Rozsudok Judgement was issued on Friday, June 6, 2014

Súd: Okresný súd Kežmarok
Spisová značka: 4C/221/2007

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8407205722
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 06. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Borovská

ECLI: ECLI:SK:OSKK:2014:8407205722.19

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Kežmarok samosudkyňou JUDr. Erikou Borovskou v právnej veci žalobcu B., štátneho

občana SR, zastúpeného JUDr. Andrejom Patakym, advokátom so sídlom Kežmarok, Hlavné námestie
2, IČO: 42 039 738, proti žalovanému M. štátnemu občanovi SR, zastúpeného zákonnou zástupkyňou A.
štátnou občiankou SR, zastúpeného Mgr. Róbertom Liškom, advokátom so sídlom Poprad, Štefánikova
882/39, o určenie vlastníckeho práva, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu zamieta.

II. Žalobca je povinný zaplatiť žalovanému náhradu trov konania vo výške 632,96 eur na účet zástupcu

Mgr. Róberta Lišku, advokáta so sídlom Poprad, Štefánikova 882/39, do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou podanou na tunajší súd 20. 11. 2007 domáhal určenia, že je vlastníkom
poľnohospodárskeho kolesového traktora zn. ZETOR XXXX, rok výroby 1986, výrobné číslo XXXXX,
evidenčné číslo C.. Ako žalovanú v konaní označil A..

Žalobu v jej písomnom vyhotovení odôvodnil tvrdeniami, že traktor zakúpil v roku 1998. Peniaze na
jeho kúpu poskytli jeho rodičia B. a E.. Nakoľko mal manželské problémy a nezhody, rozhodol sa traktor

napísať na svojho brata E.. Traktor však od začiatku prevzal a nakladal s ním ako s vlastným majetkom.
Traktor využíva na poľnohospodársku činnosť. Brat E. dňa XX. X. X. zomrel. Vznikol problém. Nakoľko
traktor na dopravnom inšpektoráte napísal na jeho osobu, má sa prejednávať v dedičskom konaní. S tým
nesúhlasí. Je skutočným vlastníkom traktora. V súčasnosti dochádza k porušovaniu jeho vlastníckych
práv a preto má naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva.

V priebehu konania žalobca trval na určení, že je vlastníkom predmetného vozidla. V nadväznosti na

konanie v dedičskej veci po jeho neb. bratovi E. požiadal opakovane o úpravy účastníctva na strane
žalovanej. Na základne právoplatných rozhodnutí súdu (uznesenie č. k.: 4C 221/2007 - 74 z 25. 11.
2011, uznesenie č. k.: 4C 221/2007 - 81 z 31. 1. 2012 a uznesenie č. k.: 4C 221/2007 - 132 z 4. 6.
2013) sa účastníkom na strane žalovanej stal M. syn nebohého brata žalobcu E.. Naliehavý právny
záujem na žalobe žalobca v priebehu konania dôvodil tvrdením, že rozsudok súdu bude podkladom pre
vykonanie zmeny zápisu v jeho prospech do príslušnej evidencie vozidiel. Takto sa odstráni neistota v
jeho postavení ako vlastníka vozidla. Právny základ žaloby v priebehu konania odôvodňoval poukazom

na ust. § 134 Občianskeho zákonníka, ktorý upravuje inštitút nadobudnutia vlastníckeho práva k veci
vydržaním. Zotrval na tvrdení, že traktor užíval a staral sa o neho ako o vlastný od okamihu jeho kúpy.
Brat E. traktor nikdy nepoužíval a ani o neho neprejavoval záujem. Doplnil tvrdenie, že užívania sa ujal
hneď pri uzavretí písomnej kúpnej zmluvy, ktorú uzavrela obchodná spoločnosť Tatraľan, a. s. Kežmaroka brat E. v roku 1998. Zmluvu uzavrel jeho brat z dôvodu, že v tom čase mal manželské problémy a
vzhľadom na financovanie traktora rodičmi nechcel, aby bol evidovaný ako jeho vlastníctvo a v prípade
rozvodu sa následne vyporiadaval v rámci bezpodielového vlastníctva manželov. Vzťahy medzi ním a

bratom boli v tom čase dobré. V rodine takéto riešenie považovali za najvhodnejšie.

Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť. Jeho zástupca argumentoval, že žalobu považuje za účelovú
vyvolanú smrťou brata žalobcu E.. Žalobca tvrdí, že od začiatku sa cíti byť vlastníkom vozidla. Jeho
správanie počas 7 rokov života brata, kedy sa nedomáhal určenia svojho vlastníctva, však toto tvrdenie

spochybňuje. Je tiež otázne, či manželské nezhody žalobcu smrťou jeho brata zmizli, keď po jeho smrti
už zrejme nemá žalobca problém byť zapísaný ako vlastník vozidla. Považuje preto za účelové, pokiaľ
žalobca sa vlastníctva začal domáhať až následne voči mal. dedičovi neb. brata. Pokiaľ žalobca aj
užíval traktor pre svoju potrebu, bolo to na základe súhlasu brata ako vlastníka veci. Traktor tak neužíval
dobromyseľne ako svoje vlastníctvo, a preto nemohol ani nadobudnúť k nemu vlastníctvo vydržaním.
Argumentoval, že žalovaný vlastníctvo nadobudol dedením po svojom otcovi v dobrej viere.

Podľa § 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa
rozhodlo o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

Úspešne podať určovaciu žalobu v zmysle vyššie citovanej právnej úpravy môže teda len ten, kto má

na požadovanom určení naliehavý právny záujem. Ak nie je daný naliehavý právny záujem, nemôže
byť žaloba z tohto dôvodu opodstatnená. Právna teória ako aj doterajšia súdna prax jednotne prijala
názor, že žaloba domáhajúca sa určenia podľa § 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku nemôže
byť spravidla opodstatnená tam, kde je možné žalovať na splnenie povinnosti podľa § 80 písm. b)
Občianskeho súdneho poriadku. Právny záujem na určení je daný najmä tam, kde by bez tohto určenia

bolo ohrozené právo žalobcu alebo právny pomer, na ktorom je zúčastnený, alebo ak by sa bez tohto
určenia jeho postavenie stalo neistým. Určovacia žalobe je teda spravidla prostriedkom umožňujúcim
poskytnutie ochrany právnemu postaveniu žalobcu skôr, než bolo toto jeho postavenie porušené. Ak k
porušeniu práva žalobcu už došlo, a je teda možné žalovať na splnenie povinnosti, ktorá z porušenia
práva vyplýva, nemá preventívna ochrana poskytovaná určovacou žalobou zmysel. Súdna prax však

pripúšťa určovaciu žalobu aj tam, kde je možné žalovať na plnenie. Napr. ak žalobca nie je zapísaný
v katastri nehnuteľnosti ako vlastník veci, má jeho žaloba na určenie vlastníctva z hľadiska záujmu na
určitosti vlastníckych práv a nespornosti a spoľahlivosti ich evidencie v katastri nehnuteľnosti prednosť
pred žalobou na plnenie.

V prejednávanej veci súd z aktuálneho výpisu z evidencie vozidiel vedenej ODI Kežmarok zistil, že v
súčasnosti ako držiteľ kolesového poľnohospodárskeho traktora zn. ZETOR ev. č. C. (pôvodne O.), rok
výroby 1986, je vedený E. (brat žalobcu). Vlastník vozidla v evidencii nie je vedený.

