Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, March 21, 2013

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 16Co/10/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8111220882
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 03. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Kovaľová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2013:8111220882.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobcov.: 1. Mgr. D. J., nar. XX. XX. XXXX, T. X, G., zast. JUDr.
Jánom Garajom, advokátom so sídlom v Prešove, Floriánova 2, 2. E. J., nar. XX. XX. XXXX, bytom
X. XXX, zast. JUDr. Katarínou Kapčákovou, advokátkou so sídlom v Prešove, Weberova 12 220 proti
žalovanej: C. C., nar. XX. XX. XXXX, V. S. X, G., zast. JUDr. Jozefom Tomkom, advokátom so sídlom
v Prešove, Floriánova 2 o určenie vlastníckeho práva, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného

súdu Prešov zo dňa 13. 11. 2012, č. k. 12C 172/2011-138 takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok s výnimkou výroku, ktorým súd žalobu o určenie neplatnosti darovacej zmluvy
zamietol a v rozsahu zrušenia v r a c i a v e c súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutýmrozsudkomsúdprvéhostupňažalobuvčastiurčenianeplatnostidarovacejzmluvyzamietol
a ďalším výrokom určil, že nehnuteľnosti nachádzajúce sa v k. ú. X., ktoré špecifikoval vo výroku svojho

rozhodnutia, patria do dedičstva po neb. E. J., nar. XX. XX. XXXX, zomrelom XX. XX. XXXX, naposledy
bytom X. XX, G.. Vyslovil, že o trovách konania rozhodne po právoplatnosti vo veci samej.

Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že predmetom darovacej zmluvy zo dňa 25. 05. 2011 uzatvorenej
právnym predchodcom žalobcov ako darujúcim a žalovanou ako obdarovanou boli nehnuteľnosti
nachádzajúce sa v k. ú. K. E.. Správne pritom malo byť uvedené k. ú. X.. Dôvodom podanej žaloby,

ako uvádzal právny predchodca žalobcov bolo to, že nechcel svojím prejavom vôle vyvolať tieto právne
následky, nikdy nemal v úmysle darovať nehnuteľnosti v k. ú. X. svojej dcére, žalovanej. Uvádzal, že bol
uvedený do omylu, že ide o nehnuteľnosti, ktoré sa v ROEP nachádzali v k. ú. K. E.. Logicky nadväzovalo
to, že skutočne darovacia zmluva mala uvedené, že ide o nehnuteľnosti v k. ú. K. E.. Následne až
v priebehu vkladového konania, bola žalovaná vyzvaná, aby vykonala opravu katastrálneho územia,
pretožesprávnemalobyťuvedenék.ú.X..Opravabolavykonanáakochybavpísaní-pisárskachybazo

dňa 30. 05. 2011. Rozporne vyplynuli výpovede žalovanej a svedka pána V., pretože žalovaná uvádzala,
že obsah zmluvy bol jej právnemu predchodcovi vysvetlený svedkom. Naopak svedok uvádzal, že
obsah zmluvy bol vysvetlený darcovi pracovníčkou notárskeho úradu. Pritom z výpovede pracovníčky
notárskeho úradu bolo zistené, že v jej prítomnosti darujúcemu nikto z prítomných nevysvetlili obsah
zmluvy. Takto uzatvorenou zmluvou v nesprávnom znení - identifikácie katastrálneho územia - bol
názoru, že zmluvné strany určitým a zrozumiteľným spôsobom neprejavili svoju slobodnú a vážnu vôľu

uzavrieť spolu takúto zmluvu so všetkými predpísanými náležitosťami.

Konštatoval, že pochybnosti vzbudzuje aj fakt, že návrh na vklad do katastra nehnuteľností bol daný
do súladu s údajmi v príslušnom katastri nehnuteľnosti, čo do identifikácie katastrálneho územia, avšak
tento návrh obsahuje len podpis žalovanej. Poukázal aj na postup Správy katastra v Prešove v súvislosti
s ust. § 42 ods. 4 katastrálneho zákona. Uzavrel, že chyba uvedená v katastrálnom území, ktorá sa v

zmluve vyskytla spolu s ostatnými skutočnosťami je takého charakteru, že spochybňuje význam tohtoprávneho úkonu a má za to, že ide o vadu prejavu vôle, ktorú nemožno odstrániť ani pomocou výkladu.
Z týchto dôvodov mal za to, že žaloba je dôvodná.

