Decision was made at the court Okresný súd Žilina
Judgement was issued by JUDr. Anna Majeriková
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 17C/571/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5115236449
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Majeriková
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2017:5115236449.6
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Annou Majerikovou v právnej veci žalobcu: D. D., nar.
XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/XX, C., právne zastúpený Advokátska kancelária Mestická, Slovíková,
s.r.o., Hviezdoslavova 6, Žilina, IČO: 36 421 910, proti žalovanej: M. G., nar. X.XX.XXXX, bytom W. XXX/
X, M., o zaplatenie istiny 319,31 eur s príslušenstvom, takto
r o z h o d o l :
Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi istinu 319,31 eur spolu s 5,05 % úrokom z omeškania
zo sumy 319,31 eur od 10.12.2015 až do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto
rozhodnutia.
Žalobca m á právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 % trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobca sa žalobným návrhom doručeným súdu dňa 22.12.2015 domáhal proti žalovanému
zaplatenia sumy 319,31 eur s príslušenstvom na tom skutkovom základe, že žalobca ako prenajímateľ
uzatvoril so žalovaným ako nájomcom zmluvu o nájme nebytových priestorov dňa 7.8.2014 na prenájom
nebytových priestorov v M. na Ul. Q. 1, súp. č. XXX, zapísané na LV č. XXXX, kat. úz. M.. V nájomnej
zmluve si účastníci dohodli cenu nájmu vo výške 100 eur mesačne, ako aj cenu za služby (elektrická
energia, vodné, stočné a pod.), a to vo výške skutočne fakturovaných čiastok od dodávateľov služieb. Na
základe zmluvy o určení platcu faktúr za dodávku vody a za stočné zo dňa 19.9.2014 sa žalobca dohodol
s dodávateľom vody Severoslovenské vodárne a kanalizácie, a.s., že platcom za poskytnutie vody a
stočného bude priamo nájomca, t.j. žalovaný, ktorý túto zmluvu aj podpísal. Účastníci nájom ukončili
dňa 28.6.2015 a ku dňu skončenia nájmu mala žalovaná neuhradené poplatky za vodu a stočné vo
výške 319,31 eur. V čl. III. bod 2. Zmluvy o určení platcu faktúr zo dňa 19.9.2014 je určené, že dodávateľ
je oprávnený v prípade, že určený platca neuhradí platby (vodné, stočné) za poskytované služby
požadovať úhradu faktúry od vlastníka nehnuteľností, ktorý sa zaväzuje faktúry uhradiť v dodávateľom
stanovenej lehote. Nakoľko žalovaná na výzvy dodávateľa neuhradila poplatky za odber vody a stočné,
bol žalobca nútený na základe upomienok uhradiť sumu vo výške 28,40 eur a vo výške 290,91 eur,
celkom vo výške 319,31 eur.
2. Súd vo veci rozhodol rozsudkom č.k. 17C/571/2015-45 dňa 5.9.2016, ktorým žalobe v celom rozsahu
vyhovel, pričom súd rozhodol postupom podľa ustanovenia § 177 ods. 2 písm. a) CSP.
3. Proti rozsudku prvoinštančného súdu doručila v zákonnej lehote odvolanie žalovaná. Namietla faktúru
č. 3151024000 zo dňa 20.04.2015 na sumu 253,52 Eur, nakoľko každý mesiac bola spotreba 28,40 Eur,
28.04.2015 na sumu 36,24 Eur. Podľa nej došlo v danom prípade k nejakej poruche, pričom vlastník
nehnuteľnosti je povinný zistiť, či potrubie nie je poškodené a odstrániť vzniknutú závadu.4. Krajský súd v Žiline ako odvolací súd uznesením č.k. 11Co/5/2017-72 zo dňa 21.2.2017 rozsudok
prvoinštančného súdu zrušil a vec vrátil súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Vo svojom
odôvodnení uviedol, že v danom prípade prvoinštančný súd pochybil pokiaľ nenariadil v predmetnej
veci pojednávanie, nakoľko v zmysle ust. § 177 ods. 2 písm. a) C. s. p. pojednávanie nie je potrebné
nariaďovať iba v prípade, ak ide o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci a skutkové tvrdenia
strán nie sú sporné, pričom zároveň hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 2.000,- Eur.
