Rozhodnutie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, June 28, 2016

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 2Co/41/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6712215191
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 06. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Antalová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6712215191.1

Rozhodnutie

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.
Aleny Antalovej a členov senátu JUDr. Jany Novotnej a JUDr. Jozefa Zlochu v právnej veci žalobcu:
POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO 35 807 598, zast. Advokátskou
kanceláriou Fridrich Paľko s. r. o., so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, za ktorú koná doc. JUDr.
Branislav Fridrich, PhD., advokát a konateľ, IČO 36 864 421, proti žalovanému: Slovenská republika,

za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Župné námestie 13, 813 11
Bratislava, v konaní o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Zvolen č. k. 14C/186/2012-267 zo dňa 11.12.2014 ,jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e.
Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Zvolen (ďalej len „okresný súd“) napadnutým rozsudkom č. k. 14C/186/2012-267 zo dňa
11.12.2014 (ďalej len „napadnutý rozsudok“) zamietol žaloby, ktorými sa žalobca domáhal uloženia
povinnosti žalovanému zaplatiť mu škodu z titulu zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri
výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Zvolen, ako exekučného
súdu, v exekučných veciach špecifikovaných v žalobách, ktoré boli spoločne vedené pod sp.
zn. 14C/186/2012, keď nerozhodol v lehote 30 dní odo dňa doručenia návrhov oprávneného

na zmenu súdneho exekútora. Náhradu trov konania žalovanému nepriznal. Okresný súd svojím
uznesením č. k. 14C/186/2012-15 zo dňa 19.02.2013 veci vedené na Okresnom súde Zvolen pod
sp. zn. 14C/186/2012, 14C/187/2012, 14C/188/2012, 14C/189/2012, 14C/190/2012, 14C/191/2012,
14C/199/2012, 14C/200/2012, 14C/201/2012, 14C/202/2012, 14C/203/2012, 14C/204/2012,
14C/205/2012, 14C/206/2012, 14C/207/2012, 14C/208/2012, 14C/209/2012 a 14C/210/2012 spojil na
spoločné konanie, ktoré bolo ďalej vedené pod spoločnou sp. zn. 14C/186/2012. Uznesenie nadobudlo

právoplatnosť dňa 14.03.2013. Následne na pojednávaní dňa 11.12.2014 vylúčil na samostatné konanie
vec, ktorá bola pôvodne vedená pod sp. zn. 14C/204/2012, a to uznesením č. k. 14C/186/2012-263 zo
dňa 11.12.2014. Okresný súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom spisov a pripojenými
exekučnými spismi sp. zn. 11Er/2525/2004, 11Er/2739/2004, 11Er/1573/2003, 11Er/1734/2003,
11Er/1128/2007, 11Er/5187/2006, 11Er/1583/2003, 11Er/2499/2004, 11Er/2743/2004, 11Er/90/2004,
11Er/2269/2006, 11Er/527/2006, 11Er/899/2005, 11Er/91/2004, 11Er/1688/2004, 11Er/477/2004 a

11Er/1293/2004. Prvostupňový súd zistil, že v exekučnom konaní vedenom na Okresnom súde Zvolen
pod č. k. 11Er/2525/2004 bol podaný návrh na začatie exekúcie voči povinnému V. Klincovi, bytom
O. XXX, ktorý bol doručený súdu 19.10.2004. Dňa 02.11.2009 podal oprávnený návrh na zmenu
exekútora. Uznesením č. k . 11Er/2525/2004-13 zo dňa 16.02.2010 exekučný súd vyhlásil exekúciu
za neprípustnú. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 09.09.2010 (exekučná vec sa týka nároku
žalobcu pod sp. zn. 14C/186/2012). V exekučnom konaní vedenom pod č. 11Er/2739/2004 bol podaný

návrh na začatie exekúcie voči povinnému Z. N., bytom L., ktorý bol súdu doručený 18.11.2004. Dňa
02.11.2009 podal oprávnený návrh na zmenu exekútora. Uznesením č. k. 11Er/2739/2004-15 zo dňa16.02.2010 exekučný súd vyhlásil exekúciu za neprípustnú. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa
09.01.2012 (exekučná vec sa týka nároku žalobcu pod sp. zn. 14C/187/2012). V exekučnom konaní
č. 11Er/1573/2003 bol podaný návrh na začatie exekúcie voči povinnému S. G., L., ktorý bol súdu

doručený 12.06.2003. Dňa 02.11.2009 pod oprávnený návrh na zmenu exekútora. Uznesením č. k
11Er/1573/2003-12 zo dňa 17.03.2010 exekučný súd vyhovel žiadosti na zmenu súdneho exekútora.
Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 10.06.2010 (exekučná vec sa týka nároku žalobcu pod sp.
zn. 14C/188/2012).V exekučnom konaní vedenom pod č. 11Er/1734/2003 bol podaný návrh na začatie
exekúcie voči povinnej G. H., bytom I., ktorý bol súdu doručený dňa 07.07.2003. Dňa 02.11.2009

podal oprávnený návrh na zmenu súdneho exekútora. Uznesením č. k . 11Er/1734/2003-12 zo dňa
14.04.2010 exekučný súd vyhovel žiadosti na zmenu exekútora. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť
dňa 18.06.2010 (exekučná vec sa týka nároku žalobcu pod sp. zn. 14C/189/2012). V exekučnom konaní
sp. zn. 11Er/1128/2007 bol podaný návrh na začatie exekúcie voči povinnému O. G., bytom X., ktorý bol
súdu doručený 11.04.2007. Dňa 02.11.2009 podal oprávnený návrh na zmenu exekútora. Uznesením
č. k. 11Er/1128/2007-14 zo dňa 01.06.2010 exekučný súd vyhlásil exekúciu za neprípustnú. Uznesenie

bolo zrušené uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 14CoE/295/2010-37 zo dňa 11.10.2010.
Následne exekučný súd uznesením č. k. 11Er/1128/2007-56 zo dňa 25.01.2013 exekúciu zastavil.
Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 19.02.2013 (exekučná vec sa týka nároku žalobcu pod sp. zn.
14C/190/2012). V exekučnom konaní sp. zn. 11Er/5187/2006 bol podaný návrh na začatie exekúcie voči
povinnémuM.X.,bytomG.,ktorýbolsúdudoručený05.12.2006.Dňa02.11.2009podaloprávnenýnávrh

