Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, June 8, 2017

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 17Csp/5/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2316212488
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marianna Hosťovecká

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2017:2316212488.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta, v konaní vedenom pred sudkyňou JUDr. Mariannou Hosťoveckou, v právnej

veci žalobcu: KRUK Česká a Slovenská republika s.r.o., s.r.o., so sídlom Česká republika, 500 03
Hradec Králové, Československé armády 954/7, IČO: 24 785 199, zastúpeného: ŠMÍDA advokátní
kancelář s.r.o., organizačná zložka, so sídlom 821 09 Bratislava, Ul. Svornosti 43, IČO: 47 255 773, proti
žalovanému: B. A., nar. X. X. XXXX, trvale bytom XXX XX Š. - Z., G. XXXX/XX, o zaplatenie 12 622,41
eura s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 6807,55 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 %
ročne z dlžnej sumy od 30. 6. 2015 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Súd vo zvyšnej časti žalobu zamieta.

Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 4. 7. 2016 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na
zaplatenie sumy 12 622,41 eura s príslušenstvom - zákonným úrokom z omeškania vo výške 5,05 %
ročne od 30. 6. 2015 do zaplatenia a náhrady trov konania.

2. Svoju žalobu žalobca odôvodnil tým, že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok č. XXXX/XXXX/
CE uzavretej podľa § 524 a nasledujúceho Občianskeho zákonníka zo dňa 29. 10. 2014 bola na neho
postúpená pohľadávka z pôvodného veriteľa - postupcu Slovenská sporiteľňa, a.s. Právny predchodca
žalobcu uzatvoril so žalovaným dňa 14. 12. 2011 Zmluvu o úvere číslo XXXXXXXXXX, na základe
ktorej poskytol žalovanému peňažné prostriedky vo výške 11 999,- eur. Podmienky čerpania peňažných
prostriedkov, podmienky splácania, podmienky pri neplnení zmluvných povinností aj ďalšie náležitosti
sú upravené v zmluve a vo všeobecných obchodných podmienkach. Žalovaný sa zaviazal úver splácať

v 120 mesačných splátkach po 220,61 eura vždy do 15. dňa v mesiaci. Žalovaný úver nesplácal, preto
právny predchodca žalobcu úver dňa 3. 10. 2014 podľa čl. 7.6.1 VOP zosplatnil. Žalovaný do dňa
postúpenia pohľadávky uhradil celkovo 5191,45 eura.

3. Pohľadávka žalobcu ku dňu postúpenia predstavovala sumu 11 358,31 eura istiny s príslušenstvo
1670,97 eura - úrok 1464,91 eura, zmluvný úrok z omeškania 36,12 eura zákonné úroky z omeškania
169,94 eura.

4. Dňa 2. 3. 2015 uzatvorili strany Dohodu o urovnaní. Predmetom urovnania bolo odstránenie spornosti
a pochybnosti ohľadne úrokov z vyššie uvedeného dlhu. Pre odstránenie pochybností bola medzi
stranami uzatvorená dohoda, v ktorej sa pôvodný záväzok vo výške 13 148,34 eura nahrádza novýmzáväzkom vo výške 12 622,41 eura. Na základe dohody došlo jednoznačne v prospech žalovaného
k zníženiu jeho dlhu. Žalovaný sa tak zaviazal uhradiť čiastkou 12 622,41 eura spolu so zmluvným
úrokom vo výške 5 % ročne. Celkovo sa tak sa žalovaný zaviazal uhradiť 16 006,28 eura vo forme 105

mesačných splátok. Žalovaný neuhradil dlh tak, ako sa v dohode zaviazal, t. j. v dohodnutých termínoch
a výške splátok, preto sa celý dlh stal v súlade s bodom 4 v dôsledku omeškanie žalovaného so splátkou
splatnou dňa 30. 6. 2015 splatným v uvedený deň. Žalovaný po dátume splatnosti neuhradil nič. Celková
dlžná čiastka predstavovala ku dňu ukončenia dohody 12 502,41 eura.

