Rozsudok Judgement was issued on Wednesday, June 29, 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 21Co/229/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8113219669
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Antónia Kandravá

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8113219669.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Antónie Kandravej a

členiek senátu JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Elišky Wagshalovej v spore žalobcu: CD Consulting
s.r.o., Politických vězňů 1272/21, Nové Město, 110 00 Praha 1, Česká republika, IČO: 264 29
705, zastúpeného: Fridrich Paľko, s.r.o., Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 864 421, proti
žalovanému: W. Z., bytom XXX XX W. H. XXX, o zaplatenie 1.812,83 eur s príslušenstvom, o odvolaní
žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Stará Ľubovňa č.k. 1C/156/2013-124 zo dňa 02.02.2015 a
uzneseniu Okresného súdu Stará Ľubovňa č.k. 1C/156/2013-165 zo dňa 20.05.2015, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje sa rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a vo výroku o trovách

konania.

II. Potvrdzuje sa uznesenie.

III. Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Stará Ľubovňa (ďalej len „súd prvej inštancie“) uložil
žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi zmenkovú sumu 1 812,83 eur so 6 % ročným úrokom zo sumy
1 812,83 eur od 04.04.2011 do zaplatenia a zmenkovú odmenu 6,04 eur a to všetko do troch dní od

nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku, v prevyšujúcej časti žalobu zamietol a žalovanému právo
na náhradu trov konania nepriznal.

2. Súd prvej inštancie vec prejednal a aplikoval ust. čl. I § 5 ods. 1,2 a 3, § 10, § 11 ods. 1, § 17, § 34
ods. 1, § 48 ods. 1, § 75, § 76 ods. 1 a 2, § 77 zákona č. 191/1950 Zb. o zmenkách a šekoch v znení
neskorších predpisoch (ZZŠ), ust. § 3 ods. 1, § 39 a § 495 Občianskeho zákonníka a čl. 5 ods. 1, čl. 19
Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorý sa ustanovuje európske konanie vo

veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej len ,,nariadenie“).

3. Po právnom posúdení veci súd prvej inštancie uzavrel, že predmetom sporu je nárok zo zmenky,
ktorá indosáciou charakter zabezpečovacej zmenky stratila a nadobudla charakter zmenky na platenie.
Mal za to, že posudzovanie základného vzťahu by malo význam vtedy, keby žalovaný ako spotrebiteľ
vzniesol voči majiteľovi relevantné námietky týkajúce sa úverovej zmluvy, popr. zmenky. Z tohto dôvodu
nemohlo dôjsť k prelomeniu zásady stanovenej v čl. I, § 17 ZZŠ. Z uvedeného ustanovenia vyplýva

prekážka prenesenia kauzálnych námietok na ďalšieho nadobúdateľa zmenky, ktorým je navrhovateľ,
čo je práve dôsledkom abstraktnosti a nespornosti záväzku zo zmenky. Na prelomenie základnej zásady
obsiahnutej v § 17 ZZŠ je nevyhnutné aby zo strany dlžníka boli ohľadnom kauzálneho vzťahu podané a
preukázané relevantné námietky. Zákaz zneužitia práva je jedným zo základných princípov fungovaniaprávneho štátu, napriek tomu právna úprava zmenkového práva je prísne formálna a neumožňuje súdu
bez podania námietok dlžníkom prelomiť zásadu uvedenú v § 17 ZZŠ tak, aby sa súd mohol zaoberať
základným záväzkovým vzťahom, ktorý môže mať charakter spotrebiteľského vzťahu. Tento právny

názor súd prvej inštancie oprel aj o zrušujúce uznesenie KS Prešov č.k. 14Co/37/2014-85 zo dňa
27.03.2014. Predložená zmenka okrem údaju splatnosti, obsahuje všetky náležitosti predpísané v čl.
I., § 75 ZZŠ pre vlastnú zmenku. Napriek tomu nie je neplatná, keďže v zmysle čl. I., § 76 ods. 2 ZZŠ,
o vlastnej zmenke, v ktorej nie je údaj splatnosti, platí, že je splatná na videnie. Zmenka na videnie je
splatná pri predložení, na platenie musí byť predložená do jedného roka od dátumu vystavenia, alebo