na zmenu exekútora. Uznesením č. k. 11Er/5187/2006-16 zo dňa 01.06.2010 exekučný súd vyhlásil
exekúciu za neprípustnú. Uznesenie bolo zrušené uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k.
6CoE/119/2013 zo dňa 18.12.2013 (exekučná vec sa týka nároku žalobcu pod sp. zn. 14C/191/2012).
V exekučnom konaní sp. zn. 11Er/1583/2003 bol podaný návrh na začatie exekúcie voči povinnému K.
H., bytom O., ktorý bol doručený súdu 12.06.2003. Dňa 02.11.2009 podal oprávnený návrh na zmenu

exekútora. Uznesením č. k. 11Er/1583/2003-20 zo dňa 27.08.2010 exekučný súd vyhlásil exekúciu
za neprípustnú. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 24.01.2011 (exekučná vec sa týka nároku
žalobcu pod sp. zn. 14C/199/2012). V exekučnom konaní sp. zn. 11Er/2499/2004 bol podaný návrh na
začatie exekúcie voči povinnej M. H., bytom N., ktorý bol doručený súdu 19.10.2004. Dňa 02.11.2009
podal oprávnený návrh na zmenu exekútora. Uznesením č. k. 11Er/2499/2004-17 zo dňa 31.08.2010

exekučný súd vyhlásil exekúciu za neprípustnú a exekúciu zastavil. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť
dňa 28.09.2010 (exekučná vec sa týka nároku žalobcu pod sp. zn. 14C/200/2012). V exekučnom
konaní sp. zn. 11Er/2743/2004 bol podaný návrh na začatie exekúcie voči povinnému H. H., bytom
O., ktorý bol doručený súdu 18.11.2004. Dňa 02.11.2009 podal oprávnený návrh na zmenu exekútora.
Uznesením č. k. 11Er/2743/2004-19 zo dňa 20.09.2010 exekučný súd vyhlásil exekúciu za neprípustnú

a exekúciu zastavil. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 11.08.2011 (exekučná vec sa týka nároku
žalobcu pod sp. zn. 14C/201/2012). V exekučnom konaní sp. zn. 11Er/90/2004 bol podaný návrh na
začatie exekúcie voči povinnej J. G., bytom L., ktorý bol doručený súdu 21.01.2004. Dňa 02.11.2009
podal oprávnený návrh na zmenu exekútora. Uznesením č. k. 11Er/90/2004-23 zo dňa 22.09.2010
exekučný súd vyhlásil exekúciu za neprípustnú a exekúciu zastavil. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť

dňa 29.06.2011 (exekučná vec sa týka nároku žalobcu pod sp. zn. 14C/202/2012). V exekučnom
konaní sp. zn. 11Er/2269/2006 bol podaný návrh na začatie exekúcie voči povinnému Z. X., bytom
L., ktorý bol doručený súdu 07.04.2006. Dňa 06.09.2010 podal oprávnený návrh na zmenu súdneho
exekútora. Uznesením č. k. 11Er/2269/2006-20 zo dňa 21.04.2011 exekučný súd vyhlásil exekúciu za
neprípustnú.Uznesenienadobudloprávoplatnosťdňa10.07.2013(exekučnávecsatýkanárokužalobcu

pod sp. zn. 14C/203/2012). V exekučnom konaní sp. zn. 16Er/527/2006 bol podaný návrh na začatie
exekúcie voči povinnej M. S., bytom O., ktorý bol doručený súdu 18.10.2006. Dňa 02.11.2009 podal
oprávnený návrh na zmenu exekútora. Uznesením č. k. 16Er/527/200-28 zo dňa 16.02.2011 exekučný
súd vyhlásil exekúciu za neprípustnú a exekúciu zastavil (exekučná vec sa týka nároku žalobcu pod sp.
zn. 14C/205/2012).V exekučnom konaní sp. zn. 11Er/899/2005 bol podaný návrh na začatie exekúcie

voči povinnému F. I., bytom L., ktorý bol doručený súdu 17.05.2005. Dňa 02.11.2009 podal oprávnený
návrh na zmenu exekútora. Uznesením č. k. 11Er/899/2005-22 zo dňa 15.02.2011 exekučný súd
vyhlásil exekúciu za neprípustnú a exekúciu zastavil (exekučná vec sa týka nároku žalobcu pod sp. zn.
14C/206/2012). V exekučnom konaní sp. zn. 11Er/91/2004 bol podaný návrh na začatie exekúcie voči
povinnej F. H., bytom L., ktorý bol doručený súdu 21.01.2004. Dňa 02.11.2009 podal oprávnený návrh na

zmenu exekútora. Uznesením č. k. 11Er/91/2004-23 zo dňa 30.04.2010 exekučný súd vyhlásil exekúciu
za neprípustnú. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 25.09.2010 (exekučná vec sa týka nároku
žalobcu pod sp. zn. 14C/207/2012). V exekučnom konaní sp. zn. 11Er/1688/2004 bol podaný návrh na
začatie exekúcie voči povinnej X. G., bytom L., ktorý bol doručený súdu 15.06.2004. Dňa 02.11.2009podal oprávnený návrh na zmenu exekútora. Uznesením č. k. 11Er/1688/2004-22 zo dňa 15.02.2011
exekučný súd vyhlásil exekúciu za neprípustnú a exekúciu zastavil. Oprávnený podal odvolanie. Krajský
súd v Banskej Bystrici uznesením č. k. 16CoE/109/2012-40 zo dňa 25.04.2012 napadnuté rozhodnutie

potvrdil (exekučná vec sa týka nároku žalobcu pod sp. zn. 14C/208/2012). V exekučnom konaní sp.
zn. 11Er/477/2004 bol podaný návrh na začatie exekúcie voči povinnej A. Q., bytom L., ktorý bol
doručený súdu 04.03.2004. Dňa 30.08.2010 podal oprávnený návrh na zmenu exekútora. Uznesením
č. k. 11Er/477/2004-25 zo dňa 26.11.2010 exekučný súd vyhlásil exekúciu za neprípustnú a exekúciu
zastavil. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 24.06.2011 (okrem trov exekúcie). Oprávnený podal

odvolanie. Odvolací súd uznesením č. k. 43CoE/21/2011-35 zo dňa 23.03.2011 napadnuté uznesenie
potvrdil (okrem trov exekúcie - exekučná vec sa týka nároku žalobcu pod sp. zn. 14C/209/2012). V
exekučnom konaní sp. zn. 11Er/1293/2004 bol podaný návrh na začatie exekúcie voči povinnej V.
H., bytom S., ktorý bol doručený súdu 18.05.2004. Dňa 02.11.2009 podal oprávnený návrh na zmenu
exekútora. Uznesením č. k. 11Er/1293/2004-17 zo dňa 27.09.2010 exekučný súd vyhlásil exekúciu za
neprípustnú a exekúciu zastavil. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 14.09.2011. Oprávnený podal

odvolanie, o ktorom rozhodol Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č. k. 1CoE/407/2011-26 zo dňa
20.07.2011, ktorým napadnuté uznesenie potvrdil (exekučná vec sa týka nároku žalobcu pod sp. zn.
14C/210/2012).

