Rozhodnutie – Vyživovacie povinnosti ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, September 29, 2016

Referenced legislation in the judgement

Judgement

---

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 5P/72/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7616211323
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Denisa Hiščáková
ECLI: ECLI:SK:OSSN:2016:7616211323.2

Rozhodnutie
Okresný súd Spišská Nová Ves, sudkyňou JUDr. Denisou Hiščákovou, v právnej veci manželov J..
J. N., N.. XX.X.XXXX, A. Q. XX, W., právne zastúpenej Advokátskou kanceláriou Hudzík & Partners
s.r.o., Mnoheľova 830/15, Poprad a K. N., N.. XX.X.XXXX, A. F. XX, B. N. M., právne zastúpeného
JUDr. Matejom Okálym, advokátom, Hviezdoslavova 7, Spišská Nová Ves, za účasti maloletého V. N.,
N.. XX.X.XXXX, bytom u matky, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí
a rodiny Poprad, v konaní o rozvod manželstva a úpravu pomerov manželov k ich maloletému dieťaťu
na čas po rozvode, takto

r o z h o d o l :

I. Súd manželstvo J.. J. N.K., T.. B. P. K. N., uzavreté dňa 7.9.2013 v Poprade, zapísané v knihe
manželstiev matričného úradu Poprad vo zväzku 28, ročník 2013, na strane 146, pod poradovým číslom
188 r o z v á d z a .

II. Maloletý V. N., N.. XX.X.XXXX sa na čas po rozvode z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky,
ktorá je oprávnená a povinná maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok v bežných veciach a otec
je p o v i n n ý prispievať na výživu maloletého výživným vo výške 200,- Eur mesačne, počnúc od
právoplatnosti rozsudku, ktoré výživné je povinný uhrádzať k rukám matky, vždy do 20. dňa v mesiaci
vopred.

III. Otec je o p r á v n e n ý sa s maloletým V. N., N.. XX.X.XXXX stretávať každú párnu sobotu v
mesiaci v čase od 16.00 hod. do 18.00 hod. a každú nepárnu nedeľu v mesiaci v čase od 9.00 hod. do
12.00 hod. s tým, že matka je povinná dieťa na styk s otcom riadne pripraviť a otec je povinný si dieťa
vyzdvihnúť a matke ho odovzdať v mieste bydliska matky.

IV. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľka na tunajšom súde dňa 27.7.2014 podala návrh, ktorým žiadala, aby súd jej manželstvo
rozviedol a na čas po rozvode zveril mal. V. N. do jej osobnej starostlivosti, otca zaviazal prispievať na
syna výživným vo výške 200 Eur mesačne k 15-temu dňu príslušného kalendárneho mesiaca a zároveň
aby upravil styk otca so synom tak, že tento by mal právo sa s ním stýkať v jej prítomnosti každú sobotu
od 9.00 hodiny do 12.00 hodiny.

2. Svoj návrh odôvodnila tým, že manželstvo s manželom uzatvorili 7.9.2013 a z tohto manželstva
pochádza maloletý syn V., N.. XX.X.XXXX. Spoločné bydlisko s manželom nikdy nemali, avšak pri
spoločnej výchove maloletého užívali prenajatý byt v W. a v roku 2016, do polovice mája prenajatý
byt v A.. Od začiatku júla 2016 navrhovateľka býva spolu so synom v W.. Nemá záujem zotrvať v
manželstve, ktoré funguje iba formálne. Rozvrat manželstva považuje za trvalý a nenávratný, spočívajúci
vo vzájomnom citovom odcudzení, strate dôvery k manželovi a názorovým nezhodám vo viacerých
oblastiach spoločného života, najmä finančného zabezpečenia rodiny. Manželia sa odcudzili aj intímne.

Pokiaľ ide o syna, otec za mesiace máj a jún 2016, čo od rodiny odišiel, syna navštevoval iba cez víkendy
a od júla ho nebol navštíviť ani raz.