Z dedičského spisu tunajšieho súdu sp. zn. 4D 40/2009 súd ďalej zistil, že E. ,naposledy bytom P., zomrel

dňa XX. X. XXXX. Právoplatným osvedčením o dedičstve vydaným súdnym komisárom 19. 1. 2011 č.
k. 4D 40/2009 - 14 v dedičskej veci po neb. poručiteľovi E., narodenom XX. X. XXXX, bolo potvrdené
nadobudnutie vlastníctva kolesového poľnohospodárskeho traktora zn. ZETOR XXXX ev. č. C. synovi
žalobcu - maloletému Q..

Za situácie, že žalobca sa v súčasnosti cíti byť vlastníkom predmetného vozidla, vlastník vozidla v
súčasnosti nie je v evidencii vozidiel evidovaný, ako držiteľ vozidla je evidovaný neb. brat žalobcu E.,
a vlastníctvo na základe právoplatného dedičského rozhodnutia z 19. 1. 2011 svedčí žalovanému, súd
prisvedčil žalobcovi, že na podanej určovacej žalobe má naliehavý právny záujem. Súd považuje za
opodstatnený záver, že právne postavenie žalobcu je za danej situácie neisté a bez požadovaného

určenia by jeho vlastnícke právo mohlo byť aj ohrozené. V prípade vyhovenia žalobe rozsudok umožní
žalobcovi ako rozsudkom deklarovanému vlastníkovi vozidla dosiahnuť zápis svojho vlastníctva k
vozidlu a vykonať zmenu zápisu držiteľa vozidla v evidencii vozidiel v súlade so zákonom č. 8/2009
Z .z. o cestnej premávke v znení neskorších zápisov.

Preto súd žalobu považoval za procesne prípustnú a vec prejednal v jej merite.

Súd vykonal vo veci dokazovanie a zistil nasledujúce skutočnosti:Z písomnej kúpnej zmluvy datovanej 9. 3. 1998 (čl. 4 spisu) súd zistil, že 9. 3. 1998 uzavrela obchodná
spoločnosť Tatraľan, a. s. Kežmarok, IČO: 31 698 263, ako predávajúci a E. ako kupujúci, kúpnu zmluvu,
ktoroupredávajúciodpredalkupujúcemupoľnohospodárskykolesovýtraktorZetorXXXX,výr.č.XXXXX,

rok výroby 1986, ev. č. O. za kúpnu cenu 226 000,-- Sk vrátane DPH. V zmluve sa strany dohodli, že
kupujúci nadobudne vlastníctvo po zaplatení kúpnej ceny.

Z fotokópie technického preukazu vozidla nachádzajúceho sa v spise (čl. 49) a vyššie uvedeného
aktuálneho výpisu z evidencie vozidiel ODI Kežmarok vyplýva, že dňom 11. 3. 1998 bol E., zapísaný

v evidencii vozidiel príslušného dopravného inšpektorátu ako držiteľ vozidla a ako držiteľ je vedený v
evidencii doposiaľ.

Žalobca v predmetnej veci tvrdí, že traktor v roku 1998 zakúpil (pozri písomné vyhotovenie žaloby z 10.
5. 2007). Súčasne tvrdí, že na základe dohody v rodine kúpnu zmluvu z 9. 3. 1998 podpísal jeho brat
E.. Podpísal ju z dôvodu, že v tom čase mal manželské problémy a vzhľadom na financovanie traktora

rodičmi nechcel, aby bol evidovaný ako jeho vlastníctvo a v prípade rozvodu sa následne vyporiadaval
v rámci bezpodielového vlastníctva manželov. Preto jeho brat E. bol zapísaný aj ako držiteľ vozidla v
evidencii vozidiel na dopravnom inšpektoráte. Tvrdí, že traktor hneď pri uzavretí kúpnej zmluvy prevzal a
odtejdobyužívalastaralsaonehoakoovlastný.BratE.traktornikdyneužívalaanionehoneprejavoval
záujem.

Podľa § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpou, darovacou alebo
inouzmluvou,rozhodnutímštátnehoorgánualebonazákladeinýchskutočnostíustanovenýchzákonom.