Okresný súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že návrhy žalobcu na náhradu

škody a nemajetkovej ujmy, ktorý nárok si uplatnil titulom nesprávneho úradného postupu v zmysle
Zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci v znení
neskorších predpisov (ďalej len „Zákon č. 514/2003 Z. z.) nie je dôvodný, a preto žaloby zamietol.
Pokiaľ si žalobca uplatňoval náhradu škody a nemajetkovej ujmy z dôvodu, že v exekučných konaniach
došlo k nesprávnemu úradnému postupu, ktorý mal spočívať v tom, že o návrhoch na zmenu súdneho

exekútora nebolo rozhodnuté v zákonom stanovenej lehote, okresný súd s poukazom na § 3 ods. 1 a
§ 4 ods. 1 písm. a) bod 3 Zákona č. 514/2003 Z. z. konštatoval, že predpokladom zodpovednosti štátu
za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom je nesprávny úradný postup, príčinná súvislosť
medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody. Predpoklad súčasného splnenia uvedených
podmienok znamená, že ak chýba čo i len jedna z podmienok náhrady škody nie je možné priznať.

Poukázal na pojem „nesprávny úradný postup orgánu verejnej moci“, ktorý nie je zákonodarcom v §
9 ods. 2 Zákona č. 514/2003 Z. z. výslovne definovaný, je uvedený len príkladmo. Je však možné
vyvodiť, že ide o taký úradný postup, ktorý má vadu, ktorá nie je v súlade s príslušnou právnou úpravou.
Okresný súd poukázal na ust. § 238 ods. 1 Zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“), v zmysle ktoré konania začaté pred 01.09.2005 sa dokončia
podľa práva platného do 31.08.2005, ak ods. 2 neustanovuje inak. Zároveň poukázal na ust. § 44
ods. 8 a 9 Exekučného poriadku v znení platnom do 31.05.2010 a v znení platnom od 01.06.2010. V
odôvodnení okresný súd uviedol, že žalobca sa v predmetných súdnych konaniach domáhal náhrady
škody a náhrady nemajetkovej ujmy z dôvodu nesprávneho úradného postupu súdu, ktorý videl v tom,

že rozhodnutie o zmene exekútora nebolo vydané v zákonom stanovenej 30-dňovej lehote. Súd v tomto
prípade neskúmal, či došlo v príčinnej súvislosti s týmto k prieťahom v konaní, pretože otázku, či v
konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
garantované v čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, je kompetentný preskúmavať Ústavný súd SR, ktorý ju v súlade
so svojou ustálenou judikatúrou preskúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého

prípadu, a to najmä podľa troch základných kritériá: zložitosť veci, správanie sa účastníka a postup
súdu (napr. I. ÚS 41/02). Súdne konanie nie je kompetentný preskúmavať súd v konaní o náhrade
škody podľa Zákona č. 514/2003 Z. z., ale len Ústavný súd SR na podklade ústavnej sťažnosť, resp.
predseda súdu na podklade sťažnosti na prieťahy. Okresný súd v uvedenom konaní zisťoval, či bola,
alebo nebola dodržaná zákonná 30-dňová lehota, ak nebola dodržaná, tak z akého dôvodu a či v

súvislosti s prípadným nedodržaním lehoty mohla žalobcovi vzniknúť škoda ako majetková ujma a škoda
ako nemajetková ujma. Okresný súd konštatoval, že z pripojených exekučných spisov zistil, že exekučný
súd postupoval v zmysle Exekučného poriadku, konkrétne podľa § 44 ods. 8 a 9 Exekučného poriadku,
v prípade žiadosti o zmenu súdneho exekútora podaných do 31.05.2010 v znení do 31.05.2010, v
prípade žiadosti o zmenu súdneho exekútora podaných po 01.06.2010 v znení účinnom a platnom

od 01.06.2010. Po doručení žiadosti oprávneného o zmenu súdneho exekútora vyzval exekučný súd
pôvodného exekútora na vyčíslenie trov exekúcie a vo všetkých prípadoch následne došlo k vyhláseniu
exekúcie za neprípustnú, vo väčšine prípadov došlo i k zastaveniu exekúcie. Okresný súd poukázal na
ust. § 9 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z. z., podľa ktorého štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnymúradným postupom, pričom za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu
verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu
verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do

práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Uvedené ustanovenie zakladá
objektívnu zodpovednosť štátu za škodu bez ohľadu na zavinenie, ktorá predpokladá súčasné splnenie
3 podmienok, a to nesprávny úradný postup príslušného orgánu, vznik škody poškodenému a príčinná
súčinnosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody. Zodpovednosť štátu za škodu
spôsobenú nesprávnym úradným postupom sa neviaže na vydanie rozhodnutia v predpísanom konaní

a s rozhodovaním buď vôbec nemusí súvisieť, alebo naopak, alebo naopak, ide o taký postup v konaní
smerujúci síce k vydaniu rozhodnutia, ktorý sa však bezprostredne v obsahu rozhodnutia neodrazí.
Vychádzajúc z vykonaného dokazovania okresný súd vyvodil, že nárok žalobcu v celom rozsahu na
náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom exekučného súdu je neopodstatnený.
Vychádzal z exekučných spisov tak, ako je vyššie uvedené a z týchto vyplýva, že súd vo veci rozhodol.
Síce nebolo rozhodnuté v lehote 30 dní od doručenia žiadosti na zmenu súdneho exekútora, avšak vo

všetkých veciach bol zachovaný zákonný postup a pôvodní súdni exekútori boli vyzvaní na vyčíslenie
trov exekúcie. Keďže exekučný súd exekúciu považoval za neprípustnú, rozhodol o jej neprípustnosti
a následne zastavil exekučné konania. Ohľadne prípadného prieťahu sa ani v jednej exekučnej veci
neviedlo disciplinárne konanie, neriešila sa sťažnosť na prieťahy v konaní, nerozhodoval Ústavný súd
SR, či Európsky súd pre ľudské práva. K vydaniu rozhodnutia sú potrebné podklady a bez potrebných

