Rozsudok ,
Zastavujúce odvolacie konanie Judgement was issued on Wednesday, December 1, 2016

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 4Csp/60/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8816206193
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 12. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Kozenko

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2016:8816206193.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou sudcom JUDr. Jánom Kozenkom v právnej veci žalobcu: M.Š. S., X..O..

O. O. Q. C. X, XXX XX S., Y.: XX XXX XXX, zastúpený Advokátska kancelária RELEVANS s. r. o.,
so sídlom Dvořákovo nábrežie 8A, 811 02 Bratislava, IČO: 47 232 471 proti žalovaným: 1. W. U., C..
XX.XX.XXXX, D. S. L. B. XX, XXX XX L. B., 2. W. U., C.. XX.X.XXXX, D. S. L. B.L. XX, XXX XX L. B.,
o zaplatenie 19.511,35 eur s prísl. takto

r o z h o d o l :

Žalovaní s ú p o v i n n í zaplatiť žalobcovi spoločne, nerozdielne sumu 16.504,34 eur spolu s úrokom
z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 16.504,34 od 14. 01. 2014 až do dňa zaplatenia, a to všetko
do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Súd žalobu žalobcu čo do zvyšku z a m i e t a .

Žalobcovi p r i z n á v a proti žalovaným náhradu trov konania v rozsahu 69,18 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 16.8.2016 domáhal voči žalovaným zaplatenia
spoločne a nerozdielne sumy 19.511,35 eur, úrokov vo výške 683,50 eur, úrokov zo sumy 19.511,35 eur
vo výške 13,90 % ročne od 28.12.2013 do zaplatenia, úrokov z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo
sumy 19.511,35 eur od 21.5.2016 do zaplatenia a náhrady trov konania. Svoju žalobu odôvodnil tým,

že dňa 21.12.2012 uzatvorili Žalobca ako veriteľ a Žalovaní ako spoludlžníci zmluvu o úvere pôžička
na bývanie č. 4228129987 (ďalej aj „Zmluva“). Neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy boli o. i. Obchodné
podmienky Žalobcu pre úver pôžička na bývanie (ďalej aj „OP SÚ“) a Všeobecné obchodné podmienky
Žalobcu (ďalej aj „VOP“). Žalovaní svojimi podpismi na Zmluve potvrdili, že sa s týmito dokumentmi
oboznámili a súhlasia s ich obsahom. Na základe Zmluvných dokumentov sa Žalovaní zaviazali v
stanovenej lehote vrátiť Žalobcovi Istinu a zaplatiť mu úroky, poplatky a iné peňažné plnenia podľa
Zmluvných dokumentov a plniť ostatné povinnosti v zmysle Zmluvných dokumentov. Žalovaní neplnili

Úver riadne a včas. V dôsledku omeškania Žalovaných s plnením Úveru Žalobca v zmysle § 565
Občianskeho zákonníka v spojení s OP SÚ vyhlásil dňa 27.12.2013 Úver za predčasne splatný. Ku dňu
vyhlásenia predčasnej splatnosti Úveru (t. j. k 27.12.2013) boli Žalovaní povinní spoločne a nerozdielne
zaplatiť Žalobcovi nezaplatenú Istinu vo výške 19.511,35 eur, bankové poplatky za upomienky vo výške
4,42 eur, úrok z Istiny v celkovej výške 683,50 eur (od momentu poskytnutia Úveru do momentu
vyhlásenia predčasnej splatností Úveru). Celková dlžná suma ku dňu vyhlásenia predčasnej splatnosti
Úveru bola 20.199,27 eur. Žalobca si okrem dlžnej sumy a nákladov spojených s uplatnením Istiny s

príslušenstvom uplatňuje voči Žalovaným aj zmluvný úrok vo výške 12,90% p. a. zo sumy 19.511,35 eur
od 28.12.2013 do zaplatenia, zákonný úrok z omeškania vo výške 5,00% p. a. zo sumy 19.511,35 eur
od 21.05.2016 do zaplatenia. Po vyhlásení predčasnej splatností Úveru Žalovaní časť Celkovej dlžnejsumy zaplatili. Poslednú čiastkovú úhradu Celkovej dlžnej sumy Žalovaní vykonali dňa 20.05.2016 vo
výške 100,00 eur. Od tohto dňa však Žalovaní žiadnu ďalšiu úhradu dlžnej sumy nevykonali.

2. Žalovaní zhodne uviedli, že so žalobou žalobcu súhlasia.

3. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s prílohami žaloby, a to aktuálnym stavom úveru ku dňu
1.8.2016, Zmluvou o úvere číslo 4228129987 zo dňa 21.12.2012, Obchodnými podmienkami pre úver
a Všeobecnými obchodnými podmienkami, výzvami na úhradu dlžnej sumy zo dňa 27.12.2013 spolu s

doručenkami, písomným podaním žalobcu zo dňa 8.11.2016, výsluchom žalovaných a na základe takto
vykonaného dokazovania zistil tento skutkový stav:

4. Žalobca ako veriteľ a žalovaní v 1. a 2 rade ako dlžník a spoludlžník uzavreli dňa 21.12.2012 Zmluvu
o úvere č. 4228129987. Podľa bodu 4.1 Zmluvy bola výška úveru 20.000,- eur, úroková sadzba bola
dohodnutá vo výške 12,9 % ročne, splatnosť úveru bola dohodnutá formou 120 mesačných splátok

vo výške 319,- eur, pričom splatnosť prvej splátky bola dňa 20.1.2013 a konečná splatnosť úveru dňa
20.12.2022. RPMN predstavovala 14,51%. Poplatok za správu a vedenie úverového účtu bol dohodnutý
vo výške 2,5 eur.

5. Podľa bodu 4.2 Zmluvy žalobca žalovaným poskytol úver predovšetkým na splatenie

predchádzajúcich úverov.