vystaviteľ môže túto lehotu skrátiť alebo určiť lehotu dlhšiu (čl. I. § 34 ods. 1 v spojení s § 77 ods. 1 ZZŠ).
Vsúdenomprípadeurčilvystaviteľprepredloženiezmenkynaplatenielehotu4rokyododňavystavenia.
Z návrhu vyplýva, že remitent predložil žalovanému i zmenku na platenie, pričom na zmenkovú istinu
odporca uhradil 0 eur a na úroky uhradil 0,00 eur. Doložka „bez protestu“, ktorá je na zmenke napísaná,
zbavila remitenta povinnosti urobiť protest pre neplatenie a súčasne preniesla dôkazné bremeno na
preukázanie, že lehoty neboli dodržané, na žalovaného (čl. I., § 46 ods. 1 a 2 v spojení s § 77 ods. 1

ZZŠ). Za predloženie zmenky na platenie sa všeobecne uznáva aj jej uplatnenie na súde, navyše podľa
čl. I. § 53 ods. 1 v spojení s § 78 ods. 1 ZZŠ zmeškaním lehoty majiteľ nestráca práva proti vystaviteľovi
vlastnej zmenky. Na základe uvedeného súd prvej inštancie zaviazal žalovaného k úhrade zmenkovej
sumy 1 812,83 eur. Žalobca zmenku nadobudol indosamentom (rubopisom) a aj keď zjavne k indosácii
došlo až po splatnosti zmenky, stal sa riadnym majiteľom zmenky, preto môže v zmysle čl. I. § 48 ods. 1

vpojení s § 77 ods. 1 ZZŠ postihom žiadať odporcu zmenkovú sumu s dojednanými úrokmi, 6% odo dňa
splatnosti a odmenu vo výške 1/3 percenta zmenkovej sumy. Na základe uvedeného súd prvej inštancie
priznal žalobcovi zmenkovú sumu 1 812,38 eur, 6 % ročný úrok z omeškania sumy 1812,83 eur od
04.04.2011 do zaplatenia a zmenkovú odmenu 6,04 eur.

4. Žalobca ďalej žiadal priznať zmenkový úrok vo výške 0,25 % denne zo sumy 1. 812,83 eur od
17.02.2011 do zaplatenia. Dohodnutá úroková miera v sadzbe 0,25 % denne predstavuje 91,25 %
ročne. Zmenkový zákon výšku úrokovej miery, ktorú je možné ustanoviť vo vistazmenke, neupravuje,
jej určenie ponecháva na vystaviteľa. Rovnako zákon neupravuje koniec lehoty na úročenie, preto ak

nie je v úrokovej doložke koniec úročenia stanovený, zmenková suma sa úročí až do splatnosti zmenky,
keďžeodsplatnostiaždozaplateniadlhupreberáuhradzovaciufunkciupostihovanýšesťpercentnýúrok.
Napriek tomu, že zmenkový zákon výšku úrokovej miery nelimituje, nie je jej stanovenie ponechané len
na ľubovôli vystaviteľa. Aj platnosť právnych úkonov, t.j. jednotlivých zápisov na zmenke, sa v prípade,
ak zmenkový zákon ako osobitný predpis neobsahuje inú úpravu, upravuje všeobecnými ustanoveniami

Občianskeho zákonníka o právnych úkonoch. Pri posudzovaní úrokovej miery v úrokovej doložke na
zmenke súd prvej inštancie vychádzal z ustanovenia § 39 Obč. zák., najmú s prihliadnutím na to, či
pre neprimeranú výšku úroku nie je právny úkon ako priečiaci sa dobrým mravom neplatný. Zmenkový
úrok, rovnako ako úrok z pôžičky alebo úveru, plní funkciu odmeny za poskytnuté peňažné prostriedky.
Jeho výška preto musí zodpovedať danému účelu. Za primeranú odplatu za poskytnutie peňažných