podkladovniejemožnévčasvovecirozhodnúť.Krozhodnutiuozmenesúdnehoexekútorabolipotrebné
podklady od pôvodného exekútora, ktoré nebolo možné zabezpečiť v 30-dňovej lehote. Objektívne
teda nebolo možné rozhodnúť v zákonnej lehote. Navrhovateľa žiadnym spôsobom nepreukázal, že
by počas tejto doby bol v neistote, ktorá by mu hrozila, prípadne v dôsledku tejto neistoty by mu
vznikla akákoľvek škoda. Nepreukázal ani ďalšie skutočnosti uvádzané v návrhoch, kde poukazoval

na riziko z dôvodu nerozhodnutia v zákonom stanovenej lehote. Pokiaľ sa týka vytýkaných prieťahov
v konaní, okresný súd poukázal na judikatúru Ústavného súdu SR, podľa ktorej nie každý zistený
prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov, nakoľko pojem „zbytočné prieťahy“ je pojmom autonómnym, ktorý
nemožno vykladať a aplikovať predovšetkým materiálne. Konkrétne z jednotlivých exekučných spisov

vyplýva, že sa jednalo o hromadné podania, ktoré došli do jednotlivých exekučných vecí v podstate
až na 2 výnimky v rovnaký deň. Na vybavenie takéhoto množstva podaní bolo potrebné nielen
materiálne, ale aj personálne zabezpečenie jednotlivých oddelení vybavujúcich príslušnú exekučnú
agendu. Materiálne predpoklady pre uvedené neboli zabezpečené. Zo všetkých uvedených dôvodov
okresný súd vyvodil, že nárok žalobcu je neopodstatnený. Podľa okresného súdu vzťah k príčinnej

súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a škodou je vzťahom príčiny a následku, ktorý musí
byť priamy, bezprostredný a nestačí, ak je iba sprostredkovaný. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti je
potrebné skúmať, či v komplexe skutočností prichádzajúcich do úvahy ako priama príčina škody, existuje
skutočnosť, s ktorou zákon spája zodpovednosť za škodu. Nesprávny úradný postup môže mať za
následok vznik zodpovednosti podľa Zákona č. 514/2003 Z. z. len vo vzťahu k takému zmenšeniu

majetku žalobcu, ktoré bolo priamo a nesprostredkovane spôsobené iba týmto postupom, ktorý by bol
z hľadiska zmenšenia majetku rozhodujúcim, pokiaľ teda ak by nedošlo k nesprávnemu úradnému
postupu, jeho majetok by sa nezmenšil. Sám žalobca v konaní tvrdil, že mu vznikla škoda a mal by
teda mať dôkazy, ktorými by ju preukázal. Za daného stavu nie je zrejmé, ako mohol dospieť k výške
ním tvrdenej škody, keďže v tomto ohľade žiadne dôkazy nedokladal. Žalobcom tvrdená majetková

škoda nebola nejako preukázaná, žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal zníženie svojho majetku.
Účastníci majú procesno-dôkaznú povinnosť, t. j. povinnosť uniesť dôkaz alebo poukázať na dôkaz na
preukázanie tvrdených skutočností. Procesný dôsledok spojený s dôkaznou povinnosťou môže mať za
následok neunesenie dôkazného bremena. Účastník, ktorý neoznačil dôkazy potrebné na preukázanie
svojich tvrdení, nesie za predpokladu, že ním tvrdená skutočnosť nebola inak preukázaná, nepriaznivé

následky v podobe takého rozhodnutia, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe
ostatných vykonaných dôkazov. Okrem oboznámenia sa s exekučnými spismi, iné návrhy na doplnenie
dokazovania zo strany žalobcu neboli. Súd po oboznámení sa s pripojenými exekučnými spismi mal
za to, že návrh žalobcu je v celom rozsahu neopodstatnený. Samotné vedenie exekučného konania
bez ohľadu na jeho dĺžku nie je objektívnou prekážkou na udržiavanie kontaktu oprávneného, resp.

exekútora s povinným a nie je ani dôvodom pre vznik insolventnosti povinného, pretože spravidla
dôvodom nesplnenia dlhu povinného je jeho insolventnosť už v čase pred rozhodnutím v základnom
konaní. Tieto všeobecne známe riziká sú rizikom každého podnikateľského subjektu, t. j. i žalobcu,
ktorý ako nebankový subjekt poskytuje spotrebiteľom aj nespotrebiteľom peňažné úvery a pôžičky.Táto skutočnosť musela byť nepochybne žalobcovi známa, vzhľadom na predmet jeho podnikania, keď
tento podniká aj v oblasti poskytovania úverov z vlastných zdrojov. V tejto súvislosti musí žalobca niesť
primerane podnikateľské riziko. Uvedené skutočnosti okresnú súd vyhodnotil v neprospech žalobcu a

návrh, resp. návrhy spojené na spoločné konanie v celom rozsahu zamietol. Keďže navrhovateľ v konaní
neuniesoldôkaznébremenoanepreukázalvznikškody,anipríčinnúsúvislosťmedzinedodržanímlehoty
na rozhodnutie o zmene exekútora a prípadnou škodou, okresný súd žaloby zamietol v celom rozsahu.

Proti rozsudku okresného súdu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie. Žiadal napadnutý rozsudok

okresného súdu zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. V odvolaní namietal, že riadne a včas požiadal o
zrušenie pojednávania, uviedol dôležité dôvody a predložil súdu listiny spájané s označenými dôvodmi,
súd preto nemohol postupovať podľa § 101 ods. 2 O. s. p. a vec prejednať v neprítomnosti žalobcu.
Ďalej s poukazom na § 15 O. s. p. namietal, že upovedomil súd o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu,
že sudca, ktorému bola vec pridelená, je z prejednávania a rozhodovania veci vylúčený. Okolnosť, že
krajský súd nevzhliadol v označeným skutočnostiach dôvod na vylúčenie sudcu nič nemení na tom, že

tohto sudcu nemožno považovať za nestranného. Je tomu tak aj preto, že rozhodnutie krajského súdu
je v rozpore s ustálenou rozhodovacou praxou iných krajských súdov, v skutkovo a právne totožných
veciach. Nie je preto prípustné, aby konanie pokračovalo ústnym pojednávaním, v ktorom vykonával
úkony a rozhodoval vylúčený sudca. Konečné (meritórne) rozhodnutie vo veci súdom (vylúčeným
sudcom) neprichádzalo v čase jeho vydania do úvahy aj preto, že súd v rovnakom rozhodnutí rozhodol