6. Ako vyplýva bodu 4.6 Zmluvy, právne vzťahy zmluvou neupravené sa riadia Obchodnými
podmienkami, Všeobecnými obchodnými podmienkami, Sadzobníkom poplatkov, Oboznámením o
RPMN, Oznámením o úrokových sadzbách a informáciami o poistení podľa zákona č. 189/2009 Z.z. a

príslušnými ustanoveniami Obchodného zákonníka a zákona o spotrebiteľských úveroch.

7. Podľa Časti III bodu 3.9 Všeobecných obchodných podmienok účinných od 23.6.2012 (ďalej
len „VOP“) pokiaľ je Klient v omeškaní so splácaním úveru alebo jednotlivých splátok úveru, je
povinný uhradiť Banke okrem úrokov z úveru, tiež úroky z omeškania z dlžnej sumy. Dlžná čiastka

sa úročí úrokom z omeškania denne od prvého dňa omeškania (vrátane) do dňa bezprostredne
predchádzajúceho dňu splatenia dlžnej sumy (vrátane). Ak je Klient v omeškaní s uhradením úrokov z
úveru, zmluvných pokút, poplatkov, odmien, náhrady škody a iných peňažných záväzkov vynaložených
Bankou, je Klient povinný uhradiť Banke úroky z omeškania, podľa vety druhej tohto bodu VOP.

8. V zmysle Časti III bodu 3.11 písm. a) a bodu 3.12 písm. a) a b) VOP ak dôjde k porušeniu akejkoľvek
zmluvnej povinnosti alebo dohody zo strany Klienta a/alebo ak omeškanie Klienta s plnením splátok
dohodnutých v Zmluve o úvere trvá viac ako 10 (desať) dní, Banka je oprávnená: a) zastaviť poskytnutie
a/alebo čerpanie úveru, až do času, kým podľa vlastného uváženia Banky nepominú skutočnosti, ktoré
mali za následok pozastavenie poskytovania alebo čerpania úveru; b) vyhlásiť mimoriadnu splatnosť

úveru, t.j. požadovať splatenie Pohľadávky Banky zo Zmluvy o úvere pred termínom konečnej splatnosti.
Klient je povinný splatiť Pohľadávku Banky v lehote, ktorú Banka určí v oznámení doručenom Klientovi.

9. Podľa Článku 2 obchodných podmienok pre úver - pôžičkanabývanie účinných od 16.2.2012 (ďalej
len „OP“) spoludlžník je voči Banke osobou zaviazanou spoločne a nerozdielne [solidárne] za zaplatenie

Pohľadávky banky popri Dlžníkovi. Pre vylúčenie pochybností platí, že Spoludlžník nie je oprávnený
meniť ustanovenia ZoÚ. Za Spoludlžníka sa považuje aj každý z Vlastníkov nehnuteľnosti.
10. Podľa bodu 15.6 OP Právne vzťahy vyplývajúce z týchto OP a/alebo súvisiace s týmito OP a
neupravené v ZoÚ a týchto OP sa riadia príslušnými ustanoveniami VOP v rozsahu, v ktorom neodporujú
ZoÚ a týmto OP. Právne vzťahy neupravené ZoÚ, OP a VOP sa spravujú príslušnými ustanoveniami

zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník a zákona č.129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o
iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení.
11. Výzvami zo dňa 27.12.2013 žalobca oznámil žalovaným, že ku dňu 27.12.2013 sa stáva úverová
pohľadávka predčasne splatnou a žiadal žalovaných uhradiť dlžnú sumu 20.199,27 eur do 10 dní od
doručenia výzvy. Výzvy boli žalovaným doručené 2.1.2014.

12. Žalobca v písomnom podaní zo dňa 8.11.2016 žalobou uplatňovaný nárok bližšie nešpecifikoval.13. Žalovaní vo výpovedi zhodne uviedli, že žalovaný v 1. rade má príjem 500 eur, žalovaná v 2. rade
nikde nepracuje, nie sú schopní uhrádzať dlh ani v splátkach.

14.V§497Obchodnéhozákonníkasauvádza,žezmluvouoúveresazaväzujeveriteľ,ženapožiadanie
dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté
peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

15. V zmysle § 52 ods. 1 až ods. 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení účinnom

v čase uzavretia úverovej zmluvy (ďalej len „Občiansky zákonník“), Spotrebiteľskou zmluvou je každá
zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné
zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,
sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci

predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri
uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo
inej podnikateľskej činnosti.

16. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,

ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú
hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne
a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

17. Ako vyplýva z ustanovenia § 53 ods. 2, ods. 3 Občianskeho zákonníka za individuálne
dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť
sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné
ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

18. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

19. V zmysle § 54 ods. 1, ods. 2, Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou
zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže

vopredvzdaťsvojichpráv,ktorémutentozákonpriznáva,alebosiinakzhoršiťsvojezmluvnépostavenie.
V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

20. Ako vyplýva z § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo
účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

21. Ako vyplýva z § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a
pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu uzavretia
zmluvy ( ďalej len ,, zákon o spotrebiteľských úveroch“), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona
je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme

pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

22. V zmysle § 2 ods. 1. písm. a) a b) zákona o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľom fyzická osoba,
ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania,
povolania alebo podnikania, veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo

poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.

23. Podľa § 9 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať
písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo
na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

24. Ako vyplýva z § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem
všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka18) musí obsahovať tieto náležitosti:
a) druh spotrebiteľského úveru,b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu;
ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom

finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u
veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu,
c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa

okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva
k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,
f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo
služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo

ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,
i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo
referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,
ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,
podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové

sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových
sadzbách spotrebiteľského úveru,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,

k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,
l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa
amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek

počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a
nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny,
n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú
platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie

platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy
o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť,
o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej
úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,

q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe,
s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia,
t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení
spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred

lehotou splatnosti podľa § 16,
u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo
uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť

čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej
výpočtu,
x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23,
y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;

platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver
pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej
hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnotaročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny
štvrťrok.

25. V zmysle § 11 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje
za bezúročný a bez poplatkov, ak
a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa
§ 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1,
b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v

neprospech spotrebiteľa.

