým sa preukáže skutočná výška vynakladaných nákladov na chod a prevádzku
nehnuteľnosti a výška potrebných nákladov na jej prevádzkovanie a zároveň, aby sa znalec vyjadril aké

sú obvyklé náklady na prevádzku a údržbu.

Odporkyňa poukázala, že uznáva, že navrhovateľka má participovať na získaných finančných
prostriedkoch, ale nie v takej výške ako sa domáha, ale zo skutočne dosiahnutých príjmov s tým,že je ochotná navrhovateľke vyplatiť 706 094,-- Sk. Poukázala, že navrhovateľka má v nehnuteľnosti
vyčlenený byt č. X na svoje užívanie. Podľa vedomosti odporkyne byt osobne neužíva, ale ho prenajíma.
Čo sa týka bytu č. 3 nie je uzavretá nevýhodná dohoda, nájomcom je pán V., ktorý má platiť do roku 2020

iba náklady spojené s užívaním bytu z dôvodu, že na vlastné náklady zrekonštruoval predmetný byt,
čo sa zohľadnilo v dohode. Z bytu č. XX neplynú žiadne príjmy, pretože od roku 1998 je neobývateľný,
lebo do neho zateká. Odporkyňa v daňovom priznaní poukazuje odpis 40 % finančných nákladov na
prevádzku a údržbu nehnuteľnosti. Mala za to, že v predmetnom bytovom dome nie je možné dosahovať
v nájomných zmluvách dohodu o vysokom nájomnom vzhľadom na technický stav nehnuteľnosti, ktorá

je zanedbaná, neinvestovalo sa do nej a predmetné byty už v dnešnej dobe nemajú požadovaný komfort.

Odporkyňa k príjmu za prenájom za žalované obdobie k uvedenej nehnuteľnosti uviedla, že tento bol
od 16. 05. 2006 do 31. 12. 2006 942 328,-- Sk, za rok 2007 1 064 687,-- Sk, za rok 2008
1 494 691,-- Sk a za rok 2009 50 675,82 Eur. Zároveň uviedla, že za 26 a pol mesiaca bol príjem 115
937,50 Eur - 40 % paušálne výdavky, t. j. 46 375 Eur, po odpočítaní výdavkov je to suma 69

562,50 Eur, z toho pre navrhovateľku 27 825 Eur, 19 % odvedená daň 5286,75 Eur a teda čistý príjem
pre navrhovateľku 22 538,25 Eur. Navrhovateľka prijala zo súdnej úschovy sumu 29 350
Eur, čo je o 6811,75 Eur viac ako jej prináleží.

Navrhovateľka uviedla, že dňa 29. 03. 2010 došlo zo strany odporkyne k úhrade časti sumy 29 350

Eur a to vydaním zo súdnej úschovy č. k. 14U/5/2009. Poukázala na skutočnosť, že odporkyňa poznala
svojho veriteľa, poznala údaje platobného styku, ktoré jej boli oznámené listom zo dňa 11. 12. 2009 a
nemala dôvod uložiť finančné prostriedky do súdnej úschovy.

Navrhovateľka zobrala v zmysle § 96 ods. 1 OSP časť návrhu v rozsahu 29 350 Eur späť a navrhla v

tejto časti konanie zastaviť.

Súd uznesením na pojednávaní konanie v časti o zaplatenie sumy 29 350 Eur zastavil.

K výške odpočítateľných paušálnych nákladov 40 % z príjmov uviedla, že v znaleckom posudku

boli oprávnené a účelne vynaložené náklady odporkyni priznané vo výške 19 % z príjmov z nájmu.
Skutočnosť, že odporkyňa má zákonný nárok na 40 % odpočet paušálnych nákladov voči daňovým
orgánom nemožno považovať za preukázanie účelne vynaložených nákladov na údržbu nehnuteľností
v rovnakej výške. Čo sa týka vyjadrenia odporkyne, že chce priznať len tzv. čisté výnosy ponížené o 19
% nie je oprávnená odpočítavať si z výnosov akýkoľvek daň, ktorú nemôže odvádzať za navrhovateľku

a preto navrhla, aby túto skutočnosť súd nebral do úvahy.

