Rozsudok Judgement was issued on Wednesday, November 5, 2015

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 4C/79/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8815201107
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 11. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Kozenko

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2015:8815201107.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou samosudcom JUDr. Jánom Kozenkom v právnej veci navrhovateľa: Ing.

B. D., L.. XX. XX. XXXX, J. D. I. XXXX/X, XXX XX E. L. P., zastúpený JUDr. Ondrejom Lučivjanským,
advokátom, Murgašova 3, 040 01 Košice, proti odporcovi: Slovenská republika zastúpená Generálnou
prokuratúrou Slovenskej republiky, Štúrova 2, 812 85 Bratislava, IČO: 00 166 481, o náhradu škody
spôsobenej nezákonným rozhodnutím vo výške 1.522,40 eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Súd z a v ä z u j e odporcu uhradiť navrhovateľovi sumu 1.522,40 eur s 5,05 %-ným ročným úrokom
z omeškania od 31. 01. 2015 do dňa zaplatenia, ako aj uhradiť trovy konania vo výške 574,28 eur, a to
všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal v podstate rozhodnutia podľa výroku tohto rozsudku z toho

dôvodu, ako uviedol vo svojom návrhu ako aj vo svojej výpovedi, že na základe uznesenia o vznesení
obvinenia vydaného Okresným riaditeľstvom PZ, Odborom kriminálnej polície vo Vranove nad Topľou zo
dňa26.11.2012podspisovouznačkouČVS:M.-XXX/OEK-E.-XXXXsazačalovočiteraznavrhovateľovi
trestné stíhanie pre prečin podvodu podľa § 221 ods. 1, 2 Trestného zákona, hoci navrhovateľ nedal
žiadnu príčinu na vznesenie obvinenia a ihneď po jeho vydaní v prípravnom konaní podal sťažnosť
voči predmetnému uzneseniu poukazujúc na nedôvodnosť trestného stíhania. Táto jeho sťažnosť však
bola zamietnutá s tým, že navrhovateľ si zvolil obhajcu v osobe JUDr. Ondreja Lučivjanského udelením

plnomocenstva dňa 03. 12. 2012. Napriek námietkam navrhovateľa, ktorý navrhoval zastaviť trestné
stíhanie pre nedôvodnosť, po ukončení vyšetrovania bola vo veci prokurátorkou Okresnej prokuratúry
vo Vranove nad Topľou podaná obžaloba dňa 25. 02. 2013. Trestné konanie bolo právoplatne ukončené
až pred Okresným súdom vo Vranove nad Topľou, ktorý rozsudkom zo dňa 05. 09. 2013 č. k. XXT/
XX/XXXX-XXX rozhodol o oslobodení navrhovateľa spod obžaloby odôvodňujúc to tým, že nebolo
preukázané, že sa stal skutok, pre ktorý bol obžalovaný stíhaný. V súvislosti s nezákonným rozhodnutím
vznikla navrhovateľovi finančná škoda v celkovej výške 1.522,40 eur a to z dôvodu potreby uhradiť

za obhajobu v trestnom konaní odmenu a náhradu hotových výdavkov obhajcovi JUDr. Ondrejovi
Lučivjanskému, ktorú by nebol nútený vynaložiť v prípade, ak by nedošlo k nezákonnému rozhodnutiu o
vzneseníobvinenia.OdplataobhajcubolavyúčtovanávzmysletarifnejodmenyvsúladesvyhláškouMS
SR číslo 655/2004 Z. z. Ako ďalej uviedol, bolo preukázané, že on trestný čin nespáchal, trestné stíhanie
voči nemu nemalo byť začaté a teda v rámci spoločnosti utrpel ujmu, ktorá mu má byť uhradená, pričom
poukázal na ustanovenia § 3 ods. 1, § 4 ods. 1, § 18 ods. 1 zákona číslo 514/2003 Z. z. o zodpovednosti
zaškoduspôsobenúprivýkoneverejnejmociaozmeneniektorýchzákonov.Vychádzajúczustanovenia