26. V zmysle § 100 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone
ustanovenej ( § 101 až 110 ). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

27. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

28. V zmysle § 103 Občianskeho zákonníka ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť
premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok

stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

29. Ako vyplýva z § 511 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak právnym predpisom alebo rozhodnutím súdu
je ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté alebo ak to vyplýva z povahy plnenia, že viac dlžníkov má
tomu istému veriteľovi splniť dlh spoločne a nerozdielne, je veriteľ oprávnený požadovať plnenie od

ktoréhokoľvek z nich. Ak dlh splní jeden dlžník, povinnosť ostatných zanikne

30. Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak dlžník ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v
omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo
od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať

aj len jednotlivých plnení.

31. V zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu,
má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona
povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje

vykonávací predpis.

32. Podľa § 3 ods.1 a 2 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka, platného a účinného v rozhodnom období, výška úrokov z omeškania je o 8
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému

dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Ak sa počas trvania omeškania zmení základná úroková
sadzba Európskej centrálnej banky a ak je to pre veriteľa výhodnejšie, výška úrokov z omeškania je
o 7 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k
prvému dňu príslušného kalendárneho polroka, v ktorom trvá omeškanie; táto základná úroková sadzba
Európskej centrálnej banky sa použije počas celého tohto polroka je dvojnásobok úrokovej sadzby

určenej Národnou bankou Slovenska platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného záväzku.

33. V zmysle § 10c nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka, ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania
sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.

34. V danom prípade ide o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka tak ako
ju súd citoval vyššie, pretože ju uzatváral žalobca ako dodávateľ a žalovaní ako spotrebitelia, pričom
obsah zmluvy bol daný žalobcom bez možnosti žalovaných privodiť akúkoľvek zmenu, preto je potrebné
predmetný právny vzťah posúdiť podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka.

35. Nepochybne zmluva uzavretá medzi stranami sporu je teda spotrebiteľskou zmluvou v zmysle
zákona o ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochranyspotrebiteľa v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách

36. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s
dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil
dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky
zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských
zmluvách a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v

právachapovinnostiachvneprospechspotrebiteľasúneprijateľnéapretoneplatné.Vychádzasaztoho,
že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva,
že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým
prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi
vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou.

37. Ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za
neprijateľné. Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa a preto ich
použitie zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou. Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských
zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ
z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných

podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany
dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá
možnosť, či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Ide teda o zákonný zákaz používania
neprijateľných podmienok, ktoré vyvolá právoplatné súdne rozhodnutie a dodávateľ je povinný zdržať
sa ich používania. Ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na

základe predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý
používa v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení. Súd
zistil, že podľa zmlúv sa predmetné právne vzťahy mali riadiť príslušnými ustanoveniami Obchodného
zákonníka, ide však o spotrebiteľské zmluvy v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, pretože ich
uzatváral žalobca ako dodávateľ a žalovaní ako spotrebitelia, pričom obsah zmlúv bol daný žalobcom

bez možnosti žalovaných privodiť akúkoľvek zmenu, preto je potrebné predmetný právny vzťah posúdiť
podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka.

38. Súd v danej súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že Slovenská republika ako člen Európskej
únie je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť,

aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo
dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa
týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok
(čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách,
ďalej len „smernica“).

39. V danom prípade bola medzi stranami sporu uzavretá úverová zmluva, ktorá je absolútnym
obchodom a takýto vzťah sa spravuje treťou časťou Obchodného zákonníka bez ohľadu na povahu
účastníkov úverovej zmluvy. V predmetnej veci však ide o spotrebiteľský úver, ktorý je regulovaný
osobitnou právnou úpravou (zákon o spotrebiteľských úveroch). Za spotrebiteľský úver sa považuje

akákoľvek odložená platba a samozrejme napriek absolútnemu obchodu sa úver popri inštitúte
pôžičky nedal nezahrnúť medzi právne vzťahy označené ako spotrebiteľské úvery. Ide však o vzťah
medzi obchodníkom a spotrebiteľom, pričom spotrebiteľ úver prijíma na spotrebu. Teda ide o typicky
občianskoprávny vzťah. Spotrebiteľský úver je jeden z najfrekventovanejších občianskoprávnych
vzťahov.

40. V danom prípade zároveň v čl. 4 bode 6. Zmluvy je drobným písmom uvedená netransparentná
inkorporačná doložka. O netransparentnú inkorporačnú doložku ide aj vtedy, ak ju dodávateľ uvedie
menším písmom ako zmluvné podmienky predstavujúce podstatné zložky zmluvy.

41. Spotrebiteľ sa môže domnievať (postačí hrozba takéhoto rizika), že menšie písmo obsahuje text,
ktorému nemusí pripisovať až tak dôležitý význam. V spojení s úplne miniatúrnym písmom, pri čítaní
ktorého sa stráca orientácia a vyžadujú sa pomôcky (lupa, pravítko a pod.), práve menšie písmo
môže spotrebiteľa odradiť od sústredenia sa pri uzatváraní zmluvy. Ide o nevhodné predkladaniezmluvných podmienok a uvedenie menšieho písma hodnotí súd ako nepochopiteľný a ako nie dobrý
úmysel, ktorému za žiadnych okolnosti nemieni poskytnúť ochranu. K drobnému písmu porov. nález
I. ÚS 342/09 (ČR). V bežnom živote sa zväčšenému textu pripisuje záujem autora pripísať mu väčší

význam. Opačne text s menším písmom môže indikovať menej podstatný obsah zmluvy. V spojení s
rozsiahlymi podmienkami písané takmer nečitateľným drobným písmom tak existuje nezanedbateľné
nebezpečenstvo, že priemerný spotrebiteľ podcení takúto časť textu.

42. Neprijateľná inkorporačná doložka (uvedená drobným písmom v čl. 4 bode 6 zmluvy) v danom

prípade nemohla privodiť viazanosť VOP, Obchodných podmienok pre úver ako ani ďalších dokumentov,
ktoré sa prostredníctvom nej mali stať súčasťami zmluvy.