3. Manžel sa k návrhu vyjadril písomne vo vyjadrení doručenom súdu dňa 19.9.2016, kde uviedol, že s
návrhom na rozvod manželstva súhlasí, ako aj s dôvodmi uvádzanými navrhovateľkou. Nesúhlasil však
so zverením maloletého syna navrhovateľke, pretože aj on sa chce podieľať na jeho výchove. Navrhol
zveriť syna do striedavej starostlivosti. Z uvedeného dôvodu sa zriekol zamestnania, pričom podotkol,
že tak urobil skôr, ako sa dozvedel o rozvode, a teda výlučne len z dôvodu, aby mohol byť viac so
synom. Pre prípad, že by sa preukázalo, že o syna nie je schopný sa postarať, nesúhlasil s navrhovanou
výškou výživného a mal za to, že suma 100 Eur je postačujúca. Úpravu styku v takom prípade navrhol
tak, aby sa so synom stretával každý druhý víkend v mesiaci od piatku 15.30 hod. do nedele 18.00
hod. a tiež počas tzv. prázdnin v párnom roku od 1.7. do 31.7. a v nepárnom roku od 1.8. do 31.8.,
počas vianočných sviatkov v párnom roku od 23.12. do 28.12. a v nepárnom roku od 28.12. do 6.1.
nasledujúceho roku a počas veľkonočných sviatkov v párnom roku od 15.30. ho. Zeleného štvrtku do
18.00 ho. Veľkonočného pondelku.

4. Súd vykonal dokazovanie oboznámení sa s písomným návrhom navrhovateľky, s písomným
vyjadrením manžela, účastníckym výsluchom manželov, vyjadrením poverenej pracovníčky opatrovníka
maloletého dieťaťa, a listinnými dôkazmi predloženým účastníkmi resp. vyžiadaným súdom v rámci
vyšetrovacej zásady uplatňovanej v mimosporových konaniach. Súd nevykonal právnym zástupcom
navrhnutý dôkaz dožiadaním dopravného inšpektorátu z dôvodu, že vykonanie tohto dôkazu
nepovažoval za potrebné pre rozhodnutie o predmete konania, aj s prihliadnutím zásadu rýchlosti a
hospodárnosti konania.

5. Zo sobášneho listu účastníkov konania mal súd preukázané, že účastníci uzavreli manželstvo dňa
7.9.2013 v Poprade, ktoré je zapísané v Knihe manželstiev matričného úradu Poprad, vo zväzku 28,
ročník 2013, na strane 146, pod poradovým číslom 188. Podľa rodného listu maloletého V. sa tento
manželom narodil dňa XX.X.XXXX.

