Rozhodnutie ,
Iná povaha rozhodnutia, Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, April 23, 2014

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 6MCdo/44/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5106229707
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 04. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivan Machyniak
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2014:5106229707.3

Rozhodnutie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Górásza a
sudcov JUDr. Ivana Machyniaka a JUDr. Rudolfa Čirča v právnej veci žalobcov 1/ R. B., bývajúceho v
Y., 2/ W. B., bývajúcej v Y., 3/ Ing. W. B., bývajúceho v Y., 4/ G. B. nar. XX. X. XXXX, bývajúcej v S.,
v dovolacom konaní všetci zastúpení Advokátskou kanceláriou s.r.o., JUDr. Milan Chovanec, Vojtecha
Tvrdého č. 17, Žilina, proti žalovaným 1/ R. Z., bývajúcej v Y., 2/ O. D., bývajúcemu v Y., v dovolacom

konaní obaja zastúpení advokátskou kanceláriou JUDr. Bohuslav Majchrák, advokát, spol. s r.o., so
sídlom v Novej Bystrici č. 850, o odstránenie stavby a iné, vedenej na Okresnom súde Žilina pod sp. zn.
25 C 201/2006, o mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora Slovenskej republiky proti rozsudku
Krajského súdu v Žiline z 9. novembra 2011 sp. zn. 6 Co 266/2011 a Okresného súdu Žilina z 29. marca
2011 č. k. 25 C 201/2006-515, takto

r o z h o d o l :

Mimoriadne dovolanie generálneho prokurátora Slovenskej republiky v časti smerujúcej proti rozsudku

Krajského súdu v Žiline z 9. novembra 2011 sp. zn. 6 Co 266/2011 vo vzťahu k žalobcovi 1/ z a m i e t a.

Rozsudok Okresného súdu Žilina z 29. marca 2011 č. k. 25 C 201/2006-515 v časti výroku, ktorým súd
zamietol návrh žalobcov 2/, 3/ a 4/ o odstránenie hospodárskej stavby postavenej na KNC parc. č. 742/5
záhrady a KNC parc. č. 741/1 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 195 m2 kat. úz. Rudina a rozsudok

Krajského súdu v Žiline z 9. novembra 2011 sp. zn. 6 Co 266/2011, ktorým bol rozsudok súdu prvého
stupňa v tejto časti vo vzťahu k žalobcom 2/, 3/ a 4/ potvrdený, z r u š u j e a vec vracia v rozsahu
zrušenia okresnému súdu na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Žilina rozsudkom z 29. marca 2011 č.k. 25 C 201/2006-515 zamietol návrh žalobcov 1/ až
4/, ktorým sa domáhali, aby súd uložil žalovaným 1/ a 2/ do 3 dní od právoplatnosti rozsudku povinnosť
odstrániť drevenú hospodársku stavbu postavenú na KNC parc. č. 745/2 - záhrady o výmere 318 m2

zapísanú na LV č. XXX a na KNC parc. č. 741/1 zastavané plochy a nádvoria o výmere 195 m2 zapísanej
na LV č. XXX. pre kat. úz. Y. z dôvodu neoprávneného zriadenia stavby na cudzom pozemku. Súčasne
okresný súd uložil žalovaným 1/ a 2/ povinnosť umožniť žalobcom 1/ a 2/ vstup na pozemok KNC
parc. č. 745/2 - záhrady o výmere XXX m2, vedený na LV č. XXX pre kat. úz. Y., na účel opravy plota,
postaveného medzi pozemkami KNC parc. č. 745/2 - záhrady o výmere 318 m2, zapísaného na LV č.
XXXaKNCparc.č.741/1-zastavanéplochyanádvoriaovýmereXXXm2,zapísanýchnaLVč.XXXpre

