Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, May 25, 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 20Co/70/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8714202988
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 05. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Boroň

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8714202988.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Boroňa a členov senátu

JUDr. Petra Straku a JUDr. Martina Kopinu v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o. so sídlom
v Bratislave, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, právne zastúpeného: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., advokátska
kancelária so sídlom v Bratislave, Pajštúnska 5, IČO: 36 613 843, proti žalovanému v rade 1./ A. K., nar.
XX.X.XXXX, bytom Z., A. XXXX/XX, v zast. Advokátska kancelária Hudzík & Partners s.r.o., Mnoheľova
830/15, Poprad, 2./ C. K., nar. X.X.XXXX, bytom Z., A. XXXX/XX, 3./ Y. K., nar. XX.X.XXXX, bytom Z.,
A. X, o zaplatenie 5.110,24 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Poprad č.
k. 14C/17/2015 - 119 zo dňa 19.11.2015 takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e sa rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby.
II. Z r u š u j e sa rozsudok vo výroku o náhrade trov konania a v rozsahu zrušenia sa vec vracia súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Poprad (ďalej aj len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom žalobu zamietol,
žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovaným v rade 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne náhradu trov konania
vo výške 306,50 Eur za zaplatený súdny poplatok a žalovaným spoločne a nerozdielne trovy právneho
zastúpenia vo výške 559,23 eur a žalovanému v rade 1/ trovy právneho zastúpenia vo výške 946,60 eur
na účet jeho právneho zástupcu a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Žalobu zamietol

pre nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, nakoľko k postúpeniu pohľadávky došlo v rozpore
s ust. § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách (ďalej len zákon o bankách). O trovách konania
súd rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p.

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. V odvolaní namietal
nesprávne právne posúdenie veci a nedostatočné zistenie skutkového stavu. Dôvodil, že ust. § 92 ods.
8 zákona o bankách hovorí o podmienkach, za splnenia ktorých nedochádza k porušeniu bankového

tajomstva, nie o podmienkach platnosti postúpenia pohľadávky. Oznámenie postupcu žalovaným o
postúpení pohľadávky bez ďalšieho zakladá aktívnu legitimáciu postupníka. Namietal tiež priznanie
náhrady trov konania žalovaným. Na základe uvedeného navrhol, aby odvolací súd rozsudok zmenil a
žalobe vyhovel, resp. ho zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie
3. Žalovaný v rade 1/ vo svojom vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny
potvrdiť a uplatnil si trovy odvolacieho konania.
4. Odvolací súd v zmysle zásad ustanovenia § 379 a § 380 CSP preskúmal napadnutý rozsudok spolu

s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania a zistil, že odvolanie
žalobcu nie je opodstatnené.
6. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej na zistený skutkový stav aplikujú príslušné právne
predpisy. Nesprávnym právnym posúdením veci sa rozumie omyl súdu pri aplikácii práva. O omyl vaplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť, alebo ak použil síce
správny právny predpis, ale ho nesprávne vyložil.
7. Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu -

žalobcovi ním uplatňované právo (nárok), respektíve mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny
nárokuplatňovať.Preskúmavanievecnejlegitimácie,čiužaktívnej(existenciatvrdenéhoprávanastrane
žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou
súdneho konania (porov. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29. 6. 2010, sp. zn. 2Cdo
205/2009).

8. Podľa. § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách, ak je napriek písomnej výzve banky
alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so
splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže
banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku
postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez
súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred

postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v
celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením
čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol
jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať
postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka;

banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných
záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok
a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.
9. Spôsobilým predmetom postúpenia v zmysle ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách môže byť iba
pohľadávka alebo jej časť, ktoré sú už (1) splatnými, a to za predpokladu predchádzajúcej (2) písomnej

výzvy po tom, čo bol klient banky nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní. Uvedené
predpoklady sú zákonným predpokladom pre platné postúpenie pohľadávky banky. Musia byť splnené
v čase postúpenia pohľadávky.
10. Z obsahu spisu a napokon i z obsahu samotného odvolania je zrejmé, že postupca neukončil
záväzkovo-právny vzťah uzatvorený medzi postupcom na jednej strane a žalovanými na strane druhej

strane vo vzťahu k všetkým žalovaným. Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru bolo
zaslané len žalovaným v rade 1/ a 3/. Voči žalovanej v rade 2/ k predčasnému ukončeniu zmluvy došlo
až zo strany žalobcu oznámením o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru ku dňu 19.07.2013 (č.l. 64
súdneho spisu).
11. Odvolací súd v tomto smere dáva do pozornosti uznesenie Krajského súdu v Bratislave vo veci

6Co 203/2015, ktoré sa týka postupovania pohľadávok právneho predchodcu žalobu (postupcu v
predmetnom konaní), na odklon ktorého nevidí dôvod a v plnom rozsahu sa s jeho závermi stotožňuje.
13. Odvolací súd tiež poukazuje na to, že nebolo preukázané zaslanie ani doručenie písomnej výzvy
banky v zmysle ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách všetkým dlžníkom, ale len žalovanému v rade 1/
(č.l. 95 súdneho spisu), v dôsledku čoho podmienku zaslania výzvy nemožno považovať za splnenú.