6. Z výpovede navrhovateľky na pojednávaní dňa 12.9.2016 vyplynulo, že k uzavretiu manželstva došlo
po jeden a pol ročnej známosti. Ako manželia začali bývať v podnájme v A.. O rok, v B. XXXX sa im
narodil syn. Vtedy sme sa rozhodli, že si zabezpečia vlastné bývanie. V tejto súvislosti vyšlo najavo, že
manžel jej klame a klamal aj pred manželstvom. Zatajil jej, že má dlhy. Pol roka vybavoval hypotéku,
avšak v skutočnosti ju neriešil. Povinnosti k synovi sa mu nechcelo plniť, nechcelo sa mu vstávať,
preto sa začal vyhovárať na prácu, v ktorej trávil veľa času. Po narodení dieťaťa sa presťahovali k
navrhovateľkiným rodičom do W.. Išlo o 4-izbový byt, ktorý mali v nájme a ktorý im po dvoch mesiacov
prenechali s tým, že si po vybavení hypotéky kúpia vlastný. Manžel 2 roky zavádzal, že hypotéku
vybavuje, tvrdil to aj majiteľovi bytu, avšak v skutočnosti nič nevybavoval. Zistila, že komunikuje so
ženami cez sexzoznamku, klamal aj ohľadne financovania telefónu, ktorý jej daroval a tvrdil, že ho kúpil
v hotovosti, pričom po čase keď začali chodiť upomienky, že ho kúpil na splátky, ktoré potom neplatil. V
máji 2016 manžel uviedol, že má dobrú prácu v Bratislave, preto sa tam odsťahovali do nájmu, kde si
ona od rodičov požičala 1.000 Eur na kauciu a nájomné. Toľko čo sa tam vybalili, jej manžel oznámil, že
práca nevyšla a že odchádza naspäť do pôvodného zamestnania. Nechal ju v Bratislave aj s dieťaťom,
chodil za nimi cez víkendy, avšak už len kvôli synovi. Peniaze jej nedával, pričom ona mala príjem iba
z materskej, nemala z čoho zaplatiť nájom ani synovi zakúpiť lieky, keď bol chorý. Manžel v tom čase
býval u svojich rodičov v B. N. M., kde býva aj dodnes. Začiatkom júla 2016 sa preto vrátila aj so synom
k rodičom, kde je doposiaľ. Manželovi svoje presťahovanie oznámila a zároveň mu uviedla, že sa s
ním rozchádza, pričom syna môže prísť kedykoľvek pozrieť, ale samého mu ho vzhľadom na jeho vek
nechce dávať. Manžel na oznámenie o rozchode nijako nereagoval. Za synom bol štyrikrát, a to koncom
mesiaca júl, dvakrát v auguste a teraz v sobotu, pričom sa vyhovára, že nemá auto a nemôže chodiť
častejšie. K priebehu styku otca so synom uviedla, že tento bol vždy za jej prítomnosti s tým, že dvakrát
boli vonku, malý sa vozil na motorke a raz boli v detskom centre OC Fórum. Každé z týchto stretnutí
trvalo približne dve maximálne 2,5 hodiny a to v čase od štvrtej hodiny poobede, keď malý vstal. Uviedla,
že telefonicky manžel syna nekontaktuje, ani jej nevolá, aby sa opýtal, ako sa syn má. Nič mu nekupuje,
ani inak sa nestará. Ani pri osobných stretnutiach so synom mu nič neprinesie, nekúpi. Od rozchodu
však na syna platí pravidelne mesačne sumu 200 eur. Prvýkrát zaplatil v júli 2016. Manželova výplata
stále chodí na jej účet s tým, že 200,- Eur si mohla nechať pre výživu syna a zvyšok mu preposielala na
účet. V septembri mu výplata ešte neprišla. Na dotaz súdu o tom, ako doposiaľ prebiehala starostlivosť

manžela o syna uviedla, že do mája kým sa presťahovali do Bratislavy, sa manžel synovi venoval, avšak
nikdy si s ním napr. nečítal. Jeho starostlivosť spočívala v tom, že večer ho okúpal a trávil s ním čas tak,
že zapol televízor a popri jeho sledovaní sa v podstate malému venoval, avšak nikdy to nebolo tak, že by
sa s ním výslovne rozprával alebo hral. Od mája do júla, kým bola so synom sama v Bratislave, manžel
za ním chodil pravidelne každý víkend s tým, že prišiel v piatok v noci a odchádzal v nedeľu večer. Počas
tých dvoch mesiacov však s navrhovateľkou komunikoval minimálne, pričom ona si plnila všetky svoje
povinnosti, mal navarené, oprala mu. Keď som sa ho pýtala, dokedy chce takto fungovať, či si nemôže
vziať aspoň na týždeň voľno, povedal, že ďalší týždeň si vezme, avšak si nevzal. Ohľadne svojho bývania
do budúcna uviedla, že jej rodičia kúpili dom vo M., momentálne je v rekonštrukcii a asi o mesiac by sa
tam mali presťahovať. Rodičia budú obývať prízemie a ona so synom vrchné poschodie, kde budú mať
samostatný vchod s troma izbami plus kuchyňa a veľký dvor. Maloletý bude mať vlastnú izbu. K svojim
súčasným príjmom a výdavkom uviedla, že jej príjem pozostáva z rodičovského príspevku a prídavku.
Rodičom prispievam mesačne na bývanie sumou 100 Eur, stravu si rieši sama. Aj do budúcna, pokiaľ
bude na príspevku, sú dohodnutí na 100 Eur. Pred materskou bola nezamestnaná, predtým pracovala
ako stavebný rozpočtár a prípravár. Po ukončení rodičovskej dovolenky si chcem opäť nájsť prácu a
riadne sa zamestnať. Nevlastní žiaden majetok okrem auto značky Renault, rok výroby 2004, ktorého
nákupná cena bola 3.200 Eur. V súvislosti s autom má výdavky na benzín okolo 100 Eur mesačne, aj
na poistku či autolekárničku. Auto využíva keď so synom napr. v lete navštevovala kúpalisko, kontaktnú
ZOO a tiež manžela keď príde nosí na stanicu a zo stanice.

