Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, July 26, 2017

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 9So/141/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7014200523
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 07. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Nevedelová

ECLI: ECLI:SK:NSSR:2017:7014200523.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Nevedelovej

a členov senátu JUDr. Judity Kokolevskej a Mgr. Viliama Pohančeníka v právnej veci žalobcu: T. U., nar.
XX.septembra XXXX, bytom S. č. XXX, D., právne zastúpeného Mgr. Jankou Krakovskou, advokátkou
so sídlom Čajakova č. 1, Košice, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, Ul. 29.augusta č. 8, Bratislava, o
preskúmanie rozhodnutia žalovanej č. 10377-15/2014-BA zo dňa 5.marca 2014, na odvolanie žalobcu
proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach z 11.marca 2015, č.k. 6Sp/21/2014-42, takto

r o z h o d o l :

I. Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach z 11.marca 2015, č.k.
6Sp/21/2014-42, p o t v r d z u j e .

II. Žalobcovi nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Krajský súd rozsudkom z 11.marca 2015, č.k. 6Sp/21-2014-42, zamietol žalobu, ktorou sa žalobca
domáhal preskúmania rozhodnutia generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne číslo10377-15/2004-BA
z 5.marca 2014 (ďalej len „preskúmavané rozhodnutie") a žalobcovi nepriznal právo na náhradu trov
konania.

Preskúmavaným rozhodnutím generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne zamietol odvolanie žalobcu a

potvrdil rozhodnutie ústredia ako organizačnej zložky Sociálnej poisťovne číslo 10871-10/2013-BA z
12.decembra 2013, ktorým bolo podľa § 194 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení
neskorších predpisov (ďalej len „ZoSP") zastavené konanie o žiadosti o zmenu výšky a doplatenie
úrazovej renty v súvislosti s chorobou z povolania zistenou dňa 17.októbra 2011 za obdobie od 21.mája
2012 do podania žiadosti, a to v rozsahu 100% poklesu pracovnej schopnosti a zo zmeneného denného
vymeriavacieho základu 48,4528 €, určeného z rozhodujúceho obdobia roku 2011. Uvedená žiadosť,
spísaná 30.septembra 2013, bola doručená pobočke Sociálnej poisťovne Bratislava dňa 3.októbra 2013.

Žalobca ako žalobné dôvody uviedol:
- nesprávny postup žalovaného, z dôvodu že žalobca má priznanú chorobu z povolania od
iného dátumu - nie od 17.októbra 2011, ale v odškodniteľnom stupni ju má až od 21.mája 2012, a od
uvedeného dátumu závisí aj určenie rozhodného obdobia pre použitie denného
vymeriavacieho základu,
- tvrdením o preukázaní choroby z povolania v odškodniteľnom stupni od 21.mája 2012 preukázal dôvod

na zmenu nároku na dávku, zmenu v nároku na výplatu dávky a zmeny sumy dávky podľa § 112 ZoSP,
dátum prvého zistenia nie je ešte odškodniteľný,
nová žiadosť zo dňa 28.novembra 2013 na základe výzvy (§ 186 ods. 4 ZoSP) mala byť posúdená ako
odstránenie nedostatkov,odôvodnenie rozhodnutia žalovaného je vydané v rozpore s § 209 ods. 4 ZoSP, z napadnutého
rozhodnutia nie je zrejmý ďalší postup žalovaného v posúdení odškodniteľného stupňa (21.mája 2012)
a tým aj použitia správneho rozhodného obdobia, ktorým je rok 2011 a suma denného vymeriavacieho

základu vo výške 48,4526 EUR, v ďalších žalobných dôvodoch sa opakovane vracia k
meritu veci, s odkazom na rôzne rozhodnutia súdov,
nebol presne zistený skutočný stav veci.

Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že krajský súd mal preukázané, že žalobca si prvýkrát uplatnil

nárok na úrazovú rentu žiadosťou z 26.júna 2012, ktorá mu bola priznaná rozhodnutím žalovanej
číslo 35164-2/2012-BA z 13.augusta 2012, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 21.septembra 2012. Po
podaní žiadosti z 3.októbra 2013 bola právna zástupkyňa žalobcu listom ústredia Sociálnej poisťovne z
18.októbra 2013 vyzvaná na predloženie lekárskej správy o zhoršení zdravotného stavu,
potvrdenej ambulanciou pracovného lekárstva alebo klinikou pracovného lekárstva. Krajský súd mal
taktiež preukázané, že nové skutočnosti, týkajúce sa preukázania zmeny poklesu pracovnej schopnosti

podľa § 89 ods. 4 ZoSP Sociálnej poisťovni doručené neboli a že dňa 28.novembra 2013 bola ústrediu
Sociálnej poisťovne doručená ďalšia žiadosť, ktorou sa žalobca domáhal určenia vyššej miery poklesu
pracovnej schopnosti. Z vyjadrenia žalovanej k žalobe mal krajský súd preukázané, že sa vzťahuje na
ďalšie rozhodnutie žalovanej o úrazovej rente č.10377-18/2014-BA z 10.júna 2014, teda rozhodnutie
vo veci samej.

Podľa názoru krajského súdu žalobca v žalobe neuviedol žiadne skutočnosti, týkajúce sa nezákonnosti
zastavenia konania. Zastavenie konania o žiadosti z 3.októbra 2013 z dôvodu nepredloženia
relevantných dôkazov pre posúdenie zmeny denného vymeriavacieho základu považoval krajský súd
za opodstatnené, pretože podľa § 196 ods. 6 veta prvá ZoSP je účastník konania povinný navrhnúť

dôkazy na podporu svojich tvrdení. Žalobu preto podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol.

Rozsudok krajského súdu napadol žalobca včas podaným odvolaním. Namietol, že po uplatnení nároku
na zmenu výšky úrazovej renty podľa § 112 zákona č. 461/2003 Z.z. z dôvodu nesprávne určeného
denného vymeriavacieho základu a výšky poklesu pracovnej schopnosti dňa 29.11.2013, žalovaná

rozhodla o zastavení konania rozhodnutím č. 10871-10/2013-BA zo dňa 12.12.2013. Poukázal na to,
že po výzve žalovanej predložil žiadosť podľa § 88 a nasl. zákona č. 461/2003 Z.z. ku ktorému žalobca
tvrdil, že žalovaná jedno konanie nedôvodne roztrieštila na dve konania. Druhé konanie bolo ukončené
rozsudkom Krajského súdu Košice, sp. zn.: 4Sp/15/2014-23, proti ktorému podal odvolanie.

Postup žalovanej naďalej považuje za nesprávny a nezákonný. Žalovaná si v konaní nesplnila svoje
procesné povinnosti na riadne zistenie skutočného stavu veci. Podľa názoru žalobcu žalovaná mala
konanie prerušiť, aby skutočný stav veci bol zistený presne a úplne. Žalovaná sa
iba obmedzila na výzvy s obsahom predloženia dokladov preukazujúcich nové, podstatné skutočnosti
potvrdzujúce dôvod na zmenu nároku na dávku, zmenu v nároku na výplatu dávky a zmeny sumy dávky

poškodeného.
Za absolútne neprijateľné považuje tvrdenie súdu prvého stupňa, že „zastavenie konania pre
nepredloženie relevantných dôkazov pre posúdenie zmeny denného vymeriavacieho základu a
doplatenie úrazovej renty bolo opodstatnené, pretože podľa § 196 ods. 6 prvá veta ZoSP účastník
konania je povinný navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení. Tieto dôkazy neboli predložené a preto

konanie bolo zastavené v súlade s platnou právnou úpravou."