43. Vyhlásenie neplatnej inkorporačnej doložky má rovnaký dopad vo vzťahu k všetkým nárokom
uplatňovaným na jej základe. Ustanovenia obsiahnuté v jednotlivých dokumentoch, sa v prípade
neprijateľnej inkorporačnej doložky nestávajú súčasťou zmluvy.

44. V zmysle § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa účinného od 01.05.2014 orgán
rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia
práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú
zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči

spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

45. Vzhľadom na uvedené je súd povinný aj z úradnej moci prihliadať na oslabenie nároku žalobcu voči
spotrebiteľovi z dôvodu jeho premlčania. Ide o procesné ustanovenie, ktoré je súd povinný aplikovať
v čase rozhodovania o predmetnom nároku bez ohľadu na skutočnosť, či žalovaní vzniesli námietku

premlčania.

46. Zo strany žalobcu došlo k zosplatneniu úveru ku dňu 27.12.2013, pričom týmto dňom sa stali
splatnými splátky, ktorých splatnosť mala nastať v zmysle úverovej zmluvy až po tomto dátume.
Splatnosť splátok, ktorých lehota splatnosti uplynula pred týmto dňom, nie je dotknutá. Žaloba zo strany

žalobcu bola podaná na tunajšom súde dňa 16.8.2016, preto v zmysle vyššie uvedeného, premlčané
sú všetky splátky pri ktorých splatnosť nastala predo dňom 16.8.2013. Pri tejto úverovej zmluve sú
premlčané splátky splatné od 20.1.2013 do 20.7.2013.

47. Premlčaných je 7 splátok po 319 eur, spolu v sume 2233,- eur. Nepremlčané sú splátky splatné

od 20.8.2013, pričom ide o 113 splátok úveru, pričom sa jedná o 5 splátok po 319,- eur splatných
od 20.8.2013 do 20.12.2013, spolu v sume 1595,- eur a 108 splátok istiny po vyhlásení mimoriadnej
splatnosti po 166,67 eur, spolu v sume 18.000,36 eur. Výška splátky samotnej istiny bez úroku z úveru
predstavuje sumu 166,67 eur (výpočet: istina poskytnutého úveru 20.000:120 splátok = 166,67 eur).

48. Pokiaľ ide o aplikáciu všeobecnej trojročnej premlčacej doby podľa Občianskeho zákonníka a
nie štvorročnej podľa Obchodného zákonníka na daný vzťah zo spotrebiteľskej zmluvy, súd považuje
za potrebné poukázať na to, že prednosť majú osobitné ustanovenia právneho poriadku, ktoré sú
súčasťou špeciálnej právnej úpravy v oblasti spotrebiteľského práva vrátane ustanovení § 52 až §54
Občianskeho zákonníka. Dualistický systém záväzkového práva (dve kúpne zmluvy, dvojaká úprava

premlčania, dvojaká úprava odstúpenia od zmluvy a pod.) v našom právnom poriadku síce dlhodobo
funguje, avšak niet rozumného dôvodu na skonštatovanie, že na premlčanie v spotrebiteľsko-právnej,
a teda typickej občianskoprávnej veci má dopadať právna úprava regulujúca vzťahy v zásade medzi
podnikateľmi, ak Občiansky zákonník ako kódex občianskeho súkromného práva takúto úpravu má a
je pre nepodnikateľov výhodnejšia.

49. V súlade s princípmi ochrany spotrebiteľa, je potrebné v prípade duplicitnej právnej úpravy rovnakých
inštitútov (premlčanie, odstúpenie od zmluvy), na tieto vzťahy aplikovať právnu úpravu o občianskych
právach a nie podnikateľské právo.

50. Popretím úveru ako absolútneho obchodu sa nemôže rozumieť stav, ak súd aplikuje ustanovenie
§ 54 ods. 1 OZ, ktoré má svoj obsah a ktorým zákonodarca sledoval dôležitý cieľ v spotrebiteľských
zmluvách bez ohľadu na typ zmluvy, teda aj v prípade absolútnych obchodov (absolútne obchody sú
vzťahy regulované Obchodným zákonníkom bez ohľadu na povahu účastníkov zmluvy). Zo žiadnehoustanovenia zákona nevyplýva, že by z pôsobnosti ustanovenia § 54 ods. 1 OZ boli vylúčené niektoré
typy spotrebiteľských zmlúv. Teda ustanovenie § 54 ods. 1 OZ reguluje aj absolútne obchody.

51. Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v
neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento
zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie (§ 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka).
Ustanovenie § 54 ods. 1 OZ je ustanovením lex specialis s dopadom na všetky spotrebiteľské zmluvy,
a teda aj na odložené platby v spotrebiteľských vzťahoch vrátane úverov.

52. Ustanovenie § 54 ods. 1 OZ preto treba vykladať tak, že v prípade dualistickej právnej úpravy
inštitútov súkromného práva sa na spotrebiteľské právne vzťahy nepoužije obchodné právo
(Obchodný zákonník), ak aplikáciou konkrétnej zmluvnej podmienky by sa postavenie spotrebiteľa oproti
občianskoprávne úprave zhoršilo. Ustanovenie § 54 ods. 1 je dôsledkom transpozície čl. 8 smernice.
Smernica síce neharmonizuje dualistické právne úpravy inštitútov súkromného práva, no na druhej

strane nebráni ani regulácii, akú predstavuje ustanovenie § 54 ods. 1 OZ a ktoré bráni akémukoľvek
zhoršeniu postavenia spotrebiteľa oproti Občianskemu zákonníku, § 54 ods. 1 OZ.

53. Súd je toho názoru, že ust. IV. Časti bodu 7 VOP v rozpore s § 54 ods. 1 OZ zhoršuje postavenie
žalovaného ako spotrebiteľa, keďže predĺženie premlčacej doby na 10 rokov prakticky vylučuje použitie

ust. Občianskeho zákonníka o všeobecnej trojročnej premlčacej dobe.