Pokiaľ ide o žalobu v časti určenia neplatnosti darovacej zmluvy, mal za to, že v prípade tohto určenia nie
je dostatok naliehavého právneho záujmu, pretože rozsudok vyhovujúci v žalobe o určenie vlastníckeho
práva postačí ako predpoklad pre uplatnenie si vlastníckeho práva žalobcu na vykonanie zápisu
vlastníckeho práva do katastra nehnuteľnosti.

Výrok o trovách konania odôvodnil podľa ust. § 151 ods. 3 O. s. p..

Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podala odvolanie žalovaná, a to proti výroku, ktorým
súd určil, že nehnuteľnosti patria do dedičstva po neb. E. J.. Tvrdenia prvostupňového súdu poukazom
na rozporné výpovede svedka V. a žalovanej nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní. Toto tvrdenie
prvostupňový súd nijako neodôvodnil, len ho konštatuje. Ďalej bez žiaduceho vysvetlenia v odôvodnení

uvádza, že nedostatok identifikácie katastrálneho územia spôsobuje vadnosť určitého a zrozumiteľného
prejavu vôle. Uvádza, že chyba uvedená v katastrálnom území v spojení s ostatnými skutočnosťami
spôsobuje význam právneho úkonu. Súd prvého stupňa však toto svoje tvrdenie opäť nevysvetlil, len
ho konštatuje. Tvrdenie neb. otca, že bol uvedený do omylu pri darovaní nehnuteľností je nepravdivé,
nikdy nepovedal, že podal žalobu a myslí si, že ani nevedel, že ju podal. Jej povedal, že keďže sa

oňho stará a poskytuje mu pomoc, tak jej chce darovať svoje zvyšné pozemky. Rok predtým obdaroval
jej bratov, žalobcov. Na pokyn otca dala vyhotoviť darovaciu zmluvu a ak jej neb.otec vo výsluchu v
nemocnici uviedol, že ona chcela, aby podpísal nejaké listiny, nie je to pravda, pretože dobre vedel,
čo podpisuje. Otec nemal v katastrálnom území K. E. žiadne pozemky. Išlo o chybu v písaní, ktorá
bola opravená. Tvrdenie neb. otca, že mi nechcel darovať pozemky nebolo ničím podložené, žiadnym

dôkazom, ostalo len v rovine tvrdenia. Vyhodnotenie tohto tvrdenia jej otca s chybou uvedenou v
označení katastrálneho územia, súd prvého stupňa vykonal bez náležitého odôvodnenia. Neúplne zistil
skutkový stav veci, nevykonal navrhnuté dôkazy, pričom v konaní navrhla vypočuť aj svedka V., čo
súd zamietol. Pritom súd konštatoval rozpor v jej výpovediach a výpovedí tohto svedka, a preto súdu
nič nebránilo, aby sa s týmito rozpormi vyporiadal vypočutím navrhovaného svedka. V odôvodnení

rozsudku nie je zmienka o jej návrhu, nevyporiadal sa s ním súd prvého stupňa, ani v rozhodnutí naňho
nepoukázal a nezaujal žiadne stanovisko. Žalobcovia nikdy nepreukázali omyl v prejave vôľu darca.
Túto skutočnosť len tvrdia. Nebol k tomu poskytnutý žiadny dôkaz. Ak súd založil neplatnosť zmluvy
na chybnom označení katastrálneho územia, je potrebné poukázať, že v katastrálnom území K. E.
nebohýnemalžiadnepozemky.Vdarovacejzmluvebolivšetkyidentifikátoryknehnuteľnostiamuvedené

správne. Išlo o údaje zo siedmych LV, XX parciel, z ktorých každá mala rôznu výmeru a ku ktorej bol
rôzny podiel. Išlo o spracovanie pomerne veľkého množstva dát a tie by v nijakom prípade neboli zhodné
s iným katastrálnym územím, len s tým, v ktorom sa nehnuteľnosti skutočne nachádzali. Jej nebohý
otec bol pri podpise darovacej zmluve pri zmysloch, vedel čo podpisuje a samotní žalobcovia uviedli,
že nebohý mal prehľad o svojich nehnuteľností. Navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil

a žalobu zamietol.