5. Podaním doručeným súdu dňa 25. 7. 2016 žalobca opravil petit žaloby tak, že žiadal, aby súd zaviazal
žalovaného na zaplatenie sumy 12 502,41 eura s príslušenstvom - zákonným úrokom z omeškania
vo výške 5,05 % ročne od 18. 5. 2016 do zaplatenia. Súd postupoval podľa § 145 ods. 3 CSP (Ak je
žaloba vzatá späť sčasti pred jej doručením žalovanému, koná súd o zvyšku nároku bez rozhodovania
o zastavení konania v tejto časti.).

6. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril.

7. Súd vykonal dokazovanie so Zmluvou o úvere, všeobecnými obchodnými podmienkami (ďalej len
VOP), výzvou k úhrade z 8. 9. 2014 s doručenkou, oznámením o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru
zo dňa 6. 10. 2014 s doručenkou, zmluvou o postúpení pohľadávok č. XXXX/XXXX/CE s prílohou č. 1,

oznámením o postúpení pohľadávky z 11. 11. 2014, Dohodou o urovnaní z 2. 3. 2015, zosplatnenie dlhu
z 17. 5. 2016 a takto vykonaným dokazovaním zistil nasledovný skutkový a právny stav:

8. Žalobcapodalžalobutak,akojevyššiepopísanéaodôvodnené.Právnypredchodcažalobcuuzatvoril
so žalovaným zmluvu tak, ako to žalobca popísal v žalobe. Následne svoju pohľadávku postúpil na

žalobcu tak, ako to vyplýva zo žaloby.

9. Nová právna úprava v ustanovení § 150 CSP zakotvuje tzv. povinnosť tvrdenia, teda procesnú
povinnosť,ktorejnesplneniejesankcionovanéprocesnýmiprostriedkami,predovšetkýmvoformerýchlej
straty sporu. Strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové

tvrdenia týkajúce sa sporu. Táto povinnosť tvrdenia sa vzťahuje na skutkové okolnosti súvisiace
s procesným útokom alebo procesnou obranou strany sporu a je koncepčným predpokladom tzv.
sudcovskej koncentrácie civilného sporového konania (§ 153 CSP). Keďže žalobca je v konaní
zastúpenýadvokátom,jenutnékonštatovať,žeadvokátmusípoznaťprávoasúdztohtofaktuvychádza,
musí poznať, aké náležitosti musí obsahovať žaloba a rovnako musí vedieť, že k žalobe je potrebné

doložiť všetky listinné dôkazy na preukázanie tvrdení uvedených v žalobe. Preto súd nemôže vyzývať
(s poukazom na dodržiavanie zásady kontradiktórnosti konania a rovnosti strán) stranu na preukázanie
svojich tvrdení, a pri svojom rozhodovaní v merite veci vychádza z toho, čo strana v konaní preukáže a
to ku dňu, kedy rozhoduje. Tu súd poukazuje aj na to, že na dôkazy predložené po vyhlásení rozsudku
nie je možné prihliadať.

10. S poukazom na nález Ústavného súdu SR pod číslom konania I. ÚS 38/2013 - 50 zo dňa 24. 10.
2013 súd konštatuje, že k odňatiu možnosti konať pred súdom nedochádza ani údajným porušením
zásady kontradiktórnosti ako základnej súčasti práva na spravodlivý proces. Táto zásada znamená, že
obom stranám konania musí byť daná možnosť zoznámiť sa so stanoviskami a dôkazmi predloženými

súdu s cieľom ovplyvniť jeho rozhodnutie - či už protistranou alebo na konaní nezúčastneným subjektom,
od ktorého si prípadne súd takéto vyjadrenie alebo dôkaz môže vyžiadať - a vyjadriť sa k nim (porovnaj
Kmec, J., Kosař, D., Kratochvíl, J., Bobek, M. Evropská úmluva o lidských právech. Komentář. 1. Vydání.
Praha : C. H. Beck, 2012, s. 740). Kontradiktórnosť je prenos dôkazného bremena zo súdu na strany,
resp. rokovací spôsob súdneho procesu. Právo na kontradiktórny proces nemá absolútny charakter

a jeho rozsah sa môže líšiť najmä v závislosti na zvláštnostiach daného konania. Nebráni súdu, aby
od tohto pravidla v záujme procesnej ekonómie upustil, ak je zrejmé, že nezoznámenie strán napr. so
stanoviskom iných strán nemôže mať akýkoľvek vplyv na výsledok konania pred nimi.