7. Manžel vo výpovedi na pojednávaní dňa 30.9.2016 zotrval na svojom písomnom vyjadrení. Potvrdil,
že keď manželku so synom nechal bývať v Bratislave, nájom mal byť platený z jeho výplaty a skutočne
jeden mesiac nebol zaplatený, preto ho musela zaplatiť manželka. Ohľadne úpravy práv a povinností
k synovi uviedol, že by ho chcel vychovávať z toho dôvodu, aby sa mu neodcudzil. Synovi sa venoval
koľko mohol. Keďže pracoval od rána do večera, všetok voľný čas, teda voľné večery a víkendy trávil
s ním. Od júla 2016 bol syna u matky navštíviť v mesiaci júl trikrát. Manželkina matka ho síce odháňala,
ale manželka mu styk so synom umožnila. Tento prebiehal vonku alebo v nákupnom centre, v čase asi
medzi 15.30 hodiny a 18. až 19. hodiny, kedy už išiel syn domov okúpať sa a spať. Od augusta 2016
syna navštevuje, dá sa povedať pravidelne, každú druhú sobotu asi na tri hodiny, pričom tento styk stále
prebieha za prítomnosti matky. Potvrdil, že medzitým sa o syna telefonicky nezaujíma. Komunikáciu
medzi ním a manželkou označil za normálnu. Chcel by, aby syna videli aj jeho rodičia, pretože odkedy
spolu nežijú, nevideli ho vôbec. Aj preto v prípade zverenia syna do starostlivosti matky, žiada styk bez jej
prítomnosti. Na dotaz súdu, ako sa maloletý správa počas takého trojhodinového stretnutia, na ktorého
z rodičov sa obracia, ako je riešená jeho potreba pitia, stravovania, či prebaľovania uviedol, že keď je
napríklad so synom v detskom kútiku, manželka sedí na gauči, syn sa jej vôbec nedožaduje, celé tri
hodiny dokáže vydržať len v jeho prítomnosti. On dokáže zabezpečiť jeho potreby čo sa týka jedenia,
pitia, taktiež ho dokáže prebaliť, robieval to aj keď bývali spolu. Keď odchádza maloletý plače a aj to je
dôvod, prečo za ním nechodí častejšie. Ohľadne svojich pomerov uviedol, že toho času býva u rodičov,
ide o 3-izbový byt, kde má vlastnú izbu. Obaja moji rodičia pracujú, víkendy však majú voľné. Do budúcna
si plánuje riešiť vlastné bývanie. Jeho zdravotný stav je dobrý. Teraz je evidovaný na úrade práce. Od
1.9. 2016 poberá dávku v nezamestnanosti v sume 460 Eur mesačne. Už týždeň pracuje na dohodu v
spoločnosti SFM Slovakia s čistou mzdou za mesiac 320 Eur. Dohodu má uzatvorenú do januára 2017,
avšak prácu by mal mať už len nejaké 2 týždne. Má vodičský preukaz na všetky skupiny a toho času si
vybavuje kvalifikačnú kartu, aby mohol jazdiť na kamióne. Jeho otec je zamestnaný ako vodič kamiónu
vo firme Sporttour a on má prísľub, že by tam tiež mohol pracovať. Rokoval už s majiteľom, ten mu
prácu sľúbil odkedy bude chcieť. Dohodli si dvojtýždňové turnusy s nástupom pondelok a ukončením
o dva týždne v piatok. Už v minulosti v roku 2011 či 2012 v tejto firme pracoval ako vodič kamiónu, čo
potvrdila aj jeho manželka. Nevie ešte aký príjem by mal. Jeho otec zarába 1.000 Eur v čistom. Doposiaľ
sa nezamestnal z dôvodu, že čaká na rozhodnutie vo veci. Rodičom prispieva na bývanie a stravu
sumou 100 Eur mesačne, za telefón a internej uhrádza mesačne 50 Eur. Skoro všetky finančné záväzky
a pôžičky už má splatené, ostáva už iba nejakých 70 Eur. Iné dlhy nemá. Nevlastní žiaden majetok,
úspory nemá. V prípade zverenia syna matke, by navrhoval prispievať na jeho výživu sumou 120 Eur.
Na otázku súdu, či bol niekedy so synom sám celý deň, resp. ako najdlhšie mal syna sám zvereného,
uviedlo, že jedenkrát s ním bol celý deň keď si manželka potrebovala niečo vybaviť. Na otázku právneho
zástupcu matky, či vie uviesť akú výbavu by pre syna mal mať, keby ho mal v striedavej starostlivosti a
ako by s ním trávil čas, uviedol, že by mal mať jedlo, lieky, plienky, hračky, oblečenie, pričom hračky a
oblečenie by syn mal po synovi jeho sestry, ktorý je o rok starší. Po raňajšej hygiene a raňajkách by išli
spolu von, určite by nesedeli doma, vymýšľal by mu program.