K podanému odvolaniu sa vyjadril žalobca v 2.rade. Rozhodnutie súdu prvého stupňa považuje za
správne. Súd prvého stupňa dospel k správnym skutkovým zisteniam, vyvodil správne právne závery,
na základe vyhodnotenia dôkazu v ich celkovej súvislosti vydal aj správne rozhodnutie v merite veci.

Odvolacie námietky žalovanej nie sú pravdivé, sú neúplné, účelové a zavádzajúce, vytrhnuté z kontextu
objektívnej pravdy. Poukázal na dobré mravy, kde vo vzťahu medzi blízkymi osobami by sa to malo
prirodzeným spôsobom dodržiavať. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne
správny a priznal náhradu trov konania.

K podanému odvolaniu sa vyjadril aj žalobca v 1.rade. Má za to, že súd prvého stupňa vec správne
právne posúdil a úplne zistil skutkový stav veci. Navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť ako vecne správny
a priznať náhradu trov odvolacieho konania.

Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad

uvedených v ust. § 212 O. s. p., vec prejednal v súlade s ust. § 214 ods. 2 O. s. p. a zistil, že odvolanie
žalovanej je dôvodné a rozhodnutie súdu prvého stupňa v zásadných otázkach je nepreskúmateľné.Podľa ust. § 157 ods. 2 O. s. p., v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca)
domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania,
stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých

dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté
dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Odôvodnenie má obsahovať dostatok dôvodov a ich uvedenie má byť zrozumiteľné. Súd je
povinný formulovať odôvodnenie spôsobom, ktorý zodpovedá základným pravidlám logického, jasného

vyjadrovania, musí spĺňať základné gramatické a štylistické hľadiská. Z formulácie ust. § 132 O. s.
p. možno vyvodiť, že súd je povinný navzájom si odporujúce dôkazy hodnotiť a zhodnotiť, napríklad
prečo niektoré z nich pokladá za nedôveryhodné, prečo niektoré odmietol pri formulácii rozhodnutia brať
do úvahy, prípadne aj prečo sa niektorými dôkaznými návrhmi odmietol zaoberať. Tieto nedostatky
odôvodnenia spolu s opomenutými dôkazmi zakladajú vadu nepreskúmateľnosti rozhodnutia (ZSP
48/2008).

Riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia ako súčasť základného práva na súdnu a inú právnu ochranu
vyžaduje, aby súd jasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom sa vyrovnal so všetkými
skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré sú pre jeho rozhodnutie vo veci podstatné a právne
významné (ZSP 56/2008).

Nezávislosť rozhodovania všeobecných súdov sa uskutočňuje v ústavnom a zákonnom
procesnoprávnom a hmotnoprávnom rámci. Procesnoprávny rámec predstavujú predovšetkým princípy
riadneho a spravodlivého procesu. Jedným z týchto princípov predstavujúcich súčasť práva na
spravodlivý proces a vylučujúcim ľubovôľu pri rozhodovaní, je povinnosť súdu odôvodniť svoje

rozhodnutie (§ 157 ods. 1 O. s. p.) spôsobom zakotveným v ust. § 157 ods. 2 O. s. p.. Z odôvodnenia
musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a
právnymi závermi na strane druhej (nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 36/2010).

Podľa ust. § 120 ods. 1 veta prvá O. s. p., účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich

tvrdení.

Podľa ust. § 132 O. s. p., dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo,
včítane toho, čo uviedli účastníci.

Podľa ust. § 34 Občianskeho zákonníka, právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene
alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

Podľa ust. § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite

a zrozumiteľne; inak je neplatný.

Podľaust.§37ods.3Občianskehozákonníka,Právnyúkonniejeneplatnýprechybyvpísaníapočítaní,
ak je jeho význam nepochybný.

Podľa ust. § 49a Občianskeho zákonníka, právny úkon je neplatný, ak ho konajúca osoba urobila v
omyle vychádzajúcom zo skutočnosti, ktorá je pre jeho uskutočnenie rozhodujúca, a osoba, ktorej bol
právny úkon určený, tento omyl vyvolala alebo o ňom musela vedieť. Právny úkon je takisto neplatný,
ak omyl táto osoba vyvolala úmyselne. Omyl v pohnútke nerobí právny úkon neplatným.