5. Vychádzajúc zo záverov prezentovaných v uznesení súdu druhej inštancie v ďalšom konaní súd
nariadil pojednávanie na deň 14.6.2017. Žalovaná sa na pojednávanie neustanovila, predvolanie jej
bolo doručované na adresu evidovanú v registri obyvateľov ako trvalý pobyt Lipová 157/5, Rajec, ktorá
zásielka sa vrátila súdu dňa 25.5.2017 „adresát zásielku neprevzal v odbernej lehote“ na adrese W. XXX/
X, M. a následne súd doručoval zásielku spolu s predvolaním na termín pojednávania prostredníctvom
OO PZ Rajec, ktorá zásielka nebola ani po opakovane vykonaných pokusov o doručenie na adrese W.
XXX/X, M.. Preto súd pri aplikácii ustanovenie § 111 ods. 3 CSP (ak nemožno doručiť písomnosť na
adresu podľa § 106, písomnosť sa považuje dňom vrátenia nedoručenej zásielky súdu za doručenú, a
to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie) vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti žalovanej.
6. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi produkovanými žalobcom a výsluchom žalobcu, pričom
dospel k nasledovným skutkovým zisteniam
7. Žalobca zásadne zotrval na svojej argumentácii v spore, ako táto vyplýva z podanej žaloby. Uviedol,
že medzi stranami sporu bola uzatvorená nájomná zmluva na nebytové priestory, na základe ktorej sa
žalovaná ako nájomca zaviazala hradiť okrem nájomného poplatky za služby, a teda konkrétne vodné,
stočné priamo platiť dodávateľovi. Žalovaná neplatila tieto služby. Odpočet vody bol dvakrát do roka, a
to v desiatom mesiaci a v štvrtom mesiaci, žalovaná neplatila žiadne zálohové faktúry. Na základe tohto
vyúčtovania polročného jej bola doručená faktúra, ktorú však teda neuhradila. Faktúry boli doručované
priamo žalovanej a žalovaná zaplatila len jednu faktúru za vodné, stočné, a to bola faktúra, ktorá bola
vystavená v 10. mesiaci 2014, čiže mesiac a pol po tom, ako začala užívať tieto nebytové priestory
a ďalšie faktúry neuhradila. Pokiaľ ide o dôvody, ktoré žalovaná uviedla v odvolaní, je pravdou, že
tam bola porucha potrubia, pričom vyúčtovaná faktúra na sumu 400 eur bola žalobcom reklamovaná a
dodávateľ SEVAK po preverení urobil opravu faktúry a tá predstavuje žalovanú sumu. Na preukázanie
tohto tvrdenia predložil faktúru spolu s opravou. Žalobca o poruche nemal vôbec žiadnu vedomosť a
žalovaná, hoci jej to vyplýva z nájomnej zmluvy, bola povinná upozorniť prenajímateľa - žalobcu, že
sú tam nejaké poruchy, ona to úplne ignorovala a viac-menej nič nezaplatila. Požaduje od žalovanej
skutočne dodanú vodu. V priestoroch bolo prevádzkovanie baru a ktorý mala výlučne v tomto dome
žalovaná sama.
8. Predmetom prejednávanej veci bol žalobcom uplatnený nárok na peňažné plnenie vo výške 319,31
eur vyplývajúci z uzavretej Zmluvy o nájme nebytových priestorov zo dňa 7.8.2014, predmetom ktorej
je prenájom nebytových priestorov nachádzajúcich sa v M. na ulici Q. X súpisné číslo XXX. V čl. 5
bod I citovanej zmluvy si zmluvné strany dohodli cenu nájmu - nájomnom vo výške 100 eur na jeden
kalendárny mesiac a v bode II. nájomca sa zaviazal okrem nájomného platiť platby vo výške skutočne
fakturovaných čiastok za služby spojené s užívaním (elektrická energia, vodné, stočné, zrážkové vody,
odvoz komunálneho odpadu), nájomca sa tiež zaviazal platiť tieto platby pravidelne každý mesiac až
do doby skončenia nájmu a zaviazal sa vyrovnať si všetky podlžnosti voči príslušným dodávateľským
inštitúciám. Nájomná zmluva bola uzavretá na dobu neurčitú a to od 7.8.2014.
9. Je v konaní nesporné, že účastníci zmluvy o nájme nebytových priestorov nájom ukončili dňa
28.6.2015.