8. Kolízny opatrovník navrhol v prípade rozvodu manželstva zveriť maloletého V. do osobnej starostlivosti
matky a otca zaviazať prispievať na jeho výživu sumou 200 eur, pretože mu to jeho možnosti a schopnosti
dovoľujú. Nesúhlasil so striedavou starostlivosťou. Poukázal na to, že od júla bol dostatočný priestor
na to, aby sa takáto starostlivosť realizovala, avšak rodiča sa na nej nedohodli. Rodičia taktiež neboli
schopní dohodnúť sa ohľadne ich rodičovských práv a povinností vo všeobecnosti, pričom predpokladom
úspešného fungovania striedavej starostlivosti je práve komunikácia a dohoda rodičov. Vzhľadom na
útly vek dieťaťa je toto citovo naviazané na matku. Otec mal doposiaľ priestor stretávať sa s maloletým
aj počas týždňa, ktorú nevyužil. Úprave styku otca s maloletým navrhol tak, aby upravený každý víkend
v sobotu, prípadne v nedeľu, pričom nie je nevyhnutné, aby styk prebiehal v prítomnosti matky, nakoľko
otec sa o syna vie postarať aj sám. Ak však súd uzná za vhodné, navrhol na prechodné obdobie troch
mesiacov resp. šiestich mesiacov upraviť styk otca s dieťaťom za prítomnosti matky.

9. Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Poprad z prešetrenia pomerov v domácnosti
navrhovateľky zo dňa 7.9.2016 bolo zistené, že navrhovateľka s maloletým synom od 6.7.2016 býva v
trojizbovom byte, ktorý je vo vlastníctve jej rodičov. Rodičia navrhovateľky momentálne prerábajú rodinný
dom vo M., kde sa má matka aj s maloletým presťahovať. Matka prispieva na náklady domácnosti
sumou 100 Eur. Domácnosť je udržiavaná v poriadku a čistote, je vkusne a účelne zariadená. Maloletý
spí v detskej postieľke, izba je prispôsobená jeho potrebám, maloletý je zdravý. Neboli zistené žiadne
nedostatky v starostlivosti matky o dieťa. Matka poberá rodičovský príspevok 203,20 Eur a prídavok na
dieťa 23,52 Eur mesačne. Otec hradí výživné v sume 200 Eur. Za posledné dva mesiace ho navštívil
trikrát, styk prebieha vzhľadom na vek maloletého v prítomnosti matky. Matka možnosť poradenstva v
záujme obnovy spolužitia manželov odmietla.

10. Podľa potvrdenia spoločnosti Contitrade Slovakia s.r.o. so sídlom v Púchove, bol otec ich
zamestnancom v období od 1.3.2015 do 31.8.2016. Jeho priemerný čistý mesačný príjem za posledných
dvanásť kalendárnych mesiacov bol vo výške 720,90 Eur. Pracovný pomer skončil dohodou na žiadosť
zamestnanca.

11. Podľa rozpisu výdavkov predložených navrhovateľkou, doložených príslušnými potvrdeniami o ich
vynaložení, tieto v mesiaci júl 2016 boli v sume 552,14 Eur a v mesiaci august v sume 622,39 Eur. Ide
o výdavky spojené s bývaním, nákupom potravín, drogérie a liekov, oblečenia a hračiek pre syna, s
nákladmi na pohonné hmoty a ostatné výdavky na maloletého, ako návšteva detského centra, plavárne,
zoo, výlety s maloletým a podobne.

12. Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť,
ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj
účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

13. Podľa § 23 ods. 2 Zákona o rodine, súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi
manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne
na záujem maloletých detí.

14. Podľa § 23 ods. 3 Zákona o rodine, súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi
prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.

15. Súd mal z vykonaného dokazovania preukázané, že manželstvo účastníkov je hlboko a vážne
rozvrátené a neplní žiadnu zo svojich spoločenských funkcií. Obaja účastníci zhodne potvrdili, že
nevedú spoločnú domácnosť, ktorú opustila navrhovateľka začiatkom mesiaca júl 2016. Manželia spolu
nehospodária, intímne sa nestýkajú. Zhodli sa v tvrdeniach o rozvrate ich manželstva, aj o jeho príčinách.
Obaja vylúčili možnosť zmierenia. Uvedený stav súd vyhodnotil ako hlboký a trvalý rozvrat, ktorý je
zapríčinený stratou vzájomnej dôvery medzi účastníkmi a ich vzájomným citovým ochladením. Takýto
stav nevytvára ani vhodné výchovné prostredie pre maloleté dieťaťa. Z uvedených dôvodov súd návrhu
na rozvod manželstva vyhovel.

16. Podľa § 100 Civilného sporového poriadku, s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o
úpravu pomerov manželov k ich maloletým deťom na čas po rozvode.

17. Podľa § 24 ods. l Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého
dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode,
najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho
majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti,
prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

18. Podľa § 24 ods. 2 Zákona o rodine, ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o
osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej
starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa.
Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať,
či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.

19. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností
alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu
k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby,
vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na
výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na
výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

20. Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom,
súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku
žiadajú neupraviť.

21. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

22. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
možností, schopností a majetkových pomerov. Dieťa ma právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

23. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.

24. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

25. Podľa § 75 ods. l Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

26. Pokiaľ ide o úpravu práv a povinností rodičov k maloletému V. na čas po rozvode, rodičia k dohode
nedospeli. Naopak, mali odlišnú predstavu o osobnej starostlivosti o syna, o výške výživného, ako aj
o podmienkach a frekvencii styku s dieťaťom. Matka žiadala zveriť syna do jej osobnej starostlivosti,
otec prejavil záujem o striedavú starostlivosť. Súd preto skúmal, či by striedavá osobná starostlivosť
bola v záujme dieťaťa. Predovšetkým na základe výsluchu oboch rodičov dospel k záveru, že takáto
forma osobnej starostlivosti toho času nie je v záujme maloletého V. a už vôbec nie v navrhovaných
dvojtýždňových intervaloch striedania. Z výpovede otca bolo zistené, že jeho doterajšia starostlivosť
o syna spočívala v tom, že s ním trávil iba večere a víkendy, pričom vždy v prítomnosti matky v
domácnosti. Iba jedenkrát mal syna sám dlhšie, a to jeden deň, keď si matka potrebovala niečo vybaviť.
Maloletý je inak v celodennej starostlivosti matky. Vzhľadom na túto skutočnosť, ako aj vek maloletého
je zrejmé, že je na matku silne citovo naviazaný. Navyše od mája 2016 trávil otec so synom čoraz menej
času. Od konca apríla je otec nezamestnaný, mal teda dostatok času, aby mohol osobný kontakt so
synom zintenzívniť. Túto možnosť však otec nevyužil. Navyše o maloletého sa v čase medzi osobnými
stykmi telefonicky u manželky vôbec nezaujíma a to napriek tomu, že v komunikácii manželov nie sú

problémy. Vzhľadom na všetky tieto skutočnosti mal súd za to, že záujem otca o striedavú starostlivosť
nie je skutočný a táto preto nie je ani v záujme dieťaťa. Podľa súdu budú potreby maloletého lepšie
zaistené v prípade jeho zverenia do osobnej starostlivosti matky. Táto je zo strany matky aj toho času
zabezpečovaná riadne a na požadovanej úrovni, čo bolo potvrdené aj správou z prešetrenia pomerov v
domácnosti matky a dieťaťa. Preto súd maloletého V. zveril do osobnej starostlivosti matky s tým, že táto
bude zároveň oprávnená a povinná maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok v bežných veciach.

27. Z dôvodu zverenia dieťaťa do starostlivosti matky bolo potrebné rozhodnúť o určení ako má otec
prispievať na jeho výživu. Pri ustálení sumy výživného súd prihliadal na potreby maloletého dieťaťa, ako
aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery otca, pričom zohľadnil aj na schopnosti, možnosti a
majetkové pomery matky ako druhého rodiča a tiež osobnú starostlivosť matky o dieťa. Príjmom matky
je rodičovský príspevok a prídavok na dieťa. Aktuálny príjem otca je tvorený dávkou v nezamestnanosti
a doplnený príjmom z dohody o pracovnej činnosti. Posledný pracovný pomer však otec skončil
k 31.8.2016 z vlastného podnetu, preto súd na účely určenia výživného vychádzal z príjmu, ktorý
dosahoval u tohto zamestnávateľa. Prihliadal aj na výdavky otca, ktorý toho času žije u rodičov, dlhy má
už iba v sume asi 70 eur. Rodičia zhodne uviedli, že otec na výživu syna dobrovoľne prispieva sumou 200
Eur, na ktorej sa rodičia dohodli. Výživné v tejto sume súd považoval za primerané aj do budúcna, pričom
bral do úvahy aj potenciálny príjem otca, ktorý môže dosiahnuť v prípade využitia pracovnej ponuky,
ktorú súdu na pojednávaní prezentoval. Otec síce nevedel uviesť výšku svojho budúceho príjmu, avšak
uviedol, že jeho otec, ktorý robí rovnakú prácu u totožného zamestnávateľa, dosahuje mesačný príjem
1.000 Eur v čistom. Je preto v možnostiach otca, aby aj on dosahoval aspoň porovnateľný príjem a
následne je právom maloletého podieľať sa na životnej úrovni otca. Platenie výživného bolo určené v
súlade s § 76 ods. 1 Zákona o rodine v pravidelných opakujúcich sa sumách zročných vždy mesiac
dopredu.