prostriedkov a však nie je možné požadovať úrok, ktorý sa v podstate rovná dlžnej istine, kde skôr o
„úžeru“. Tento záver súdu vychádza aj zo skutočností, že v čase vystanie zmenky (január 2010) boli
úrokové sadzby, uplatňované bankami pri spotrebiteľských a ostatných úveroch pre domácnosti, nižšie
než 14 % ročne (údaj získaný z internetovej stránky NBS), túto sadzbu zmenkový úrok niekoľkonásobne
prevyšuje. Z uvedených dôvodov súd prvej inštancie úrokovú doložku na zmenke považoval za

priečiacu sa dobým mravom a v zmysle § 39 Obč. zák. toto ustanovenie za absolútne neplatné. Na
absolútnu neplatnosť úrokovej doložky na zmenke je súd povinný prihliadať ex offo, aj bez návrhu, preto
žalobu v zmenkovom úroku v sadzbe 0,25 % denne zo sumy 1 812,83 eur od 17.02.2011 do zaplatenia
zamietol.

5.Otrováchkonaniasúdrozhodolpodľačlánku16nariadenia,podľaktoréhotrovykonaniaznášastrana,
ktorá nemala v konaní úspech. Žalobca bol úspešný v časti zmenkovej istiny, zmenkovej odmeny a
úrokov z omeškania spolu v sume 2 236,36 eur, čo je 25,43 % úspešnosť, žalovaný v časti zmenkového
úroku, ktorý po kapitalizácií činil sumu 6 887,91 eur, čo je 74,57 % úspešnosť. Z uvedeného vyplýva,
že úspech žalovaného prevyšoval úspech žalobcu a o 49,14 % a v takomto rozsahu má právo na

náhradu trov konania. Odporca si náhradu trov konania neuplatnil, z obsahu spisu ani nevyplýva aby mu
nejaké trovy vznikli, preto súd prvej inštancie vyslovil, že žalovanému právo na náhradu trov konania
nepriznáva.6. Proti tomuto rozsudku, proti výroku, ktorým súd prvej inštancie čiastočne zamietol žalobu a výroku
o nepriznaní náhrady trov konania podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. V odvolaní
uviedol, že súd prvej inštancie uvádza vo svojom odôvodnení, že vo veci vykonal dokazovanie, avšak

žalobca a ani žalovaný dokazovanie úverovou zmluvou, či ďalšími listinnými dôkazmi vôbec nenavrhli.
Podľa ust. § 120 O.s.p. dokazovanie v sporovom konaní je ovládané prejednacou zásadou, čo znamená,
že súd vychádza len zo skutočností tvrdených účastníkmi a vykonáva len tie dôkazy, ktoré účastníci
navrhli. Potreba vykonať ďalšie dôkazy musí vyplynúť zo samotného doterajšieho dokazovania. V
danej veci súd mohol a mal rozhodnúť o práve na úhradu zmenkovej sumy a jej príslušenstva len

z predloženej zmenky. Z uskutočnených prednesov sporových strán počas písomnej fázy konania a
vykonanéhodokazovaniavykonanéhonazákladenávrhovsporovýchstránnevyplynulapotrebavykonať
ďalšie nenavrhnuté dôkazy. Predpokladom vydania rozsudku v tomto konaní bolo výlučné predloženie
originálu zmenky. Zmenka je listinný cenný papier, ktorý inkorporuje právo žalobcu. Žalovaný mohol
na základe čl. 5 ods. 3 a 6 nariadenia vzniesť námietky voči zmenke a ak tak neurobila musia byť
akékoľvek iné námietky odmietnuté, a to z dôvodu uplatnenia koncentračnej zásady konštruovanej týmto

nariadením. Namietal nepriznanie zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne. V tejto súvislosti poukázal
napr. na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Obo 3/2008 zo dňa 22.10.2008,
podľa ktorého z povahy zmenky ako abstraktného a nesporného záväzku vyplýva, že majiteľ zmenky
nemusí pri jej predložení k zaplateniu, príp. vymáhaniu preukazovať, že mu odporca zmenkovú sumu aj
skutočne dlhuje. Taktiež poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 22.08.2002, sp. zn. 25Cdo