kat. úz. Y. v rozsahu právoplatného rozhodnutia príslušného stavebného úradu. Návrh žalobcov 3/ a 4/
v tejto časti zamietol a rozhodol o trovách konania. V časti žaloby o odstránenie drevenej hospodárskej
stavby vychádzal zo zistenia, že stavba vlastnícky patriaca žalovaným 1/ a 2/ je postavená na hranici
susediacich pozemkov a len časťou strechy zasahuje po celej dĺžke pri garáži žalobcov do pozemku
žalobcov 2/, 3/ a 4/ CKN 741/1 v hĺbke 42 cm. Vzal za preukázané, že táto časť stavby, ktorá bola
vyhotovená dodatočne, bola dostavaná so súhlasom žalobcov 1/ a 2/ a s vedomím obce Y.. Účelom

takto dobudovanej strechy bol, aby nedochádzalo k podmokaniu pozemkov účastníkov konania a hlavne
základov samotnej garáže žalobcov. Keďže stavbu nepovažoval v zmysle § 135c ods. 1 Občianskehozákonníka (ďalej len OZ) za zriadenú na cudzom pozemku, dospel k záveru, že žaloba v tejto časti nie
je dôvodná. K druhej časti žaloby uviedol, že opravu plota, vzhľadom na jeho podobu a stav, v akom
sa nachádzal ku dňu rozhodovania vo veci samej, nie je možné považovať za bežnú údržbu, a preto

k tejto oprave je potrebné rozhodnutie príslušného stavebného úradu buď vo forme ohlásenia stavby
alebo stavebného povolenia. Keďže hranica susediacich pozemkov, kadiaľ vedie oplotenie, sporná nie
je, dospel k záveru, že je možné vyhovieť návrhu žalobcov 1/ a 2/ ako vlastníkov tohto plota a uložiť
žalovaným povinnosť umožniť týmto žalobcom vstup na ich pozemok za účelom jeho opravy v rozsahu
právoplatného rozhodnutia príslušného stavebného úradu. Návrh žalobcov 3/ a 4/ v tejto časti pre

nedostatok ich vecnej aktívnej legitimácie zamietol. Rozhodnutie o náhrade trov konania vo vzťahu k
žalobcom 1/ a 2/ a žalovaným 1/ a 2/ odôvodnil s poukazom na ustanovenie § 142 ods. 2 O. s. p. a
keďže žalobcovia 3/ a 4/ boli v celom konaní neúspešní, sú v zmysle § 142 ods. 1 O. s. p. povinní uhradiť
trovy konania žalovaným 1/ a 2/.

Krajský súd v Žiline rozsudkom z 9. novembra 2011 sp. zn. 6 Co 266/2011 na základe odvolania všetkých

účastníkov konania rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým žalobu žalobcov o uloženie povinnosti
žalovaným odstrániť drevenú hospodársku stavbu zamietol, potvrdil. Vo výroku, ktorým okresný súd
uložil žalovaným 1/ a 2/ povinnosť umožniť žalobcom 1/ a 2/ vstup na ich pozemok a ktorým v predmetnej
častižalobužalobcov3/a4/zamietolzmeniltak,žežalovaným1/a2/uložilpovinnosťumožniťžalobcom
1/ až 4/ vstup na ich pozemok na nevyhnutnú dobu a v nevyhnutnej miere na účel opravy plota.

Rozsudok okresného súdu zmenil vo výroku o trovách konania medzi žalobcami 1/ a 2/ a žalovanými
tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu a rozhodol o trovách odvolacieho konania.
K potvrdzujúcej časti rozhodnutia týkajúcej sa návrhu o odstránenie stavby uviedol, že okresný súd
náležite zistil skutkový stav veci a vec aj správne právne posúdil. Uviedol, že výsledkami vykonaného
dokazovania bolo jednoznačne preukázané, že len časť strechy zasahuje po celej dĺžke v hĺbke 42

cm do pozemku CKN 741/1 vlastnícky patriacemu žalobcom 2/, 3/ a 4/. Táto časť strechy, vrátane jej
opretia o garáž žalobcov bola však postavená so súhlasom žalobcov 1/ a 2/ a s vedomím obce Y.. V
tejto časti bol návrh žalobcov nedôvodný a preto okresný súd správne rozhodol, keď žalobu zamietol.
K druhému výroku napadnutého rozhodnutia uviedol, že súčasne s prevodom pozemku, na ktorom sa
nachádza oplotenie, prešlo na žalobcov 3/ a 4/ nielen vlastnícke právo k pozemku, ale aj vlastníctvo