Problematickým zostáva posúdenie výšky pri získavaní príjmov z bytov, v ktorých bývajú osoby
spriaznené s odporkyňou, ktoré platia neprimerane nízke nájomné za užívanie bytov alebo žiadne
nájomné. Poukázala prostredníctvom právneho zástupcu na platnú judikatúru Českého najvyššieho

súdu VI.US-1735/07, ktorá určila, že dohodnutím nájomného väčšinovým spoluvlastníkom vo výške,
ktorá je neúmerne nízka sa priamo zasahuje podstata vlastníckeho práva menšinových spoluvlastníkov
a fakticky je menšinový spoluvlastník svojho práva zbavený. Prejavuje sa to najmä vtedy, ak nájom sa za
zjavne nevýhodných podmienok dohodne s blízkou alebo inak prepojenou osobou a vtedy niet pochýb,
že väčšinový spoluvlastník takýmto konaním ukracuje menšinového spoluvlastníka. Nájomcami bytu č.

X a X sú bratranci odporkyne a nájomca nebytových priestorov, kde je kaviareň, reštaurácia a pivničné
priestory je taktiež bratranec odporkyne. Nájomné zmluvy boli uzavreté bez súhlasu a vedomosti
navrhovateľky, ktorá i keď by tento úkon nemohla zvrátiť ako menšinová spoluvlastníčka, avšak
majorizáciou rozhodnutia vykonaného v prospech osôb prepojených s odporkyňou ako väčšinovou
spoluvlastníčkou bola navrhovateľka na svojich právach ukrátená.

Odporkyňa prostredníctvom právnej zástupkyne na pojednávaní dňa 21. 10. 2010 vzniesla námietku
premlčania nároku navrhovateľky za obdobie od 16. 05. 2006 do 11. 09. 2008.

Okresný súd Banská Bystrica rozsudkom č. k. 8C/388/2008-370 zo dňa 05. 05. 2011 rozhodol tak, že

odporkyni uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľke sumu 39 998,12 Eur s úrokom z omeškania 8,5 %
ročne zo sumy 29 350 Eur od 21. 08. 2008 do 28. 03. 2010, úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo
sumy 39 998,12 Eur od 30. 03. 2010 až do zaplatenia a trovy konania podľa § 515 ods. 1 OZNa základe odvolania odporkyne Krajský súd Banská Bystrica uznesením č. k. 13CO/195/2011-429 zo
dňa 29. 11. 2011 zrušil rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica a vec vrátil na ďalšie konanie.

Zo zrušujúceho uznesenia, ktoré je záväzné svojím právnym názorom vyslovený v danom uznesení
pre Okresný súd Banská Bystrica vyplynulo, že v súlade s princípom majorizácie môže väčšinový
spoluvlastník rozhodnúť aj o užívaní spoločnej veci. Ak väčšinový spoluvlastník uzavrel zmluvu o nájme
bytu alebo nebytového priestoru, nejde o takú dôležitú zmenu spoločnej veci, aby bol dôvodný postup
podľa § 139 ods. 3 OZ, lebo nejde o zmenu podstaty alebo funkcie spoločnej veci; účelové určenie

veci sa nezmenilo. Hospodárenie so spoločnou vecou zahŕňa aj nájomné vzťahy, teda aj uzavretie
nájomnej zmluvy a určenie nájomného. Práva spoluvlastníka na náhradu za to, že neužíva spoločnú
vec v rozsahu, ktorý zodpovedá jeho spoluvlastníckemu podielu vyplývajúc z § 137 ods. 1 OZ. Potom
takémuto spoluvlastníkovi musí byť poskytnutá náhrada, ale nie ako vydanie bezdôvodného obohatenia
nemožno aplikovať žiadnu zo skutkových podstáv bezdôvodného obohatenia, ale ako majetkové právo.
Majetkové právo sa premlčí v lehote troch rokov a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po

prvý raz (§ 100 ods. 1, 2 a § 101 OZ). Krajský súd Banská Bystrica uzavrel, že navrhovateľka, ktorá sa
domáha zaplatenia sumy za obdobie od 16. 05. 2006 do 31. 07. 2008 podala návrh včas dňa 12. 09.
2008 s tým, že v tomto smere posúdenie otázky premlčania okresným súdom bolo správne.

