Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Friday, April 29, 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8CoP/354/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7212216251
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Diana Solčányová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7212216251.3

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach vo veci starostlivosti súdu o maloletého K. U. nar. XX.X.XXXX zastúpeného
kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach dieťaťa rodičov Y. U. nar.
XX.XX.XXXXbývajúcejnaV.U.ul.č.XXvW.zastúpenejadvokátkouJUDr.MartouŠuvadovousosídlom
na Floriánskej ul. č. 16 v Košiciach a H. R.Ö.B.Ö.G. nar. XX.X.XXXX bývajúceho na T. ul. č. XX v W.
zastúpeného advokátom JUDr. Rastislavom Lenártom so sídlom na Pollovej ul. č. 32 v Košiciach v

konaní o zvýšenie výživného o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súd Košice II z 2.7.2015 č.k.
25P/156/2012-642 takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok a vec v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zmenil rozsudok Okresného súdu Košice II z 15.4.2009 č.k.
25P/32/2009-42vspojenísrozsudkomKrajskéhosúduvKošiciachzo17.9.2009č.k.7CoP/204/2009-70

tak, že zvýšil výživné pre mal. K. zo 130 eur na 230 eur mesačne od 15.10.2010 do 31.8.2015 a od
1.9.2015 na 260 eur mesačne, ktoré zaviazal otca prispievať vždy do 15. dňa v mesiaci dopredu matke
maloletého. Dlžné výživné 5.654,80 eur za obdobie od 15.10.2010 do 30.6.2015 ho zaviazal zaplatiť do
4. mesiacov od právoplatnosti rozsudku matke maloletého. O náhrade trov účastníkov konania rozhodol
tak, že žiaden z nich nemá právo na ich náhradu.

Proti tomuto rozsudku podala odvolanie matka s návrhom, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie
zmenil tak, že za obdobie od 15.10.2010 do 14.10.2012 určí výživné 270 a rozdiel určeného výživného
a sumy 750 eur prizná na tvorbu úspor, od 15.10.2012 do 14.10.2014 určí výživné 370 eur a rozdiel
medzi určeným výživným a sumou 750 eur prizná na tvorbu úspor, od 15.10.2014 do budúcna určí
výživné 550 eur a rozdiel medzi určeným výživným a sumou 750 eur prizná na tvorbu úspor s tým, že
dlžné výživné, ktoré vznikne, zaviaže otca zaplatiť do 30 dní od právoplatnosti rozsudku a zaviaže otca

nahradiť trovy prvostupňového aj odvolacieho konania. Uviedla, že počas konania došlo k takej zmene
pomerov maloletého, ktorá odôvodňuje určenie výživného vo väčšom rozsahu ako určil súd prvého
stupňa. Zdôraznila, že naposledy bolo výživné určené keď mal maloletý 9 mesiacov a v súčasnosti bude
žiakom prvého ročníka základnej školy. Vyslovila presvedčenie, že vzhľadom na to, že o jej návrhu na
zvýšenie výživného konajúci súd rozhodol po takmer piatich rokoch, počas samotného konania nastali
podmienky pre opätovné zvýšenie výživného v dôsledku plynutia času. Poukázala na to, že v čase

poslednej úpravy konajúci súd pri určovaní výživného zohľadnil, že otec maloletého jej prispieval 100 eur
mesačne na bývanie. V tejto súvislosti uviedla, že od právoplatnosti rozsudku, ktorým bolo naposledy
určené výživné otec od tohto príspevku upustil. Vyslovila presvedčenie, že pomery otca sa výrazne
zlepšili o čom svedčí skutočnosť, že mu banka poskytla úver 80.000 eur. Vytkla súdu prvého stupňa,
že neskúmal z akých príjmov je otec schopný splácať úver, platiť poistku a zabezpečovať svoje ostatné
mesačné výdavky. Vzhľadom na to, že otec nepredložil potrebné doklady na vykonanie znaleckého

dokazovania dospela k záveru, že svoje príjmy sa snažil úmyselne zatajiť.Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec s návrhom, aby odvolací súd napadnuté
rozhodnutie zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Vyslovil názor, že konajúci
súd rozhodol vo veci samej bez náležitého zistenia skutkového stavu, v dôsledku čoho je napadnuté