1839/2000, rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 28.11.2013, sp. zn. 43CoZm/18/2013,
rozsudok Krajského súdu Nitra zo dňa 03.02.2010, sp. zn. 5Co/16/2010, rozsudky Okresného súdu
Lučenec zo dňa 13.02.2014, sp. zn. 13C/88/2013, Okresného súdu Revúca zo dňa 06.03.2014, sp.zn.
3C 8153/2013, Okresného súdu Martín zo dňa 11.02.2014, sp. zn. 8C 198/2013. Uviedol, že súd pri
svojom odôvodnení vychádzal len zo zaužitej praxe súdu v iných prípadoch a skutkovo obdobných

veciach. Týmto konaním nepochybné došlo k porušeniu základného práva na spravodlivý proces, ako
aj možnosti odňatia možnosti konať pred súdom. Ďalej uviedol, že zmenka je samostatným abstraktným
záväzkom neakcesorickej povahy. Nie je možné ju spájať, či podmieňovať inými okolnosťami než sú
na zmenke uvedené. Súd prvej inštancie sa aplikáciou príslušných ustanovení o zmenke upravených
v zákone č. 191/1950 Zb. vôbec nezaoberal a ignoroval predmet sporu. Navrhol zmeniť napadnutý

rozsudok v zamietavom výroku a návrhu v celom rozsahu vyhovieť. Zároveň si uplatnil náhradu trov
odvolacieho konania, ktoré špecifikoval.

7. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona
č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „C.s.p.“),v zmysle zásad vyplývajúcich z ust § 470

ods. 1 a 2 C.s.p., vzhľadom na včas podané odvolanie preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie
mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovení § 379 a nasl. C.s.p., bez nariadenia
pojednávania (§ 385 C.s.p a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia oznámil na úradnej
tabuli Krajského súdu v Prešove a na jeho webovej stránke, najmenej 5 dní vopred a dospel k záveru,
že odvolanie žalobcu v zamietavom výroku a súvisiacom výroku o trovách konania nie je dôvodné.

8. Úlohou odvolacieho súdu v odvolaní namietanom nesprávne právne posúdenie bolo zistiť, či súd prvej
inštancie na zistený skutkový stav správne aplikoval príslušné právne predpisy.

9. Nesprávnym právnym posúdením veci sa rozumie omyl súdu pri aplikácii práva. O omyl v aplikácii

práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť, alebo ak použil síce správny
právny predpis, ale ho nesprávne vyložil.

10. Oboznámením sa s obsahom spisu, výsledkami vykonaného dokazovania, zisteným skutkovým
stavom, ako aj odôvodnením napadnutého rozhodnutia, odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie

správne zistil skutkový stav veci, ako aj správne rozhodol vo vzťahu k uplatnenému zmenkovému úroku
0,25 % denne zo sumy 1.812,83 eur od 17.02.2011 do zaplatenia z dôvodu, že dohodnutá úroková
miera predstavuje 91,25 % ročne. Je nesporné, že uplatnený zmenkový úrok je v rozpore s dobrými
mravmi a spôsobuje absolútnu neplatnosť jeho dojednania v súlade s ust. § 39 Občianskeho zákonníka,
na čo súd prvej inštancie správne poukázal.

11. Zmenkový zákon ako osobitný predpis a ani Občiansky zákonník ako všeobecný predpis
nestanovujú, do akej výšky je možné dojednať zmenkový úrok, ktorý je tak predmetom voľného
zmluvného dojednania medzi účastníkmi zmenkového vzťahu, čo však neznamená, že by sa na tútodohodu nevzťahovalo ust. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého výkon práv a povinností
vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Neprimerane
vysoké úroky vrátane zmenkového úroku dojednané pri peňažnej pôžičke alebo úvere sú všeobecne

považované za odporujúce uznávaným pravidlám správania a vzájomným vzťahom medzi ľuďmi a
mravným princípom spoločenského poriadku, a teda sú v rozpore s dobrými mravmi. V súlade s
dobrými mravmi je len také konanie veriteľa, ktorý sa pri peňažnej pôžičke uspokojí bez ohľadu na
to, v akej situácii sa nachádza dlžník, s primeranou výškou odplaty (odmeny) za užívanie požičanej
istiny a ktorý svoje voľné peňažné prostriedky mieni zhodnotiť obvyklým spôsobom. Neprimeranou,