§ 15 ods. 1 ako aj § 16 ods. 4 vyššie citovaného zákona sa navrhovateľ písomnou žiadosťou zo dňa 28.
07. 2014 obrátil na odporcu so žiadosťou o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, avšak
tento bez toho, aby o tomto nároku rozhodol, postúpil vec Ministerstvu spravodlivosti SR, nakoľko mal
za to, že predmetná vec nespadá do jeho pôsobnosti, o čom upovedomil navrhovateľa listom zo dňa12. 08. 2014. Ministerstvo spravodlivosti SR upovedomilo navrhovateľa listom zo dňa 18. 08. 2014, že
vracia postúpenú žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody späť odporcovi za účelom
jej vybavenia. Tento listom zo dňa 02. 09. 2014 oznámil navrhovateľovi, že sa naďalej nepovažuje byť

orgánom príslušným na vybavenie veci a žiadosťou sa ďalej nezaoberá. Keďže navrhovateľovi nebol
zo strany odporcu jeho nárok na náhradu škody uspokojený, a odporca ani v šesťmesačnej lehote odo
dňa prijatia žiadosti o prerokovanie nároku na náhradu škody túto neuhradil, domáha sa náhrady škody
podaním návrhu na súd a súčasne aj úroku z omeškania podľa § 517 ods. 2 OZ. K návrhu pripojil listinné
dôkazy.

Odporca oznámil, že Generálna prokuratúra SR nie je vo veci oprávnená konať za štát, pretože nie
sú splnené základné hmotnoprávne predpoklady na postup podľa § 4 ods. 1 písm. f) zákona číslo
514/2003 Z. z., keďže škodu nespôsobila prokuratúra (prokurátor) a nie je daná príslušnosť Generálnej
prokuratúry SR na konanie. Napokon znenie ustanovenia § 4 ods. 1 písm. f) zákona číslo 514/2003
Z. z. je v pôvodnom znení od účinnosti zákona bez akejkoľvek zmeny a jeho výklad a dlhoročná

aplikácia (v súlade s ich stanoviskom) nespôsobila doteraz žiadne problémy; zákon číslo 412/2012 Z.
z. upravil znenie len vo vzťahu k Ministerstvu vnútra SR, na príslušnosti prokuratúry konať za štát nič
nezmenil.KeďžezákonpríslušnosťGenerálnejprokuratúrySRnezakladá,žiadali,abysúdsGenerálnou
prokuratúrou SR vo veci ďalej nekonal a pokračoval v konaní s Ministerstvom spravodlivosti SR (§ 4
ods. 2 zákona číslo 514/2003 Z. z.). Vec po podaní obžaloby sa dostala do štádia súdneho konania a

posledným orgánom, ktorý v trestnej veci rozhodol, bol súd, ktorý obžalobu po jej prezretí v zmysle § 238
ods. 1 Trestného poriadku prijal, čím akceptoval zákonnosť prípravného konania. Titul náhrady škody
- uznesenie o vznesení obvinenia - je účinné a vykonateľné až jeho vydaním bez ohľadu na to, kedy
(a či) ho prokurátor obdrží, preto prokurátor nielenže sa na jeho vydaní nepodieľa, ale jeho účinkom
(škode) nemôže v tomto štádiu (rovnako ako súd) zabrániť a už vôbec nie škodu spôsobiť; úvaha o

jeho zodpovednosti je preto absurdná. Uznesenie o vznesení obvinenia nemožno v danom prípade
automaticky považovať za nezákonné len z dôvodu, že v čase jeho vydania existujúca pravdepodobnosť
o spáchaní trestného činu sa neskôr z rôznych dôvodov nepotvrdila. V danom prípade až súdne konanie
ustálilo skutkový a právny stav veci. Úrok z omeškania považujú za nedôvodný, pretože do doterajšieho
stavu konania nie je definitívne zrejmé, ktorý orgán štátnej moci by mal nárok navrhovateľa uspokojiť. Z

tohodôvodu,akbysasúdrozhodolkonaťsGenerálnouprokuratúrouSR,navrhovalinávrhnavrhovateľa
zamietnuť.