28. Obaja rodičia žiadali úpravu styku, avšak sa na nej nedohodli, preto o nej rozhodoval súd. Vychádzal
pritom z výpovedí rodičov, z ktorých vyplynulo, že posledné mesiace prebieha styk otca so synom každý
druhý víkend, v jeden deň víkendu, v čase popoludní od 15.30 hod. do asi 18.00 hod. Styk je realizovaný
za prítomnosti matky, pričom prebieha vonku alebo v nákupnom centre. Neprebieha v domácnosti
matky, čo je aj vzhľadom na výpoveď otca pravdepodobne zapríčinené postojom matky navrhovateľky k
otcovi dieťaťa. Otec vo výpovedi potvrdil, že sa o dieťa dokáže postarať, dokáže mu zabezpečiť všetky
biologické potreby. Uvedené matka dieťaťa nespochybnila, naopak z jej výpovede je zrejmé, že v čase
manželského spolužitia rodičov sa otec dieťaťu venoval, dokonca ho kúpal. Súd mal na základe takto
zisteného stavu za to, že je nepochybne v záujme maloletého, aby bol naďalej zachovaný jeho vzťah
k otcovi a rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného a rovnocenného osobného styku
s obidvoma rodičmi. Pravidelnosť a rovnocennosť tohto styku je však toho času objektívne limitovaná
jednak vekom dieťaťa, ako aj jeho naviazaním na matku, o to viac, že posledný polrok žije maloletý
iba s matkou a prítomnosť otca absentuje. Po zohľadnení všetkých uvedených skutočností súd upravil
styk otca so synom tak, že tento bude prebiehať každý víkend, striedavo v sobotu a nedeľu, čím bude
zabezpečená pravidelnosť styku. Širšiu úpravu styku v zmysle návrhu otca nepovažoval súd nateraz za
možnú vzhľadom na už uvádzané skutočnosti súvisiace s vekom dieťaťa. Časové rozpätie styku určil
v trvaní troch resp. dvoch hodín, čo zodpovedá režimu dieťaťa vzhľadom na jeho vek. Popoludňajší
styk kopíruje doposiaľ zaužívaný styk otca so synom a doobedňajší styk vychádza z návrhu matky.
Je teda predpoklad, že takáto úprava nenaruší režim dieťaťa a teda bude v jeho záujme. Z výpovede
otca vyplynulo, že tento sa vie s budúcim zamestnávateľom dohodnúť aj ohľadne turnusov, a teda styk
v uvedenej úprave bude schopný realizovať. Osobnú prítomnosť matky pri styku súd nepovažoval za
potrebnú vzhľadom na schopnosť otca postarať sa o dieťa, na ktorú vyššie poukázal. Naopak súd má
za to, že styk otca so synom bez prítomnosti matky môže prispieť k zintenzívneniu vzťahu syna o otca
a zároveň posilní prvok rovnocennosti a rovnoprávnosti osobného styku rodiča. Je predpoklad, že do
budúcna predmetná úprava styku nebude dostačujúca, a to tak z pohľadu záujmu dieťaťa, ako aj z
pohľadu práv otca. V tejto súvislosti súd apeluje na rodičov, aby v záujme svojho dieťaťa boli schopní
dohodnúť sa na styku nad rámec jeho úpravy súdom. Ústretovosťou a korektnou komunikáciou môžu
rodičia styk prispôsobiť potrebám dieťaťa, ktoré sa menia a takto zabezpečiť naplnenie práva dieťaťa
na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom, čo je nepochybne v záujme dieťaťa.

29. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie. Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia
rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia
nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie exekútorovi. Vo veciach maloletých detí, môže oprávnený podať návrh na nariadenie
výkonu rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako
peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému.

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže
do troch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že
prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on Mar 6, 2023. Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.