a preto odporujúcou dobrým mravom je taká výška dohodnutých úrokov, ktorá podstatne presahuje
úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú, určenú najmä s prihliadnutím k najvyšším úrokovým sadzbám
uplatňovaným bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek (viď rozsudok Najvyššieho súdu SR z
26.4.2012 sp.zn. 5 Cdo 26/2011).

12. Vychádzajúc z vyššie uvedeného odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že

dohodnutá výška zmenkového úroku 91,25 % ročne podstatne prevyšuje úrokovú mieru obvyklú z praxe
peňažných ústavov v čase vystavenia zmenky, t.j. v januári 2010, kedy úrokové sadzby boli nižšie ako
14 % ročne pri spotrebiteľských úveroch a ostatných úveroch pre domácnosti poskytované bankami, z
ktorého dôvodu je dohoda o zmenkovom úroku v rozpore s dobrými mravmi, a teda neplatná podľa §
39 Občianskeho zákonníka ako celok.

13. Odvolací súd nesúhlasí s uplatnenou námietkou týkajúcou sa vady konania, ktorá by mala za
následok nesprávne rozhodnutie, resp. že by postupom súdu došlo k odňatiu možnosti práva konať pred
súdom. Súd prvej inštancie v predmetnej veci postupoval štandardne v zmysle vnútroštátneho práva,
t. j. Občianskeho súdneho poriadku, ako aj čl. 19 Nariadenia a v znení právnej úpravy vyplývajúcej z

predmetného nariadenia. Iné posúdenie uplatneného nároku navrhovateľa súdom, nemožno považovať
za porušenie práva účastníka na súdnu ochranu zaručeného Ústavou Slovenskej republiky, ako aj práva
na spravodlivý súdny proces zaručeného čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd.

14. Odvolací súd nevidí dôvod na odklon od právnych záverov vyjadrených v rozsudku Krajského súdu
v Prešove sp. zn. 7Co 339/2014 zo dňa 26.2.2015. Vo veci nie je možné stotožniť sa s argumentáciu
spochybňujúcou postup súdu pri vykonávaní dôkazov. V prejednávanom spore predmetom konania je
nárok vyplývajúci zo zmenky indosovanej na žalobcu sídliaceho v Českej republike, ktorý následne
svoje práva vyplývajúce zo zmenky uplatňuje pred súdom Slovenskej republiky v rámci európskeho

konania vo veciach s nízkou hodnotou sporu upraveného nariadením Európskeho parlamentu a Rady
(ES) č.861/2007. Článok 4 nariadenia upravuje zjednodušený a v zásade písomný spôsob vedenia
konania vo veciach s nízkou hodnotou sporu s cieľom zjednodušenia prístupu k spravodlivosti. Cieľom
nariadenia je umožniť sudcom využívanie technických a iných prostriedkov v záujme toho, aby
dokazovanie prebehlo čo najjednoduchším a najmenej zaťažujúcim spôsobom. Z Čl. 8 a 9 uvedeného

nariadenia však jednoznačne vyplýva, že aj v konaniach s malou hodnotou sporu je zachovaná možnosť
sudcu vykonávať potrebné dokazovanie a nariadiť ústne pojednávanie pokiaľ to považuje za potrebné.
Zjednodušená forma konania podľa tohto nariadenia je preto plne zlučiteľná s judikatúrou Súdneho
dvora, ktorá prikazuje sudcom ex offo prihliadať na nekalosť zmluvných podmienok v spotrebiteľských
zmluvách. Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotu sporu sa riadi za predpokladu, ak nie je

ustanovené inak, procesným právom členského štátu v ktorom sa konanie vedie, čo priamo vyplýva v
Čl. 19 nariadenia.

