Decision was made at the court Okresný súd Prešov
Judgement was issued by JUDr. Rastislav Sikorjak
Judgement form – Rozhodnutie
Judgement nature – Zrušené
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 9C/63/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114200580
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 06. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Sikorjak
ECLI: ECLI:SK:OSPO:2015:8114200580.7
Rozhodnutie
Okresný súd Prešov samosudcom JUDr. Rastislavom Sikorjakom v právnej veci žalobcu: CEE
COLLECT FUND 1 LTD, so sídlom Agiou Nikolaou, 67-69, 1st floor, Flat/Office 103, Egkomi, 2408,
Nikózia Cyprus, právne zastúpeného advokátska kancelária Gallo, s.r.o., so sídlom Jilemnického 30,
Martin, proti žalovanému: L. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. U. XX, L., t. č. na neznámom mieste, v
konaní zastúpený V. B., súdnou tajomníčkou Okresného súdu Vranov nad Topľou, o zaplatenie 1 592,27
€ s prísl., takto
r o z h o d o l :
I. Žalobu zamieta.
II. Žalobca nemá právo na náhradu trov konania a žalovanému náhradu trov konania nepriznáva.
o d ô v o d n e n i e :
Návrhom došlým súdu dňa 10.01.2014 sa žalobca domáhal na žalovanom zaplatenia sumy 1592,27 €
spolu s úrokom z omeškania.
Po vykonanom čiastočnom späťvzatí žalobca konečným návrhom požadoval zaplatenie sumy 1031,09
€ spolu s úrokom z omeškania.
V žalobe uviedol, že pohľadávku, ktorú v konaní uplatňuje, nadobudol na základe postúpenia od
postupcu Všeobecná úverová banka dňa 20.08.2012. Má ísť o pohľadávku zo zmluvy o úvere
uzatvorenej dňa 04.09.2007 medzi Všeobecnou úverovou bankou ako veriteľom a žalovaným ako
dlžníkom. Vzhľadom na to, že žalovaný úver riadne nesplácal, žalobca ako právny nástupca pôvodného
veriteľa si uplatňuje nárok na vrátenie dlžnej sumy prostredníctvom súdu.
Vzhľadom na to, že pobyt žalovaného sa súdu zistiť nepodarilo, bol mu na zastupovanie v konaní
ustanovený opatrovník.
Súd vo veci rozhodol na pojednávaní konanom dňa 25.06.2015 v neprítomnosti účastníkov konania.
Zo žalobcom predložených listín zistil súd nasledujúce:
Dňa 04.09.2007 bola medzi Všeobecnou úverovou bankou a žalovaným uzatvorená zmluva o
spotrebiteľskom úvere s názvom Zmluva o poskytnutí flexipôžičky. Na základe tejto zmluvy bol
žalovanému poskytnutý úver vo výške 60000,-Sk s mesačnou splátkou 1553,13,-Sk.
Pohľadávka z predmetného nesplateného úveru bola na základe zmluvy zo dňa 20.08.2012 o postúpení
pohľadávok postúpená zo Všeobecnej úverovej banky na pôvodného žalobcu a následne v priebehu
konania na terajšieho žalobcu.
Zdôvoduobdobnostiprejednávanejvecisinýmivecamivedenýminatunajšomsúde,vyzvalsúdžalobcu
listom zo dňa 25.03.2015, aby súdu preukázal, že pri postúpení pohľadávky bol dodržaný § 92 ods. 8
zákona o bankách a preukázal doručenie týmto ustanovením vyžadovanej výzvy žalovanej.
Žalobca na predmetnú výzvu súdu reagoval podaním doručeným súdu dňa 09.04.2015, v ktorom
uviedol, že takouto výzvou nedisponuje.
V prejednávanej veci súd teda musel prvotne riešiť, či žalobca je vo veci aktívne vecne legitimovaný,
a či teda na základe postúpenia platne nadobudol pohľadávku, ktorú uplatňuje na zaplatenie v tomto
súdnom konaní.Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách - ak je napriek písomnej výzve banky alebo
pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením
čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo
pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť
písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len postupník), aj bez súhlasu
klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred
postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v
celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením
čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke, alebo pobočke zahraničnej banky presiahol
jeden rok.
Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj
dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo
pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových
vzťahov medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu
ustanovených týmto zákonom.
Podľa § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka - veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka
postúpiť písomnou zmluvou inému.
Podľa § 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka - postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez
zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi,
alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením
postupcovi.