54. V danej súvislosti súd poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu SR: „Pokiaľ je však zmluvná
podmienka až v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom
vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorý vzťah teória u prax navyše označujú za fakticky

nerovný, nevyvážený, nemali by byť žiadne pochybnosti o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči
dobrým mravom.“ (Uznesenie Ústavného súdu SR z 24.2.2011, IV.ÚS 55/201-19).

55. Uvedené ustanovenie zmluvy (čl. IV. bod 7. VOP ) je tak zároveň možné považovať aj za priečiace
sa dobrým mravom v zmysle § 3 a § 39 Občianskeho zákonníka.

56. V danej súvislosti súd poukazuje aj na názor vyslovený v napr. v rozsudku Krajského súdu v Prešove
zo dňa 13.9.2012 sp.zn. 20Co/35/2011, rozsudku Krajského súdu v Prešove zo dňa 25.09.2013 sp.zn.
1Co/95/2013.

57. Podľa rozsudku Krajského súdu v Prešove zo dňa 21.01.2014 sp.zn. 19Co/98/2013 „...aj keď
je úverová zmluva absolútnym obchodom a je nutné na ňu aplikovať Obchodný zákonník, prednosť
majú osobitné ustanovenia právneho poriadku, ktoré sú súčasťou špeciálnej právnej úpravy v oblasti
spotrebiteľského práva, a teda že úprava Občianskeho zákonníka je pre nepodnikateľov výhodnejšia a
obchodnoprávnu úpravu nemožno považovať za výhodnejšiu ani z pohľadu možnosti splácania úveru

pri zachovaní zmluvy, keďže úprava zmluvnej klauzuly o odstúpení od zmluvy predpokladala zároveň
zosplatnenie úveru. Preto na predmetnú spotrebiteľskú vec v časti právneho úkonu - odstúpenie od
zmluvy dopadá úprava občianskeho práva.

58. Pokiaľ ide o aplikáciu všeobecnej trojročnej premlčacej doby podľa Občianskeho zákonníka a

nie štvorročnej podľa Obchodného zákonníka, súd poukazuje na výklad uvedný vyššie a zároveň na
rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp.zn. 6Co/105/2013 zo dňa 10.12.2013, podľa ktorého „..súd so
zreteľomnauvedenénevidídôvodnavylúčenieaplikáciepriaznivejšiehoustanovenieopremlčacejdobe
trojročnej podľa Občianskeho zákonníka oproti premlčacej dobe štvorročnej typickej podľa Obchodného
zákonníka, a to s poukazom na ust. § 54 ods. 1 OZ. Občiansky zákonník ako kódex občianskeho

súkromného práva úpravu premlčania má a je pre nepodnikateľov výhodnejšia (porovnaj tiež uznesenie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 25.1.2011 sp. zn. 5 M Cdo 20/2009).“

59. Spolu predstavuje nárok žalobcu na dlžnú nepremlčanú istinu sumu 19595,36 eur. Od uvedenej
sumy je potrebné odrátať platby žalovaných v sume 3091,02 eur, ktoré boli uskutočnené na nepremlčané

splátky. Podľa predloženého výpisu z úverového účtu žalovaní uhradili spolu sumu 5324,02 eur. Tieto
úhrady súd zarátal na najskôr splatné premlčané splátky, pričom premlčané splátky predstavujú 2233,-
eur (výpočet premlčaných splátok je uvedený vyššie). Po zarátaní úhrad žalovaných na premlčané
splátky, bolo potrebné zarátať sumu 3091,02 eur na nepremlčané splátky (výpočet: 19595,36 - 3091,02eur= 16.504,34 eur). Žalobcov nepremlčaný nárok po odrátaní úhrad žalovaných v sume 3091,02 eur
predstavuje sumu 16.504,34 eur. V uvedenej časti súd žalobe žalobcu vyhovel.

60. V súvislosti so započítavaním platieb žalovaného najskôr na istinu a až následne na príslušenstvo
pohľadávky podľa článku 7 bodu 7.3 Obchodných podmienok súd poukazuje aj na rozsudok Krajského
súdu v Prešove zo dňa 20. 09. 2011, sp. zn. 6Co 39/2011, podľa ktorého ak zmluva umožňuje
ľubovôľu dodávateľa v tak závažnej otázke, akou je rozhodovanie o účele platby, a teda svojvoľné
rozhodovanie o výške nielen príslušenstva, ale v konečnom dôsledku aj o výške samotnej istiny

pohľadávky, nerešpektujúc pritom určenie účelu platby zo strany spotrebiteľa, je zmluva v tejto časti
hrubo nevyvážená. Ustanovenie zmluvy vedúce k opísanému stavu je v neprospech spotrebiteľa a
pokiaľ nie je spotrebiteľom osobitne vyjednané, ale je v rámci kontraktácie nadiktované v režime tzv.
štandardnej typovej (adhéznej) zmluvy, ide vždy o neprijateľnú zmluvnú podmienku.

61. Pokiaľ ide o žalovanými uhradené poplatky v sume 601,28 eur, tieto napriek výzve zo strany súdu

na podrobnú špecifikáciu jednotlivých nárokov zo zmluvy, neboli žalobcom bližšie špecifikované. To isté
sa týka nároku na úroky a úroky z omeškania spolu v sume 683,50 eur, pri ktorom nebolo možné z
predložených listinných dôkazov oddeliť úroky a úroky z omeškania, pričom úroky z omeškania boli
zrejme vyčíslené z vyšších súm, ako súd žalobcovi priznal. Vzhľadom na nepredloženie špecifikácie zo
strany žalobcu do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí, týkajúcej sa aj vyššie uvedených

nárokov, súd žalobu žalobcu v uvedenej časti zamietol.

62. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na § 154 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku
( ďalej len ,,CSP“), podľa ktorého prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno
uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí.