Vykonaným dokazovaním súd zistil tento skutočný stav veci:

Z obsahu pripojeného spisu Okresného súdu vo Vranove nad Topľou spisovej značky XXT/XX/XXXX
vyplýva, že po podaní trestného oznámenia vyšetrovateľ Okresného riaditeľstva PZ uznesením zo
dňa 26. 11. 2012 spisová značka ČVS: M.-XXX/OEK-E.-XXXX začal trestné stíhanie proti teraz
navrhovateľovi pre prečin podvodu podľa § 221 ods. 1, 2 Trestného zákona. Po podaní sťažnosti proti
vyššie uvedenému uzneseniu navrhovateľom Okresná prokuratúra vo Vranove nad Topľou uznesením

zo dňa 11. 12. 2012 spisovej značky G. XXX/XX-X s poukazom na § 193 ods. 1 písm. c) Trestného
poriadku zamietla vyššie uvedenú sťažnosť ako nedôvodnú. Plnomocenstvom datovaným dňom 03.
12. 2012 teraz navrhovateľ splnomocnil svojho terajšieho zástupcu JUDr. Ondreja Lučivjanského na
jeho zastupovanie vo vyššie uvedenom konaní. Dňa 01. 03. 2013 Okresná prokuratúra vo Vranove
nad Topľou doručila na tunajší súd obžalobu proti teraz navrhovateľovi pre prečin podvodu podľa §

221 ods. 1, 2 Trestného zákona. Okresný súd vo Vranove nad Topľou rozsudkom zo dňa 05. 09. 2013
č. k. 12T/30/2013-148, ktorý nadobudol právoplatnosť dňom 21. 09. 2013, teraz navrhovateľa - vtedy
obžalovaného W.. B. D. oslobodil v celom rozsahu spod obžaloby prokurátorky Okresnej prokuratúry
vo Vranove nad Topľou pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2
Trestného zákona z toho dôvodu, že nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.

Z vyúčtovania odmeny advokáta ako aj faktúry číslo 20140603 vyplýva, že JUDr. Ondrej Lučivjanský
vyúčtoval a vyfakturoval dňa 19. 06. 2014 terajšiemu navrhovateľovi za poskytnuté právne služby podľa
vyhlášky MS SR číslo 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych
služieb odmenu za rok 2012 spolu s režijným paušálom vo výške 427,05 eur vrátane DPH (prevzatie

a príprava zastúpenia dňa 30. 11. 2012, sťažnosť proti uzneseniu o vznesení obvinenia 30. 11. 2012,
výsluch obvineného 05. 12. 2012, výsluch dvoch svedkov dňa 12. 12. 2012 od 8.50 do 9.45 hod.,
výsluch svedka dňa 12. 12. 2012 od 13.00 do 14.30 hod.). Ďalej vyúčtoval odmenu za rok 2013 vo výške
515,35 eur vrátane DPH (výsluch dvoch svedkov dňa 10. 01. 2013 od 09.00 do 10.45 hod., výsluchsvedka dňa 10. 01. 2013 od 12.20 do 13.15 hod., oboznámenie s výsledkami vyšetrovania 25. 01. 2013,
zastupovanie na pojednávaniach pred Okresným súdom vo Vranove nad Topľou dňa 26. 06. 2013 od
08.30 do 12.50 hod., dňa 05. 09. 2013). Teda celkove odmena činila 942,40 eur vrátane DPH. Cestovné

náklady za šesť ciest z Košíc do Vranova a späť (dvakrát 96 eur + štyrikrát 97 eur) predstavovali spolu
580,- eur vrátane DPH. Teda spolu trovy obhajoby v trestnom konaní činili sumu 1.522,40 eur.

Podľa príjmového pokladničného dokladu číslo 2/6114 zo dňa 19. 06. 2014 navrhovateľ uhradil svojmu
advokátovi na základe vyššie uvedenej faktúry sumu 500,- eur, a v hotovosti ako aj prevodom na účte

spolu celkove sumu 1.522,40 eur.