Pochybenie súdu prvého stupňa je nesprávne aj v určení odškodniteľného stupňa pri
chorobe z povolania, pretože až momentom podľa § 16 ods. 1 zákona č. 576/2004 Z.z. ako výsledok
posúdenia podľa vyhlášky č. 504/2006 Z.z. dňom odoslania, ale aj dňom doručenia do dispozičnej sféry

žalobcu podľa teórie dôjdenia, mohol akt medicínsko-správneho práva nadobudnúť právnu účinnosť.
Podľa názoru Asociácie fakultných nemocníc Slovenskej republiky „dátum prvého zistenia choroby ešte
neznamená chorobu z povolania, ide o neodškodniteľnú formu." Preto sme toho názoru, že nie je v moci
(kompetencii) žalovanej tento fakt zmeniť.

Iný názor žalovanej, ale aj súdu prvého stupňa je potrebné označiť za mylný aj preto, že zasahuje do
náhodnosti vzniku poistnej udalosti ako náhodnej udalosti, ktorá je všeobecne v poistných zmluvách
určovaná, v zákone č. 461/2003 Z.z. v § 8 ods. 2 je „Choroba z povolania podľa tohto
zákona uznaná príslušným zdravotníckym zariadením, ... ." Právna úprava nepozná spätne uznávaniechoroby z povolania, pretože by sa to priečilo definícií poistnej udalosti a tým by sa tento termín stal
manipulovateľný.

Aj staršia judikatúra spája odškodniteľný stupeň iba so záverečným rozhodnutím klinického pracovného
lekára, pretože nie je možné presne zistiť, kde, kedy alebo u ktorého zamestnávateľa k poškodeniu
zdravia došlo. Preto aj posledný zamestnávateľ je vždy zodpovedný za chorobu z povolania, ak u neho
existovali podmienky jej vzniku.

Autori Bičovský - Holub v publikácii Náhrada škody, 1983 uvádzajú: „Mechanizmus vzniku choroby z
povolania (poškodzovací proces) je odlišný od poškodzovacieho procesu pri pracovnom úraze. Zhodný
je len pri prenosných a parazitárnych chorobách vrátane tropických chorôb a prenosných chorôb zo
zvierat, keď infekcia môže byť jednorazová, obdobne ako je to pri pracovnom úraze s jednorazovým
zásahom. V ostatných prípadoch obvykle nejde o jednorazové pôsobenie, o jeden zásah, ktorý sa
potom rozvíja, ale o kvantitatívne narastanie vplyvu až ku kvalitatívnemu skoku, keď možno z lekárskeho

hľadiska konštatovať, t. j. zistiť chorobu z povolania." Klinickí pracovní lekári zaujímajú jednoznačný
názor, že dátum prvého zistenia ešte neznamená chorobu z povolania.

Žalobca namietol, že v predmetnom konaní nemohol predložiť dôkaz o zmene pracovnej schopnosti,
pretože posúdenie tohto poklesu patrí odporkyni.

Krajský súd oprel svoje rozhodnutie o druhé konanie vo veci úrazovej renty. Postup odporkyne pri
roztrieštení konania na dve konania však nebol z vôle navrhovateľa, ale došlo k nemu po výzvach
odporkyne na doplnenie žiadosti. Podľa názoru navrhovateľa však odporkyňa mala konanie prerušiť a
kontinuálne v ňom pokračovať po odstránení nedostatkov. Roztrieštenie konania na dve samostatné

konania znemožnilo navrhovateľovi účinne hájiť svoje záujmy

Z uvedených dôvodov navrhovateľ žiadal, aby odvolací súd rozsudok krajského súdu zmenil,
rozhodnutie odporkyne číslo 10377-15/2014-BA z 5.marca 2014 zrušil a vec vrátil odporkyni na ďalšie
konanie.

Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu zdôraznila, že žiadosť o priznanie dávky sa podáva na predpísanom
tlačive (§ 184 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z.) Poukázala na to, že žalobca neformálnou žiadosťou
- listom z 30.septembra 2013 uplatnil nárok na úrazovú rentu - doplatok do správnej výšky denného
vymeriavacieho základu. Túto neformálnu žiadosť doplnil úradným tlačivom „Žiadosť o priznanie

úrazovej renty podľa § 88 zákona", doručeným pobočke. Žalovaná listom z 30.septembra 2013
právnemu zástupcovi žalobcu oznámila, že žalobcovi už úrazová renta bola priznaná právoplatným
rozhodnutím a upozornila ho, že v prípade žiadosti o zmenu výška úrazovej renty z dôvodu zvýšenia
miery poklesu pracovnej schopnosti je potrebné podať žiadosť na tlačive „Žiadosť o prehodnotenie
úrazovej renty z dôvodu zmeny poklesu pracovnej schopnosti" podľa § 89 ods. 4 zákona a doložiť k

nej medicínsky zdokumentované zhoršenie zdravotného stavu navrhovateľa potvrdené ambulanciou
pracovného lekárstva alebo klinikou pracovného lekárstva. Listom č.10871-8/2013-BA z 27.novembra
2013 ho vyzvala na doručenie dokladov preukazujúcich nové, podstatné skutočnosti potvrdzujúce
dôvod na zmenu nároku na dávku a jej výšku. Dňa 9.decembra 2013 bolo doručené Stanovisko
právnej zástupkyne, v ktorom opätovne žiada o určenie úrazovej renty so správne určeným denným

vymeriavacím základom. Žalobca teda nepredložil doklady, ktoré by preukazovali nové podstatné
skutočnosti na zmenu výšky úrazovej renty, odporkyňa rozhodla o zastavení konania.

Dňa 28.novembra 2013 bola odporkyni na predpísanom tlačive doručená „Žiadosť o prehodnotenie
úrazovej renty z dôvodu zmeny poklesu pracovnej schopnosti". Konanie o tejto žiadosti

skončilo vydaním rozhodnutia č.10377-18/2014-BA z 10.júna 2014, ktoré bolo potvrdené v inom súdnom
konaní rozsudkom Krajského súdu v Košiciach zo dňa 22.decembra 2014, proti ktorému žalobca podal
odvolanie.

Žalovaná poukázala na to, že v odvolaní proti rozsudku krajského súdu navrhovateľ neuvádza žiadne

novédôvody.Žalobcatým,žeodporkynizaslaldverôznežiadosti,sámprispelkzačatiudvochsprávnych
konaní.

Z uvedených dôvodov odporkyňa navrhla, aby odvolací súd rozsudok krajského súdu potvrdil.Dňom 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP").
Podľa § 492 ods. 2 SSP odvolacie konania podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté

predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov.

Odvolanie proti rozsudku krajského súdu bolo podané pred 01.07.2016, preto sa odvolacie konanie riadi
ustanoveniami zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „O.s.p.).

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal rozsudok krajského
súdu v rozsahu žaloby a v medziach odvolania bez nariadenia pojednávania v súlade s § 250ja ods. 2
O.s.p. a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nie je možné vyhovieť.

Žalobca sa podľa obsahu žaloby domáhal toho, aby žalovaná konala o jeho nároku na vyššiu
úrazovú rentu na základe žiadosti z 3.októbra 2013. Z pripojeného spisu Krajského súdu v Košiciach

sp.zn. 4Sp/15/2014 a v ňom založeného administratívneho spisu však odvolací súd zistil, že Sociálna
poisťovňa, ústredie o nároku na zvýšenie úrazovej renty z dôvodu žalobcom namietaného 100% poklesu
pracovnej schopnosti, vyššieho denného vymeriavacieho základu určeného z rozhodného obdobia roku
2011 a doplatenia úrazovej renty od 21.mája 2012 konala od 28.novembra 2013 v inom správnom
konaní, a to na základe žiadosti žalobcu o prehodnotenie úrazovej renty z dôvodu zmeny poklesu

pracovnej schopnosti a k nej pripojenej žiadosti z 25.novembra 2013, v ktorej špecifikoval dôvody
žiadosti. O tejto žiadosti bolo rozhodnuté rozhodnutím číslo 10377-18/2014-BA z 10.júna 2014, ktoré
bolo potvrdené rozsudkom krajského súdu č.k. 4Sp/15/2014 z 22.decembra 2014; odvolacie konanie v
danej veci bolo vedené na najvyššom súde pod sp.zn. 9So/69/2015.