63. Konečnú splatnosť úveru žalobca vyhlásil ku dňu 27.12.213, pričom mimoriadne vyhlásenie
splatnosti bolo žalovaným doručené dňa 2.1.2014 a pohľadávku žalobcu mali uhradiť do 10 dní.
Žalobcovi teda dňom nasledujúcim po 14.1.2014 preukázateľne vznikol nárok na úrok omeškania z celej
dlžnej sumy. Podľa zistenia súdu výška úroku z omeškania ku dňu 14.1.2014 bola 8,25 % ročne ( 8 % +

0,25 % - úroková sadzba ECB k uvedenému dňu). Žalobca však žiadal úrok z omeškania iba pri sadzbe
5,00% ročne, súd preto zaviazal žalovaných zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 5,00 % ročne
zo sumy 16.504,34 eur od 14.1.2014 do zaplatenia a čo do zvyšku v tejto časti žalobu zamietol.

64. Nakoľko sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu, súd sa ďalej pri svojom rozhodovaní v danom prípade

zaoberal výškou dohodnutého úroku z úveru pri ročnej úrokovej sadzbe vo výške 12,9 % v čase podpisu
zmluvy.

65. Dohoda o výške úrokov musí byť v súlade s § 39 Občianskeho zákonníka, teda nesmie sa priečiť
dobrým mravom, inak je právny úkon absolútne neplatný. O takýto stav pôjde vtedy, ak dohodnuté

úroky presiahnu mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy (rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR 1MCdo 1/2009 zo dňa 31.7.2009).

66. Z internetovej stránky NBS súd preveroval úrokové miery podobného úveru v bankách a zistil, že pri
spotrebiteľskom úvere so splatnosťou nad 5 rokov v období december 2012 činil úrok 10,06% p.a. Z

toho je zrejmé, že úrok dohodnutý medzi účastníkmi v danom prípade značne neprevyšuje mieru úrokov
poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy.

67. Nemali by byť žiadne pochybnosti o tom, že úver je odplatným právnym úkonom. Odplatu (cenu)
predstavujú spravidla úroky. Zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v

jehoprospechpeňažnéprostriedkydourčitejsumy,adlžníksazaväzujeposkytnutépeňažnéprostriedky
vrátiť a zaplatiť úroky (§ 497 Obchodného zákonníka).

68. Kauza úverového právneho vzťahu spočíva v poskytnutí peňažných prostriedkov a do vrátenia
peňažných prostriedkov má dlžník (prijímateľ úveru) platiť úroky. Účastníci úveru pritom nemusia

dohodnúť čas, na ktorý sa úver poskytuje (úverové obdobie); v takom prípade vzniká právo na úroky
až do vrátenia poskytnutých peňažných prostriedkov (porov. Štenglová/Plíva/Tomsa a kol., Obchodní
zákonník, komentář 9. vydání C.H.BECK str. 1153).69. Úverové obdobie teda čas, na ktorý sa peňažné prostriedky poskytujú, medzi podstatné náležitosti
úveru nepatrí. Pokiaľ však si účastníci úveru dohodnú úverové obdobie a dlžník poskytnuté peňažné
prostriedky do dohodnutej doby (do splatnosti úveru) nevráti, prichádzajú do úvahy za obdobie po

splatnosti úveru úroky z omeškania. Ide o odlišný inštitút oproti odplatným úrokom a ten má sankčnú
povahu. Jeho typickým znakom v občianskoprávnych veciach je jeho administratívny strop (limit).

70. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Obo/143/1998, dohodnuté úroky,
t.j. zmluvné úroky z poskytnutých prostriedkov patria len do splatnosti dlhu, resp. jeho splátok. Od

splatnosti je dlžník v omeškaní a musí platiť úroky z omeškania.

71.TakýtozáverNajvyššiehosúduSRjelogickýajepotrebnésnímsúhlasiť,pretoževopačnomprípade
by na ťarchu spotrebiteľa dochádzalo k dvojnásobnému zaťaženiu, a to jednak v podobe úrokov z úveru,
ako aj úrokov z omeškania, čo by spôsobovalo značnú nerovnováhu vo vzťahu medzi spotrebiteľom a
dodávateľom.

72. V danej právnej veci žalobca pristúpil k zosplatneniu celého úveru ku dňu 27.12.2013, teda týmto
dňom sa stal splatný celý úver, zo strany žalobcu došlo k určeniu lehoty predčasnej konečnej splatnosti
úveru a súd preto dospel k záveru, že žalobcovi vznikol nárok na úroky z úveru iba do dňa 27.12.2013
potom už nastupuje režim platenia úrokov z omeškania. Obdobný názor je vyslovený aj v rozhodnutí

Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 29.10.2014 sp. zn. 5Co/223/2014, Krajského súd v Prešove sp. zn.
3Co/85/2013 zo dňa 25.10.2013, Krajského súdu v Prešove sp. zn. 4Co/83/2013 zo dňa 7.5.2014.

73. Napríklad z rozhodnutia Krajského súdu v Trnave sp. zn. 23Co/370/2013 zo dňa 27.10.2014
vyplýva: „Podľa zákonom stanovenej úpravy splatnosti úrokov podľa obchodného ako aj občianskeho

práva (§ 658 ods.1 OZ podľa ktorého pri peňažnej pôžičke možno dojednať úroky) úroky sú splatné
najneskôr spolu s istinou. Veriteľ nie je oprávnený žiadať od žalovaného ako dlžníka zmluvné úroky
aj po splatnosti úverovej istiny. Z uvedenej zákonnej úpravy nevyplýva, že po vyhlásení celého úveru
za splatný sa ďalej úročí istina úveru do zaplatenia (do vrátenia peňažných prostriedkov prislúchajú
úroky len v prípade vrátenia peňažných prostriedkov pred dobou splatnosti podľa § 503 ods. 3

Obchodného zákonníka). Uvedený záver vyplýva z podstaty zmluvného úroku, ktorý je odplatou za
užívanie finančných prostriedkov, ktoré sa poskytujú veriteľovi do doby splatnosti (veriteľ neposkytuje
finančné prostriedky po lehote splatnosti).“