10. Zo Zmluvy o určení platcu faktúr za dodávku vody a odvádzanie odpadovej vody zo dňa 19.9.2014 sú
zistil, že dodávateľ (SEVAK a.s. Žilina) a vlastník nehnuteľnosti (žalobca) predmetom zmluvy je úhrada
faktúr za služby, ktoré dodávateľ poskytuje vlastníkovi nehnuteľnosti (odberné miesto - M.) a vlastník
nehnuteľnosti platcu za poskytnuté služby pre odberné miesto určil žalovaného, ktorý prehlásil že bol
oboznámený so zmluvou a túto dňa 19.9.2014 ako určený platca podpísal.
11. Dodávateľ (SEVAK a.s. Žilina) vyzval k úhrade faktúr odberateľa (žalobca) z dôvodu, že zmluvne
určený platca (žalovaný) neuhradil ku dňu 18.8.2015 vyúčtované faktúry za vodné a stočné faktúry: č.3151043793 zo dňa 29.6.2015 vo výške 27,25 eur (1,15 eur poštovné upomienka); č. 3151024000 zo
dňa 20.4.2015 na sumu 253,52 eur a č. 3151026319 zo dňa 28.4.2015 na sumu 36,24 eur.
12. Dodávateľ (SEVAK a.s. Žilina) faktúrou č. 3151024000 zo dňa 20.4.2015 adresovanej žalovanej
vyúčtoval za obdobie 17.10.2014 do 10.4.2015 vodné a stočné (195 m3) v sume nedoplatku 442,80
eur a následne opravnú faktúru č. 3152000296 zo dňa 30.4.2015 za obdobie 17.10. 2014 do 10.4.2015
(34 m3) v sume 253,52 eur. Ani v jednom prípade nie je údaj o zálohových platbách a úhradách tak,
ako tvrdí žalovaná.
13. Dodávateľ (SEVAK a.s. Žilina) faktúrou č. 3151026319 zo dňa 28.4.2015 adresovanej žalovanej
vyúčtoval za obdobie 11.4.2014 do 21.4.2015 vodné a stočné (17 m3) v sume nedoplatku 38,59 eur
a následne opravnú faktúru č. 3152000297 zo dňa 30.4.2015 za obdobie 11.4. 2014 do 21.4.2015 v
sume 36,24 eur.
14. Dodávateľ (SEVAK a.s. Žilina) faktúrou č. 3151023793 zo dňa 29.6.2015 adresovanej žalovanej
vyúčtoval za obdobie 22.4.2014 do 27.6.2015 vodné a stočné (12 m3)v sume nedoplatku 27,25 eur.
13. Žalobca pohľadávku dodávateľa (SEVAK a.s. Žilina) voči platcovi faktúr (žalovaná) za služby, ktoré
dodávateľ poskytol vlastníkovi objektu (odberné miesto) spolu v sume 319,31 eur uhradil a to vo výške
28,40 eur dňa 8.9.2015 a vo výške 290,91 eur dňa 8.12.2015.
14. Podľa § 3 ods. 1 až 3 zákona č. 116/1990 Zb. v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy prenajímateľ
môže nebytový priestor prenechať na užívanie inému (ďalej len "nájomca") zmluvou o nájme (ďalej len
"zmluva"). Nebytové priestory sa prenajímajú na účely, na ktoré sú stavebne určené. Zmluva musí mať
písomnú formu a musí obsahovať predmet a účel nájmu, výšku a splatnosť nájomného a spôsob jeho
platenia, a ak nejde o nájom na neurčitý čas, čas, na ktorý sa nájom uzaviera. Pri nebytových priestoroch
v objektoch, s ktorými hospodári bytová organizácia založená národným výborom, možno zmluvu na
určitý čas uzavrieť najdlhšie na dva roky, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak.
15. Podľa § 10 citovaného zákona, ak sa nájom uzavrie na neurčitý čas, sú prenajímateľ i nájomca
oprávnení vypovedať zmluvu písomne bez udania dôvodu, ak nie je dohodnuté inak.
16. Nájom nebytových priestorov vzniká na zmluvnom základe. Môžu ho dojednať na určitý alebo
neurčitý čas osoby fyzické, právnické, tuzemské i zahraničné, v zásade bez obmedzenia. Zmluva o
nájme musí mať písomnú formu, musí obsahovať predmet a účel nájmu, výšku nájomného a jeho
splatnosť, spôsob jeho platenia, čas, na ktorý sa uzaviera (pokiaľ nejde o nájom na dobu neurčitú).