Odporkyňa ako väčšinová spoluvlastníčka uzavrela nájomné zmluvy na prenájom bytov a nebytových

priestorov a z obsahu spisu je zistiteľná suma, ktorú ako nájomné za žalované obdobie obdržala a potom
súd musí vychádzať z takto zistenej sumy. Platí tiež, ak odporkyňa zaplatila zo sumy, ktorú obdržala ako
nájomné daň z príjmu (§ 6 ods. 3 zákona č. 595/2003 Z. z.), túto skutočnosť treba zohľadniť tak,
aby nedošlo k dvojitému zdaneniu. Paušálnym výdavkom vo výške 40 % z úhrnu príjmom z prenájmu
nehnuteľností si môže daňovník uplatniť za splnenia určitých podmienok v daňovom konaní (§ 6 ods.

10 zákona č. 595/2003 Z. z.). Potom nie je možné v tomto konaní uznať náklady na nehnuteľnosť
vo výške 40 %.

Navrhovateľka vo vyjadrení zo dňa 25. 01. 2012 vzhľadom na uznesenie Krajského súdu Banská
Bystrica uviedla k paušálnym výdavkom vo výške 40 %, že odporkyňa neuniesla dôkazné bremeno.

Pri preukazovaní skutočne vynaložených nákladov pričom si uplatnila len daňový odpočet vo výške
19 % a teda navrhovateľka považuje za skutočne vynaložené náklady na nehnuteľnosť vo výške 49
148,90 Eur. Čo sa týka k dani z príjmu s poukazom na uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica
navrhovateľka ako samostatný subjekt musí sama uhradiť zo svojich príjmov, ktoré obdrží daň z príjmu,
pričom ak odporkyňa vyplatila navrhovateľke tieto platby až potom ako ich zdanila, došlo by na strane

navrhovateľky k dvojitému zdaneniu, a preto nie je možné odporkyni uznať jej náklady na daň z príjmov,
ktoré vynaložila na celú sumu výnosov, ale len na zdanenie jej vlastného príjmu. Nárok navrhovateľky
vyplývajúci z ustanovenia § 515 ods. 1 OZ predstavuje 23 983,01 Eur (celková suma príjmov 109 105,70
Eur, náklady na nehnuteľnosť 49 148,90 Eur a celkový výnos 59 956,80 Eur).

Navrhovateľka ďalej poukázala v zmysle uznesenia Krajského súdu Banská Bystrica, že odvolací súd
pripúšťa možnosť a právo navrhovateľa domáhať sa v prípade uzavretia nájomnej zmluvy zo strany
väčšinového spoluvlastníka ochrany, teda aj možnosti domáhať sa finančných nárokov na základe iných
právnych noriem. Predmetný právny názor sa týka prenajímania bytov č. 2, 3 a 9 nebytových priestorov,
a to reštaurácie W. A. a E. a skladových priestorov, ktoré odporkyňa prenajíma blízkym osobám, ktorí sú

jej rodinnými príslušníkmi za neobvyklé nízke nájomné. Opätovne poukázal na rozhodnutie Ústavného
súdu ČR zo dňa 21. 09. 2008 č. IV.US 1735/2007. Navrhovateľka potom mala za to, že v zmysle
uvedeného judikátu a vysloveného názoru odvolacieho súdu môže od odporkyne požadovať peňažný
nárok v prípade ak odporkyňa na základe princípu majorizácie uzavrela nájomné zmluvy s blízkymi
osobami v rozpore s dobrými mravmi, v rámci ktorých je dohodnutá výška nájomného v extrémnom

nepomere oproti trhovému nájomnému. Právnym zdôvodnením tohto nároku je náhrada škody podľa
§ 424 OZ. Za porušenie právnej povinnosti navrhovateľka považuje zneužitie princípu majorizácie
odporkyňou čím došlo k obmedzeniu vlastníckeho práva navrhovateľky ako menšinovej spoluvlastníčky
v možnosti vec ako takú užívať bez primeranej kompenzácie a za porušenie povinnosti odporkyne konať
pri výkone práv väčšinového spoluvlastníka v súlade s dobrými mravmi jej konanie pri prenájme bytov