15. Za nedôvodné považoval odvolací súd aj odvolanie žalobcu proti výroku o trovách konania. Súd
prvej inštancie správne posudzujúc mieru úspechu a neúspechu účastníkov v konaní s prihliadnutím na

výsledok v spore túto skutočnosť zohľadnil a postupom podľa čl. 16 Nariadenie, vyčíslil mieru úspechu
a neúspechu účastníkov s tým, že vzhľadom k tomu, že žalovaný bol v konaní úspešný v rozsahu 74,57
%, vzniklo mu právo na náhradu trov konania. Žalovanému však preukázateľne z obsahu spisu trovy
konania nevyplývajú, a preto mu ich súd prvej inštancie náhradu nepriznal. Takýto postup zodpovedá
právnej úprave vyplývajúcej z čl. 16 nariadenia, podľa ktorého trovy konania znáša strana, ktorá nemala

v konaní úspech.16. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a
vo výroku o trovách konania ako vecne správny potvrdil postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 387
ods. 1 a 2 C.s.p..

17.Uznesenímč.k.1C/156/2013-165zodňa20.05.2015súdprvejinštancieuložilžalobcovi,abyvlehote
15 dní od právoplatnosti tohto uznesenia zaplatil súdny poplatok za podané odvolanie vo výške 298
eur podľa pol. 1/a Sadzobníka súdnych poplatkov v spojení s § 7 ods. 10 a ods. 5 zákona č. 71/1992
Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov (ďalej len ,,poplatkový zákon“).

18. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Namietal, že napadnuté
uznesenie neobsahuje podstatnú náležitosť tohto druhu rozhodnutia a tým je odôvodnenie. Rozhodnutie
je tým nepreskúmateľné. viedol, že nerozumie, na základe čoho súd vyrúbil súdny poplatok. Konajúci
súd vyrubil súdny poplatok za odvolanie vo výške 298 eur. Podľa názoru žalobcu mal byť súdny poplatok
vyrubený vo výške 108,50 eur. V tejto súvislosti poukázal na poznámku č. 6 k pol. 1 Sadzobníka súdnych

poplatkov. Žalobca si uplatnil v danom konaní podľa § 48 ods. 1 zákona č.191/1950 Zb. v jednom
ucelenom petite zmenkovú sumu, úrok vo výške 0,25% denne na základe zmenky, 6 % ročný úrok na
základe § 48 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb. a zmenkovú odmenu taktiež na základe § 48 ods. 1 zákona
č. 191/1950 Zb.. Poukázal aj na rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 28.05.2014, sp.
zn. 41Cob/136/2014. Dodal, že napadnuté rozhodnutie je celkom prekvapivým rozhodnutím, ojedinelým

a v rozpore s ustálenou praxou. Navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnuté uznesenie a vec vrátil súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie.

19. Podľa § 470 ods. 1, 2 C.s.p., ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté
predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom

nadobudnutiaúčinnostitohtozákona,zostávajúzachované.Aksatentozákonpoužijenakonaniazačaté
predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o
predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania,
ak by boli v neprospech strany.

20. Podľa § 7 ods. 1 poplatkového zákona pri percentnej sadzbe je základom poplatku cena predmetu
poplatkového úkonu. Ak nie je možné základ poplatku takto zistiť, je základom poplatku cena obvyklá
v mieste a v čase podania návrhu na vykonanie poplatkového úkonu. Ak je základom poplatku cena
nehnuteľností, touto cenou sa rozumie cena zistená podľa osobitných predpisov.

21. Podľa § 7 ods. 2 poplatkového zákona cena príslušenstva sa zahrnie do základu poplatku len vtedy,
ak je príslušenstvo samostatným predmetom poplatkového úkonu.

22. Podľa § 7 ods. 5 poplatkového zákona ak ide o opakujúce sa plnenie na neurčitý čas, na dobu života
alebo na čas dlhší ako tri roky, za cenu plnenia sa považuje trojnásobok ceny ročného plnenia, ak nie

je ustanovené inak. To isté platí o cene práv, ktoré možno vykonávať opätovne.

23. Podľa § 7 ods. 10 poplatkového zákona v odvolacom konaní je základom poplatku cena nároku
uplatňovaného v odvolaní. To platí i pre dovolanie.