(spoluvlastníctvo) k oploteniu ako príslušenstva k hlavnej veci (§ 121 ods. 1 OZ). Všetci žalobcovia
majú preto k tejto časti žaloby aktívnu vecnú legitimáciu. Keďže z výsledkov vykonaného dokazovania
vyplýva, že pôvodne vystavané oplotenie žalobcami 1/ a 2/ je značne poškodené a vyžaduje si opravu,
žalovaní 1/ a 2/ sú povinní v zmysle § 127 ods. 3 OZ umožniť žalobcom vstup na ich pozemok za účelom
opravyoploteniastojacehonahranicipozemkovúčastníkovpresnešpecifikovanýchvovýrokurozsudku.

V tejto časti preto zmenil rozsudok okresného súdu s tým, že vstup na pozemok viazal na nevyhnutnú
dobu a v nevyhnutnej miere. Rozhodnutie o trovách odvolacieho konania odôvodnil s poukazom na
ustanovenie § 142 ods. 2 O. s. p. v spojení s § 224 ods. 1 O. s. p.

Tento rozsudok krajského súdu v jeho potvrdzujúcej časti a rozsudok okresného súdu v časti výroku,

ktorým súd zamietol návrh žalobcov o odstránenie drevenej hospodárskej stavby, napadol generálny
prokurátor včas podaným mimoriadnym dovolaním. V mimoriadnom dovolaní v prvom rade namietal
správnosť záverov konajúcich súdov o tom, že hospodársku budovu žalovaní postavili so súhlasom obce
a so súhlasom žalobcov. Uviedol, že súhlas obce Rudina k stavbe, ktorej odstránenia sa žalobcovia
domáhali, nebol vydaný v konaní o povolení drobnej stavby (toto konanie bolo zastavené z dôvodu jeho

späťvzatia) a ani vyjadrenie starostu obce, že túto stavbu stavali s vedomím obce, za relevantný súhlas
považovať nemožno. Žalovaní nedostali k prestavbe hospodárskej budovy súhlas ani od žalobcov,
ktorí ako je to zrejmé z korešpondencie, trvali na zachovaní vzdialenosti stavby minimálne 30 cm od
hranice pozemkov. Nesúhlasil ani so záverom konajúcich súdov, podľa ktorého predmetná hospodárska
budova nie je postavená na pozemku žalobcov. V konaní bolo nesporne preukázané, že táto budova je

postavená na ich pozemku v šírke 42 cm. Ide o šírku, ktorou do pozemku žalobcov zasahuje strecha
budovy, ktorá tvorí súčasť stavby. Vytýkal konajúcim súdom, že hospodársku budovu a jej umiestnenie
v teréne neposudzovali komplexne ako celok, ale zvlášť posúdili múr stavby v spojitosti s hranicami
susediaceho pozemku, a len na umiestnení tohto múru stavby založili rozhodnutie o tom, že stavba do
pozemku žalobcov nezasahuje. Neprihliadli vôbec na to, že v zmysle § 120 OZ súčasťou veci je všetko,

čo k nej podľa jej povahy patrí a nemôže byť oddelené bez toho, že by sa tým vec znehodnotila. V
danom prípade súčasťou hospodárskej budovy je jej strecha. Ak preto strecha zasahuje do pozemku
žalobcov v rozsahu 42 cm po celej jej dĺžke je nesporné, že na tomto pozemku je v uvedenom rozsahu
postavená celá hospodárska budova žalovaných. Konajúce súdy teda vec v dovolaním napadnutej častinesprávne právne posúdili, čím je daný dovolací dôvod v zmysle § 243f ods. 1 písm. c/ O. s. p. Navrhol
preto uvedené rozsudky v napadnutých častiach zrušiť a vec v rozsahu zrušenia vrátiť Okresnému súdu
Žilina na ďalšie konanie.