11. Súd ďalej uvádza, že v prípade, ak sa v odôvodnení nezaoberal konkrétnou námietkou strán, urobil

tak preto, že daný argument a taktiež odpoveď naň nepovažoval pre rozhodnutie za rozhodujúce (Ruiz
Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s.12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9.
decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19.
februára 1998).12. Súd dáva stranám do pozornosti, že do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práva slobôd nepatrí dožadovať sa stranou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných
dôkazov (I. ÚS 97/97), resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných
predpisov, ktorý predkladá strana (II. ÚS 3/97, II. ÚS251/03).

13. Na podklade vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba je podaná čiastočne

nedôvodne. Zmluva o úvere je zmluvou spotrebiteľskou podľa § 52 OZ. Právny predchodca žalobcu
konal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti. Žalovaný vystupuje ako spotrebiteľ, keďže sa jedná
o fyzickú osobu, ktorá pri uzatvorení zmluvy nekonala v rámci svojej obchodnej činnosti.

14. Dualistický systém záväzkového práva na Slovensku je určitá anomália medzi právnymi poriadkami
(napr. dvojaká úprava premlčania, dualistická právna úprava uznania dlhu, zmluvných pokút, dvojaká

úprava odstúpenia od zmluvy a pod.). Aplikačná prax síce ukazuje, že aj takýto stav môže dlhodobo
fungovať (od 1. 1. 1992), avšak niet rozumného dôvodu na skonštatovanie, že na záväzkovo-právny
vzťah vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy má dopadať právna úprava regulujúca vzťahy v zásade
medzi biznismenmi, ak Občiansky zákonník ako kódex občianskeho súkromného práva takúto úpravu
má a je pre nepodnikateľov výhodnejšia. Ustanovenie § 54 ods. 1 OZ preto treba podľa názoru súdu

vykladať tak, že v prípade dualistickej právnej úpravy inštitútov súkromného práva sa na spotrebiteľské
právne vzťahy nepoužije obchodné právo (Obchodný zákonník), ak aplikáciou konkrétnej zmluvnej
podmienky by sa postavenie spotrebiteľa oproti občianskoprávnej úprave zhoršilo. Ustanovenie § 54
ods. 1 je dôsledkom transpozície čl. 8 smernice Rady 93/13 EHS. Smernica síce neharmonizuje
dualistické právne úpravy inštitútov súkromného práva, no na druhej strane nebráni ani regulácii,

akú predstavuje ustanovenie § 54 ods. 1 OZ a ktoré bráni akémukoľvek zhoršeniu postavenia
spotrebiteľa oproti tomuto zákonu (rozumej Občianskemu zákonníku, § 54 ods. 1 OZ). Popretím úveru
ako absolútneho obchodu sa nemôže rozumieť stav, ak súd aplikuje ustanovenie § 54 ods. 1 OZ,
ktoré má svoj obsah a ktorým zákonodarca sledoval dôležitý cieľ v spotrebiteľských zmluvách bez
ohľadu na typ zmluvy, teda aj v prípade absolútnych obchodov (absolútne obchody sú vzťahy regulované

Obchodným zákonníkom bez ohľadu na povahu účastníkov zmluvy). Zo žiadneho ustanovenia zákona
nevyplýva, že by z pôsobnosti ustanovenia § 54 ods. 1 OZ boli vylúčené niektoré typy spotrebiteľských
zmlúv. Teda ustanovenie § 54 ods. 1 OZ reguluje aj absolútne obchody. Ustanovenie § 54 ods. 1
OZ je ustanovením lex specialis s dopadom na všetky spotrebiteľské zmluvy. Za stavu dualistickej
právnej úpravy (dvojaká právna úprava rovnakých inštitútov súkromného práva) je plošné vylúčenie

občianskoprávnej úpravy inštitútov súkromného práva a naopak paušalizovanie obchodného práva
typického predovšetkým pre podnikateľskú sféru nenáležité. Presadzovanie obchodného práva na
inštitúty upravené v kódexe o občianskych právach len s poukazom na argumentáciu o úveroch ako
absolútnych obchodoch je argumentačne zjednodušené. Súd nijako nepopiera úver ako absolútny
obchod a ani dôvodnosť aplikácie Obchodného zákonníka. Súd len pripomína, že prednosť majú