Podľa § 50 Občianskeho zákonníka účastníci môžu uzavrieť zmluvu aj v prospech tretej osoby.

Podľa § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má
nepretržite v držbe po dobu 3 rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu 10 rokov, ak ide o nehnuteľnosť.

Podľa § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný

o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným.

V predmetnej veci súd na základe vykonaného dokazovania nemohol prijal záver, že žalobca traktor
nadobudol kúpou, nakoľko žalobca v konaní nepreukázal, že by boli v minulosti nastali také skutočnosti,
na ktoré právo viazalo ako právny následok nadobudnutie vlastníckeho práva k vozidlu kúpou, a to či

už kúpou v roku 1998, prípadne neskôr.

Vykonaným dokazovaním súd považoval za preukázané, že kúpnu zmluvu, na základe ktorej sa
obchodná spoločnosť Tatraľan, a. s. Kežmarok zaviazala previesť vlastníctvo k predmetnému traktoru
na kupujúceho, a to t. č. už nebohého E. uzavrel brat žalobcu E.. Žalobca v konaní uzavretie tejto kúpnej

zmluvy tak, ako vyplýva z jej písomného vyhotovenia, v konaní nenamietal. Naopak, tvrdil, že z dôvodu
manželských nezhôd nemal záujem túto kúpnu zmluvu podpísať a byť následne zapísaný v evidencii
vozidiel ako vlastník, príp. držiteľ traktora. Tvrdil tiež, že otázku vlastníctva traktora nikdy už za života
brata E. neriešil (čl. 247 spisu).

Podľa § 34 Občianskeho zákonníka právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku , zmene alebo
zániku tých práv a povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

Právne konanie je v zmysle Občianskeho zákonníka konaním, ktorého prejavený právny následok v
súlade s právnym stavom nastáva preto, lebo si to konajúci praje. Konajúci právnym konaním zamýšľa

vyvolať určité právne následky, teda zamýšľa založiť, meniť alebo ukončiť právny vzťah. Keďže právny
poriadok takýto prejav spravidla bez ďalšieho akceptuje, nastávajú jeho následky, resp. následky ním
zamýšľané bezprostredne jeho účinnosťou. Základnými pojmovými znakmi právneho úkonu sú preto
vôľa a jej prejav, ako aj zameranie vôle na právne následky, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom
spájajú. Samotná vôľa konajúceho nestačí. Nestačí iba okolnosť, že niekto zamýšľa vyvolať určitý

právny následok. Chcené následky musia byť zreteľné aj pre ďalšie osoby, predovšetkým však pre toho,
komu má byť vôľa adresovaná, aby vyvolala právne následky. Nestačí preto len na právne následky
myslieť, ale je potrebné im dať aj určitý výraz, teda vôľu prejaviť. Prejav vôle je chovaním, v ktorom jevyjadrená vôľa smerujúca k právnemu následku, pričom vôľa a jej prejav tvoria z hľadiska právneho
konania jeden celok.

V danej veci žalobca tvrdí, že kúpnu zmluvu v roku 1998 nepodpísal, avšak traktor prevzal a začal užívať
ako svoje vlastníctvo s tým, že v rodine bola dohoda, že traktor sa kupuje pre neho. Žalobca teda netvrdí,
a z vykonaného dokazovania ani nevyplýva, že by svoju vôľu vyvolať právne následky spočívajúce vo
vzniku vlastníctva k vozidlu kúpou bol niekedy akýmkoľvek spôsobom navonok aj sám prejavil. Ako už
súd vyššie uviedol, aby s vôľou subjektu boli spojené aj zamýšľané právne následky, musí táto vôľa byť