Podľa § 244 ods. 2 O.s.p. súdy v správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a
postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy
a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a
povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len "rozhodnutie správneho
orgánu").

Podľa § 244 ods. 3 O.s.p. rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi
v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a
povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy
alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu

sa rozumie aj jeho nečinnosť.

Podľa § 184 ods. 5 veta prvá zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení žiadosť o priznanie
dávky sa podáva na tlačive určenom Sociálnou poisťovňou.

Z administratívnych spisov žalovanej mal odvolací súd preukázané, že žalobca najskôr, 3.októbra 2013
požiadal o priznanie úrazovej renty podľa § 88 zákona a neskôr, dňa 28.novembra 2013 podal žiadosť o
prehodnotenie úrazovej renty z dôvodu zmeny poklesu pracovnej schopnosti podľa § 89 ods. 4 zákona.

Žalobca namietal, že správny orgán mal o jeho nároku na zmenu výšky úrazovej renty konať na základe

jeho žiadosti z 3.októbra 2013 v spojení so žiadosťou z 28.novembra 2013 o zmenu. Namietal teda
nesprávny postup správneho orgánu, ktorý konanie o žiadosti z 3.októbra zastavil.
Je zrejmé, že najneskôr od 17.marca 2014 mal žalobca vedomosť o tom, že správny orgán koná v inom
konaní aj o jeho žiadosti z 28.novembra 2013 o prehodnotenie úrazovej renty z dôvodu zmeny poklesu
pracovnejschopnostipodľa§89 ods.4zákona;otejtožiadostisprávnyorgánrozhodoldňa10.júna2014

rozhodnutím číslo 10377-18/2014-BA. Práve okolnosť, že o nároku navrhovateľa na zvýšenie úrazovej
renty z dôvodu namietaného 100% poklesu pracovnej schopnosti viedol správny orgán ďalšie konanie,
vylučuje záver o tom, že by rozhodnutím o zastavení konania o v poradí prvej žiadosti z 3.októbra 2013
o priznanie úrazovej renty boli priamo dotknuté práva žalobcu.

Preskúmavané rozhodnutie generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne bolo vydané dňa 5.marca 2014
a doručené žalobcovi do rúk jeho právnej zástupkyne dňa 17.marca 2014. Žalovaná zastavenie
konania odôvodnila nepredložením dokladov, preukazujúcich nové skutočnosti odôvodňujúce zmenu
nároku na dávku a jej výšku. Vo vzťahu k požiadavke použitia iného denného vymeriavacieho základupritom poukázala na to, že rozhodné obdobie a teda aj denný vymeriavací základ boli už posúdené
a zhodnotené v konaní o žiadosti o priznanie úrazovej renty z 26.júna 2012, ktoré bolo ukončené
právoplatným rozhodnutím Sociálnej poisťovne č. 35164-2/2012-BA z 13.augusta 2012. Súčasne v

odôvodnení poukázala na to, že dňa 28.novembra 2013 bola na ústredie doručená ďalšia žiadosť
poškodeného, ktorou sa poškodený domáhal určenia vyššej miery poklesu pracovnej schopnosti, pričom
uvedené konanie nie je v čase vydávania tohto rozhodnutia ukončené.

Žalobca namietal, že pre určenie denného vymeriavacieho základu nie je rozhodujúci dátum prvého

zistenia choroby z povolania dňom 17.októbra 2011, ale až dátum priznania choroby z povolania v
odškodniteľnom stupni, teda 21. mája 2012 a rozhodujúcim obdobím má byť rok 2011.