aj o zamietnutí návrhu žalobcu na prerušenie konania podľa § 109 ods. 2 písm. c) O. s. p., proti ktorému
legálne pripustil odvolanie. Žalobca ďalej namietal, že pred vynesením rozsudku nebol oboznámený s
písomnými vyjadreniami žalovaného k žalobe, ani so súdom vykonanými listinnými dôkazmi uloženými
v exekučných spisoch. Súd tak porušil právo na konktradiktórny súdny proces. Sud sa podľa odvolateľa
dopustil viacerých omylov, keď konštatoval, že žalobcom namietané lehoty na vydanie rozhodnutia

boli dodržané, avšak v odôvodnení prezentované časové úseky tomu nenasvedčujú. Na splnenie
zákonnej lehoty, resp. na konanie bez zbytočných prieťahov a na konanie bez neodôvodnenej nečinnosti
exekučného súdu je podľa odvolateľa potrebné skúmať nielen samotný moment, kedy poverenie
doručil príslušnému súdnemu exekútorovi. Aby prvostupňový súd mohol konštatovať, že v príslušnom
exekučnom konaní sa nevyskytol nesprávny úradný postup, je potrebné zisťovať aj moment skutočného

doručeniariadnehopoverenia(rozhodnutiaožiadostinavydaniepoverenia).Vkonaníbolipodľažalobcu
preukázané všetky zákonné podmienky pre vznik nároku na náhradu škody, súd však žalobu zamietol
z dôvodu jej nedôvodnosti napriek tomu, že zistil nedodržanie príslušnej zákonnej lehoty zo strany
exekučnéhosúduapretútonečinnosťanesprávnyúradnýpostupnenašielžiadneobjektívneudržateľné
dôvody. Napadnutý rozsudok označil za nepreskúmateľný, pretože sa vôbec nezaoberal uplatnenou

majetkovou škodou a nemajetkovou ujmou. V odvolaní zároveň namietal, že prvostupňový súd bol
povinný pred samotným rozhodnutím vo veci samej o jeho návrhu na prerušenie konania osobitne
rozhodnúť.

Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.), preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu a z
dôvodov uvedených v odvolaní v zmysle § 212 ods. 1 O. s. p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214
ods. 2 O. s. p., pretože nebolo potrebné zopakovať ani doplniť dokazovanie vykonané prvostupňovým
súdom. Rozsudok bol odvolacím súdom verejne vyhlásený v zmysle § 211 ods. 1 a § 156 ods. 1, 3 O.

s. p., čo bolo oznámené na úradnej tabuli Krajského súdu v Banskej Bystrici dňa 02.06.2016, pričom
napadnutýrozsudokokresnéhosúdubolodvolacímsúdompodľa§219ods.1O.s.p.akovecnesprávne
potvrdený.

Podľa § 3 ods. 1, 2 Zákona č. 514/2003 Z. z., (1) štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto

zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri
výkone verejnej moci
a) nezákonným rozhodnutím,
b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,
c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo

d) nesprávnym úradným postupom.

(2) Zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.Podľa § 9 ods. 1, 2 Zákona č. 514/2003 Z. z., (1) štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym
úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej
moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej

moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom
chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb; za nesprávny úradný postup sa nepovažuje
postup alebo výsledok postupu Národnej rady Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 86
písm. a) a d) Ústavy Slovenskej republiky a postup alebo výsledok postupu vlády Slovenskej republiky
pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 119 písm. b) Ústavy Slovenskej republiky.

(2) Pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť
úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci
alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať len z výsledkov vybavenia sťažnosti na
prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného rozhodnutia vydaného
vdisciplinárnomkonaní,ktorýmsarozhodlootom,žesudcasadopustildisciplinárnehoprevinenia,ktoré

má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské
práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým
ÚstavnýsúdSlovenskejrepublikykonštatoval,žesaporušiloprávonaprerokovanievecibezzbytočných
prieťahov.

Podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p., (1) odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

(2) Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa
v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne

doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Zo spisu okresného súdu vyplýva, že žalobca sa žalobami voči žalovanému domáhal zaplatenia
vyčíslenej náhrady majetkovej škody a nemajetkovej ujmy tvrdeným nesprávnym postupom exekučného
súdu v exekučných konaniach, pričom nesprávny úradný postup mal spočívať v tom, že exekučný súd

o podaných návrhoch oprávneného na zmenu súdneho exekútora nerozhodol v zákonom stanovenej
lehote. Žalobca navrhol vykonať dokazovanie len konkrétnymi exekučnými spismi okresného súdu.
Priamo v žalobách žalobca vzniesol námietku zaujatosti všetkých sudcov okresného súdu, o ktorej
rozhodol nadriadený súd tak, že zákonného sudcu z prejednávania a rozhodovania prejednávanej
veci nevylúčil. Okresný súd doručil žaloby žalovanému na vyjadrenie, podané vyjadrenia žalovaného

k žalobách riadne doručil žalobcovi. Prvostupňový súd účastníkov konania riadne predvolal na
pojednávanienadeň24.10.2013,doručeniepredvolaniaúčastníkomboloriadnevykázané.Zozápisnice
o pojednávaní zo dňa 24.10.2013 vyplýva, že vzhľadom na podaný návrh na zrušenie pojednávania
a podaný návrh na prerušenie konania bolo pojednávanie odročené na neurčito. Následne uznesením
č. k. 14C/186/2012-214 zo dňa 20.12.2013 bolo rozhodnuté o návrhu žalobcu na prerušenie konania

tak, že návrh bol zamietnutý. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca,
o ktorom rozhodol Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č. k. 17Co/921/2014-235 zo dňa
30.09.2014tak,žeuznesenieokresnéhosúdupotvrdil.Okresnýsúdnásledneúčastníkovkonaniariadne
predvolal na pojednávanie na deň 11.12.2014, lehota na prípravu na pojednávanie bola zachovaná.
Žalobca opätovne doručil prvostupňovému súdu návrh na zrušenie nariadeného pojednávania a navrhol

konanie prerušil podľa § 109 ods. 1 písm. b) O. s. p. a § 109 ods. 2 písm. c) O. s. p. Súd na
pojednávaní dňa 11.12.2014 po opakovanom návrhu na prerušenie konania rozhodol tak, že konanie
o procesnom návrhu žalobcu zo dňa 03.12.2014, ktorým sa domáhal prerušenia konania, zastavil,
súčasne uznesením návrh pôvodne vedený pod sp. zn. 14C/204/2012 vylúčil na samostatné konanie.
Následne vo veci vyhlásil rozsudok. Ku spisu okresného súdu sú pripojené exekučné spisy č. k.