Podľa Ústavy SR, článku 48 ods. 3 má každý právo na náhradu škody spôsobenú nezákonným
rozhodnutím. Nárok na náhradu škody, ktorá bola spôsobená začatím a vedením trestného stíhania,
ktoré neskončilo právoplatným odsúdením, je špecifickým prípadom zodpovednosti štátu podľa zákona
číslo 514/2003 Z. z. účinného od 01. 07. 2004. Z koncepcie tohto zákona vyplýva, že zodpovedným

subjektom je štát a to v prípade, že škoda bola spôsobená orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej
moci alebo územná samospráva a to v prípade, že škoda bola spôsobná pri výkone samosprávy.
Zákon číslo 514/2003 Z. z. výslovne neupravuje nárok na náhradu škody v prípade oslobodenia
obžalovaného spod obžaloby. Ide o špecifický prípad zodpovednosti za škodu spôsobenú začatím a
vedením trestného stíhania, pri ktorom treba vychádzať z analogického výkladu úpravy najbližšej a to

z úpravy zodpovednosti za škodu spôsobnej nezákonným rozhodnutím. Rovnaký význam ako zrušenie
právoplatného uznesenia o vznesení obvinenia pre nezákonnosť má v tomto zmysle tiež zastavenie
trestného stíhania alebo oslobodenie spod obžaloby. Skutočnosť, že nedošlo k zrušeniu rozhodnutia,
ktorým sa začína trestné stíhanie, na tom nič nemení. Podstata nároku na náhradu škody sa totiž v
tomto prípade neviaže na (ne)správnosť postupu orgánov činných v trestnom konaní pri začatí trestného

stíhania, ale na samotný výsledok trestného stíhania. V prípade, že obžalovaný bol oslobodený spod
obžaloby, súdna judikatúra má za to, že ten, proti komu bolo trestné stíhanie zastavené, alebo ten, kto
bol spod obžaloby oslobodený, má pri splnení ďalších zákonných predpokladov (ako napríklad vopred
prerokovaný nárok na náhradu škody písomne podanou žiadosťou) podľa § 1 až 4 zákona číslo 58/1969
Zb. zásadne právo na náhradu škody spôsobnej uznesením o vznesení obvinenia.

Pre vznik resp. zodpovednosti za škodu sa vyžadujú tieto predpoklady:
a) nezákonné rozhodnutie,
b) škoda,
c) príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím a škodou.

V prípade uplatnenia náhrady škody má poškodený právo aj na náhradu nákladov konania, ktoré
poškodenému vznikli v konaní, v ktorom bolo vydané nezákonné rozhodnutie. Takéto právo má aj vtedy,
ak v súvislosti s rozhodnutím orgánu činného v trestnom konaní, ktoré nie je v súlade so zákonom,
vynaložil náklady na trovy obhajoby. Osobitosťou náhrady škody je to, že pred uplatnením nároku

na náhradu škody na súde treba spravidla nárok vopred prerokovať s príslušným orgánom podanou
písomnou žiadosťou. Tento nárok má uspokojiť predovšetkým orgán príslušný na prerokovanie nároku.
V prípade, že kompetentný orgán v lehote šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti neuspokojil nárok
poškodeného čo i len sčasti, poškodený sa môže domáhať uspokojenia nároku na súde. Právo na
náhradu škody sa premlčuje v období do troch rokov odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode resp.

odo dňa doručenia oznámenia (rozhodnutia), kedy sa zrušilo alebo zmenilo právoplatné rozhodnutie.
Najneskôr sa právo na náhradu škody premlčuje za desať rokov.

V súvislosti s prejednávanou vecou treba zdôrazniť, že samotným zodpovednostným subjektom je vždy
Slovenská republika (bez ohľadu na to, ktorý štátny orgán koná v jej mene).