č. 2, 3 a 9 nebytových priestorov a skladových priestorov i s poukazom na ustanovenie § 3 OZ a § 415
OZ. Navrhovateľke vznikla daným konaním škoda, keďže stratila možnosť výkonu svojho vlastníckeho
práva spočívajúce v práve užívať prenajaté nehnuteľnosti a táto nebola vykompenzovaná adekvátnou
náhradou v podobe trhového nájomného. Škoda má charakter ušlého zisku a jej výšku možno stanoviťako 40 % podiel pripadajúci na spoluvlastnícky podiel navrhovateľky počítaný z rozdielu medzi trhovým
nájomným a zmluvne dohodnutým nízkym nájomným. Výšku spôsobenej škody vyčíslila na 45 365,11
Eur vychádzajúc pritom z vykonaného znaleckého dokazovania. Príčinná súvislosť medzi porušením

právnej povinnosti a vznikom škody je daná tým, že odporkyňa využila princíp majorizácie spôsobom,
ktorý odporuje dobrým mravom, čím zvýhodnila sebe blízke osoby na úkor navrhovateľky. Odporkyňa
konala úmyselne, pričom v jej konaní je zistiteľný nepriamy úmysel, lebo vedela, že svojím konaním
môže ohroziť práva navrhovateľky a pre prípad, že ho spôsobí bola s tým uzrozumená. Je zrejmé, že
svojím konaním odporkyňa uprednostnila záujmy a ekonomické potreby svojich blízkych osôb a musela

vedieť, že tým ukráti práva navrhovateľky.
Nárok navrhovateľky teda predstavuje súčet sumy 29 983,01 Eur z titulu nároku podľa § 515 ods. 1 OZ
a 45 365,11 Eur z titulu nároku na náhradu škody podľa § 424 OZ, spolu jej vznikol nárok na úhradu
69 348,12 Eur s tým, že odporkyňa prostredníctvom súdnej úschovy uhradila 29 350 Eur, čím došlo k
zníženiu nároku na 39 998,12 Eur, ktoré si navrhovateľka titulom náhrady škody uplatňuje.

Odporkyňa uviedla, že podľa navrhovateľky pripadá na jej podiel podľa jej vyúčtovania suma 23 983,01
Eur pričom neuznáva právne záväzný názor krajského súdu a neodpočítava 19 % zaplatenej dane
z príjmov, inak by došla k sume 19 426,24 Eur, čo je približne rovnaká suma, aká je uvedená v jej
vyúčtovaní a vyjadrení z januára 2012 (19 281,24 Eur), rozdiel je 145 Eur. Navrhovateľka naďalej opiera
nárok na podiel z § 515 ods. 1 OZ, ktorého aplikácia je nesprávna, keďže iba ona ako

väčšinová spoluvlastníčka uzavrela nájomné zmluvy a teda plnenie od nájomníkom prijala po práve a
navrhovateľka nemala žiadny právny titul žiadať nájomné od nájomníkov. S poukazom na uznesenie
musí súd vychádzať zo sumy predstavujúcej skutočný výšku nájomného zinkasovaného za obdobie
od 16. 05. 2006 do 31. 07. 2008 s tým, že odvolací súd došiel k záveru, že ak poškodený menšinový
spoluvlastník musí sa ochrany domáhať na inom právnom základe. Navrhovateľka v dôsledku tohto

urobila zmenu žaloby a uplatňuje si voči nej výnos, aký by sa bol dosiahol u vybraných bytov č. 2, 3
a 9 nebytových priestorov a skladových priestorov, keby dostávala trhové nájomné podľa znaleckého
posudku č. 12/2009 s tým, že uvedené prenajala blízkym osobám, ktorí sú rodinnými príslušníkmi
za neobvyklé nízke nájomné. Z požadovanej sumy neodpočítava daň z príjmov ani náklady na
nehnuteľnosť. Odporkyňa má za to, že takýto nárok neobstojí i z dôvodu, že navrhovateľka prvýkrát

až v tomto vyjadrení uvedený nárok aj skutkovo aj právne kvalifikuje ako nárok na náhradu škody
podľa § 424 OZ, ktorú jej mala spôsobiť úmyselným konaním proti dobrým mravom. Zmena nie je len
ohľadne právnej kvalifikácie skutku, ale aj skutkového odôvodnenia nároku s poukazom na právnu teóriu
(komentár k OSP prvý diel panoráma Praha 1985) a súdna prax (rozsudok NS ČR 32Odo/1025/2004,
rozhodnutie NS ČR 25Cdo/1518/1998 a zborník IV. str. 765). Za zmenu návrhu považujú zmenu