11Er/2525/2004, 11Er/2739/2004, 11Er/1573/2003, 11Er/1734/2003, 11Er/1128/2007, 11Er/5187/2006,
11Er/1583/2003, 11Er/2499/2004, 11Er/2743/2004, 11Er/90/2004, 11Er/2269/2006, 16Er/527/2006,
16Er/527/2006, 11Er/899/2005, 11Er/91/2004, 11Er/1688/2004, 11Er/477/2004 a 11Er/1293/2004. V
predmetných exekučných konaniach mala byť žalobcovi podľa jeho tvrdení v žalobách nesprávnym
úradným postupom exekučného súdu spôsobená škoda.

Prvostupňový súd následne vyhotovil uznesenie 14C/186/2012-263 zo dňa 11.12.2014, ktorým súd
návrhpôvodnevedenýpodsp.zn.14C/204/2012vylúčilnasamostatnékonanie.Predmetnérozhodnutie
nadobudlo právoplatnosť 11.02.2015. Súčasne prvostupňový súd vyhotovil písomné vyhotovenieuznesenia č. k. 14C/186/2012-265 zo dňa 11.12.2014, ktorým konanie o procesnom návrhu žalobcu
zo dňa 03.12.2014, ktorým sa domáhal prerušenia konania, zastavil. Predmetné uznesenie nadobudlo
právoplatnosť dňa 27.02.2015.

Žalobca v odvolaní proti rozsudku navrhol tento zrušiť s prihliadnutím na jeho argumentáciu uvedenú
v odvolaní a s prihliadnutím na ním tvrdené procesné chyby. Vzhľadom na charakter uplatnených
odvolacích námietok žalobcu je potrebné zdôrazniť, že odvolací súd je viazaný konkrétnymi odvolacími
dôvodmi (§ 212 ods. 1 O. s. p.). V prejednávanom prípade je zrejmé, že pravdepodobne z dôvodu

predkladania enormného množstva typových odvolaní žalobcom na rôzne súdy, odvolacie dôvody
nekorešpondujú s právnymi dôvodmi a skutkovými zisteniami uvedenými v odôvodnení napadnutého
rozsudku okresného súdu. Odvolanie žalobcu obsahuje zhrnutie rozličných dôvodov reagujúcich na
rôzne dôvody zamietnutia návrhov na začatie konania prvostupňovými súdmi SR v obdobných veciach.
Odvolateľ poukazuje na skutočnosť, že neboli splnené podmienky pre rozhodnutie bez nariadenia
pojednávania napriek skutočnosti, že termíny pojednávania boli zo strany prvostupňového súdu riadne

vytýčené a predvolania na pojednávania mu boli riadne a včas doručené. V odvolaní je tak viacero
rozporov a protirečení (o. i. na jednej strane odvolateľ tvrdí, že nemal možnosť vyjadriť sa k vyjadreniu
žalovaného, na druhej strane tvrdí, že okresný súd mal rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie, pretože
žalovaný sa napriek výzve súdu a doručenému návrhu k veci nevyjadril; ďalej namietal, že okresný
súd nerozhodol o podanom návrhu na prerušenie konania napriek tomu, že okresný súd osobitným

uznesením č. k. 14C/186/2012-214 zo dňa 20.12.2013 o tomto návrhu rozhodol, ktoré uznesenie
bolo na základe rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 17Co/921/2014-235 zo dňa
30.09.2014 potvrdené; resp. o opakovanom návrhu na prerušenie konania rozhodol uznesením č. k.
14C/186/2012-265 zo dňa 11.12.2014, ktoré nadobudlo právoplatnosť 27.02.2015. Žalobca pripisuje
súdu závery, ktoré tento v odôvodnení napadnutého rozhodnutia nevyslovil.

Odvolací súd viazaný odvolacími dôvodmi preskúmal všetky podstatné odvolacie námietky žalobcu,
ako aj predchádzajúce konanie vrátane napadnutého rozsudku. V plnom rozsahu sa stotožňuje so
skutkovými a právnymi závermi okresného súdu a v zmysle § 219 ods. 1 a 2 O. s. p. na ne odkazuje.
Okresný súd na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktoré

aplikoval správne ustanovenia právnych predpisov a vec správne právne posúdil. V závere okresného
súdu o nenaplnení predpokladu zodpovednosti žalovaného za škodu je v celom rozsahu správny,
pretože žalobca nepreukázal splnenie podmienok podľa Zákona č. 514/2003 Z. z. Vzhľadom na
viazanosť odvolacieho súdu odvolacími dôvodmi (§ 212 ods. 1 O. s. p.) sa pri posudzovaní veci krajský
súd zaoberal len námietkami odvolateľa a procesným postupom okresného súdu, ktorý predchádzal

vydaniu napadnutého rozhodnutia z hľadiska, či došlo k vadám, ktoré by mohli mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 212 ods. 3 O. s. p.).

Odvolaciu námietku, že v prejednávanej veci rozhodoval vylúčený sudca, nepovažuje odvolací súd za
dôvodnú. Tvrdenie o vylúčení zákonného sudcu z prejednávania a rozhodovania veci založil žalobca

na argumentácii, že tento je sudcom rovnakého súdu, ktorý ako exekučný súd svojím nesprávnym
úradným postupom mal spôsobiť uplatnenú škodu. Súdna prax dospela k ustálenému záveru, že
dôvod na vylúčenie sudcu nezakladá samotná skutočnosť, že sudca má prejednať a rozhodnúť vec,
v ktorej je žalovaným súd, na ktorom tento sudca vykonáva súdnictvo (napr. uznesenie NS SR sp.
zn. 3Nc/14/2010 zo dňa 31.05.2010); dôvodom na vylúčenie sudcu bez ďalšieho nie je ani to, že

vykonáva súdnictvo na súde, ktorý podľa tvrdení žalobcu svojím nesprávnym úradným postupom v inej
právnejvecizaložilzodpovednosťžalovanéhozamajetkovúškoduanemajetkovúujmu(napr.uznesenie
NS SR sp. zn. 6Cdo/201/2013 zo dňa 19.06.2013, sp. zn. 3Cdo/102/2013 zo dňa 11.03.2013 alebo
3Cdo/202/2013 zo dňa 12.09.2013). Obdobne možno poukázať aj na uznesenie NS SR z 23.06.2013
sp. zn. 7Cdo/141/2013, podľa ktorého: „Dôvod na vylúčenie sudcu (§ 14 ods. 1 O. s. p.) nezakladá