Právny zástupca navrhovateľa písomným podaním zo dňa 28. 07. 2014, ktorého fotokópia sa nachádza
v spise na č. l. 20 a 21, adresoval Generálnej prokuratúre SR, Štúrova 2, Bratislava, IČO: 00 166
481, žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody spôsobenej rozhodnutím o vznesení
obvinenia, ktorá ju, ako už bolo uvedené v návrhu navrhovateľa, odstúpila Ministerstvu spravodlivosti

prípisom zo dňa 12. 08. 2014, a toto prípisom zo dňa 18. 08. 2014 vrátilo postúpenú žiadosť o predbežné
prerokovanie nároku na náhradu škody podľa zákona 514/2003 Z. z. späť Generálnej prokuratúre
Slovenskej republiky, ktorá už potom vo veci nekonala. Z vyššie uvedeného vyplýva, že o žiadosti teraz
navrhovateľa sa vôbec nekonalo, nekoná a nebolo o nej doposiaľ rozhodnuté.V zmysle § 4 ods. 1 písm. a) bod 1 zákona 514/2003 Z. z. vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená
orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti SR ak škoda

vznikla v občianskom súdnom konaní alebo v trestnom konaní a ak tento zákon neustanovuje inak.

V zmysle § 4 ods. 1 písm. b) tohto zákona koná vo veci náhrady škody Ministerstvo vnútra SR, ak v
trestnom konaní škodu spôsobil vyšetrovateľ alebo poverený orgán policajného zboru.

Podľa § 4 ods. 1 písm. f) tohto zákona koná vo veci náhrady škody Generálna prokuratúra Slovenskej
republiky, ak škodu spôsobil štátny orgán podľa osobitného predpisu (v odkaze pod čiarou je uvedený
§ 38 zákona číslo 153/2001 Z. z. o prokuratúre) v občianskom súdnom konaní, trestnom konaní alebo
v správnom konaní.

V zmysle § 4 ods. 1 písm. l) tohto zákona koná vo veci náhrady škody orgán príslušný podľa písmen

a) až j), u ktorého bola podaná žiadosť na predbežné prerokovanie nároku (§ 15), ak ku škode došlo v
oblasti verejnej moci, ktorá patrí do pôsobnosti viacerých orgánov verejnej moci; ak žiadosť bola podaná
vo viacerých príslušných orgánoch, ten orgán, ktorý vo veci začal konať ako prvý.

Keďže v danom prípade žiadosť o predbežné prerokovanie nároku (§ 15 zákona 514/2003 Z. z.)

podal navrhovateľ na Generálnej prokuratúre SR (kde sa jeho žiadosť, o ktorej sa nekoná a o ktorej
nebolo rozhodnuté, doposiaľ nachádza), možno ustáliť, že v mene štátu správne v súdnom konaní koná
Generálna prokuratúra Slovenskej republiky.

Keďže v danom prípade bolo nepochybne preukázané, že navrhovateľ sa prostredníctvom svojho

zástupcu obrátil, ako už bolo uvedené vyššie, so svojím nárokom na náhradu škody na Generálnu
prokuratúru SR, ktorá vo veci do dnešného dňa vôbec nerozhodla, keďže súd s poukazom na vyššie
uvedené mal za preukázané, že na strane Slovenskej republiky zastúpenej Generálnou prokuratúrou je
pasívna legitimácia, súd vyhovel návrhu navrhovateľa proti Slovenskej republike zastúpenej Generálnou
prokuratúrou. K veci považuje za potrebné podotknúť, že koniec koncov by bolo aj v rozpore s dobrými

mravmi, ak by za škodu zodpovedala Slovenská republika zastúpená Ministerstvom spravodlivosti
jednak z toho dôvodu, že navrhovateľ sa so svojím nárokom obrátil na Generálnu prokuratúru, dozor
nad prípravným konaním v zmysle Trestného poriadku má prokurátor, tento proti teraz navrhovateľovi
podal obžalobu, na ktorej aj pred súdom trval, a súd koniec koncov vydal rozsudok, ktorým právoplatne
obžalovaného - teraz navrhovateľa spod obžaloby okresnej prokurátorky oslobodil.

Navrhovateľovi vznikla nepochybne škoda pozostávajúca z trov obhajoby, ktoré trovy obhajoby vo výške
1.522,40 eur navrhovateľ svojmu zástupcovi JUDr. Ondrejovi Lučivjanskému v plnej výške uhradil, ako je
to zrejmé z výsledkov vykonaného dokazovania a listinných dôkazov, tak ako sú tieto uvádzané vyššie.