osobitné ustanovenia právneho poriadku, ktoré sú súčasťou špeciálnej právnej úpravy v oblasti
spotrebiteľského práva vrátane ustanovení § 52 až § 54 OZ. O tom, že ide o spotrebiteľskú zmluvu,
nie sú žiadne pochybnosti a v konečnom dôsledku tomu zodpovedá aj definícia spotrebiteľskej zmluvy,
za ktorú sa považuje každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ak ju uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom. Uprednostnenie obchodného práva pred ustanoveniami kódexu o občianskych právach

máprespotrebiteľovdiametrálneodlišnénegatívne následky.Prinázorenavrhovateľabysavcelejškále
dualisticky upravených inštitútov súkromného práva malo použiť vždy obchodné právo (napr. vrátane
premlčania), s čím sa podľa súdu zásadne nedá súhlasiť. Spotrebitelia napriek dôvere v objektívne
právo zakotvené v kódexe o občianskych právach by sa museli podrobovať pomerne zložitejšiemu
a vzdialenejšiemu obchodnému právu, ktoré oproti Občianskemu zákonníku zásadne zhoršuje ich

postavenie. Za nedostatočný na presadenie obchodného práva považuje súd aj argument, že rovnaká
právna úprava dopadá na obidve strany zmluvného vzťahu. Súd poznamenáva, že aj právna úprava
v Občianskom zákonníku dopadá na obidve strany v súlade s princípom rovnosti, no je citlivejšia,
zohľadňuje aspekt informovanosti spotrebiteľa, garantuje efektívnejšie uplatnenie práva pri plynutí času
pri zlom úmysle veriteľa a pod. Nemožno prehliadnuť pritom fakt, že sú to predovšetkým dodávatelia,

ktorí uplatňujú veci na súde. Spory iniciované spotrebiteľmi sú len veľmi zriedkavé, a preto argument o
obchodnom práve a rovnosti ,,pre všetkých“ je objektívne značne relativizovaný.15. Vzhľadom na uvedené súd potom posúdil predmetný vzťah ako spotrebiteľský. Aj Najvyšší súd
SR vo svojich rozhodnutiach ustálil, že v prípade spotrebiteľských zmlúv sa na právne vzťahy uplatnia
prednostne ustanovenia Občianskeho zákonníka (a to aj na vzťahy založené pred účinnosťou § 52 ods.

2 OZ - rozsudok Najvyššieho súdu SR z 21. 4. 2015 sp. zn. 3MCdo/14/2014).

16. Žalovaný teda uzatvoril zmluvu ako spotrebiteľ, preto sa pri posúdení veci postupuje podľa zák. č.
129/2010 Z.z. účinného k 14. 12. 2011, zák. č. 250/2007 Zb. účinného k 14. 12. 2011 a zák. č. 40/1964
Občiansky zákonník účinný k 14. 12. 2011.

17. Podľa § 52 ods. 1 a 2 OZ, (1) Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu,
ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
(2) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne
vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,
ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je

obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 1 ods. 1, 2 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, (1) Tento zákon upravuje práva a
povinnostisúvisiacesposkytovanímspotrebiteľskéhoúverunazákladezmluvyospotrebiteľskomúvere,

podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob
výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie
opatrenia na ochranu spotrebiteľa.
(2) Spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na
základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej

finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

Podľa § 9 ods. 2 písm. k/ cit. zák., (2) Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí
podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:
k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom

sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

Podľa § 11 ods. 1 písm. a/ cit. zák., (1) Poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez
poplatkov, ak

a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa
§ 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1.

18. Po preštudovaní úverovej zmluvy, v zmysle citovaného § 9 a § 11 zákona č. 129/2010 Z.z. súd musí
konštatovať, že úverovú zmluvu je nutné považovať ako zmluvu uzatvorenú bezúročne a bez poplatkov.

V zmluve absentujú údaje podľa § 9 ods. 2 písmena k/ citovaného zákona, a to výška a počet a termíny
splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Nie je možné zákon vykladať tak, že sa v zmluve uvedie jedna
splátka, ktorá zahŕňa istinu, poplatky a úroky, nakoľko z nej nie je možné učiť, ktorá časť splátky sa
započítava na istinu, ktorá na úroky a ktorá na iné poplatky. Takto uvedená splátka je nepreskúmateľná.
V zmluve sa uvádza len výška súhrnnej splátky 220,61 eura bez bližšej špecifikácie.