sama skutočnosť, že sudca má prejednať a rozhodnúť vec, ktorej žalovaným je súd, na ktorom tento
sudca vykonáva súdnictvo (viď. napr. uznesenie NS SR z 31.05.2010 sp. zn. 3Nc/14/2010). Dôvodom
na vylúčenie sudcu nie je bez ďalšieho ani to, že vykonáva súdnictvo na súde, ktorý údajne svojím
nesprávnym úradným postupom v inej veci založil zodpovednosť žalovanej za majetkovú a nemajetkovú
ujmu v zmysle Zákona č. 514/2013 Z. z.“ Rovnako možno poukázať aj na obdobnú rozhodovaciu prax

pri zhodnej právnej úprave (napr. uznesenie NS ČR sp. zn. 31Nd/209/2009 zverejnené pod č. 65/2010
Sbírky soudních rozhodnutí a stanovisek). O žalobcom vznesenej námietke zaujatosti zákonného sudcu
riadne rozhodol nadriadený súd s tým, že zákonného sudcu z prejednávania a rozhodovania veci
nevylúčil. Zo spisu okresného súdu súčasne vyplýva, že uznesenie nadriadeného súdu rozhodujúcehoo námietke zaujatosti (3NcC/428/2012-11 zo dňa 17.10.2012) bolo účastníkom riadne doručené. Iné
(nové) dôvody zaujatosti zákonného sudcu žalobca v odvolaní neuviedol.

Odvolacia námietka žalobcu, že mu okresný súd uskutočnením pojednávania a vykonaním dokazovania
v jeho neprítomnosti odňal možnosť konať pred súdom a porušil jeho právo na kontradiktórne
konania, je tiež nedôvodná. Zo spisu vyplýva, že predvolanie na pojednávanie okresný súd doručil
právnemu zástupcovi žalobcu riadne a včas s poskytnutím 5-dňovej zákonnej lehoty na pojednávanie.
Na vykonanie pojednávania v neprítomnosti riadne a včas predvolaného žalobcu boli splnené zákonné

podmienky (§ 101 ods. 2 O. s. p.). Postupom okresného súdu v súlade so zákonom nemôže dôjsť k
odňatiu možnosti účastníka konať pred súdom. K odňatiu možnosti žalobcu konať pred súdom nedošlo
ani v procese dokazovania. Okresný súd síce vykonal dokazovanie na pojednávaní v neprítomnosti
účastníkov konania (§ 101 ods. 2 O. s. p.), toto však okrem oboznámenia s návrhmi (žalovaný) a
písomnými podaniami účastníkov konania pozostávalo len z oboznámenia sa s listinami z exekučných
spisov, ktoré ako dôkaz navrhol vykonať samotný žalobca priamo v návrhoch na začatie konania.

Žalobca bol účastníkom uvedených exekučných konaní a obsah exekučných spisov mu je ako
účastníkovi konania nepochybne známy. Iné dokazovanie okresný súd nevykonal. Žalobcovi bolo
riadne doručené vyjadrenie žalovaného k žalobnému návrhu, pričom mal dostatok času pred súdnym
pojednávaním oboznámiť sa so skutkovými a právnymi tvrdeniami žalovaného. Zákonným postupom
okresného súdu nemôže dôjsť k odňatiu možnosti účastníka konať pred súdom, k odňatiu možnosti

žalobcu konať pred súdom nedošlo ani v rámci dokazovania.

Pokiaľ žalobca v odvolaní namietal, že okresný súd bol povinný pred rozhodnutím vo veci samej
rozhodnúť o žalobcom podanom návrhu na prerušenie konania, túto námietku odvolací súd vyhodnotil
ako nedôvodnú. Z obsahu spisu vyplýva, že o návrhu žalobcu tak, ako už bolo vyššie uvedené,

rozhodol okresný súd osobitným uznesením č. k. 14C/186/2012-214 zo dňa 20.12.2013 tak, že
tento návrh zamietol. Predmetné rozhodnutie potvrdil krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č. k.
17Co/921/2014-235 zo dňa 30.09.2014. Rovnako o opätovnom návrhu na prerušenie konania rozhodol
prvostupňový súd osobitným uznesením č. k. 14C/186/2012-265 zo dňa 11.12.2014, ktoré nadobudlo
právoplatnosťdňa27.02.2015.Zuvedenéhovyplýva,žeodvolacianámietkanekorešpondujesobsahom

súdneho spisu a postupom prvostupňového súdu.

Odvolací súd poukazuje na to, že rovnako s obsahom spisu nekorešponduje odvolacia námietka
týkajúca sa žalobcom tvrdeného nesprávneho úradného postupu, keď v odvolaní argumentuje, že
je potrebné zisťovať moment skutočného doručenia riadneho poverenia, resp. rozhodnutia o žiadosti

na vydanie poverenia. V prejednávanom prípade sa nejedná o žalobcom tvrdenom nesprávnom
postupomspočívajúcomvnerozhodnutíonávrhunavydaniepoverenienavykonanieexekúciesúdnemu
exekútorovi, resp. rozhodnutím o takejto žiadosti o vydanie poverenia v zákonnej lehote, zo žalôb
vyplýva, že žalobcom tvrdení nesprávny úradný postup mal spočívať v tom, že exekučný súd nerozhodol
v exekučných konaniach o návrhoch oprávneného na zmenu súdneho exekútora v zákonom stanovenej

lehote.

Žalobca v odvolaní namietal záver okresného súdu o nepreukázaní nesprávneho úradného postupu
exekučného súdu, pričom trval na porušení svojho práva na rozhodnutie v zákonnej lehote. Odvolací
súd poukazuje na to, že prvostupňový súd vec správne právne posúdil, na uvedený prípad správne

aplikoval príslušné ustanovenia Zákona č. 514/2003 Z. z., pričom po vykonaní dôkazu oboznámením
sa s predmetnými exekučnými spismi dospel k záveru, že z pripojených exekučných spisov bolo
preukázané, že exekúcie vykonávané súdnymi exekútormi boli vyhlásené za neprípustné, resp. boli
zastavené, tak že žalobca nepreukázal podmienky zodpovednosti štátu za škodu, pretože činnosťou
súdu v namietaných konaniach nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu. Nešlo ani o nesprávny