skutkovéhostavuniezmenuprávnejkvalifikácieskutku.Nemenísasícepetitnávrhu,alepodľarozsudku
NS ČR 29Cdo/1180/2011 skutok, ktorý má byť predmetom súdneho konania je vymedzený nielen
petitom návrhu, ale aj uvedením rozhodných skutočností v návrhu. Navrhovateľka sa návrhom z 12. 09.
2008 domáhala zaplatenia sumy za jej podiel na nájomnom za žalované obdobie. Až vo vyjadrení zo
dňa 04. 11. 2009 sa navrhovateľka zaoberá prenájmom bytov 2, 3, 14 a nebytových priestorov za

nižšiu ako trhovú cenu a uvádza, že predloží návrh na zmenu návrhu, ktorú neurobila ani po čiastočnom
späťvzatí návrhu z 30. 04. 2010. Stalo sa tak až v podaní navrhovateľky z 08. 10. 2010, ktorým
upravila návrh po skutkovej stránke a požaduje zaplatiť 39 998,12 Eur s úrokmi z omeškania a napokon
až vo vyjadrení z 25. 01. 2012 upravila skutkový dej návrhu, kedy sa domáha náhrady škody. Pri takejto
zmene skutkovej stránky návrhu treba samostatne skúmať, či nezasahuje do hmotnoprávnej lehoty a

preto vznáša premlčania nároku na náhradu škody, ktorú si navrhovateľka uplatnila až v januári 2012,
ku ktorej malo dôjsť v čase od 16. 05. 2006 do 31. 07. 2008, t. j. po lehote podľa § 106 ods. 1 OZ.

Odporkyňa zároveň uviedla, že namieta, že by boli splnené podmienky vzniku nároku na náhradu škody
s poukazom na skutočnosti uvedené v odvolaní z 19. 05. 2011. V.. B., V.. V. a J.. V. nie sú rodinnými

príslušníkmi (§ 115 OZ), ani blízke osoby (§ 116 OZ). Sú jej bratrancami v ďalších pokoleniach a
rovnaký príbuzenský vzťah je aj medzi nimi a navrhovateľkou. Navrhovateľka opakovane poukazuje
na rozhodnutie Ústavného súdu ČR IV.US 1735/2007 a odvoláva sa na závery o extrémnom nesúlade
s princípom spravodlivosti a porušovaní základných práv menšinového spoluvlastníka. Z uvedeného
nálezu Ústavného súdu vyplýva, že právo majorizácie podľa § 139 ods. 2 OZ je možné rešpektovať iba

v prípadoch, v ktorých nie je výsledok v extrémnom nesúlade s princípmi spravodlivosti a neporušuje
základné práva menšinových spoluvlastníkov. Ústavný súd tiež apeluje na zásadu súladu výkonu práv s
dobrými mravmi. V posudzovanom náleze väčšinový spoluvlastník uzavrel nájomnú zmluvu s majetkovo
a personálne spriaznenou právnickou osobou a nájomné bolo dohodnuté vo výške 250 x nižšej akoje trhové nájomné. Väčšinová spoluvlastníčka prenajala sama sebe priestory za ročné nájomné 500
Kč. Poukázala na skutočnosti, že V.. V. a MUDr. B. boli kompenzované náklady, ktoré vynaložili na
rekonštrukciu užívaných bytov s poukazom i na ich výpoveď. Obaja zveľadili nielen užívané byty, ale aj

celú nehnuteľnosť a teda aj podiel patriaci navrhovateľke. Opätovne namietala znalecký posudok.

Podľa § 137 ods. 1 OZ podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a
povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci.

Podľa ustanovenia § 139 ods. 1, 2 OZ z právnych úkonov týkajúcich sa spoločnej veci sú oprávnení
a povinní všetci spoluvlastníci spoločne a nerozdielne. O hospodárení so spoločnou vecou rozhodujú
spoluvlastníci väčšinou spočítanou podľa veľkosti podielov. Pri rovnosti hlasov alebo ak sa väčšina alebo
dohoda nedosiahne, rozhodne na návrh, ktoréhokoľvek spoluvlastníka súd.