Okrem náhrady škody si navrhovateľ uplatňuje aj úroky z omeškania, ktoré súd priznal navrhovateľovi
podľa § 3 Nariadenia vlády číslo 20/2013 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa Nariadenie vlády číslo 87/1995
Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov,
kde výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba
Európskej centrálnej banky platná ku prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, a to odo dňa

31. 01. 2015, odkedy ju žiadal navrhovateľ, ktorý doručil návrh na náhradu škody proti odporcovi dňa
09. 02. 2015, už aj s poukazom na to, že návrh na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody
bol doručený odporcovi v roku 2014 a šesťmesačná lehota mu uplynula najneskôr dňom 30. 01. 2015.

Podľa § 142 ods. 1 OSP účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných

na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Súd vychádzal z hodnoty konania vyplývajúcej zo sumy požadovanej navrhovateľom t. j. sumy 1.522,40
eur, kde táto je 71,37 eur s tým, že právny zástupca navrhovateľa je platcom DPH od 01. 10. 2010. Súd
priznal za toto konanie za tri úkony po 71,37 eur (prevzatie a príprava zastupovania dňa 28. 01. 2015,

spísanie návrhu na začatie konania dňa 03. 02. 2015, účasť na pojednávaní dňa 15. 10. 2015) a za
účasť na vyhlásení rozhodnutia dňa 05. 11. 2015 na Okresnom súde vo Vranove v zmysle § 13a ods.
4 vyhlášky jednu polovicu t. j. sumu 35,69 eur, spolu za úkony právnych služieb bez DPH sumu 249,80
eur a po pripočítaní 20 % DPH za úkony právnych služieb celkove išlo o sumu 299,76 eur. Súčasnesúd priznal režijný paušál za rok 2015 - 4x po 8,39 eur teda spolu 33,56 eur bez DPH, po pripočítaní
DPH sumu 40,27 eur. Okrem toho súd priznal trovy spočívajúce zo zaplateného súdneho poplatku vo
výške 20 ,- eur. Taktiež priznal ako osobitné náklady cestovné náklady za cestu právneho zástupcu

navrhovateľa z Košíc do Vranova dňa 15. 10. 2015 ako aj dňa 05. 11. 2015, pri vzdialenosti 2x 58 km,
pri použití motorového vozidla MERCEDES-BENZ ML 320 CDI s evidenčným číslom KE234JL, podľa
údajov výrobcu v technickom preukazuje motorové vozidla je spotreba 9,5 l nafty na 100 km a teda
pri absolvovaní 116 km došlo k spotrebe nafty 2x po 11,02 l, pričom cena za spotrebovanú naftu bola
1,100 eur za liter t. j. 12,12 eur, DPH 14,55 eur a to dvakrát, pri základnej sadzby náhrady podľa § 7

ods. 1 zákona číslo 283/2002 Z. z. v spojení s opatrením MPSVaR SR číslo 632/2008 osobné cestné
motorové vozidlá je 0,183 eurá/km x 116, teda spolu 21,23 eur, po pripočítaní DPH 25,47 eur, spolu s
20 % DPH to činí 2x po 40,02 eur. Okrem toho súd priznal náhradu za premeškaný čas na ceste mimo
Košíc určenú podľa § 17 vyhlášky číslo 655/2004 Z. z. (advokátskej tarify), kde za rok 2015 ide o 1/60-
tinu výpočtového základu za každú aj začatú polhodinu dňa 15. 10. 2015 a dňa 05. 11. 2015 jedna cesta
Košice - Vranov, 1 hodina, t. j. 2x dve polhodiny t. j. 4x 13,98 eur = 55,92 eur, pri dvoch cestách je to

111,84 eur bez DPH a po pripočítaní 20 % DPH 134,21 eur. Z vyššie uvedeného teda vyplýva, že trovy
celkom činili sumu 574,28 eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd do Prešova.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia

domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.