úradný postup spočívajúci podľa tvrdení žalobcu v existencii prieťahov v predmetných exekučných
konaniach ako jedného z predpokladov pre vznik zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym
úradným postupom. Navyše je potrebné zdôrazniť, že z judikatúry Ústavného súdu SR vyplýva, že nie
každýzistenýprieťahvkonanímánevyhnutnezanásledokporušeniezákladnéhoprávanaprerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 Ústavy SR(I. ÚS 48/03, III. ÚS 59/05). Či súdnom konaní

došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy sa
zohľadňujú 4 základné kritériá, a to právna a faktická zložitosť veci, správanie sa účastníkov súdneho
konania,postupsamotnéhosúduavýznamvecipreúčastníka.Vtomtoprípadejevýznamnáskutočnosť,
že žalobca pred okresných súdom inicioval značne vysoký počet exekučných konaní. Aj keď zaťaženosťsúdu a nadmerné množstvo vecí, v ktorých musí zabezpečiť súdne konanie, nie je dôvodom na zbavenie
sa zodpovednosti za zbytočné prieťahy v konaní, je však nevyhnutné k tomuto faktu prihliadať, a to vo
vzťahu ku kritériám posudzovania prieťahov, ako aj v záujme ochrany práv a slobôd iných. Povinnosť

všeobecného súdu vysporiadať sa s veľkým množstvo podaní žalobcu zvyšuje faktickú zložitosť vecí, z
dôvodov, ktoré vyplývajú zo správania žalobcu. V takýchto prípadoch je možné aj z ústavného hľadiska
akceptovať relatívne dlhšiu dobu trvania konania. Povinnosť okresného súdu vysporiadať sa so všetkými
návrhmi žalobcu sa tak nevyhnutne dostáva do konkurencie s povinnosťou tohto súdu poskytnúť súdnu
ochranu bez zbytočných prieťahov a v primeranej dobe aj ostatným účastníkom iných konaní, ktorí

sa pred dotknutým súdom uchádzajú o súdnu ochranu (II. ÚS 64/97). Zároveň treba poukázať na to,
že pojem „zbytočné prieťahy“ v konaní je pojem autonómny, ktorý nemožno vykladať a aplikovať len
z ohľadom na zákonne ustanovené lehoty na vykonanie toho-ktorého úkonu súdu. Jej nedodržanie
automaticky nevyvoláva porušenie základného práva upraveného v čl. 48 ods. 2 Ústavy. Odvolací
súd vo vzťahu k namietaným lehotám prvostupňovým súdom poukazuje na rozhodnutie Ústavného
súdu SR II. ÚS 245/2013-17, IV. ÚS 606/2012-20, keď Ústavný súd konštatoval, že vzhľadom na

okolnosti na daného prípadu, keď je známe, že navrhovateľ zaťažil prvostupňový súd, resp. súdy veľkým
počtom podaní, musel počítať s určitým technicko-administratívnym zdržaním na strane všeobecného
súdu, ktoré spôsobilo, že o jeho žiadosti, či návrhu bolo rozhodnuté s určitým časovým odstupom.
Odvolací súd uvádza, že ohľadne žalobcom tvrdených prieťahov sa neviedlo žiadne disciplinárne
konanie, neriešila sa sťažnosť na prieťahy v konaní, ani nerozhodoval Ústavný súd SR, či Európsky

súd pre ľudské práva. V zmysle § 92 Zákona č. 514/2003 Z. z. v znení účinnom od 01.01.2013 by
len takéto podklady boli relevantné pre priznanie žalobcom uplatnených nárokov. V namietanej veci
nešlo o neodôvodnenú nečinnosť všeobecného súdu, keď nedodržanie zákonnej lehoty bolo priamo
podmienené a spôsobené aj činnosťou žalobcu. Práve táto okolnosť je tou, ktorá vyvracia záver žalobcu,
že súd konal s prieťahmi. Práve naopak, súd musel konať koordinovane a sústredene aj vzhľadom

na množstvo podaní žalobcu, keď vo všetkých veciach vzniesol námietku zaujatosti sudcov okresného
súdu, o ktorých musel nadriadený súd rozhodovať v zákonnej lehote (10 dní), pričom námietky boli
smerované voči všetkým súdom v obvode Krajského súdu Banská Bystrica. Pre úplnosť je potrebné
uviesť, že pokiaľ žalobca v odvolaní namietal, že súd sa dopustil viacerých omylov ohľadne namietaných
lehôt, odvolací súd konštatuje, že žalobca namietal v odvolaní lehoty vo vzťahu k vydaniu rozhodnutia o

poverení, resp. zamietnutie žiadosti o vydanie poverenia, ktorá námietka je zmätočná, resp. irelevantná,
keďže v tejto veci sa tak, ako už bolo vyššie uvedené, domáhal podanými žalobami odškodnenia v
dôsledku nedodržania lehoty na rozhodnutia o návrhoch na zmenu súdneho exekútora.

Žalobca napokon v odvolaní namietal aj nedostatočné odôvodnenie napadnutého rozsudku, ktorý

sa podľa neho vôbec nezaoberá uplatnenou majetkovou škodou a nemajetkovou ujmou. Túto
námietku rovnako odvolací súd vyhodnotil ako nedôvodnú, pretože nezodpovedá obsahu odôvodnenia
napadnutého rozsudku. Žalobca v konaní nepreukázal jeden z kumulatívnych obligatórnych
predpokladov zodpovednosti žalovaného za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci - nesprávny
úradný postup exekučného súdu. Keďže už nesplnenie čo i len jednej z viacerých podmienok

zodpovednosti za škodu, ktoré musia byť splnené kumulatívne, má za následok zamietnutie žaloby, v
súlade so zásadou hospodárnosti konania, nebolo preto ani potrebné, aby sa okresný súd v odôvodnení
napadnutého rozsudku osobitne a podrobne zaoberal splnením ďalších podmienok zodpovednosti za
škodu. Táto skutočnosť by preto nespôsobila nepreskúmateľnosť napadnutého rozsudku.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd nepovažoval odvolacie námietky žalobcu za dôvodné, a preto
napadnutý rozsudok okresného súdu podľa § 219 ods. 1 a 2 O. s. p. v celom rozsahu ako vecne správny
potvrdil.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O. s. p. v spojení s § 142 ods. 1

O. s. p. Žalovaný bol v odvolacom konaní úspešný, preto mu vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho
konania. Tieto si však do doby rozhodnutia odvolacieho súdu neuplatnil (§ 151 ods. 1 O. s. p.) a ich vznik
nemal odvolací súd preukázaný ani zo súdneho spisu. Odvolací súd mu preto náhradu trov odvolacieho
konania nepriznal.

Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 Zákona č. 757/2004 Z. z.
o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011).
Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 Zákona č. 757/2004 Z. z.
o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011).Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.