Žalobcovia vo vyjadrení k mimoriadnemu dovolaniu uviedli, že sa stotožňujú s jeho stanoviskom, podľa
ktorého rozsudkami krajského a okresného súdu bol porušený zákon. Navrhli preto mimoriadnemu
dovolaniu vyhovieť.

Žalovaní považovali mimoriadne dovolanie generálneho prokurátora za nedôvodné. Poukazovali na
to, že vo vzťahu k predmetu sporu sa nejedná o stavbu v právnom slova zmysle, lebo nie je spojená
so zemou pevným základom. Uviedli, že žalobcovia mali žalobu upraviť, vzhľadom na zistenie presahu
strechy za hranicu pozemku v ich vlastníctve, v súlade so zisteným skutkovým stavom, čo však neurobili.
Súd preto mohol návrhu buď v celom rozsahu vyhovieť alebo ho v celom rozsahu zamietnuť. Bez zmeny
žaloby bolo neprípustné, aby súd rozhodol o čiastočnom vyhovení žalobe. Napokon upozornili na to,

že vykonali v dňoch 13. a 14. 3. 2013 úpravu stavby odstránením prečnievajúcej strešnej konštrukcie
nachádzajúcej sa nad pozemkom žalobcov, čím považujú celú situáciu za vyriešenú.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd rozhodujúci o mimoriadnom dovolaní (§ 10a ods. 3 O. s. p.),
po zistení, že tento opravný prostriedok podal včas (§ 243g O. s. p.) generálny prokurátor Slovenskej

republiky (§ 243e ods. 1 O. s. p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243i ods. 2 v spojení s
§ 243a ods. 1 O. s. p.) preskúmal rozhodnutia v dovolaním napadnutom rozsahu podľa § 243i ods. 2
O. s. p. v spojení s § 242 ods. 1 O. s. p. a dospel k záveru, že vo vzťahu k žalobcovi 1/ je mimoriadne
dovolanie nedôvodné. Pokiaľ okresný súd zamietol žalobu žalobcov 2/, 3/ a 4/ o odstránenie stavby
a krajský súd v tejto časti a vo vzťahu k uvedeným žalobcom rozsudok okresného súdu potvrdil, bolo

treba napadnuté rozhodnutia zrušiť.

Generálny prokurátor v mimoriadnom dovolaní ako dovolací dôvod uvádza, že rozhodnutia okresného
a krajského súdu v dovolaním napadnutej časti spočívajú na nesprávnom právnom posúdení veci, keď
dospeli k nesprávnym záverom, že hospodársku budovu žalovaní postavili so súhlasom obce ako aj

žalobcov a že táto budova nie je stavbou zriadenou na pozemku žalobcov.

Podľa § 135c ods. 1 OZ ak niekto zriadi stavbu na cudzom pozemku, hoci na to nemá právo, môže súd
na návrh vlastníka pozemku rozhodnúť, že stavbu treba odstrániť na náklady toho, kto stavbu zriadil
(ďalej len "vlastník stavby").

Podľa § 135c ods. 2 OZ pokiaľ by odstránenie stavby nebolo účelné, prikáže ju súd za náhradu do
vlastníctva vlastníkovi pozemku, pokiaľ s tým vlastník pozemku súhlasí.

Podľa § 135c ods. 3 súd môže usporiadať pomery medzi vlastníkom pozemku a vlastníkom stavby aj

inak, najmä tiež zriadiť za náhradu vecné bremeno, ktoré je nevyhnutné na výkon vlastníckeho práva
k stavbe.