prejavená navonok, a to voči tomu, komu má byť pričítaná. Pokiaľ teda aj žalobca mal v súvislosti s
uzatvorením kúpnej zmluvy v roku 1998 vôľu nadobudnúť vlastníctvo k vozidlu kúpou na základe širšej
dohody v rodine, takúto vôľu navonok voči v tom čase predávajúcej obchodnej spoločnosti Tatraľan, a.
s. Kežmarok neprejavil. Len samotná vôľa (ako aj prípadná vôľa ostatných členov rodiny) bez jej prejavu
zreteľného pre osobu, ktorej má byť z hľadiska vyvolania zamýšľaných právnych následkov adresovaná,
nemôže vyvolať právne dôsledky vzniku vlastníctva kúpou. Naopak, tvrdenia žalobcu ako aj výsledky

vykonaného dokazovania odôvodňujú záver, že žalobca práve z dôvodu manželských problémov ani
nikdy nemal úmysel vôľu nadobudnúť vlastníctvo k traktoru kúpou navonok akýmkoľvek spôsobom
prejaviť.

Vôľu vyvolať právne dôsledky spojené s nadobudnutím vlastníctva kúpou (prípadne aj darovaním)

žalobca neprejavil ani neskôr, a to voči svojmu bratovi, nakoľko sám uviedol, že vlastníctvo počas života
svojho brata E. vo vzťahu k nemu už neriešil. Z kúpnej zmluvy tiež nevyplýva ani vôľa zmluvných
strán uzavrieť zmluvu v prospech žalobcu ako tretej osoby v zmysle citovaného ust. § 50 Občianskeho
zákonníka, pričom dohoda v rodine žalobcu o tom, že traktor sa kupuje pre žalobcu, sama o sebe bez
ďalšieho právne následky nadobudnutia vlastníctva žalobcu nebola spôsobilá privodiť.

Pokiaľ ide o tvrdenie žalobcu, že na kúpu traktora boli použité finančné prostriedky rodičov, súd len
dodáva, že toto tvrdenie samo o sebe (bez ohľadu na jeho pravdivosť) pre daný právny záver je bez
právneho významu.

Predpokladom nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním v zmysle citovaného § 130 ods. 1
Občianskeho zákonníka je skutočnosť, že držiteľ veci je zo zreteľom ku všetkým okolnostiam v dobrej
viere, že mu vec patrí. V dobrej viere je držiteľ, ktorý sa domnieva, že mu držaná vec patrí, pričom v
skutočnosti tomu tak nie je. Držiteľ je teda ohľadne existencie svojho práva v omyle. Musí ísť pritom o
omyl ospravedlniteľný. Ospravedlniteľný je omyl, ku ktorému došlo napriek tomu, že mýliaci postupoval

s obvyklou mierou opatrnosti, ktorú je možné so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu po každom
objektívne požadovať. Preto posúdenie toho, či držiteľ je so zreteľom ku všetkým okolnostiam v dobrej
viere, že mu vec patrí, a či jeho omyl je možno považovať za ospravedlniteľný, nemôže vychádzať
len z posúdenia subjektívnych predstáv držiteľa. Dobrá viera držiteľa, resp. ospravedlniteľnosť jeho
omylu musí byť posudzovaná i z hľadiska objektívneho, a to či držiteľ pri zachovaní náležitej opatrnosti,

ktorú možno s prihliadnutím k okolnostiam konkrétneho prípadu po každom subjekte práva objektívne
požadovať,nemalalebonemoholmaťdôvodnépochybnostiotom,žemuvecpatrí,tedažejevlastníkom
veci.

V prejednávanej veci sa súd stotožňuje s argumentáciou zástupcu žalovaného, že žalobca nemohol

nadobudnúť vlastníctvo traktora vydržaním, nakoľko vzhľadom na všetky okolnosti veci nemohol byť
dobromyseľný.