19. Podľa § 3 OZ, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez
právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými
mravmi.

Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo
ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

20. Podľa názoru súdu Dohoda o urovnaní je absolútne neplatný právny úkon, nakoľko nie je v súlade
s § 9 ods. 2 psím. k/ a § 11 ods. 1 písm. a/ zák. č. 129/2010 Z.z. Dohoda nevychádza z toho, že úver

je bezúročný a bez poplatkov, odporuje zákonu a teda nie je možné pri rozhodovaní vo veci vychádzať
z toho, že bola uzatvorená platne.21. Dodávateľakoodborníkmuselvedieťoobsahovýchnáležitostiachúverovejzmluvyvzmyslezákona
o spotrebiteľských úveroch, ktorý vyžaduje aby zmluva o spotrebiteľskom úvere spĺňala prísne obsahové
náležitosti. Cieľom tejto právnej úpravy je ochrana spotrebiteľa ako slabšieho účastníka zmluvného

vzťahu zo spotrebiteľského úveru.

22. Pre absenciu uvedených náležitostí podľa 9 ods. 2 písm. k/ cit. zákona, ktoré musia byť v zmluve
uvedené,jenutnépovažovaťúverzabezúročnýabezpoplatkov.Zuvedenéhotedavyplýva,žežalovaný
je povinný žalobcovi vrátiť len taký úver, v akej výške mu právny predchodca žalobcu poskytol, t. j. 11

999,- eur po zohľadnení vykonaných úhrad. Ako žalobca uviedol, žalovaný uhradil celkovo 5191,45 eura
a teda žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi ešte sumu vo výške 6807,55 eura.

23. Vzhľadom na uvedené súd vyhovel žalobe žalobcu v časti istiny 6807,55 eura a vo zvyšku žalovanej
istiny spolu s príslušenstvom žalobu zamietol.

24. Posudzovaný právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným je od svojho vzniku zmluvným vzťahom
medzi spotrebiteľom a dodávateľom a zmluva, ktorá bola medzi účastníkmi konania uzatvorená, je
spotrebiteľskou zmluvou v zmysle ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, nakoľko žalovaný ako
spotrebiteľ nemohol individuálne ovplyvniť obsah vopred pripraveného návrhu na uzatvorenie úverovej
zmluvy. Táto zmluva je zároveň zmluvou o spotrebiteľskom úvere, keďže jej predmetom je poskytnutie

úveru, ktorý sa odporca zaviazal žalobcovi ako veriteľovi v dohodnutých splátkach vrátiť, teda ide o
dočasnéposkytnutiepeňažnýchprostriedkovnazákladezmluvyospotrebiteľskomúverevoformeúveru
(§ 1 ods. 2 ZoSÚ). Žalobca bol v čase uzavretia zmluvy v postavení veriteľa a zároveň dodávateľa
(§ 2 písm. b) ZoSÚ v spoj. s § 52 ods. 3 OZ) s poukazom na predmet podnikania a žalovaný bol
v postavení spotrebiteľa, pretože pri uzatváraní úverovej zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej

obchodnej alebo podnikateľskej činnosti (táto okolnosť z pripojenej zmluvy nevyplýva a žalobca opak
tohto postavenia žalovaného nepreukázal žiadnymi dôkazmi, resp. ani netvrdil). Tento právny vzťah
sa preto spravuje ustanoveniami Občianskeho zákonníka a právnych predpisov, ktoré upravujú právne
vzťahy spotrebiteľského charakteru (z. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, príp. zákon o
ochrane spotrebiteľa) účinných ku dňu uzatvorenia zmluvy.