Plnením čo i len jedného z dlžníkov by v rozsahu plnenia zanikla povinnosť ostatných dlžníkov. Tým,
že banka výzvu neadresovala všetkým dlžníkom, resp. táto skutočnosť nebola v konaní preukázaná,
neposkytla im dostatočný priestor na prípadnú úhradu dlžnej sumy a na možnosť zotrvať v zmluvnom
vzťahu s bankou, v dôsledku čoho by nebolo možné pohľadávku postúpiť. Uvedené obdobne platí aj pre
Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru, ktoré nebolo zaslané všetkým dlžníkom. Splnenie

zákonom požadovaných predpokladov na postúpenie splatných pohľadávok teda nebolo preukázané.
Aktívna legitimácia žalobcu nie je preto ani čiastočne daná.
14. Námietka žalobcu, že ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách upravuje výnimky z bankového
tajomstva neobstojí, pretože obsah tohto ustanovenia - písomná výzva banky, omeškanie dlhšie ako 90
kalendárnych dní - vecne nesúvisí s ochranou bankového tajomstva, resp. s výnimkami z bankového

tajomstva. Zmyslom a cieľom ustanovenia § 92 ods. 8 ZoB bolo dosiahnuť stav, aby mal dlžník dostatok
času na vykonanie opatrení zotrvať na vzťahu so „svojou“ bankou a tak zotrvať aj vo sfére kontrolovanej
Národnou bankou Slovenska. Osobitné ustanovenia sprísňujúce (obmedzujúce) postúpenie bankovej
pohľadávky boli postupne zákonodarcom doplňované (porov. zmeny vykonané od 1.1.2017 zákonom
č. 299/2016 Z.z.). Ďalšie sprísnenie sa týka zákazu cesie bankovej pohľadávky na niektoré subjekty (§

17 Zákona č. 129/2010 Z.z.). je zjavné, že povaha ustanovenia § 92 ods. 8 ZoB bráni odklonu od jeho
znenia v neprospech spotrebiteľa, čo explicitne zákonodarca naznačil v ust. § 89 ods. 1 ZoB. Porušenie
pravidla v § 92 ods. 8 indikuje celkom zjavne rozpor so zákonom a tým aj absolútnu neplatnosť podľa §
39 OZ. predchodcu žalobcu zaslanie výzvy v zmysle ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách.15.Záveromodvolacísúdkonštatuje,žebyneobstálaaniprípadnádobromyseľnosťžalobcuotom,žepri
postupovaní pohľadávky boli splnené všetky zákonom vyžadované náležitosti, nakoľko žalobca aj banka
ako subjekty zbehlé v danej oblasti a znalé práva sú plne oboznámené s podmienkami postupovania

pohľadávok z banky na nebankový subjekt
16. Majúc na zreteli uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie s osvojením si jeho dôvodov
ako správny potvrdil čo do veci samej podľa ustanovenia § 387 ods. 1 a 2 CSP.
17. Pokiaľ ide o rozhodnutie o náhrade trov konania, v tejto časti odvolací súd rozsudok zrušil podľa
§ 389 ods. 1 písm. c) a v rozsahu zrušenia sa vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a

nové rozhodnutie. Odvolací súd musí dať žalobcovi za pravdu v tom smere, že súd prvej inštancie sa
nezaoberal účelnosťou žalobcom vytýkaných úkonov právnej služby v zmysle ust. § 142 ods. 1 O.s.p.,
resp. ust. § 251 CSP. Súd prvej inštancie pochybil aj pri priznaní náhrady za zaplatený súdny poplatok za
podaný odpor vo výške 306,50 eur. Tento súdny poplatok zaplatený nebol. Ak reálne neboli vynaložené
trovy, nemožno priznať ani ich náhradu. V tejto súvislosti odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie
zrejme prehliadol, že žalovaní sú spotrebitelia a ako takí sú oslobodení od platenia súdnych poplatkov,

preto im nemožno uložiť povinnosť zaplatiť súdny poplatok ani im následne priznať jeho náhradu v rámci
rozhodovania o trovách konania. Navyše súd prvej inštancie priznal právo na náhradu trov konania
spočívajúcich v súdnom poplatku žalovaným v rade 1/ a 2/, čo je v rozpore s uznesením zo dňa 9.4.2015,
ktorým súd prvej inštancie priznal žalovanej v rade 2/ oslobodenie od súdnych poplatkov (a to napriek
tomu, že žalovaní sú ako spotrebitelia oslobodení od platenia súdnych poplatkov). V novom rozhodnutí

rozhodne súd prvej inštancie aj o trovách odvolacieho konania (§396 ods. 3 CSP).

18. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).