Podľa ustanovenia § 515 ods. 1 OZ, či spoluveriteľ, ktorý dostal plnenie nedeliteľné alebo celé plnenie,

ktoré mohol žiadať ktorýkoľvek zo spoluveriteľov, je ostatným spoluveriteľom niečím povinný, závisí
od pomeru medzi spoluveriteľmi. Dané ustanovenie upravuje vnútorný vzťah medzi spoluveriteľmi pre
prípad, že niektorý prijal od dlžníka celé plnenie alebo nedeliteľné plnenie. Vnútorný pomer medzi
spoluveriteľmi sa spravuje právnym vzťahom na základe ktorého vznikla solidarita veriteľov napríklad
na základe spoluvlastníckeho vzťahu a tento základný právny vzťah je rozhodujúci pre posúdenie, či

solidárny veriteľ, ktorý prijal celé plnenie má povinnosť vydať ostatným podiely na nepripadajúce alebo
sa inak vysporiadať. Medzi podielovými spoluvlastníkmi je rozhodujúci pomer ich podielu na veci.

Podľa § 100 ods. 1 OZ právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej. Na
premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané

právo veriteľovi priznať.

Podľa ustanovenia § 101 OZ, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak premlačacia doba je
trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 106 ods. 1, 2 OZ právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený
dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za
tri roky, ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej
škoda vznikla.

V konaní nebolo sporné, že navrhovateľka a odporkyňa sú podielovými spoluvlastníčkami nehnuteľnosti
vedenej na LV č. XXXX kat. ú. B. V., obec A. - B. V., a to nehnuteľnosti súp. č. XXXXXX nachádzajúcej
sa na parcele č. XX zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX mX a to v spoluvlastníckom podiele
navrhovateľka XX/XX a odporkyňa XX/XX titulom kúpy M a darom M

V konaní ďalej nebolo sporné, že v uvedenej nehnuteľnosti sa nachádza 14 bytov a X nebytové priestory.
Vykonaným dokazovaním súd zistil, že medzi navrhovateľkou a odporkyňou nebola uzatvorená dohoda
o hospodárení so spoločnou vecou. Navrhovateľka sa nepodieľa na hospodárení a zo strany odporkyne
nebola informovaná o tom, aké nájomné zmluvy boli uzatvorené a aké výnosy boli získané z prenájmu
z bytov a nebytových priestorov v uvedenej nehnuteľnosti, ktorá sa nachádza v centre B. V. A..

Z konania vyplynulo, že navrhovateľka sa domáha za obdobie od 16. 05. 2006 do 31. 07.
2008 plnenia, ktoré odporkyňa získala z prenájmu bytov a nebytových priestorov, a to po z mene návrhu
vo výške 39 998,12 Sk, keďže v priebehu konania odporkyňa plnila vo výške 29 350 Eur. Odporkyňa
vzniesla námietku premlčania uplatneného nároku.

Na základe vysloveného právneho názoru odvolacieho súdu súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 137
ods. 1 OZ a § 139 ods. 1 OZ a uložil odporkyni povinnosť zaplatiť navrhovateľke sumu 145 Eur s 9 %
úrokom z omeškania zo sumy od 29. 03. 2010 až do zaplatenia pričom vychádzal zo skutočnosti, že
odporkyňa navrhovateľke, tak ako bolo vyššie uvedené plnila vo výške 29 350 Eur. V tejto časti aj potom

navrhovateľka zobrala návrh späť. Súd mal potom za to, že na strane odporkyne zostala povinnosť v
priznanej výške. Keďže obdržaný výnos na strane odporkyne, t. j. suma, ktorú odporkyňa obdržala ako
nájomné za žalované obdobie je suma 109 105 Eur po odpočítaní nákladov vo výške 49 148,90 Eur
je výnos 59 956,80 Eur. Z toho podiel navrhovateľky je 23 983,01 Eur po odpočítaní 19 % zaplatenejdane z príjmov je to suma 19 426,24 Eur a teda rozdiel medzi vyplatenou sumou je 145 Eur. Pokiaľ
navrhovateľka mala za to, že vyslovený právny názor krajského súdu ohľadne zaplatenej dane z príjmov
je treba zohľadniť na jej strane, táto skutočnosť z uznesenia krajského súdu nevyplýva. V podstate k

dvojitému zdaneniu by došlo z dôvodu, že odporkyňa už uvedenú daň z obdržaného výnosu zaplatila a v
prípade, že by ju súd odporkyni neodpočítal a túto by opätovne zaplatila navrhovateľka došlo by k úhrade
danej z príjmov z uvedenej sumy opakovane. Navrhovateľka týmto nebola ukrátená na svojich právach.
Súd potom zaplatenú daň z príjmu na strane odporkyne zohľadnil a zároveň odpočítal od priznanej sumy
pre navrhovateľku. Súd taktiež nezohľadnil paušálne výdavky vo výške 40 % z úhrnu príjmov z prenájmu

nehnuteľností vzhľadom na vyslovený právny názor.