25. Keďže žalovaný si nesplnil svoju povinnosť splatiť úver riadne a včas, je zo zákona povinný platiť
aj úroky z omeškania postupom podľa § 517 ods. 2 OZ. Žalobca požadoval platiť úroky z omeškania
od 30. 6. 2015 (bez bližšieho skutkového vysvetlenia), keď žalovanému zaslal výzvu k splateniu celého
dlhu zo dňa 6. 10. 2014, pričom súdu zaslal doručenku, v zmysle ktorej sa považuje za doručenú dňom

11. 10. 2014 (sobota, t.j. za doručenú sa považuje až 13. 10. 2014 v pondelok podľa § 122 ods. 3 OZ).
Doručenie sa vykonalo podľa bodu 10.3 VOP (Pri doručovaní písomností v poštovom styku sa zásielka
považuje za doručenú v tuzemsku 3. deň po jej odoslaní a v cudzine 7. deň po jej odoslaní, a to aj vtedy,
ak sa adresát o tejto skutočnosti nedozvie, alebo sa zásielka vráti ako nedoručená.) zásielka bola daná
na poštovú prepravu 8. 10. 2014. Žalovaný v zmysle výzva mal splniť dlh do 15 dní od prevzatia zásielky,

t.j. do 28. 10. 2014 (utorok) a teda od 29. 10. 2014 je v omeškaní. Žalobca však žiadal zaplatiť úroky z
omeškania až od 30. 6. 2015, čo je pre žalovaného výhodnejšie.

26. Podľa § 517 ods. 2 OZ, Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať
od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z

omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka, účinného k 29. 10. 2014, Výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia
ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením

peňažného dlhu.

27. Základná úroková sadzba ECB bola ku dňu 29. 10. 2014 určená vo výške 0,15 % ročne, potom úrok
z omeškania predstavuje výšku 5,15 % ročne. Súd je však viazaný návrhom žalobcu, ktorý požadoval
zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 5,05 % ročne od 30. 6. 2015, súd mu tak priznal takto uplatnené

príslušenstvom s poukazom a § 216 ods. 2 CSP.

28. Keďže sa žalovaný dostal do omeškania tým, že nesplácal poskytnutý úver, je povinný platiť aj
úrok z omeškania z dlžnej sumy, na ktorú povinnosť ho zaviazal súd. Vychádzajúc z toho, že úver jebezúročný a bez poplatkov, žalovaný je povinný zaplatiť 6807,55 eura istiny a úroky z omeškania tak,
ako to vplýva z 27. odôvodnenia.

29. Vzhľadom na uvedené odôvodnenie tohto rozsudku, potom súd zamietol žalobu v časti žalovanej
sumy presahujúcej výšku 6807,55 eura z titulu poskytnutého úveru ako aj príslušenstvo - úroky z
omeškania ako to vyplýva z vyššie uvedeného odôvodnenia.

30. Na základe uvedeného súd rozhodol tak, ako to vyplýva z enunciátu rozhodnutia. S právnou

argumentáciou súdu vyslovil žalobca súhlas na predbežnom prejednaní sporu konanom dňa 8. 6. 2017.

31. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP. V sporových konaniach
sa ohľadom náhrady trov konania uplatňuje tzv. zásada úspechu, t.j. strane, ktorá mala vo veci plný
úspech, súd prizná náhradu trov proti neúspešnej strane. Úspech vo veci sa zisťuje porovnaním žalobnej
žiadosti (petitu) a výroku rozhodnutia, ktorým sa vo veci rozhodlo. Ak strana nemá plný úspech vo veci,

vždy má čiastočný úspech vo veci, t.j. každá strana (žalobca aj žalovaný) je sčasti úspešná a sčasti
neúspešná. Vo všeobecnosti platí, že ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov
konania pomerne rozdelí (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 22. júna 2011, sp. zn. 8 Sžo 215/2010).
Výnimkou je tá situácia, ak úspech a neúspech v konaní je približne rovnaký u oboch strán, vtedy súd
vysloví, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania Súd pri rozhodovaní o trovách konania

podľa § 255 ods. 2 CSP určil pomer úspechu a neúspechu strán sporu. Žalobca bol úspešný v časti
53,93 % (6807,55 eura/ 12 622,41 eura (ako znela pôvodná žaloba) x 100) a žalovaný v časti 46,07 %.
Keďže sa jedná o porovnateľný úspech a neúspech oboch strán, súd rozhodol tak, že nepriznal právo
na náhradu trov konania ani jednej strane.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku môže podať odvolanie strana, v neprospech ktorej bolo rozhodnuté, a to v lehote
15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje (§ 362 ods. 1 CSP).

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšieprostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 371 CSP žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť.

Podľa § 372 CSP v odvolacom konaní nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na

vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.