Citované zákonné ustanovenie upravuje prípad neoprávnenej stavby na cudzom pozemku a zároveň
spôsoby vyrovnania vzťahov medzi vlastníkom pozemku a stavebníkom. Za neoprávnenú stavbu v

zmysle citovaného ustanovenia sa považuje taká stavba, ktorú stavebník zriadi na cudzom pozemku bez
toho, aby k tomu mal právny titul umožňujúci mu zriadiť stavbu na cudzom pozemku. Cudzím pozemkom
pre zriaďovateľa stavby je každý pozemok, ku ktorému nemá vlastnícke (spoluvlastnícke) právo,
právo zodpovedajúce vecnému bremenu, prípadne obligačné právo umožňujúce zriadenie stavby. Pre
kvalifikáciu stavby ako neoprávnenej postačuje, ak stojí na cudzom pozemku len sčasti. To platí nielen

vtedy, ak nadzemná stavba do pozemku iného zasahuje časťou obvodového plášťa, ale aj vtedy, ak
presah do cudzieho pozemku spôsobuje časť konštrukcie strechy. Rozsah tohto presahu pritom nie je
významný. V takomto prípade môže súd rozhodnúť o odstránení časti stavby, ak to je technicky možné
alebo zriadiť vecné bremeno v prospech stavebníka. Pre posúdenie stavby ako neoprávnenej nie je
významné, či stavebník mal stavebné povolenie a nie je ani rozhodujúce samotné vedomie vlastníka

pozemku, prípadne orgánu obce (štátneho orgánu) o stavbe. Osobou, ktorá je oprávnená podať žalobu
na vyporiadanie neoprávnenej stavby, je vlastník pozemku, pričom žalovaným je vlastník neoprávnenej
stavby. Ide tu totiž o hmotnoprávny vzťah medzi vlastníkom pozemku, na ktorom je neoprávnená stavba
zriadená a vlastníkom stavby. Vecne legitimovanou osobou k podaniu žaloby v zmysle § 135c OZ nie jeten, kto nie je vlastníkom (spoluvlastníkom) pozemku, na ktorom bola neoprávnená stavba postavená.
Konanie o vyrovnanie vzťahov medzi vlastníkom pozemku a stavebníkom je konaním, kde z právneho
predpisu vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkmi (§ 153 ods. 2 O. s. p.). Pokiaľ súd

dospeje k záveru, že žalobcom navrhnuté vyporiadanie nie je prijateľné, musí preto upraviť vzťah medzi
účastníkmi iným spôsobom vyplývajúcim z § 135c OZ pri zachovaní zákonom stanoveného poradia.
Môže teda nariadiť odstránenie aj časti stavby, ak vyjde v konaní najavo, že len táto časť zasahuje
do cudzieho pozemku a sú splnené aj ďalšie zákonné podmienky pre takýto postup. Treba zdôrazniť,
že použitie ustanovenia § 135c OZ neprichádza do úvahy ani analogicky na iné prípady, než tie, ktoré

predpokladá hypotéza citovaného ustanovenia.

V posudzovanej veci sa okrem žalobcov 2/, 3/ a 4/ aj žalobca 1/ R. B. domáhal, aby súd uložil
žalovaným 1/ a 2/ povinnosť odstrániť hospodársku stavbu postavenú na ich pozemku KNC parc.
č. 741/1 zapísaného na LV č. XXX kat. úz. Y.. Konajúce súdy na danú vec aplikovali ustanovenie §
135c OZ, pričom generálny prokurátor správnosť použitia tohto zákonného ustanovenia na daný prípad

nenamietal. Dovolací súd preto najskôr skúmal, či všetci žalobcovia sú osobami oprávnenými domáhať
sa ochrany žalobou podanou v zmysle § 135c OZ.