rozhodnutienezákonné.Vytkolsúduprvéhostupňa,ženevykonalďalšienavrhovanédôkazyazdôraznil,
že podľa jeho názoru predložil všetky doklady potrebné na vykonanie znaleckého dokazovania. namietal
priebeh konania, na ktorom bolo vyhlásené rozhodnutie vo veci samej, pretože podľa jeho názoru bola
porušená zásada rovnosti účastníkov konania, nakoľko právna zástupkyňa matky mala možnosť bez
prerušenia predniesť záverečnú reč, naopak záverečná reč jeho právneho zástupcu bola opakovane

prerušovaná matkou bez toho, aby konajúci súd zjednal nápravu.

Otec vo vyjadrení k odvolaniu matky, okrem skutočností, ktoré uviedol v priebehu pojednávania a vo
svojom odvolaní dodal, že podľa jeho názoru matka podala odvolanie len z „pomsty“, pretože dobre
pozná jeho pomery a vie, že ňou požadované výživné nezodpovedá jeho schopnostiam a možnostiam.

Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca okrem skutočností ,ktoré uviedla už v priebehu konania opakovane
zdôraznila, že podľa jej názoru otcovi nič nebránilo, aby znalcovi predložil potrebné doklady, pretože on
nesie zodpovednosť za svoje účtovníctvo. Vyslovila presvedčenie, že otec od začiatku koná účelovo s
úmyslom oddialiť určenie výživného a dosiahnuť jeho určenie v nižšom rozsahu, aký zodpovedá jeho
schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom a v konečnom dôsledku aj odôvodneným potrebám

maloletého.

Odvolací súd bez nariadenia pojednávania podľa §-u 214 ods. 2 O.s.p. preskúmal rozsudok súdu prvého
stupňa v napadnutej časti aj s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa §-u 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p.
a dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky ani na potvrdenie ani na jeho zmenu, preto ho podľa

§-u 221 ods. 1 písm. f/ a h/ O.s.p. zrušil a podľa ods. 2 cit. zák. ustanovenia v rozsahu zrušenia vrátil
vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Podľa §-u 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. súd rozhodnutie zruší, len ak sa účastníkovi konania postupom
súdu odňala možnosť konať pred súdom.

Podľa §-u 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. súd rozhodnutie zruší, len ak súd prvého stupňa nesprávne vec
právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový
stav.

Podľa §-u 221 ods. 2 O.s.p. ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec
súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, prerušiť konanie, zastaviť konanie alebo postúpiť vec orgánu,
do právomoci ktorého vec patrí.

Podľa §-u 157 ods. 2 O.s.p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ domáhal a z

akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca, prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne
vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými
úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne
posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Odňatím možnosti konať pred súdom je potrebné rozumieť taký postup súdu, ktorý účastníkovi konania
odníma tie procesné práva, ktoré mu zákon priznáva. O uvedenú vadu ide najmä vtedy, ak súd v
konaní postupoval v rozpore so zákonom a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné
práva, ktoré mu právny poriadok priznáva. Vady zakladajúce zmätočnosť súdneho konania, ktoré
zavinil súd svojím procesným postupom v rozpore so zákonom spravidla vždy účastníkovi konania

odnímajú možnosť konať pred súdom, pretože mu bránia v realizácii tých procesných práv, ktoré
Občiansky súdny poriadok priznáva na účelné uplatnenie alebo bránenie práva proti druhej strane
v spore. Vady spôsobujúce zmätočnosť konania môžu nastať aj pri samotnom vydávaní rozhodnutia
ako dôsledok absencie niektorej jeho podstatnej časti. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia ako celku
môže byť dôsledkom obsahovej a gramatickej nezrozumiteľnosti, neurčitosti alebo neodôvodnenosti,