Túto jeho námietku odvolací súd nepovažoval za dôvodnú. Úrazová renta bola žalobcovi priznaná
rozhodnutím č. 35164-2/2012-BA z 13.augusta 2012 z denného vymeriavacieho základu za rok 2010.
Uvedené rozhodnutie z dôvodu nevyčerpania opravného prostriedku nadobudlo právoplatnosť. Pokiaľ

teda navrhovateľ nebol spokojný s určením denného vymeriavacieho základu, z ktorého mu bola
vypočítaná a priznaná úrazová renta rozhodnutím z 13.augusta 2012, mohol a mal podať proti nemu
opravný prostriedok - návrh na preskúmanie v zákonom stanovenej lehote a v konaní o ňom namietať
nesprávnosť určenia denného vymeriavacieho základu.

V zmysle § 112 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. dávka sa zvýši odo dňa, od ktorého dávka alebo jej
zvýšenie patrí, najviac tri roky spätne od uplatnenia nároku na jej zvýšenie, ak sa dodatočne zistí,
že sa dávka priznala v nižšej sume, ako patrí.

Pokiaľ žalobca tvrdil, že Sociálna poisťovňa v právoplatnom rozhodnutí o priznaní úrazovej rente určila

denný vymeriavací základ nesprávne a z toho dôvodu mala postupovať podľa § 112 zákona č. 461/2003
Z.z., odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že v zmysle § 84 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z.
skutočnosť rozhodujúca na určenie rozhodujúceho obdobia je deň, od ktorého sa zistila choroba z
povolania. Zákon o sociálnom poistení, účinný od 1.januára 2004 teda pre určenie rozhodujúceho
obdobia na určenie denného vymeriavacieho základu stanovil deň prvého zistenia choroby z povolania,

a nie až deň, od ktorého došlo k 40% poklesu pracovnej schopnosti (§ 88 ods. 1). Je preto
irelevantnéodvolávaniesažalobcunato,žepred1.januárom2004bolpodľapredchádzajúcichprávnych
predpisov aplikovaný iný postup pri určovaní náhrad za škodu spôsobenú chorobou z povolania.
Postup podľa § 112 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. by preto bol opodstatnený len v prípade, ak by
žalobca preukázal inú výšku vymeriavacích základov v roku 2010, rozhodnú pre určenie denného

vymeriavacieho základu na účely jeho úrazovej renty. Takú skutočnosť však žalobca nepreukázal, ani
netvrdil.

Postup správneho orgánu, ktorý o dvoch žiadostiach žalobcu, konal v samostatných konaniach, a
konanie o v poradí prvej žiadosti (o priznanie úrazovej renty) zastavil pre nepreukázanie

nových rozhodných skutočností nemožno považovať ani za postup, ktorým by bolo porušené právo
žalobcu, aby sa konalo a rozhodlo o nároku na zvýšenie úrazovej renty z dôvodu zvýšenia poklesu
pracovnej schopnosti - o tomto jeho nároku totiž Sociálna poisťovňa konala a aj rozhodla rozhodnutím
č.10377-18/2014-BA z 10.júna 2014.

Vzhľadom na uvedené odvolací súd nezistil žiadny z dôvodov uvedených v § 250j ods. 2 O.s.p. na
zrušenie preskúmavaného rozhodnutia a vrátenie veci žalovanému na ďalšie konanie, preto rozsudok
krajského súdu ako vecne správny potvrdil (§ 250ja ods. 3 v spojení s § 219 O.s.p.).

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 246c ods. 1 O.s.p. v spojení s § 224 ods.

1 a § 250k ods. 1 O.s.p. tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku, lebo žalobca nebol v odvolacom
konaní úspešný a naviac si ich náhradu ani neuplatnil..

Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3 : 0 .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.