Z výpisu listu vlastníctva č. XXX pre kat. úz. Y. nepochybne vyplýva, že spoluvlastníkmi pozemku
parc. č. 741/1, na ktorom sa má nachádzať vyššie označená stavba žalovaných, je v spoluvlastníctve

žalobcov 2/, 3/ a 4/. Žalobca 1/ nie je vlastníkom (spoluvlastníkom) dotknutého pozemku. Keďže žalobu o
odstránenie stavby v zmysle § 135c OZ môže podať len vlastník (spoluvlastník) pozemku, žalobca 1/ nie
jeosobouvecnelegitimovanounapodanietakejtožaloby.Zasprávnetrebapretopovažovaťrozhodnutie
okresného súdu, ak žalobu podanú týmto žalobcom zamietol (aj keď z iných dôvodov) a krajský súd jeho
rozhodnutievovzťahuktomutožalobcovipotvrdil.Mimoriadnedovolaniegenerálnehoprokurátora,ktoré

napáda správnosť rozsudku okresného a tiež rozsudku krajského súdu aj pokiaľ žalobu o odstránenie
stavby podal žalobca 1/, treba považovať vo vzťahu k tomuto žalobcovi za podané neopodstatnene.
Dovolaciemu súdu neostalo preto iné, než mimoriadne dovolanie generálneho prokurátora smerujúce
proti tejto časti rozsudku odvolacieho súdu zamietnuť (§ 243b ods. 1 O. s. p. v spojení s § 243i ods.
2 O. s. p.).

Pokiaľ mimoriadne dovolanie generálneho prokurátora smeruje proti rozhodnutiam konajúcich súdov,
ktorými rozhodli o žalobe žalobcov 2/, 3/ a 4/, bolo potrebné mu vyhovieť.

Z vyššie podaného výkladu ustanovenia § 135c OZ vyplýva, že z hľadiska posúdenia, či ide o

stavbu neoprávnenú, nie je podstatné, či stavebník mal stavebné povolenie a nie je ani rozhodujúce
vedomie (súhlas) orgánu obce o stavbe. Dovolací súd považoval preto za nadbytočné zaoberať sa
opodstatnenosťou námietky generálneho prokurátora týkajúcou sa (ne)súhlasu obce so stavbou.

Dovolací súd súhlasí s generálnym prokurátorom v tom, že výsledky vykonaného dokazovania

neumožňujú skutkový záver prijatý konajúcimi súdmi, podľa ktorého žalovaní postavili hospodársku
stavbu so súhlasom žalobcov 1/ a 2/. Žalobcovia v konaní pred súdmi nižších stupňov nikdy neuviedli,
že dali súhlas s prestavbou označenej stavby tak, aby stavba (jej časť) zasahovala do ich pozemku.
Práve naopak, stavbu umiestnenú na hranici pozemkov vždy odmietali a aj v konaní o povolení
drobnej stavby vedenom obcou Y. žalobca 1/ ako zástupca žalobkyne 2/ žiadal, aby bola dodržaná

odstupová vzdialenosť za účelom údržby stavby žalobcov. Napokon, ani samotní žalovaní vo vyjadrení k
mimoriadnemu dovolaniu, dôvodnosť tejto námietky generálneho prokurátora, nespochybňujú. Uvedený
záver konajúcich súdov, ktorého pri svojich rozhodnutiach vychádzali, treba preto považovať za
nesprávny. Navyše, súhlas žalobcu 1/ ako nevlastníka pozemku, by bol aj tak právne bezvýznamný. Pre
úplnosť treba dodať, že ani okresný a ani krajský súd v odôvodnení rozsudkov neuviedli, o ktoré dôkazy

opreli zistenie, že žalobcovia dali žalovaným súhlas so zriadením stavby na časti ich pozemku. V tejto
časti odôvodnenia ich rozsudky preto nezodpovedajú ustanoveniu § 157 ods. 2 O. s. p.