prípadne úplne chýbajúceho skutkového stavu a právneho posúdenia veci, ale rovnako aj diametrálnou
rozpornosťou výroku rozhodnutia s jeho dôvodmi, vecnou rozdielnosťou medzi vyhláseným rozhodnutím
a jeho písomným vyhotovením, ale aj rozpornosťou jednotlivých výrokov rozhodnutia. Vydanie
zmätočného rozhodnutia bez ďalšieho nemá svoje právne opodstatnenie a preto je potrebné vždy takétorozhodnutie zrušiť, najmä z hľadiska Ústavou zaručeného práva na súdnu ochranu, na spravodlivé
súdne konanie (čl. 46 ods. 1 Ústavy SR) a práva na spravodlivé súdne konanie (čl. 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd). Obsah práva na súdnu ochranu nespočíva len v

tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri ich uplatnení ale jeho
obsahom je i zákonom upravené relevantné konanie súdov. Konanie súdu v súlade so zákonom musí
vykazovať určitú kvalitu a v materiálnom ponímaní zabezpečovať tak právo na súdnu ochranu. Samotné
súdne rozhodnutie, ktorým sa završuje poskytovanie súdnej ochrany, musí byť logickým a právnym
vyústením doterajšieho priebehu a výsledkov konania, pri jeho vydaní musia byť zachované formálne

a obsahové náležitosti s dôrazom na prvky vykonateľnosti, zrozumiteľnosti, určitosti, jasnosti a súladu
jeho skutkových a právnych dôvodov vo vzťahu k výroku rozhodnutia. Odôvodnenie má obsahovať
dostatok dôvodov a ich uvedenie má byť zrozumiteľné. Neodôvodnené alebo nedostatočne odôvodnené
rozhodnutie nedovoľuje účastníkom konania posúdiť, ako si súd ich vec vyložil a ako aplikoval príslušné
hmotnoprávne a procesné predpisy a akými úvahami sa spravoval pri svojom rozhodovaní o veci samej.

Odvolací súd posúdením všetkých relevantných skutočností vo vzťahu k predmetu odvolacieho konania
dospel k záveru, že súd prvé stupňa v rozpore s ust. § 157 ods. 2 O.s.p. dôsledne nerešpektoval
právo účastníkov konania na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré je súčasťou obsahu
základného práva podľa čl. 6 Dohovoru, ak v odôvodnení napadnutého rozsudku jasne a výstižne
nevysvetlil, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal

a akými úvahami sa pri rozhodovaní riadil, najmä neuviedol, ako vyhodnotil schopnosti , možnosti
a majetkové pomery otca ani z akého príjmu pri určovaní výživného vychádzal. Poukazuje nato,
že konajúci súd zmätočne a nepreskúmateľne odôvodnil posúdenie schopností, možností plniť si
vyživovaciu povinnosť k maloletému a príjmu otca, pretože zistený skutkový stav vyhodnotil jednak
použitím zásady potencionality príjmu a jednak podľa ust. § 63 Zákona o rodine, v zmysle ktorého

vyhodnotil príjem otca ako dvadsaťnásobok sumy životného minima. Dodáva, že konajúci súd najmä
neuviedol, akými úvahami sa riadil, keď dospel k záveru, že je potrebné vyhodnotiť pomery otca z
hľadiska dvoch odlišných zákonných postupov. Konštatuje, že súd prvého stupňa žiadnym spôsobom
neodôvodnil, prečo a v ktorom posudzovanom období boli splnené zákonné podmienky pre posúdenie
príjmu otca z hľadiska potencionality, a v ktorom boli splnené zákonné podmienky pre aplikáciu ust.

§ 63 Zákona o rodine. Zdôrazňuje, že pomery povinného rodiča je možné posudzovať podľa zásady
potencionality za predpokladu, že zo zisteného skutkového stavu je zrejmé, že je v jeho schopnostiam
a možnostiach dosahovať vyšší ako ním preukázaný príjem, najmä z dôvodu, že sa dobrovoľne vzdal
príjmu resp. výhodnejšieho zamestnania. V prípade posúdenia pomerov povinného rodiča z hľadiska
potencionality je povinnosťou konajúceho súdu, aby vyčíslil hodnotu potencionálneho príjmu, z ktorého