Aj keď žalobca mohol byť na základe dohody v rodine v rámci rodiny považovaný za vlastníka traktora,
z vykonaného dokazovania bez akýchkoľvek pochybností vyplýva, že žalobca mal vedomosť, že kúpnu

zmluvuvroku1998uzavrelspredávajúcimjehobratE.,žetútokúpnuzmluvujehobratuzavrelzdôvodu,
že sám v tom čase nemal vôľu, resp. minimálne nemal úmysel prejaviť navonok vôľu, nadobudnúť
vlastníctvo k vozidlu kúpou. Žalobca tiež z vyššie uvedených osobných dôvodov (manželských nezhôd)
mal záujem, aby ako držiteľ vozidla bol zapísaný jeho brat, a nepochybne mal aj vedomosť, že v roku
1998 bol jeho brat ako držiteľ vozidla v evidencii aj zapísaný. Tieto okolnosti, bez ohľadu aj na prípadné

fyzické prevzatie traktora a jeho následne užívanie pre svoju potrebu (príp. hradenie opráv, investície
do veci, platenie poistného a pod.) vylučuje dobrú vieru žalobcu, že by traktor mohol užívať a nakladať
s ním ako s vlastným. Tu nestačí len prípadná subjektívna predstava žalobcu, že na základe dohody v
rodine mu traktor patrí, a ani príp. okolnosť, že traktor so súhlasom rodiny pre svoju potrebu dlhodoboužíval. Vzhľadom na objektívne okolnosti danej veci súd zastáva názor, že u žalobcu sa nejednalo ani
o žiadny omyl. Ak by súd aj pripustil, išlo o tzv. právny omyl, išlo o omyl, ktorý nemožno považovať za
ospravedlniteľný, to znamená taký, ku ktorému došlo aj napriek zachovaniu náležitej opatrnosti, ktorú je

možné u priemerne rozumovo vyspelého človeka objektívne vyžadovať. Priemerný človek pri náležitej
miere opatrnosti bol bez akejkoľvek pochybnosti schopný posúdiť právne následky spájané s právnymi
skutočnosťami, ktoré v danej veci nastali, a to, že na základe kúpnej zmluvy z roku 1998 traktor mohol
nadobudnúť len kupujúci uvedený v kúpnej zmluve, prípadne ten, v prospech koho by bola kúpna zmluva
uzavretá.Súdjetiežtohonázoru,žežalobcanielenženekonalvomyle,alezjavnenekonalvdobrejviere,

nakoľko svojim konaním (resp. nekonaním - neuzavretím riadne kúpnej zmluvy) mal úmysel neprivodiť
dôsledky,ktoréprávnepredpisyináčsuzavretímkúpnejzmluvyspájajú,atosúmyslomzískaťmajetkový
prospech na úkor svojej manželky. Takého protiprávne konanie nemôže požívať právnu ochranu.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a právne závery súd žalobu zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (zásada úspechu v
konaní).Žalovanýbolvkonaníúspešný.Pretomuprislúchaprávonanáhradutrov,ktoréúčelnevynaložil
na bránenie svojho práva. Základným predpokladom priznania náhrady trov úspešnému účastníkovi
konania je, aby o náhradu tento účastník v priebehu konania požiadal a trovy v zákonnej lehote vyčíslil.
Žalovaný o náhradu trov riadne požiadal, trovy v zákonnej lehote vyšpecifikoval a vyčíslil písomným

podaním z 9. 6. 2014 na sumu 707,44 eur. Súd žalovanému vychádzajúc z jeho podania a z vyhlášky
MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení
vyhlášky č. 232/2010 Z. z., ako aj vyhlášky č. 184/2013 Z. z. (ďalej len „vyhláška v znení účinnom do
30. 6. 2013“ a „vyhláška v znení účinnom do 1. 7. 2013“), priznal náhradu trov nasledovne:
a) odmenu za právne zastúpenie:

/§ 11 ods. 1 písm. a) vyhlášky/
rok 2012
- príprava a prevzatie veci /§ 14 ods. 1 písm. c) vyhlášky v znení účinnom do 30. 6. 2013/
58,69 eur
- zastúpenie na pojednávaní 24. 5. 2012 /§ 14 ods. 5 písm. b) vyhlášky účinnej do 30. 6. 2013/ podľa

vyúčtovania 7,34 eur
rok 2013
- zastúpenie na pojednávaní 22. 3. 2013 (podľa vyúčtovania) 30,04 eur
- zastúpenie na pojednávaní 23. 8. 2013 /§ 13a ods. 1 písm. d) vyhlášky účinnej od 1. 7. 2013/
60,07 eur

rok 2014
- zastúpenie na pojednávaní 28. 1. 2014 /§ 13a ods. 1 písm. d) vyhlášky účinnej od 1. 7. 2013/
61,87 eur
- zastúpenie na pojednávaní 1. 4. 2014 /§ 13a ods. 1 písm. d) vyhlášky účinnej od 1. 7. 2013/
61,87 eur

- zastúpenie na pojednávaní 6. 6. 2014 /§ 13a ods. 1 písm. d) vyhlášky účinnej od 1. 7. 2013/
61,87 eur
Odmena spolu: 341,75 eur

b) náhrady spojené s právnou pomocou:

režijný paušál (§ 16 ods. 3 vyhlášky):
- rok 2012 - 2 x 7,63 eur 15,26 eur
- rok 2013 - 2 x 7,81 eur 15,62 eur
- rok 2014 - 3 x 8,04 eur 24,12 eur
spolu: 55 eur

náhrada za stratu času /§ 15 písm. b) vyhlášky/:
na ceste Poprad - Kežmarok a späť, 2 x 14,5 km;
- pojednávanie 24. 5. 2012 - 2 x 12,71 eur 25,42 eur
- pojednávanie 22. 3. 2013 - 2 x 13,01 eur 26,02 eur
- pojednávanie 23. 8. 2013 - 2 x 13,01 eur 26,02 eur

- pojednávanie 28. 1. 2014 - 2 x 13,40 eur 26,80 eur
- pojednávanie 1. 4. 2014 - 2 x 13,40 eur 26,80 eur
- pojednávanie 6. 6. 2014 - 2 x 13,40 eur 26,80 eur
spolu 157,86 eurnáhrada cestovného /§ 15 písm. a) vyhlášky/:
na ceste Poprad - Kežmarok a späť, 2 x 14,5 km, osobným motorovým vozidlom zn. LINCOLN

NAVIGATOR 5,4, KAT, ev. č.: O., pri spotrebe 17,96 l /100km a základnej náhrade 0,183 eur/1 km:
- pojednávanie 24.5.2012 - 29 km x 0,1796 l x 1,561 eur + 0,183 eur x 29 km 13,44 eur
- pojednávanie 22.3.2013 - 29 km x 0,1796 l x 1,515 eur + 0,183 eur x 29 km 13,19 eur
- pojednávanie 23.8.2013 - 29 km x 0,1796 l x 1,510 eur + 0,183 eur x 29 km 13,17 eur
- pojednávanie 28.1.2014 - 29 km x 0,1796 l x 1,436 eur + 0,183 eur x 29 km 12,78 eur

- pojednávanie 1. 4.2014 - 29 km x 0,1796 l x 1,426 eur + 0,183 eur x 29 km 12,73 eur
- pojednávanie 6. 6.2014 - 29 km x 0,1796 l x 1,486 eur + 0,183 eur x 29 km 13,04 eur
spolu: 78,35 eur

Trovy s p o l u : 632,96 eur

Súd nepriznal žalovanému požadovanú odmenu za 2 úkony právnej pomoci, a to vyjadrenie k žalobe
z 23. 5. 2012, a podanie vo veci návrhu na mimosúdne vyriešenie veci z 4. 2. 2013, nakoľko takéto
podania sa v spise nenachádzajú a žalovaný vykonanie týchto úkonov právnej pomoci iným spôsobom
nepreukázal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
Okresného súdu Kežmarok na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku) uviesť,

proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým
bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že :

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody

odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).