Podľa § 526 ods. 2 Občianskeho zákonníka - ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca,
nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení. V súvislostí s postúpením
pohľadávky sa zvykne postupník odvolávať na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR spis. zn. 4Obo210/01
publikované v periodiku Zo súdnej praxe pod číslom 66/2003, ktorého právna veta znie: „Relevantné
oznámenie postupcu dlžníkovi o postúpení pohľadávky bez ďalšieho zakladá aktívnu legitimáciu
postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky. Súd z takéhoto oznámenia vychádza bez toho, aby
ako prejudiciálnu otázku, skúmal existenciu a platnosť zmluvy o postúpení.“
Súd v danej veci zvýrazňuje, že predmetné rozhodnutie hovorí o relevantnom oznámení postupcu
dlžníkovi o postúpení pohľadávok. Relevantné je iba také oznámenie, ktoré sa dostalo do dispozičnej
sféry žalovaného. V predmetnom konaní uvedené preukázané nebolo, preto ma súd za to, že o
relevantnom oznámení postúpenia pohľadávky hovoriť nemožno.
V tejto súvislosti procesný súd ďalej potrebuje uviesť, že Najvyšší súd SR v novšom rozhodnutí sp. zn.
1Cdo/76/2007, ktoré bolo uverejnené v Zbierke rozhodnutí a stanovísk Najvyššieho súdu pod č. 46/2009
uviedol, že: „ Z Občianskeho zákonníka nemožno vyvodiť, že dlžník by nemohol namietať a súd skúmať
platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky, ak by toto postúpenie dlžníkovi oznámil postupca ale dlžník
by mohol namietať platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky, ak by postúpenie pohľadávky postupca
dlžníkovi síce neoznámil, avšak postupník by postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukázal.
Na takého rozlišovanie v postavení dlžníka nemožno nájsť oporu v ustanovení § 526 ods. 2 Občianskeho
zákonníka. Podľa tohto ustanovenia, ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník
oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení. Z uvedeného ustanovenia však nemožno
činiť záver, že dlžník sa v takomto prípade nemôže dovolať neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky
alebo jej neexistencie; to by mohol len vtedy, ak by postúpenie pohľadávky preukazoval zmluvou o
postúpení postupník.
V ustanovení § 526 a ani na inom mieste Občiansky zákonník nerozlišuje takéto dve postavenia dlžníka
z hľadiska jeho možností namietať neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky.
Najvyšší súd ďalej uviedol, že v spore o neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky, resp. o jej splnenie,
kedy postúpená pohľadávka nie je ešte uhradená, je však súd povinný prihliadať z úradnej povinnosti ku
skutočnostiam, ktoré majú za následok absolútnu neplatnosť právneho úkonu, ak vyjdú v konaní najavo.
Absolútna neplatnosť právneho úkonu znamená, že priamo zo zákona a od počiatku sa na dotknutý
právny úkon hľadí, ako keby nebol urobený. Odlišný prístup by znamenal obchádzanie ustanovení o
absolútnej neplatnosti právnych úkonov.“
Súd má za to, že výzva, ktorá je uvedená v § 92 ods. 8 zákona o bankách vo vete prvej, nie je
právnym úkonom. Znamená to toľko, že platnosti alebo neplatnosti tejto výzvy sa nemožno domáhať v
konaní pred súdom. Ide o tzv. faktický úkon, ktorý je však nevyhnutnou podmienkou možnosti ďalšieho
právneho úkonu, a to postúpenia pohľadávky zo strany banky a to aj preto, že postúpením pohľadávky
banky dochádza k prelomeniu bankového tajomstva. V prípade, ak tento faktický úkon vykonaný nebol,
neplatným bude následný právny úkon.Na základe uvedeného súd konštatuje, že v prejednávanej veci žalobca žalobou uplatnenú pohľadávku
nenadobudol, a nie je teda na jej uplatňovanie v súdnom konaní aktívne vecne legitimovaný.
Na základe uvedeného musel súd žalobu bez ďalšieho zamietnuť.
Pokiaľ sa týka náhrady trov konania, žalobca v konaní neúspešný, právo na ich náhradu nemá (§ 142
ods.1 Os.p.) a žalovanému súd ich náhradu nepriznal z dôvodu jej neuplatnenia (§ 151 ods.1 O.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd
Prešov (dvojmo).
Podľa § 205 ods. 1 OSP v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 OSP odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.