pri určovaní výživného vychádzal a odôvodnil na základe akých skutočností dospel k záveru, že ním
určený potencionálny príjem zodpovedá skutočným schopnostiam a možnostiam povinného rodiča.
Za predpokladu, že povinný rodič , ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z
príjmu a svoje príjmy riadne a zákonne nepreukáže, predpokladá sa, že jeho príjem zodpovedá
dvadsať násobku sumy životného minima v zmysle ust. § 63 Zákona o rodine. V tomto prípade je

posudzovaný príjem daný zákonnom a konajúci súd má povinnosť pri určovaní výživného vychádzať
práve z tohto príjmu, bez toho, aby skúmal potencionalitu príjmu povinného rodiča. S poukazom na
vyššie uvedené rozdiely medzi uvedenými postupmi posúdenia pomerov povinného rodiča pre potreby
konania o určenie výživného súd môže pomery povinného rodiča vyhodnotiť vždy len na základe
jedného zákonného postupu za splnenia zákonných podmienok. Odvolací súd poukazuje na to, že z

odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nie je zrejmé, z akého príjmu povinného rodiča konajúci súd
pri určovaní výživného vychádzal, ani akým právnym režimom sa pri posudzovaní jeho pomerov riadil,
nakoľko v odôvodnení napadnutého rozhodnutia zmätočne uviedol, že vychádzal aj z potencionálneho
príjmu podľa ust. § 63 Zákona o rodine. Z uvedeného nie je možné zistiť, z akého iného príjmu
okrem príjmu podľa ust. § 63 Zákona o rodine konajúci súd vychádzal, preto nie je možné ani zistiť, či

určené výživné zodpovedá schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom otca, v dôsledku čoho
je napadnuté rozhodnutie nepreskúmateľné a zmätočné. Preskúmaním odôvodnenia napadnutého
rozhodnutia dospel odvolací súd k záveru, že konajúci súd sa dôsledne neriadil ani jedným z možných
zákonných ustanovení, v dôsledku čoho postupoval pri posúdení pomerov povinného rodiča v rozpore
s použitými zákonnými ustanoveniami a svoje rozhodnutie riadne a zákonne neodôvodnil, v dôsledku

čoho je napadnuté rozhodnutie nepreskúmateľné a zmätočné a svojím rozhodnutím odňal účastníkom
konania možnosť konať pred súdom. Odvolací súd dodáva, že v priebehu odvolacieho konania otec
oznámil odvolaciemu súdu, že bol zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie od 1.3.2016.
Konštatuje, že sa jedná o novú skutočnosť, ktorá má významný vplyv pre rozhodnutie vo veci samej,a ktorá konajúcemu súdu nebola v čase rozhodovania vo veci samej známa, preto o nej nemohol
rozhodnúť, v dôsledku čoho bude táto skutočnosť predmetom dokazovania v konaní pred súdom prvého
stupňa. Z týchto dôvodov odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa riadne a zákonne

neodôvodnil napadnuté rozhodnutie, zrušil rozsudok súdu prvého stupňa podľa ust. § 221 ods. 1 písm.
f) a h) a v rozsahu zrušenia vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Po vrátení veci bude povinnosťou súdu prvého stupňa vykonať dokazovanie ohľadom otcovho zaradenia
do evidencie uchádzačov o zamestnanie od 1.3.2016 do budúcna a na základe zisteného skutkového

stavuurčiťzatotoobdobievýživnépremaloletéhotak,abyzodpovedalozákonnýmpožiadavkámzákona
o rodine, v predchádzajúcom období od podania návrhu vyhodnotiť, či boli splnené podmienky pre
posúdenie zisteného skutkového stavu podľa zásady potencionality alebo podľa ust. § 63 Zákona o
rodine,eventuálne,aksapreukáže,žezistenýskutkovýstavnepostačujenarozhodnutievovecivykonať
ďalšie dokazovanie, na základe zisteného skutkového stavu správne posúdiť pomery povinného rodiča
a určiť z akého príjmu otca vychádzal pri určovaní výživného, opäť vo veci rozhodnúť a svoje rozhodnutie

odôvodniť podľa §-u 157 ods. 2 O.s.p. tak, aby jeho závery vyplývali zo zisteného skutkového stavu a
úvahy, ktorými sa riadil pri rozhodnutí boli preskúmateľné a logicky správne.

Toto rozhodnutie senát prijal v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.