Pokiaľ zo strany odporkyne bola vznesená námietka premlčania, keďže sa na uvedené vzťahuje
zákonná trojročná lehota táto okolnosť už nebola sporná vzhľadom na posúdenie odvolacím súdom, že
žaloba bola podaná navrhovateľkou včas.

Navrhovateľka si zároveň po rozhodnutí odvolacím súdom uplatnila svojím podaním zo dňa 25. 01.
2012 uvedený nárok titulom náhrady škody v zmysle § 424 OZ a mala za to, že sú preukázané všetky
predpoklady pre priznanie náhrady škody vo forme ušlého zisku.

Súd sa v tomto stotožnil s právnym názorom na strane odporkyne s tým, že pokiaľ navrhovateľka až

podaním zo dňa 25. 01. 2012 uplatnila si náhradu škody po vznesenej námietke premlčania zo strany
odporkyne je jej nárok podľa § 106 ods. 1, 2 OZ premlčaný. Súd mal za to, že navrhovateľka sa pôvodne
podaným návrhom, tak ako vyplýva z obsahu podania návrhu domáhala svojho nároku v zmysle §
515 ods. 1 OZ a uvádzala v návrhu skutkové okolnosti ohľadne prijatého nájomného odporkyňou a
odôvodňovala svoj nárok v zmysle § 515 ods. 1 i v svojom podaní z októbra 2010 a v žiadnom z týchto

podaní nepreukazovala svoj nárok na náhradu škody, kde by skutkové okolnosti z jej vyjadrení vyplynuli,
zavinenie na strane odporkyne, príčinná súvislosť medzi škodou a zavinením prípadne úmyselným
konaním odporkyňou. Súd mal potom za to, že pokiaľ sa svojho nároku domáha titulom náhrady škody
je jej nárok premlčaný. V prípade, že by nárok navrhovateľky titulom náhrady škody nebol premlčaný
na uvedený nárok nie je možné aplikovať rozhodnutie Ústavného súdu ČR, na ktoré poukazovala

navrhovateľka. Súd má za to, že navrhovateľka vzhľadom na uvedený skutkový stav nemá právo na
náhradu škody spočívajúcej v podiele z príjmu z očakávaného nájomného s poukazom na rozsudok NS
ČR 25Cdo/2608/2000.

Súd navrhovateľke priznal úrok z omeškania zo sumy 145 Eur, tak ako vyplýva z výrokovej časti tohto

rozhodnutia podľa § 517 ods. 2 OZ a nariadenia vlády č. 87/95 Z. z. v platnom znení, keďže sa odporkyňa
dostala do omeškania a nezaplatila plnú sumu navrhovateľke včas a riadne.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 OSP a priznal odporkyni trovy konania, ktoré si
uplatnila, a to z podaného odporu vo výške 4632 Eur a odvolania vo výške 2399,50 Eur a trovy právneho

zastúpenia. Trovy právneho zastúpenia pozostávajú z ich vyčíslenia podľa vyhlášky č. 655/2004 Z. z.,
a to ustanovením § 10 ods. 1 vyhlášky, § 14 ods. 4 a § 16 ods. 3. Trovy boli priznané
za právne zastúpenie JUDr. Q. W., ktorá je nie platcom DPH, za jeden úkon právnej služby hodnota
579,25 Eur za úkon (zo sumy 77 218,36 Eur), za štyri úkony prevzatie, podanie odporu a účasť na
pojednávaní dňa 11. 03. 2009 od 10.30 h do 14.00 h, t. j. za pojednávanie ako za dva úkony spolu 2317

Eur + paušálna náhrada, za dva úkony v roku 2008 po 6,30 Eur a za úkon v roku 2009 6,95 Eur. Trovy
právneho zastúpenia za právne zastúpenie Q.. F. K. za úkon 519,49 Eur (zo sumy 47 868,36 Eur),
za prípravu a prevzatie a účasť na pojednávaní dňa 13. 05. 2010 spolu 1038,98 Eur, vyjadrenie
k znaleckému posudku, účasť na pojednávaní dňa 21. 10. 2010 a 19. 04. 2011 hodnota úkonu 506,21
Eur (zo sumy 39 998,12 Eur), odmena vo výške polovice za účasť na vyhlásení rozsudku dňa 05. 05.