74. V danej súvislosti je potrebné poukázať aj na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 476/2012-14 zo dňa 18.9.2012, v ktorom sa uvádza: „Ústavný súd v tejto súvislosti nezistil
existenciu takých skutočností, ktoré by nasvedčovali tomu, že by namietané rozhodnutie krajského súdu
bolo možné považovať za svojvoľné alebo zjavne neodôvodnené, resp. za také, ktoré by popieralo
zmysel práva na súdnu ochranu. Krajský súd sa stotožnil s podrobne odôvodneným právnym názorom
okresného súdu, jasne, zrozumiteľne a presvedčivo objasnil rozdiel, resp. vzťah medzi úrokmi z

dohodnutého úveru a úrokmi z omeškania, ako aj otázku, prečo „zmluvný úrok vo výške 15,8 % ročne
od 26. 8. 2009 do zaplatenia“ patrí sťažovateľke iba do splatnosti dlhu, a tiež výšku sumy (a štruktúru
žalovanej čiastky) prislúchajúcej, resp. priznanej sťažovateľke, rozšíril vecnú argumentáciu na podporu
správnosti odôvodnenia napadnutého rozsudku okresného súdu, opätovne poukazujúc na štandardnú
obchodnoprávnu judikatúru v tejto oblasti. Súčasne sa tým vyrovnal aj s námietkami sťažovateľky, ktoré

sú z veľkej časti totožné s tými, ktoré uplatnila aj na ústavnom súde. Tento výklad považuje ústavný súd
za ústavne akceptovateľný.“

75. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a na to, že úroky z úveru boli súčasťou jednotlivých
splátok, žalobcovi tak vznikol nárok na istinu spolu s úrokom z úveru iba do decembra 2014, teda istina

a úrok z úveru z 5 nepremlčaných splátok po 319 eur. Pri výške istiny úveru 20.000,- eur a celkovej
dojednanej dobe splácania - 120 splátok, tak v sebe každá splátka zahŕňala istinu úveru v sume 166,67
eur. Žalobcovi tak vznikol nárok na zaplatenie istiny a úroku z úveru v celkovej sume 1595,- eur ( 319 x 5
eur) a zároveň nárok na 108 splátok istiny po 166,67 eur spolu v sume 18000,36 eur. Spolu predstavuje
nárok žalobcu na dlžnú nepremlčanú istinu a úroky z úveru do zosplatnenia sumu 19595,36 eur. Od

uvedenej sumy je potrebné odrátať platby žalovaných v sume 3091,02 eur, ktoré boli uskutočnené na
nepremlčané splátky. Žalobcov nepremlčaný nárok po odrátaní úhrad žalovaných predstavuje sumu
16.504,34 eur. V uvedenej časti súd žalobe žalobcu vyhovel.76. Pokiaľ ide o poplatky za správu a vedenie úverového účtu dohodnuté v bode 4.1 zmluvy vo výške
2,5 eur mesačne, súd v tejto súvislosti považuje za potrebné uviesť nasledovné:

77. V zmysle § 37 ods. 21 zákona NR SR č. 483/2001 Z. z. o bankách v znení neskorších predpisov
( ďalej len „Zákon o bankách“ ) banke, zahraničnej banke a pobočke zahraničnej banky sa zakazuje
požadovať od spotrebiteľa úhradu poplatkov, náhradu nákladov alebo inú odplatu za vedenie, evidenciu
alebo správu úveru alebo účtu alebo zrušenie účtu, na ktorom je vedený úver a ktorého zriadenie alebo
vedenie je podmienkou úverového vzťahu; to neplatí, ak ide o účet podľa § 708 až 715 Obchodného

zákonníka,osobitnéhozákonaaleboosobitnúslužbu,ktorániejepodmienkouúverovéhovzťahuaktorej
podmienkou poskytnutia je písomný súhlas spotrebiteľa.

78. Zákaz podľa ustanovenia § 37 ods. 21 sa prvýkrát uplatní na úhradu poplatkov, náhradu nákladov
alebo inú odplatu za vedenie, evidenciu alebo správu úveru alebo účtu alebo zrušenie účtu, na ktorom
je vedený úver a ktorého zriadenie alebo vedenie je podmienkou úverového vzťahu, splatnú po 9. júni

2013 ( § 122s ods. 4 Zákona o bankách ).

79.ZvyššiecitovanejúpravyobsiahnutejvZákoneobankáchvyplýva,žeúčinnosťounovelyč.132/2013
od 10.6. 2013 priamo zákon zakazuje bankám požadovať od spotrebiteľa úhradu poplatkov, náhradu
nákladov alebo inú odplatu za správu úverových účtov. Možno konštatovať, že predmetná novelizácia

bola akýmsi vyvrcholením v podobe zákonnej úpravy zákazu žiadania poplatkov za správu úverových
účtov ako účtov, ktoré vznikajú na základe úverového vzťahu, ale ľuďom nič neprinášajú a sú dôležité
iba pre finančné inštitúcie.

80. V danej právnej veci sa jedná o poplatky, ktorý sa stali splatnými pred uvedenou novelou zákona

o bankách. Súd však predmetné dojednania o poplatku za správu úveru podrobil súdnej kontrole v
zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a predmetné dojednanie súd vyhodnotil ako neprijateľnú
podmienku spôsobujúcu značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa. Je nesporné, že žalovaní ako klienti a dlžníci z úverového vzťahu boli povinní platiť
žalobcovi ako veriteľovi poplatok za správu úveru v zmysle bodu 4.1 zmluvy o úvere. Teda laicky

povedanéarovnakoasiajchápanépriemernýmspotrebiteľom,bolipovinníplatiťžalobcoviakoveriteľovi
za to, že tento pre svoju vlastnú potrebu vykonával akúsi správu úverového účtu, teda sledoval prijatie
splátok, prípadné omeškania alebo iné pohyby na účte. Súd má za to, že keď žalobca ako veriteľ
poskytol žalovaným ako dlžníkom úver, bolo len v jeho kompetencii, ako sa rozhodne predmetný úver
spravovať, no je neprípustné, aby náklady s takouto činnosťou znášali žalovaní ako spotrebitelia, ktorí za

poskytnutie úveru, resp. konkrétnej finančnej čiastky zaplatili žalobcovi ako veriteľovi odplatu vo forme
úroku z úveru, preto na žalovaných nemožno prenášať úhradu takýchto nákladov.