Žalovaná rámec svojho odvolania založila na tých tvrdeniach, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je
nedostatočne odôvodnené, spočíva v nedostatočne vykonanom dokazovaní, jeho tvrdenia uvedené
v rozhodnutí nie sú ničím vysvetlené, len konštatované. Žalobcovia nepreukázali nijakým spôsobom
omyl v prejave vôle darcu, všetky skutočnosti, na ktoré poukázali boli len v rovine tvrdení a ak súd
založil neplatnosť zmluvy na chybnom označení katastrálneho územia, tak v K. E. nebohý nemal žiadne

pozemky a v darovacej zmluve boli uvedené všetky identifikátory k nehnuteľnostiam.

Pre takéto posudzovanie omylu, akého sa žalobcovia domáhajú je nepochybne významné vyjadrenie
konajúceho v omyle, ale podstatné je, aký prejav vôle možno usudzovať z okolností, za ktorých bolurobený, napr. ak niekoľko rokov nie sú vznášané k obsahu prejavu vôle pochybnosti, možno vyvodiť,
že bolo prejavené to, čo účastníci príslušného úkonu vnímali. Okolnosť, že konajúci s odstupom času
začne svoj prejav vôle interpretovať inak, nemôže mať na prijatý záver o tom, čo bolo prejavené, žiadny

vplyv (NS SR sp. zn. 21Cdo 2730/2007).

Je nejasný právny záver súdu a aj nedostatočne odôvodnený, ak odkazuje na ust. § 37 ods. 1 a ust. § 1
ods. 1, § 37 ods. 3 Občianskeho zákonníka tým, že zmluvné strany určitým a zrozumiteľným spôsobom
neprejavili slobodnú a vážnu vôľu, lebo bola zistená nesprávna identifikácia katastrálneho územia. O

tom, či je predmetný právny úkon určitý alebo zrozumiteľný v zmysle doterajšej súdnej praxe, však
súd prvého stupňa nepreviedol žiadne konkrétne dokazovanie. Z jeho strany zostala nepovšimnutá a
nevyhodnotenážalovanouvykonaná opravanadarovacejzmluveajvspojenísčl.IIIbodu4tejtozmluvy.
Rovnako ostalo nepovšimnuté aj tvrdenie v žalobnom návrhu a po celý čas aj právnymi nástupcami
osvojené tvrdenie pôvodného žalobcu, že dôvodom žaloby je len to, že pôvodný žalobca bol uvedený
do omylu, že ide o nehnuteľnosti v k. ú. K. E.. Toto tvrdenie je nejasné, pretože v žalobnom návrhu sa

v súvislosti s nehnuteľnosťami v k. ú. K. E. hovorí o častiach nehnuteľností, ktoré mali prejsť na k. ú.
X. do k. ú K. E., neskôr vo vyhlásení nebohého sa uvádza, že malo ísť o zbytky parciel pri spracovaní
ROEP z k. ú. X. a súd napokon v odôvodnení rozhodnutia poukazuje na údajné tvrdenie pôvodného
žalobcu, že malo ísť o nehnuteľnosti, ktoré sa nachádzali v k. ú. K. E. po ROEP. Pritom právna teória
a súdna prax v súvislosti s posudzovaním toho, či došlo k omylu v právnom úkone alebo nie, vychádza

z iných právnych predpokladov skúmania týchto náležitostí podľa § 49a Občianskeho zákonníka, ako v
prípade nedostatku náležitostí podľa ust. § 37 ods. 1, 3 Občianskeho zákonníka. V tomto smere zostalo
rozhodnutie súdu prvého stupňa a jeho postup nevysvetlený a neobjasnený.

Je zrejmé, že omyl (error) predstavuje osobitný prípad vôle. Preto, ak súd prvého stupňa na jednej strane

poukazuje na nedostatok identifikácie k. ú. v predmetnej darovacej zmluve v spojitosti s ust. § 37 ods. 1,
3 Občianskeho zákonníka, ktorý zapríčinil, že nebola prejavená slobodne a vážne vôľa uzavrieť takúto
zmluvu určitým a zrozumiteľným spôsobom a na druhej strane poukazuje na to, že ide o vadu prejavu
vôle, musí tento svoj právny záver riadne premietnuť aj do odôvodnenia rozhodnutia právne rozhodným
spôsobom tak, aby bol preskúmateľný, vychádzal zo skutkového stavu, ku ktorému dospel na základe

úplného dokazovania.

