Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, June 13, 2017

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 11C/54/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8716202878
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Kubusová

ECLI: ECLI:SK:OSPP:2017:8716202878.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad sudkyňou JUDr. Máriou Kubusovou v právnej veci žalobcu D. Z., W..S.., K. U. M.,

U.: XX XXX XXX, I., Š. X, Z. Ž. W. D., E.. XX.XX.XXXX, I. Z., P. XX, v konaní o zaplatenie 142,03 eur
s prísl., takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi istinu 142,03 eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo
sumy 142,03 eur odo dňa 4.4.2016 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalobca má právo na náhradu trov konania voči žalovanému v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca žalobou podanou zo dňa 4.4.2016 žiadal o zaplatenie istiny 142,03 eur s prísl. Svoj návrh
odôvodnil tým, že na základe uplatnenia si nároku na náhradu škody poškodeným, Z. S. z poistnej

udalosti č. XXXXXXXXXX zo dňa 19.4.2013, bolo poškodenému poskytnuté plnenie vo výške 473,44
eur z poistnej zmluvy č. XXXXXXXXXX pre poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla EČV: I., uzatvorenej v zmysle § 3 zák. č. 381/2001 Z.z.

2. Podľa § 297 písm. b) zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, súd na prejednanie
sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak ide iba o otázku jednoduchého
právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva

neprevyšuje 1.000,- eur.

3. V zmysle § 12 ods. 1 písm. f) zák. č. 381/2001 v znení neskorších zmien má poisťovateľ proti
poistníkovi nárok na náhradu poistného plnenia alebo jeho časti, ktoré za neho vyplatil z dôvodu škody
spôsobenej prevádzkou motorového vozidla, ak v čase, keď nastala poistná udalosť, bol v omeškaní
s platením poistného. Žalobca si na základe vyššie citovaného zákonného ustanovenia uplatnil voči
žalovanému náhradu poistného plnenia vo výške 142,03 eur.

4. Žalobca vyzval žalovaného na úhradu poistného plnenia a zaslal žalovanému urgenciu, ktorú prevzal
dňa 4.4.2014 a uvedenú sumu neuhradil.

5. Žalobca má nárok na náhradu poistného plnenia, ktoré poskytol z poistnej zmluvy žalovaného č.
XXXXXXXXXX, na základe oznámenia poškodeného o vzniku poistnej udalosti a protokolu o dopravnej
nehode poškodenému Z., EČV: S. z titulu poistnej udalosti č. XXXXXXXXXX-dopravná nehoda zo dňa

19.4.2013, a to vo výške 142,03 eur. Škoda bola spôsobená prevádzkou motorového vozidla EČV: I. a
v čase, keď nastala poistná udalosť bol žalovaný v omeškaní s platením poistného.6. Podľa ust. § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka uhrádza sa skutočná škoda, a to čo poškodenému
ušlo. Podľa ods. 3 tohto ust. škoda sa uhrádza v peniazoch, ak však o to poškodený požiada a ak je to
možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedeným do predošlého stavu.

7. Podľa ust. 443 Občianskeho zákonníka pri určení výšky škody na veci sa vychádza z ceny v čase
poškodenia. Náhrada škody v peniazoch predstavuje majetkové hodnoty, ktoré treba vynaložiť na
uvedenie veci do pôvodného stavu, avšak výška škody nemusí byť určená len vyúčtovaním nákladov
na jej opravu. Možno vychádzať z porovnania hodnoty veci, akú mala v čase poškodenia, v porovnaní

so stavom po poškodení s prihliadnutím na rozsah, v akom bola poškodená zásahom škodcu. Zásadne
teda prichádzajú do úvahy 2 spôsoby určenia výšky peňažnej náhrady za škodu, ktorá bola spôsobená
na veci. Buď porovnanie obvyklej ceny, akú mala vec pred poškodením, s obvyklou cenou po poškodení
alebo náhrada nákladov potrebných nato, aby si poškodený uviedol vec do pôvodného stavu pred
poškodením.

8. Základnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škody sú:
a) Porušenie právnej povinnosti
b) Existencia škody
c) Príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou
d) Zavinenie.

Porušenieprávnejpovinnostispočívavexistenciitakéhoúkonu,ktorýjevrozporesobjektívnymprávom.
K porušeniu právnej povinnosti môže dôjsť buď protiprávnym konaním alebo opomenutím toho, čo malo
byť v súlade s právom vykonané. Pod pojmom škoda sa rozumie ujma, ktorá nastala v majetkovej
sfére poškodeného a ktorá je objektívne vyjadriteľná peniazmi ako všeobecným ekvivalentom. Skutočná
škoda je zmenšenie majetku poškodeného.

9.Podľaust.§420ods.1Občianskehozákonníka,každýzodpovedázaškodu,ktorúspôsobilporušením
právnej povinnosti.

10. Porušenie preventívnej povinnosti má za následok vznik zodpovednosti za škodu podľa ust. 420

Občianskeho zákonníka len vtedy, ak sú súčasne splnené ďalšie zákonom ustanovené podmienky, t.j.
existencia škody, príčinná súvislosť medzi škodou a porušením preventívnej povinnosti a zavinenie
škodcu.

11. Porušením právnej povinnosti sa rozumie objektívne vzniknutý rozpor medzi tým, ako osoba

skutočne konala a tým ako konala, aby si splnila svoje povinnosti. Ak sa tieto predpoklady zodpovednosti
za škodu preukázali, predpokladá sa zavinenie. Škodca musí v tomto prípade preukázať, že vzniknutú
škodu nezavinil, a to ani z takzvanej nevedomej nedbanlivosti. Porušenie právnej povinnosti spočíva v
existencii takého úkonu, ktorý je v rozpore s objektívnym právom. K porušeniu právnej povinnosti môže
dôjsť buď protiprávnym konaním alebo opomenutím toho, čo sa malo v súlade s právom vykonať. Škoda

je ujma majetkovej sfére poškodeného objektívne vyjadriteľná peniazmi.

12. Súd mal preukázané, že návrh je dôvodný, a preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti
tohto rozsudku a z dôvodu, ktoré súd vyššie uviedol. Súd má zato, že škoda bola spôsobená prevádzkou
motorového vozidla tak, ako uvádza vo svojom návrhu žalobca a na základe predložených listinných

dôkazov zo strany žalobcu, a to záznamu o dopravnej nehode, oznámenie škodovej udalosti poisteným,
uplatnením nároku na náhradu škody a poistnou zmluvou.

13. Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v
omeškaní.

14. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania.

15. Úroky z omeškania sú upravené Nariadením vlády SR č. 87/1995 Z. z. v znení neskorších zmien a
doplnkov, kedy podľa § 3 tohto nariadenia výška úrokov z omeškania je dvojnásobok diskontnej sadzby
určenej Národnou bankou Slovenska, platnej k prvému dňu z omeškania s plnením peňažného záväzku.
Výška úrokovej sadzby v danom prípade predstavuje 5 % ročne. Keďže sa žalovaný ocitol s plnenímpeňažného dlhu v omeškaní, má veriteľ právo požadovať od neho úroky z omeškania. Z tohto dôvodu
súd priznal žalobkyni aj právo na úroky z omeškania z dlžnej sumy 142,03 eur od 4.4.2016 do zaplatenia,
t.j. dňom podaným návrhom na súd.

16. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového
poriadku, keď žalobca mal v konaní plný úspech.

Poučenie:

Proti rozsudku vydanému na základe uznania nároku alebo vzdania sa nároku nie je prípustné odvolanie
okrem prípadov odvolania podaného z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie takého

rozhodnutia.
Proti výroku rozsudku o trovách konania je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia
rozsudku na tunajšom súde.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a)neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala
vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť
o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený

môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.