81. 79. Súd aj v tejto súvislosti poukazuje na už vyššie citované uznesenie Ústavného súdu SR z
24.2.2011, IV.ÚS 55/2011-19.

82. S ohľadom na vyššie uvedené súd vyhodnotil dojednanie o povinnosti zaplatiť poplatky za správu
a vedenie úverového účtu podľa bodu 4.1 zmluvy ako neplatné pre rozpor s dobrými mravmi, preto
absolútne neplatné s poukazom na § 39 Občianskeho zákonníka.

83. Pokiaľ ide o poplatky v sume 4,42 eur za zaslanie upomienok, tento nárok súd žalobcovi taktiež
nepriznal. V danom prípade sa jedná o sporové konanie a sporové konanie je konaním návrhovým.
Žalobca je povinný k žalobe pripojiť listinné dôkazy, na ktoré sa odvoláva, resp. uviesť dôkazy, ktoré v
priebehu súdneho konania navrhuje vykonať. Jedná sa o jeho dôkaznú povinnosť a práve v sporovom
konaní je nesplnenie dôkaznej povinnosti spojené s procesnou zodpovednosťou za nedokázanie

tvrdených skutočností, to znamená s neunesením tzv. dôkazného bremena. Kto a v akom rozsahu má
dôkazné bremeno, určujú normy hmotného práva. Zásadne ho má ten, v koho záujme je dokázanie
určitej skutočnosti. Nepriaznivé procesné dôsledky (neúspech v spore) stíhajú v sporovom konaní
práve toho, kto neuniesol dôkazné bremeno (neoznačil potrebné dôkazy alebo uvedenými dôkazmi
nebolo jeho tvrdenie dokázané). Na základe uvedeného má potom súd za to, že žalobca neuniesol

dôkazné bremeno čo do tvrdenia o oprávnenosti výšky uplatnenej pohľadávky v časti nároku na poplatky
za upomienky, pretože nepredložil žiadne také dôkazy, ktorými by bolo možné objektívne posúdiť a
preveriť výšku pohľadávky, ktorú si uplatňuje, preto súd v tejto časti žalobu spolu s príslušenstvom
zamietol. Žalobca nepreukázal súdu zaslanie upomienok a ani nepreukázal, že by mu za zaslanie týchtoupomienok vznikli nejaké reálne náklady v uvedenej výške. Zároveň v prípade poplatku takéhoto typu
zaň dodávateľ spotrebiteľovi neposkytol žiadne protiplnenie. Predmetný poplatok tak predstavuje iba
ďalšiu sankciu v prípade omeškania spotrebiteľa s úhradami dlhu, nie iba skutočnú náhradu nákladov

dodávateľa. Uplatňovanie uvedeného poplatku je možné zároveň považovať za priečiace sa dobrým
mravom v zmysle § 3 a § 39 Občianskeho zákonníka. V danej súvislosti súd poukazuje aj na rozhodnutie
Vrchného krajinského súdu v Brandenburgu (Brandenburgisches Oberlandesgericht) z 21. júna 2006
č. k. 7 U 17/06, v ktorom sa uvádza, že už také poplatky ako poplatky za vydanie náhradnej kreditnej
karty, vystavenie kvitancie v predpísanej pozemkovoknižnej forme, skúmanie a preverovanie pomerov

a upomienky sú neprijateľné.

84. Krajský súd v Prešove vo veci 18Co/109/2011 konštatoval, že cit. ,,neprijateľnou zmluvnou
podmienkou je podmienka,, ktorá vyvoláva v neprospech spotrebiteľa, ako slabšej zmluvnej strany,
hrubú nerovnováhu. Znaky neprijateľnej zmluvnej podmienky napĺňa nielen podmienka, ktorá je
neprimeraná (napr. neprimeraná sankcia za porušenie záväzku spotrebiteľa), ale aj podmienka, ktorá

je neurčitá alebo je v rozpore s „ratio legis“ zákonného ustanovenia, podľa ktorého bola dojednaná
(napr. úroky z omeškania nad limit podľa nar. vl. 87/1995 Z.z.). Za neprijateľnú považuje odvolací
súd aj zmluvnú podmienku, ktorá vyjadruje finančný záväzok spotrebiteľa za plnenie, ktoré mu po
materiálnej stránke nie je dodané a slúži v skutočnosti záujmom dodávateľa (tzv. teória skutočného
plnenia spomínaná najčastejšie v súvislosti s poplatkami v spotrebiteľských úverových vzťahoch)“.

85. V časti uplatneného nároku na istinu a úrok z úveru súd dospel k záveru, že žaloba je dôvodná iba
čo do sumy 16.504,34 eur. Vo zvyšnej časti preto súd žalobu žalobcu zamietol. Súd žalovaných v 1. a
2. rade zaviazal na plnenie žalobcovi spoločne a nerozdielne v súlade s § 511 Občianskeho zákonníka
a bodom 4.1 zmluvy podľa ktorého spoludlžník je zaviazaný na splatenie pohľadávky banky spoločne

a nerozdielne.

86. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

87. V zmysle § 255 ods. 1, ods. 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej
úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

88. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd

v zhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

89. Z pôvodne uplatnenej sumy 19.511,35 eur s príslušenstvom žalobcovi bolo priznaných 16.504,34

eur spolu s príslušenstvom. Žalobcov úspech tak predstavoval 84,59 % a neúspech 15,41 %.
Úspešnejšiemu žalobcovi tak po odrátaní neúspechu žalobcu od jeho úspechu vznikol nárok na náhradu
trov konania v rozsahu 69,18 % (84,59% -15,41% =69,18%), pričom uvedenú náhradu mu súd aj priznal.
V zmysle platnej právnej úpravy o konkrétnej výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným
uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný
súd Vranov nad Topľou, písomne, v príslušnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis
s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a
čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania
môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, žea) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť

a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.