24. Podľa § 121 ods. 1 Občianskeho zákonníka, príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z
omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením. Príslušenstvo pohľadávky je
spôsobilé byť z hmotnoprávneho hľadiska samostatným predmetom občianskoprávneho vzťahu. Pre
určenie, či cena príslušenstva bude tvoriť základ súdneho poplatku je však dôležité, aby sa toto
príslušenstvo stalo v procesnom slova zmysle samostatným predmetom konania. V danom prípade

žalobca podal odvolanie len v zamietajúcej časti rozsudku týkajúcej sa príslušenstva pohľadávky, t.j.
zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne zo sumy 1.812,83 eur od 17.02.2011 do zaplatenia. Tým sa
stalo samostatným predmetom odvolacieho konania, podliehajúce poplatkovej povinnosti žalobcu (pozri
rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 12Co/122/2015 zo dňa 05.11.2015, rozsudok Krajského
súdu v Nitre sp. zn. 15Co/805/2015 zo dňa 27.07.2016)

25.Odvolacísúdpoukazujenato,žesúdprvejinštanciezamietolnávrhnazaplateniezmenkovéhoúroku
0,25 % denne, čo je 91,25 % ročne. Pri zmenkovej sume 1.812,83 eur a násobení 91,25 % to znamená
1.654,207 eur za rok. Poplatková povinnosť podľa zák. č. 71/1992 Zb. vzniká podaním odvolania (§ 5ods. 1 písm. a) zákona), pričom sadzba poplatku je stanovená percentom zo základu poplatku alebo
pevnou sumou (§ 6 ods. 1 poplatkového zákona). Podľa § 7 ods. 5 zákona, ak ide o opakujúce sa plnenie
na neurčitý čas, na dobu života alebo na čas dlhší ako 3 roky, za cenu plnenia sa považuje trojnásobok

ceny ročného plnenia, ak nie je ustanovené inak. Predpokladaný úrok z omeškania ročne 1.654,207 eur
násobený tromi rokmi dáva čiastku 4.962,62 eur a 6 % z toho je 298 eur. Podľa Sadzobníka súdnych
poplatkov pol. 1a poplatky sa vyberajú v súdnom konaní z ceny predmetu konania a je to 6 %. Súd
prvej inštancie postupoval správne, ak z predpokladaného 3-ročného úroku 4.962,62 eur vyrubil súdny
poplatok 6 %, t.j. 298 eur.

26. Pokiaľ odvolateľ poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 41CoB/136/2014
zo dňa 28.05.2014, odvolací súd uvádza, že uvedené uznesenie sa tykalo inej procesnej situácie t.j.
vyrubenia dvoch poplatkov a otázky, či tieto plnenia treba spočítať a vyrubiť iba jeden súdny poplatok.

27. Nedôvodným bol i poukaz na nedostatok odôvodnenia uznesenia ako jeho podstatnej náležitosti

vyplývajúcej z ustanovenia § 169 O.s.p. v znení účinnom v čase vydania napadnutého uznesenia. Z
písomného vyhotovenia tohto rozhodnutia je bez akýchkoľvek pochybností zrejmé, za aký konkrétny
úkon žalobcu sa poplatková povinnosť uložila a z ktorých zákonných stanovení sa pri rozhodovaní
vychádzalo. V konaní bol vydaný jeden rozsudok, a proti nemu bolo podané jediné odvolanie, takže niet
žiadnych pochýb, aké odvolanie bolo spoplatnené.

28. Preto odvolací súd v zmysle § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne
správne, pokiaľ bol vyrubený súdny poplatok za odvolanie v sume 298 eur.
29. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 C.s.p v spojení s ust. § 255
ods.1C.s.pa262ods.1C.s.p.Žalobcovivzhľadomnavýsledokodvolaciehokonanianevznikolnárokna

náhradu trov odvolacieho konania, naopak žalovaný, bola plné úspešný v odvolacom konaní a preto mu
odvolací súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % proti žalobcovi, pričom
o výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia,
ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3: 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p).