Pri konštatovaní súdom, že ide o vadu prejavu vôle, musí súd prvého stupňa jasne naznačiť, či vykonal
potrebné dokazovanie na zistenie tej skutočnosti, či ide o ospravedlniteľný alebo neospravedlniteľný
omyl. Súdna prax v súvislosti, napr. s ospravedlniteľným omylom poukazuje, že ust. § 49a Občianskeho

zákonníka o omyle konajúcej osoby nie je možné vykladať tak, že na základe neho osoba, ktorá sa
omylu dovoláva, nie je zbavená povinnosti zabezpečiť si primeraný rozsah objektívnych informácií o
okolnostiach, ktoré považuje za rozhodujúce pre uskutočnenie zamýšľaného právneho úkonu. Tieto
záverysúpodstatnénajmävsúvislostistvrdenímžalovanej(sktorýmsasúdprvéhostupňanevyporiadal
a na ktorý počas celého konania poukazovala), že právny predchodca žalobcov nemal v k. ú. K. E.

žiadne pozemky, dobre vedel, čo podpisuje, a že pozemky v takomto rozsahu a s takýmito identifikátormi
boli zhodné len s tým katastrálnym územím, kde sa aj skutočne nachádzali. Tieto tvrdenia súd prvého
stupňa musí overiť a vykonať k tomu potrebné dokazovanie a až následne v celom komplexe zistených
skutočností, tvrdených oboma stranami vyhodnotiť tieto zistenia. Je potrebné sa vyporiadať nielen s
vôľou toho, kto právny úkon urobil, ale aj chrániť dobromyseľnosť toho, komu bol právny úkon určený.

Odvolacísúdpretovsúvislostispredmetomsporuaskúmaniaplatnostipredmetnéhoprávnehoúkonu,z
ktoréhojeden zúčastníkovzmluvyužnežije(vdanomprípadeprávnypredchodcažalobcov),poukazuje,
že je potrebný dostatočne odôvodnený prístup k výkladu a obsahu zmluvy medzi týmito účastníkmi
uzavretej, najmä z toho pohľadu, že uzatvorením zmluvy vzniklo medzi jeho stranami zmluvné právo.

Ústavný súd Slovenskej republiky napr. k výkladu zmluvy - s výkladom právneho predpisu, okrem iného
uviedol, že interpretácia zmluvných textov je vo svojej podobe do istej miery porovnateľná s výkladom
právnych predpisov, a ako spoločný faktor spája výklad zmluvných textov a právnych predpisov, hlavne
skutočnosť, že oboje, či právny predpis alebo aj zmluva zakladajú právo. Interpretácia zmluvy má v

porovnaní s interpretáciou zákona celý rad špecifík, zatiaľ čo tzv. vôľa zákonodarcu je koncepcia
teoretickyproblematická,leboniejeindividuálnouosobou,alekolektívnymorgánom,hrávôľaúčastníkov
zmluvy pri jej vytváraní a interpretácií zásadnú úlohu. Preto niekedy právny formalizmus orgánov
verejnej moci a nimi vznášané prehnané nároky na formuláciu zmluvy nemožno z ústavnoprávnehohľadiska akceptovať, lebo evidentne zasahujú do zmluvnej slobody občana vyplývajúcej z princípu
zmluvnej voľnosti (autonómie vôle) podľa č. l. 2 ods. 3 Ústavy SR (ÚS SR sp. zn. I. ÚS 242/2007).

Súd prvého stupňa sa musí so všetkými týmito skutočnosťami nanovo vyporiadať, previesť k nim
potrebné dokazovanie, vykonať aj také dokazovanie, ktoré účastníci nenavrhujú, ak je potrebné pre
úplné zistenie skutkového stavu veci tak, aby jeho rozhodnutie bolo zrozumiteľné, jasné a určité a z
pohľadu účastníkov aj súdu, odôvodnenie jeho rozhodnutia preskúmateľné.

Z týchto dôvodov odvolací súd mal za to, že je potrebné napadnuté rozhodnutie v zmysle ust. § 221 ods.
1 písm. h) O. s. p. zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.

V ďalšom konaní súd prvého stupňa vykoná dokazovanie v naznačenom smere a rozhodne aj o trovách
odvolacieho konania.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.