Nájomca je povinný okrem platenia nájomného uhrádzať náklady spojené s obvyklým udržiavaním
predmetu nájmu, bez zbytočného odkladu oznámiť prenajímateľovi potrebu opráv. Výška nájomného sa
určí dohodou účastníkov zmluvy.
17. Z ustanovenia § 5 zákona č. 116/1990 Zb. vyplývajú pre prenajímateľa v podstate tri povinnosti:
odovzdať nebytový priestor nájomcovi v stave spôsobilom na dohovorené alebo obvyklé užívanie, v
takomto stave nebytový priestor na svoj náklad udržiavať a zabezpečovať riadne plnenie služieb,
poskytovanie ktorých je s užívaním spojené. Nájomca je povinný uhrádzať náklady spojené s obvyklým
udržiavaním a je povinný bez zbytočného odkladu oznámiť prenajímateľovi potrebu opráv, ktoré má
prenajímateľ urobiť, a umožniť vykonanie týchto i iných nevyhnutných opráv. To však platí len vtedy, ak
účastníci zmluvy neupravili tieto práva a povinnosti vyplývajúce z nájomného vzťahu inak.
18. Záväzkový obligačný právny vzťah je právny pomer, z ktorého pre jednu stranu dlžníka vyplýva
povinnosť druhej strane veriteľovi z určitých dôvodov niečo dať, konať, niečoho sa zdržať alebo niečo
trpieť. Veriteľovi vzniká predovšetkým právo na plnenie od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť plniť
záväzok.
19. Súd mal preukázané, že medzi stranami sporu vznikol na základe nájomnej zmluvy zo dňa 7.8.2014
nájomný vzťah, účelom ktorého bolo prevádzkovanie baru, kancelárie na administratívne účely a to
nebytové priestory nachádzajúce sa v Rajci na ul. Fullova 1 súp. č. 935. Nájomca sa zaviazal platiť
nájomné vo výške 100 eur na jeden mesiac, pričom nájom bol dohodnutý bez energií a ostatných
poplatkov za služby ako je vodné, stočné a zrážkové vody. Nájomca sa zaviazal okrem nájomného platiť
platbyvovýškeskutočnefakturovanýchčiastokzaslužbyspojenésužívaním(vodné,stočné)aždodobyskončenia nájmu priamo dodávateľovi. Nájomný vzťah trval v období od 7.8.2014 do 28.6.2015. Táto
zmluva jasným spôsobom určovala práva a povinnosti účastníkov a podľa nej bola žalovaná povinná
platiť dohodnuté nájomné ako aj vyúčtovania za dodávku vody.
20. V konaní bolo nepochybne preukázané, že zmluvou dňa 19.9.2014 bola dohodnutá úhrada faktúr
za služby, ktoré dodávateľ SEVAK a.s. poskytoval na odbernom mieste (predmete nájomnej zmluvy)
a za platcu za poskytované služby bol určený nájomca (žalovaná), ktorý porušil svoju zmluvnú
povinnosť zo zmluvy o nájme a to uhrádzať platby vo výške skutočne fakturovaných čiastok za služby
spojené s užívaním (vodné, stočné). V danom prípade žalovaná je osobou, ktorá sa s vlastníkom
objektu (prenajímateľ) dohodla, že plnenie služieb, poskytovanie ktorých je s užívaním spojené bude
platiť nájomca priamo dodávateľovi tak, ako vyplýva z ich nájomného vzťahu. Touto dohodou bol
upravený právny vzťah (spôsob úhrady platieb za služby spojené s užívaním daného objektu) medzi
prenajímateľom a nájomcom. V danom prípade za rozhodné obdobie počas trvania nájomného vzťahu
(apríl 2015 až jún 2015) boli vyúčtované faktúry za vodné a stočné spolu vo výške 319,31 eur, ktoré
uhradilžalobca.Žalovanápovinnosťzozmluvyuhrádzaťplatbyvovýškeskutočnefakturovanýchčiastok
za služby spojené s užívaním (vodné, stočné) a vyrovnať si všetky podlžnosti voči dodávateľským
subjektom nesplnila tj. porušila svoje povinnosti podľa nájomnej zmluvy. Súd preto v časti zaplatenia
ceny za dodané služby vo výške 319,31 eur návrhu žalobcu vyhovel, pretože žalovaná má povinnosť z
platného záväzku zaplatiť cenu dodanej služby. Dôkaz o opaku (neexistencii dlhu) zaťažovala žalovanú
a nebolo preto povinnosťou súdu nahrádzať ju a vykonávať dokazovanie nad tento zákonný rámec.