Napokon, dovolací súd sa stotožňuje s generálnym prokurátorom aj v tom, že súdy nižších stupňov
dospeli k nesprávnemu záveru, keď hospodársku budovu nepovažovali za stavbu zriadenú na cudzom

pozemku a teda, keď nesprávne posúdili pre vec zásadnú právnu otázku a to otázku kvalifikácie stavby
ako neoprávnenej v prípade, ak stavba zasahuje do cudzieho pozemku len sčasti.V posudzovanej veci výsledkami vykonaného dokazovania bolo preukázané, že hospodárska stavba
vlastnícky patriaca žalovaným 1/ a 2/ (jej obvodový plášť) je postavená na hranici susediacich pozemkov
a že časť konštrukcie strechy tejto stavby zasahuje po celej dĺžke do pozemku CKN parc. č. 741/1

vlastnícky patriacom žalobcom 2/, 3/ a 4/ v hĺbke 42 cm. Správnosť tohto skutkového zistenia ani v
dovolacom konaní žiaden z účastníkov nespochybňoval.
Konštrukcia strechy je základným prvkom každej stavby. Ak preto strecha stavby (jej časť) presahuje na
cudzí pozemok (rozsah presahu významný nie je), treba mať za to, že na cudzom pozemku je zriadená
časť stavby. Keďže z hľadiska posúdenia stavby ako neoprávnenej postačuje, ak stavba zasahuje do

cudzieho pozemku len z časti, treba v danej veci hospodársku stavbu postavenú žalovanými považovať
za stavbu neoprávnenú. V takomto prípade sa vlastník pozemku (žalobcovia 2/, 3/ a 4/) môže domáhať
proti vlastníkovi neoprávnenej stavbe (žalovaným 1/ a 2/) ochrany práve žalobou na vyrovnanie vzťahov
medzinimivzmysle§135cOZapožadovaťodstráneniestavby.Keďžesúdvtomtokonaníniejeviazaný
návrhom účastníka, môže rozhodnúť aj o odstránení časti stavby, ak zistí, že len jej časť je zriadená na
cudzom pozemku a ak jej odstránenie je technicky možné.

V posudzovanej veci konajúce súdy mali preto správne vychádzať z právneho názoru, podľa ktorého
hospodárska stavba postavená žalovanými je stavbou zriadenou na pozemku žalobcov 2/, 3/ a 4/
neoprávnene (z obsahu spisu sa nepodáva, že by žalovaní mali právny titul, ktorý by im umožňoval
zriadiť stavbu na pozemku uvedených žalobcov) a mali zisťovať, či odstránenie časti konštrukcie

strechy zasahujúcej do pozemku žalobcov 2/, 3/ a 4/ (nie)je technicky možné. Podľa tohto zistenia mali
rozhodnúť, či uložiť žalovaným povinnosť odstrániť presahujúcu časť strechy stavby alebo či usporiadať
vzťahy medzi účastníkmi iným než navrhovaným spôsobom.

Generálny prokurátor opodstatnene preto namieta, že konajúce súdy vec, pokiaľ rozhodli o žalobe

žalobcov 2/, 3/ a 4/, nesprávne právne posúdili, čím je daný dovolací dôvod v zmysle § 243f ods. 1
písm. c/ O. s. p. Najvyšší súd Slovenskej republiky preto rozsudok odvolacieho súdu a rovnakou vadou
postihnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa vo vzťahu k žalobcom 2/, 3/ a 4/ zrušil a vec vrátil okresnému
súdu na ďalšie konanie (§ 243b ods. 3 O. s. p. v spojení s § 243i ods. 2 O. s. p.) s tým, že právny názor
ním vyslovený je pre súdy nižšieho stupňa záväzný.

V novom konaní bude úlohou okresného súdu zaoberať sa predovšetkým tvrdením žalovaných, podľa
ktorého odstránili prečnievajúcu strešnú konštrukciu s krytinou v požadovanom rozsahu, na ktorú
skutočnosť dovolací súd nemohol prihliadnuť, keďže k nej malo dôjsť až v priebehu dovolacieho konania.
V novom rozhodnutí rozhodne súd o trovách pôvodného konania a dovolacieho konania (§ 243d ods.

1 O. s. p. v spojení s § 243i ods. 2 O. s. p.).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.