2011 253,10 Eur a režijný paušál za úkon v roku 2009 6,95 Eur, za tri úkony v roku 2010 7,21 Eur a za
dva úkony v roku 2011 7,41 Eur + 19 % DPH do 01. 01. 2011, z tarifnej odmeny 2170,92 Eur a paušálnej
náhrady 28,58 Eur a 20 % DPH od 01. 01. 2011, z tarifnej odmeny 759,28 Eur a paušálnej náhrady
14,82 Eur. Ďalej trovy právneho zastúpenia za právne zastúpenie Q.. T. S. za prevzatie, odvolanie z 19.
05. 2011, vyjadrenia z 11. 01. 2012 a 14. 03. 2012 a účasť na pojednávaní dňa 29. 03. 2012 hodnota

za jeden úkon 506,21 Eur (z hodnoty 39 998,12 Eur) + režijný paušál za úkon v roku 2011 po 7,41 Eur
a za úkony v roku 2012 po 7,63 Eur za jeden úkon.Zároveň si navrhovateľka uplatnila náhradu cestovného a náhradu za stratu času za právne zastúpenie,
za pojednávanie dňa 29. 03. 2012 vozidlom V., evidenčné číslo BA XXXMT vo výške 127,35 Eur, ktoré
súd priznal, a to za priemernú spotrebu 7,5 l nafty na 100 km cesta A. - A. A. a späť (440 km x 0,183

Eur = 80,52 Eur) + (440 km x 7,5 l nafty = 33 l x 1,419 Eur = 46,83 Eur). Za náhradu za stratu času
za uvedený deň súd priznal sumu za 10 polhodín x 12,71 Eur = 127,10 Eur + 20 % DPH podľa § 18
ods. 3 z tarifnej odmeny 2531,05 Eur, z režijného paušálu zo sumy 37,71 Eur, z náhrady cestovného a
náhrady za stratu času spolu 564,64 Eur.

Podľa ustanovenia § 148 ods. 1 OSP štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na
náhradu trov konania, ktoré platil, pokiaľ u nich nie sú predpoklady pre oslobodenie od súdnych
poplatkov.

Súd uložil navrhovateľke zároveň povinnosť zaplatiť na účet Okresného súdu Banská Bystrica trovy
konania, ktoré vznikli so znaleckým dokazovaním vo výške 475 Eur, ktoré boli uhradené z rozpočtových

prostriedkov súdu v zmysle uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 8C/388/2008-162 zo dňa
24. 09. 2009, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 27. 10. 2009, a to podľa pomeru ako neúspešnej
účastníčky. Zvyšok trov znaleckého dokazovania bolo zaplatené zo zložených záloh, tak navrhovateľkou
ako aj odporkyňou. Odporkyňa si trovy vo výške preddavku na znalečné neuplatnila.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne vo
vyhotovení dvojmo na tunajší súd.

V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, kto ho robí
- odvolateľ, ktorej veci sa týka, v akom rozsahu odvolateľ napáda rozhodnutie, v čom je rozhodnutie

alebo postup okresného súdu nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť),
uviesť dátum a podpis. Odvolanie treba predložiť v dvoch rovnopisoch, inak súd zhotoví kópie na trovy
odvolateľa (§ 205 ods. 1 OSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
d) súd prvého stupňa dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam na základe vykonaných dôkazov,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a - sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia
sudcu, v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
odvolateľ nebol poučený podľa § 120 ods. 4 OSP, odvolateľ bez svojej viny nemohol predložiť alebo
označiť dôkazy do rozhodnutia súdu prvého stupňa),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný neplní dobrovoľne to, čo mu ukladá právoplatné a vykonateľné
rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie v zmysle zvláštneho predpisu.

Banská Bystrica 29. 03. 2012

JUDr. Libuša Záthurecká
sudkyňa

Za správnosť vyhotovenia: Anna Trnovská