21. Pokiaľ žalovaná namietla vyúčtovanie faktúrou č. 3151024000 zo dňa 20.04.2015 na sumu 253,52
Eur a tvrdila, že každý mesiac bola spotreba za 28,40 eur z tohto hľadiska však pri zisťovaní
skutkového stavu veci žalobca preukázal relevantný dôkaz o uzavretí zmluvy o nájme a vyúčtovanie
skutočne fakturovaných čiastok dodávateľa SEVAK a.s. za služby (vodné, stočné) spojené s užívaním
predmetu nájmu za obdobie 20.9.2014 do 27.6.2015. Žalovaná v konaní neprodukovala žiaden dôkaz,
ktorý bol spôsobilý bezpečne preukázať jej sporné skutkové tvrdenie o mesačnej spotrebe. Súd nemal
pochybnosti o hodnovernosti spracovania vyúčtovania dodávateľom, ktorý predložil žalobca, kedy vo
vyúčtovaní je uvedené presné obdobie odpočtu ako i množstvo skutočného odberu a výška preddavkov
za dodávku vody v danom prípade ani nemohla byť zohľadnená, keďže nebola ani dohodou stanovená
(mesačné zálohové platby). Za situácie, keď suma vyúčtovaná dodávateľom služby počas nájomného
vzťahu predstavovala spolu nedoplatok 319,31 eur, ktorú následne uhradil žalobca a žiadny iný právny
dôvod tohto plnenia nebol v súdnom konaní preukázaný, preto súd dospel k záveru, že návrh žalobcu
na zaplatenie sumy 319,31 eur je podaný dôvodne.
22. So záväzkovým právnym vzťahom sa spája aj deliktuálna zodpovednosť; okrem iných i
zodpovednosť za omeškanie, ktorá nastáva porušením primárnej záväzkovej povinnosti plniť včas. Ak
dlžník alebo veriteľ neplní včas peňažný dlh, vzniká mu sekundárny záväzok vo forme zodpovednosti
za omeškanie. Pri omeškaní dlžníka má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení aj úroky z
omeškania.
23. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá a ods. 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas
nesplní je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania,
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
24. Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1995 Zb. (účinnosť od 1.2.2013), výška úrokov z omeškania
je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná
k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
25. Keďže súd mal preukázanú existenciu pohľadávky žalobcu a tým, že žalovaná nesplnila svoju
povinnosť dostala sa do omeškania s plnením peňažného záväzku, a to odo dňa doručenia výzvy na
zaplatenie. Dňa 9.12.2015 žalobca vyzval žalovanú na zaplatenie dlžnej sumy, avšak bezvýsledne.
Nárok na úroky z omeškania s plnením peňažného dlhu vzniká bez ohľadu na to, čo spôsobilo
omeškanie. Úroky z omeškania možno priznať iba od toho času, keď sa dlžník dostal do omeškania.
Preto súd i v časti uplatnených úrokov z omeškania žalobnému návrhu vyhovel.
26. Na základe vyššie uvedených skutkových zistení a úvah súd dospel k záveru, že žalobca v konaní
preukázal ním tvrdený právny dôvod (titul) plnenia, ktorého sa od žalovanej podanou žalobou domáhal,a preto súd žalobe v celom rozsahu vyhovel a zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi istinu 319,31 eur
ako aj úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne odo dňa 10.12.2015.
27. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol s poukazom na ustanovenie § 262 ods. 1 CSP (o
nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí)
v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej
úspechu vo veci.
28. Súd rozhodol v zmysle § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania, a to s poukazom na
plný úspech žalobcu vo veci podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi priznal proti žalovanej nárok na
náhradu trov konania v plnom rozsahu trov konania.
29. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti výroku o náhrade trov konania možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na
Okresnom súde v Žiline.
Podľa ust. § 125 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), odvolanie
možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.
Podľaust.§125 ods.2CSP,odvolanieurobenévelektronickejpodobebezautorizáciepodľaosobitného
predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa
osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd
na dodatočné doručenie podania nevyzýva.
Podľa ust. § 125 ods. 2 CSP, odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte
rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby
každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a
príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Podľa ust. § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovej značky konania) uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ust. § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces,
b) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
c) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
d) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
e) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
f) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
g) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ust. § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ust. § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať
len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.Podľa ust. § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.